Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/8/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu: CD Distillery, s.r.o.so sídlom Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 46 542 396, právne zast.: soukeník - štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: AB Cosmetics Slovakia, s.r.o., so sídlom 018 61 Visolaje 148, IČO: 36 349 798, právne zast.: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 35 977 272 v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -397 zo dňa 24. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. -397 zo dňa 24. septembra 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.03.2024, ktorým žalovaný odstúpil od Zmluvy o nájme zo dňa 14.07.2014 v znení jej dodatkov je neplatné. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že dlhodobo užíva nehnuteľnosti na adrese Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, a to na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nehnuteľností zo dňa 14.07.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 20.01.2015, Dodatku č. 2 zo dňa 21.01.2015, Dodatku č. 3 zo dňa 22.01.2016 a Dodatku č. 4 zo dňa 01.05.2018, ktorú uzavrela spoločnosť AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. ako prenajímateľ na strane jednej a spoločnosť CD Distillery, s.r.o. ako nájomca na strane druhej (ďalej len „Zmluva o nájme“). Žalobca na základe vyššie označenej Zmluvy o nájme má v nájme nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Dunajská Streda, v obci Šamorín, v katastrálnom území A., ktoré sú zapísané Liste vlastníctva číslo: Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 950/37, výmera: 7 m Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť, Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/1, výmera: 2533 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je dvor, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/2, výmera pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/3, výmera: 1692 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania

pozemku: Pozemok, na ktorom je dvor, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/4, výmera pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/5, výmera: 718 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť gistra „C“, parcelné číslo: 1280/10, výmera: 29 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/12, výmera: 2824 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1280/13, výmera: 486 m pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti: Chránená vodohospodárska oblasť Celé prízemie nachádzajúce sa so súpisným číslom: 476, na pozemku s parcelným číslom: 1280/4, druh stavby: Iná budova Stavba so súpisným číslom: 1861, na pozemku s parcelným číslom: 1280/10, druh stavby: Iná budova, popis stavby: vrátnica, Stavba so súpisným číslom: 1862, na pozemku s parcelným číslom: 1280/2, druh stavby: Iná budova, popis stavby: plniareň liehovín, Stavba so súpisným číslom: 1863, na pozemku s parcelným číslom: 1280/5, druh stavby: Iná budova, popis stavby: plniareň liehovín, 2 kancelárske priestory o celkovej výmere 30 m , jedna samostatná miestnosť pre vrátnikov o výmere 16 m skladové priestory o výmere 882 m nachádzajúcich sa stavba so súpisným číslom: 1864, na pozemku s parcelným číslom: 1280/12, druh stavby: Iná budova, popis stavby: expedičný sklad príslušenstvom, Stavba so súpisným číslom: 1865, na pozemku s parcelným číslom: 950/37, druh stavby: Iná budova, popis stavby Stavba so súpisným číslom: 2200, na pozemku s parcelným číslom: 1280/13, druh stavby: Iná budova, popis stavby: sklad liehu a liehovín. (všetko spolu v texte aj „nehnuteľnosť“). Nehnuteľnosť charakterizoval ako priemyselný areál slúžiaci na výrobu liehovín.

3. Žalobca uviedol, že dňa 02.04.2024 mu bol doručený list od žalovaného zo dňa 26.03.2024 označený ako „Odstúpenie od zmluvy“. V liste žalovaný uviedol, že podľa článku IX ods. 5 písm. a) Zmluvy o nájme odstupuje od tejto zmluvy, pričom dôvodom tohto odstúpenia mala byť skutočnosť, že nájomca je s platením nájomného v omeškaní viac ako 30 dní. Žalobca uviedol, že na odstúpenie od zmluvy reagoval listom zo dňa 18.04.2024 v ktorom žalovanému oznámil, že odstúpenie od Zmluvy o nájme neakceptuje, keďže neboli naplnené podmienky nevyhnutné pre platné odstúpenie od zmluvy. Poukázal na to, že fakturácia nájomného je v zmysle dohody zmluvných strán podkladom pre jeho platenie. Žalovaný síce v dokumente nazvanom odstúpenie od zmluvy poukazuje na dlžné nájomné za určité časové obdobie, avšak za obdobia uvedené v odstúpení od Zmluvy nájme nikdy žiadnu faktúru nevystavil. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal od daňového úradu kontrolné výkazy DPH za zdaňovacie obdobia v 2023 a z registra účtovných závierok daňové priznania žalovaného spolu s prílohami a to za obdobia od 2020 až 2023. Nakoľko žalovaný nevystavil faktúry k nájmu v súlade s vyššie citovaným ustanovením Zmluvy o nájme, nemohol sa žalobca dostať do omeškania plnením nájomného a tým nie je daný ani dôvod na odstúpenie od Zmluvy o nájme. Žalobca tiež poukázal na to, že zmluva o nájme obsahuje v článku IX. konkrétne situácie, ktoré oprávňujú niektorú zo zmluvných strán jednostranne ju ukončiť. Uvedené situácie predpokladané v zmluve o nájme však doposiaľ nenastali a spoločnosť AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. (žalovaný) ako prenajímateľ nie je oprávnená od tejto Zmluvy odstúpiť. Žalobca uviedol, že disponuje finančnými prostriedkami na úhradu nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností, avšak ku dňu vyhotovenia tejto žaloby mu v zmysle Zmluvy o nájme nebola vystavená žiadna faktúra za nájomné, ktorá by momentálne bola po splatnosti viac ako 30 dní a ktorá by teda bola spôsobilá založiť dôvodnosť žalovaným doručeného „Odstúpenia od zmluvy“. S poukazom na uvedené, podľa žalobcu nie je naplnený žalovaným deklarovaný dôvod odstúpenia od Zmluvy o nájme a odstúpenie od zmluvy je vzhľadom na uvedené neplatné. Zároveň podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo tomto zákone ustanovenej ( až 110). Medzi práva, ktoré sa premlčiavajú vo všeobecnej premlčacej dobe, patrí aj právo na odstúpenie od zmluvy.

4. Žalobca poukázal na ust. ods. c) , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V súvislosti s preukazovaním existencie

naliehavého právneho záujmu, ktorý je imanentnou súčasťou žaloby o určenie žalobca uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o nájme, pričom tento nájom sa týka užívania nehnuteľností, ktoré žalobca využíva pri realizácií svojho predmetu podnikania. Odstúpením od Zmluvy o nájme je ohrozené nerušené užívanie nehnuteľností, ktoré má žalobca v nájme a tým aj samotný výkon podnikateľskej činnosti a pracovné miesta jeho zamestnancov.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaný poprel existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu a poukázal na to, že žalobca de facto podnikateľskú činnosť už nevykonáva, nehnuteľnosti dal za absolútne nevýhodných podmienok (netrhových) do podnájmu spoločnosti CARAT Distillery, spol. s r. o., o iných jeho prípadných podnájomných vzťahoch žalovaný nemá vedomosť napriek tomu, že žalobcu vyzval na poskytnutie takýchto informácií. Zo stránky www.finstat.sk vyplýva, že žalobca mal v roku 2023 jedného zamestnanca (zrejme ide o konateľa Ing. Vodu) a pre rok 2024 je stav nezistený (zdroj: https:// finstat.sk/46542396).

6. Žalovaný upozornil, že podal dňa 19.01.2025 žalobu o vypratanie, konanie prebieha na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. . Dôvodom podania žaloby bolo ukončenie nájomného vzťahu založeného NZ z 14.07.2014 na základe: a) Dohody o ukončení NZ (z 13.01.2025) b) Odstúpenia od zmluvy z 14.01.2025. Návrh na vydanie veci (v prípade nehnuteľnosti návrh na jej vypratanie) je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalovaného. Hmotnoprávnym základom reivindikačnej žaloby (sp. zn. ) je skutočnosť, že nehnuteľnosti sa nachádzajú vo faktickej moci žalobcu (vo veci sp. zn. žalovaného), t.j. inej osoby, než jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava podľa názoru žalovaného vec bez právneho dôvodu. Ako je zrejmé z určovacej žaloby v tejto veci, touto bolo napadnuté Odstúpenie od zmluvy z 26.03.2024. Hoci konanie v tejto veci sp. zn. začalo skôr, ako konanie vedené na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. (t. j. žaloba sp. zn. o vypratanie zo dňa 19.01.2025 bola podaná na OS DS neskôr ako žaloba sp. zn. podaná na OS TN), žalobca nemá na podaní tejto žaloby (sp. zn. ) naliehavý právny záujem. Ako už bolo uvedené v konaní sp. zn. (OS DS) bude definitívne riešená otázka platnosti/neplatnosti Dohody o ukončení NZ (z 13.01.2025) a Odstúpenia od zmluvy z 14.01.2025, nie však platnosti/neplatnosti Odstúpenia od zmluvy z 26.03.2024.

7. Žalobca v replike zotrval na tvrdení, že mu svedčí naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutého odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že vzhľadom na predmet konania, ako aj fakt, že nehnuteľnosti žalobca v rámci zmluvného oprávnenia ďalej prenajíma tretiemu subjektu, svedčia v prospech jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutého odstúpenia od Zmluvy. Žalobca uviedol, že má naďalej záujem užívať predmetné priestory, platiť nájomné a taktiež má záujem na dlhodobej spolupráci s jeho podnájomníkom. Žalovaný sporným odstúpením od Zmluvy ohrozuje spomínané záujmy žalobcu a preto mal za to, že existuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd konštatoval neplatnosť údajného odstúpenia od Zmluvy.

8. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom Zmluvy bola zo strany žalovaného podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, tak žalobca pripomenul, že už v minulosti v reakcii na právne úkony žalovaného inicioval dve súdne konania, ktoré môžu mať významný dopad na konanie o vypratanie nehnuteľnosti a to: - Neplatnosť odstúpenia od Zmluvy, OS Trenčín, spis. zn. odstúpenie žalovaného zo dňa 26.03.2024, žaloba doručená súdu 16.01.2025, - Neplatnosť odstúpenia od Zmluvy, OS Trenčín, spis. zn. odstúpenie žalovaného zo dňa 14.01.2025, žaloba doručená súdu 22.01.2025. Žalobca poukázal na to, že v zmysle svojho vyjadrenia žalovaný považuje za platné všetky odstúpenia, ktoré realizoval (t.j. Odstúpenie zo dňa 23.03.2024, Odstúpenie zo dňa 14.01.2025) a taktiež považuje za platnú aj Dohodu o ukončení platnosti Zmluvy. Aj s poukazom na tieto skutočnosti možno považovať ním realizované právne úkony za sporné. S poukazom na uvedené je preto potrebné zaoberať sa aj platnosťou / neplatnosťou Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 26.03.2024, ktoré má byť účinné dňom 28.03.2024 v rámci tohto konania. Podľa žalobcu rozhodnutie v konaní bude mať významný dopad aj na konanie týkajúce sa neplatnosti Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 14.01.2025 (OS Trenčín, spis. zn. ), ako aj na konanie o vypratanie nehnuteľnosti (OS Dunajská Streda, spis. zn. ). Pokiaľ by súd odmietol zaoberať sa podanou žalobou pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a žalovaný by neuspel v ním podanej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, nič by žalovanému nebránilo iniciovať nové konanie o vypratanie nehnuteľnosti na podklade ním skôr uskutočneného odstúpenia o Zmluvy, ktoré je podľa žalovaného platné a má byť účinné ku dňu 28.03.2024. Žalobca mal za to, že platnosť ním napadnutého Odstúpenia od Zmluvy

ku dňu 28.03.2025 musí byť posúdená v tomto konaní a žalobca má najmä s poukazom na prípadné správanie žalovaného v budúcnosti daný naliehavý právny záujem na výsledku tohto sporu.

9. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že na základe žalobou napadnutého Odstúpenia od Zmluvy zo dňa 26.03.2024 neboli zo strany žalovaného realizované žiadne ďalšie právne kroky (výzva na vypratanie, žaloba o vypratanie) žalobca upozornil, že fakt, že žalovaný nepristúpil na podklade tohto Odstúpenia od Zmluvy k realizácii ďalších právnych úkonov, prípadne k podaniu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, nevylučuje ich realizáciu v budúcnosti. Z uvedených dôvodov mal za to, že súdne konania sú významné najmä z dôvodu, aby mohli byť tieto duplicitné a zmätočné právne úkony žalovaného náležite a osobitne posúdené. Kým sa v týchto konaniach súdnym rozhodnutím jednoznačne nezodpovie otázka, ktorým právnym úkonom, a či vôbec bola v skutočnosti Zmluva ukončená, nejaví sa ako vhodné zaoberať sa týmito otázkami v rámci konania o vypratanie, čo opäť svedčí v prospech existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto konaní. Naviac v konaní o vypratanie nehnuteľnosti nebude žiadnym spôsobom riešená otázka týkajúca sa platnosti tohto prvotného odstúpenia od Zmluvy. Zdôraznil, že v súvislosti s ukončením Zmluvy bolo ako prvé konanie iniciované toto konanie (OS Trenčín, spis. zn. , žaloba podaná dňa 16.01.2025).

10. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti odstúpenia od Zmluvy. Poukázal na to, že v zmysle sa možno žalobou domáhať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Okresný súd uviedol, že žalobca, ako aj žalovaný, v rámci svojich vyjadrení zamerali na argumentáciu a preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že naliehavý právny záujem sa vyžaduje preukazovať v prípadoch, ak ide o určovaciu žalobu podľa písmeno c) , to znamená pri určení, či tu právo je alebo nie je. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia nijakého práva. Domáha určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy teda určenia právnej skutočnosti. Okresný súd sa preto zameral na to, či sú splnené predpoklady vedenia sporu podľa písmeno d) , teda či možnosť podania predmetnej určovacej žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu. Naliehavosťou právneho záujmu sa súd nezaoberal, nakoľko vo vzťahu k určovacej žalobe podľa písmeno d) nie je tento postup relevantný.

12. Okresný súd zdôraznil, že Odstúpenie od zmluvy predstavuje právnu skutočnosť. Zmluvy a iné právny úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle . Určenie existencie právnej skutočnosti t. zn. že napríklad určitý právny úkon je neplatný v podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok iba o tom, čo bolo v minulosti nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Pôvodná právna úprava civilného procesu neobsahovala expressis verbis prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória nebola v tejto veci ani jednotná. Prevažovali ale názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z právneho predpisu najmä z hmotného práva. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Okresný súd pripustil, že pôvodná právna úprava zmiatla ako žalobcu, tak aj žalovaného v uvedenom prípade, ktorí obaja argumentovali iba vo vzťahu k existencii resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bez vyjadrenia sa k otázke vôbec prípustnosti žaloby podľa písmeno d) . Na uvedené prvýkrát poukázal až okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia, na čo už strany v konaní pred súdom nereagovali.

13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že aktuálna právna úprava procesného práva v , vymedzila možnosť podania určovacej žaloby aj v prípade právnej skutočnosti, avšak len za predpokladu, že uvedené vyplýva z právneho predpisu. Ide napríklad o žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, žaloba o určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, žaloba o určení neplatnosti dražby a iné, explicitne určené žaloby v rámci jednotlivých právnych

predpisov. Žalobca po vyslovení predbežného právneho posúdenia svoju žalobu v tomto smere nedoplnil a nevymedzil, ktorý právny predpis pripúšťa uvedený typ určovacej žaloby.

14. Okresný súd uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nehnuteľností, uzatvorenú podľa a nasl. a o nájme a podnájme nebytových priestorov. Okresný súd po dôkladnom oboznámení sa s možnosťou podať určovaciu žalobu v zmysle uvedených právnych predpisov skonštatoval, že ani , ani Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov pri odstúpení od nájomnej zmluvy neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo tomu, voči komu odstúpenie od zmluvy smeruje, domáhať sa cestou súdu určovacou žalobou určenia jeho neplatnosti. Preto v uvedenom prípade, nie sú splnené zákonné predpoklady na podanie uvedeného typu určovacej žaloby, na základe čoho okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa ďalšími tvrdeniami strán, ani ich argumentáciou vo vzťahu k dôvodnosti odstúpenia. Odkázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v obdobnej veci v rozsudku sp. zn. z 17.03.2022 v rámci ktorého krajský súd uviedol, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha určenia neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od nájomnej zmluvy, teda určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby je to, že určenie tejto právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba na určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy z osobitného predpisu nevyplýva, preto vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa podľa pomeru úspechu vo veci.

16. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , , , a . Žalobca uviedol, že okresný súd porušil ustanovenia , pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu, že túto posúdil ako žalobu na určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. . Podľa žalobcu pokiaľ mal súd za to, že na podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti neboli splnené procesné podmienky, mal túto žalobu zamietnuť. Odkázal na doktrinálny výklad , v zmysle ktorého žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd má žalobu odmietnuť. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu neodmietol a rozhodol sa v konaní pokračovať, mal žalobu a následné podanie žalobcu posudzovať s prihliadnutím na ich obsah. Zo žaloby, ako aj z repliky žalobcu je zrejmé, že žalobca trval na tom, že nájomný vzťah založený zmluvou aj naďalej trvá, nakoľko odstúpenia od zmluvy považoval žalobca za neplatné. Opäť odkázal na komentár k , v zmysle ktorého súd nie je viazaný obsahom žalobného petitu, teda nie jeho formuláciou, ale jeho obsahom.

17. Žalobca v odvolaní namietol konštatovanie okresného súdu, že určenie existencie právnej skutočnosti v podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. S uvedeným sa nestotožnil, pričom argumentoval tým, že vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je sa súd musí v niektorých prípadoch zaoberať aj platnosťou, respektíve neplatnosťou realizovaných právnych úkonov. V prípade, ak by aj žalobca podal žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, muselo by rozhodnutie súdu fakticky vychádzať z posúdenia platnosti, respektíve neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že pokiaľ by žalovaný v priebehu konania realizoval ďalšie odstúpenie od zmluvy a toto by nebolo zo strany žalobcu napadnuté, rozsudok by bol neúčinný a nepravdivý. Podanie určovacej žaloby žalovanej zmluvnej strane nebráni v realizácii oprávnení (hoc aj domnelých) vyplývajúcich jej zo zmluvy. Argumentáciu okresného súdu tak žalobca označil za prejav prílišného formalizmu, ktorý viedol k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a k odopretiu prístupu k súdu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že súd mal žalobu odmietnuť, alebo mal rozhodnúť na základe úmyslu žalobcu dosiahnuť určenie trvania nájomného vzťahu. Žalovaný uviedol, že sa vzťahuje na vady podania a nie na vecnú neprípustnosť petitu, preto postup, ktorým by súd odmietol žalobu, by nebol správny. Vo vzťahu k petitu žaloby upozornil, že súd nemal možnosť meniť obsah petitu a konať o niečom, čo žalobca neuplatnil, teda tu neexistovala žiadna právna možnosť, aby súd žalobu prekvalifikoval na inú určovaciu žalobu. Zároveň pripomenul, že žalobca nikdy

nenavrhol petit, ktorým by žiadal určiť, že nájomný vzťah trvá (ani v žalobe, ani v replike, ani v žiadnom z procesných úkonov), takže neprejavil vôľu, aby súd rozhodol o existencii alebo trvaní nájomného vzťahu. Je preto neprípustné, aby žalobca v odvolaní spätne tvrdil niečo, čo nikdy nepožadoval. Žalovaný mal za to, že transformácia žaloby na úplne iný typ určovacej žaloby by znamenala rozhodovanie ultra petitum a porušenie dispozičnej zásady ako zásah do procesných práv žalovaného a takýto postup by bol neprípustný. Nad rámec uvedeného sa žalovaný vyjadril aj k otázke platnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na svoju argumentáciu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

19. V žalobnej replike a žalobnej duplike zotrvali sporové strany na argumentácii, ktorú uviedli v predchádzajúcich fázach konania, pričom žalobca nad rámec uvedeného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR .

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

22. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 14.07.2014 uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov a nehnuteľností (ďalej len „Zmluva“). Na základe uvedenej zmluvy prenechal žalovaný do dočasného užívania žalobcovi nehnuteľnosti a nebytového priestory špecifikované v článku I odsek 1 zmluvy za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Neoddeliteľnou súčasťou sa stal Dodatok č. 1 k Zmluve zo dňa 20.01.2015, Dodatok č. 2 k Zmluve zo dňa 21.07.2015, Dodatok č. 3 k Zmluve zo dňa 22.01.2016 a Dodatok č. 4 k Zmluve zo dňa 01.05.2018.

23. Dňa 26.03.2024 vypracoval žalovaný podanie, ktorý adresoval žalobcovi, ktoré označil ako Odstúpenie od zmluvy, ktorým mal v úmysle od uzatvorenej Zmluvy odstúpiť a zmluvný vzťah vytvorený nájomnou Zmluvou ukončiť. Žalovaný poukázal v rámci odstúpenia na to, že voči žalobcovi si uplatnil nárok na zaplatenie nájomného a vyzval ho na plnenie v lehote 15 dní od doručenia výzvy a to vo výške 326.000,- Eur, pričom v určenej lehote k zaplateniu nájomného nedošlo. Poukázal na to, že v zmysle článku IX odsek 5 písmeno a) Zmluvy je ako prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy ak nájomca mešká viac ako 30 dní s platením nájomného.

24. Dňa 18.04.2024 žalobca reagoval na zaslané odstúpenie od zmluvy oznámením žalovanému tým, že aktuálne neeviduje v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti žalovaného žiadne záväzky voči žalovanému prípadne vystavené faktúry, ktoré by boli po lehote splatnosti. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že nie je dôvod zakladajúci možnosť žalovaného odstúpiť od zmluvy a preto toto odstúpenie neakceptuje.

25. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

26. Odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou okresného súdu, na ktorú v zmysle ust. odkazuje. Okresný súd postupoval správne v zmysle kogentného ust. , ktoré klasifikuje štyri základné druhy žalôb, pričom voľba druhu žaloby je plne v dispozičnej autonómii žalobcu ako pána sporu. Zmysel a účel žaloby pozná jedine žalobca, ktorý podaním žaloby vyjadrí úmysel docieliť autoritatívne rozhodnutie súdu tak, ako ho súdu navrhne v petite žaloby.

27. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že nie vždy je súd viazaný doslovným znením petitu, keďže aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít dlhodobo vyplýva možnosť doformulovať petit. Preformulovanie petitu však môže súd urobiť vždy len v súlade so zmyslom a účelom vyjadreným v žalobe. Ako uviedol Najvyšší súd už v rozhodnutí , iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca skutočne domáhal (podobne uznesenie NS SR ). V prejednávanej veci sa žalobca z obsahového hľadiska domáhal nie určenia existencie nájomného vzťahu, ale určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k typu žalôb si teda z možností uvedených v žalobca zvolil žalobu o určenie právnej skutočnosti, a nie žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je. Žalobca bol zároveň kvalifikovane právne zastúpený, preto nie je možné argumentovať tým, že by medzi uvedenými typmi žalôb nerozlišoval, a že sa vlastne nechcel domáhať neplatnosti odstúpenia, ale existencie nájomného vzťahu. Osobitne s prihliadnutím na obsah predbežného právneho posúdenia, po ktorom žalobca nenavrhol zmenu žaloby, ale naďalej zotrval na žalobe o určení právnej skutočnosti.

28. Ako žalobca uviedol v odvolaní, zo žaloby aj žalobnej repliky je zrejmé, že žalobca trval na tom, že nájomný vzťah založený zmluvou trvá nakoľko odstúpenie od zmluvy je neplatné. Paradoxne uvedené je potvrdením toho, že žalobca sa určenia existencie nájomného vzťahu súdom nedomáhal, keďže tento považoval za existujúci. Domáhal sa určenia neplatnosti odstúpenia, keďže právny úkon odstúpenia od nájomnej zmluvy považoval za rozporný so zmluvou. Samotný nájomný vzťah nespochybňoval, na jeho existencii od počiatku trval a od súdu nežiadal, aby tento vzťah určil. Žalobca jednoznačne v žalobe, ako aj v nasledujúcich písomných vyjadreniach a na pojednávaní, konzistentne zotrval na tom, že sa domáha určenia neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, teda neplatnosti právneho úkonu, ktorý má charakter právnej skutočnosti. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už nie je možné domáhať sa určenia akejkoľvek právnej skutočnosti, ale iba tej konkrétnej právnej skutočnosti, o ktorej to určuje osobitný zákon. Uvedením možnosti podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu zákonodarca priradil takémuto konaniu naliehavý právny záujem, ktorý už následne nie je nutné preukazovať.

29. Okresný súd sa správne riadil uvedenými princípmi, keď skôr, než pristúpil k prieskumu hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od zmluvy zisťoval, či je v slovenskom právnom poriadku taký právny predpis, ktorý by umožňoval žalobcovi podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme v zmysle ust. . Okresný súd tak vykonával prieskum vo veci samej, preto argumentácia, že žalobcovi bol odopretý prístup k súdu je v rozpore so zvoleným postupom okresného súdu. V porovnaní so situáciou, kedy súd žalobu preskúma a vo veci rozhodne rozsudkom je odmietnutie žaloby bez jej meritórneho prieskumu iba procesným ukončením veci bez poskytnutia súdnej ochrany. Okresný súd tak preskúmaním veci a rozhodnutím o žalobe formou rozsudku žalobcovi prístup k súdu neodoprel.

30. Pokiaľ žalobca opakovane odkazuje na doktrinálny výklad , odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je doktrinálnym výkladom viazaný. Doktrinálny výklad vyjadruje odborné názory autorov komentárov alebo vedeckých publikácií, ktoré však predstavujú ich osobný názor a nie sú záväzné pre rozhodovaciu činnosť súdov. Môžu slúžiť ako inšpirácia, ale nemajú záväznosť vo vzťahu k rozhodovaniu.

31. Pokiaľ ide o postup súdu v prípade, kedy je podaná žaloba podľa , ktorá je konkrétne a jasne určená ako žaloba o určenie právnej skutočnosti, kedy sú splnené všetky náležitosti žaloby, nie je možné postupovať podľa ustanovení, kedy súd odstraňuje vady podania. Skutočnosť, že žalobca neuvedie také prostriedky procesného útoku, ktoré mu umožnia v spore procesne uspieť, nepredstavuje vadu podania a súd nie je oprávnený vyzývať na doplnenie prostriedkov procesného útoku tak, aby zabezpečil žalobcovi procesný úspech v spore.

32. Zo žaloby vyplýva, že táto obsahuje okrem všeobecných náležitostí podania aj označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval žalobca za podstatné, označenie dôkazov a obsahuje tiež jednoznačný, nezmätočný žalobný návrh. Vo vzťahu k všeobecným náležitostiam podania tieto sú v zmysle v žalobe uvedené, keďže je zrejmé, ktorému súdu bolo podanie určené, kto ho robil, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje a bolo kvalifikovaným spôsobom podpísané. Na základe uvedeného neboli splnené podmienky pre postup podľa , aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie všeobecných náležitostí podania, alebo náležitostí žaloby. Na doplnenie skutkových tvrdení,

ktoré by mali predstavovať pravdepodobnosť procesného úspechu, súd vyzývať nemôže. Okresný súd preto správne pristúpil k prieskumu vo veci, žalobu neodmietol a vo veci rozhodol rozsudkom. Pokiaľ súd rozhoduje iba procesným spôsobom, t.j. odmietnutím podania, vec samú nepreskúmava. Preto už len postoj okresného súdu, ktorý sa rozhodol vo veci pokračovať a vec preskúmal znamená, že zabezpečil žalobcovi riadny prístup k súdu a nie je možné konštatovať, že by jeho procesné práva boli v tomto smere porušené.

33. Okresný súd potom tiež správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by mal žalobca možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy, pretože ho na to neoprávňuje žiadny konkrétny osobitný predpis. Sudkyňa v rozsudku výslovne pripomenula, že vo vyjadrení predbežného právneho názoru upozornila strany na posúdenie žaloby podľa . Žalobca tak mal na pojednávaní stále procesný priestor na to, aby v prípade, ak sa skutočne chcel domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, navrhol zmenu žaloby podľa , teda aby žalobu zmenil na žalobu o určenie existencie nájomného vzťahu.

34. Predpoklad žalobcu, že súd je oprávnený meniť druh podanej žaloby, nie je správny. Súd môže zasiahnuť do formulácie petitu výlučne za predpokladu, že zachová zmysel a účel žaloby, a v tomto prípade jednoznačným zmyslom a účelom žaloby podľa vyjadrení žalobcu bolo určenie právnej skutočnosti, teda neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Zároveň žalovaný v konaní správne upozorňoval na skutočnosť, že v prípade súdneho prieskumu žaloby podľa by následne súd preskúmaval, či je daný naliehavý právny záujem na určení existencie nájomného vzťahu, kedy by nevyhnutne musel prihliadnuť ku skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným už bola podaná žaloba na plnenie, v rámci ktorej bude Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní preskúmavať existenciu nájomného vzťahu ako prejudiciálnu otázku.

35. vyjadrením hierarchie jednotlivých druhov žalôb odstránil duplicitu súdnych konaní a zabezpečil, aby súdy prejednávali žaloby iba v tých prípadoch, kedy výrok súdu má reálny zmysel pre následné usporiadanie vzťahu sporových strán. Izolované rozhodnutie o neplatnosti konkrétneho právneho úkonu, teda rozhodnutie o určení právnej skutočnosti, nemusí mať žiadny dopad na záverečné usporiadanie vzťahu sporových strán, ako je to zrejmé aj v prejednávanej veci. Vzhľadom na opakované právne úkony (odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.03.2024, odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.01.2025, dohoda o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 13.01.2025), z ktorých ktorýkoľvek môže byť neplatný, ale aj všetky platné, nemá pre sporové strany zmysel izolované rozhodnutie o platnosti jednotlivých úkonov na to, aby zistili, či ich nájomný vzťah trvá, alebo už zanikol. Pre určenie existencie právneho vzťahu by bolo nevyhnutné posúdiť chronologicky všetky právne úkony. Uvedené už pritom ku dňu rozhodovania okresného súdu bolo zabezpečené prostredníctvom žaloby na splnenie povinnosti, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Dunajská streda.

36. Postupný vývoj judikatúry už počas platnosti dlhodobo dospieval k tomu, že ani len žaloba o určenie práva (ktorá je komplexnejšia, než žaloba o určenie právnej skutočnosti) nemá zmysel, pokiaľ je možné domáhať sa usporiadania právneho vzťahu medzi stranami žalobou o plnenie. V takom prípade je posúdenie určenia, či tu právo je alebo nie, nevyhnutnou prejudiciálnou otázkou, ktorú súd posudzuje pred rozhodnutím o žalobe na plnenie. nadviazal na vývoj judikatúry a určil hierarchiu žalôb tak, aby primárne súdy upravovali vzťah medzi stranami s konečnou platnosťou, teda primárne má prednosť žaloba na plnenie. V prípade, ak žaloba na plnenie nie je k dispozícii, je možné domáhať sa určenia existencie práva, avšak iba za predpokladu, že strana preukáže naliehavý právny záujem. Izolované určenie platnosti právneho úkonu (teda určenie právnej skutočnosti) potom prichádza do úvahy len za predpokladu, že uvedené pripúšťa osobitný zákon. V zásade tak platí, že žaloba o určenie právnej skutočnosti všeobecne nie je prípustná, kým nie je osobitným zákonom výslovne upravená výnimka, na základe ktorej žaloba o neplatnosť konkrétneho právneho úkonu prípustná je.

37. Pravidlá nastavené sa už pretavili aj do judikatúry najvyšších súdnych autorít, kedy rozhodnutie R 1/2023 (sp. zn. ) publikované Najvyšším súdom Slovenskej republiky jednoznačne formulovalo, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podaná za účinnosti je žalobou o určení právnej skutočnosti podľa . Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. Uvedený záver nie je ani v rozpore s rozhodnutím R 75/2024

(sp. zn. ), na ktoré poukazoval žalobca v duplike, keďže ani rozhodnutie nekonštatuje, že by žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu mala byť žalobou podľa , teda mala by sa posudzovať ako určenie, či tu právo je alebo nie je. Naopak, výroková veta zverejnená ako R 75/2024 konštatuje, že žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ust. , pričom skutkové okolnosti v citovanom rozhodnutí boli odlišné od prejednávaného prípadu, následkom čoho sa najvyšší súd zaoberal spôsobom procesného uplatnenia nároku osoby, ktorej predkupné právo nebolo rešpektované (a ktorá sa nemôže domáhať určovacou žalobou existencie vlastníckeho práva, keďže jej nesvedčí).

38. Odvolací súd sa nestotožňuje s úvahou, že ak upravuje náležitosti právneho úkonu vo vzťahu k jeho platnosti, môže byť podaná žaloba o určenie neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu s odkazom na ust. (resp. 40a ). V danom prípade je nutné rozlišovať procesné podmienky podania žaloby v zmysle a od hmotnoprávnych podmienok určenia platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Právna úprava v časti vymedzujúcej podmienky platnosti právneho úkonu upravuje hmotnoprávne predpoklady, ktoré bude súd preskúmavať v prípade, ak bude vedené konanie o určení právnej skutočnosti, alebo ak bude vedené konanie o určení, či tu právo je alebo nie je, alebo ak bude vedené konanie na splnenie povinnosti, kedy sa platnosť právnych úkonov rieši ako prejudiciálna otázka. Skutočnosť, že hmotné právo obsahuje podmienky pre určenie platnosti právneho úkonu však nemá vzťah k procesným podmienkam upraveným v . Inak by ustanovenia stratilo zmysel a význam, keďže platnosť každého právneho úkonu je možné posúdiť aj v zmysle jeho absolútnej a relatívnej neplatnosti, teda by bol osobitným predpisom pre akúkoľvek žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Takýto záver by bol v rozpore s kogentným ustanovení pís. d) . Ako už upozornil Ústavný súd SR, výklad zákonov všeobecnými súdmi má svoje medze a právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky novelizovať (, publikovaný v Zb. ).

39. ponechal žalobcovi právo výberu druhu žaloby a osobitne v prípadoch, kedy žalobca je kvalifikovane právne zastúpený, nie je možné nahrádzať jeho vôľu jednoznačne vyjadrenú petitom v tom, že sa domáha určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy tým, že súd si bude vytvárať domnienky vo vzťahu k tomu, čo vlastne žalobca chcel určiť. Odvolacia argumentácia žalobcu abstrahuje od princípov vo vzťahu k výberu druhu žaloby podľa . Súd pritom nepopiera, že obsah žaloby je tvorený aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré strana uvádza v konaní (R 14/2021), avšak toto nie je možné vykladať tak, že súd má sám voliť prostriedky procesného útoku za žalobcu, pretože tým by došlo k porušeniu rovnosti zbraní, ktorá je základnou zásadou . Druhy žalôb boli žalobcovi vopred známe ešte pred podaním žaloby, žalobca je v konaní kvalifikovane právne zastúpený (takže sa predpokladá, že medzi jednotlivými druhmi žalôb a podmienkami ich preskúmania rozlišuje), a preto súd nemal dôvod nerešpektovať jeho slobodný výber žaloby podľa . Následne okresný súd rozhodol správne ak žalobu zamietol s odôvodnením, že právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.

40. Zároveň sa nie je možné stotožniť s tým, že by žalobcovi bol odopretý prístup k súdu, keďže súd o žalobe meritórne rozhodol tým, že ju zamietol. Nad rámec uvedeného odvolací súd pripomína, že o existencii nájomného vzťahu (a teda aj o platnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy) už rozhoduje Okresný súd Dunajská Streda, a to v súvislosti so žalobou na plnenie. V rámci tohto konania bude súd preskúmavať existenciu právneho vzťahu práve na základe toho, či niektorý z právnych úkonov, ktorý mal smerovať k ukončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol platný, a teda či mohol vyvolať účinky zániku tohto vzťahu, alebo či nájomný vzťah naďalej trvá. Určenie tejto právnej skutočnosti však nebude samoúčelné, ale bude vydané v rámci konania o žalobe na splnenie povinnosti podanej podľa , ktorá má v zmysle prednosť pred žalobami o určenie, či tu právo je alebo nie je, a pred žalobou o určenie právnej skutočnosti.

41. Odvolací súd je v zmysle ust. odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ).

42. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je zhodné s odôvodnením rozhodnutia , vydanom v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín v spore vedenom pod sp. zn. , keďže predmetom oboch konaní bola zhodná otázka prípustnosti žaloby o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

44. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Sporová strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).