Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)5de/371029.ec140c.pdf
PDF · 102.94 KB
No categories available
3Cdo/190/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 190/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej v H.,
zastúpenej JUDr. E., advokátkou so sídlom v H., proti žalovanej M., bývajúcej v H.,
zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v K., o určenie skončenia pracovného pomeru,
vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 C 24/2006, na dovolanie žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. apríla 2008 sp. zn. 11 Co 68/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 9. apríla
2008 sp. zn. 11 Co 68/2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 23. mája 2007 č.k. 8 C 24/2006-115 žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že „pracovný pomer navrhovateľky a odporkyne
uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2003 sa skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka
práce z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť
dňa 30.11.2005“, zamietol. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej 20 410,50 Sk trov konania.
Ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
po tom, čo žalovaná 22. novembra 2005 žalobkyni oznámila rozhodnutie o znížení stavu
zamestnancov a zrušenie jedného pracovného miesta zdravotnej sestry a navrhla jej skončenie
pracovného pomeru dohodou k 30. novembru 2005, žalobkyňa s návrhom na skončenie
pracovného pomeru dohodu nesúhlasila a v ten istý deň prevzala výpoveď z pracovného
pomeru z dôvodu uvedeného v § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce. List žalobkyne
z 23. novembra 2005 označený ako „skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia
výpovednej doby“, ktorým žiadala o skončenie pracovného pomeru dňom 30. novembra
2005, nepovažoval za prijatie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorý
predložila žalovaná žalobkyni 22. novembra 2005, nakoľko toto jej podanie obsahuje výhrady
a dodatky (žalobkyňa v liste uviedla, že dohodu o skončení pracovného pomeru nepovažuje
za obojstranný akt a svoje rozhodnutie za prejav slobodnej vôle, ale za prejav urobený pod
psychickým nátlakom, z jej strany ide len o existenčné a momentálne riešenie situácie
a možnosťou revízie v budúcnosti), ktoré s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
považoval za odmietnutie návrhu a za nový návrh. Vzhľadom na obsah tohto nového návrhu
bol toho názoru, že žalobkyňa tento právny úkon neurobila slobodne, právny úkon je neurčitý
a nezrozumiteľný, a preto ho nepovažoval za právny úkon, ktorý by mal za následok
skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce dňom 30. novembra
2005. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. l O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. apríla 2008 sp. zn.
11 Co 68/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že pracovný
pomer žalobkyne a žalovanej uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 31. mája 2003 skončil dňa
30. novembra 2005; v prevyšujúcej (zamietajúcej) časti rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. V časti o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobkyni 12 134 Sk trov prvostupňového konania. Žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni 7 910 Sk trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi
žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo, ale
naopak, že žalovaná dala žalobkyni výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. l písm. b/
Zákonníka práce, ktorú žalobkyňa prevzala 22. novembra 2005. List žalobkyne
z 23. novembra 2005, v ktorom žalovanej oznamuje, že súhlasí so skončením pracovného
pomeru k 30. novembru 2005 hodnotil z hľadiska § 76 ods. l, 2 Zákonníka práce, podľa
ktorého ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. l
písm. a/ až c/ Zákonníka práce a zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru pred
začatím plynutia výpovednej doby, je zamestnávateľ povinný takejto žiadosti vyhovieť.
Keďže žalobkyňa žiadosť o skončenie pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej
doby podala, pracovný pomer na základe tejto žiadosti skončil 30. novembra 2005
výpoveďou bez plynutia výpovednej doby. Preto žalobu v časti určenia skončenia pracovného
pomeru dňom 30. novembra 2005 považoval za dôvodnú a v dôsledku toho s poukazom na
§ 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobu
v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala popisným spôsobom uviesť, že pracovný pomer
skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l písm.
b/ Zákonníka práce, považoval za nadbytočnú a zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa
v tejto časti za správny, a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa
zmenený a rozhodnuté o trovách odvolacieho konania, podala dovolanie žalovaná, ktorá ho
navrhla v dovolaním napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na
ďalšie konanie. Dovolanie odôvodňovala tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p,.), ako i že
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Uviedla, že odvolací súd, keď zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že pracovný
pomer žalobkyne a žalovanej uzavretý pracovnou zmluvou z 31. mája 2003 skončil dňa
30. novembra 2005, rozhodol nad a mimo rámca žaloby a rozhodol o niečom, čo nebolo
vymedzené ako predmet konania. Odvolací súd napriek tomu, že žalobkyňa podanou žalobou
žiadala rozhodnúť, že pracovný pomer medzi ňou a žalovanou skončil dohodou podľa § 60
Zákonníka práce z výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce, dokonca
dospel k záveru, že pracovný pomer s poukazom na § 76 ods. l, 2 Zákonníka práce skončil
výpoveďou s tým, že výpovedná doba neplynula.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§240 ods.1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods.1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§243a ods.1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods.1
O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli
najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom aj na obsah dovolania, ktorého dôvodmi je
viazaný (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Podľa § 79 ods. l O.s.p. je žaloba podanie, ktorým sa začína konanie. Žaloba musí
obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a musí byť z nej zrejmé,
čoho sa žalobca domáha.
Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku (§ 155 ods. l
O.s.p.).
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný
žalobou. Žalobný návrh (petit) je najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. V ňom
žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Viazanosť
súdu žalobou neznamená, že by súd bol povinný do výroku svojho rozsudku doslovne
prevziať žalobcom formulované znenie výroku rozhodnutia. Nie je porušením § 153 ods. 2
O.s.p., ak súd použitím iných slov vyjadrí presnejšie rovnaké práva a povinnosti, ktorý sa
žalobca domáha určitým a zrozumiteľným žalobným petitom. Formulačné úpravy sú však
prípustné výlučne pod podmienkou, že sa nimi nezmení podstata a samotný zmysel žalobného
návrhu. Petit žaloby, tak ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu
konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe
dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Z obsahu žaloby podanej na Okresnom súde Humenné 31. januára 2006 bez
pochybností vyplýva, že žalobkyňa predmetom konania určila skončenie pracovného pomeru
dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, keď žalobný petit formulovala následovne: „súd
určuje, že pracovný pomer navrhovateľky a odporkyne uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa
31.5.2003 skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z výpovedného dôvodu podľa § 63
ods. l písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť dňa 30.11.2005.“ V žalobe uvedené
skutočnosti, ktorými žalobkyňa opísala skutkový dej, na základe ktorého uplatňuje nárok, sú
po skutkovej stránke zhodné s v žalobe vymedzeným predmetom konania, keďže z nich
jednoznačne vyplýva, že podľa nej pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka
práce z výpovedného dôvodu ňou konkrétne uvedeného. K tomu, aby došlo k zmene žaloby či
čiastočnému späťvzatiu žaloby, vyžaduje Občiansky súdny poriadok (§ 95, § 96) procesný
úkon žalobkyne, ktorým navrhne zmenu žaloby, či žalobu vezme čiastočne späť. Keďže
žalobkyňa v danom prípade žiadny procesný úkon, ktorým by navrhla zmenu žaloby alebo by
vzala žalobu čiastočne späť, neurobila, predmetom konania naďalej zostal návrh na určenie
skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu uvedeného
v § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce.
Ak za danej procesnej situácie odvolací súd pri preskúmavaní výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu na určenie, že pracovný pomer medzi účastníčkami
konania skončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu uvedeného v § 63 ods. l
písm. b/ Zákonníka práce k 30. novembru 2005, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil,
že pracovný pomer skončil dňom 30. novembra 2005, rozhodol o predmete konania, ktorý
žalobkyňa podanou žalobou takýmto spôsobom nevymedzila, keď naviac aj vyslovil, že
pracovný pomer skončil výpoveďou danou žalobkyni dňa 22. novembra 2005 z dôvodu
uvedeného v § 63 ods. l písm. b/ Zákonníka práce bez plynutia výpovednej doby (viď str. 5
rozsudku odvolacieho súdu). So záverom odvolacieho súdu, keď konštatoval, že spôsob
skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce žiadaný žalobkyňou
v žalobnom petite, je nadbytočný, nemožno, vzhľadom na vyššie uvedené, súhlasiť. Z obsahu
žaloby totiž vyplýva, že žalobkyňa aj spôsob skončenia pracovného pomeru vymedzila za
predmet konania. V prípade, ak pracovný pomer spôsobom vymedzeným v žalobnom petite
neskončil, nemožno rozhodnúť o skončení pracovného pomeru iným spôsobom tak, ako to
urobil svojím rozhodnutím odvolací súd.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie je zrejmé, že dovolaním napadnutý rozsudok bol
vydaný v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto dovolaním napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej zrušil
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. Ako od zrušovaného výroku rozsudku závislý (§ 242 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) zrušil aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu. Dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na už
spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na (ne)správnom právnom posúdení veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. júla 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková