Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ecf/385166.62efa9.pdf
PDF · 137.72 KB
No categories available
1Obo/39/2011
Najvyšší súd 1 Obo 39/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V.I.-A. D., G., IČO:
X., zastúpený: JUDr. E.Š., advokát, P., B. proti ţalovanému: S.-M.P., D., B., IČO: X.,
o návrhu na obnovu konania, o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 23. marca 2011, č. k. 3Cb 7/2010-61, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. marca
2011, č. k. 3Cb 7/2010-61 v znení opravného uznesenia z 23. marca 2011, č. k.
3Cb 7/2010-60 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením povolil obnovu právoplatne
skončeného konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb 6/2007.
Uznesením z 23. marca 2011 (č. l. 60) opravil výrokovú časť napadnutého uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou podanou
29. novembra 2010 domáhal obnovy právoplatne skončeného konania. V odôvodnení svojej
ţaloby uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. októbra 2008, č. k. 4Cb 6/2004-
249 zamietol ţalobu o zaplatenie 811 080,43 eur a ţalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Tento rozsudok bol opravený uznesením Krajského súdu v Bratislave, na základe
čoho správne označenie rozsudku bolo č. k. 4Cb 6/2007-249. Najvyšší súd SR rozsudkom
z 18. júna 2009, sp. zn. 6 Obo 20/2009 na odvolanie ţalobcu rozsudok Krajského súdu
v Bratislave potvrdil. Nakoľko v odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdený, nebolo moţné podať dovolanie podľa § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“). Mohol iba poţiadať súd o pripustenie dovolania, čo vyplýva z dikcie
ust. § 238 ods. 3 O. s. p. Ţalobca ţiadal Najvyšší súd SR o pripustenie dovolania viackrát,
napriek tomu v rozsudku vedenom pod sp. zn. 6 Obo 20/2009 o pripustení dovolania nebolo
rozhodnuté. Najvyšší súd SR na túto ţiadosť ţalobcu reagoval iba listom, teda riadne
nerozhodol o podanom návrhu ţalobcu o pripustenie dovolania. Ţalobca poukázal na nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 402/08. Podľa ţalobcu mu Najvyšší súd SR odňal moţnosť
konať pred súdom tým, ţe neprejednal jeho návrh na pripustenie dovolania, z toho dôvodu
tu je podľa navrhovateľa obnovy konania skutočnosť, ktorá môţe pre ţalobcu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a preto je návrh na obnovu konania dôvodný. Listom
z 18. júna 2010 podal ţalobca podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Generálna
prokuratúra SR listom zo 16. augusta 2008, sp. zn. VI/2 Pz 444/10-5 rozhodla o odloţení
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, pričom však vo svojom rozhodnutí uviedla
skutočnosti, ktoré sú právne významné a ktoré v prípade povolenia obnovy konania môţu
pre ţalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Generálna prokuratúra SR zistila
procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, a preto tieto skutočnosti
moţno taktieţ povaţovať za skutočnosti, ktoré sú dôvodom na podanie návrhu na obnovu
konania. Generálna prokuratúra SR sa nestotoţnila s právnym základom zastavenia deviatich
správnych konaní. Ţalobca na jeseň roku 2001 zaloţil deväť mnoţiteľských porastov pšenice
letnej - ozimnej, následne na Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky doručil
27. februára 2002 prihlášky na uznanie mnoţiteľských porastov, čím bolo začatých deväť
správnych konaní. Jediným rozhodnutím kontrolného ústavu z 27. mája 2002, č. k. 382/III/02
bolo zastavené konanie o uznávaní deviatich mnoţiteľských porastov, a to z dôvodu
chýbajúcej pečiatky a podpisu zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľského
osvedčenia. Tieto konania boli zastavené z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v § 30 Správneho
poriadku, a teda boli zastavené z nezákonných dôvodov. Uvedené rozhodnutie je aj
nezákonné z vecného hľadiska, keďţe nie je pravdivé odôvodnenie, ţe na prihláškach chýba
pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia.
Týmto zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca,
a to na základe zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné vyuţívanie a a ďalšie
mnoţenie odrôd M.M.K., a. s. na území Slovenskej republiky. Ani súd prvého stupňa a ani
odvolací súd nevykonal dokazovanie,
či na prihláškach chýba pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa
šľachtiteľského osvedčenia, teda Ing. V.I. Ani jeden zo súdov riadne nezistil skutkový stav.
Nezákonnosť oboch rozhodnutí nesúvisí iba s nesprávnymi skutkovými zisteniami, ale
s neexistujúcim právnym základom na zastavenie správnych konaní, a preto sa aj Generálna
prokuratúra SR v prevaţnej miere nestotoţnila s odôvodneniami oboch rozsudkov.
Ţalobcovi tento názor uvedený v liste nebol známy, a preto ho bez svojej viny
nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, a preto je to dôvod na obnovu konania podľa § 228
ods. 1 písm. a) O. s. p. Ţalobca v pôvodnom konaní navrhol, aby si od správnych orgánov
vyţiadali ich správne spisy, v ktorých sú zaloţené aj predmetné prihlášky. Ďalej Generálna
prokuratúra SR vytýkala súdom, ţe neustálili, či išlo o škodu spôsobenú rozhodnutím
kontrolného ústavu alebo nesprávnym úradným postupom ţalovaného. Ďalej uviedol,
ţe Najvyšší súd SR ako súd odvolací nenariadil v predmetnej veci pojednávania o odvolaní
ţalobcu, na ktorom by umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k vecnej a právnej stránke vyjadrenia
ţalovaného k odvolaniu. Tým sa ţalobcovi postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom. Ţalobca uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného o neuzavretí licenčnej zmluvy je nepravdivé,
nakoľko ţalobca mal udelenú licenciu, a to zmluvu z 2. januára 1994. Podľa ţalovaného súd
prvého stupňa ani odvolací súd nezistili ţiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôvody uvedené v tejto ţalobe
boli dôvodmi odvolacieho konania a nové dôvody, ktoré by podmieňovali povolenie obnovy,
sú spôsobilými na povolenie obnovy vtedy, ak je nimi moţné preukázať právnu skutočnosť.
Napriek tomu existovali a bez zavinenia ţalobcu nemohli byť pouţité v pôvodnom konaní,
napr. ţe o nich nevedel a dôvodom obnovy konania môţu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali
do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Tie skutočnosti, ktoré nastali aţ po rozhodnutí, nemôţu byť
spôsobilými dôvodmi na obnovu konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia
rozsudku prihliadnuť.
Súd prvého stupňa poukázal na § 228 ods. 1 písm. a) a b) O. s. p. a dospel k záveru,
ţe v danom prípade sú splnené podmienky pre povolenia obnovy konania. Stanovisko
ţalovaného podľa názoru súdu prvého stupňa nie je právne významné.
Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie.
Ţalovaný ako odvolací dôvod uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho ţalobe vyhovel. Uviedol, ţe nové dôvody
sú spôsobilými dôvodmi obnovy konania vtedy, ak je nimi moţné preukázať právnu
skutočnosť, napriek tomu, ţe v čase pôvodného konania objektívne existovali a účastník
ich bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, napr. preto, ţe o nich nevedel a ani
inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú
povinnosť. Nová skutočnosť musí byť spojená vţdy s novým dôkazom. Za nemoţnosť pouţiť
dôkaz bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní sa nepovaţuje iba moţnosť označiť dôkaz,
ale aj na nemoţnosť ho predloţiť účastníkom konania a súdu. Dôvodom obnovy musia byť
dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli
po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti, tvrdené pred rozhodnutím
súdu. Nie je moţné, aby sa dôvody obnovy konania kríţili s dôvodmi dovolania. Ţalovaný má
za to, ţe ţalobca vo svojom návrhu nepreukázal, ţe dodrţal subjektívnu lehotu na podanie
návrhu na obnovu konania a ani právnu skutočnosť, od akej ju odvodzuje a ani sa s touto
skutočnosťou nevysporiadal. Ako dôvod na povolenie obnovy ţalobca uvádza, ţe mu bola
odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe Najvyšší súd SR ako súd odvolací v pôvodnej veci
na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, na ktorom by ţalobcovi umoţnil vyjadriť
sa k vecnej a právnej stránke vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu. Ţalovaný s týmto
odôvodnením nesúhlasí a má za to, ţe odvolací súd rozhodoval v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p.
Ďalej uviedol, ţe moţnosť odvolacieho súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku nie je
závislá na návrhu účastníka konania. Tento návrh odvolací súd nie je povinný akceptovať,
ani sa s ním písomne vysporiadať. Je na zváţení súdu, či prípustnosť dovolania vysloví alebo
nie. Ţalobca ako hlavný argument na podanie návrhu na obnovu konania uviedol svoj podnet
na podanie mimoriadneho dovolania, ktorému Generálna prokuratúra SR nevyhovela a podnet
listom z 18. augusta 2010, č. VI/02 Pz 444/10-5 odloţila, nakoľko v danom prípade neboli
splnené zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Ďalej uviedla, ţe výroky
oboch súdov sú správne a v súlade so zákonom. Poukázala na odôvodnenie súdnych
rozhodnutí, s ktorými sa čiastočne stotoţnila a uviedla, ţe jej výhrady by nemali za následok
zmenu rozhodnutí súdov v merite veci. Podľa ţalovaného, ţalobca, ako aj súd z uvedeného
listu Generálnej prokuratúry SR prichádza k nesprávnym právnym záverom, ţe sú v ňom
zákonné dôvody na obnovu konania, ak by takéto dôvody boli, Generálna prokuratúra SR
by bola povinná vo veci samej konať a nie rozhodnúť o odloţení podnetu. Ďalej uviedol,
ţe návrh na obnovu konania je moţné podať iba z taxatívne vymenovaných dôvodov, je to
mimoriadny opravný prostriedok, pričom spoločným predpokladom pre uplatnenie nových
skutočností je, ţe ich ţalobca nemohol pouţiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a ţe môţu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali
do doby vyhlásenia rozhodnutia. Ţalovaný má z uvedených dôvodov za to, ţe ţalobca
v návrhu na obnovu konania neuviedol ani jeden z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia zmenil tak,
ţe návrh na obnovu konania zamietol alebo aby napadnuté uznesenie v znení opravného
uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe na povolenie obnovy
konania sú dané dôvody, nakoľko v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa vedenom
pod sp. zn. 4Cb 6/2007, ako aj v odvolacom konaní súdy svojim nesprávnym postupom
porušili zákon, preto sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré ţalobca v zmysle
§ 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. nemohol bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia ako vecne správne
potvrdil. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil,
ţe sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Nesúhlasil s námietkou ţalovaného,
ţe dôkazy v čase pôvodného konania neexistovali. Medzi tieto dôkazy patrí rozhodnutie
Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 27. mája
2002, č. k. 382/III/02 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva z 18. júna 2002,
č. 5856/2002-510. Kontrolný ústav vo svojom rozhodnutí uviedol nepravdivé odôvodnenie,
ţe na prihláškach chýba pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa
šľachtiteľského osvedčenia. Týmto zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa
šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca. Súdy nevykonali dokazovanie, či na prihláškach
chýba pečiatka a podpis zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, teda ţalobcu a ani
nevykonali dokazovanie, či týmto zmluvným zástupcom je ţalobca. Ţalobca viackrát navrhol
súdu prvého stupňa, aby zabezpečil dôkaz týkajúci sa predmetných prihlášok, ktoré sú
uschované na kontrolnom ústave, čo súd prvého stupňa neurobil. Preto ţalobca odvolaciemu
súdu navrhol, aby doplnil dokazovanie, na čo odvolací súd neprihliadol a ani neprihliadol
na ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím bola ţalobcovi
odňatá moţnosť konať pred súdom. Generálna prokuratúra SR sa preto správne v prevaţnej
miere nestotoţnila s odôvodneniami oboch rozsudkov a v ich konaní videla pochybenie
v súvislosti s 9 prihláškami. Ţalobcovi tento právny názor, uvedený v liste zo 16. augusta
2010, č. VI/2 Pz 444/10-5 nebol známy, preto ho bez svojej viny nemohol pouţiť
v pôvodnom konaní. Obdobne Krajský súd v Bratislave neprihliadol na názor správneho súdu,
ktorý rozsudkom z 29. septembra 2005, č. k. 14S 128/2005-54 a 14S 134-141/2005 zrušil
rozhodnutia ţalovaného z 27. januára 2005 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol,
ţe súd prvého stupňa v pôvodnom konaní dospel k záveru, ţe ţalobca nemal súhlas majiteľa
šľachtiteľského osvedčenia na mnoţenie a prihlasovanie mnoţiteľských materiálov
do uznávacieho konania. K tomuto záveru dospel napriek tomu, ţe zmluva z 2. januára 1994
preukazuje opak. Ţalobca má za to, ţe námietka ţalovaného, ţe nie je moţné, aby sa dôvody
obnovy kríţili s dôvodmi dovolania, je irelevantná. Ţalobca na tieto skutočnosti poukázal
preto, ţe dovolanie nebolo pripustené, a tým bola ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred
súdom. Námietka premlčania na podanie návrhu na obnovu konania je taktieţ nedôvodná.
Ţalobca sa dozvedel o dôvodoch na povolenie návrhu na obnovu konania v deň doručenia
listu z Generálnej prokuratúry SR - 3. septembra 2010 a v deň doručenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 159/2010. Ďalšou právnou skutočnosťou, od ktorej
ţalobca odvodzuje svoj návrh na obnovu konania, je aj list vyhotovený Krajskou
prokuratúrou Bratislava z 21. decembra 2010, č. Kc 240/10-9, ktorým bol odmietnutý podnet
ţalovaného na podanie mimoriadneho dovolania. Ţalobca nesúhlasil s tvrdením odvolateľa,
ţe odvolací súd správne nenariadil pojednávanie. Odvolací súd bol povinný nariadiť
pojednávanie, na ktorom by sa preukazovalo, či prihlášky sú riadne vyplnené. Taktieţ
nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, ţe ak účastník podá návrh na vyslovenie prípustnosti
dovolania, odvolací súd ho nie je povinný akceptovať, ani sa s ním písomne vysporiadať.
V tejto súvislosti ţalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 402/08. Ďalej
uviedol, ţe Generálna prokuratúra SR v predmetnom liste uviedla konkrétne pochybenia
súdov, a to, ţe deväť správnych konaní v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave,
č. k. 14S 128/2005-54, ktorý ako nezákonné zrušil administratívne rozhodnutia ţalovaného,
neboli ukončené. Nebol známy výsledok uznávacieho konania. Ani v tomto smere súdy
nevykonali dokazovanie. Toto dokazovanie je právne významné v súvislosti s príčinnou
súvislosťou medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Súdy nevykonali
dokazovanie o platnosti zmluvy z 2. januára 1994 a o neexistencii ţalobcovho práva
na dokončenie mnoţiteľských cyklov. Ďalej nebolo vykonané dokazovanie, týkajúce sa zmlúv
o budúcom odbyte dopestovaného osiva. Tieto nedostatky moţno odstrániť vykonaním
dôkazov v obnovenom konaní.
V právoplatne ukončenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 27C 22/2006, ktorého sa týka aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo
159/2010, ktorým bolo dovolanie ţalovaného odmietnuté, bola predmetom sporu náhrada
škody vzniknutá ţalobcovi v pestovateľskom roku 2002/2003. V právoplatne ukončenom
spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave, v ktorom sa ţalobca domáha obnovy konania,
bola predmetom sporu náhrada škody vzniknutá ţalobcovi v pestovateľskom roku 2001/2002.
Oba pestovateľské roky vzájomne súvisia. Je v rozpore so spravodlivosťou, aby v dvoch
rovnakých, vzájomne súvisiacich veciach súdy vyniesli protichodné súdne rozhodnutia.
Rozpornosť medzi súdnymi konaniami sa týka, ţe v konaní vedenom pod sp. zn. 27C 22/2006
súd pouţil správny predpis - Občiansky zákonník a v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb 6/2007
pouţil súd nesprávny právny predpis - Obchodný zákonník. Obe súdne konania majú rovnaký
predmet sporu s tým, ţe správny orgán zastavil 9 a 22 uznávacích správnych konaní, pričom
v konaní vedenom pod sp. zn. 27C 22/2006 súd uznal, ţe 22 správnych konaní bolo
zastavených nezákonne a správny orgán sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V oboch
konaniach správny orgán zastavil 9 a 22 uznávacích správnych konaní z dôvodu,
ţe na prihláškach chýbala pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa
šľachtiteľského osvedčenia. V oboch konaniach bolo preukázané, ţe jediným a výhradným
zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca.
V konaní vedenom pod sp. zn. 27C 22/2006 Krajský súd v Bratislave skonštatoval, ţe aj
po ukončení platnosti licenčnej zmluvy z 2. januára 1994 v zmysle jej článku V bod 5 bol
ţalobca oprávnený podať na ÚKSÚP prihlášku do uznávacieho konania na jednotlivé odrody
pšenice a na základe uznávacieho konania bol oprávnený uvádzať do obehu právne chránené
odrody pšenice letnej - ozimnej, s čím sa stotoţnil aj Najvyšší súd SR. Ten istý súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 4Cb 6/2007 prijal úplne protichodný názor, keď ţalobcovi nepriznal
právo na podávanie prihlášok do uznávacieho konania, na základe toho prijal dve rôzne
rozhodnutia. Taktieţ súdy v uvedených konaniach dospeli k protichodnému názoru o pasívnej
legitimácii ţalovaného v predmetnom konaní o náhrade škody. Najvyšší súd SR uznesením,
č. k. 5 Cdo 159/2010 odmietol dovolanie ţalovaného, a tým aj všetky jeho tvrdenia,
na základe ktorých bol úspešný v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb 6/2007, čím zároveň
Najvyšší súd SR vyslovil, ţe argumentácia ţalovaného je právne irelevantná a nezákonná
a ţe tvrdenia ţalobcu sú správne. Táto skutočnosť zároveň preukazuje dôvod na povolenie
obnovy konania. Poukázal na rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod číslom R 2/1983, podľa ktorého dôvodom pre povolenie obnovy konania
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. môţe byť neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu,
riešiaceho odchylne predbeţnú otázku. V danom prípade ten istý Krajský súd v Bratislave
a ten istý Najvyšší súd SR v dvoch konaniach úplne rozdielne posudzovali rovnaké predbeţné
otázky, a to správnosť pouţitia druhu hmotnoprávneho predpisu, povinnosť uvádzania
podpisov a pečiatok na prihláškach na uznávanie mnoţiteľských porastov pestovaných rastlín,
osobu zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľských osvedčení, platnosť
licencie zo zmluvy z 2. januára 1994, právo na dokončenie mnoţiteľských cyklov podľa
článku V ods. 5 zmluvy z 2. januára 1994, právny základ náhrady škody v súvislosti
s príčinnou súvislosťou jej vzniku a aktívnu legitimáciu ţalobcu. Ďalej poukázal
na rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom
R 6/1968.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalovaného podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa návrhom podaným na Krajský súd v Bratislave
29. novembra 2010 domáhal obnovy právoplatne skončeného konania vedeného na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cb 6/2007. V tomto konaní Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo 6. októbra 2008, č. k. 4Cb 6/04-249, v znení opravného uznesenia z 19. januára
2009, č. k. 4Cb 6/2007-277 zamietol ţalobu o zaplatenie 811 080,43 eur. Na základe
odvolania ţalobcu Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom z 18. júna 2009, sp. zn.
6 Obo 20/209 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobca svoj návrh na obnovu konania
odôvodňuje ust. § 228 ods. 1 písm. a) tým, ţe odvolací súd nepripustil proti svojmu
rozhodnutiu dovolanie, resp. o pripustení nerozhodoval, aj keď ţalobca podal návrh
na pripustenie dovolania. Podľa ţalobcu ide o skutočnosť, ktorá môţe pre ţalobcu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak sa napraví procesné pochybenie súdu. Ďalšie
skutočnosti, ktorými odôvodňuje podanie návrhu na obnovu konania, sú uvedené v liste
z Generálnej prokuratúry SR, ktorým rozhodla o odloţení podnetu na podanie mimoriadneho
dovolania, pričom v ňom uviedla skutočnosti, ktoré v prípade povolenia obnovy konania
môţu pre ţalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Generálna prokuratúra SR
zistila procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu. Ako ďalšiu listinu,
preukazujúcu dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, je uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5Cdo 159/2010, ktorým bolo odmietnuté dovolanie ţalovanej
medzi rovnakými účastníkmi konania a v rovnakej veci, s rozdielom náhrady škody a podľa
pestovateľského roku. Súdy v dvoch rovnakých, vzájomne súvisiacich veciach vyniesli
protichodné súdne rozhodnutia. V súdnom konaní, sp. zn. 4Cb 6/2004, ktorého obnova sa
navrhuje, bola podľa ţalobcu vec nesprávne právne posúdená.
Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol,
ţe súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav
v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) a f) O. s. p.
Odvolací súd pri preskúmavaní jednotlivých odvolacích dôvodov uvedených
ţalovaným v zmysle § 212 ods. 1 dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie nie je odôvodnené
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím je nepreskúmateľné. Preto odvolací súd nemohol posúdiť,
či súd prvého stupňa uvedenú právnu vec posúdil správne a či skutkový stav vychádza
z vykonaného dokazovania.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa odňal účastníkom konania moţnosť
konať pred súdom tým, ţe napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2
O. s. p., čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne
absentujú základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa
neuviedol, ktoré skutočnosti uvedené účastníkmi konania povaţoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec
právne posúdil. Do odôvodnenia prevzal právnu a skutkovú argumentáciu ţalobcu, bez toho,
aby ju zákonným spôsobom vyhodnotil. Rovnako súd prvého stupňa neuviedol, z akých
dôkazov pri rozhodovaní vychádzal.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akékoľvek právne posúdenie veci.
Aj keď v rozhodnutí uviedol, na základe akého ustanovenia povolil obnovu konania, chýba
v ňom aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav. V danom prípade nešpecifikoval,
ktoré skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 a) a b) O. s. p. nemohol
ţalobca pouţiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci a ktoré z dôkazov moţno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani bliţšie nezaoberal
stanoviskom ţalovaného a neuviedol, prečo ho nepovaţuje za právne významné.
Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné
a nezrozumiteľné.
Pre preskúmateľnosť rozhodnutia je nutné nielen uviesť výpočet dôkazov, na základe
ktorých sa v danom prípade navrhuje obnova konania, ale je dôleţité uviesť, aby súd
vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril,
a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia v zmysle
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.
IV.ÚS 248/2008, v zmysle ktorého súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Európsky súd
pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe právo na spravodlivý súdny proces
zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe predmetom konania je návrh na obnovu
konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a je prípustná len dôvodov
taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 O. s. p. Ţalobca vo svojom návrhu uvádza dôvody podľa
§ 228 ods. 1 písm. a) a b), t. j. ţe sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré sa
nemohli vykonať bez viny účastníka v pôvodnom konaní, ak môţu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní, ak môţu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové
dôkazy, ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, musia v čase pôvodného konania
objektívne existovať a účastník ich nemohol bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní.
Dôvodom obnovy konania môţu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania,
ako aj dôkazy ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné
skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu. Dôvodom obnovy konania môţu byť len tie
skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali
aţ potom, nemôţu byť spôsobilým dôvodom obnovy.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe jedným z dôkazov, na základe ktorého
ţalobca navrhuje obnovu konania, je list Generálnej prokuratúry SR zo 16. augusta 2010,
č. VI/2 Pz 444/10-5, ktorým bol odloţený podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
Z tohto listu nevyplývajú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli známe v pôvodnom
konaní a s ktorými by sa súdy nezaoberali. Rovnako Generálna prokuratúra SR v tomto liste
uviedla, ţe dôvody na podanie mimoriadneho dovolania nezistila a výroky rozhodnutí oboch
súdov sú správne a v súlade so zákonom. V liste sú vytýkané výhrady voči odôvodneniu
rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní, ale výhrady voči nim však nemali za následok zmenu
rozhodnutí súdov v merite veci. Samotné výhrady, ţe súd prvého stupňa alebo odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadali s určitými skutočnosťami, ktoré
pravdepodobne v pôvodnom konaní nepovaţovali za relevantné, nie je spôsobilým dôvodom
obnovy konania. Pokiaľ by Generálna prokuratúra SR zistila pochybenia súdov v pôvodnom
konaní, bolo by podané mimoriadne dovolanie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
ţe v prípade, ak by aj rozhodnutia oboch súdov boli v pôvodnom konaní vecne nesprávne,
nie je to dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa pri odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neriadil ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím odňal účastníkom konania moţnosť konať
pred súdom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1
písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní súd prvého stupňa posúdi účastníkmi uvedené skutočnosti, vyhodnotí
vykonané dôkazy jednotlivo a ich vzájomných súvislostiach, uvedie, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie. Posúdi začiatok a plynutie subjektívnej lehoty
na podanie návrhu na obnovu konania. Uvedie, ktoré ţalobcom uvedené skutočnosti
a predloţené dôkazy, na základe ktorých navrhuje obnovu pôvodného konania, sú alebo nie
sú spôsobilým dôvodom obnovy konania.
V novom konaní je súd prvého stupňa v zmysle § 226 O. s. p. viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, preto je súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle záverov
tohto rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania
v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Darina Ličková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová