Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/309/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., spol. s r.o., so sídlom v

P., IČO: X., zastúpeného JUDr. I., advokátom so sídlom v P., proti žalovaným 1/ Slovenskej

republike - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č.

2, 2/ Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Chlumeckého č. 12, o zaplatenie 185 281,48 € (5 581 790 Sk) s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. februára 2007 č.k. -201

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5 581 790 Sk s príslušenstvom titulom

náhrady škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon

č. “). Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému

1/ zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný 1/ (ani orgány spadajúce do jeho pôsobnosti)

nenesie zodpovednosť za konanie na úseku katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k žalovanému

2/ vychádzala žaloba z toho, že rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky z 23. júla 1996 č. L. a tiež rozhodnutím predsedu tohto úradu

z 3. septembra 1996 č. P. bol zrušený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k

stavbe administratívnej budovy, čím bola žalobcovi spôsobená škoda na ušlom nájomnom za

obdobie od 19. apríla 1996 do 31. mája 1998 vo výške žalovanej sumy. Podľa názoru súdu

prvého stupňa ale žalovaný 2/ nezodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha, lebo

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nie je pasívne legitimovaný

účastník v konaní o náhradu škody podľa Žalobca 18. októbra 2005

požiadal, aby súd pripustil zmenu v označení žalovaného 2/ tak, že jeho správne označenie je

Slovenská republika – Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky; uvedený

návrh bol právoplatne zamietnutý, a preto v okruhu účastníkov nebolo možné vykonávať

zmeny. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na v spojení

s

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. augusta 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil

s právnymi závermi súdu prvého stupňa o pasívnej vecnej legitimácii. Vychádzal z toho, že

predmetom súdneho konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, ktorého sa mali dopustiť žalovaní. Žalobca v žalobe označil ako

žalovaného 1/ Slovenskú republiku – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ako

žalovaného 2/ Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. V zmysle zákona

č. je pasívne legitimovaným subjektom štát, v mene ktorého vystupuje ústredný

orgán uvedený v § 9 ods. 1 tohto zákona. Tento ústredný orgán sám ale nenesie zodpovednosť

za škodu v zmysle Žalovaný 2/ ako ústredný orgán štátnej správy na

úseku katastra nehnuteľnosti je subjektom odlišným od štátu a nie je nositeľom právnej

povinnosti podľa Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zamietol žalobu aj vo vzťahu k žalovanému 2/.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Súd

zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, i keď je pasívna legitimácia

žalovaných 1/ a 2/ daná. Škoda vznikla nesprávny úradným postupom katastrálneho odboru

Okresného úradu Prešov, ktorý spadá (podľa názoru dovolateľa) do rezortu Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný 1/ je preto pasívne legitimovaný. Pasívne

legitimovaný je aj žalovaný 2/, a to napriek tomu, že nebol v žalobe celkom správne

označený. Návrh žalobcu na zmenu označenia tohto žalovaného tak, aby ním bola Slovenská

republika – Úrad geodézie, kartografie a katastra, súd nepripustil. Nešlo pri tom ale o postup

podľa (o zmenu účastníka), ale len o nápravu chyby v písaní a zrejmej

nesprávnosti v označení účastníka, ku ktorej nie je potrebný súhlas žalovaného. Po

upozornení súdom na nepresnosť označenia žalovaného 2/ žalobca jeho označenie spresnil.

Súd ale na toto spresnenie nereagoval v súlade so zákonom. Žalovaný 2/ ako ústredný orgán

štátnej správy zodpovedá za ujmu, ktorú zapríčinil ako samostatný právny subjekt. Rozsudky

súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú nepreskúmateľné a súdy oboch nižších stupňov

zasiahli do práva žalobcu na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal

rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s odvolacím rozsudkom zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny, preto navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že v prípade sporného procesného

úkonu nešlo o spresnenie označenia žalovaného 2/, ale o návrh na zmenu v subjekte

žalovaného 2/. Tvrdenie žalobcu o zodpovednosti žalovaného 2/ ako ústredného orgánu

štátnej správy nemožno považovať za správne, pretože nároky na náhradu škody vyplývajúcej

z konania orgánu štátu pri výkone štátnej moci je potrebné posudzovať podľa osobitného

právneho predpisu upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci;

aplikácia je vo vzťahu k žalovanému 2/ v tomto konaní vylúčená.

Z týchto dôvodov žalovaný 2/ žiadal, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie proti rozsudku je procesne prípustné, ak

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej (viď ). Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V prejednávanej

veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa týchto ustanovení, lebo

dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, odvolací súd sa neodchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani

nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie žalobcu preto podľa prípustné nie je. Procesnú prípustnosť

jeho mimoriadneho opravného prostriedku by vzhľadom na to zakladala len procesná vada

v zmysle Na vadu takejto povahy je dovolací súd povinný vždy prihliadať (

ods. 1 ). O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto

ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto

procesnej vade, ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané ani dovolacím súdom zistené. Žalobca namieta, že v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle Vadu tejto povahy videl v tom, že odvolací súd nesprávne

právne posúdil otázku pasívnej legitimácie žalovaných, súdy neprihliadali na žalobcove

doplnenie a úpravu označenia žalovaného 2/, vo veci došlo k prieťahom v konaní, rozsudky

súdov oboch nižších stupňov sú nepreskúmateľné a súdy zasiahli do práva žalobcu na

spravodlivý proces.

Prípustnosť dovolania podľa zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov.

Pri riešení otázky pasívnej legitimácie súd posudzuje, či žalobcovi voči žalovaným

svedčí hmotné právo (resp. či žalovaným vo vzťahu k žalobcovi svedčí hmotnoprávna

povinnosť). Závery súdu o vecnej (hmotnoprávnej) pasívnej legitimácii sa týkajú právneho

posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol vo viacerých rozhodnutiach (viď

napríklad rozhodnutie z 22. júla 2008 sp. zn. ), že právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , lebo súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu

procesnú povinnosť. Či už súdy napadnuté rozhodnutia ohľadne pasívnej legitimácie

žalovaného 1/ a žalovaného 2/ založili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení

veci (pozn.: dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), nemohli tým žalobcovi

odňať možnosť pred súdom konať ( ).

Pokiaľ ide o námietku, že súdy neprihliadli na spresnenie označenia žalovaného 2/

a toto spresnenie nesprávne vyhodnotili tak, že podľa nepripustili „zmenu“

účastníka konania na strane žalovaného 2/, dovolací súd poukazuje na to, že žalobca podal

žalobu o náhradu škody podľa Podaním tejto žaloby začalo sporové

konanie, účastníkmi ktorého sú žalobca a žalovaní – tí, ktorých v žalobe označil za

žalovaných (za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol žalobcom v žalobe

označený ako žalovaný). Žalobca v žalobe označil za žalovaného 2/ ústredný orgán štátnej

správny na úseku katastra nehnuteľnosti (Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky) – právnickú osobu so samostatnou právnou subjektivitou. Pokiaľ žalobca

v priebehu konania za žalovaného 2/ označil Slovenskú republiku – Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, nejde o spresnené, doplnené alebo opravené

označenie v žalobe už skôr označeného účastníka konania, ale ide o označenie úplne iného

(odlišného a nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval. Ako uviedol Krajský

súd v Bratislave v uznesení zo 16. júna 2006 sp. zn. , ak žalobca mienil podať

žalobu aj voči ďalšiemu účastníkovi, mal navrhnúť, aby súd rozhodol o pripustení tohto

účastníka do konania v zmysle , pretože k zámene účastníkov na strane

žalovaného 2/ nebol udelený súhlas ( ).

Osobitne treba poukázať na rozpornosť obsahu podaní (a argumentácie) žalobcu čo do

určenia alebo označenia žalovaného 2/. Pokiaľ žalobca v žalobe za žalovaného 2/ označil

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (viď č.l. 1 spisu), na pojednávaní

26. mája 2005 právna zástupkyňa žalobcu súdu prvého stupňa vysvetľovala, že „žiada

o zámenu účastníkov, teda žalovaného 2/“, a to tak, aby „na miesto doterajšieho žalovaného 2/

vstúpil do konania žalovaný 2/ Slovenská republika – Úrad geodézie a kartografie Slovenskej

republiky“ (viď č.l. 90 spisu). Žalobca sa v podaní z 11. augusta 2005 (č.l. 126 spisu) snažil

vysvetliť, že v skutočnosti mu nešlo o zámenu účastníkov konania, pri tom ale celkom

nepatrične poukázal na ustanovenie , ktoré dopadá na prípad zániku

právnickej osoby (o ktorý v prejednávanej veci nešlo). Na pojednávaní 18. októbra 2005

(č.l. 128 spisu) žalobca zmenil svoju dovtedajšiu argumentáciu a pristúpil k tvrdeniu, že

mu ide len o spresnenie označenia žalovaného 2/ (viď tiež č.l. 147). Okresný súd

Bratislava I uznesením zo 14. februára 2006 č.k. -177 nepripustil, aby ako

žalovaný 2/ z predmetného konania vystúpil Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky a na jeho miesto nastúpila Slovenská republika – Úrad geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky; na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo

16. júna 2006 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Vychádzajúc z obsahu spisu dovolací súd konštatuje, že žalobcom namietaný procesný postup

súdov bol správny a nemal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Pokiaľ dovolateľ poukazuje na niekoľkoročné prieťahy v konaní, dovolací súd uvádza,

že v zmysle súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Tomu korešpondujúce procesné právo účastníka

môže byť v určitom prípade negatívne dotknuté nečinnosťou súdu, ktorej dôsledkom sú

prieťahy v konaní. Právnym prostriedkom ochrany v prípade ich vzniku je právo účastníka

obracať sa so sťažnosťou na orgány súdnej správy a právo podať sťažnosť na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Prieťahy v súdnom konaní nie sú ale judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu

konania v zmysle (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005 a tiež

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

nemal ani v prejednávanej veci dôvod odkloniť sa od doterajšej judikatúry.

Dovolateľ ďalej namieta, že rozsudky súdov oboch stupňov nie sú preskúmateľné.

K tomu treba uviesť, že tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu musia mať náležitosti uvedené v ustanovení

( ). Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež

s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Dovolateľom namietaná nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je dovolacím súdom považovaná (iba) za relevantný dovolací dôvod v zmysle

; sama nepreskúmateľnosť ale nevedie k procesnej vade konania

v zmysle a nezakladá procesnú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že ho súdy svojím postupom ukrátili v práve na

spravodlivý súdny proces, dovolací súd uvádza, že podľa Slovenskej

republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý

proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití

relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Pod

spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické

okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ). Obsah spisu nesvedčí o tom, že by uvedená

námietka žalobcu bola opodstatnená.

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), je potrebné uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd ale právnym posúdením

veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237

písm. f/ (viď R 43/2003). Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď ),

samo nesprávne právne posúdenie veci ale účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu

žiadneho jeho procesného oprávnenia a nie je preto procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa

procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol

podľa v spojení s ako smerujúci proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodali návrh na ich náhradu ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. septembra 2009

JUDr. Emil Franciscy, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková