Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/241/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. M., 2/ C. M., 3/ I.

M., zastúpených JUDr. A. K., advokátom so sídlom v M., Z. č. X., proti ţalovanej K. M.,

zastúpenej JUDr. G. I., advokátkou so sídlom v B., M. č. X., o určenie dedičského práva,

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov 1/-3/

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012, sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobcov 1/-3/ o d m i e t a.

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. októbra 2011, č.k. -221

zamietol návrh ţalobcov 1/-3/ (ţalobkyňa 3/ vstúpila do konania právoplatným uznesením

Okresného súdu Bratislava V z 11. augusta 2010, č.k. -144) a určil, ţe

ţalobcovia 1/-3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania

k rukám jej advokátky JUDr. G. I. v sume 457,95 Eur v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcovia sa ţalobou podanou na súde 21. októbra 2009

domáhali, aby súd v zmysle určil, ţe sú nositeľmi dedičského práva

po poručiteľke A. K. v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. D 556/1984,

D 567/1993, D not 105/1994, pretoţe ţalovaná dedila z nepravého závetu. Ţalobcovia

vyvodzovali naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom pre prejednanie

určovacej ţaloby súdom, jednak z ustanovenia , jednak spravodlivosťou

usporiadania veci. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom ţalobcov, spismi

a listinami v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, ţe ţalobcovia podmienku existencie

naliehavého právneho záujmu v konaní nesplnili a z tohto dôvodu musel návrh zamietnuť.

2

Za ďalší nedostatok určovacej ţaloby súd povaţoval neúplné určenie okruhu ţalovaných osôb

a poukázal tieţ na premlčanú lehotu na podanie prípadnej ţaloby o vydanie dedičstva (§ 105

). O trovách konania rozhodol podľa a plne procesne úspešnej

ţalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 457,95 Eur.

Na odvolanie ţalobcov 1/-3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. apríla 2012,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe napadnutý

rozsudok preskúmal podľa , odvolanie prejednal mimo odvolacieho

pojednávania podľa a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

je vecne správne, preto odvolaniu ţalobcov nemoţno vyhovieť. Podľa odvolacieho súdu súd

prvého stupňa správne ustálil záver, ţe na podanej ţalobe neexistuje naliehavý právny záujem

a vzhľadom na absenciu tejto podmienky, stanovenej na prejednanie určovacej ţaloby, musel

súd prvého stupňa návrh zamietnuť. Odvolací súd sa s týmto právnym hodnotením stotoţnil

a napadnuté rozhodnutie povaţoval za správne, preto sa v celom rozsahu stotoţnil i s jeho

odôvodnením a vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov

uvedených súdom prvého stupňa tak, ako mu to umoţňuje O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

a s tým, ţe ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko si ich nevyčíslila.

Rozhodnutie krajského súdu napadli v celom rozsahu dovolaním podaným

prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobcovia 1/-3/, ktorí ho ţiadali zrušiť a vec

vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania pritom vyvodzovali z toho, ţe

im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

a dovolanie odôvodnili aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a ţe rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Podľa tvrdenia ţalobcov sa krajský súd procesnej vady podľa

dopustil tým, ţe nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania, čím konal v rozpore

s ustanovením , podľa ktorého mal obligatórne nariadiť

pojednávanie, pretoţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd tak odňal

3

ţalobcom moţnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu ich ústavného práva

na spravodlivý proces zahŕňajúci právo na verejné prerokovanie veci. Dovolatelia v tejto

súvislosti poukazovali na uznesenie dovolacieho súdu z 29. septembra 2009, sp.zn.

.

Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa a , dovolatelia boli

toho názoru, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil všetky predloţené dôkazy týkajúce sa

preukazovania naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci. Ţalovaná podľa nich

nepredloţila ţiaden relevantný doklad vyvracajúci ich tvrdenie, ţe závet A. K. bol falšovaný.

Pokiaľ ide o okruh účastníkov konania, túto skutočnosť ţalobcovia nevedeli, nakoľko nemali

k dispozícii predmetný závet poručiteľky (ktorý v origináli nebol predloţený ani počas celého

konania). Ani predloţené dôkazy vo forme listín a tieţ znalecký posudok nestačili na to, aby

podľa súdu uniesli dôkazné bremeno. Pochybenie súdu dovolatelia videli aj v tom, ţe sa

nemohli domáhať vydania dedičstva samostatnou ţalobou preto, ţe neboli účastníkmi

dedičského konania, a teda im chýbala aktívna legitimácia na podanie takejto ţaloby.

Ţalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne. Okrem iného uviedla, ţe prípustnosť dovolania tak, ako ju podali dovolatelia, nie

je daná, nakoľko v konaní nebol preukázaný dôleţitý verejný záujem. Pokiaľ ide o ostatné

tvrdenia dovolateľov, k tým uviedla, ţe ţalovaná sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností

na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 v Bratislave zo dňa 16. augusta 1984,

sp.zn. D 558/84, ktorému predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a dodrţanie všetkých

v tom čase platných právnym noriem. Dedenie podľa nej prebehlo zákonným spôsobom.

Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/-3/ podľa

v spojení s odmietol, a v konaní si zároveň uplatnila náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( 10a ods. 1 ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom ( 241

ods. 1 ) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje

proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené

v , a , pričom v sú podmienky prípustnosti stanovené

pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme rozsudku, v § 239 pre rozhodnutia vo forme

uznesení a v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať

podľa a podľa

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), ďalej proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ) a tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti pozmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo

podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho

výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky;

dovolanie ţalobcov nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietku dovolateľov a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v pís. a/ aţ g/ , dovolací súd sa

zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád,

5

t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu

na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným

písm. a/, b/, c/, d/, e/súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/

, ktoré ţalobcovia v dovolaní ani nenamietali, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo,

preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú

vadu podľa , namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či

v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníkov konať pred

súdom a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko

procesnú vadu podľa v konaní nezistil.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia týchto práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Podľa (v znení účinnom od 1. januára 2012) na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie

vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Po preskúmaní spisového materiálu v prejednávanej veci dovolací súd zistil, ţe

krajský súd o odvolaní ţalobcov zo 6. novembra 2011 rozhodoval bez nariadenia

pojednávania, pričom sa opieral o ustanovenie majúc za to, ţe v tomto

prípade nebola splnená ţiadna z podmienok ustanovenia , za ktorých jedine

je odvolacie pojednávanie treba nariadiť. Odvolací súd nemal potrebu zopakovať ani doplniť

dokazovanie ( ), lebo sa stotoţnil so skutkovým stavom a právnym

posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa a v zmysle ho ako

vecne správne s pouţitím potvrdil. V prejednávanej veci nejde ani

6

o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vzhľadom k povahe

prípadu má dovolací súd za to, ţe nejde ani o vec dôleţitého verejného záujmu (existencia

dôleţitého verejného záujmu v konaní sa predpokladá len vtedy, ak by otázky, ktoré sú

predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom

chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty, o ktoré

v preskúmavanej veci nejde (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

, etc.). Odvolací súd z uvedených dôvodov nenariaďoval

ústne pojednávanie vo veci a obmedzil sa len na verejné vyhlásenie rozsudku. Postup súdu

pri vyhlasovaní rozsudku, ak sa rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania, je upravený

v , ktorý stanovuje, ţe v týchto prípadoch súd oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením. Ako vyplýva z obsahu spisu, oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo vyvesené

na úradnej tabuli odvolacieho súdu 20. apríla 2012, teda 6 dní pred vyhlásením rozsudku.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 sp.zn.

, na ktoré dovolatelia v dovolaní poukázali, podalo výklad ustanovenia § 372p

ods. 1 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008) vo vzťahu

starej a novej právnej úpravy a ich (ne)pouţitia aj na konania začaté pred jej účinnosťou.

V prejednávanej veci však odvolacie konanie začalo v čase účinnosti novely Občianskeho

súdneho poriadku vykonanej (v znení platnom od 15. októbra

2008), ktorá umoţňuje odvolaciemu súdu (tak ako to bolo vyššie rozvedené s poukazom

na ) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, s výnimkou taxatívne

určených prípadov.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojim postupom ţalobcom neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/ .

Pokiaľ ide o dôvod dovolania ţalobcov spočívajúci v existencii inej vady v konaní,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( )

a v nesprávnom právnom posúdení veci ( ), tieto je moţné

7

preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli dané, sami

o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je

daná ani podľa , ani podľa a dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ho preto podľa v spojení s (veta prvá)

odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia

krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s a , keď neboli

dané dôvody pre pouţitie , pretoţe trovy ţalovanej vzniknuté s jej

vyjadrením k dovolaniu nepovaţoval vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné

bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová