Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndob/16/2009

Najvyšší súd 6 Ndob 16/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., spol. s.r.o., V., H., V.,

IČO: X. proti žalovanému: T., a.s. B., Š., B.., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M.,

Advokátska kancelária, G., P., B., o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné

zhromaždenie, vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o námietke

zaujatosti predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka,

takto

rozhodol:

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave JUDr. Jozef

Štefanko n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca T., spol. s.r.o. V., so sídlom vo V., IČO: X., podaním zo dňa 18.5.2009,

doručeným osobne do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 25.5.2009,

uplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr.

Jozefovi Štefankovi v prejednávanej veci .

Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že predseda senátu JUDr. Jozef Štefanko

pochádza z V., rovnako ako splnomocnený právny zástupca advokát

Mgr. Ing. I.. Z doterajšieho prístupu predsedu senátu voči žalobcovi je zrejmé,

že jeho postup pri prejednávaní a rozhodovaní o veci nie je obvyklý. O neobvyklosti jeho

26 Ndob 16/2009

postupu v konaní svedčia jeho právne závery uvedené v rozsudku pod sp. zn.

1/2008, ale aj iné skutočnosti, napr. to, že žalobcovi ako účastníkovi konania neumožnil

nahliadnuť do súdneho spisu s odôvodnením, že ust. platí len pred

prvostupňovým súdom a pred odvolacím či dovolacím súdom len obmedzene, z dôvodu,

že účastník do odvolacieho či dovolacieho konania nemôže zasahovať (list predsedu senátu

zo dňa 16. júla 2008, sp. zn. ).

Dôvodom neobvyklého postupu predsedu senátu je dlhoročný nepriateľský vzťah

medzi rodinou právneho zástupcu žalobcu a rodinou predsedu senátu, ktoré žijú vo V..

Nepriateľský vzťah medzi rodinami trvá už dlhé roky.

O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel pri jednaní s obchodným partnerom

dňa 19. mája 2009, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru by si žalobca mal zvoliť iného

právneho zástupcu v konaní, v ktorých rozhoduje predseda senátu JUDr. Jozef Štefanko.

Po zistení týchto nových skutočnosti, s prihliadnutím na doterajší neobvyklý postup

predsedu senátu pri prejednávaní a rozhodovaní veci, žalobca má pochybnosti o jeho

nezaujatosti.

Z uvedených dôvodov, poukazujúc na ust. , a to pomer predsedu

senátu k právnemu zástupcovi žalobcu, žalobca má za to, že jeho námietka zaujatosti voči

sudcovi je dôvodná, a preto navrhol predsedu senátu JUDr. Jozefa Štefanka vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. . K námietke

zaujatosti pripojil list zo dňa 16. júla 2008, zasielaný Najvyšším súdom SR žalobcovi.

Predseda senátu Najvyššieho súdu SR JUDr. Jozef Štefanko sa písomne vyjadril

k vznesenej námietke zaujatosti a uviedol, že v predmetnej veci, ktorá sa v konaní

o mimoriadnom dovolaní prejednávala Najvyšším súdom, pôvodne pod č. k.

5/2005, následne pod 2 MObdo/1/2008 a teraz pod č. k. , vtedy zástupca

žalobcu Mgr. Ing. I. dňa 9. marca 2009 podal voči predsedovi senátu

JUDr. Štefankovi námietku zaujatosti. Prejednal ju iný senát Najvyššieho súdu SR

a uznesením z 30. marca 2009, č. k. rozhodol, že JUDr. Štefanko nie je

vylúčený v tejto veci. Terajšiu námietku zaujatosti vzniesol už nie právny zástupca,

ale konateľka 18. mája 2009. Spočíva v tom, „že predseda senátu JUDr. Jozef Štefanko

pochádza z V. rovnako ako splnomocnený právny zástupca advokát

36 Ndob 16/2009

Mgr. Ing. I.. Dôvodom neobvyklého postupu predsedu senátu je dlhoročný nepriateľský vzťah

medzi rodinou právneho zástupcu a rodinou predsedu senátu, ktoré žijú

vo V.. Nepriateľský vzťah medzi rodinami trvá už dlhé roky. O tejto skutočnosti sme sa

dozvedeli pri jednaní s našim obchodným partnerom dňa 19. mája 2009, ktorý uviedol, že

podľa jeho názoru by si naša spoločnosť mala zvoliť iného právneho zástupcu do konaní,

v ktorých rozhoduje predseda senátu JUDr. Jozef Štefanko“...

JUDr. Štefanko k tomu uviedol, že z okresu V. (nie priamo z V.) pochádza, ale od

roku 1957 tam nežije. Vo V. pôsobí jeho mladší brat JUDr. Štefan Štefanko ako notár a tam aj

býva. Príležitostne sa ho spýtal na jeho vzťah s p. I.. Povedal, že ho nepozná, len si

v poslednom čase niečo prečítal v tlači, nespomína si, že by sa s ním bol stretol alebo

rozprával, ani pre neho ako notár niečo vybavoval.

V námietke sa uvádza neobvyklý postup JUDr. Štefanka v konaní. JUDr. Štefanko

pripomína, že skutok uvedeného, ktorému Ústavný súd SR poskytol ústavnú ochranu, bol

iným všeobecným súdom hodnotený ako trestný čin podvodu a za to bol odsúdený k odňatiu

slobody v trvaní 9 rokov a exekútorka Ing. M. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov

(zatiaľ neprávoplatne). Aj snaha o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia nebola

úspešná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2009, č. k. ). JUDr.

Štefanko ďalej uviedol, že vo veci nie je zaujatý a treba zvážiť, či je únosné, aby vec

prejednával. Na jeho postoji nič nemení ani nález Ústavného súdu.

Najvyšší súd SR ( ) posudzoval obsah vznesenej námietky zaujatosti,

ako aj vyjadrenie sudcu Najvyššieho súdu SR z aspektov zákonných dôvodov, pre ktoré

je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a dospel k záveru, že podmienky

pre vylúčenie nie sú naplnené.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Z ust. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči

sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť ( ).

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom

pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený ( ).

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto

prípade sa vec nadradenému súdu nepredkladá ( ).

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prejednávanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch

hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť

osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti,

t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (pierfachv. Belgicko

- rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná

(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán,

že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť

o jeho nestrannosti.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku, alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch

rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ

sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre a objektívny

prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá

jeho pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle

od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho

nestrannosti.

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností

závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že postup sudcu JUDr. Jozefa

Štefanka pri prejednávaní a rozhodovaní o veci nie je obvyklý. O neobvyklosti postupu

v konaní svedčia jeho právne závery uvedené v rozsudku sp. zn. , ako aj

skutočnosť, že žalobcovi ako účastníkovi konania neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu.

Dôvodom neobvyklého postupu predsedu senátu je podľa žalobcu tiež dlhoročný nepriateľský

vzťah medzi rodinou právneho zástupcu Mgr. Ing. I. a rodinou predsedu senátu, ktoré žijú vo

V. a nepriateľský vzťah medzi rodinami trvá už dlhé roky.

Podľa ust. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach.

Žalobca vidí v procesnom postupe sudcu dôvody zaujatosti, hoci procesný postup

sudcu v súlade so zákonom nemá vplyv na jeho nestrannosť a ani podľa platnej úpravy

nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci podľa § 14

ods. 1

Postup sudcu však nesmie byť v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v občianskom

súdnom konaní a s povinnosťou súdu zabezpečiť účastníkom rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv ( ) a tiež postup sudcu nesmie byť v rozpore s právom účastníka na

spravodlivý proces. Najvyšší súd pri skúmaní opodstatnenosti námietky zaujatosti

zo strany žalobcu dospel k záveru, že postup sudcu nebol v rozpore so zásadou rovnosti

účastníkov v občianskom súdnom konaní, nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý

proces a nebolo porušené právo účastníka nazerať do súdneho spisu tak, ako to zakotvuje

ust. Právny záver súdu, názor sudcu (senátu) je prezentovaný v rozhodnutí

súdu, ktorý rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj

na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ). Tým, že predseda

senátu JUDr. Jozef Štefanko listom zo dňa 16. júla 2008 reagoval na viacero podaní žalobcu,

nedošlo k neobvyklému postupu predsedu senátu, nebolo porušené právo účastníka nazerať

do súdneho spisu v zmysle ust. a týmto vyjadrením predsedu senátu nedošlo

k pochybnostiam, že sudca má neutrálny vzťah k prejednávanej veci a účastníkom,

bez akejkoľvek antipatie alebo sympatie, bez predsudkov voči prípadným nedostatkom jednej

zo strán.

Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti z vyjadrenia JUDr. Jozefa Štefanka

vyplýva, že sa necíti byť zaujatý.

Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká

situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava žalobcu z nedostatku nestrannosti

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Podľa

názoru Najvyššieho súdu žalobca nepreukázal existenciu oprávnených pochybností

o nestrannosti sudcu. Námietka, týkajúca sa nepriateľského vzťahu medzi rodinami právneho

zástupcu a predsedu senátu je nekonkrétna, nepodložená žiadnymi relevantnými dôkazmi,

nepresvedčivá, naviac o tejto skutočnosti tak, ako vyplýva z námietky zaujatosti,

neinformoval žalobcu (konateľku žalobcu) Mgr. Ing. I., ale údajne o tejto skutočnosti, že

medzi rodinami trvajú dlhé roky nepriateľské vzťahy, sa hneď potom,

ako sa dozvedel, že vec bola náhodným výberom pridelená do senátu, ktorej predsedom

je JUDr. Štefanko, dozvedel až pri jednaní s nekonkretizovaným obchodným partnerom.

Po posúdení konkrétnych okolností prípadu Najvyšší súd nezistil existenciu objektívnych

skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na nestrannosť a nezaujatosť sudcu JUDr. Jozefa

Štefanka.

Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudca Najvyššieho súdu

SR JUDr. Jozef Štefanko nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Najvyššom súde SR pod sp. zn. .

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. augusta 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.