Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/147/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ž., so sídlom v B., proti

žalovanému JUDr. J., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom v S.,

o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6.

augusta 2008 sp. zn.4 Co 66/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné uznesením z 2. apríla 2008 č.k. -310 nepriznal

žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v spojitosti s jeho dovolaním proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo 16. januára 2008 sp. zn. . Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalovaný podniká ako fyzická osoba, je aj spoločníkom spoločnosti A.,

spol. s r.o. B., a ak nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a dostal sa do finančných

strát, nie je to dôvod na oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Podnikateľská činnosť nesie

so sebou riziká a neúspech v podnikateľskej činnosti nezakladá dôvod na oslobodenie od

poplatkovej povinnosti. Zároveň upozornil na to, že žalovaný vo svojej žiadosti o priznanie

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov uviedol, že je vlastníkom niekoľkých

nehnuteľností v hodnote určite vyššej než 1 milión Sk. Výška poplatkovej povinnosti

predstavuje 6 000 Sk a zaplatenie súdneho poplatku v takejto výške nemôže ohroziť

ekonomické a spoločenské postavenie žalovaného a ani jeho rodinu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením zo 6. augusta 2008 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov potvrdil so spresnením, že nepriznanie oslobodenia sa vzťahuje na dovolacie

konanie ( ). V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na správne posúdenie

pomerov žalovaného súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal zo skutočností uvádzaných

samotným žalovaným v jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, teda že

sociálne a majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia

súdneho poplatku v dovolacom konaní. Zároveň poukázal aj na to, že ani v odvolacom konaní

žalovanému nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie – uznesením

Okresného súdu Humenné č.k. -113, ktoré uznesenie odvolací súd potvrdil,

a od tohto rozhodovania sa nezmenili sociálne a majetkové pomery žalovaného, ktorý ani

v dovolacom konaní nespĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku

podľa

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Navrhol uznesenie

odvolacieho súdu spolu aj s uznesením Okresného súdu Humenné z 2. apríla 2008 č.k.

-310 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že

postupom súdov mu bolo odňaté právo konať pred súdom podľa

Uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní mu oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie

nezohľadňuje, že na základe ním doložených právoplatných súdnych rozhodnutí je

preukázateľné, že má povinnosť zaplatiť trovy konania spolu so súdnymi poplatkami spolu

3 212 420 Sk, že ide o rozhodnutie diskriminujúce ho ako podnikateľa voči nepodnikateľovi

pri priznávaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Vytýkal, že súd rozhodol na princípe, že

právo domáhať sa svojho práva na nezávislom súde svedčí len nemajetným podnikateľom,

zatiaľ čo podnikatelia, ktorých majetková situácia neumožňuje súdny poplatok zaplatiť, toto

právo nemajú. Namietal, že nemá praktické ani teoretické možnosti zaplatiť súdny poplatok

vzhľadom na prebiehajúce exekučné konania postihujúceho celý majetok a brániace mu

uskutočniť právne úkony smerujúce k získaniu finančných prostriedkov. Zároveň uviedol, že

„existuje podozrenie, že zákonná sudkyňa OS Humenné JUDr. J. je chorobne predpojatá voči

dovolateľovi“, t.j. založil dovolanie aj na tvrdení o vade podľa , keďže

sudkyňa JUDr. J. vydala uznesenie Okresného súdu Humenné z 2. apríla 2008 č.k.

-310.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (241

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

to, či podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o nepriznaní oslobodenia žalovanému od súdneho poplatku za dovolanie, má procesnú

formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa

v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré je uvedené v § 239

ods. 1 , a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v

písm. a/ až c/

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ , zaoberal sa dovolací súd

i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád (t.j. či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

S prihliadnutím na obsah dovolania žalovaného dovolací súd osobitne skúmal, či

nedošlo k vade podľa , t.j. že žalovanému bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Účastník občianskeho súdneho konania má procesné právo požiadať o oslobodenie od

súdneho poplatku ( ), žiadosť doložiť dokladmi, z ktorých vyvodzuje jeho

opodstatnenosť; rovnako má procesné právo, aby súd o tejto žiadosti rozhodol. Občiansky

súdny poriadok účastníkovi však nepriznáva (nezaručuje) právo, aby súd vyhovel jeho

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (postupoval a rozhodol podľa jeho predstáv

a názorov).

Pre vyhovenie návrhu (žiadosti) účastníka na oslobodenie od súdneho poplatku je

v zmysle potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že:

1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo

zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto kumulatívnych

podmienok nie je splnená čo i len jedna, žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

vyhovieť nemožno.

V danom prípade súdy zhodne nevyhoveli žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia

prvej podmienky. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd vo vzťahu

k splneniu prvej podmienky prihliada k celkovým majetkovým pomerov žiadateľa a tiež

k výške súdneho poplatku, pričom v prípade fyzických osôb berie do úvahy tiež ich pomery

sociálne, rodinné, ekonomické, zdravotné a podobne. Pri právnických osobách a fyzických

osobách - podnikateľoch možno vziať do úvahy aj ich podnikateľské aktivity, stav a štruktúru

ich majetku, prípadne platobnú (in)solventnosť. Účastníkovi konania jeho nepriaznivá

majetková situácia nesmie znemožňovať uplatňovanie alebo bránenie jeho procesných práv

a naplniť jeho právo na právnu pomoc v občianskom súdnom konaní. Celkové zhodnotenie

všetkých pomerov účastníka konania sa má premietnuť do záveru, či účastník je so zreteľom

na jeho pomery schopný zaplatiť súdne poplatky a uhrádzať trovy spojené s konaním. Pokiaľ

by to jeho pomery nedovoľovali, súd mu prizná zodpovedajúce oslobodenie od súdnych

poplatkov (v plnom rozsahu alebo v určitej časti). Oslobodenie od súdnych poplatkov však

nemožno priznať - a to ani vtedy, ak by to pomery žiadateľa odôvodňovali -, ak by zo strany

účastníka (žiadateľa) išlo v konaní o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo

bránenie práva (druhá uvedená podmienka). Poplatky zaplatené pred rozhodnutím

o oslobodení sa nevracajú.

O oslobodenie od súdneho poplatku žiadajúci účastník konania, pokiaľ sleduje

dosiahnutie úspechu svojej žiadosti, musí súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje

pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti (splniť si povinnosť tvrdenia

a preukázania svojich nepriaznivých pomerov).

Zo spisu vyplýva, že žalovaný v spojitosti so svojou žiadosťou o oslobodenie od

súdneho poplatku za dovolanie udával a dokladoval, že v rokoch 2005 a 2006 ako podnikateľ

fyzická osoba mal stratu a rovnako mal stratu v uvedených rokoch aj ako spoločník a konateľ

vo firme A., spol. s r.o., ďalej že proti nemu ako fyzickej osobe sú začaté viaceré exekúcie

a rovnako aj proti uvedenej právnickej osobe; ďalej poukázal na zhoršenie svojho

zdravotného stavu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, že trpí nevyliečiteľnou

chorobou a podrobil sa špeciálnej biologickej liečbe. Zároveň tvrdil, že spolu s rodinou

(manželkou Vierou a dcérou Dominikou) žili a žijú na úkor starých rodičov, súrodencov, ktorí

im zabezpečujú najnevyhnutnejšie podmienky na živobytie. Uviedol, že v iných konaniach

bol oslobodený od súdneho poplatku. Poukázal tiež na rozhodnutie ÚPSVaR v Humennom,

detašované pracovisko Snina, úsek sociálnych vecí a rodiny č. j.: X. zo 14. októbra 2005

o priznaní 500 Sk mesačne od 1. septembra 2005 z dôvodu sociálnej pomoci za zvýšené

nároky pre chorobu. Z jeho žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku tiež vyplýva, že je

vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktorých hodnotu sám ocenil na niekoľko miliónov Sk.

Poplatková povinnosť, ktorá vznikla žalovanému ako dovolateľovi (§ 2 ods. 4 zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov) podaním dovolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) vo výške dvojnásobku

poplatku stanoveného v sadzobníku súdnych poplatkov (§ 6 ods. 2 tretia veta cit. zákona)

podľa položky 1 písm. b/ tohto sadzobníka, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona,

predstavovala sumu 6 000 Sk, teraz 199 €.

Podľa názoru dovolacieho súdu, keď Krajský súd v Prešove ako odvolací súd

uznesením zo 6. augusta 2008 sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu

Humenné z 2. apríla 2008 č.k. -310, neodňal svojím rozhodnutím možnosť

žalovaného konať pred súdom.

Zamietnutie žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie

a potvrdenie zamietajúceho uznesenia odvolacím súdom (pre nesplnenie prvej z dvoch

kumulatívnych podmienok uvedených v ) sa neprieči zákonu. Žalovaný

mal procesnú možnosť, aby doložil podanú žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku

a preukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.

Z doložených dokladov od žalovaného síce vyplýva, že v uvedených rokoch bol so svojím

podnikaním vo finančnej strate a že voči nemu sa vedú exekučné konania, tieto doklady však

neposkytujú náležitý – úplný obraz toho, aké sú skutočné celkové pomery a z čoho a ako

vlastne zabezpečuje svoje základné životné potreby žalovaný so svojou rodinou. Je pritom na

účastníkovi – žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva

svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú.

Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch

žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia)

a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od

súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú

úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť

a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť –

predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho

poplatku opodstatňujú. Žalovaný aj v dovolaní poukazuje na to, že je majetným

podnikateľom, napriek tomu – vzhľadom na straty v rámci podnikania a proti nemu bežiace

exekučné konania bol názoru, že mu prislúcha oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie;

pritom však svoje majetkové pomery komplexne (v celom rozsahu), a to najmä vzhľadom na

aktíva svojho majetku nepreukázal a ani nedoložil ako zabezpečuje svoje základné životné

potreby. Dôvodom pre oslobodenie žalovaného od uvedeného súdneho poplatku nie je to, že

v inom súdnom konaní mu súd oslobodenie od súdneho poplatku priznal. Zároveň zo spisu

vyplýva, že žalovaný bol schopný zaplatiť poplatok vo výške 6 858 Sk (porovnaj č.l. 174

spisu), ktorý poplatok je dokonca vyšší než nezaplatený poplatok za dovolanie (pokiaľ

v napadnutom uznesení odvolací súd uviedol, že žalovanému za dovolanie vznikla poplatková

povinnosť vo výške 13 617 Sk, tento údaj nie je správny, keďže táto povinnosť vznikla

žalovanému iba vo výške 6 000 Sk – 199 €).

Napadnutým uznesením odvolacieho súdu a jemu predchádzajúcim uznesením súdu

prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie nebola

žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Dovolací súd ďalej osobitne skúmal, či nebol naplnený dovolací dôvod, a teda

i prípustnosť dovolania podľa v tom, že by rozhodoval vylúčený sudca.

Dovolateľ totiž namietal, že sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. J. je voči nemu chorobne

predpojatá a v tejto spojitosti poukázal na to, že voči nej využil svoje právo podať sťažnosti

a podnety u kompetentných orgánov vrátane upovedomenia – podozrenia z trestnej činnosti

sudkyne.

Dovolací súd vychádzal z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Cieľu

sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je pre

vylúčenie sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne

významného vzťahu sudcu, a to:

1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Dovolací súd však vzal do úvahy i to, že pri výklade ustanovenia o vylúčení sudcov je

treba vychádzať zo zásady prijatej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa

ktorej spravodlivosť nielen že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je

poskytovaná. Znamená to, že za vylúčeného by bolo možno považovať i takého sudcu, ktorý

by síce bol bez pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, vzhľadom však na

konkrétny spôsob konania (chovania) by bolo možno objektívne pochybovať o jeho

nezaujatosti. Nestrannosť sudcu sa teda nechápe len ako subjektívny postoj – osobné

presvedčenie sudcu, ale z objektívneho pohľadu, t.j. či sú dané dostatočné záruky vylučujúce

akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti.

O takýto prípad vylúčenia sudkyne Okresného súdu Humenné JUDr. J. nešlo. Neboli

predovšetkým zistené žiadne zásadné procesné pochybenia zo strany tejto sudkyne a samotné

využitie možnosti podávania podnetov, resp. opravných prostriedkov, oznámení a pod.,

ktorými dovolateľ prejavil nedôveru či podozrenie voči uvedenej sudkyni, nezakladá ešte

dôvod pre záver, že uvedená sudkyňa je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí,

v ktorých dovolateľ vystupuje ako účastník konania. Okolnosť, že uvedená sudkyňa

nepriznala žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie neznamená

favorizovanie druhého účastníka konania, resp. diskrimináciu žalovaného, ako to ten namieta

v dovolaní.

Z objektívneho pohľadu nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti tejto sudkyne súdu

prvého stupňa, ktorá rozhodovala v predmetnej právnej veci.

Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vady konania

v zmysle a , pričom ani iné vady konania uvedené v

v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť

z ustanovenia

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť

z ustanovenia a ani z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením odmietol dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 4, 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková