Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/148/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J., so sídlom podnikania

v H., Česká republika, 2/ A., bývajúcej v B., oboch zastúpených JUDr. J., advokátom so

sídlom v B., proti žalovaným 1/ J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž., spol. s r.o., so

sídlom v B., IČO: X., 2/ Ľ., bývajúcemu v Š., 3/ E., bývajúcemu v Š., o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 19. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 23. septembra 1998,

ktorú uzavreli Ž., s.r.o. (predávajúci) a Ľ. a E. (obaja kupujúci) ohľadom prevodu

nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste

vlastníctva č. X. ako dielne, garáže na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Uvedená

zmluva je podľa ich názoru neplatná preto, lebo predávajúci nebol vlastníkom nehnuteľností.

Naliehavý právny záujem ( ) vyvodzovali z toho, že vyhovením žalobe sa

umožní zápis ich vlastníctva v katastri nehnuteľností. Zároveň sa voči žalovaným 2/ a 3/

domáhali vypratania predmetných nehnuteľností.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 15. decembra 2006 č.k. -134 žalobu

zamietol. Vychádzal z toho, že nehnuteľnosti nadobudol žalobca 1/ od Federálneho fondu

národného majetku ČSFR ako fyzická osoba zmluvou z 30. apríla 1992. Následne ich

spoločenskou zmluvou z 23. júla 1992 vniesol ako nepeňažný vklad do majetku obchodnej

-2-3 Cdo 148/2009

spoločnosti Ž., s.r.o. Rozhodnutím Mestského súdu v Bratislave z 1. februára 1996 sp. zn.

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Ž., s.r.o. a za správcu konkurznej

podstaty bol ustanovený JUDr. J.. Správca konkurznej podstaty predal kúpnou zmluvou

z 23. septembra 1998 nehnuteľnosti žalovaným 2/ a 3/ v podieloch po 1/2. Zamietnutie žaloby

v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobcovia

nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 23. septembra 1998

(prípadným určením jej neplatnosti by sa nedosiahol zápis vlastníckeho práva sledovaný

žalobcami). Žalobu v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľností, zamietol

s odôvodnením, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali oprávnenie domáhať sa vypratania

sporných nehnuteľností – Ž., s.r.o. nadobudla ich vlastníctvo spoločenskou zmluvou, účinnou

registráciou štátnym notárstvom 28. decembra 1992 rozhodnutím sp. zn. R. a žalovaný 1/ ako

správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., s.r.o. predal nehnuteľnosti v súlade so zákonom

žalovaným 2/ a 3/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na

Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,

že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení neplatnosti

kúpnej zmluvy uzavretej 23. septembra 1998 medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/, lebo

ak by sa aj prípadne vyhovelo ich žalobe, obnovil by sa iba právny stav pred zápisom podľa

tejto zmluvy; tým by však žalobcovia nedosiahli zápis vlastníctva v ich prospech. Táto

zmluva je platná, preto sa žalobcovia neopodstatnene domáhajú vypratania nehnuteľností

žalovanými 2/ a 3/. Pokiaľ žalobcovia namietali, že vnesením nehnuteľností do majetku Ž.,

s.r.o. nenadobudla táto spoločnosť vlastníctvo, odvolací súd poukázal na konštatovanie

v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , že žalobca 1/

majetok získaný zmluvou o predaji časti podniku z 30. apríla 1992 platne a účinne vniesol ako

nepeňažný vklad do spoločnosti Ž., s.r.o. Otázku, či nehnuteľnosti patrili do konkurznej

podstaty, odvolací súd neriešil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, v ktorom

uplatnili všetky dovolacie dôvody v zmysle Navrhli, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený

-3-3 Cdo 148/2009

rozsudok a vec aby vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdom vytkli, že rozhodovali

na základe neúplne zisteného skutkového stavu, nevykonali všetky navrhované dôkazy,

vykonané dôkazy nevyhodnotili správne a v prípade niektorých dôkazov nevysvetlili, ako ich

vyhodnotili alebo z akého dôvodu ich nevykonali. Pokiaľ sa odvolací súd pred rozhodnutím

nezaoberal otázkou, na základe čoho nadobudla vlastníctvo nehnuteľností spoločnosť Ž.,

s.r.o., nemohol rozhodnúť správne. Žalobcovia sa nestotožnili s jeho záverom o právnych

účinkoch registrácie spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom a s poukazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MSždov 4/1999 popierali aj správnosť záveru

odvolacieho súdu o danosti dôvodov pre zamietnutie ich žaloby. Podľa ich názoru mali na

podaní žaloby naliehavý právny záujem ( ) a súdy nepochopili, čo je

predmetom sporu – podľa odvolacieho súdu bola predmetom sporu neplatnosť kúpnej

zmluvy, predmetom sporu bolo ale vydanie veci. V ďalšej časti dovolania žalobcovia

podrobili kritike niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp.

zn. , ). Žiadali, aby dovolací súd „vyriešil predbežnú otázku,

kto nadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností zákonným spôsobom“, ďalej „či

existuje akákoľvek listina, v ktorej je nehnuteľnosť označená, ktorou by sa mohlo zmeniť

vlastníctvo a na základe ktorej by Ž., s.r.o. právne účinným a zákonným spôsobom mohol

vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudnúť“. Rovnako žiadali, aby dovolací súd „vyriešil

predbežnú otázku, či po vyhlásení konkurzu na spoločnosť môže úpadca predávať majetok, či

úpadca môže predávať majetok skôr, ako súdy rozhodli o vylučovacej žalobe v zmysle § 19

o konkurze a vyrovnaní, a kedy a konkrétne akou právoplatnou

listinou malo byť a bolo vlastníctvo Ž., s.r.o. prepísané“. Pre prípad, že dovolací súd tieto

otázky riešiť nemôže, žiadali zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov a súdu prvého

stupňa uložiť povinnosť zistiť, kedy a na základe čoho sa Ž., s.r.o. stal vlastníkom

nehnuteľností. Súdy podľa názoru dovolateľov nerozhodli vecne správne aj preto, lebo

dôsledne neskúmali, či „bezpodielový spoluvlastník súhlasil s prevodom vlastníctva“, či

zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá v súlade s a či

bol spísaný riadny delimitačný protokol. Poukázali na to, že žalovaný 1/ predával

nehnuteľnosť v čase, keď „mu v tom bránila žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty“;

súdom pri tom vytkli, že „neuznali právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu

Hodonín sp. zn. , ktorým bolo určené, že vnesenie nepeňažného vkladu do

spoločnosti je neplatné“. Aj tým podľa názoru žalobcov zaťažili konanie procesnou vadou

v zmysle Za najzávažnejšie pochybenie v tejto veci ale žalobcovia

označili to, že súdy rozhodovali „o úplne inom návrhu ako rozhodovať mali“. Zdôraznili, že

-4-3 Cdo 148/2009

v konaní sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 23. septembra 1998 uzavretej

medzi predávajúcim Ž., s.r.o. a kupujúcimi Ľ. a E. ohľadom prevodu stavieb na parcele č. X.

v katastrálnom území B., súdy však rozhodovali o kúpnej zmluve z 30. júna 1998 uzavretej

medzi predávajúcim Ž., s.r.o. a kupujúcim Ž., s.r.o. ohľadom stavieb na parcelách č. X. a X.

v katastrálnom území B..

Žalovaní sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je prípustný proti každému

rozhodnutiu. Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z hľadiska zákonnosti

procesného postupu súdu alebo právneho posúdenia veci. Takéto preskúmanie je ale možné,

len ak to ustanovuje zákon.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ale

takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

-5-3 Cdo 148/2009

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Vzhľadom na

to dovolanie žalobcov nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v § 237

Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací

súd z ustanovenia Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na

skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne významné len

tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné

procesné vady konania alebo vecné nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo,

nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, že z hľadiska

posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, že konanie je

skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

I. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní na prvom mieste uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241

ods. 2 písm. a/ Procesné vady konania v zmysle až e/ a neboli

žalobcami namietané a dovolacím súdom zistené. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolatelia namietajú, že v konaní im bola odňatá možnosť pred súdom konať. Dôvodom,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký vadný procesný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

-6-3 Cdo 148/2009

práv. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo

dôjsť nevykonaním nimi navrhovaného dokazovania, ďalej neuvedením podrobných dôvodov

nevykonania navrhovaných dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, sčasti

nevysvetlením dôvodov rozhodnutia a tiež vecne nesprávnym rozhodnutím.

K námietke, že súdy nevykonali všetky žalobcami navrhované dôkazy treba uviesť, že

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne

konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým

majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých

posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými

slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237

písm. f/ prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním žalobcami navrhovaného

dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov, dovolací súd

uvádza, že do obsahu základného práva podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (). Skutočnosť, že dovolatelia nesúhlasia s tým, ako súdy vyhodnotili

vykonané dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj

R 42/1993).

-7-3 Cdo 148/2009

Viaceré z námietok, založených na tom, že súdy nedostatočne vysvetlili svoje právne

úvahy a riešenia právnych otázok (zákonu zodpovedajúce vyriešenie ktorých bolo podľa

názoru žalobcov podmienkou vecne správneho rozhodnutia), sú námietkami vytýkajúcimi

nedostatočné odôvodnenie, teda nepreskúmateľnosť. K tomu treba uviesť, že z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam

pre rozhodnutie (, , , , ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov vydaných v danej veci dospel

dovolací súd k záveru, že právo žalobcov na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie odvolacieho rozsudku obsahuje nielen stručné zhrnutie odvolacích námietok

žalobcov a spôsob, ako sa s nimi odvolací vysporiadal, ale aj primerané právne posúdenie

(a to aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov na podaní žaloby podľa

). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu je judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď R 111/1998) považovaná za dôsledok a vonkajší

prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle (teda nie vady

konania v zmysle ), ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá –

nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými v

Pokiaľ dovolatelia zastávajú názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež nesprávnym

právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že odňatie

možnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou

súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci

súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

(viď ), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle

(viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

-8-3 Cdo 148/2009

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

).

Záverom k tejto časti odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu treba uviesť, že ak súdy

v danej veci, ako tvrdia dovolatelia, nezistili v potrebnom rozsahu rozhodujúci skutkový stav,

má tento nedostatok za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie však procesnú vadu

konania v zmysle

II. Ako ďalší dovolací dôvod uplatnil žalobcovia 1/ a 2/ to, že v konaní došlo k procesnej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento dovolací dôvod

možno ale úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní ( ).

Sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy, nezakladá

prípustnosť dovolania.

III. Žalobcovia napokon uplatnili aj dovolací dôvod v zmysle

namietajúc, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Aj tento dovolací dôvod ale môže byť úspešne uplatnený iba v prípade, že je

dovolanie procesne prípustné; sama skutočnosť, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení nezakladá prípustnosť dovolania.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie žalobcov v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť ich

dovolania nemožno vyvodiť ani z

Keďže dovolanie žalobcov je procesne neprípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť

k preskúmaniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázkach nastolených

dovolateľmi (napríklad na základe čoho nadobudla vlastníctvo nehnuteľností spoločnosť Ž.,

s.r.o., aké boli právne účinky registrácie spoločenskej zmluvy štátnym notárstvom, či zo

skutkových okolností tvrdených žalobcami bolo možné vyvodiť ich naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, či „bezpodielový spoluvlastník súhlasil s prevodom vlastníctva“, či

zmluva o predaji časti podniku bola uzavretá v súlade s , či bol

pri tom spísaný riadny delimitačný protokol, či uzavretiu zmluvy z 23. septembra 1998

nebránilo podanie žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a či súdy opodstatnene

„neuznali právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Hodonín sp. zn.

-9-3 Cdo 148/2009

, ktorým bolo určené, že vnesenie nepeňažného vkladu do spoločnosti je

neplatné“. Treba poznamenať, že riešenie všetkých „predbežných otázok“ nastolených

žalobcami v dovolaní by sa tiež priečilo účelu a prieskumnej povahe dovolacieho konania.

K námietke, že súdy rozhodovali „o úplne inom návrhu ako rozhodovať mali“, dovolací

súd poukazuje na to, že na základe žaloby žalobcov 1/ a 2/ súdy oboch nižších stupňov

skúmali platnosť kúpnej zmluvy z 23. septembra 1998 (nie kúpnej zmluvy z 30. júna 1998).

Svedčí o tom priebeh celého konania, okruh jeho účastníkov a obsah rozhodnutí, zrušenia

ktorých sa dovolatelia domáhajú. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že pokiaľ by aj súdy

(teoreticky) rozhodli o niečom inom, než bolo navrhované, nezaložili by tým procesnú vadu

konania v zmysle

Žalobcovia navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadli

výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je

síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu je prípustné v prípadoch uvedených v a , ustanovenie

ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách.

Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca

zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalobcov proti tomuto výroku vyvodiť ani

z

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalobcov podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ až 3/ vzniklo právo na náhradu

trov konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

-10-3 Cdo 148/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková