Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/113/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v M.,

zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v K., proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu v J., 2/ Z. –

S. so sídlom v J., zastúpeným JUDr. Z. K., advokátkou v K., o zaplatenie 2 996,97 €

(90 286,65 Sk), vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008 sp.zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra

2008 sp.zn. v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 26. apríla 2007 č.k. -137

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody v sume 2 996,97 € (90 286,65 Sk)

spôsobenej mu nesprávnym postupom likvidačnej komisie poľovného združenia. Žalobu

zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných. Uviedol, že žalovaný 1/ bol

členom združenia a predsedom likvidačnej komisie, žalovaný 2/ nie je v žiadnom právnom

vzťahu k prípadným záväzkom zaniknutého poľovného združenia. Žalobcu zaviazal zaplatiť

žalovaným náhradu trov konania po 16 846,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to

do rúk ich právnej zástupkyne JUDr. K..

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. októbra 2008 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Nepripustil zmenu návrhu a žalovaným

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom

zisteným prvostupňovým súdom a jeho právnym posúdením. Uviedol, že žalobca nepreukázal

základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a ani v prípade iného

právneho posúdenia nároku nemožno žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej pasívnej

legitimácie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred

súdom ( ) a inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Namietal, že odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie

na deň 3.11.2008, no potom odročil pojednávanie na neurčito a 20.10.2008 vyhlásil vo veci

rozsudok. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke vecnej pasívnej

legitimácie žalovaných.

Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že je procesne

neprípustné. Žalobcove práva neboli porušené, keď ustanovenie neukladá

odvolaciemu súdu v každom prípade vytýčiť termín pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne vymenovanými v ,

ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada

dovolací súd ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie a pod.).

V preskúmavanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.

Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil

žalobcovi realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej

prítomnosti.

I keď v znení platnom od 15.10.2008, t.j. od účinnosti

novely vykonanej umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou

taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa

názoru dovolacieho súdu potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej

novely, pokiaľ ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu

úpravu.

K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné

právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď

z ustanovenia (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra

2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy

účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať

z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako

generálne výkladové pravidlo vyžaduje . Podľa

názoru dovolacieho súdu je ústavne súladným výkladom taký výklad,

podľa ktorého sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou,

no s výnimkou takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu

právnej istoty a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv.

pravej retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné

právo nové môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre

konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej

úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré

doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi, zostali zachované aj

naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi

doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok

zachovaný, tzn. že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová úprava,

nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy. V súvislosti

so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo podané pred

účinnosťou novely , ktorá tento spôsob zásadne zmenila, mal sa odvolací súd v tejto

otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j. ustanovením v znení

do 14.10.2008. Na prejednanie odvolania bol preto povinný nariadiť pojednávanie (ak neboli

splnené podmienky podľa ods. 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia pre možnosť prejednania

odvolania bez pojednávania). Aj keď povinnosť odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie

odvolania pojednávanie nebola priamym účinkom tohto opravného prostriedku (s podaním

odvolania spája procesné právo tzv. suspenzívny a devolutívny účinok), existencia tejto

povinnosti zaručovala účastníkovi odvolacieho konania právo na prejednanie odvolania v jeho

prítomnosti, ktoré ako základné právo na spravodlivé súdne konanie je chránené aj čl. 48

ods. 2 . Rešpektujúc zásadu ochrany nadobudnutých práv

vyplývajúcich z princípu dôvery v platné právo, nemôže byť účastník odvolacieho konania

v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy zbavený práva na prejednanie veci vo svojej

prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva nemôže byť závislá od náhodilej udalosti,

teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal do účinnosti novej úpravy, alebo či tak

urobil až potom.

Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu

prvého stupňa odvolanie 28. septembra 2007. Spis bol predložený odvolaciemu súdu

4.6.2008. Na výzvu odvolacieho súdu z 25.6.2008, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, žalobca listom z 1.7.2008 oznámil, že trvá na prejednaní veci

na pojednávaní. Odvolací súd však vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom

z 20. októbra 2008. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie

odvolania nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práva na spravodlivý

proces (ku ktorému je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej moci), zakladá nielen

prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa zrušil

rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania

a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku nepripustil zmenu návrhu žalobcu.

Nepripustenie zmeny návrhu navrhnutej žalobcom v odvolacom konaní odôvodnil tým, že

výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu

( ).

Pretože žalobca podal dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho súdu, dovolací

súd osobitne skúmal prípustnosť dovolania proti výroku o nepripustení zmeny návrhu.

Výrok o nepripustení zmeny návrhu, i keď je súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,

má charakter uznesenia ( ). Vzhľadom na túto povahu výroku rozsudku

odvolacieho súdu o nepripustení zmeny návrhu treba prípustnosť dovolania proti nemu

posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu (§ 239

). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa je prípustné, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak, a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolateľom napadnutý výrok o nepripustení zmeny návrhu, majúci charakter

uznesenia, nevykazuje žiadne znaky uvedené v ustanovení , a konanie

v tejto časti nie je postihnuté ani žiadnou z vád vyplývajúcich z Dovolací súd

preto v tejto časti dovolanie podľa v spojení s veta

prvá odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V súvislosti s námietkou žalobcu o nadržiavaní strane žalovaných, zastúpených „kolegami“

predsedu senátu dovolací súd poznamenáva, že žalovaní boli od začiatku sporu zastúpení

JUDr. K.. Krajský súd v Košiciach pôvodne vytýčil termín pojednávania na deň 29.9.2008.

Žalobca predvolanie prevzal 25.7.2008. Od toho dňa mal vedomosť, ktorý sudca vec

prejednáva. Bolo mu doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu, na ktoré reagoval návrhom

na zmenu návrhu, doručeným odvolaciemu súdu 22.9.2008. V tomto podaní nenamietal

zaujatosť sudcu a nenamietal ju ani v priebehu ďalšieho konania. Túto námietku vzniesol

až v dovolacom konaní bez riadneho odôvodnenia, pričom mal možnosť v prípade

pochybností o zaujatosti sudcov postupovať v súlade s ustanovením

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová