Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/190/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v H.,

zastúpenej JUDr. E., advokátkou so sídlom v H., proti žalovanej M., bývajúcej v H.,

zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v K., o určenie skončenia pracovného pomeru,

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , na dovolanie žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. apríla

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 23. mája 2007 č.k. -115 žalobu,

ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že „pracovný pomer navrhovateľky a odporkyne

uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2003 sa skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka

práce z výpovedného dôvodu podľa ods. l písm. b/ pre nadbytočnosť

dňa 30.11.2005“, zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej 20 410,50 Sk trov konania.

Ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia vykonaným dokazovaním mal preukázané, že

po tom, čo žalovaná 22. novembra 2005 žalobkyni oznámila rozhodnutie o znížení stavu

zamestnancov a zrušenie jedného pracovného miesta zdravotnej sestry a navrhla jej skončenie

pracovného pomeru dohodou k 30. novembru 2005, žalobkyňa s návrhom na skončenie

pracovného pomeru dohodu nesúhlasila a v ten istý deň prevzala výpoveď z pracovného

pomeru z dôvodu uvedeného v ods. l písm. b/ . List žalobkyne

z 23. novembra 2005 označený ako „skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia

výpovednej doby“, ktorým žiadala o skončenie pracovného pomeru dňom 30. novembra

2005, nepovažoval za prijatie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorý

predložila žalovaná žalobkyni 22. novembra 2005, nakoľko toto jej podanie obsahuje výhrady

a dodatky (žalobkyňa v liste uviedla, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepovažuje

za obojstranný akt a svoje rozhodnutie za prejav slobodnej vôle, ale za prejav urobený pod

psychickým nátlakom, z jej strany ide len o existenčné a momentálne riešenie situácie

a možnosťou revízie v budúcnosti), ktoré s poukazom na

považoval za odmietnutie návrhu a za nový návrh. Vzhľadom na obsah tohto nového návrhu

bol toho názoru, že žalobkyňa tento právny úkon neurobila slobodne, právny úkon je neurčitý

a nezrozumiteľný, a preto ho nepovažoval za právny úkon, ktorý by mal za následok

skončenie pracovného pomeru dohodou podľa dňom 30. novembra

2005. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie ods. l

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. apríla 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že pracovný

pomer žalobkyne a žalovanej uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 31. mája 2003 skončil dňa

30. novembra 2005; v prevyšujúcej (zamietajúcej) časti rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. V časti o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobkyni 12 134 Sk trov prvostupňového konania. Žalovanej uložil

povinnosť nahradiť žalobkyni 7 910 Sk trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi

žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo, ale

naopak, že žalovaná dala žalobkyni výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. l písm. b/

, ktorú žalobkyňa prevzala 22. novembra 2005. List žalobkyne

z 23. novembra 2005, v ktorom žalovanej oznamuje, že súhlasí so skončením pracovného

pomeru k 30. novembru 2005 hodnotil z hľadiska ods. l, 2 , podľa

ktorého ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. l

písm. a/ až c/ a zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru pred

začatím plynutia výpovednej doby, je zamestnávateľ povinný takejto žiadosti vyhovieť.

Keďže žalobkyňa žiadosť o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej

doby podala, pracovný pomer na základe tejto žiadosti skončil 30. novembra 2005

výpoveďou bez plynutia výpovednej doby. Preto žalobu v časti určenia skončenia pracovného

pomeru dňom 30. novembra 2005 považoval za dôvodnú a v dôsledku toho s poukazom na

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobu

v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala popisným spôsobom uviesť, že pracovný pomer

skončil dohodou podľa z výpovedného dôvodu podľa ods. l písm.

b/ , považoval za nadbytočnú a zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa

v tejto časti za správny, a preto ho podľa potvrdil. O trovách konania rozhodol

podľa

Proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa

zmenený a rozhodnuté o trovách odvolacieho konania, podala dovolanie žalovaná, ktorá ho

navrhla v dovolaním napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na

ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňovala tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p,.), ako i že

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Uviedla, že odvolací súd, keď zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že pracovný

pomer žalobkyne a žalovanej uzavretý pracovnou zmluvou z 31. mája 2003 skončil dňa

30. novembra 2005, rozhodol nad a mimo rámca žaloby a rozhodol o niečom, čo nebolo

vymedzené ako predmet konania. Odvolací súd napriek tomu, že žalobkyňa podanou žalobou

žiadala rozhodnúť, že pracovný pomer medzi ňou a žalovanou skončil dohodou podľa § 60

z výpovedného dôvodu podľa ods. l písm. b/ , dokonca

dospel k záveru, že pracovný pomer s poukazom na ods. l, 2 skončil

výpoveďou s tým, že výpovedná doba neplynula.

Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods.1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods.1

a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah dovolania, ktorého dôvodmi je

viazaný ( ) zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Podľa ods. l je žaloba podanie, ktorým sa začína konanie. Žaloba musí

obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa a musí byť z nej zrejmé,

čoho sa žalobca domáha.

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku (§ 155 ods. l

).

Podľa súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než

čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný

žalobou. Žalobný návrh (petit) je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. V ňom

žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, ním zároveň stanovuje rozsah

požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Viazanosť

súdu žalobou neznamená, že by súd bol povinný do výroku svojho rozsudku doslovne

prevziať žalobcom formulované znenie výroku rozhodnutia. Nie je porušením § 153 ods. 2

, ak súd použitím iných slov vyjadrí presnejšie rovnaké práva a povinnosti, ktorý sa

žalobca domáha určitým a zrozumiteľným žalobným petitom. Formulačné úpravy sú však

prípustné výlučne pod podmienkou, že sa nimi nezmení podstata a samotný zmysel žalobného

návrhu. Petit žaloby, tak ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu

konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe

dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).

Z obsahu žaloby podanej na Okresnom súde Humenné 31. januára 2006 bez

pochybností vyplýva, že žalobkyňa predmetom konania určila skončenie pracovného pomeru

dohodou podľa , keď žalobný petit formulovala následovne: „súd

určuje, že pracovný pomer navrhovateľky a odporkyne uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa

31.5.2003 skončil dohodou podľa z výpovedného dôvodu podľa

ods. l písm. b/ pre nadbytočnosť dňa 30.11.2005.“ V žalobe uvedené

skutočnosti, ktorými žalobkyňa opísala skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje nárok, sú

po skutkovej stránke zhodné s v žalobe vymedzeným predmetom konania, keďže z nich

jednoznačne vyplýva, že podľa nej pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka

práce z výpovedného dôvodu ňou konkrétne uvedeného. K tomu, aby došlo k zmene žaloby či

čiastočnému späťvzatiu žaloby, vyžaduje (, ) procesný

úkon žalobkyne, ktorým navrhne zmenu žaloby, či žalobu vezme čiastočne späť. Keďže

žalobkyňa v danom prípade žiadny procesný úkon, ktorým by navrhla zmenu žaloby alebo by

vzala žalobu čiastočne späť, neurobila, predmetom konania naďalej zostal návrh na určenie

skončenia pracovného pomeru dohodou podľa z dôvodu uvedeného

v ods. l písm. b/ .

Ak za danej procesnej situácie odvolací súd pri preskúmavaní výroku rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu na určenie, že pracovný pomer medzi účastníčkami

konania skončil dohodou podľa z dôvodu uvedeného v ods. l

písm. b/ k 30. novembru 2005, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil,

že pracovný pomer skončil dňom 30. novembra 2005, rozhodol o predmete konania, ktorý

žalobkyňa podanou žalobou takýmto spôsobom nevymedzila, keď naviac aj vyslovil, že

pracovný pomer skončil výpoveďou danou žalobkyni dňa 22. novembra 2005 z dôvodu

uvedeného v ods. l písm. b/ bez plynutia výpovednej doby (viď str. 5

rozsudku odvolacieho súdu). So záverom odvolacieho súdu, keď konštatoval, že spôsob

skončenia pracovného pomeru dohodou podľa žiadaný žalobkyňou

v žalobnom petite, je nadbytočný, nemožno, vzhľadom na vyššie uvedené, súhlasiť. Z obsahu

žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa aj spôsob skončenia pracovného pomeru vymedzila za

predmet konania. V prípade, ak pracovný pomer spôsobom vymedzeným v žalobnom petite

neskončil, nemožno rozhodnúť o skončení pracovného pomeru iným spôsobom tak, ako to

urobil svojím rozhodnutím odvolací súd.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok bol

vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej zrušil

podľa Ako od zrušovaného výroku rozsudku závislý (

písm. b/ ) zrušil aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na už

spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na (ne)správnom právnom posúdení veci.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková