Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eaa/369926.ca6ec3.pdf
PDF · 103.96 KB
No categories available
4Cdo/113/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 113/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v M.,
zastúpeného JUDr. J. K., advokátom v K., proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu v J., 2/ Z. –
S. so sídlom v J., zastúpeným JUDr. Z. K., advokátkou v K., o zaplatenie 2 996,97 €
(90 286,65 Sk), vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 16 C 288/2004,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008 sp.zn.
5 Co 136/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra
2008 sp.zn. 5 Co 136/2008 v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšku dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 26. apríla 2007 č.k. 16 C 288/2004-137
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody v sume 2 996,97 € (90 286,65 Sk)
spôsobenej mu nesprávnym postupom likvidačnej komisie poľovného združenia. Žalobu
zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných. Uviedol, že žalovaný 1/ bol
členom združenia a predsedom likvidačnej komisie, žalovaný 2/ nie je v žiadnom právnom
vzťahu k prípadným záväzkom zaniknutého poľovného združenia. Žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovaným náhradu trov konania po 16 846,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to
do rúk ich právnej zástupkyne JUDr. K..
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. októbra 2008 sp.zn.
5 Co 136/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Nepripustil zmenu návrhu a žalovaným
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom
zisteným prvostupňovým súdom a jeho právnym posúdením. Uviedol, že žalobca nepreukázal
základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a ani v prípade iného
právneho posúdenia nároku nemožno žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej pasívnej
legitimácie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred
súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) a inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Namietal, že odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie
na deň 3.11.2008, no potom odročil pojednávanie na neurčito a 20.10.2008 vyhlásil vo veci
rozsudok. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke vecnej pasívnej
legitimácie žalovaných.
Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že je procesne
neprípustné. Žalobcove práva neboli porušené, keď ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. neukladá
odvolaciemu súdu v každom prípade vytýčiť termín pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 238 a § 237 O.s.p.
Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne vymenovanými v § 237 O.s.p.,
ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada
dovolací súd ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie a pod.).
V preskúmavanej veci je konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté.
Odvolací súd totiž rozhodol bez prejednania odvolania na pojednávaní, čím znemožnil
žalobcovi realizáciu jeho procesného práva zúčastniť sa prejednania veci vo svojej
prítomnosti.
I keď Občiansky súdny poriadok v znení platnom od 15.10.2008, t.j. od účinnosti
novely vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. umožňuje odvolaciemu súdu (s výnimkou
taxatívne určených prípadov) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, je podľa
názoru dovolacieho súdu potrebné v odvolacom konaní začatom do účinnosti uvedenej
novely, pokiaľ ide o otázku spôsobu prejednania odvolania, použiť dovtedy platnú právnu
úpravu.
K základným princípom právneho štátu patrí právna istota a dôvera občanov v platné
právo. Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non agit). Aj keď
z ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra
2008) vyplýva, že na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú právne predpisy
účinné od 15. októbra 2008, pri výklade tohto zákonného ustanovenia nemožno vychádzať
z jeho doslovného znenia, ale je potrebné uplatniť výklad ústavne súladný, ktorý ako
generálne výkladové pravidlo vyžaduje čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa
názoru dovolacieho súdu je ústavne súladným výkladom § 372p ods. 1 O.s.p. taký výklad,
podľa ktorého sa síce nová procesná úprava použije aj na konania začaté pred jej účinnosťou,
no s výnimkou takých procesných situácií, v ktorých by jej použitie bolo porušením princípu
právnej istoty a v rámci neho porušením zásady dôvery v platné právo a zásady zákazu tzv.
pravej retroaktivity. Z povahy procesného práva plynie, že zmeny, ktoré prináša procesné
právo nové môžu pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona a to aj pre
konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou (zásada nepravej spätnej účinnosti novej
úpravy). Všeobecne platný zákaz pravej retroaktivity však vyžaduje, aby tie účinky, ktoré
doterajšia procesná úprava spájala s určitými procesnými úkonmi, zostali zachované aj
naďalej. Negatívne vyjadrenie tejto zásady vyznieva v záver, že ak s určitými úkonmi
doterajšie procesné právo žiadne účinky nespájalo, potom zostáva aj takýto účinok
zachovaný, tzn. že účinky, ktoré určitému procesnému úkonu prisudzuje až nová úprava,
nastanú len za predpokladu, že úkon bol urobený za účinnosti novej úpravy. V súvislosti
so spôsobom prejednania odvolania to potom znamená, že ak odvolanie bolo podané pred
účinnosťou novely O.s.p., ktorá tento spôsob zásadne zmenila, mal sa odvolací súd v tejto
otázke riadiť dovtedy platnou právnou úpravou, t.j. ustanovením § 214 ods. 1 O.s.p. v znení
do 14.10.2008. Na prejednanie odvolania bol preto povinný nariadiť pojednávanie (ak neboli
splnené podmienky podľa ods. 2 alebo 3 uvedeného ustanovenia pre možnosť prejednania
odvolania bez pojednávania). Aj keď povinnosť odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie
odvolania pojednávanie nebola priamym účinkom tohto opravného prostriedku (s podaním
odvolania spája procesné právo tzv. suspenzívny a devolutívny účinok), existencia tejto
povinnosti zaručovala účastníkovi odvolacieho konania právo na prejednanie odvolania v jeho
prítomnosti, ktoré ako základné právo na spravodlivé súdne konanie je chránené aj čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektujúc zásadu ochrany nadobudnutých práv
vyplývajúcich z princípu dôvery v platné právo, nemôže byť účastník odvolacieho konania
v dôsledku účinnosti novej právnej úpravy zbavený práva na prejednanie veci vo svojej
prítomnosti, resp. možnosť realizácie tohto práva nemôže byť závislá od náhodilej udalosti,
teda od toho, či odvolací súd odvolanie prejednal do účinnosti novej úpravy, alebo či tak
urobil až potom.
Z preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca podal proti rozsudku súdu
prvého stupňa odvolanie 28. septembra 2007. Spis bol predložený odvolaciemu súdu
4.6.2008. Na výzvu odvolacieho súdu z 25.6.2008, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, žalobca listom z 1.7.2008 oznámil, že trvá na prejednaní veci
na pojednávaní. Odvolací súd však vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom
z 20. októbra 2008. Vzhľadom na vyššie uvedený výklad odvolací súd tým, že na prejednanie
odvolania nenariadil pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Pretože
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom znamenajúce porušenie práva na spravodlivý
proces (ku ktorému je dovolací súd povinný prihliadať z úradnej moci), zakladá nielen
prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil
rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania
a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku nepripustil zmenu návrhu žalobcu.
Nepripustenie zmeny návrhu navrhnutej žalobcom v odvolacom konaní odôvodnil tým, že
výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu
Pretože žalobca podal dovolanie proti celému rozsudku odvolacieho súdu, dovolací
súd osobitne skúmal prípustnosť dovolania proti výroku o nepripustení zmeny návrhu.
Výrok o nepripustení zmeny návrhu, i keď je súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,
má charakter uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu výroku rozsudku
odvolacieho súdu o nepripustení zmeny návrhu treba prípustnosť dovolania proti nemu
posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu (§ 239
O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je prípustné, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.
Podľa odseku 2 cit. ustanovenia je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak, a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Dovolateľom napadnutý výrok o nepripustení zmeny návrhu, majúci charakter
uznesenia, nevykazuje žiadne znaky uvedené v ustanovení § 239 ods. 1, 2 O.s.p. a konanie
v tejto časti nie je postihnuté ani žiadnou z vád vyplývajúcich z § 237 O.s.p. Dovolací súd
preto v tejto časti dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta
prvá O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V súvislosti s námietkou žalobcu o nadržiavaní strane žalovaných, zastúpených „kolegami“
predsedu senátu dovolací súd poznamenáva, že žalovaní boli od začiatku sporu zastúpení
JUDr. K.. Krajský súd v Košiciach pôvodne vytýčil termín pojednávania na deň 29.9.2008.
Žalobca predvolanie prevzal 25.7.2008. Od toho dňa mal vedomosť, ktorý sudca vec
prejednáva. Bolo mu doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu, na ktoré reagoval návrhom
na zmenu návrhu, doručeným odvolaciemu súdu 22.9.2008. V tomto podaní nenamietal
zaujatosť sudcu a nenamietal ju ani v priebehu ďalšieho konania. Túto námietku vzniesol
až v dovolacom konaní bez riadneho odôvodnenia, pričom mal možnosť v prípade
pochybností o zaujatosti sudcov postupovať v súlade s ustanovením § 15a O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová