Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ntd/14/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Anny Markovej a Martina Vladika na neve-

rejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2009 v Bratislave, v trestnej veci obvineného

M. M. a spol., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods.

4 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona a iné o námietke zaujatosti obvineného voči všetkým sudcom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určených na rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti rozhodnutiam bývalého Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu takto

rozhodol:

Podľa sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Štefan Harabin, JUDr. Harald Stiffel, JUDr. Pavol Toman, JUDr. Pavol Farkaš,

JUDr. Jozef Kandera, JUDr. Peter Krajčovič, JUDr. Juraj Majchrák, JUDr. Ing. Anton

Jakubík, JUDr. Milan Lipovský, JUDr. Jana Serbová, JUDr. Emil Bdžoch, JUDr. Martin

Piovartsy, JUDr. Milan Karabín, JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Paluda,

JUDr. Štefan Michálik, JUDr. Peter Hatala, JUDr. Peter Szabo,

n i e s ú v y l ú č e n í

z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol. , vedenej

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa pod spisovou značkou

vedie trestné stíhanie v trestnej veci proti obvinenému M. M. a spol. pre zločin poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods.1, ods. 3 písm. c/, ods.4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné. Najvyšší

súd má rozhodovať o sťažnosti podanej obvineným proti uzneseniu bývalého Špeciálneho

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 16. júla 2009 sp. zn. 9/2009, ktorým

bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby.

Obvinený M. M. v rámci sťažnosti zo dňa 2. augusta 2009 podanej prostredníctvom

svojho obhajcu, vzniesol zároveň námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky určených na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti

rozhodnutiam bývalého Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu. Podanú

námietku odôvodnil tým, že nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. bol vyslovený nesúlad ustanovení čl. I ,

ods. 1 a 3 v znení neskorších predpisov;

ods. 2, slovného spojenia „a spĺňa podmienku podľa § 12 ods. 2“ v § 14, § 69 ods. 2 a § 150a

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov; s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 141a ods. 4 písm. b/, čl. 144

ods. 1 v spojení s , nesúlad s a 2

a s Dohovoru OSN proti korupcii. Mal za to,

že dôvody vyslovené v náleze, ktoré viedli Ústavný súd Slovenskej republiky k záveru

o narušení garancie sudcovskej nezávislosti sudcov Špeciálneho súdu sa vzťahujú aj na

sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiam Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu. Z nedostatku nezávislosti

sudcov odvodzoval aj ich pomer k v danej trestnej veci. Zdôraznil, že závislosť týchto sudcov

od výkonnej moci je daná aj spôsobom ich kreovania, keď bola zachovaná kontinuita

v personálnom obsadení Špecializovaného trestného súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na rok 2009 v znení od 17. júla 2009, všetci sudcovia rozhodujú o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu a Špeciálneho súdu,

námietka zaujatosti obvineného M. M. smeruje voči všetkým sudcom trestného kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Po preskúmaní obsahu vznesenej námietky zaujatosti, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené ani u jedného zo sudcov

trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonné podmienky na jeho

vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre

jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi,

zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto

konaní.

Podľa námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania,

len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa o vylúčení sudcu odvolacieho súdu a dovolacieho súdu

rozhodne iný senát toho istého druhu.

Všetci sudcovia trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzhľadom

na vznesenú námietku zaujatosti voči ich osobám predložili svoju písomné vyjadrenia,

z obsahu ktorých vyplýva, že ani jeden z nich sa necíti byť v predmetnej trestnej veci zaujatí

a nemá žiadny pomer k prejednávanej veci ani osobám, ktorý sa táto vec týka.

Inštitútom vylúčenia sudcu z vykonávania úkonov trestného konania pre zaujatosť

sa v trestnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje spravidla ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak,

aby voči osobám, ktorých sa vec týka postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný

súd poskytuje všetkým osobám, ktorých sa vec týka rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok ().

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestran-

ným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie

sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v tomto konaní. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť

z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí

správanie sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestran-

nosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ani subjektívne stanovisko

osoby namietajúcej nezaujatosť sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposu-

dzuje podľa subjektívneho stanoviska osoby namietajúcej nezaujatosť sudcu, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu,

že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca

je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu konkrétnemu prípadu a k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému

orgánu činnému v tomto konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava osoby namietajúcej nezaujatosť sudcu je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu

sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c. Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochyb-

ností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah

ku konkrétnemu prípadu a k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo k inému orgánu činnému v tomto konaní veci dosahuje

taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť

rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

V danom prípade nebola existencia takéhoto prípadného vzťahu alebo pomeru

k predmetnej veci alebo osobám, ktorých sa vec týka, preukázaná ani u jedného zo všetkých

sudcov trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Dôvodom na vylúčenie týchto sudcov nemôže byť preto ani existencia nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky a jeho dôvody, smerujúce k špeciálnemu súdu

ako inštitúcii. Dôvod pre vylúčenie sudcov nezakladá ani zriadenie Špecializovaného

trestného súdu a spôsob kreovania jeho personálneho substrátu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

vznesenú námietku zaujatosti obvineného nepovažoval za opodstatnenú a dôvodnú, pretože

neboli preukázané a zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce na zaujatosť niektorého

zo sudcov trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci,

a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 13. augusta 2009

JUDr. Jana Bajánková

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová