Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V.I.-A. D., G., IČO:

X., zastúpený: JUDr. E.Š., advokát, P., B. proti ţalovanému: S.-M.P., D., B., IČO: X.,

o návrhu na obnovu konania, o odvolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 23. marca 2011, č. k. -61, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. marca

2011, č. k. -61 v znení opravného uznesenia z 23. marca 2011, č. k.

-60 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením povolil obnovu právoplatne

skončeného konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Uznesením z 23. marca 2011 (č. l. 60) opravil výrokovú časť napadnutého uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou podanou

29. novembra 2010 domáhal obnovy právoplatne skončeného konania. V odôvodnení svojej

ţaloby uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. októbra 2008, č. k. 4Cb 6/2004-

249 zamietol ţalobu o zaplatenie 811 080,43 eur a ţalovanému nepriznal náhradu trov

konania. Tento rozsudok bol opravený uznesením Krajského súdu v Bratislave, na základe

čoho správne označenie rozsudku bolo č. k. -249. Najvyšší súd SR rozsudkom

z 18. júna 2009, sp. zn. na odvolanie ţalobcu rozsudok Krajského súdu

v Bratislave potvrdil. Nakoľko v odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdený, nebolo moţné podať dovolanie podľa

(ďalej len „“). Mohol iba poţiadať súd o pripustenie dovolania, čo vyplýva z dikcie

ust. Ţalobca ţiadal Najvyšší súd SR o pripustenie dovolania viackrát,

napriek tomu v rozsudku vedenom pod sp. zn. o pripustení dovolania nebolo

rozhodnuté. Najvyšší súd SR na túto ţiadosť ţalobcu reagoval iba listom, teda riadne

nerozhodol o podanom návrhu ţalobcu o pripustenie dovolania. Ţalobca poukázal na nález

Ústavného súdu SR, sp. zn. . Podľa ţalobcu mu Najvyšší súd SR odňal moţnosť

konať pred súdom tým, ţe neprejednal jeho návrh na pripustenie dovolania, z toho dôvodu

tu je podľa navrhovateľa obnovy konania skutočnosť, ktorá môţe pre ţalobcu privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a preto je návrh na obnovu konania dôvodný. Listom

z 18. júna 2010 podal ţalobca podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Generálna

prokuratúra SR listom zo 16. augusta 2008, sp. zn. VI/2 Pz 444/10-5 rozhodla o odloţení

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, pričom však vo svojom rozhodnutí uviedla

skutočnosti, ktoré sú právne významné a ktoré v prípade povolenia obnovy konania môţu

pre ţalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Generálna prokuratúra SR zistila

procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu, a preto tieto skutočnosti

moţno taktieţ povaţovať za skutočnosti, ktoré sú dôvodom na podanie návrhu na obnovu

konania. Generálna prokuratúra SR sa nestotoţnila s právnym základom zastavenia deviatich

správnych konaní. Ţalobca na jeseň roku 2001 zaloţil deväť mnoţiteľských porastov pšenice

letnej - ozimnej, následne na Ústredný kontrolný skúšobný ústav poľnohospodársky doručil

27. februára 2002 prihlášky na uznanie mnoţiteľských porastov, čím bolo začatých deväť

správnych konaní. Jediným rozhodnutím kontrolného ústavu z 27. mája 2002, č. k. 382/III/02

bolo zastavené konanie o uznávaní deviatich mnoţiteľských porastov, a to z dôvodu

chýbajúcej pečiatky a podpisu zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľského

osvedčenia. Tieto konania boli zastavené z dôvodov, ktoré nie sú uvedené v § 30 Správneho

poriadku, a teda boli zastavené z nezákonných dôvodov. Uvedené rozhodnutie je aj

nezákonné z vecného hľadiska, keďţe nie je pravdivé odôvodnenie, ţe na prihláškach chýba

pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia.

Týmto zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca,

a to na základe zmluvy o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné vyuţívanie a a ďalšie

mnoţenie odrôd M.M.K., a. s. na území Slovenskej republiky. Ani súd prvého stupňa a ani

odvolací súd nevykonal dokazovanie,

či na prihláškach chýba pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia, teda Ing. V.I. Ani jeden zo súdov riadne nezistil skutkový stav.

Nezákonnosť oboch rozhodnutí nesúvisí iba s nesprávnymi skutkovými zisteniami, ale

s neexistujúcim právnym základom na zastavenie správnych konaní, a preto sa aj Generálna

prokuratúra SR v prevaţnej miere nestotoţnila s odôvodneniami oboch rozsudkov.

Ţalobcovi tento názor uvedený v liste nebol známy, a preto ho bez svojej viny

nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, a preto je to dôvod na obnovu konania podľa § 228

ods. 1 písm. a) Ţalobca v pôvodnom konaní navrhol, aby si od správnych orgánov

vyţiadali ich správne spisy, v ktorých sú zaloţené aj predmetné prihlášky. Ďalej Generálna

prokuratúra SR vytýkala súdom, ţe neustálili, či išlo o škodu spôsobenú rozhodnutím

kontrolného ústavu alebo nesprávnym úradným postupom ţalovaného. Ďalej uviedol,

ţe Najvyšší súd SR ako súd odvolací nenariadil v predmetnej veci pojednávania o odvolaní

ţalobcu, na ktorom by umoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k vecnej a právnej stránke vyjadrenia

ţalovaného k odvolaniu. Tým sa ţalobcovi postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom. Ţalobca uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného o neuzavretí licenčnej zmluvy je nepravdivé,

nakoľko ţalobca mal udelenú licenciu, a to zmluvu z 2. januára 1994. Podľa ţalovaného súd

prvého stupňa ani odvolací súd nezistili ţiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

privodiť pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Všetky dôvody uvedené v tejto ţalobe

boli dôvodmi odvolacieho konania a nové dôvody, ktoré by podmieňovali povolenie obnovy,

sú spôsobilými na povolenie obnovy vtedy, ak je nimi moţné preukázať právnu skutočnosť.

Napriek tomu existovali a bez zavinenia ţalobcu nemohli byť pouţité v pôvodnom konaní,

napr. ţe o nich nevedel a dôvodom obnovy konania môţu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali

do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Tie skutočnosti, ktoré nastali aţ po rozhodnutí, nemôţu byť

spôsobilými dôvodmi na obnovu konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia

rozsudku prihliadnuť.

Súd prvého stupňa poukázal na a a dospel k záveru,

ţe v danom prípade sú splnené podmienky pre povolenia obnovy konania. Stanovisko

ţalovaného podľa názoru súdu prvého stupňa nie je právne významné.

Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie.

Ţalovaný ako odvolací dôvod uviedol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil

a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe čoho ţalobe vyhovel. Uviedol, ţe nové dôvody

sú spôsobilými dôvodmi obnovy konania vtedy, ak je nimi moţné preukázať právnu

skutočnosť, napriek tomu, ţe v čase pôvodného konania objektívne existovali a účastník

ich bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, napr. preto, ţe o nich nevedel a ani

inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú

povinnosť. Nová skutočnosť musí byť spojená vţdy s novým dôkazom. Za nemoţnosť pouţiť

dôkaz bez svojho zavinenia v pôvodnom konaní sa nepovaţuje iba moţnosť označiť dôkaz,

ale aj na nemoţnosť ho predloţiť účastníkom konania a súdu. Dôvodom obnovy musia byť

dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli

po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti, tvrdené pred rozhodnutím

súdu. Nie je moţné, aby sa dôvody obnovy konania kríţili s dôvodmi dovolania. Ţalovaný má

za to, ţe ţalobca vo svojom návrhu nepreukázal, ţe dodrţal subjektívnu lehotu na podanie

návrhu na obnovu konania a ani právnu skutočnosť, od akej ju odvodzuje a ani sa s touto

skutočnosťou nevysporiadal. Ako dôvod na povolenie obnovy ţalobca uvádza, ţe mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe Najvyšší súd SR ako súd odvolací v pôvodnej veci

na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, na ktorom by ţalobcovi umoţnil vyjadriť

sa k vecnej a právnej stránke vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu. Ţalovaný s týmto

odôvodnením nesúhlasí a má za to, ţe odvolací súd rozhodoval v súlade s

Ďalej uviedol, ţe moţnosť odvolacieho súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku nie je

závislá na návrhu účastníka konania. Tento návrh odvolací súd nie je povinný akceptovať,

ani sa s ním písomne vysporiadať. Je na zváţení súdu, či prípustnosť dovolania vysloví alebo

nie. Ţalobca ako hlavný argument na podanie návrhu na obnovu konania uviedol svoj podnet

na podanie mimoriadneho dovolania, ktorému Generálna prokuratúra SR nevyhovela a podnet

listom z 18. augusta 2010, č. VI/02 Pz 444/10-5 odloţila, nakoľko v danom prípade neboli

splnené zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Ďalej uviedla, ţe výroky

oboch súdov sú správne a v súlade so zákonom. Poukázala na odôvodnenie súdnych

rozhodnutí, s ktorými sa čiastočne stotoţnila a uviedla, ţe jej výhrady by nemali za následok

zmenu rozhodnutí súdov v merite veci. Podľa ţalovaného, ţalobca, ako aj súd z uvedeného

listu Generálnej prokuratúry SR prichádza k nesprávnym právnym záverom, ţe sú v ňom

zákonné dôvody na obnovu konania, ak by takéto dôvody boli, Generálna prokuratúra SR

by bola povinná vo veci samej konať a nie rozhodnúť o odloţení podnetu. Ďalej uviedol,

ţe návrh na obnovu konania je moţné podať iba z taxatívne vymenovaných dôvodov, je to

mimoriadny opravný prostriedok, pričom spoločným predpokladom pre uplatnenie nových

skutočností je, ţe ich ţalobca nemohol pouţiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a ţe môţu

pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o skutočnosti, ktoré nastali

do doby vyhlásenia rozhodnutia. Ţalovaný má z uvedených dôvodov za to, ţe ţalobca

v návrhu na obnovu konania neuviedol ani jeden z dôvodov uvedených v

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia zmenil tak,

ţe návrh na obnovu konania zamietol alebo aby napadnuté uznesenie v znení opravného

uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe na povolenie obnovy

konania sú dané dôvody, nakoľko v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa vedenom

pod sp. zn. , ako aj v odvolacom konaní súdy svojim nesprávnym postupom

porušili zákon, preto sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré ţalobca v zmysle

nemohol bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní. Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v znení opravného uznesenia ako vecne správne

potvrdil. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil,

ţe sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Nesúhlasil s námietkou ţalovaného,

ţe dôkazy v čase pôvodného konania neexistovali. Medzi tieto dôkazy patrí rozhodnutie

Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave z 27. mája

2002, č. k. 382/III/02 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva z 18. júna 2002,

č. -510. Kontrolný ústav vo svojom rozhodnutí uviedol nepravdivé odôvodnenie,

ţe na prihláškach chýba pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia. Týmto zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca. Súdy nevykonali dokazovanie, či na prihláškach

chýba pečiatka a podpis zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia, teda ţalobcu a ani

nevykonali dokazovanie, či týmto zmluvným zástupcom je ţalobca. Ţalobca viackrát navrhol

súdu prvého stupňa, aby zabezpečil dôkaz týkajúci sa predmetných prihlášok, ktoré sú

uschované na kontrolnom ústave, čo súd prvého stupňa neurobil. Preto ţalobca odvolaciemu

súdu navrhol, aby doplnil dokazovanie, na čo odvolací súd neprihliadol a ani neprihliadol

na ust. a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím bola ţalobcovi

odňatá moţnosť konať pred súdom. Generálna prokuratúra SR sa preto správne v prevaţnej

miere nestotoţnila s odôvodneniami oboch rozsudkov a v ich konaní videla pochybenie

v súvislosti s 9 prihláškami. Ţalobcovi tento právny názor, uvedený v liste zo 16. augusta

2010, č. VI/2 Pz 444/10-5 nebol známy, preto ho bez svojej viny nemohol pouţiť

v pôvodnom konaní. Obdobne Krajský súd v Bratislave neprihliadol na názor správneho súdu,

ktorý rozsudkom z 29. septembra 2005, č. k. -54 a zrušil

rozhodnutia ţalovaného z 27. januára 2005 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej uviedol,

ţe súd prvého stupňa v pôvodnom konaní dospel k záveru, ţe ţalobca nemal súhlas majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia na mnoţenie a prihlasovanie mnoţiteľských materiálov

do uznávacieho konania. K tomuto záveru dospel napriek tomu, ţe zmluva z 2. januára 1994

preukazuje opak. Ţalobca má za to, ţe námietka ţalovaného, ţe nie je moţné, aby sa dôvody

obnovy kríţili s dôvodmi dovolania, je irelevantná. Ţalobca na tieto skutočnosti poukázal

preto, ţe dovolanie nebolo pripustené, a tým bola ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred

súdom. Námietka premlčania na podanie návrhu na obnovu konania je taktieţ nedôvodná.

Ţalobca sa dozvedel o dôvodoch na povolenie návrhu na obnovu konania v deň doručenia

listu z Generálnej prokuratúry SR - 3. septembra 2010 a v deň doručenia uznesenia

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Ďalšou právnou skutočnosťou, od ktorej

ţalobca odvodzuje svoj návrh na obnovu konania, je aj list vyhotovený Krajskou

prokuratúrou Bratislava z 21. decembra 2010, č. Kc 240/10-9, ktorým bol odmietnutý podnet

ţalovaného na podanie mimoriadneho dovolania. Ţalobca nesúhlasil s tvrdením odvolateľa,

ţe odvolací súd správne nenariadil pojednávanie. Odvolací súd bol povinný nariadiť

pojednávanie, na ktorom by sa preukazovalo, či prihlášky sú riadne vyplnené. Taktieţ

nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, ţe ak účastník podá návrh na vyslovenie prípustnosti

dovolania, odvolací súd ho nie je povinný akceptovať, ani sa s ním písomne vysporiadať.

V tejto súvislosti ţalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. . Ďalej

uviedol, ţe Generálna prokuratúra SR v predmetnom liste uviedla konkrétne pochybenia

súdov, a to, ţe deväť správnych konaní v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave,

č. k. -54, ktorý ako nezákonné zrušil administratívne rozhodnutia ţalovaného,

neboli ukončené. Nebol známy výsledok uznávacieho konania. Ani v tomto smere súdy

nevykonali dokazovanie. Toto dokazovanie je právne významné v súvislosti s príčinnou

súvislosťou medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Súdy nevykonali

dokazovanie o platnosti zmluvy z 2. januára 1994 a o neexistencii ţalobcovho práva

na dokončenie mnoţiteľských cyklov. Ďalej nebolo vykonané dokazovanie, týkajúce sa zmlúv

o budúcom odbyte dopestovaného osiva. Tieto nedostatky moţno odstrániť vykonaním

dôkazov v obnovenom konaní.

V právoplatne ukončenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

I pod sp. zn. , ktorého sa týka aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo

159/2010, ktorým bolo dovolanie ţalovaného odmietnuté, bola predmetom sporu náhrada

škody vzniknutá ţalobcovi v pestovateľskom roku 2002/2003. V právoplatne ukončenom

spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave, v ktorom sa ţalobca domáha obnovy konania,

bola predmetom sporu náhrada škody vzniknutá ţalobcovi v pestovateľskom roku 2001/2002.

Oba pestovateľské roky vzájomne súvisia. Je v rozpore so spravodlivosťou, aby v dvoch

rovnakých, vzájomne súvisiacich veciach súdy vyniesli protichodné súdne rozhodnutia.

Rozpornosť medzi súdnymi konaniami sa týka, ţe v konaní vedenom pod sp. zn.

súd pouţil správny predpis - a v konaní vedenom pod sp. zn.

pouţil súd nesprávny právny predpis - . Obe súdne konania majú rovnaký

predmet sporu s tým, ţe správny orgán zastavil 9 a 22 uznávacích správnych konaní, pričom

v konaní vedenom pod sp. zn. súd uznal, ţe 22 správnych konaní bolo

zastavených nezákonne a správny orgán sa dopustil nesprávneho úradného postupu. V oboch

konaniach správny orgán zastavil 9 a 22 uznávacích správnych konaní z dôvodu,

ţe na prihláškach chýbala pečiatka a podpis zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa

šľachtiteľského osvedčenia. V oboch konaniach bolo preukázané, ţe jediným a výhradným

zmluvným zástupcom zahraničného majiteľa šľachtiteľského osvedčenia bol ţalobca.

V konaní vedenom pod sp. zn. Krajský súd v Bratislave skonštatoval, ţe aj

po ukončení platnosti licenčnej zmluvy z 2. januára 1994 v zmysle jej článku V bod 5 bol

ţalobca oprávnený podať na ÚKSÚP prihlášku do uznávacieho konania na jednotlivé odrody

pšenice a na základe uznávacieho konania bol oprávnený uvádzať do obehu právne chránené

odrody pšenice letnej - ozimnej, s čím sa stotoţnil aj Najvyšší súd SR. Ten istý súd v konaní

vedenom pod sp. zn. prijal úplne protichodný názor, keď ţalobcovi nepriznal

právo na podávanie prihlášok do uznávacieho konania, na základe toho prijal dve rôzne

rozhodnutia. Taktieţ súdy v uvedených konaniach dospeli k protichodnému názoru o pasívnej

legitimácii ţalovaného v predmetnom konaní o náhrade škody. Najvyšší súd SR uznesením,

č. k. odmietol dovolanie ţalovaného, a tým aj všetky jeho tvrdenia,

na základe ktorých bol úspešný v konaní vedenom pod sp. zn. , čím zároveň

Najvyšší súd SR vyslovil, ţe argumentácia ţalovaného je právne irelevantná a nezákonná

a ţe tvrdenia ţalobcu sú správne. Táto skutočnosť zároveň preukazuje dôvod na povolenie

obnovy konania. Poukázal na rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk pod číslom R 2/1983, podľa ktorého dôvodom pre povolenie obnovy konania

v zmysle môţe byť neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu,

riešiaceho odchylne predbeţnú otázku. V danom prípade ten istý Krajský súd v Bratislave

a ten istý Najvyšší súd SR v dvoch konaniach úplne rozdielne posudzovali rovnaké predbeţné

otázky, a to správnosť pouţitia druhu hmotnoprávneho predpisu, povinnosť uvádzania

podpisov a pečiatok na prihláškach na uznávanie mnoţiteľských porastov pestovaných rastlín,

osobu zmluvného zástupcu zahraničného majiteľa šľachtiteľských osvedčení, platnosť

licencie zo zmluvy z 2. januára 1994, právo na dokončenie mnoţiteľských cyklov podľa

článku V ods. 5 zmluvy z 2. januára 1994, právny základ náhrady škody v súvislosti

s príčinnou súvislosťou jej vzniku a aktívnu legitimáciu ţalobcu. Ďalej poukázal

na rozhodnutie uverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom

R 6/1968.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalovaného podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa návrhom podaným na Krajský súd v Bratislave

29. novembra 2010 domáhal obnovy právoplatne skončeného konania vedeného na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. . V tomto konaní Krajský súd v Bratislave

rozsudkom zo 6. októbra 2008, č. k. -249, v znení opravného uznesenia z 19. januára

2009, č. k. -277 zamietol ţalobu o zaplatenie 811 080,43 eur. Na základe

odvolania ţalobcu Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozsudkom z 18. júna 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobca svoj návrh na obnovu konania

odôvodňuje ust. § 228 ods. 1 písm. a) tým, ţe odvolací súd nepripustil proti svojmu

rozhodnutiu dovolanie, resp. o pripustení nerozhodoval, aj keď ţalobca podal návrh

na pripustenie dovolania. Podľa ţalobcu ide o skutočnosť, ktorá môţe pre ţalobcu privodiť

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ak sa napraví procesné pochybenie súdu. Ďalšie

skutočnosti, ktorými odôvodňuje podanie návrhu na obnovu konania, sú uvedené v liste

z Generálnej prokuratúry SR, ktorým rozhodla o odloţení podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania, pričom v ňom uviedla skutočnosti, ktoré v prípade povolenia obnovy konania

môţu pre ţalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Generálna prokuratúra SR

zistila procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu. Ako ďalšiu listinu,

preukazujúcu dôvodnosť podania návrhu na obnovu konania, je uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 12. októbra 2010, sp. zn. , ktorým bolo odmietnuté dovolanie ţalovanej

medzi rovnakými účastníkmi konania a v rovnakej veci, s rozdielom náhrady škody a podľa

pestovateľského roku. Súdy v dvoch rovnakých, vzájomne súvisiacich veciach vyniesli

protichodné súdne rozhodnutia. V súdnom konaní, sp. zn. , ktorého obnova sa

navrhuje, bola podľa ţalobcu vec nesprávne právne posúdená.

Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol,

ţe súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav

v zmysle a

Odvolací súd pri preskúmavaní jednotlivých odvolacích dôvodov uvedených

ţalovaným v zmysle § 212 ods. 1 dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie nie je odôvodnené

v súlade s , čím je nepreskúmateľné. Preto odvolací súd nemohol posúdiť,

či súd prvého stupňa uvedenú právnu vec posúdil správne a či skutkový stav vychádza

z vykonaného dokazovania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa odňal účastníkom konania moţnosť

konať pred súdom tým, ţe napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2

, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne

absentujú základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa

neuviedol, ktoré skutočnosti uvedené účastníkmi konania povaţoval za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec

právne posúdil. Do odôvodnenia prevzal právnu a skutkovú argumentáciu ţalobcu, bez toho,

aby ju zákonným spôsobom vyhodnotil. Rovnako súd prvého stupňa neuviedol, z akých

dôkazov pri rozhodovaní vychádzal.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akékoľvek právne posúdenie veci.

Aj keď v rozhodnutí uviedol, na základe akého ustanovenia povolil obnovu konania, chýba

v ňom aplikácia právnej normy na zistený skutkový stav. V danom prípade nešpecifikoval,

ktoré skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy v zmysle a a nemohol

ţalobca pouţiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci a ktoré z dôkazov moţno vykonať, ktoré sa nemohli vykonať

v pôvodnom konaní a môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvého stupňa ani bliţšie nezaoberal

stanoviskom ţalovaného a neuviedol, prečo ho nepovaţuje za právne významné.

Závery súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné

a nezrozumiteľné.

Pre preskúmateľnosť rozhodnutia je nutné nielen uviesť výpočet dôkazov, na základe

ktorých sa v danom prípade navrhuje obnova konania, ale je dôleţité uviesť, aby súd

vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril,

a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia v zmysle

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

, v zmysle ktorého súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa

a práva podľa Dohovoru je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Európsky súd

pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe právo na spravodlivý súdny proces

zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe predmetom konania je návrh na obnovu

konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a je prípustná len dôvodov

taxatívne uvedených v Ţalobca vo svojom návrhu uvádza dôvody podľa

§ 228 ods. 1 písm. a) a b), t. j. ţe sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré sa

nemohli vykonať bez viny účastníka v pôvodnom konaní, ak môţu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať

v pôvodnom konaní, ak môţu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové

dôkazy, ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, musia v čase pôvodného konania

objektívne existovať a účastník ich nemohol bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní.

Dôvodom obnovy konania môţu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania,

ako aj dôkazy ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné

skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu. Dôvodom obnovy konania môţu byť len tie

skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali

aţ potom, nemôţu byť spôsobilým dôvodom obnovy.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe jedným z dôkazov, na základe ktorého

ţalobca navrhuje obnovu konania, je list Generálnej prokuratúry SR zo 16. augusta 2010,

č. VI/2 Pz 444/10-5, ktorým bol odloţený podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Z tohto listu nevyplývajú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli známe v pôvodnom

konaní a s ktorými by sa súdy nezaoberali. Rovnako Generálna prokuratúra SR v tomto liste

uviedla, ţe dôvody na podanie mimoriadneho dovolania nezistila a výroky rozhodnutí oboch

súdov sú správne a v súlade so zákonom. V liste sú vytýkané výhrady voči odôvodneniu

rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní, ale výhrady voči nim však nemali za následok zmenu

rozhodnutí súdov v merite veci. Samotné výhrady, ţe súd prvého stupňa alebo odvolací súd

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadali s určitými skutočnosťami, ktoré

pravdepodobne v pôvodnom konaní nepovaţovali za relevantné, nie je spôsobilým dôvodom

obnovy konania. Pokiaľ by Generálna prokuratúra SR zistila pochybenia súdov v pôvodnom

konaní, bolo by podané mimoriadne dovolanie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,

ţe v prípade, ak by aj rozhodnutia oboch súdov boli v pôvodnom konaní vecne nesprávne,

nie je to dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa pri odôvodnení napadnutého

rozhodnutia neriadil ust. , čím odňal účastníkom konania moţnosť konať

pred súdom, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1

písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa posúdi účastníkmi uvedené skutočnosti, vyhodnotí

vykonané dôkazy jednotlivo a ich vzájomných súvislostiach, uvedie, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie. Posúdi začiatok a plynutie subjektívnej lehoty

na podanie návrhu na obnovu konania. Uvedie, ktoré ţalobcom uvedené skutočnosti

a predloţené dôkazy, na základe ktorých navrhuje obnovu pôvodného konania, sú alebo nie

sú spôsobilým dôvodom obnovy konania.

V novom konaní je súd prvého stupňa v zmysle viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu, preto je súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle záverov

tohto rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania

v zmysle

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Darina Ličková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová