Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Táne Veščičíkovej, v spore žalobkyne P. F., A.. X.X.XXXX, M. F. O. XXX, právne zastúpenej JUDr. Melániou Knopovou, MBA, advokátoku Košice, Štúrova 20 proti žalovanej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, Bratislava, Drieňová 24, IČO: 35 914 921, právne zastúpenej JUDr. Petrom Pandym, advokátom Kráľovsky Chlmec, L.Kossutha 99, o určenie, že pracovný pomer žalobkyne a žalovanej trvá, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. -108 z 21. októbra 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej pracovný pomer trvá. Súd tento procesný nárok na určenie trvania pracovného pomeru posudzoval ako tzv. určovaciu žalobu. Prípustnosť určovacích žalôb je regulovaná , kedy v prípade určenia, či tu právo je alebo nie je (o čo ide aj v prejednávanej veci) je podmienkou úspešnosti žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu t.j. preukázanie procesnej prípustnosti žaloby. Pracovný pomer žalobkyne u žalovanej bol skončený 31.12.2017 dohodou o skončení pracovného pomeru. 2.1.Súd vychádzal zo záverov Najvyššieho súdu SR prijatých v rozsudku sp.zn. z 11.12.2008. 2.2.V tomto konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá, sa súd obmedzil už iba na zistenie, či existuje právny titul rozviazania pracovného pomeru. Nemohol však už skúmať jeho platnosť či neplatnosť. 2.3.O trovách konania súd rozhodol podľa a keďže žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto má nárok voči žalobkyni na plnú náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nepristúpil k aplikácii , lebo v konaní nevyšli najavo žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia.

3.Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, zvlášť preto, že ide o individuálny pracovnoprávny spor, kde došlo ku porušeniu základných práv žalobkyne vyplývajúcich z SR, a to, okrem ďalších, v zmysle SR.

3.1.Žalobkyňa sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. 3.2.Pred podpísaním dohody po tom, čo jej bolo oznámené, že v súvislosti s organizačnou zmenou u zamestnávateľa, jej pracovné miesto zaniklo ku 31.12.2017, sama zistila, a to po podrobnom oboznámení sa s prehľadom voľných a neobsadených miest u zamestnávateľa ku 6.9.2017, ktoré boli vyznačené v prílohe č. 1 ku vyjadreniu žalovaného ku žalobe žalobkyne z 19.1.2019, že pre ňu nie je, zo zdravotných dôvodov, vhodné žiadne z voľných pracovných miest, a len preto ich žalobkyňa musela odmietnuť. Následne bola, ešte pred skončením pracovného pomeru k 31.12.2017 opätovne prizvaná na ďalší pohovor u zamestnávateľa, kde jej bolo ponúknuté ďalšie voľné pracovné miesto ,,Komerčno-prepravný pracovník NP II“, ktoré žalobkyňa prijala. Žalobkyňa mala záujem o poskytnuté voľné pracovné miesto, a dôvodne sa domnievala, že v plnom rozsahu spĺňa predpoklad zdravotnej spôsobilosti na obsadenie uvedeného ponúknutého voľného pracovného miesta. Ako žalobkyňa uvádzala v samotnej žalobe, 13.12.2017, sa dostavila ku svojmu obvodnému lekárovi, ktorý ju poukázal ku kardiologičke, a tá, keď zistila značne zhoršený zdravotný stav žalobkyne, vyvolaný do značnej miery aj stresom, ktorý žalobkyňa prežívala v súvislosti so stratou pracovného miesta, na ktorom pracovala ako príjemca jediného stáleho príjmu v rodine, vyzvala obvodného lekára, aby uznal žalobkyňu za dočasne práceneschopnú. Ďalšie odborné vyšetrenia žalobkyňa už nemohla absolvovať. Na základe uvedeného, ak by bola daná žalobkyni výpoveď z kvalifikovaného dôvodu podľa , ako tomu malo byť v aktuálnom prípade, jej postavenie v pracovnoprávnom vzťahu by bolo odlišné od diskriminačného vzťahu, ktorý nastolila žalovaná. Výpovedná doba by bola u žalobkyni trojmesačná, a ak by jej bola výpoveď z pracovného pomeru z kvalifikovaného dôvodu doručená ešte v decembri 2017, výpovedná trojmesačná lehota by jej začala plynúť od 1.1.2018 a jej pracovný pomer by skončil ku 31.3.2018. 3.3.Súd nariadil pojednávanie na pondelok 21.10.2019, písomné predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne 2.9.2019. Žalobkyňa a jej právna zástupkyňa sa tohto pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili. V tom čase, teda 21.10.2019 bola žalobkyňa už druhý týždeň na kúpeľnej liečbe v súvislosti s jej závažnou diagnózou, o ktorej mala zákonná sudkyňa vedomosť z písomných podaní žalobkyne vo veci a jej právna zástupkyňa bola od 17.9.2019 do 11.11.2019 dlhodobo uznaná za práceneschopnú. 18.10.2019 ráno telefonovala z domu právna zástupkyňa žalobkyne do súdnej kancelárie a žiadala vyhotoviť záznam o podaní návrhu na odročenie pojednávania, a to z dôležitých dôvodov tak na strane žalobkyne, ktorá nebola dovtedy vypočutá súdom prvej inštancie a chce byť prítomná a vypočutá na pojednávaní za prítomnosti svojej právnej zástupkyne, a v čase konania pojednávania sa bude zdržiavať na liečení, a tiež z dôvodu, že jej právna zástupkyňa sa z dôvodu dlhej pracovnej neschopnosti nemôže dostaviť na pojednávanie, a žalobkyňa nesúhlasí, aby za seba na pojednávanie zabezpečila náhradu. Je zarážajúce, že konajúci súd prvej inštancie, napriek tomu, že sa ho nezúčastnila ani jedna strana sporu na pojednávaní 21.10.2019 konal, a rozhodol bez prítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov. Podľa jej názoru, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces, vzhľadom na pomery na jej strane, žalobkyňa sa mienila pokúsiť o uzatvorenie zmieru, ktorý by konajúci súd schválil. Uvedené jej však bolo konajúcim súdom znemožnené. Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, v zmysle , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ako vyplýva z komentára ku , jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktoré sa zvýrazňujú vtedy, keď povinná strana sporu, ktorá by mala požívať zvýšenú právnu ochranu v spore, nemôže realizovať náhradu trov konania z dôvodu, ktorý nezavinila. Od 17.1.2019 je opakovane uznaná za dočasne práceneschopnú, a nemá žiaden príjem od 17.1.2019 doteraz. Podľa názoru žalobkyne, tu sú prítomné dôvody hodné osobitného, pre ktoré by súd prvej inštancie, po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie náhradu trov celkom nepriznal.

4. K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (ďalej len súd), podľa (Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo sa s jeho procesným postupom, rozhodnutím a odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 6.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký- právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. 6.2.Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 6.3.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. 6.4.Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

7. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8.Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky žalobkyne, bolo posúdiť, či v prejednávanej veci súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.Podľa ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.

10.Podľa po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

11.Ak bolo zistené, že sa nedostavila strana, ktorá nie je pre celé konanie alebo na pojednávanie zastúpená a strana má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala alebo súd ňou uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o pojednávaní, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tejto strany.

12.Rovnako, s tým rozdielom, že súd rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti zástupcu strany, súd bude postupovať, ak sa na pojednávanie za rovnakých podmienok (včasné doručenie predvolania bez dôvodnej žiadosti o odročenie pojednávania) nedostaví zástupca strany pre celé konanie alebo na pojednávanie.

13.Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 13.1.Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany

možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 13.2.Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

14.Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 14.1.V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). 14.2.Strana sporu musí preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu, advokát strany bude musieť tiež preukazovať, že od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby sa nechal v konaní zastúpiť iným advokátom a pod.

15.Ustanovenie ukladá povinnosť strane, resp. jej zástupcovi žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách „hneď“. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie termínu pojednávania v súlade s súd vyhodnotí pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania.

16.K argumentácii žalobkyne, že nesúhlasí, aby právna zástupkyňa za seba na pojednávanie zabezpečila náhradu, odvolací súd uvádza, že podľa dôvodovej správy k : „Požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu však musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod..“ V súlade s je možné, aby sa advokát nechal zastúpiť iným advokátom, a to v spojení s z. č. o advokácii (ďalej len „“). Advokát sa pri jednotlivých úkonoch môže tiež zastúpiť advokátskym koncipientom ( ). Advokát nemôže toto oprávnenie využiť v prípade, ak by zastupovanie bolo proti vôli zastupovaného účastníka podľa . Skutočnosť, že strana sporu odôvodnene trvá na zastúpení advokátom, musí byť súdu náležite preukázaná. Odôvodnenosť spočíva predovšetkým v dĺžke prejednávanej veci a vzťahu medzi advokátom a klientom, citlivosti prejednávanej veci a vzťahu medzi advokátom a klientom, osobitej špecializácií advokáta a vzťahu medzi advokátom klientom. Tieto okolnosti musí súd individuálne posúdiť pri žiadosti o odročenie pojednávania.

17.Odvolací súd má za to, že skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 17.1.Ako správne uviedol súd prvej inštancie, 2.9.2019 bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené predvolanie na pojednávanie na termín 21.10.2019. V spise sa nenachádza úradný záznam o tom, že právna zástupkyňa žalobkyne 18.10.2019 telefonovala do súdnej kancelárie s úmyslom zaznamenať podanie návrhu na odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov na strane žalobkyne a tiež dlhej pracovnej neschopnosti právnej zástupkyne tak, ako to uvádza žalobkyňa v podanom odvolaní. Jej dlhodobá práceneschopnosť nebola súdu preukázaná bezodkladne po uvedenom telefonickom rozhovore, hoci právna zástupkyňa o svojej práceneschopnosti vedela už od 17.9.2019, teda viac ako mesiac pred konaním pojednávania a viac ako dva týždne po doručení predvolania na pojednávanie. Taktiež sa v súdnom spise nenachádza žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu jej kúpeľnej liečby. 17.2.Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne procesne postupoval, keď na pojednávaní konanom 21.10.2019 zisťoval doručenie predvolaní na pojednávanie a dodržanie zákonnej lehoty na prípravu pojednávania u oboch sporových strán, teda zisťoval zákonné podmienky na vykonanie pojednávania. Následne po zistení, že zákonné podmienky v zmysle na vykonanie pojednávania boli splnené, uznesením otvoril pojednávanie v neprítomnosti sporových strán.

18.V otázke nepriznania trov konania odvolací súd zdôrazňuje, že upravujúci moderačné právo súdu, osobitne akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť

môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nevyšli najavo dôvody hodné osobitného zreteľa stotožňuje. 18.1.V danom prípade nie je možné prihliadnuť na sociálnu situáciu žalobkyne, ktorej síce súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to bez ďalšieho nenapĺňa kritérium výnimočných okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd nenašiel dôvod na aplikáciu .

19.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. b) nie je daný.

20.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

21.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23.Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná plná náhrada odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.