Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndob/5/2009

Najvyšší súd 6 Ndob 5/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T., spoločnosť s ručením

obmedzeným, V., zastúpeného advokátomMgr. Ing. I. proti žalovanému: T., a.s. Š.B.,

zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska kancelária, G.P.B., o vydanie poverenia

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o námietke zaujatosti predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Jozefa Štefanka, takto

rozhodol:

Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave

JUDr. Jozef Štefanko n i e j e vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. (predtým 2 MObdo

1/2008).

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca T., spoločnosť s ručením obmedzeným V.,so sídlom vo V.H., IČO: X. cestou

svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 9.marca 2009, doručeným osobnedo

podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 11.marca 2009, uplatnil námietku

zaujatosti voči sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jozefovi Štefankovi

v prejednávanej veci .

Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 4.novembra 2002

domáhal na Okresnom súde Bratislava I vydania poverenia zvolať mimoriadne valné

zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a.s..

Okresný súd Bratislava I dňa 18.novembra 2004 vydal uznesenie č.k. 34 Exre 89/04-

73, ktorým poveril žalobcu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T.,

a.s. Žalobca po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34

Exre 89/04-73 zvolal mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a.s., ktoré sa

konalo dňa 27.decembra 2004.

Dňa 27. júla 2005 podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na Najvyšší súd

SR mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34 Exre 89/04-

73, s tým, že navrhol uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací vydal na základe mimoriadneho dovolania rozsudok

dňa 28. júna 2006, č.k. , ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava

I, č.k. -73 a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k.1 MObdo 5/2005 nadobudol právoplatnosť dňa 8.augusta

2006.

Žalobca doručil dňa 15.augusta 2006 Okresnému súdu späťvzatie návrhu na začatie

konania o vydanie poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie a žiadal, aby okresný

súd konanie zastavil.

Okresný súd konanie zastavil uznesením, č.k. 19. augusta 2006,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. septembra 2006.

Žalobca doručil dňa 4.októbra 2006 Ústavnému súdu SR sťažnosť proti rozsudku

Najvyššieho súdu SR, č.k. z 28.júna 2006, ktorou namietal, že týmto

rozsudkom došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

O tejto sťažnosti rozhodol Ústavný súd nálezom, č.k. -37 z 11.decembra

2007 tak, že konštatoval porušenie označených práv žalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu

36 Ndob 5/2009

SR, č.k. z 28.júna 2006, tento zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd po doručení nálezu Ústavného súdu a po právoplatnom zastavení konania

na Okresnom súde Bratislava I, č.k. vo veci znova rozhodol rozsudkom,

č.k. z 28.mája 2008, ktorým znova uznesenie okresného súdu,

č.k. -73 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Pretože Najvyšší súd SR nerešpektoval právny názor Ústavného súdu v konaní,

č.k. , doručil žalobca Ústavnému súdu SR dňa 18.augusta 2008 sťažnosť,

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa SR

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

O tejto sťažnosti rozhodol Ústavný súd nálezom, č.k. -37 15.januára 2009

tak, že konštatoval porušenie označených práv žalobcu rozsudkom Najvyššieho súdu,

č.k. z 28.mája 2008, rozsudok zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie.

Ústavný súd SR v náleze, č.k. -37 označil rozsudok Najvyššieho súdu,

č.k. ako rozsudok svojvoľný, arbitrárny, ako rozsudok, pri ktorom súd

prekročil svoju nezávislosť. Ústavný súd výslovne uviedol, že ani nezávislosť sudcov

všeobecných súdov pri ich rozhodovaní nie je absolútna a bez akýchkoľvek hraníc

a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, že sudca môže rozhodnúť hocijako,

viedlo by to k svojvôli, pretože v takom prípade by sudca sám tvoril právo podľa svojich

predstáv a vystupoval by ako zákonodarca.

Nerešpektovanie nálezu Ústavného súdu, vyhlasovanie nálezu Ústavného súdu

za protiústavný a vrátenie veci na ďalšie konanie napriek právoplatnému zastaveniu konania

sudcom Najvyššieho súdu je podľa žalobcu konaním, ktoré naplnilo skutkovú podstatu

trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa nesplnením povinnosti vyplývajúcej

z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu.

Žalobca preto dňa 2. marca 2009 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet

na preskúmanie, či týmto konaním nedošlo k spáchaniu trestného činu.

Žalobca súčasne podal dňa 4.marca 2009 voči sudcovi Najvyššieho súdu SR

JUDr. Jozefovi Štefankovi podnet na začatie disciplinárneho konania predsedovi Najvyššieho

súdu SR, Ministrovi spravodlivosti SR a Súdnej rade SR.

Proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, č.k. z 28.mája 2008

podal žalobca sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sťažnosť prejednáva

pod č.k. 50895/08.

Vzhľadom na horeuvedené, žalobca má pochybnosti o nezaujatosti sudcu Najvyššieho

súdu SR - JUDr. Jozefa Štefanka pri ďalšom rozhodovaní v prejednávanej veci po doručení

nálezu Ústavného súdu zo dňa 15.januára 2009. Podanie podnetu na začatie trestného stíhania

a podnetu na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi nepochybne ovplyvňuje sudcu

pri rozhodovaní o veci podávateľa podnetu.

Žalobca preto navrhuje, aby sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Jozef Štefanko

bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Predseda senátu Najvyššieho súdu SR - JUDr. Jozef Štefanko sa písomne vyjadril

k vznesenej námietke zaujatosti a uviedol, že vo veci nie je zaujatý, pretože nemá nijaký

vzťah k veci ani účastníkom, či ich právnym zástupcom, nepozná ich a nikdy sa s nimi

nestretol. Je mu absolútne jedno ako vec skončí a kto bude úspešný. Ako sudca postupoval

v konaní podľa SR a príslušných zákonov ( ) a zákonné dôvody

vylúčenia v podaní žalobcu nie sú uvedené. Nemá nič proti tomu, aby bol z prejednania

a rozhodovania veci vylúčený, ale nie z toho dôvodu, že je zaujatý.

neumožňuje účastníkovi pri vznesení námietky zaujatosti

riešiť právne problémy, ale námietky musia mať (ak majú byť úspešné) skutkovú povahu.

Postup Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho pri rozhodovaní o návrhu žalobcu

v dôsledku zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.júna 2006, č.k.

nálezom Ústavného súdu z 11.decembra 2007, č.k. -37 ani v najmenšom neriešil

práva žalobcu, ale spornú otázku medzi Ústavným súdom a Najvyšším súdom v tom, či môže

Ústavný súd zasahovať do neskončeného konania všeobecného súdu, akým konaním sa stalo

po vyhovení mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora v konaní Okresného súdu

Bratislava I, č.k. .

V rozsudku k tomu odvolací súd na strane 5 udáva: „V Slovenskej

republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Ak súd má byť pri rozhodovaní

nezávislý a nestranný, nemôže sudcovi do jeho rozhodovacej činnosti nikto zasahovať.

Nemôže tak urobiť ani najvyšší orgán štátnej moci - NR SR, ani vláda a ani Ústavný súd.

Nemožno hovoriť o nezávislom či nestrannom súde, ak Ústavný súd zruší zrušujúci rozsudok

súdu a tým vysloví vlastne záväzný názor či už priamo alebo nepriamo, ako má tento

všeobecný súd vo veci pokračovať“.

Ide o najpodstatnejšiu časť nálezom zrušeného rozsudku, ale napriek tomu Ústavný

súd nepovažoval za potrebné sa s tým vysporiadať. Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiadal

stanovisko Najvyššieho súdu k ústavnej sťažnosti žalobcu. Je odcitovaná v zrušujúcom náleze

(-37) na str.13 prvý odsek. Najvyšší súd sa zaoberal tým, čo nebolo predmetom

sťažnosti, ani napadnutého rozhodnutia a k zásadnej otázke - či môže niekto zasahovať

do neskončeného konania, za ktoré sa vždy považuje konanie, kde bolo právoplatné

rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, výslovne uviedol, že k tomu

sa nevyjadruje. Senát, ktorému predsedal JUDr. Jozef Štefanko v napadnutom rozsudku

povedal, že v takom prípade nikto nesmie do takého konania zasahovať. Tejto otázke

sa nemohol vyhnúť ani Ústavný súd a ani Najvyšší súd a ak nemal odvahu povedať,

že zasahovať nemôže, mal dať odpoveď, že môže, prípadne že môže ak sú dotknuté záujmy

nejakej vplyvnej finančnej skupiny. Ako vyplýva z námietky, žalobca uviedol, že podal

podnet na niektoré orgány (Súdna rada, minister spravodlivosti SR, predseda NS SR)

na disciplinárny postih sudcu JUDr. Jozefa Štefanka. Ak už účastníkovi, ktorý je na výsledku

rozhodnutia enormne zainteresovaný, sa dáva možnosť voči sudcovi pre názor k právnej

otázke vyslovený v rozhodnutí a ani mu nikto čo len nevytkne túto nehoráznosť, potom

sa to prejavuje aj vo formovaní osobnosti hlavne mladých sudcov, ktorá sa prejaví

aj v chápaní ich nezávislosti pri rozhodovaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) posudzoval obsah vznesenej

námietky zaujatosti, ako aj vyjadrenie sudcu Najvyššieho súdu SR z aspektu zákonných

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a dospel k záveru,

že podmienky pre vylúčenie nie sú naplnené.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti ktoréhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Z ust. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( ).

Účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie

v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených

právnym poriadkom, ktorej štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci. Citovaný článok

zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú

podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mať

výslovne určenú kvalitu, to znamená, že musí byť nezávislý a nestranný. Obsahom

práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania

nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči

účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadržal a objektívne posúdil

všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti

pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc

o takomto práve rozhodnúť.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom

je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu

vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania alebo na základe návrhu samotného sudcu.

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu

vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť.

Obsahom základného práva na prejednávanie veci nestranným súdom je iba povinnosť

súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.Ús.73/97).

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom

pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15-tich dni, od kedy

sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený ( ).

Podľa ust. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

V danom prípade žalobca v námietke zaujatosti uviedol, že má pochybnosti

o nezaujatosti sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Jozefa Štefanka pri ďalšom rozhodovaní

v predmetnej právnej veci po doručení nálezu Ústavného súdu zo dňa 15.1.2009. Žalobca

má za to, že podanie podnetu na začatie trestného stíhania a podnetu na začatie

disciplinárneho konania voči sudcovi ovplyvní sudcu pri rozhodovaní o veci podávateľa

podnetu.

Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že o dôvode, pre ktorý by mal byť

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sa žalobca dozvedel po doručení nálezu

Ústavného súdu, č.k. -37 zo dňa 15.januára 2009.

Najvyšší súd SR z podania Ústavného súdu 24.marca 2009 a z pripojenej doručenky

zistil, že nález Ústavného súdu, č.k. -37 z 15.januára 2009 bol doručený

žalobcovi 11.februára 2009. Od 12.februára 2009 začala žalobcovi plynúť lehota

na uplatnenie námietky zaujatosti. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 26. februára 2009

(štvrtok). Z pečiatky podateľne Najvyššieho súdu SR vyplýva, že námietka zaujatosti žalobcu

9.marca 2009 bola doručená osobne do podateľne Najvyššieho súdu 11.marca 2009,

teda po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty.

Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudca Najvyššieho súdu

SR JUDr. Jozef Štefanko nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Najvyššom súde SR pod sp. zn. (predtým ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. marca 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.