Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-30-2018.pdf
PDF · 156.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnom spore žalobcu: JUDr. Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, XXX XX Y., proti žalovanej: Mestská časť Košice - Sídlisko KVP, Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 00 691 089, právne zastúpená JUDr. Danielou Sokol, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, o určenie, že pracovný pomer trvá, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodne sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2018 domáhal určenia, že pracovný pomer žalobcu u zamestnávateľa Miestny úrad mestskej časti Sídlisko KVP naďalej trvá.
2. Žalobca po skutkovej stránke k okolnostiam prípadu uviedol, že dňa 15.11.2017 nastúpil do Mestskej časti Košice Sídlisko KVP ako vedúci oddelenia správy majetku po JUDr. Č.J. C., ktorá bola v tom čase na materskej dovolenke a zastupoval ju. Pracovný pomer s nim zamestnávateľ uzatvoril na dobu určitú, a to počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Dňa 24.5.2018 mu zamestnávateľ oznámil, že jeho pracovný pomer končí z dôvodu nástupu JUDr. Č. C. ku dňu 26.5.2018 do práce z materskej. Dňa 28.5.2018 bol na stránke Profesia zverejnený inzerát, v ktorom Miestny úrad mestskej časti KVP hľadá na zastupovanie počas materskej vedúceho oddelenia správy majetku. Následne navštívil bývalé pracovisko, kde si vyzdvihol nejaké písomnosti a pri tejto príležitosti sa dozvedel, že JUDr. Č. C. z materskej do práce vôbec nenastúpila. Preto sa domnieva, že jeho pracovný pomer trvá, nakoľko bol uzavretý na dobu určitú, a to počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 17.9.2018, v ktorom žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznala a žiadala žalobu zamietnuť. K okolnostiam prípadu uviedla, že pracovný pomer JUDr. Y. bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.11.2017, pričom menovaný bol prijatý počnúc dňom 20.11.2017 na pozíciu vedúceho oddelenia správy majetku. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú - zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č.J. C.. Dňa 23.5.2018 JUDr. Č. C. písomne oznámila zamestnávateľovi, ktorým je žalovaný Miestny úrad mestskej časti Košice - Sídlisko KVP, že ako zamestnanec po ukončení materskej dovolenky (MD), ktorá trvala do 26.5.2018, nastupuje do zamestnania, čo žalovaná písomne odpoveďou zo dňa 24.5.2018 akceptovala. Keďže deň 26.5.2018 pripadal na sobotu, žalovaná akceptovala nástup menovanej zamestnankyne do zamestnania v pondelok dňa 28.5.2018. Z uvedeného dôvodu žalovaná dňa 24.5.2018 oznámila JUDr. Y., že dňa 26.5.2018, t.j. dňom ukončenia materskej dovolenky JUDr. Č. C., súčasne končí pracovný pomer žalobcu dohodnutý na dobu určitú
- zastupovanie počas materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C.. Uvedené oznámenie zo dňa 24.5.2018 žalobca JUDr. Kačala prevzal dna 25.5.2018, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom. JUDr. Č. C. teda dňa 26.5.2018 ukončila čerpanie materskej dovolenky a následne v pondelok dňa 28.5.2018 oficiálne nastúpila do zamestnania u žalovanej. Uvedeným dňom, t.j. dňom 28.5.2018 však menovaná súčasne začala čerpať ošetrovanie člena rodiny (OČR), a to až do 6.6.2018 vrátane. Následne od 7.6.2018 do 27.6.2018 vrátane, menovaná čerpala riadnu dovolenku. Dňa 5.6.2018 JUDr. Č. C. písomne oznámila žalovanej, že z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa žiada o poskytnutie rodičovskej dovolenky, a to počínajúc ňom 28.6.2018 v trvaní približne jedného roka, pričom žalovaná uvedenú žiadosť menovanej písomne listom zo dňa 14.6.2018 (doručeným menovanej dňa 6.7.2018) akceptovala. Predmetnú rodičovskú dovolenku menovaná čerpá až doposiaľ. Dňa 28.5.2018 žalovaná zverejnila na stránke Profesia voľné pracovné miesto na pozíciu Právnik - vedúci oddelenia správy majetku - zastupovanie počas rodičovskej dovolenky (Ref. Č. 02/SM), a nie na zastupovanie počas materskej vedúceho oddelenia správy majetku, ako to mylne uvádza žalobca vo svojej žalobe podanej na OS KE II dňa 24.7.2018. O tejto skutočnosti svedčí aj samotný dôkaz vo forme zverejneného inzerátu žalovanej zo dňa 28.5.2018, ktorý predložil aj sám žalobca. Keďže pracovný pomer žalobcu bol uzatvorený na dobu určitú - zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C., a menovaná dňa 26.5.2018 oficiálne ukončila čerpanie materskej dovolenky, pričom dňa 28.5.2018 nastúpila do zamestnania (i keď v skutočnosti fyzicky nebola prítomná na pracovisku, nakoľko čerpala ošetrovanie člena rodiny), automaticky skončil aj pracovný pomer žalobcu JUDr. Y. Y., ktorý bol uzatvorený na zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C.. Pracovný pomer JUDr. Y. totiž nebol uzatvorený na zastupovanie počas čerpania ošetrovania člena rodiny menovanej, či akejkoľvek inej neprítomnosti menovanej zamestnankyne, ako sa žalobca mylne domnieva. Žalovaná sa preto domnieva, že pracovný pomer žalobcu JUDr. Y. bol skončený zákonným spôsobom dňa 26.5.2018 v súlade s jeho pracovnou zmluvou, a to uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený.
4. K vyjadreniu žalovanej doručil súdu dňa 19.10.2018 žalobca repliku, v ktorej uviedol, že dňa 17.5.2018 nastúpil na PN z dôvodu rýchleho zhoršenia zdravotného stavu, kedy bol nútený v dôsledku stresu v práci vyhľadať lekárske ošetrenie a v deň ošetrenia mu bol nameraný krvný tlak 210/140 a hrozil mu infarkt. Následne bol PN asi 60 dní. Uviedol, že nastúpenie JUDr. Č. C. do práce ku dňu 28.5.2018 je len dopredu dohodnuté divadlo s cieľom poskytnúť právne relevantný dôvod na ukončenie jeho pracovného pomeru. Zdôraznil, že jeho pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú počas zastupovania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C. a podľa jeho názoru trvá naďalej, nakoľko je JUDr. Č. C. v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a ukončenie jeho pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom. Svoje tvrdenia oprel o nasledovné indície a dôkazy: Počas trvania PN doniesol na pracovisko telefón, ktorý mal k dispozícii 24 hodín denne ako vedúci oddelenia správy majetku pre prípad krízových situácií pre mestskú a štátnu políciu, požiarnikov, občanov sídliska KVP a vypočul si rozhovor prednostu, ktorého kancelária bola vedľa jeho bývalej kancelárie s neznámou osobou cez telefón. Steny kancelárií sú pomerne tenké a keďže bol v danom čase na PN, asi nepredpokladal, že si môže tento rozhovor vypočuť. Nastúpenie do práce JUDr. Č. C. považuje za zastretý právny úkon kvôli ukončeniu jeho pracovného pomeru. Dôvodom ukončenia jeho pracovného pomeru boli nezhody na pracovisku resp. jeho právny názor, ktorý bol odlišný od právneho názoru štatutára mestskej časti a z toho vyplývajúce nezhody na pracovisku. Nebol ani jediným pracovníkom, voči ktorému sa obdobné praktiky použili za krátke obdobie. Od novembra do mája sa na pozícii prednostu vystriedali traja zamestnanci. Za obdobie starostu Ing. R. bolo odídených odhadom asi 26 pracovníkov úradu, o čom sa často hovorilo na rôznych zasadnutiach úradu a rokovaní poslancov a miestnej časti. Žalobca citoval ust. §41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 3 ods. l a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že v prípade, že by konanie Mestskej časti Košice- Sídlisko KVP pri výpovedi malo byť právne čisté a v súlade s dobrými mravmi v čase, keď sa mestská časť dozvedela o úmysle JUDr. Č. C. nastúpiť na rodičovskú dovolenku, mala mestská časť ho osloviť, nakoľko jeho pracovná zmluva bola uzavretá aj počas rodičovskej dovolenky. Až následne mala zverejniť ponuku práce a podať inzerát na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky, a to najskôr po dátume 5.6.2018, keď písomne oznámila JUDr. Č. C. nastúpenie na rodičovskú dovolenku. Štatutár Mestskej časti Košice -Sídlisko KVP dal pokyn p. R. - sekretárke na zverejnenie voľného pracovného miesta inzerátu v texte: „Právnik - vedúci oddelenia správy majetku / zastupovanie počas rodičovskej dovolenky“. Tento inzerát bol zverejnený na webovom portáli PROFESIA.sk dňa 28.5.2018.
V čase podania inzerátu 28.5.2018 mestská časť nemala dostupnú informáciu, že JUDr. Č. C. chce nastúpiť na rodičovskú dovolenku, pretože túto skutočnosť oznámila písomne cestou podateľne až 5.6.2018. Odkiaľ vedela mestská časť mesiac dopredu 28.5.2018 pri podávaní inzerátu, že 5.6.2018 nastúpi JUDr. Č. C.Y. rodičovskú dovolenku? Podľa žalobcu odpoveď na túto otázku môže byť len jedna, pokiaľ štatutár mestskej časti nemá veštecké schopnosti predvídať budúcnosť, štatutár mestskej časti Košice- Sídlisko KVP sa dopredu dohodol na pripravenom scenári s JUDr. Č. C. s cieľom návratu do pracovného pomeru urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom § 41a ods. 2 OZ) za účelom vytvorenia právne relevantného dôvodu pre ukončenie jeho pracovného pomeru. Keďže konanie mestskej časti bolo zjavne dopredu dohodnuté, toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a je hrubým porušením § 39 OZ. Nastúpenie do pracovného pomeru JUDr. Č. C., ktoré bolo zjavne len zastieraným - nedovoleným právnym úkonom, je možné považovať za neplatný právny úkon.
5. Na pojednávaní dňa 19.10.2018 na otázku súdu, koho žalobca označuje za žalovanú, žalobca uviedol, že je to Miestny úrad mestskej časti Košice - Sídlisko KVP. Pracovnú zmluvu uzavrel s Miestnym úradom mestskej časti Košice - Sídlisko KVP a po nahliadnutí do pracovnej zmluvy následne ako žalovanú označil Mestskú časť Košice -Sídlisko KVP, Trieda KVP 1, 040 23 Košice. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 19.10.2018 poukázal na ust. §§ 61, 62 CSP, podľa ktorých procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Tak ako žalobca žalovanú označil v žalobe, žalovaná nie je zapísaná v obchodnom registri, ani v inom registri a teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, ani byť účastníkom konania. A keďže ide o prekluzívnu lehotu, žalovaná má za to, že táto lehota uplynula. A ani nie je v kompetencii súdu túto lehotu predĺžovať (č.l. 89-90).
6. Dňa 26.10.2018 žalovaná naďalej žiadala, aby súd konanie zastavil, nakoľko žalobca tým, že podal žalobu na právne neexistujúci subjekt, zmeškal 2 - mesačnú prekluzívnu lehotu na podanie žaloby v zmysle § 77 ZP (podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť“). Ďalej citovala ust. § 62 CSP, podľa ktorého ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (č.l. 81).
7. V podaní doručenom súdu dňa 27.11.2018 žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 19.10.2018 odstránil vadu podania a označil žalovanú ako Mestskú časť Košice - Sídlisko KVP, Trieda KVP 1, 040 23 Košice, IČO: 00 691 089 (č.l. 85-87).
8. Podaním zo dňa 10.1.2019 oznámila JUDr. Daniela Sokol prevzatie právneho zastúpenia žalovanej Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP a zároveň vo veci samej uviedla, že žalobca v žalobe zo dňa 24.7.2018 označil ako žalovanú Miestny úrad mestskej časti - Sídlisko KVP, ktoré označenie sa objavuje v záhlaví žaloby, v časti označenia strán sporu, ale aj v petite žaloby. Miestny úrad nie je zamestnávateľ a žalobca nie je laik, je osobou znalou práva . V každom súdnom spore žalobca znáša bremeno riadneho označenia a identifikácie strán sporu, ako aj toho, čoho sa v súdnom konaní domáha. Miestny úrad nemá právnu subjektivitu a teda nemôže byť stranou sporu v procesnom postavení žalovanej v predmetnej právnej veci. V tejto súvislosti poukázala na zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice, podľa ktorého v § 2 ods. 2 mestské časti sú právnické osoby. Subjekt označený ako žalovaná v žalobe zo dňa 24.7.2018, Miestny úrad, nemá procesnoprávnu subjektivitu a preto nemôže vystupovať v procesnom postavení žalovanej v predmetnej právnej veci. Predmetný nedostatok procesnej subjektivity žalovanej nemôže byť v predmetnom súdnom konaní zhojený s ohľadom na absenciu takejto hmotnoprávnej úpravy. Preto Miestny úrad ako žalovaná, nie je pasívne vecne legitimovaná v predmetnej právnej veci. Keďže Miestny úrad vystupuje aj v petite žaloby, takýto petit je nevykonateľný. K otázke preklúzie žalovaná uviedla, že žalobca svoj nárok opiera o ust. § 77 ZP, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobca podal žalobu dňa 24.7.2018, pričom žalovanú stranu označil v súlade s faktickým stavom v pracovnej zmluve až dňa 19.10.2018 na pojednávaní. S prihliadnutím na uvedené je žaloba zo dňa 24.7.2018 jednoznačne podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty a preto nie je možné žalobcovi priznať akýkoľvek nárok titulom pracovného pomeru (č.l. 108-109).
9. V otázke ďalšieho postupu v konaní vzhľadom na vznesené námietky zo strany žalovanej (že žalovaná nie je vecne legitimovaná, že došlo k zmene účastníka konania až dňa 19,10,2018, čo je po 2-mesačnej prekluzívnej lehote na podanie žaloby podľa § 77 ZP, že miestny úrad nemá procesno- právnu subjektivitu a nemôže vystupovať v procesnom postavení za žalovanú a preto je potrebné konanie zastaviť), v tejto súvislosti súd na pojednávaní dňa 16.1.2019 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/143/2006, ktorý rieši obdobný prípad. Vychádzajúc z uvedeného rozsudku súd konštatuje, že totiž vadu žaloby nemožno zamieňať za nedostatok v podmienkach konania. V danej veci je potrebné rozlíšiť medzi nedostatkom podmienky konania a vadou žaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými, ktoré majú odlišné dôsledky, s ktorými sa spája aj rozdielny postup súdu. Ďalej súd poukázal na to, že ide o spor so slabšou stranou, súd na pojednávaní vyzval žalobcu na upresnenie označenia žalovanej, čo žalovaná urobila, preto z pohľadu súdu má žaloba náležitosti, čo sa týka označenia žalovanej. Teda za žalovanú žalobca označil Mestskú časť Košice- Sídlisko KVP.
10. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žalobou, Pracovnou zmluvou, Dohodou o hmotnej zodpovednosti, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 6.6.2018, Inzerátom „Právnik - vedúci oddelenia správy majetku (zastupovanie počas rodičovskej dovolenky , ref. č. 02/SM), Oznámením o výške a zložení funkčného platu, Protokolom o odovzdaní agendy a pracovných pomôcok zamestnanca a Zoznamom inventúrneho majetku, Skončením pracovného pomeru dohodnutého na určitú dobu zo dňa 24.5.2018, Potvrdením o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2017, Vyjadrením žalovanej k žalobe, Oznámením JUDr. W. Č. C. zo dňa 21.5.2018 o nástupe do zamestnania po ukončení materskej dovolenky, Oznámenie žalovanej o nástupe po ukončení materskej dovolenky - odpoveď zo dňa 24.5.2018, Registračným listom FO, Žiadosťou o poskytnutie rodičovskej dovolenky zo dňa 5.6.2018, Odpoveďou na žiadosť o poskytnutie rodičovskej dovolenky zo dňa 14.6.2018, Doručenkou, Žiadosťou o ošetrovné, Dochádzkou za mesiac máj 2018, Dochádzkou za mesiac jún 2018, Replikou žalobcu, Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 27.11.2018, ostatným spisovým materiálom, výsluchom žalobcu a výsluchom svedkyne JUDr. Č. C., súd zistil tento skutkový stav. Iné dôkazy označené ani navrhnuté neboli.
11. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.11.2017, na základe ktorej žalobca u žalovanej vykonával od 20.11.2017 prácu ako vedúci oddelenia správy majetku. Pracovnú zmluvu mal žalobca dohodnutú na dobu určitú - zastupovanie počas čerpania materskej dovolenky, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky JUDr. Č. C., so skúšobnou dobou tri mesiace, s dohodnutým funkčným platom vo výške 1.015,50 eur brutto. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané Pracovnou zmluvou, Oznámením o výške a zložení funkčného platu, Dohodou o hmotnej zodpovednosti, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pob. Košice zo dňa 6.6.2018 o nároku na nemocenské za obdobie od 27.5.2018 do zániku poistenia. Uvedené skutočnosti sú medzi stranami sporu nesporné (č.l. 8-11).
12. Zamestnankyňa žalovanej JUDr. W. Č. C. dňa 23.5.2018 doručila žalovanej Mestskej časti Košice- Sídlisko KVP Oznámenie o nástupe do zamestnania po ukončení materskej dovolenky, ktorá trvá do 26.5.2018. Starosta Mestskej časti Košice- Sídlisko KVP listom zo dňa 24.5.2018 oznámil JUDr. W. Č. C.Í., že nástup do zamestnania dňa 28.5.2018 akceptuje (č.l. 51, 52).
13. Registračným listom FO zo dňa 24.5.2018 mal súd preukázané, že žalovaná Mestská časť Košice- Sídlisko KVP oznámila Sociálnej poisťovni zmenu u JUDr. W. Č. C. ku dňu 26.5.201, a to skončenie MD (č.l. 53).
14. Listinným dôkazom označeným ako „Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú zo dňa 24.5.2018“ mal súd preukázané, že žalovaná oznámila žalobcovi, že dňom 26.5.2018 , t.j. dňom ukončenia materskej dovolenky JUDr. Č. C., končí pracovný pomer žalobcu u žalovanej, dohodnutý na dobu určitú - zastupovanie JUDr. Č.J. C.. Žalobca bol od 17.5.2018 práceneschopný s nárokom na nemocenské za obdobie od 27. mája 2018 do zániku na nemocenské. Oznámenie o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovanej žalobca osobne prevzal dňa 25.5.2018, ktorá skutočnosť je zrejmá z predmetnej listiny (č.l. 4,5, 25, 54).
15. Dňa 28.5.2018 JUDr. Č. C. oficiálne nastúpila do zamestnania, ale súčasne začala čerpať ošetrovanie člena rodiny - OČR, a to až do 6.6.2018. Následne, ako to vyplýva z Dochádzky za mesiac máj - jún 2018, menovaná čerpala od 7.6.2018 do 27.6.2018 riadnu dovolenku (č.l. 58-61).
16. Žiadosťou doručenou Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP dňa 5.6.2018 požiadala JUDr. W. Č. C. zamestnávateľa o poskytnutie rodičovskej dovolenky od 28.6.2018 v trvaní približne jedného roka z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa. Zamestnávateľ listom zo dňa 14.6.2018 oznámil JUDr. W. Č. C., že poskytnutie rodičovskej dovolenky od 28.6.2018 na prehĺbenie starostlivosti o dieťa berie na vedomie (č.l. 55 56).
17. V rámci účastníckej výpovede žalobca dňa 16.1.2019 uviedol, že skončenie jeho pracovného pomeru je simulovaným právnym úkonom, je v rozpore s dobrými mravmi a preto ho považuje za neplatný. Uviedol, že medzi ním a pánom starostom Ing. R. bol spor ohľadom riešenia problematiky „senior domu“. Na riešenie problematiky mal odlišný názor ako pán starosta Ing. R., v poslednom čase medzi ním a p. starostom dochádzalo k odlišným interpretáciám zákona, čo pán starosta nerešpektoval. Bol upozornený, že ak bude týmto spôsobom pokračovať, tak na úrade skončí. K tejto situácii aj došlo, pracoval vo veľmi ťažkom prostredí, psychicky náročnom. Krátko predtým, ako sa situácia stala, bol nútený vyhľadať lekársku starostlivosť, pretože bol pred infarktom. Keď doniesol kladenku PN, prišiel do kancelárie, kde mal niekoľko neuzatvorených spisov a korešpondenciu, na ktorú chcel reagovať. Keď otvoril počítač, počul, ako prednosta JUDr. R. rozprával s niekým. Steny sú tenučké, cez stenu bolo všetko počuť, vypočul si rozhovor scenára, keď uviedol spôsob, akým bude ukončenie pracovného pomeru realizované. Žalovaná sa podľa žalobcu dopustila neetického správania, našla si neetický spôsob a takéto neetické spôsoby v minulosti často používala. Človek, ktorý zastupuje organizáciu a koná vo verejnom záujme, by takto konať nemal. Z uvedených dôvodov podal žalobu a na žalobe trvá. Je tu rada nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o jeho tvrdeniach. Je tu jeho čestné prehlásenie, že takýto rozhovor prebehol o tom, že bude ukončenie jeho pracovného pomeru týmto spôsobom naplánované dopredu a realizované. Pokiaľ nemal zamestnávateľ k nemu ako človeku osobné výhrady, tak v prípade, že by JUDr. Č. C. skutočne nastúpila do práce a pokiaľ by potrebovala zástup, tak určite by mal zamestnávateľ ho osloviť ako prvého, pretože rodičovská dovolenka bola ako jedna z klauzúl, ktorá v pracovnej zmluve bola, čo žalovaná neurobila. To je ďalší indikátor toho, že žalovanej skutočne nešlo o to, aby JUDr. Č. C. skutočne nastúpila do práce, ale o to, aby ho odstavili a aby s ním bol ukončený pracovný pomer. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že p. R. bola adresátom inzerátu na webovom portáli Profesia.sk, kde 28.5.2018 zverejnila inzerát, v ktorom žiadala záujemcov o prácu na zastupovanie počas rodičovskej dovolenky na miestnom úrade v pozícii vedúceho právneho oddelenia. Podľa žalobcu je absolútne vylúčené, aby taký úkon, ktorému predbieha schvaľovanie starostom a komunikácia s právnym oddelením, a prv, než sa takýto úkon urobí, sa preberie v širšom okruhu a konzultuje. To znamená, že takýto úkon nemohol byť náhodný, a pokiaľ bol úkon realizovaný , bol realizovaný vedome. Dňa 28.5. nemohol odporca podať inzerát, pretože nevedel, že o mesiac JUDr. Č. C.Í. nastúpi na rodičovskú dovolenku. Podľa žalobcu je to možné len v prípade, že to bolo vopred dohodnuté. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, že žalovaná dňa 28.5.2018 zverejnila inzerát na funkciu vedúca právneho oddelenia, v čom žalobca vidí kolíziu čo sa týka jeho pracovnej pozície, žalobca uviedol: Pokiaľ žalovaná nemala iný dôvod, mala osloviť jeho ako prvého, ktorý má pracovnú zmluvu. Pani C. nastúpila do práce 28.5.2018 a kolíziu vidí v tom, že 28.5.2018 nemohol žalovaný vedieť, že bude potrebovať zástup (č.l. 149-150).
18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16.1.2019 nesúhlasil s právnou kvalifikáciou ukončenia pracovného pomeru vykonaného žalobcom. Nejde o simulovaný právny úkon, pretože simulovaný právny úkon je neplatný a platí ten právny úkon, ktorý sa mal takýmto konaním zakryť, pričom v predmetnej právnej veci žiaden iný právny úkon, ako ten, ktorý bol realizovaný, nebol. Podľa žalovanej vzťahy medzi žalobcom a Ing. R. sú pre predmetné konanie irelevantné, aj keď nemá žalovaná žiaden dôvod pochybovať o tvrdeniach žalobcu. Inzerát, ktorý bol zverejnený, bol zverejnený na pracovnú pozíciu vedúceho právneho oddelenia, pričom žalobca podľa pracovnej zmluvy pracoval na pracovnej pozícii vedúceho správy majetku. V tejto súvislosti predložila žalovaná súdu faktúru a objednávku žalovanej na zverejnenie predmetného inzerátu . U žalovanej sa z obdobia (28.5.2018) nenachádza žiadna iná objednávka, ani žiadna iná faktúra, smerujúca k zverejneniu iného inzerátu na akúkoľvek inú pracovnú pozíciu. Vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru uviedla, že tento v súlade s právom považuje za zákonný a legálny (č.l. 149-150).
19. V podaní doručenom súdu dňa 27.3.2019 žalovaná oznámila súdu , že za účelom uzavretia zmieru sa dňa 29.1.2019 stretla so žalobcom. Žalobca na tomto stretnutí prezentoval svoj pohľad dôvodov vzniku konfliktu, pričom v otázke návrhu žalobcu pre účely mimosúdneho rokovania, žalobca prezentoval svoje zotrvanie na doterajších požiadavkách uvedených v žalobe. Ďalej žalovaná poukázala na nemožnosť zamestnávať žalobcu. Uviedla, že na základe Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene žalovanej s účinnosťou od 1.marca 2019, došlo k zrušeniu celého oddelenia správy majetku a s tým súvisiacich pracovných pozícií, vrátane pracovnej pozície vedúceho oddelenia - žalobcu. Zamestnávateľ preto nemôže žalobcu zamestnať na jeho pôvodnú pracovnú pozíciu, ktorej sa domáha. Pokiaľ by súd uznal neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalobcom, žalovaná navrhuje, aby súd súčasne vyslovil, že nie je možné, aby žalobcu aj naďalej zamestnávala. Uvedenej požiadavke žalovanej svedčí zmena organizačnej štruktúry, kde miesto vedúceho oddelenia majetku bolo zrušené, pričom žalobca výslovne trval na svojej pôvodnej pracovnej pozícii. K legálnosti postupu JUDr. W. Č. C. uviedla, že menovaná zamestnankyňa čerpala od 28.5.2018 do 6.6.2018 ošetrovanie člena rodiny, od 7.6.2018 do 27.6.2018 čerpala dovolenku, od 28.6.2018 do súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Iniciátorom opätovného nástupu do práce bola zamestnankyňa JUDr. W. Č. C., nie žalovaná, ktorá mu písomne oznámila, že dňa 28.6.2018 nastúpi späť do práce. Neexistuje žiaden legálny dôvod odmietnutia resp. neumožnenia nastúpiť takémuto zamestnancovi do práce. S nástupom do práce po materskej dovolenke JUDr. W. Č. C. je ex lege spojené skončenie pracovného pomeru žalobcu. Skutočnosti, že JUDr. W. Č. C. dňa 28.5.2018 nastúpila do práce po materskej dovolenke svedčí to, že odo dňa 28.mája 2018 mala nárok na dávku ošetrovné podľa §39 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 43 ods. l zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, b) má nárok na výplatu nemocenského, c) má nárok na výplatu materského. Požiadať o sociálnu dávku ošetrovné je oprávnený len zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Z vyššie uvedeného vyplýva, že materská dovolenka spojená s dávkou materského je v konflikte s ošetrovaním člena rodiny a poberaním dávky ošetrovné. Požiadať o dávku ošetrovné nemôže osoba na materskej dovolenke. JUDr. Č.J. C. bola odo dňa 7.júna 2018 na dovolenke. Dovolenka je inštitút upravený v§ 100 a nasl. Zákonníka práce, a jej adresátom je výlučne zamestnanec, ktorého výkon práce nie je prerušený žiadnym, zo zákona predpokladaným spôsobom. S prihliadnutím na právny status JUDr. W. Č. C. odo dňa 28. mája 2018 je nepochybné, že jej patril status zamestnanca. JUDr. W. Č. C. bola odo dňa 28. mája 2018 riadnym zamestnancom žalovaného, z ktorého dôvodu nemohol trvať pracovný pomer žalobcu. Skutočnosť, že JUDr. W. Č. C. nastúpila dňa 28.júna 2018 na rodičovskú dovolenku, nemá za následok obnovenie pracovného pomeru žalobcu, bez ďalšieho resp. nového súhlasu žalobcu a žalovanej. Žalovaná postupovala vo vzniknutej situácii zákonne. K žalobcom namietaným dobrým mravom uviedla, že Občiansky zákonník ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Žalobca považuje zákonný postup žalovanej za rozporný s dobrými mravmi, pričom poukazuje na to, že jeho a nikoho iného si mala žalovaná vybrať, čo by podľa žalobcu zodpovedalo dobrým mravom, keď obsadzovala pracovné miesto vedúceho právneho oddelenia, t.j. iné pracovné miesto ako bolo to, na ktorom žalobca pracoval. Zároveň mal žalobca za to, že jeho pracovný pomer u žalovanej trvá na základe jeho pracovnej zmluvy a to bez toho, aby zohľadnila nástup JUDr. W. Č. C. do práce. Žalovaná podľa vyjadrení žalobcu chápe zložitosť minulých vzťahov medzi žalobcom a žalovanou. Avšak zložitosť predmetných vzťahov a pocit krivdy žalobcu nemajú za následok konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná bola dobromyseľná v zákonnej akceptácii JUDr. W. Č. C. nastúpiť do práce, keďže to bol v rozhodnom čase aj jej záujem. Skutočnosť, že život sa vyvinul inak a zdravotná situácia mal. dieťaťa JUDr. W. Č. C. sa skomplikovala, nedôvodí porušenie dobrých mravov voči žalobcovi zo strany žalovanej. K právnej opore podanej žaloby žalovaná uviedla, že Zákonník práce nedáva žalobcovi právnu možnosť podať žalobu. V § 77 Zákonníka práce sú vymedzené právne spôsoby skončenia pracovného pomeru, ktoré je možné napadnúť neplatnosťou. Zároveň poukázala na ust. § 59 ods. 2 Zákonníkov práce, podľa ktorého pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, skončí uplynutím tejto doby. Pracovný pomer sa skončil uplynutím času a preto žalovaná zastáva názor, že v predmetnej veci neexistuje žiaden právny úkon, ktorého neplatnosť by bolo možné namietať (č.l. 172, 173, 176).
20. Z Rozhodnutia Mestskej časti Košice- Sídlisko KVP, so sídlom Trieda KVP 1, Košice ako zamestnávateľa o zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa mal súd preukázané, že zamestnávateľ s účinnosťou od 1. marca 2019 rozhodol o zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa, a to z dôvodu zefektívnenia fungovania Zamestnávateľa, s ktorým sú spojené zrušenie dvoch oddelení a referátov, ktorých samostatné fungovanie sa stalo s ohľadom na faktický vývoj a zmeny Zamestnávateľa nadbytočné. Zároveň dochádza k zriadeniu nového oddelenia, ktorého cieľom je reflektovanie na súčasný právny vývoj v oblasti verejného obstarávania, propagácie Zamestnávateľa a budúci rozvoj. Zamestnávateľ mení organizačnú štruktúru zo dňa 28.marca 2018 nasledovne: 1. Ruší Kanceláriu starostu a s tým súvisiace jedno pracovné miesto odborného referenta, 2. Ruší kanceláriu prvého kontaktu ako v organizačnej štruktúre samostatný odbor a presúva sa pracovné miesto odborného referenta kancelárie prvého kontaktu do Oddelenia právneho, 3. Ruší Oddelenie správy majetku z dôvodu, že v súčasnosti majetok Zamestnávateľa nepredstavuje rozsah, ktorý by odôvodňoval fungovanie samostatného oddelenia. So zánikom Oddelenia správy majetku sa ruší jedno pracovné miesto vedúceho oddelenia. Pracovné miesto odborného referenta sa presúva do Oddelenia výstavby a majetku s názvom referent správy majetku, 4. Ruší Oddelenie podnikateľských činností a informatiky z dôvodu, že zamestnávateľ reálne nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, okrem prenájmu, ktorá činnosť je predmetom operácií iného oddelenia. So zánikom Oddelenia podnikateľských činností a informatiky sa ruší jedno pracovné miesto vedúceho oddelenia a dve pracovné miesta odborného referenta, 5. Ruší sa Referát sociálny a s tým spojené jedno pracovné miesto odborného referenta, 6. Ruší sa Referát kultúry, vzdelávania a športu a s tým spojené dve pracovné miesta odborných referentov, 7. Zriaďuje sa oddelenie sociálnych vecí, kultúry a športu, namiesto zaniknutých referátov a s tým súvisiac sa zriaďuje jedno pracovné miesto referenta sociálnych vecí a dve pracovné miesta referenta kultúry a športu, 8. Zriaďuje sa Oddelenie stratégie a rozvoja a s tým súvisiac sa zriaďuje jedno pracovné miesto špecialistu pre marketing a PR, jedno pracovné miesto správcu informačného systému, jedno pracovné miesto projektového manažéra, dve pracovné miesta asistentiek úradu a jedno pracovné miesto špecialistu pre verejné obstarávanie, 9. Oddelenie výstavby, dopravy a životného prostredia sa premenováva na Oddelenie výstavby a majetku, 10. Na Oddelení výstavby a majetku sa ruší pracovné miesto referenta pre verejné obstarávanie a zriaďuje sa jedno pracovné miesto referenta oddelenia výstavby, jedno pracovné miesto referenta správy majetku a jedno pracovné miesto správcu technických zariadení, 11. Na Oddelenie výstavby a majetku sa presúvajú tri pracovné miesta upratovačiek zo zrušeného Oddelenia správy majetku, 12. Pracovná pozícia: odborný referent na Oddelení výstavby, dopravy a životného prostredia, sa mení a špecifikuje podľa pracovných náplní nasledovne: referent - kontrolór údržby a poriadku verejných priestranstiev, referent pre správu zelene, referent oddelenia výstavby, hlavný referent oddelenia výstavby, 13. Na Oddelení právnom sa zriaďuje jedno pracovné miesto referenta - špecialistu v oblasti verejnej správy a existujúce pracovné pozície na Oddelení právnom sa zosúlaďujú a špecifikujú podľa pracovných náplní nasledovne: právnik, personalista, referent - vedenie matriky a evidencie obyvateľstva, referent - osvedčovanie podpisov, referent prvého kontaktu, 14. Na Oddelení ekonomickom sa zriaďuje jedno pracovné miesto špecialistu v oblasti ochrany osobných údajov a existujúce pracovné pozície na Oddelení ekonomickom sa zosúlaďujú a špecifikujú podľa pracovných náplní nasledovne: mzdový účtovník, účtovník hotovostných platieb, účtovník, ekonóm 15. Každé oddelenie vedie vedúci, menovaný do funkcie zo zamestnancov príslušného oddelenia (č.l. 174, 175).
21. Svedkyňa JUDr. W. Č. C. v rámci svedeckej výpovede dňa 3.4.2019 uviedla, že jej zamestnávateľom je Mestská časť Košice - Sídlisko KVP asi od polovice októbra roku 2015 a toho času je na rodičovskej dovolenke. K veci uviedla, že pokiaľ si pamätá, na materskú dovolenku nastúpila 1.10.2017, táto jej končila 27.5.2018, presné dátumy sú v spise. Pred ukončením materskej dovolenky požiadala zamestnávateľa o návrat a oznámila, že po ukončení materskej dovolenky nastupuje do zamestnania. Predtým navštívila zamestnávateľa a následne požiadala písomne. Predmetné oznámenie bolo zamestnávateľovi doručené 21,5.2018 s tým, že potrebovala ešte dať zaočkovať dieťa, pretože z dôvodu
zdravotných komplikácii mali posunuté očkovanie. Pani doktorka posledný týždeň ju zavolala, že by bolo vhodné dať dieťa zaočkovať. Prvý deň, ktorý vychádzal ako deň nástupu do zamestnania po skončení materskej dovolenky, bola dať dieťa zaočkovať. Vie predložiť súdu aj očkovací preukaz, kde je uvedený dátum zaočkovania. Chcela to ešte vybaviť, preto nastúpila na tzv. OČR. Očkovanie zvládli, mali trošku aj komplikácie, následne malý ochorel, ostal zahlienený, preto zostala na OČR 10 dní. Aj vedenie bolo uzrozumené s tým, že po ukončení OČR si ešte chce dočerpať nejakú časť dovolenky, na ktorú jej vznikol nárok. Požiadala o 15 dní dovolenky, ktorú chcela vyčerpať. Avšak dieťa sa neposúvalo vo svojom vývoji, prestal jej úplne spať, stávali k dieťaťu každú hodinu, dieťa aj cez deň malo problém so spánkom a usúdila, že jednoducho to nezvládne: nastúpiť do práce a ešte dieťa. Preto sa rozhodla, že do práce nakoniec nenastúpi, oznámila to zamestnávateľovi a požiadala o opätovný návrat na rodičovskú dovolenku. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že nevie, kto by ju mohol nútiť vrátiť sa do práce, mala na to svoje dôvody. Poprela, že by bola požiadaná zo strany mestskej časti a že by bol vyvíjaný na ňu nátlak. Taktiež uviedla, že JUDr. R. ju neoslovil s požiadavkou, aby sa vrátila do práce. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že do práce chcela nastúpiť z finančných dôvodov. Do práce sa nevrátila, uprednostnila dieťa pred luxusom a svoje finančné problémy vyriešila iným spôsobom.
22. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
23. Podľa ust. § 42 ods. l Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa ust. § 71 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
25. Podľa Smernice EÚ č. 1999/70/ES z 28.6.1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, kde je uvedené:
- v časti Preambula:
„Strany uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú a naďalej budú predstavovať všeobecnú formu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Takisto uznávajú, že pracovné zmluvy na dobu určitú za určitých podmienok zodpovedajú potrebám zamestnávateľov i zamestnancov“.
- položke 3: Definície
pre účely tejto dohody sa rozumie: 1. Pracovníkom na dobu určitú osoba, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah priamo so zamestnávateľom a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou“.
26. Smernica EÚ č. 1999/70/ES z 28.6.1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú vo svojich ustanoveniach (v časti definície) teda vymedzuje, že trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú možno v pracovnej zmluve vymedziť objektívnou podmienkou - vznikom určitej udalosti.
27. Základnou charakteristikou pracovného pomeru na dobu určitú je, že pracovný pomer na dobu určitú končí právnou udalosťou, uplynutím dojednanej doby bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z taxatívne uvedených výpovedných dôvodov. Vychádzajúc z tejto úvahy, dobu trvania pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú možno v pracovnej zmluve vymedziť určením na základe objektívnej skutočnosti, napr. zastupovanie zamestnankyne na materskej, rodičovskej dovolenke, zastupovanie počas práceneschopnosti, vykonaním práce na ktorú bola zmluva uzavretá. Určenie okamihu skončenia pracovného pomeru na dobu určitú závisí od toho, akým spôsobom bola vymedzená doba jeho trvania v pracovnej zmluve, t.j. či bola vymedzená kalendárnym údajom alebo trvaním dohodnutých prác.
28. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
29. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. V prejednávanej veci súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 77 Zákonníka práce nepredstavuje úplnú reguláciu prostriedkov ochrany práv účastníkov pracovnoprávnych vzťahov, ale len jej osobitnú úpravu.
32. Právnym poriadkom teda nie je vylúčené, aby sa účastník pracovnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie pracovného pomeru všeobecnom žalobou podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. V tomto konaní, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku), je žalobca povinný uviesť skutočnosti, ktorými preukáže splnenie zákonnej procesnej podmienky a to naliehavý právny záujem práve na tomto určení.
33. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha určenia, že jeho pracovný pomer trvá. Súd procesný nárok na určenie trvania pracovného pomeru posudzoval ako určovaciu žalobu. Prípustnosť určovacích žalôb je regulovaná citovaným ustanovením § 137 Civilného sporového poriadku, kedy v prípade určenia, či tu právo je alebo nie je (o čo ide aj v prejednávanej veci), je podmienkou úspešnosti žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu, t.j. preukázanie procesnej prípustnosti žaloby.
34. Otázkou vzťahu žaloby podľa § 77 Zákonníka práce a žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je podľa § 80 písm c) O.s.p., ktorému za účinnosti Civilného sporového poriadku zodpovedá ust. § 137 písm. c) C.s.p. a písm. d) C.s.p., sa judikatúra súdov už zaoberala. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatých v rozsudku sp.zn. 1Cdo/147/2008 z 11.decembra 2008 vyplýva, že: „Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce, zaniká márnym uplynutím 2-mesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, bol skončený platne. Na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) CSP) a tento nedostatok predstavuje samotný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“
35. Citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal súd na zreteli aj v prejednávanej veci.
36. Ako už bolo vyššie uvedené, súd o žalobe žalobcu podľa § 77 Zákonníka práce nerozhodoval (teda neposudzoval z hľadiska plnenia hmotnoprávnych podmienok podľa Zákonníka práce). Pokiaľ ide o názor žalovanej, že žaloba je podaná nad rámec § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého nie je možné domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru na dobu určitú, uplynutím doby na ktorú bol uzavretý, a preto je treba žalobu zamietnuť, súd sa sčasti stotožňuje s týmto právnym názorom žalovanej, a to že nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ust. §77 Zákonníka práce sa týkajú len prípadov skončenia pracovného pomeru na základe právneho úkonu. Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce možno využiť len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, nakoľko ide o kogentné ustanovenie. V danom prípade došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovanej nastúpením právnej skutočnosti, ktorým je nepochybne návrat zamestnankyne JUDr. W. C.Y. z materskej dovolenky. Preto žalobca ani nemohol podať žalobu podľa § 77 Zákonníka práce.
37. V prejednávanej veci sa žalobca domáha autoritatívneho výroku súdu, že jeho pracovný pomer trvá, pritom otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Preto v tomto konaní o žalobe na určenie, že jeho pracovný pomer trvá, súd jednak zisťoval naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby a jednak platnosť (neplatnosť) skončenia pracovného pomeru (porovnaj aj rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 193/2005 uverejnený v časopise zo súdnej praxe pod č. 53/2007).
38. V otázke procesnej prípustnosti žaloby súd uzavrel, že žalobca mal v čase podania žaloby na podanej žalobe naliehavý právny záujem , nakoľko predmetom konania bolo určenie, či právo je alebo nie je (t.j. či pracovný pomer žalobcu u žalovanej trvá), nakoľko bez tohto určenia by sa postavenie žalobcu stalo neistým. Žalobca totiž nemal inú možnosť, ako domáhať sa svojho práva pred súdom určovacím petitom podľa ust. § 137 CSP. V opačnom prípade by mohlo ísť o odňatie možnosti konať pred súdom. No v čase vyhlásenia rozsudku žalobca už nemal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko JUDr. W. Č. C. podľa vyjadrenia žalovaného a predložených listinných dôkazov zo strany žalovanej ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky a dňom 1.9.2019 nastúpila do práce, čím nadobudla status zamestnanca.
39. K otázke platnosti skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú - zastupovanie JUDr. Č. C. počas MD, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v obdobných veciach. Doba trvania pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú môže byť dohodnutá aj na základe iných konkrétnym dátumom neohraničených objektívne zistiteľných skutočností, ktoré nepripúšťajú pochybnosti o tom, kedy pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dojednanej doby (R 41/2002). Ak nie je doba trvania pracovného pomeru určená presným dátumom, musí byť vymedzená iným spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, kedy pracovný pomer na určitú dobu končí uplynutím dojednanej doby (judikatúra ČR 21 Cdo 512/2001). Pracovný pomer na dobu určitú možno v pracovnej zmluve teda vymedziť aj iným spôsobom, napr. návratom ženy - zamestnankyne z materskej dovolenky a pod., nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť, kedy sa má pracovný pomer skončiť (čo je aj prípad žalobcu).
40. V okolnostiach prípadu je nepochybné, že zamestnankyňa žalovaného JUDr. W. Č. C. doručila žalovanému Mestskej časti Košice- Sídlisko KVP Oznámenie o nástupe do zamestnania po ukončení materskej dovolenky, ktorá trvala do 26.5.2019. Starosta Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP listom zo dňa 24.5.2018 oznámil JUDr. W. Č.B. C., že nástup do zamestnania dňa 28.5.2018 (prvý nasledujúci pracovný deň) akceptuje. Registračným listom FO zo dňa 24.5.2018 mal súd tiež preukázané, že žalovaná oznámila Sociálnej poisťovni zmenu u JUDr. W. Č. C. ku dňu 26.5.2018, a to skončenie materskej dovolenky. Taktiež listinným dôkazom označeným ako „Skončenie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú zo dňa 24.5.2018 mal súd preukázané, že žalovaná oznámila žalobcovi, že dňom 26.5.2018, t.j. dňom ukončenia materskej dovolenky JUDr. Č. C., končí pracovný pomer žalobcu u žalovanej, dohodnutý na dobu určitú - zastupovanie JUDr. C.. Oznámenie o skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovanej žalobca osobne prevzal dňa 25.5.2018, ktorú skutočnosť potvrdil na predmetnej listine. V okolnostiach prípadu je ďalej nepochybné, že dňa 28.5.2018 JUDr. Č.Á. C. nastúpila do zamestnania, aj keď toho istého dňa začala čerpať ošetrovanie člena rodiny - OČR, a to až do 6.6.2018. Následne, ako to vyplýva z Dochádzky za mesiac máj - jún 2018, menovaná čerpala od 7.6.2018 do 27.6.2018 riadnu dovolenku. Následne oznámila žalovanej, že od 28.6.2018 nastupuje na rodičovskú dovolenku. Je preto nepochybné, že JUDr. W. Č. C. bola odo dňa 28.5.2018 riadnym zamestnancom žalovanej, z ktorého dôvodu nemohol trvať pracovný pomer žalobcu. Teda pracovný pomer žalobcu u žalovanej nástupom JUDr. C. z materskej dovolenky skončil. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že skutočnosť, že JUDr. W. Č. C. dňa 28.6.2018 nastúpila na rodičovskú dovolenku, nemá za následok obnovenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Skutočnosti, že JUDr. W. Č. C. dňa 28.5.2018 nastúpila do práce po materskej dovolenke svedčí to, že odo dňa 28.5.2018 mala nárok na dávku ošetrovného podľa § 39 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Požiadať o dávku ošetrovné nemôže osoba na materskej dovolenke, nakoľko materská dovolenka spojená s dávkou materského je v konflikte s ošetrovaním člena rodiny a poberaním dávky ošetrovné. Vychádzajúc z uvedených úvah je súd toho názoru, že žalovaná postupovala v súlade so zákonom, žalobcovi skončil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú návratom zamestnankyne JUDr. Č. C.Í. z materskej dovolenky a s prihliadnutím na právny status JUDr. W. Č. C. odo dňa 28. mája 2018 je nepochybné, že jej patril status zamestnanca. Preto súdu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
41. Žalobca považuje v spore postup žalovanej za rozporný v dobrými mravmi a poukazuje na to, že jeho a nikoho iného si mala žalovaná vybrať, čo by podľa žalobcu zodpovedalo dobrým mravom, keď obsadzoval miesto vedúceho právneho oddelenia, t.j. iné pracovné miesto ako bolo to, na ktorom
žalobca pracoval. Zároveň mal za to, že jeho pracovný pomer u žalovanej trvá na základe pracovnej zmluvy, a to bez toho, aby sa zohľadnil nástup JUDr. W. Č. C. z materskej dovolenky (keďže pracovná zmluva znela na zastupovanie JUDr. W. C. Č. počas MD, riadnej dovolenky a rodičovskej dovolenky). Pokiaľ žalobca namieta konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, súd konanie žalovanej vyhodnotil ako zákonné, nevidí v konaní žalovanej rozpor s dobrými mravmi, pritom ani žalobca bližšie nekonkretizoval, v čom konkrétne spočíva v konaní žalovanej vo vzťahu k žalobcovi rozpor s dobrými mravmi. Nástupom JUDr. W. Č.J. C. z materskej dovolenky do zamestnania sa pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil. Návrat JUDr. Č. C. z materskej dovolenky a opätovný nástup menovanej zamestnankyne je zákonné právo zamestnankyne ženy - matky. Zhodne s názorom žalovanej súd dodáva, že žalovaná bola dobromyseľná v zákonnej akceptácii JUDr. W. Č. C. nastúpiť do práce, keďže to bol v rozhodnom čase aj jej záujem. Skutočnosť, že život sa vyvinul inak a zdravotná situácia mal. dieťaťa zamestnankyne JUDr. W. Č. C. sa skomplikovala, nedôvodí porušenie dobrých mravov voči žalobcovi zo strany žalovanej. Nástup zamestnankyne JUDr. W. Č. C. na rodičovskú dovolenku od 28.6.2018 (t.j. po nástupe do zamestnania z materskej dovolenky dňa 28.5.2018, čerpaní OČR a čerpaní riadnej dovolenky) nemá za následok obnovenie pracovnej zmluvy žalobcu u žalovanej na dobu určitú, počas trvania rodičovskej dovolenky JUDr. W. Č. C.. Pokiaľ žalobca poukázal na údajný telefonický rozhovor bývalého prednostu úradu žalovanej JUDr. R. s neznámom treťou osobou o údajnom scenári ohľadom odchodu žalobcu zo zamestnania počas jeho práceneschopnosti, súd poznamenáva, že ide len o tvrdenie žalobcu , ktoré ničím nepreukázal (okrem svojho čestného prehlásenia), ani v tejto veci nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
42. K nemožnosti žalovanej zamestnávať žalobcu vzhľadom na organizačné zmeny žalovanej účinné od 1.3.2019, v dôsledku ktorého rozhodnutia došlo okrem iného i k zrušeniu celého oddelenia správy majetku a s tým súvisiacich pracovných pozícií, včítane pracovnej pozície vedúceho oddelenia - žalobcu (pre prípad, že by súd žalobe vyhovel), súd dodáva, že žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Preto súd nepovažoval za potrebné z dôvodu hospodárnosti konania ďalej zaoberať sa otázkou možnosti (či nemožnosti) zamestnať žalobcu pre organizačné zmeny, ktoré u žalovanej s účinnosťou od 1.3.2019 prebehli. Na doplnenie súd uvádza, že k organizačným zmenám u žalovanej došlo po voľbách do samosprávy na základe rozhodnutia žalovanej.
43. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí) v spojení s ust. § 255 ods. l CSP (podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.
44. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) § 365 ods. l CSP). Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mal a vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutie lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.