Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5a6/370103.d3340a.pdf
PDF · 117.88 KB
No categories available
1Cdo/147/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 147/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ž., so sídlom v B., proti
žalovanému JUDr. J., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M., advokátom v S.,
o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
11 C 167/2004, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 6.
augusta 2008 sp. zn.4 Co 66/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné uznesením z 2. apríla 2008 č.k. 11 C 167/2004-310 nepriznal
žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov v spojitosti s jeho dovolaním proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo 16. januára 2008 sp. zn. 3 Co 41/2007. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalovaný podniká ako fyzická osoba, je aj spoločníkom spoločnosti A.,
spol. s r.o. B., a ak nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a dostal sa do finančných
strát, nie je to dôvod na oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Podnikateľská činnosť nesie
so sebou riziká a neúspech v podnikateľskej činnosti nezakladá dôvod na oslobodenie od
poplatkovej povinnosti. Zároveň upozornil na to, že žalovaný vo svojej žiadosti o priznanie
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov uviedol, že je vlastníkom niekoľkých
nehnuteľností v hodnote určite vyššej než 1 milión Sk. Výška poplatkovej povinnosti
predstavuje 6 000 Sk a zaplatenie súdneho poplatku v takejto výške nemôže ohroziť
ekonomické a spoločenské postavenie žalovaného a ani jeho rodinu.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaného uznesením zo 6. augusta 2008 sp. zn.
4 Co 66/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov potvrdil so spresnením, že nepriznanie oslobodenia sa vzťahuje na dovolacie
konanie (§ 219 O.s.p.). V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na správne posúdenie
pomerov žalovaného súdom prvého stupňa, ktorý vychádzal zo skutočností uvádzaných
samotným žalovaným v jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, teda že
sociálne a majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú priznanie oslobodenia od platenia
súdneho poplatku v dovolacom konaní. Zároveň poukázal aj na to, že ani v odvolacom konaní
žalovanému nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie – uznesením
Okresného súdu Humenné č.k. 11 C 167/2004-113, ktoré uznesenie odvolací súd potvrdil,
a od tohto rozhodovania sa nezmenili sociálne a majetkové pomery žalovaného, ktorý ani
v dovolacom konaní nespĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný. Navrhol uznesenie
odvolacieho súdu spolu aj s uznesením Okresného súdu Humenné z 2. apríla 2008 č.k.
11 C 167/2004-310 zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že
postupom súdov mu bolo odňaté právo konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní mu oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie
nezohľadňuje, že na základe ním doložených právoplatných súdnych rozhodnutí je
preukázateľné, že má povinnosť zaplatiť trovy konania spolu so súdnymi poplatkami spolu
3 212 420 Sk, že ide o rozhodnutie diskriminujúce ho ako podnikateľa voči nepodnikateľovi
pri priznávaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Vytýkal, že súd rozhodol na princípe, že
právo domáhať sa svojho práva na nezávislom súde svedčí len nemajetným podnikateľom,
zatiaľ čo podnikatelia, ktorých majetková situácia neumožňuje súdny poplatok zaplatiť, toto
právo nemajú. Namietal, že nemá praktické ani teoretické možnosti zaplatiť súdny poplatok
vzhľadom na prebiehajúce exekučné konania postihujúceho celý majetok a brániace mu
uskutočniť právne úkony smerujúce k získaniu finančných prostriedkov. Zároveň uviedol, že
„existuje podozrenie, že zákonná sudkyňa OS Humenné JUDr. J. je chorobne predpojatá voči
dovolateľovi“, t.j. založil dovolanie aj na tvrdení o vade podľa § 237 písm. g/ O.s.p., keďže
sudkyňa JUDr. J. vydala uznesenie Okresného súdu Humenné z 2. apríla 2008 č.k.
11 C 167/2004-310.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr
to, či podaný opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa o nepriznaní oslobodenia žalovanému od súdneho poplatku za dovolanie, má procesnú
formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p.
v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré je uvedené v § 239
ods. 1 O.s.p., a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2
písm. a/ až c/ O.s.p.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád (t.j. či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na obsah dovolania žalovaného dovolací súd osobitne skúmal, či
nedošlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. že žalovanému bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu
právny poriadok priznáva.
Účastník občianskeho súdneho konania má procesné právo požiadať o oslobodenie od
súdneho poplatku (§ 138 O.s.p.), žiadosť doložiť dokladmi, z ktorých vyvodzuje jeho
opodstatnenosť; rovnako má procesné právo, aby súd o tejto žiadosti rozhodol. Občiansky
súdny poriadok účastníkovi však nepriznáva (nezaručuje) právo, aby súd vyhovel jeho
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (postupoval a rozhodol podľa jeho predstáv
a názorov).
Pre vyhovenie návrhu (žiadosti) účastníka na oslobodenie od súdneho poplatku je
v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve podmienky, a to že:
1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo
zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto kumulatívnych
podmienok nie je splnená čo i len jedna, žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
vyhovieť nemožno.
V danom prípade súdy zhodne nevyhoveli žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia
prvej podmienky. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd vo vzťahu
k splneniu prvej podmienky prihliada k celkovým majetkovým pomerov žiadateľa a tiež
k výške súdneho poplatku, pričom v prípade fyzických osôb berie do úvahy tiež ich pomery
sociálne, rodinné, ekonomické, zdravotné a podobne. Pri právnických osobách a fyzických
osobách - podnikateľoch možno vziať do úvahy aj ich podnikateľské aktivity, stav a štruktúru
ich majetku, prípadne platobnú (in)solventnosť. Účastníkovi konania jeho nepriaznivá
majetková situácia nesmie znemožňovať uplatňovanie alebo bránenie jeho procesných práv
a naplniť jeho právo na právnu pomoc v občianskom súdnom konaní. Celkové zhodnotenie
všetkých pomerov účastníka konania sa má premietnuť do záveru, či účastník je so zreteľom
na jeho pomery schopný zaplatiť súdne poplatky a uhrádzať trovy spojené s konaním. Pokiaľ
by to jeho pomery nedovoľovali, súd mu prizná zodpovedajúce oslobodenie od súdnych
poplatkov (v plnom rozsahu alebo v určitej časti). Oslobodenie od súdnych poplatkov však
nemožno priznať - a to ani vtedy, ak by to pomery žiadateľa odôvodňovali -, ak by zo strany
účastníka (žiadateľa) išlo v konaní o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo
bránenie práva (druhá uvedená podmienka). Poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa nevracajú.
O oslobodenie od súdneho poplatku žiadajúci účastník konania, pokiaľ sleduje
dosiahnutie úspechu svojej žiadosti, musí súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje
pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti (splniť si povinnosť tvrdenia
a preukázania svojich nepriaznivých pomerov).
Zo spisu vyplýva, že žalovaný v spojitosti so svojou žiadosťou o oslobodenie od
súdneho poplatku za dovolanie udával a dokladoval, že v rokoch 2005 a 2006 ako podnikateľ
fyzická osoba mal stratu a rovnako mal stratu v uvedených rokoch aj ako spoločník a konateľ
vo firme A., spol. s r.o., ďalej že proti nemu ako fyzickej osobe sú začaté viaceré exekúcie
a rovnako aj proti uvedenej právnickej osobe; ďalej poukázal na zhoršenie svojho
zdravotného stavu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, že trpí nevyliečiteľnou
chorobou a podrobil sa špeciálnej biologickej liečbe. Zároveň tvrdil, že spolu s rodinou
(manželkou Vierou a dcérou Dominikou) žili a žijú na úkor starých rodičov, súrodencov, ktorí
im zabezpečujú najnevyhnutnejšie podmienky na živobytie. Uviedol, že v iných konaniach
bol oslobodený od súdneho poplatku. Poukázal tiež na rozhodnutie ÚPSVaR v Humennom,
detašované pracovisko Snina, úsek sociálnych vecí a rodiny č. j.: X. zo 14. októbra 2005
o priznaní 500 Sk mesačne od 1. septembra 2005 z dôvodu sociálnej pomoci za zvýšené
nároky pre chorobu. Z jeho žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku tiež vyplýva, že je
vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktorých hodnotu sám ocenil na niekoľko miliónov Sk.
Poplatková povinnosť, ktorá vznikla žalovanému ako dovolateľovi (§ 2 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov) podaním dovolania (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) vo výške dvojnásobku
poplatku stanoveného v sadzobníku súdnych poplatkov (§ 6 ods. 2 tretia veta cit. zákona)
podľa položky 1 písm. b/ tohto sadzobníka, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona,
predstavovala sumu 6 000 Sk, teraz 199 €.
Podľa názoru dovolacieho súdu, keď Krajský súd v Prešove ako odvolací súd
uznesením zo 6. augusta 2008 sp. zn. 4 Co 66/2008 potvrdil uznesenie Okresného súdu
Humenné z 2. apríla 2008 č.k. 11 C 167/2004-310, neodňal svojím rozhodnutím možnosť
žalovaného konať pred súdom.
Zamietnutie žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie
a potvrdenie zamietajúceho uznesenia odvolacím súdom (pre nesplnenie prvej z dvoch
kumulatívnych podmienok uvedených v § 138 ods. 1 O.s.p.) sa neprieči zákonu. Žalovaný
mal procesnú možnosť, aby doložil podanú žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku
a preukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku.
Z doložených dokladov od žalovaného síce vyplýva, že v uvedených rokoch bol so svojím
podnikaním vo finančnej strate a že voči nemu sa vedú exekučné konania, tieto doklady však
neposkytujú náležitý – úplný obraz toho, aké sú skutočné celkové pomery a z čoho a ako
vlastne zabezpečuje svoje základné životné potreby žalovaný so svojou rodinou. Je pritom na
účastníkovi – žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako konkrétne pokrýva
svoje životné potreby a že tieto jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku opodstatňujú.
Súd (spravidla) nie je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch
žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia)
a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od
súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú
úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere nevyvolávajú pochybnosť
a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i dôkaznú povinnosť –
predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho
poplatku opodstatňujú. Žalovaný aj v dovolaní poukazuje na to, že je majetným
podnikateľom, napriek tomu – vzhľadom na straty v rámci podnikania a proti nemu bežiace
exekučné konania bol názoru, že mu prislúcha oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie;
pritom však svoje majetkové pomery komplexne (v celom rozsahu), a to najmä vzhľadom na
aktíva svojho majetku nepreukázal a ani nedoložil ako zabezpečuje svoje základné životné
potreby. Dôvodom pre oslobodenie žalovaného od uvedeného súdneho poplatku nie je to, že
v inom súdnom konaní mu súd oslobodenie od súdneho poplatku priznal. Zároveň zo spisu
vyplýva, že žalovaný bol schopný zaplatiť poplatok vo výške 6 858 Sk (porovnaj č.l. 174
spisu), ktorý poplatok je dokonca vyšší než nezaplatený poplatok za dovolanie (pokiaľ
v napadnutom uznesení odvolací súd uviedol, že žalovanému za dovolanie vznikla poplatková
povinnosť vo výške 13 617 Sk, tento údaj nie je správny, keďže táto povinnosť vznikla
žalovanému iba vo výške 6 000 Sk – 199 €).
Napadnutým uznesením odvolacieho súdu a jemu predchádzajúcim uznesením súdu
prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie nebola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd ďalej osobitne skúmal, či nebol naplnený dovolací dôvod, a teda
i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p. v tom, že by rozhodoval vylúčený sudca.
Dovolateľ totiž namietal, že sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. J. je voči nemu chorobne
predpojatá a v tejto spojitosti poukázal na to, že voči nej využil svoje právo podať sťažnosti
a podnety u kompetentných orgánov vrátane upovedomenia – podozrenia z trestnej činnosti
sudkyne.
Dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Cieľu
sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je pre
vylúčenie sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne
významného vzťahu sudcu, a to:
1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Dovolací súd však vzal do úvahy i to, že pri výklade ustanovenia o vylúčení sudcov je
treba vychádzať zo zásady prijatej judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa
ktorej spravodlivosť nielen že musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je
poskytovaná. Znamená to, že za vylúčeného by bolo možno považovať i takého sudcu, ktorý
by síce bol bez pomeru k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, vzhľadom však na
konkrétny spôsob konania (chovania) by bolo možno objektívne pochybovať o jeho
nezaujatosti. Nestrannosť sudcu sa teda nechápe len ako subjektívny postoj – osobné
presvedčenie sudcu, ale z objektívneho pohľadu, t.j. či sú dané dostatočné záruky vylučujúce
akúkoľvek legitímnu pochybnosť o jeho nezaujatosti.
O takýto prípad vylúčenia sudkyne Okresného súdu Humenné JUDr. J. nešlo. Neboli
predovšetkým zistené žiadne zásadné procesné pochybenia zo strany tejto sudkyne a samotné
využitie možnosti podávania podnetov, resp. opravných prostriedkov, oznámení a pod.,
ktorými dovolateľ prejavil nedôveru či podozrenie voči uvedenej sudkyni, nezakladá ešte
dôvod pre záver, že uvedená sudkyňa je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí,
v ktorých dovolateľ vystupuje ako účastník konania. Okolnosť, že uvedená sudkyňa
nepriznala žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie neznamená
favorizovanie druhého účastníka konania, resp. diskrimináciu žalovaného, ako to ten namieta
v dovolaní.
Z objektívneho pohľadu nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti tejto sudkyne súdu
prvého stupňa, ktorá rozhodovala v predmetnej právnej veci.
Z uvedeného vyplýva, že dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vady konania
v zmysle § 237 písm. f/ a g/ O.s.p., pričom ani iné vady konania uvedené v § 237 O.s.p.
v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania nemožno v danom prípade vyvodiť
z ustanovenia § 239 a ani z ustanovenia § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením odmietol dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 4, 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková