Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c9c/386103.8f7712.pdf
PDF · 154.04 KB
No categories available
4Cdo/241/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 241/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. M., 2/ C. M., 3/ I.
M., zastúpených JUDr. A. K., advokátom so sídlom v M., Z. č. X., proti ţalovanej K. M.,
zastúpenej JUDr. G. I., advokátkou so sídlom v B., M. č. X., o určenie dedičského práva,
vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 41 C 361/2009, o dovolaní ţalobcov 1/-3/
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2012, sp.zn. 5 Co 536/2011, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobcov 1/-3/ o d m i e t a.
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 3. októbra 2011, č.k. 41 C 361/2009-221
zamietol návrh ţalobcov 1/-3/ (ţalobkyňa 3/ vstúpila do konania právoplatným uznesením
Okresného súdu Bratislava V z 11. augusta 2010, č.k. 41 C 361/2009-144) a určil, ţe
ţalobcovia 1/-3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania
k rukám jej advokátky JUDr. G. I. v sume 457,95 Eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcovia sa ţalobou podanou na súde 21. októbra 2009
domáhali, aby súd v zmysle § 175y O.s.p. určil, ţe sú nositeľmi dedičského práva
po poručiteľke A. K. v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. D 556/1984,
D 567/1993, D not 105/1994, pretoţe ţalovaná dedila z nepravého závetu. Ţalobcovia
vyvodzovali naliehavý právny záujem, ktorý je základným predpokladom pre prejednanie
určovacej ţaloby súdom, jednak z ustanovenia § 175y ods. 2 O.s.p., jednak spravodlivosťou
usporiadania veci. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania výsluchom ţalobcov, spismi
a listinami v odôvodnení svojho rozhodnutia uzavrel, ţe ţalobcovia podmienku existencie
naliehavého právneho záujmu v konaní nesplnili a z tohto dôvodu musel návrh zamietnuť.
Za ďalší nedostatok určovacej ţaloby súd povaţoval neúplné určenie okruhu ţalovaných osôb
a poukázal tieţ na premlčanú lehotu na podanie prípadnej ţaloby o vydanie dedičstva (§ 105
OZ). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne procesne úspešnej
ţalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 457,95 Eur.
Na odvolanie ţalobcov 1/-3/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. apríla 2012,
sp.zn. 5 Co 536/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe napadnutý
rozsudok preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolanie prejednal mimo odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne, preto odvolaniu ţalobcov nemoţno vyhovieť. Podľa odvolacieho súdu súd
prvého stupňa správne ustálil záver, ţe na podanej ţalobe neexistuje naliehavý právny záujem
a vzhľadom na absenciu tejto podmienky, stanovenej na prejednanie určovacej ţaloby, musel
súd prvého stupňa návrh zamietnuť. Odvolací súd sa s týmto právnym hodnotením stotoţnil
a napadnuté rozhodnutie povaţoval za správne, preto sa v celom rozsahu stotoţnil i s jeho
odôvodnením a vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov
uvedených súdom prvého stupňa tak, ako mu to umoţňuje § 219 ods. 2 O.s.p. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 písm. a/
a § 151 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ich nevyčíslila.
Rozhodnutie krajského súdu napadli v celom rozsahu dovolaním podaným
prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobcovia 1/-3/, ktorí ho ţiadali zrušiť a vec
vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania pritom vyvodzovali z toho, ţe
im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a dovolanie odôvodnili aj tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, majúcou za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a ţe rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Podľa tvrdenia ţalobcov sa krajský súd procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
dopustil tým, ţe nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania, čím konal v rozpore
s ustanovením § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého mal obligatórne nariadiť
pojednávanie, pretoţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd tak odňal
ţalobcom moţnosť konať pred súdom, čím došlo k porušeniu ich ústavného práva
na spravodlivý proces zahŕňajúci právo na verejné prerokovanie veci. Dovolatelia v tejto
súvislosti poukazovali na uznesenie dovolacieho súdu z 29. septembra 2009, sp.zn.
Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., dovolatelia boli
toho názoru, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil všetky predloţené dôkazy týkajúce sa
preukazovania naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci. Ţalovaná podľa nich
nepredloţila ţiaden relevantný doklad vyvracajúci ich tvrdenie, ţe závet A. K. bol falšovaný.
Pokiaľ ide o okruh účastníkov konania, túto skutočnosť ţalobcovia nevedeli, nakoľko nemali
k dispozícii predmetný závet poručiteľky (ktorý v origináli nebol predloţený ani počas celého
konania). Ani predloţené dôkazy vo forme listín a tieţ znalecký posudok nestačili na to, aby
podľa súdu uniesli dôkazné bremeno. Pochybenie súdu dovolatelia videli aj v tom, ţe sa
nemohli domáhať vydania dedičstva samostatnou ţalobou preto, ţe neboli účastníkmi
dedičského konania, a teda im chýbala aktívna legitimácia na podanie takejto ţaloby.
Ţalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Okrem iného uviedla, ţe prípustnosť dovolania tak, ako ju podali dovolatelia, nie
je daná, nakoľko v konaní nebol preukázaný dôleţitý verejný záujem. Pokiaľ ide o ostatné
tvrdenia dovolateľov, k tým uviedla, ţe ţalovaná sa stala vlastníčkou sporných nehnuteľností
na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava 4 v Bratislave zo dňa 16. augusta 1984,
sp.zn. D 558/84, ktorému predchádzalo riadne zistenie skutkového stavu a dodrţanie všetkých
v tom čase platných právnym noriem. Dedenie podľa nej prebehlo zákonným spôsobom.
Ţalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/-3/ podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, a v konaní si zároveň uplatnila náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom ( 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje
proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú podrobne upravené
v § 237, § 238 a § 239 O.s.p., pričom v § 238 sú podmienky prípustnosti stanovené
pre rozhodnutia odvolacieho súdu vo forme rozsudku, v § 239 pre rozhodnutia vo forme
uznesení a v § 237 sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné podmienky prípustnosti v tomto prípade skúmať
podľa § 238 a podľa § 237 O.s.p.
Podľa § 238 O.s.p. dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a tieţ proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,
t.j. dovolanie nesmeruje proti pozmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,
nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, dovolanie nebolo
podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením prípustnosti dovolania v jeho
výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci neplatnosti zmluvnej podmienky;
dovolanie ţalobcov nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné.
S prihliadnutím na námietku dovolateľov a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť
dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 pís. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa
zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád,
t.j. či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo prekáţku uţ prv začatého konania, nepodania návrhu
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania pred nesprávne obsadeným
písm. a/, b/, c/, d/, e/súdom. Pokiaľ ide o procesné vady podľa § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/
O.s.p., ktoré ţalobcovia v dovolaní ani nenamietali, tieto v dovolacom konaní nevyšli najavo,
preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ ide o procesnú
vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., namietanú i v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či
v konaní pred odvolacím súdom skutočne došlo k odňatiu moţnosti účastníkov konať pred
súdom a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko
procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. v konaní nezistil.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu
v prejednávanej veci, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia týchto práv, ktoré
mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2012) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný
záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
Po preskúmaní spisového materiálu v prejednávanej veci dovolací súd zistil, ţe
krajský súd o odvolaní ţalobcov zo 6. novembra 2011 rozhodoval bez nariadenia
pojednávania, pričom sa opieral o ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. majúc za to, ţe v tomto
prípade nebola splnená ţiadna z podmienok ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., za ktorých jedine
je odvolacie pojednávanie treba nariadiť. Odvolací súd nemal potrebu zopakovať ani doplniť
dokazovanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), lebo sa stotoţnil so skutkovým stavom a právnym
posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ho ako
vecne správne s pouţitím § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. V prejednávanej veci nejde ani
o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vzhľadom k povahe
prípadu má dovolací súd za to, ţe nejde ani o vec dôleţitého verejného záujmu (existencia
dôleţitého verejného záujmu v konaní sa predpokladá len vtedy, ak by otázky, ktoré sú
predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom
chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty, o ktoré
v preskúmavanej veci nejde (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6 Cdo 227/2011, 1 Cdo 115/2010 etc.). Odvolací súd z uvedených dôvodov nenariaďoval
ústne pojednávanie vo veci a obmedzil sa len na verejné vyhlásenie rozsudku. Postup súdu
pri vyhlasovaní rozsudku, ak sa rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania, je upravený
v § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý stanovuje, ţe v týchto prípadoch súd oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ako vyplýva z obsahu spisu, oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo vyvesené
na úradnej tabuli odvolacieho súdu 20. apríla 2012, teda 6 dní pred vyhlásením rozsudku.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 sp.zn.
4 Cdo 113/2009, na ktoré dovolatelia v dovolaní poukázali, podalo výklad ustanovenia § 372p
ods. 1 O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008) vo vzťahu
starej a novej právnej úpravy a ich (ne)pouţitia aj na konania začaté pred jej účinnosťou.
V prejednávanej veci však odvolacie konanie začalo v čase účinnosti novely Občianskeho
súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z. (v znení platnom od 15. októbra
2008), ktorá umoţňuje odvolaciemu súdu (tak ako to bolo vyššie rozvedené s poukazom
na § 214 O.s.p.) rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania, s výnimkou taxatívne
určených prípadov.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd
postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne
nepochybil a svojim postupom ţalobcom neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p..
Pokiaľ ide o dôvod dovolania ţalobcov spočívajúci v existencii inej vady v konaní,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 1241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), tieto je moţné
preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli dané, sami
o sebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa nimi dovolací súd nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je
daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 238 O.s.p. a dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 (veta prvá)
O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli
dané dôvody pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretoţe trovy ţalovanej vzniknuté s jej
vyjadrením k dovolaniu nepovaţoval vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné
bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2012
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová