Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-67-2021.pdf
PDF · 203.47 KB
No categories available
16C/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcov: 1./ R. B., E.. P., O.. X.X.XXXX, V. O. L. XX, XXX XX V., 2./ L. P., O.. XX.X.XXXX, V. B. O. X. XXX, XXX XX B. O. X., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 3./ Slovenská republika, za ktorú konajú LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie so sídlom Tulčík 26, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom kancelárie Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 35 514 892, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že do dedičstva po nebohej U. P., E.. P., O.. X.X.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXX, K. Y. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. O. X. Č.. XXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. D., a to novovytvorené parcely registra C KN: parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoviteľom T. P. Č.. XXX/XXXX, overeného F. M. F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých odčlenením z parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z parcely C KN XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D., ktoré parcely vznikli z časti pôvodných pozemno-knižných parciel m. p. č. XXX R. XXX kat. úz. D. a to v podiele 1 k celku.
II. Súd určuje, že žalobca v 3. rade: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Pš, Vložka číslo: 155/S je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k nehnuteľným veciam v k. ú.: D., a to k novovytvoreným parcelám registra ,,C“ KN, t.j. k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, a k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoveným T. P. pod č. XXX/XXXX, overeného F. M. F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých oddelením z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.: D., pričom tieto parcely vznikli z časti pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXX R. XXX, PK č. XXX, k. ú. D..
III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.7.2011 sa pôvodne žalobcovia v 1.rade a 2.rade domáhali voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. D. na tom skutkovom základe, že právna predchodkyňa žalobcov - ich matka, za slobodna U. P. a jej brat E. P., boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. D. zapísaných v pozemkovej knihe vložka č. XXX a to každý v
podiele 1 k tam zapísaným parcelám, medzi inými aj parcely pod radovým číslom r. č. XX, p. č. XXX - lúka a r. č. XX, p. č. XXX - les. Tento majetok bol v roku 1946 konfiškovaný. Podiely z uvedených nehnuteľností boli v rámci reštitúcií vydané matke žalobcov v 1, 2.rade U. P., a a to rozhodnutím Pozemkového úradu Prešov zo dňa 13.9.1993, č. j. : XX/XX-V../., medzi ktorými boli aj parcely č. XXX a XXX. Následne v reštitúcii vydané nehnuteľnosti v kat. úz. D., boli zapísané z pozemno-knižnej vložky č. XXX na LV č. XXX, k. ú. D. a to parcela registra ,,E“ parc. č. XXX s výmerou 9.488 m2 a parcela registra ,,E“ parc. č. XXX, o výmere 334535 m2, na právnu predchodkyňu žalobcov U. P. v podiele jednej polovice. Matka žalobcov U. P. dňa 27.12.2002 zomrela a v rámci dedičského konania jej majetok dedili žalobcovia, ako zákonní dedičia - deti, a to každý v pomere po jednej polovici k podielu poručiteľky. Rozhodnutie o dedičstve bolo vydané 3.9.2003 s tým, že nehnuteľností v k. ú. D. a sporné parcely č. XXX a č. XXX už boli zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra ,,E“, ale už s upravenou výmerou, a to u parcely č. XXX - 8185 m2, čo oproti pôvodnej výmere 9488 m2 je rozdiel 1303 m2. U parcely registra ,,E“ č. XXX o výmere 319 825 m2, čo činí oproti pôvodnej výmere 334535 m2 rozdiel 14710 m2. V súčasnosti sú parcely č. XXX a XXX evidované s týmito výmerami na LV č. XXX, k. ú. D.. Keď žalobcovia zistili túto nezrovnalosť vo výmere, preverovali túto skutočnosť na Správe katastra F. a dozvedeli sa, že žalovaný na základe osvedčenia pojatého do notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX (O. XXX/XXXX) zo dňa 17.10.2001 si dal osvedčiť vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X a XXXX/X na základe geometrického plánu č. XX/XX a na základe týchto listín sú teraz evidované tieto parcely na LV č. XXX, k. ú. D.. Od roku 2002 prebiehala písomná komunikácia, ako aj osobné stretnutie medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, pričom v snahe riešiť problém mimosúdne sa uvažovalo o vyhotovení geometrického plánu, pôvodne spoločne, ale žalovaný nakoniec od tohto zámeru odstúpil a na mimosúdne riešenie už nepristúpil. V čase týchto jednaní bol správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky Slovenský pozemkový fond. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vstúpili do jednania so Slovenským pozemkovým fondom a dňa 22.4.2004 sa uskutočnilo jednanie na regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Prešove, pričom pri tomto jednaní bolo zistené z podkladov, ktoré ma Slovenský pozemkový fond k dispozícii, že k takémuto zásahu došlo a bolo doporučené pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu a pre prípad, že by k tomu nedošlo, riešiť vec súdnou cestou. Pri tomto jednaní súčasne bolo konštatované, že v rámci delimitácie sporné nehnuteľnosti patria do správa Lesov SR, š.p. V ďalšom štádiu došlo k jednaniu žalobcov s podnikom Lesy SR, š.p., ktorý rovnako konštatoval, že došlo zo strany žalovaného k zásahu aj do vlastníckeho práva Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam a to jeho podielu jednej polovice, ktoré spravuje podnik Lesy SR, š.p. a my sme podielovými spoluvlastníkmi druhej polovice. Po ďalších jednaniach o spôsobe riešenia medzi žalobcami, Lesy SR, š. p o. z. Prešov a Slovenským pozemkovým fondom regionálny odbor Prešov nakoniec došlo k dohode, že žalobcovia si dali vyhotoviť geometrický plán na vyznačenie rozsahu, akú plochu žalovaný zabral z parciel registra ,,E“ č. XXX a č. XXX a na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX, overeného dňa 6.9.2005 Správou katastra F. č. XXX/XX zistili, že žalovaný zabral plochu, ktorá teraz zodpovedá novovytvoreným parcelám XXXX/ X - lesný pozemok o výmere 1310 m2, XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, a XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2. K týmto pozemkom sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi, každý po jednej štvrtine a Lesy SR, š.p. v jednej polovici. V ďalšej časti v tejto lokality žalovaný osvedčením zasiahol do vlastníctva štátu v správe Lesy SR, š.p. a rozsah tohto zásahu bol definovaný geometrickým plánom č. XXX/XXXX, overeného 6.9.2005 Správou katastra F. pod č. XXX/X. Žalovaný nemohol na základe osvedčenia nadobudnúť vlastnícke právo k sporným parcelám. V rámci osvedčenia sa riešili viaceré otázky, a to vzájomné uznávanie vlastníctva k podielom (bod III. Osvedčenia), odvolanie sa na údajnú reálnu deľbu pôvodného podielového spoluvlastníka R. M. (IV. Osvedčenia), ako aj vyjadrenie sa dotknutých osôb (bod VII. Osvedčenia). Žalovaný sa odvoláva na kúpnu zmluvu zo dňa 16.9.1997, ale touto zmluvou nadobudol iba spoluvlastnícky podiel v jednej štvrtine z pôvodnej pozemno-knižnej parcely XXX/X. Na základe tejto zmluvy nemohol nadobudnúť výlučné vlastnícke právo v roku 1997, bez riadneho vyporiadania s ostatnými spoluvlastníkmi. Plocha, ktorú si dal žalovaný osvedčiť v roku 2001, bola definovaná geometrickým plánom č. XX/XX, ktorý nerešpektoval pôvodné hranice pozemno- knižných parciel ku ktorým sa viazali aj zápisy vlastníkov, resp. spoluvlastníkov k tejto lokalite a zmenu hraníc neriešil s ostatnými vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Žalovaný preto nemohol nadobudnúť ani výlučné vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X. Žalobcovia chcú dať do súladu skutočný právny stav so stavom zápisu v katastri nehnuteľností a preto deklarovali naliehavý právny záujem na podanie takejto určovacej žaloby. Navrhli, aby bol pripustený vstup druhého účastníka do konania na strane žalobcov, a to Lesy Slovenskej republiky, š. p. so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.8.2011 sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil, že nehnuteľnosti, z ktorých boli vytvorené parcely, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo žalovaného. Dôvodil, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa dožadujú v petite svojho návrhu. Dôvodil, že ako vyplýva z LV priloženého v žalobe samotnými žalobcami presne tá istá výmera je v nehnuteľnosti parcely č. XXX a parcely č. XXX na LV č. XXX k. ú. D., teda nie je jasné, na základe akých právnych skutočností sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva v rozsahu vyplývajúcom z petitu žaloby, keďže nehnuteľnosti, tak ako ich nadobudli dedením po ich matke doposiaľ vlastnia. Namietal, že ako žalovaný splnil k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania podmienky vydržania a stal sa ich vlastníkom. Dôvodil, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností tak ako sú zapísané v katastri a navyše údaje katastra sú hodnovernými a záväznými ak sa nepreukáže opak.
3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/162/2011-60 zo dňa 23.1.2012 súd rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na strane žalobcov vstúpila Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorá bude v konaní vystupovať ako žalobca v 3.rade. Zároveň týmto uznesením zamietol návrh žalobcov v 1.rade a 2.rade na pripustenie Slovenského pozemkového fondu ako účastníka na strane žalobcov. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2012.
4. Tunajší súd uznesením č. k. 8C/162/2011-105 zo dňa 4.10.2012 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení o ďalší petit v znení, že: ,,súd určuje, že žalobca v 3.rade: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Pš, Vložka číslo: XXX/ S je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k nehnuteľným veciam v k. ú.: D., a to k novovytvoreným parcelám registra ,, C“ KN, t.j. k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, a k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoveným GEOKART Prešov pod č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých oddelením z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.: D., pričom tieto parcely vznikli z časti pôvodných pozemno-knižných parciel mpč. XXX R. XXX, PK č. XXX, k. ú. D..“ Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.12.2012.
5. Tunajší súd uznesením č. k. 8C/162/2011-259 zo dňa 4.6.2014 rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby týkajúcu sa žalobného návrhu žalobcov v 1.rade a 2.rade v znení, že súd určuje, že do dedičstva po nebohej U. P., E.. P., O.. X.X.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXX, K. Y. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. O. X. Č.. XXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. D., a to novovytvorené parcely registra C KN: parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoviteľom GEOKART Prešov č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých odčlenením z parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z parcely C KN XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D., ktoré parcely vznikli z časti pôvodných pozemno- knižných parciel m. p. č. XXX R. XXX kat. úz. D.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.6.2014.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, výsluchom svedkov ako aj listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., na č.l. 3 je majetková podstata, výpis z pozemkovej knihy, katastrálne územie D., č.l. 4 je reštitučná dohoda o vydaní nehnuteľnosti. Rozhodnutie z dňa 13.09.1993, na č.l. 6 je list vlastníctva č.l. XXX v kat. obci D., katastrálne územie D., na č.l. 7 je notárske osvedčenie o dedičstve číslo konania 13 D 62/2003-71, Dnot 38/2003 zo dňa 03.09.2003, na č.l. 11 sa nachádza list vlastníctva XXX, rovnako v katastrálnom území D.M., na č.l. 12 sa nachádza list vlastníctva číslo XXX taktiež v katastrálnom území D., na č.l. 13 a nasledujúcich notárska zápisnica N 592/2001, Nz 586/2001 zo dňa 17.10.2001, na č.l. 15 a nasledujúcich sa nachádza geometrický plán číslo XX/XXXX zo dňa 14.12.1999, vyhotovený C.. F. O., na č.l. 16 sa nachádza list vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie D., na č.l. 24 a nasledujúcich sa nachádza geometrický plán číslo XXX/XXXX plus v prílohovej obálke sa nachádza geometrický plán číslo XXX/XXXX, na č.l. 35 sa nachádza vyjadrenie žalobcu v 3. rade, na č.l. 38 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, na č.l. 48 sa nachádza vyjadrenie žalobcu v 3. rade s úpravou petitu na č.l. 49, na č.l. 60 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č.l. 8 C 162/2011-60-
zo dňa 23.01.2012, ktorým bolo pripustené, aby do konania vstúpila Slovenská republika v zastúpení Lesy SR, aktuálny žalobca v 3. rade. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.03.2012, na č.l. 74 sa nachádza vyjadrenie žalobcu v 1. a v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu, na č.l. 77 sa nachádza rovnako vyjadrenie žalobcov v 1. a v 2. rade, na č.l. 105 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu číslo konania 8 C 162/2011-105- zo dňa 04.10.2012, ktorým bola pripustená zmena žaloby spočívajúca v jej rozšírení o petit tam v uvedenom znení. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.12.2012, na č.l. 126 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.01.2013, na č.l. 152 sa nachádza kúpna zmluva medzi predávajúcim a R. M. a kupujúcim Lesoochranárskym zoskupením Vlk zo dňa 16.09.1997, na č.l. 191 sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 15.11.2013, na č.l. 194 a nasledujúcich zápisnica z pojednávania zo dňa 24.01.2014, na č.l. 202 a nasledujúcich sú fotokópie notárskeho spisu číslo N 592/2001, Nz 586/2001, na č.l. 246 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.04.2014, na č.l. 251 sa nachádza návrh na zmenu žalobného petitu zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade, na č.l. 254 sa nachádza dohoda o vydaní majetku, na č.l. 259 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č.k. 8 C 162/2001-259- zo dňa 04.06.2014, ktorým súd pripustil zmenu žaloby týkajúcu sa žalobného nároku žalobcov v 1. a v 2. rade v tam uvedenom znení. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.06.2014, na č.l. 270 sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 17.07.2015, na č.l. 304 sa nachádza zápisnica z pojednávania zo dňa 04.09.2015, na č.l. 312 sa nachádza podanie právnej zástupkyne žalovaného, na č.l. 319 sa nachádza písomné podanie žalobcu v 3. rade, na č.l. 343 sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 02.03.2016, na č.l. 384 sa nachádza rozhodnutie Okresného úradu F. katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k jednotlivým nehnuteľnostiam, kat. území D., na č.l. 386 sa nachádza geometrický plán číslo XX/XXXX, na č.l. 387 sa nachádza geometrický pán číslo XX/XXXX, oba vyhotovené C.. U. U., na č.l. 414 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.10.2016, na č.l. 423 a nasledujúcich je predloženie rozhodnutí správnych orgánov zo strany žalobcu v 3. rade, na č.l. 446 a nasledujúcich je vyjadrenie žalobcu v 3. rade, na č.l. 455 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného, na č.l. 458 a nasledujúcich je zápisnica z pojednávania zo dňa 20.06.2017, na č.l. 478 a nasledujúcich je uznesenie tunajšieho súdu číslo konania 8C 162/2011-478- zo dňa 12.10.2017, ktorým bol ustanovený znalec z odboru geodézia, kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria C.. L. V. za znalca v tomto konaní, na č.l. 482 sa nachádza opravné uznesenie tunajšieho súdu číslo konania 8 C 162/2011-482- zo dňa 22.11.2017, ktorým bol opravený druhý výrok vyššie uvedeného uznesenia tunajšieho súdu číslo konania 8C 162/2011-478- zo dňa 12.10.2017, na č.l. 487 a nasledujúci sa nachádza znalecký posudok číslo X/XXXX, č.l. 510 sa nachádza vyjadrenie žalobcov v 1. a v 2. rade vo vzťahu k znaleckému posudku číslo X/XXXX, na č.l. 513 a nasledujúcich je vyjadrenie žalobcu v 3. rade k znaleckému posudku číslo X/XXXX, na č.l. 518 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného k veci samej s namietnutím znalca C.. L. V., na č. l. 523 vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.10.2018 a napokon súd oboznámil aj Vestník vlády SR ročník 14, čiastka 4, vydaný 26.03.2004, ako aj ďalším spisovým materiálom.
7. Dňa 22.11.2018 pod č. k. 8 C 162/2011-540 tunajší súd vyhlásil rozsudok, ktorým vyslovil, že :
- Súd určuje, že do dedičstva po nebohej U. P., E.. P., O.. X.X.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXX, K. Y. XX.XX.XXXX, O. V. B. O. X. Č.. XXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. D., a to novovytvorené parcely registra C KN: parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 704 m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoviteľom GEOKART Prešov č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých odčlenením z parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z parcely C KN XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. D., ktoré parcely vznikli z časti pôvodných pozemno-knižných parciel m. p. č. XXX R. XXX kat. úz. D..
- Súd určuje, že žalobca v 3. rade: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zapísaný: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Pš, Vložka číslo: XXX/S je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k nehnuteľným veciam v k. ú.: D., a to k novovytvoreným parcelám registra ,, C“ KN, t.j. k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 4374 m2, k parcele ,,C“ KN č. XXXX/ X - lesný pozemok o výmere 704 m2, a k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere 1310 m2 určenými Geometrickým plánom vyhotoveným GEOKART Prešov pod č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra F. dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých oddelením z parcely ,,C“ KN č. XXXX/ X - lesný pozemok a z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.: D., pričom tieto parcely vznikli z časti pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXX R. XXX, PK č. XXX, k. ú. D..
- Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
9. Opravným uznesením z 4.4.2019 č. k. 8 C 162/2011-627 tunajší súd na pokyn odvolacieho súdu opravil označenie žalobcu v 3. rade v záhlaví rozsudku na aktuálneho žalobcu a zároveň v závere 2. výroku vyššie uvedeného rozsudku doplnil text „a to v podiele 1 k celku“.
10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 18.7.2019 č. k. 3 Co 55/2019-637 potvrdil vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania každý v rozsahu 100 %.
11. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.) a zároveň napadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Ako dovolateľ uviedol, uznesenie súdu prvej inštancie z 23. januára 2012 č. k . 8 C 162/2011 - 60, ktorým bola žalobkyňa 3/ pripustená ako subjekt sporu na strane žalobcov, bolo nesprávne, pretože podaním žalobcov 1/ a 2/ bol jednoznačne, zrozumiteľne a jasne navrhnutý subjekt - Lesy Slovenskej republiky, š. p., a preto sa nestotožnil s názorom odvolacieho súdu, že ich podanie je možné posudzovať podľa obsahu a pripustiť vstup žalobkyne 3/ do konania na strane žalobcov. Dovolateľ bol zároveň toho názoru, že zákonným postupom a v zákonných lehotách oznámil skutočnosti zakladajúce vylúčenie znalca z vykonávania znaleckej činnosti v spore a z ním predložených listín je nesporné, že nenamietal nešpecifickú činnosť znalca v iných veciach, ani samotnú skutočnosť, že bol zamestnancom Krajského úradu v Prešove, ale skutočnosť, že sa zaoberal tou istou vecou, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania. Ako dovolateľ ďalej uviedol, opravným uznesením súdu prvej inštancie zo 4. apríla 2019 č. k. 8 C 162/2011 - 627 bol okrem iného zmenený výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že do dedičstva po nebohej patria nehnuteľnosti v tomto výroku uvedené „a to v podiele 1/2 k celku“, pričom podľa dovolateľa na uvedený postup neboli zákonné dôvody, pretože výrok I. (v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie pred vydaním opravného uznesenia) bol v rovnakom znení vyhlásený aj na pojednávaní 22. novembra 2018 a takto vyhlásený výrok zodpovedal tomu, čo si žalobcovia v konaní uplatňovali. Preto, pokiaľ odvolací súd uznesením z 28. marca 2019 sp. zn. 3 Co 41/2019 uložil súdu prvej inštancie vydať opravné uznesenie, samotné vydanie opravného uznesenia a akceptovanie tohto postupu odvolacím súdom, podľa názoru dovolateľa, je zmätočným konaním odvolacieho súdu. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom videl dovolateľ v odklone od rozhodnutí sp. zn. 1 Obo 32/2010, 2 Cdo 87/98, 3 Cdo 309/2008 a 3 Cdo 193/2009, a to v otázke nemožnosti odklonenia sa od návrhu na pristúpenia jednoznačne identifikovanej právnickej osoby a nemožnosti pripustenia vstupu do konania iného subjektu - štátu, aj keď zastúpeného tou istou právnickou osobou, pretože identifikácia toho, koho vstup do konania sa má pripustiť, je vo výlučnej dispozícii účastníka konania, ktorý takéto pripustenie navrhuje. Zároveň dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie doteraz nevyriešenej otázky dovolacím súdom ohľadne toho, že rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní, ktoré sa svojím obsahom, či dôsledkami, dostáva do rozporu s obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu, je nezákonné a vyslovil záver, že súd nemôže svojím rozhodnutím meniť obsah všeobecne záväzného právneho predpisu. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu stotožnili s postupmi a závermi súdov nižších inštancií a uviedli, že zo žaloby žalobcov 1/ a 2/ nepochybne vyplýva, že napriek tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že navrhujú, aby do konania vstúpili LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, je zrejmé, že dôvodom ich vstupu do konania malo byť zastupovanie Slovenskej republiky v spore, v ktorom si spoločne so žalobcami 1/ a 2/ budú uplatňovať ich spoločný nárok voči žalovanému, pričom všetky veci a majetkové práva v správe štátneho podniku sú vo vlastníctve štátu a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, v spore nikdy nevystupovali samostatne ako strana konania, ale od počiatku vystupovali ako zástupca štátu. Ako ďalej žalobcovia uviedli, žalovaný vzniesol námietku zaujatosti takmer rok po pribratí V.. H. do konania a až po tom, ako mu bol doručený znalecký posudok, avšak už
k žalobe bolo priložené rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov, z ktorého vyplýva podieľanie sa V.. H. na vypracovaní predmetného rozhodnutia, preto je nepochybné, že žalovaný mal o dôvode vylúčenia vedomosť od momentu doručenia uznesenia súdu prvej inštancie o ustanovení V.. H. za znalca a taktiež neboli žalovaným voči predmetnému znaleckému posudku vznesené relevantné námietky, ani navrhnuté iné dôkazy či kontrolný znalecký posudok. Žalobcovia považovali neuvedenie spoluvlastníckeho podielu vo výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie za zrejmú nesprávnosť, ktorá podlieha zákonnej možnosti vydania opravného uznesenia, a preto podľa ich názoru postup odvolacieho súdu, ktorým nariadil súdu vydanie opravného uznesenia, ani vydanie predmetného opravného uznesenia, nebol v rozpore so zákonom. Záverom žalobcovia považovali za správne právne posúdenie súdmi nižších inštancií, pokiaľ dospeli k záveru, že zriadenie súkromnej prírodnej rezervácie nemôže byť na ujmu skutočnému vlastníkovi pozemkov a že nemôže byť povýšené nad ochranu vlastníckeho práva, pretože vyhlásenie rezervácie nižším právnym aktom nemôže zmeniť zákonné vlastnícke vzťahy a nesmie byť rovnako v rozpore s Ústavou SR. V tejto súvislosti dodali, že rezervácia bola vyhlásená na základe požiadavky žalovaného a pokiaľ sa týka rozsahu územia, tak Krajský úrad Prešov vychádzal zo stavu zápisu v katastri nehnuteľností v čase vydania rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhli dovolanie žalovaného zamietnuť, prípadne odmietnuť.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením zo dňa 29.6.2021 č. k. 4Cdo 133/2020-698 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18. júla 2019 sp. zn. 3 Co 55/2019 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2018 č. k. 8 C 162/2011 - 540 v spojení s opravným uznesením zo 4. apríla 2019 č. k. 8 C 162/2011 - 627 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že súdne rozhodnutie možno opraviť postupom podľa § 224 C.s.p. len v presne stanovených prípadoch, ak ide o chyby v písaní, počítaní a ďalej ak ide o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t. j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú každému zrejmé. Po oboznámení sa s obsahom spisu dovolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nešlo o žiadny z prípadov, na ktoré pamätá ustanovenie § 224 C.s.p. a zdôrazňuje, že materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu); odstránenie vád žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia možno zhojiť v kontexte úkonov súdu a aktívnej účasti žalobcu podľa § 129 C.s.p. pri oprave, či doplnení neúplných alebo nezrozumiteľných podaní v priebehu súdneho konania. Naproti tomu tzv. vecné nedostatky a nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie strana sporu v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 224 C.s.p. použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu. Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca, napr. pri zistení, že vydané rozhodnutie podľa žalobného petitu, podľa ktorého súd prvej inštancie pri určení (spolu)vlastníckeho práva, resp. určení, že do dedičstva po nebohej C.. N.. patria vo výroku špecifikované nehnuteľnosti, rozhodol pri nevymedzenom spoluvlastníckom podiele, nie je inak spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisov v katastri nehnuteľnosti. Vo vzťahu k dotknutému rozsudku súdu prvej inštancie nejde o chyby v písaní alebo v počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti, ako uviedol odvolací súd v uznesení z 28. marca 2019 sp. zn. 3 Co 41/2019, ktorým nariadil súdu prvej inštancie opravu písomného vyhotovenia rozsudku, pretože každá iná konkretizácia (upresnenie), resp. doplnenie rozsahu spoluvlastníckeho podielu v zmysle nariadenej opravy vyhláseného rozsudku by predstavovala vecnú zmenu, ktorá vylučuje postup podľa § 224 C.s.p. (viď 3 M Cdo 21/2008, II. ÚS 576/2013).
14. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi od ostatného pojednávania konštatovaním, že na č. l. 540 spisu sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8C/162/2011-540 zo dňa 22.11.2018, na č. l. 627 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 8C/162/2011-627 zo dňa 4.4.2019, ktorým súd opravil označenie žalobcu v 3.rade ako aj časť výroku v pôvodnom rozsudku pod I., na č. l. 637 sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 3Co/55/2019-637 zo dňa 18.7.2019, ktorým bol potvrdený vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a napokon súd oboznamuje aj uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/133/2020 zo dňa 29.6.2021, ktorým dovolací súd zrušil vyššie uvedený rozsudok KS PO ako aj rozsudok OS PO spojený s opravným uznesením a vec vrátil OS PO na ďalšie konanie, pričom zistil tento skutkový stav: 15. Rozhodnutím Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 13.9.1993 bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností, ktorú uzatvorili dňa 13.9.1993 v Prešove oprávnená osoba U. P., E.. P. a povinná osoba Východoslovenské lesy, štátny podnik Košice, odštepný závod Prešov, pričom predmetom uzatvorenej dohody boli okrem iného aj pozemky nachádzajúce sa v k. ú. D., vložka č. XXX mpč. XXX - lúka o
výmere 9488 m2 a mpč. XXX - les o výmere 334 535 m2, obe parcely v podiele 1. V tomto rozhodnutí je konštatované, že pôvodná vlastníčka U. P. si uplatnila nárok aj po svojom nebohom bratovi E. P., ktorý zomrel ako bezdetný, takže aj po ňom je oprávnenou osobou.
16. Z výpisu LV č. XXX nachádzajúcom sa v k. ú. D., obec D., okres F. vyplýva, že U. P., E.. P., je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k parcelám č. XXX trvalé trávnaté pozemky o výmere 9488 m2 a parcely č. XXX lesné pozemky o výmere 334 535 m2.
17. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/62/2003-71, D not 38/2003 zo dňa 3.9.2003 vyplýva, že v dedičskej veci po U. P., E.. P., O.. X.X.XXXX, K.. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu bolo vydané osvedčenie o dedičstve, kde ako dedičia zo zákona v I. skupine do úvahy prichádzajú deti poručiteľky, t.j. R. B., E.. P. R. L. P., každý z nich rovnakým dielom. So súpisu aktíva a pasív dedičstva vyplýva, že predmetom dedenia boli aj parcely č. XXX o výmere 8185 m2 trvalé trávnaté porasty a parcela č. XXX
- lesné pozemky o výmere 319 825 m2 evidovaných na LV č. XXX, parcely registra ,,E“, k. ú. D..
18. Z výpisu z LV č. XXX v k. ú. D., obec D. vyplýva, že parcela č. XXX a parcela č. XXX je vlastnícky vedená v prospech R. B., E.. P. v spoluvlastníkom podiele 1 a v prospech Slovenského pozemkového fondu v spoluvlastníckom podiele 1/2 ako aj v prospech L. P. v spoluvlastníckom podiele 1.
19. Z výpisu z LV č. XXX (č. l. 12 spisu) vyplýva, že parcela č. XXX o výmere 8185 m2 a parcela č. XXX o výmere 319 825 m2, k. ú. D., obec D.Í. sú vlastnícky vedené na R. B., E.. P. v spoluvlastníkom podiele 1, Lesoch SR, štátny podnik v podiele 1 a L. P. v spoluvlastníckom podiele 1.
20. Z notárskej zápisnice č. N 592/2001, Nz 586/2001 (č. l. 13 a nasl. spisu) zo dňa 17.10.2001 vyplýva, že Lesoochranárske zoskupenie VLK - žalovaný v tomto konaní si dal osvedčiť vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X R. Č.. XXXX/X evidované na LV č. XXX, k. ú. D., na základe geometrického plánu č. XX/XX. V tejto notárskej zápisnici je uvedené, že štatutárny zástupca Lesoochranárske zoskupenie VLK vyhlásil, že toto zoskupenie nadobudlo do vlastníctva vydržaním okrem iného predmetné nehnuteľnosti.
21. Z geometrického plánu č. XX/XX vyhotoveného F. O. dňa 14.12.1999 vyplýva, že podľa nového stavu č. parciel XXXX/X R. Č.. XXXX/X sú vlastnícky vedené v prospech Lesoochranárskeho zoskúpenia VLK, teda žalovaného.
22. Z výpisu LV č. XXX, k. ú. D., obec D. (č. l. 16 spisu) vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere 99 407 m2 a č. XXXX/X o výmere 18 110 m2 oboje lesné pozemky sú vlastnícky vedené v prospech Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v celosti na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 592/2001.
23. Z listu Lesov SR, štátny podnik, odštepný závod Prešov adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov v1.rade a 2.rade (č. l. 23 spisu) vyplýva, že zápisom osvedčenia N 592/2001 došlo k porušeniu vlastníckych práv okrem žalobcov aj spoluvlastníkovi a to Slovenskej republike v zastúpení Lesov SR, pričom k ujme došlo odčlenením časti parciel mpč. XXX o výmere 1333 m2 a mpč. XXX o výmere 14710 m2, pričom tieto odčlenené výmery boli zahrnuté do novovytvorených parciel č. XXXX/X R. XXXX/ X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. D.Í. v prospech Lesoochranárskeho zoskupenia VLK - žalovaného.
24. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX C.. I. B. zo dňa 30.8.2005 z poznámky vyplýva, že z pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. D., tak tieto predmetné parcely boli nesprávne identifikované pri predchádzajúcom geometrickom pláne č. XX/XX.
25. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného C.. I. B. dňa 30.8.2005 vyplýva, že v poznámke je rovnako uvedené, že vlastnícke právo k pozemkom XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X, ktoré je zapísané na LV č. XXX, k. ú. D. tak uvedené parcely boli nesprávne identifikované pri predchádzajúcom geometrickom pláne č. XX/XX a tieto sú súčasťou parciel KN E XXX R. XXX evidované na LV v stave E KN č. XXX pre k. ú. D. (č. l. 25 spisu, prílohová obálka).
26. Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2013 právny zástupca žalobcov v 1.rade a 2.rade zotrval na žalobe a žiadal, aby jej súd vyhovel, pričom uviedol, že je potrebné zodpovedať tri základe otázky a to
od kedy bola držba žalovaného, titul tejto držby a dobromyseľnosť. Žiadal predložiť aj kúpnu zmluvu, ktorá je uvádzaná v dedičskom osvedčení od R. M.. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu v 3.rade uviedla, že na strane žalobcov je už daný naliehavý právny záujem samotnou skutočnosťou, že ide o nezrovnalosti medzi stavom právnym a údajmi v katastri a stavom skutočným. Rovnako uviedla, že je potrebné zodpovedať na otázky, ktoré nastolil právny zástupca žalobcov v 1.rade a 2.rade. Uviedla, že je potrebné overiť pravosť vypovedacej hodnoty tejto notárskej zápisnice, keďže notár len osvedčuje formálnu stránku údajov. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že žalovaný je vlastníkom sporných nehnuteľností o čom svedčí aj zápis v katastri, ktorého údaje sú hodnoverné do momentu kým sa nepreukáže ich opak. Poukázala na geometrický plán č. XX/XXXX, pričom uviedla, že nie to by sa malo preukazovať čo je zapísané v katastri ale opak.
27. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.9.1997 medzi predávajúcim R. M. a kupujúcim Lesoochranárske zoskupenie VLK vyplýva, že predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v k. ú. D. vedenej na LV č. XXX ako parcela č. KN XXX/X - lesný pozemok o výmere 84 ha, 9 652 m2 v podiele pod V. v 1/4, pričom predávajúci predáva kupujúcemu do vlastníctva nehnuteľnosť vyššie opísanú v podiele 1 o výmere 21 ha, 2 413 m2 čomu zodpovedajú priestorovo pridelené lesné porasty č. XXX, XXX R. XXX. Kúpna cena predávaných nehnuteľností sa stanovila dohodou zmluvných strán a predstavovala 3.200.000 Sk.
28. Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2014 bola vypočutá žalobkyňa v 1.rade R. B., ktorá uviedla, že pozemky, ku ktorým určenia vlastníckeho práva je predmetom tohto sporu nadobudla jej matka ako aj matka jej brata v rámci reštitučného konania, kedy jej boli tieto pozemky na jej žiadosť vydané. Tieto pozemky dali do prenájmu. Postupom času sa dozvedeli, že sú nejaké problémy s predmetným pozemkom a že časť týchto pozemkov zabral žalovaný. Uviedla, že predmetné pozemky neboli oplotené, avšak ich hranice boli jednoznačne v teréne vymedzené prirodzenými bodmi v prírode. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že jej mama užívala tieto pozemky ešte pred rokom 1945, t. j. pred časom ako boli zo strany štátu znárodnené. Sama žalobkyňa v 1.rade tieto pozemky nikdy neužívala, ani ich neobhospodarovala, avšak niekedy keď išla okolo bola sa tam pozrieť. Uviedla, že geometrický plán, ktorý si nechal urobiť žalovaný, na základe ktorého bolo zapísané vlastnícke právo v jeho prospech bol urobený geodetom neobvyklým spôsobom v pravouhlom trojuholníku čo sa pri pozemkoch, ktoré predstavujú lesy nikdy nerobí. Uviedla, že bola upozornená bratrancom jej nebohej mamy, ktorý uviedol, že žalovaný kúpil od pána M. pozemky a k týmto pozemkom si nechal primerať ešte aj ďalšie pozemky, ktorých časť je aj v jej vlastníctve. Uviedla, že sama nemá geodetické vzdelanie, ale jej manžel je geodet.
29. Na tomto pojednávaní vypovedal aj štatutárny zástupca žalovaného, C.. L. G., ktorý uviedol, že pán M. dal združeniu Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK ponuku na odpredaj svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom pri rokovaniach im boli ukázané hranice pozemku, ktorý mal byť predmetom prevodu. Hranice v čase, keď nadobúdali vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, nikto nespochybňoval ani právnici ani notár, preto nevideli žiadny problém prečo by tieto hranice nemali byť tam kde boli v teréne vyznačené. Uviedol, že pochádza z tejto oblasti, dobre ju pozná a v danom prípade hranice presne kopírujú geografiu terénu a v teréne sú presne vymedzené. Uviedol, že si nechali vyhotoviť geometrický plán v teréne, pričom iní vlastníci takto neurobili. Uviedol, že následne keď sa v obci robila ROEP bolo potrebné zameriavať terén, pričom oni s hranicami ich pozemku, ktorá v tom čase sa už nachádza v stave KN C nebolo možné pohnúť a pri tomto meraní podľa jeho názoru mohlo dôjsť k nepresnostiam, výsledkom ktorých je aj terajší spor. Na otázku právneho zástupcu žalobcu v 1.rade a 2.rade, aby sa štatutárny zástupca žalovaného vyjadril od kedy mali v držbe nehnuteľnosti, ktoré sú v bode I. predmetného osvedčenia o dedičstve žalovaný uviedol, od roku 1997, od kedy sme tieto parcely kúpili. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu v 3.rade, kedy sa žalovaný ujal držby parcely KN XXXX/X o výmere 18 110 m2 a parcely KN XXXX/X o výmere 99 407 m2, žalovaný uviedol, že si už vzhľadom na odstup času nepamätá na konkrétne dátumy.
30. Na pojednávaní konanom dňa 2.4.2014 právny zástupca žalobcov v 1.rade a 2.rade sa vyjadril k celej genéze predmetného prípadu, pričom konštatoval, že žalobcovia v 1.rade a 2.rade dedili podľa stavu E KN a tak isto parcely, ktoré boli vydané právnej predchodkyni žalobcov v 1.rade a 2.rade (ich matke v rámci reštitúcie boli vydané podľa stavu E KN). Konštatoval, že geometrický plán žalovaného bol vyhotovený tak, že kopíroval tzv. lesné dielce lesníckej mapy, ktorá nezobrazuje vlastnícke pomery ale stav v lesnom poraste konkrétne tento stav týkajúci sa veku, druhu dreviny atď.. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že geometrický plán č. XX/XX bol overený C.. Y., ktorý je odborne spôsobilá
osoba, pričom zopakovala, že žalobcovia nepredložili v konaní žiadny relevantný dôkaz týkajúci sa ich domnelého vlastníckeho práva. Právna zástupkyňa žalobcu v 3.rade na tomto pojednávaní uviedla, že v poznámke ku geometrickým plánom č. XXX/XXXX R. XXX/XXXX z tejto poznámky vyplýva, že geometrický plán č. XX/XX, ktorý bol podkladom pre žalovaného pri určení vlastníckeho práva nesprávne identifikoval pri vyhotovení geometrického plánu parcely E KN XXX R. XXX, ako to vyplýva z predmetnej poznámky.
31. Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj svedok P. Š., ktorý na predmetných pozemkoch hospodári a pracuje ako lesník a lesný hospodár už vyše 20 rokov. Uviedol, že predmetné pozemky dobre pozná a fyzicky sa po nich opakovane prechádzal. Vyslovil svoj subjektívny názor, že žalovaný odkúpil parcelu od pána M. štvrtinového spoluvlastníka vo výmere približne 80 ha, pričom jeho podiel bol vo výmere približne 20 ha a nechal si urobiť geometrický plán, ktorý podľa jeho subjektívneho názoru vychádzal skôr z lesníckej mapy, kde sú uvedené lesné dielce, ktoré nie sú totožné s vlastníckymi hranicami. Uviedol, že v k. ú. D. vlastnícka hranica v 99% prípadov nekopíruje hranicu lesných dielcov. Uviedol, že z predložených geometrických plánov a lesohospodárskej mapy je zreteľné, že časť lesného dielca, ktorý má v užívaní Lesoochranárske zoskupenie VLK - žalovaný svojou polohou zasahuje do parciel XXX R. XXX.
32. Na pojednávaní konanom dňa 17.7.2015 právna zástupkyňa žalobcu v 3.rade uviedla, že v súdnom spise sú 3 geometrické plány, pričom pri geometrickom pláne č. XX/XX predloženom objednávaným zo strany žalovaného, tento geometrický plán vznikol zakresľovaním zo vstupných údajov, ktoré zadával objednávateľ, pričom geometrické plány č. XXX/XXXX R. XXX/XXXX boli zostavované na základe kontroly pre účely súdneho konania, pričom išlo o kontrolu práve geometrického plánu žalovaného č. XX/XX. Na tomto pojednávaní sa právni zástupcovia strán sporu zhodne zhodli, že je potrebné vypočuť okrem zhotoviteľov predmetných geometrických plánov aj jeho overovateľa a to C.. X. Y..
33. Na pojednávaní konanom dňa 2.3.2016 vypovedal ako svedok C.. F. O., ktorý vyhotovil geometrický plán č. XX/XX uviedol, že pôvodný vlastník nerešpektoval uvedené hranice, ale iba tzv. porastové hranice. Podľa jeho názoru problém nastal vtedy, keď bol vytvorený register ROEP, ktorý vychádzal z hranice, ktorú on v uvedenej časti nerešpektoval. Vo vzťahu k tomu, ako vytvoril hranicu medzi parcelami v geometrickom pláne č. XX/XX, XXXX/X R. XXXX/X svedok uviedol, že keďže ostatné hranice mal určené túto hranicu vytvoril na základe výmery, ktorá pripadala na právneho predchodcu žalovaného po reálnej deľbe podielového spoluvlastníctva. Osobne vyhodnotil, že ako mapa podelenia lesa v chotári D., tak aj mapa, ktorá sa nachádza v katastri nehnuteľností nie sú vierohodnými listinnými dôkazmi čo sa týka hraníc pozemku právneho predchodcu žalovaných, preto vychádzal zo zistení v teréne ako aj z vyjadrení vlastníkov a susediacich spoluvlastníkov, ktorí mu označili hranice uvedenej nehnuteľnosti. Vypovedal, že nemal žiaden podklad, ale poznal mapy v operáte, akým spôsobom vznikali, aká bola ich presnosť a pridržiaval sa predpisom, ktorým bol viazaný pre účely vypracovania geometrického plánu. Na otázku žalobkyne v 1.rade prečo neprizval jej už nebohú matku v čase keď ešte žila keď sa vypracovával geometrický plán, svedok uviedol, že to bolo z dôvodu, že mu bola hranica jednoznačne ukázaná, nebola medzi zúčastnenými stranami sporná a v tom čase nikto túto hranicu nenamietal. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu v 3.rade, aby sa vyjadril z akej parcely boli vytvorené parcely CK N XXXX/X R. XXXX/X svedok uviedol, že všetky parcely boli vytvorené z pôvodnej parcely XXX resp. XXX/ X. Svedok ešte uviedol, že pri geodetickom zameraní nebol prizvaný ani žalobca v 3.rade, ani Slovenský pozemkový fond ako alternatívny zástupca štátu.
34. Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj svedok C.. I. B., ktorý vypracoval geometrické plány č. XXX/ XXXX R. XXX/XXXX, pričom jeho úlohou bolo do parciel XXXX/X R. XXXX/X premietnuť priebeh hranice parciel E KN XXX, XXX, XXX R. XXX/X v k. ú. D.. Svedok uviedol, že nebol problém v súvislosti s overením predmetných geometrických plánov, pričom zároveň vypovedal, že v teréne nebol, ani v teréne nevytyčoval hranice. Svedok ešte uviedol, že predmetné geometrické plány slúžia ako technický podklad pre rozhodnutie súdu s poukazom na spornosť hranice.
35. Písomným podaním označeným ako doplnenie svedeckej výpovede (č. l. 355 spisu) svedok C.. F. O. uviedol, že 99% všetkých katastrálnych operátov viedli notári bez ohľadu na mapový stav a tak sa písomný operát s mapou a skutočnosťou čím ďalej tým viac rozchádzal. Konštatoval, že v čase vyhotovenia geometrického plánu č. XX/XX nebol operát ROEP (ZRPS) platným údajom katastra nehnuteľností, preto geometrický plán spracoval podľa reálne držby nehnuteľností z roku 1920.
36. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 vypovedal svedok C.. X. Y., ktorý bol úradným overovateľom všetkých 3 geometrických plánov (XX/XX, XXX/XXXX, XXX/XXXX), ktorý uviedol, že do roku 1964 sa vlastnícke právo zapisovalo do pozemkových kníh od roku 1964 do roku 1989 boli zapísané vlastníctva na LV po roku 1989 sa už zapisovali len na LV. Grafická mapa vznikla po schválení tzv. ROEP-ky. Uviedol, že v geometrickom pláne č. XX/XX vyhotovený C.. O. slúžil ako technický podklad k verejnej listine, pričom riešil stav právny v k. ú. D., pričom sa vychádzalo z pozemkovej knihy a z pozemkovoknižnej vložky. Problém je podľa jeho názoru pravdepodobne s grafickým zobrazením parcely, následne geometrické plány č. XXX/XXXX R. XXX/XXXX boli už vyhotovované zo zápisov stavu CK N, teda z platného stavu v katastri. Svedok ďalej uviedol, že platí právny stav ako je uvedený v geometrickom pláne XX/XX, pričom nie je možné zmiešavať parcely stavu E KN so stavom C KN. Svedok zotrval na správnom úradnom overení všetkých 3 geometrických plánov. Svedok C.. Y. na otázku právneho zástupcu žalobcu v 3.rade z akých podkladov vychádzal zhotoviteľ geometrického plánu č. XX/XX C.. O., svedok uviedol, že jednoznačne musel vychádzať z pozemkovej knihy, ak nebol zapísaný v zjednodušenom registri pôvodného stavu (ZRPS). Právni zástupcovia žalobcov navrhli znalecké dokazovanie k identifikácii prechodu parciel zo stavu mpč. na stav E KN a C KN.
37. Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2017 právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojej doterajšej argumentácii ako bola uvedená písomne, verbálne, pričom právni zástupcovia žalujúcich strán sporu zotrvali na znaleckom dokazovaní vo vzťahu k identifikácii parciel.
38. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/162/2011-478 zo dňa 12.10.2017 (právoplatné 23.10.2017) v spojení s opravným uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C/162/201-482 zo dňa 22.11.2017 (právoplatné 15.12.2017) súd ustanovil do konania znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Kartografia a fotogrametria C.. L. V., pričom týmito uzneseniami uložil znalcovi, aby zodpovedal na otázky mu položené.
39. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX C.. L. V., znalca v odbore Geodézia a kartografia vyplýva, že geometrický plán vyhotovený C.. F. O. č. XX/XX bol vyhotovený v rozpore s vykonávacími predpismi a nesprávne lokalizoval obvod parcely registra E KN č. XXX/X v k. ú. D., pričom geometrický plán č. XXX/ XXXX je vyhotovený korektne a zodpovedá výsledkom šetrenia znalca. Zároveň znalec konštatoval, že geometrický plán vyhotovený pod č. XXX/XXXX (z č. l. 25 súdneho spisu) je použiteľný ako technický podklad zápisu vlastníckych práv žalobcov v 1.rade až 3.rade do katastra nehnuteľností. Zároveň znalec konštatoval, že novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/X druh pozemku lesný pozemok o výmere 4374 m2 je vytvorená z časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX v k. ú. D., novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/X druh pozemku lesný pozemok o výmere 704 m2 je vytvorená z časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX v k. ú. D., novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/X druh pozemku lesný pozemok o výmere 1310 m2 je vytvorená z časti pôvodnej parcely registra E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX v k. ú. D..
40. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.9.2018 právny zástupca žalobcov v 1.rade a 2.rade sa vo vzťahu k znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 25.7.2018 znalca C.. L. V. vyjadril tak, že so znaleckým posudkom v celom rozsahu súhlasí a nemá voči nemu žiadne námietky. Uviedol, že vzhľadom na výsledky znaleckého posudku je žaloba opodstatnená a navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%.
41. Písomným podaním zo dňa 19.9.2018 sa k znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 25.7.2018 znalca C.. L. V. vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca v 3.rade, ktorý uviedol, že ZP sú v celom rozsahu potvrdené tvrdenia uvádzané žalobcami v priebehu súdneho konania a zároveň vyvrátené tvrdenia žalovaného. Znalecký posudok jednoznačne deklaruje nesprávnosť geometrického plánu č. XX/ XX, na základe ktorého bolo vydané osvedčenie a teda v tomto súdnom konaní bola preukázaním opaku vyvrátená domnienka pravdivosti osvedčenia a taktiež hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností. Žalobca v 3.rade sa v celom rozsahu stotožnil so závermi, ku ktorým dospel znalec v znaleckom posudku.
42. Písomným podaním zo dňa 24.9.2018 sa k ZP č. X/XXXX znalca C.. L. V. vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne aj žalovaný. Namietal, že znalecký posudok bol získaný v rozpore so zákonom a ako taký nemôže byť pri prejednávaní a rozhodovaní veci zohľadňovaný. Konštatovala, že predmetný ZP aj jeho závery žalovaný konzultoval s C.. F. O.Í., teda vyhotoviteľom geometrického plánu č. XX/XX,
na základe ktorého v spojení s osvedčením N 592/01 podľa zákona č. 323/92 bolo zapísané vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam v k. ú. D., obec D., okres F. a to na LV č. XXX. Uviedla, že C.. O. bol žalovaný 19.9.2018 informovaný, že znalec C.. V. v minulosti ešte ako zamestnanec Krajského úradu v Prešove, odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vystupoval proti vyhláseniu súkromnej prírodnej rezervácie v k. ú. D.. Konštatovala, že dňa 13.11.2002 vyhotovil C.. V. ako zamestnanec označeného úradu listinu označenú ako žiadosť o preverenie skutočností, v ktorej vyslovene uvádza, že v katastri nehnuteľností je duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu istému pozemku pre rôznych vlastníkov samostatných listoch vlastníctva v súbor E KN a v súboroch C KN, pričom konkrétne poukazoval na duplicitné vlastníctvo k časti parciel evidovaných v registri C KN č. XXXX/X R. XXXX/X s časťami parciel v registri E KN č. XXX, XXX, XXX/X a XXX. Uviedla, že je zrejmé, že C.. V.M. 15 rokov pred vydaním uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania a takmer 16 rokov pred podaním znaleckého posudku si nielen že osvojil právny názor, podľa ktorého geometrický plán vyhotovený C.. O. je nesprávny, ale zároveň z predmetného listu vyplýva pomer C.. V. k veci, pričom právna zástupkyňa žalovaného pre uvedené vzniesla námietku zaujatosti voči znalcovi C.. L. V.Á. a navrhla, aby súd rozhodol o vylúčení C.. L. V. z vykonávania znaleckej činnosti v aktuálne prejednávanej veci, t.j. pod sp. zn. tunajšieho súdu 8C/162/2011.
43. Písomným podaním zo dňa 2.10.2018 právna zástupkyňa žalovaného sa ešte vyjadrila vo veci v tom zmysle, že opätovne namietala znalca C.. L. V. a žiadala ho vylúčiť z výkonu znaleckej činnosti v predmetnom aktuálne prebiehajúcom konaní. Konštatovala, že po podaní námietky zaujatosti zo dňa 24.9.2018 bol žalovanému doručený dňa 26.9.2018 e-mail od F. O., prílohou ktorého bolo rozhodnutie Pozemkového úradu Prešov sp. zn. XX/XX-V../. zo dňa 13.9.1993, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorým boli nehnuteľnosti vydané U. P., E.. P., matky žalobcov v 1.rade a 2.rade, pričom zamestnancom Pozemkového úradu, ktorý predmetné rozhodnutie vypracoval bol znalec C.. L. V., ktorý bol v predmetnej veci poverený vypracovaním ZP.
44. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2018 v neprítomnosti žalobcov a ich právnych zástupcov, v neprítomnosti žalovaného, len za prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného táto uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť. Konštatovala, že ZP C.. V. považuje za nepoužiteľný, avšak bez ohľadu naňho poukázala na všeobecný záväzný právny predpis, konkrétne vyhlášku Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2/2004 z 20.2.2004, ktorou sa vyhlásila súkromná a prírodná rezervácia ,,Vlčia“ na pozemkoch Lesoochranárskeho združenia VLK, t. j. žalovaného. V tejto súkromnej prírodnej rezervácii sú zahrnuté aj predmetné pozemky, teda pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, a ku ktorým sa určenie vlastníckeho práva žiada. Poukázala na nález ústavného súdu III ÚS 20/2011 z 29.03.2011, konkrétne na článok 123 Ústavy SR, ako aj na zákon číslo 515/2003, kde v § č. 5 sú upravené predmetné vyhlášky, ako aj vyššie uvedená vyhláška. Konštatovala, že súd nemôže rozhodnúť o určení vlastníckeho práva v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom. Krátkou cestou doručila súdu Vestník vlády SR, ročník 14, čiastka 4, vydaná 26.03.2004. Konštatovala, že ak by aj súd dospel k záveru, že všeobecný záväzný právny predpis, teda predmetná vyhláška nie je v súlade so zákonom alebo Ústavou SR, inak nie je možné, aby rozhodnutie súdu bolo v rozpore s týmto všeobecným záväzným právnym predpisom. Rozhodnutie v individuálnym súdnom spore nemôže byť v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Poukázala na to, že rozhodnutím pozemkového úradu číslo L. XX/XX-V../. z 13.09.1993, pozemkový úrad schválil dohodu o vydaní nehnuteľností bez toho, aby právnej predchodkyni žalobcov v 1. a v 2. rade svedčil nejaký právny dôvod. Išlo podľa jej názoru o svojvoľné rozhodnutie a žalobcovia v 1. a v 2. rade nie sú aktívne legitimovaní v tomto spore. Nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
45. Procesným uznesením na tomto pojednávaní súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh na vylúčenie znalca C.. L. V., znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria s vykonávania znaleckej činnosti vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 8 C 162/2011 s poučením, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, pričom stranám sporu bola zaslaná zápisnica z tohto pojednávania.
46. Z Vestníka vlády Slovenskej republiky, ročník 14, čiastka 4, vydaná 26.3.2004 vyplýva, že Vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2/2004 z 20.2.2004 sa vyhlasuje súkromná prírodná rezervácia Vlčia, pričom táto vyhláška nadobudla účinnosť 1.4.2004.
47. Na pojednávaní konanom 21.12.2021 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia v 1.rade a 2.rade trvajú na pôvodne podanej žalobe. Zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom konštatoval, že pôvodný rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený a stal sa právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, pričom zdôraznil, že rozhodnutím Najvyšší súd SR ako dovolacím, bol ten pôvodne právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov zrušený. Konštatoval, že v priebehu konania bola žaloba zmenená, z určenia vlastníckeho práva na to, že vec patrí do dedičstva a teda, že patrí do dedičstva v podiele 1 po nebohej matke žalobcov v 1.rade a 2.rade. Poukázal ešte aj na to, že ešte pred podaním žaloby prebiehali mimosúdne rokovania, avšak tieto boli bezvýsledné. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, zotrval na všetkých doterajších prednesoch, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
48. Na tomto pojednávaní zástupca žalobcu v 3. rade uviedol, že už bolo rozhodnuté právoplatne, že Slovenská republika je vlastníkom predmetných pozemkov v podiele 1, avšak Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie ako Okresného súdu Prešov, tak aj Krajského súdu v Prešove, len kvôli procesnému pochybeniu. Poukázal na to, že žalobcovia aktuálne právne nie sú vlastníkmi nehnuteľností po rozhodnutiach súdov v pôvodnom konaní, keďže neexistuje aktuálne právoplatné rozhodnutie o vlastníckom práve, resp. o určení, že vec spadá do dedičstva. Dôvodil, že samotný zápis v katastri nehnuteľností nemôže byť prekážkou domáhať sa svojich práv na súde, pričom konštatoval, že len súd môže určiť, kto je vlastníkom, tej ktorej veci. Čo sa týka vlastného pôsobenia v tomto spore uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov z 23.1.2012, ktoré je právoplatné súd pripustil žalobcu v 3.rade, teda SR, za ktorú vystupujú LESY - SR štátny podnik a teda z tohto vyplýva aj aktívna vecná legitimácia žalobcu v 3.rade. Poukázal na to, že skutkový stav bol preukázaný, došlo k zabratiu cca 8 ha pozemkov, čo malo dopad samozrejme na vlastnícke práva žalobcov. Záverom poukázal na to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, navrhol jej vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.
49. Na tomto pojednávaní sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného, ktorý konštatoval, že nie je dôvod na vyhovenie žaloby, nakoľko Najvyšší súd SR ako súd dovolací sa zaberal len jedným z dovolacích dôvodov a nepreskúmal ďalšie dovolacie dôvody. Poukázala aj na stav v katastri nehnuteľností, tzn. že nebola vyznačená zmena, ku ktorej došlo zrušením rozsudkov Okresného súdu Prešov, ako aj Krajského súdu v Prešove, a teda nedošlo k navráteniu do stavu pred týmito rozsudkami a teda nie je právny záujem na strane žalobcov, nakoľko títo sú evidenčne vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Konštatovala, že žalobca v 3.rade nemôže byť stranou konania, keďže žalobcovia nenavrhli jeho vstup do konania. Poukázala aj na to, že znalec C.. V. vyjadril svoj názor, ešte pred vyhotovením znaleckého posudku, ktorý bol použitý aj v tomto sporovom konaní, ďalej poukázala na vyjadrenie z Ministerstva životného prostredia zo dňa 7.10.2002, ktoré bolo adresované prednostovi Krajského úradu Prešov, C.. L. P. a argumentovala dôvodmi tam uvedenými. Dôvodila, že žalobcovia žalujú určenie vlastníckeho práva, resp. že vec patrí do dedičstva, pričom sú vedení ako vlastníci týkajúcich sa predmetných nehnuteľností. Poukázala na to, že v súčasnosti sa na LV č. XXXX, pre k. ú. D., sú uvedené parcely XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov konkrétne SR v podiele 1 a žalobcovia v 1.rade a 2.rade každý po 1. Uviedla teda ďalej, že chýba predpoklad určovacej žaloby vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu, nakoľko výsledkom je, že pri vyhovení žalobe by nedošlo k zmene aká je aktuálne vedená na katastri nehnuteľností. Poukázala ďalej na to, že žalobcovia v 1.rade a 2 .rade sú stranami konania, teda na nich sa vzťahuje rovnako rozhodnutie dovolacieho súdu ako aj na žalobcu v 3.rade a týmto rozhodnutím sa dovolacieho súdu sa obnovil stav pred pôvodnými rozsudkami OS PO ako aj KS PO. Uviedla, že aktuálne vyhovenie žalobe by postavenie žalobcov nijako nezlepšilo. Poukázala ďalej na to, že vo vyhláške 2/2004, ktorou bola zriadená súkromná prírodná rezervácia pri vyhovení žaloby by bolo toto vyhovenie žaloby v rozpore s § 1 ods. 1, 2 uvedenej vyhlášky, keďže tam je konštatované, že súkromná prírodná rezervácia je vo vlastníctve žalovaného. Navrhla žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania a vo vzťahu k dokazovaniu navrhla kontrolné znalecké dokazovanie vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré spracovával znalec C.. V..
50. Súd prvej inštancie na základe vyššie zisteného skutkového stavu právne uzatvára:
51. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
52. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
53. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
54. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
55. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
56. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
57. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
58. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
59. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
60. Súd prvej inštancie sa preto musel vzhľadom na námietku žalovanej strany zaoberať existenciou/ neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe.
61. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html>
62. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
63. Aktuálne je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010).
64. K námietke žalovaného, že určením vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam sa nič nezmení, nakoľko žalobcovia sú aktuálne vedení ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností je nutné uviesť, že údaje v katastri nehnuteľností majú len evidenčný charakter. Aj keď bolo právoplatne pôvodne určené vlastnícke právo svedčiace žalobcom, po rozhodnutí dovolacieho súdu a zrušení skorších rozhodnutí mali byť vykonané evidenčné zmeny na katastri. Ani nevykonanie týchto zmien nič nemení na skutočnosti, že žalobcovia aktuálne nie sú právoplatne určení za vlastníkov týchto nehnuteľností, čiže ich naliehavý právny záujem je nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť daný a argumentáciu žalovaného je nutné posúdiť ako účelovú, majúcu spôsobilosť vniesť obštrukčné prvky do celého konania. Nemôže byť na ťarchu žalobcom vo vzťahu k samotnej žalobe evidenčný nedostatok na katastri, zvlášť keď sporové strany majú vedomosť o genéze celého sporu.
65. Vlastnícke právo má účinky proti všetkým subjektom práva, ktoré sú ho povinní rešpektovať v rozsahu, v ktorom je garantované verejnou mocou determinovanou obmedzeniami práva vlastniť majetok v normatívnom napätí s inými základnými právami a slobodami. Subjekty odlišné od vlastníka z hľadiska existencie ich subjektívnej povinnosti vo vzťahu k vlastníkovi veci majú v zásade len jednu negatórnu právnu povinnosť - rešpektovať (t. j. non facere, pati) jeho vlastnícke právo.
66. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
67. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.
68. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
69. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
70. Právny inštitút vydržania vlastníckeho práva je teda z hľadiska platnej právnej úpravy primárne obsiahnutý v ustanovení § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník), ako je uvedené vyššie. Ďalšiu súvisiacu právnu úpravu predstavujú ustanovenia § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska relevantného posúdenia všetkých atribútov vydržania - právny inštitút vydržania predstavuje osobitný (originárny) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege).
71. Zákon teda ustanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania. Medzi tieto predpoklady patria: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby.
72. Spôsobilým subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo (fyzické osoby, právnické osoby, ale aj štát). Vydržaním možno nadobudnúť vec do podielového, ale i bezpodielového spoluvlastníctva. Z vydržania sú však vylúčené veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníckeho práva alebo ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených osôb.
73. Dôležité je akcentovať fakt, že je možné vydržať zásadne len vec, nikdy nie iba jej časť. Za najrelevantnejší predpoklad vydržania a súčasne za najväčší problematický aspekt možno považovať podmienku oprávnenej držby. V zmysle ustálenej praxe sa za oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; je teda objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve.
74. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby
ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého (putatívneho) nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016).
75. Z notárskej zápisnice - osvedčenia č. N 592/2001, NZ 586/2001 zo dňa 17.10.2001, od ktorej sa odvádza zápis vlastníckeho práva žalovaného na LV č. XXX, k. ú. D. je zrejmé, že notár osvedčil, že vyhlásenie účastníkov v zmysle § 134 OZ ako aj predložené listiny preukazujú a spĺňajú podmienky vzniku práva na zápis nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa (žalovaného v tomto konaní) vydržaním ku dňu vydania osvedčenia, t. j. k 17.10.2001. Z uvedeného vyplýva, že za predpokladu nepretržitého plynutia 10-ročnej vydržacej doby v zmysle vyššie citovaného § 134 ods. 1 OZ, by žalovaný musel byť držiteľom prinajmenšom od 17.10.1991, avšak žalovaný ako subjekt práva vznikol až 22.6.1993, o čom svedčí výpis z evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra SR (č. l. 451 spisu).
76. Je nesporné, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.9.1997 medzi predávajúcim R. M. a kupujúcim Lesoochranárske zoskupenie VLK vyplýva, že predávajúci ako podielový spoluvlastník predal nehnuteľností nachádzajúcej sa v k. ú. D. vedenej na LV č. XXX ako parcela č. KN XXX/X - lesný pozemok o výmere 84 ha, 9 652 m2 v podiele pod V. v 1 žalovanému, teda v podiele 1 o výmere 21 ha, 2 413 m2 čomu zodpovedajú priestorovo pridelené lesné porasty č. XXX, XXX R. XXX, za kúpnu cenu 3.200.000 Sk.
77. Na tomto mieste je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že nakoľko bola kúpna zmluva uzavretá 16.9.1997 a ak by sa doba oprávnenej držby odvodzovala od tohto dátumu, doba vydržania by uplynula až 16.9.2007, teda takmer 6 rokov po spísaní notárskej zápisnice - osvedčenia č. N 592/2001, NZ 586/2001 zo dňa 17.10.2001, čo koliduje s vydržaním vlastníckeho práva podľa tejto notárskej zápisnice.
78. Z výpovede žalobkyne v 1. rade p. B. vyplynulo, že nebola prizvaná k vypracovaniu geometrického plánu jej právna predchodkyňa - matka, hoci v tom čase žila, vo vzťahu k čomu svedok C.. O.Í. uviedol, že to bolo z dôvodu, že mu bola hranica jednoznačne ukázaná, nebola medzi zúčastnenými stranami sporná a v tom čase nikto túto hranicu nenamietal, pričom prizvaný nebol ani zástupca žalobcu v 3. rade ani alternatívny zástupca štátu - SPF (bod 25 rozsudku). Svedok Š.P., ktorý pracuje v oblasti ako lesný hospodár zasa vypovedal, že podľa jeho subjektívneho názoru časť lesného dielca vo vlastníctve žalovaného zasahuje do parciel XXX R. XXX (bod 23 rozsudku). Napokon svedok C.. Y., ktorý overoval všetky tri geometrické plány konštatoval, že v danom prípade je rozdiel medzi E KN stavom a C KN stavom (bod 28 rozsudku) pričom konateľ žalovaného C.. G. nevylúčil, že keď sa v obci robila ROEP bolo potrebné zameriavať terén, pričom oni s hranicami ich pozemku, ktorá v tom čase sa už nachádza v stave KN C nebolo možné pohnúť a pri tomto meraní podľa jeho názoru mohlo dôjsť k nepresnostiam, výsledkom ktorých je aj terajší spor (bod 21 rozsudku). Na tomto mieste súd prvej inštancie zdôrazňuje, že okrem vyššie zhrnutých výpovedí to boli najmä listiny, ktoré viedli k ustáleniu skutkového stavu ako aj z nich vyvodené právnych záverov.
79. Napokon nemožno opomenúť ani fakt, že v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti účinnom ku dňu vyhotovenia tejto notárskej zápisnice, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu 6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
80. Notárska zápisnica č. N 592/2001, NZ 586/2001 zo dňa 17.10.2001 (č. l. 13 spisu) neobsahuje okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť tejto držby, teda ani len z formálneho hľadiska nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysel vyššie citovaného právneho ustanovenia § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
81. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
82. Jednou z nosných námietok žalovaného bolo, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. S uvedeným je možné v plnom rozsahu súhlasiť, avšak súd prvej inštancie mal za preukázané, že opak hodnovernosti zápisu v tomto konaní je preukázaný odôvodnením pod bodmi 63, resp. 65 tohto rozsudku.
83. Zo znaleckého posudku znalca č. Č.. X/XXXX C.. L. V., znalca v odbore Geodézia a kartografia vyplýva, že geometrický plán vyhotovený C.. F. O. č. XX/XX bol vyhotovený v rozpore s vykonávacími predpismi a nesprávne lokalizoval obvod parcely registra E KN č. XXX/X v k. ú. D., pričom geometrický plán č. XXX/XXXX je vyhotovený korektne a zodpovedá výsledkom šetrenia znalca. Zároveň znalec konštatoval, že geometrický plán vyhotovený pod č. XXX/XXXX (z č. l. 25 súdneho spisu) je použiteľný ako technický podklad zápisu vlastníckych práv žalobcov v 1.rade až 3.rade do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal preto za preukázané, že pôvodný geometrický plán č. XX/XX kvôli rozporu jeho vyhotovenia s vykonávacími predpismi a nesprávnom lokalizovaní obvodu parcely registra E KN č. XXX/ X v k. ú. D. nebol spôsobilým podkladom pre následné nadobúdanie vlastníckeho práva prostredníctvom vyššie uvádzanej notárskej zápisnice.
84. K aktívnej legitimácii žalobcu v 3. rade súd konštatuje, že žalobca v 3. rade bol do konania pripustený právoplatným uznesením tunajšieho súdu č. k. 8C 162/2011-60 zo dňa 23.1.2012 (č. l. 60 spisu).
85. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré spracovával znalec C.. V., súd konštatuje, že tento návrh zamietol, nakoľko doplnenie dokazovania v tomto smere ako to navrhoval zástupca žalovaného, by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli zásadné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej a išlo by len o neúčelné dokazovanie, ktoré by malo maximálne tendenciu spôsobiť prieťahy v konaní a nemalo by vplyv na samotné meritórne rozhodnutie vo veci samej.
86. Čo sa týka námietky žalovaného prednesenej na pojednávaní dňa 23.10.2018, resp. 21.12.2021 vo vzťahu k tomu, že vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2/2004 z 20.2.2004 sa vyhlásila súkromná a prírodná rezervácia ,,Vlčia“ na pozemkoch Lesoochranárskeho združenia VLK, pričom v tejto súkromnej prírodnej rezervácii sú zahrnuté aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tomu dôvodí, že predsa nemôže byť na ujmu žalobcom (komukoľvek) zriadenie takejto súkromnej prírodnej rezervácia, pretože v extrémnom prípade by zriadenie akejkoľvek súkromnej prírodnej rezervácie úplne diskvalifikovalo vlastníkov pozemkov, na ktorých by bola zriadená, z akejkoľvek formy výkonu vlastníckeho práva. V danom prípade nesplnením inštitútu osvedčenia formou notárskej zápisnice vlastnícke právo získané v rozpore so zákonom nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu. Pri prijatí právnej argumentácie žalovaného by žalobcovia nemali žiadnu možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva. Napokon je záverom potrebné dodať, že určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov nič nemení na skutočnosti, že súkromná rezervácia Vlčia ostáva vyhláškou zriadená, ibaže vlastníkom časti pozemkov, na ktorých sa nachádza budú žalobcovia.
87. Vzhľadom na vyššie citované právne predpisy a zistený skutkový stav, na ktorom sa nič nezmenilo, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel.
88. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
89. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
90. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
91. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto má každý zo žalobcov voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.