Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. M., 2/ mal.

M. M., nar. X. a 3/ E. M., všetkých bývajúcich v B., proti žalovaným 1/ M. C., bývajúcemu

v B., 2/ J. C., naposledy bytom B., a 3/ R. C., bývajúcemu v B., o zaplatenie

1 910,21 EUR, 331,94 EUR a o zabezpečenie náhradného bytu, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2008 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 30. októbra 2008 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie žalovaného 1/

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. apríla 2008 č.k. -224,

ktorým bolo čiastočne vyhovené žalobe žalobcov v časti o peňažné plnenie. Odmietnutie

odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa

bol žalovanému 1/ doručený v zmysle uložením na pošte dňa 5.6.2008,

lehota na podanie odvolania mu uplynula dňom 20.6.2008, pričom odvolanie bolo podané

osobne na súde 2.9.2008, teda oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal na podnet žalovaného 1/ mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že

v dôsledku nesprávneho právneho záveru o oneskorenom podaní odvolania pre nesplnenie

podmienok vyplývajúcich z ustanovenia na uplatnenie účinkov náhradného

doručenia, bola žalovanému 1/ neprejednaním odvolania odňatá možnosť konať pred súdom.

Poukazujúc na potvrdenie predložené žalovaným 1/ o tom, že v dňoch 27.5.2008 až 24.6.2008

bol na kúpeľnej liečbe, vyčítal krajskému súdu, že neskúmal, či sa adresát v čase doručovania

rozsudku v mieste doručenia zdržoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu žalovaného 1/ ( a

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle ustanovenia je vadou konania zakladajúcou dôvodnosť

riadneho i mimoriadneho dovolania tzv. odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania

z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je

predčasný a teda nesprávny, pretože nebolo zistené, či odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo

riadne doručené, resp. či pri jeho doručovaní bol dodržaný zákonný postup.

Podľa v znení do 14.10.2008 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného

ustanovenia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j.

v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne

definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe

doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia

o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.

Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne

doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou

vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných

ustanovením , potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle

ustanovenia (účinného od 1.7.2007) údaje uvedené na doručenke sa

považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len

vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj,

že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej

splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy

na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené

na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom

doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus

o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky založenej v spise na č.l. 227 zrejmé, že

obsahuje len údaje o tom, že prvý neúspešný pokus o doručenie žalovanému 1/ s výzvou

o opakované doručenie bol vykonaný dňa 30.5.2008, opakované doručenie bolo vykonané

2.6.2008 a zásielka bola uložená na pošte 2.6.2008. Okolnosť, že sa adresát v mieste

doručenia dňa 30.5.2008 zdržoval, doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej

uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia

zdržuje“). Za tejto situácie bolo povinnosťou krajského súdu ako odvolacieho súdu vykonať

(prípadne aj prostredníctvom súdu prvého stupňa) šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Pretože

odvolací súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania predčasné a teda

nesprávne.

Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného 1/ ako oneskorene podané bez

toho, aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím

možnosť konať pred súdom v zmysle ust. v spojení s ,

a a nasl.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. R. Čirča

S väčšinovým rozhodnutím, ktorým bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu a vec

vrátená na ďalšie konanie, nesúhlasím a zaujímam k nemu odlišné stanovisko, ktoré

odôvodňujem nasledovne :

V konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd povinný v prvom rade skúmať

splnenie podmienok takéhoto konania. Ide o podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 243e

ods. 1 , podľa ktorého ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že

právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu

nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie.

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Zastávam názor, že ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané

prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no nebol úspešný.

Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám

podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu takéhoto

mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním

niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich

oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako

jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty, ktorého

zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda

ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania

nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci

mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné

právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok),

právna istota druhého účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne

rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora. V súvislosti s tým poukazujem na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 10. septembra 1996 sp.zn. , v odôvodnení ktorého sa okrem iného poukazuje

na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov Rady

Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné

prostriedky, čo sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa

predovšetkým možnosťou účastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný

a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Požiadavka na využití riadnych a prípadne aj

mimoriadnych opravných prostriedkov samotným účastníkom vyplýva aj zo zásady, podľa

ktorej každý si má strážiť svoje práva (vigilantibus iura). V riešení tejto otázky sa

nestotožňujem so stanoviskom publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, podľa ktorého podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené využitím riadneho

(a teda aj mimoriadneho) opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko

argumentujúce tým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho

dovolania využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada

na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad rešpektujúci vyššie uvedené právne

princípy a zásady. Okrem toho nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp.zn. , v ktorom

ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania.

Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného prostriedku ústavný súd v uvedenom

rozhodnutí vyslovil názor, že kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy mimoriadneho

dovolania je, okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky

nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že ochrana

poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá

sa domáha mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne

prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania –

) alebo také prostriedky nemala k dispozícii alebo jej bolo

zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že oprávnenie

generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď

nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich

využitie. Pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 4. februára 2009 sp.zn.

vychádzal z iného názoru /podľa ktorého generálny prokurátor je oprávnený

napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné rozhodnutie okresného súdu, proti

ktorému žiaden z účastníkov nepodal prípustný, teda riadny opravný prostriedok/,

poukazujem na to, že naopak v rozhodnutiach sp.zn. ,

a považoval za ústavne relevantný právny názor, v zmysle ktorého požiadavka

na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo

štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná vtedy, ak sám

podnecovateľ mimoriadneho dovolania opomenul účinne hájiť svoje práva najmä nepodaním

niektorého z opravných prostriedkov.

V prejednávanej veci žalovaný 1/, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť

uznesenia odvolacieho súdu, nepodal proti nemu (riadne) dovolanie, hoci podľa ustálenej

súdnej praxe (R 23/1994) za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, zakladajúce

prípustnosť a zároveň dôvodnosť podaného dovolania, sa považuje aj nesprávne odmietnutie

odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti. Nevyužil teda možnosť uplatniť tento účinný

a efektívny prostriedok na ochranu svojich práv. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne

objektívne prekážky, ktoré by mu znemožnili využitie tohto opravného prostriedku. Nebola

preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie vyžaduje

ochrana práv žalovaného 1/. Konanie o mimoriadnom dovolaní malo byť preto pre nesplnenie

tejto podmienky zastavené.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. R. Čirč, v.r.

sudca

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová