Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Nc/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. H., bývajúceho v M.,

proti žalovaným 1/ J. P., bývajúcemu v J. č. X., 2/ Z. – S. so sídlom v J., obaja zastúpení

JUDr. Z. K., advokátkou v K., o zaplatenie 2 996,97 Eur (90 286,65 Sk), vedenej na

Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. a na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , o vylúčení sudcu Krajského súdu v Košiciach, takto

rozhodol:

Predseda senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ján Slebodník n i e j e

v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2008 sp. zn.

Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 29. septembra 2009 a jeho vrátení mu na ďalšie konanie, žalobca vzniesol námietku

zaujatosti voči osobe predsedu senátu. Námietku odôvodnil tým, že predseda senátu pred

rokom „rozhodol sám bez vykonaného súdu“, ktorým rozhodnutím mu totalitným spôsobom

zobral jeho základné občianske práva, ktoré mu zabezpečuje a to

možnosť vyjadriť sa a brániť sa na súde. Považuje za trúfalé, že tento sudca má napriek

uvedenému rozhodovať v tejto veci, s čím nesúhlasí. Na pojednávaní dňa 25. januára 2010

do zápisnice uviedol, že z celého senátu namieta len tohto sudcu.

Vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti JUDr. Ján Slebodník uviedol, že je bez

pomeru k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom a vo veci sa necíti byť zaujatý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ), posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je

prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu

je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade

konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu

k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi účastníka konania.

Ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež

javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z významnej

ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu – napriek

jeho vnútornému úsiliu – zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato

a spravodlivo.

Integrálnou súčasťou na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca.

Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje

v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení

jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca

poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere.

Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa

nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene

od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky

takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod

na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom

k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho

nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale

rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych

skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti.

V preskúmavanej veci, pokiaľ ide o subjektívne, ale aj objektívne kritérium

nestrannosti, nič nenasvedčuje existencii akejkoľvek pochybnosti o zaujatosti predsedu senátu

JUDr. Jána Slebodníka. Pri skúmaní subjektívneho aspektu zaujatosti tohto sudcu odvolacieho

súdu vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z jeho vyjadrenia, keď uviedol, že vo veci

nie je zaujatý a nemá žiaden vzťah (pozitívny alebo negatívny) k žalobcovi, či žalovaným

alebo k zástupcom. Aj rozhodovanie o subjektívnej otázke zaujatosti sa však musí diať

výlučne na základe objektívneho hľadiska. U sudcu sa nezaujatosť predpokladá, pokiaľ nie je

predložený opak. Takýto záver vyplýva aj z a príslušných

zákonov upravujúcich status sudcu. Osobnosť a postavenie sudcu musia byť zárukou, že

nepripustia, aby vonkajšie vplyvy pôsobili na ich nestrannosť pri rozhodovaní. Opačný záver

by bolo možné prijať len vtedy, keby sudca v rámci svojho subjektívneho vyjadrenia tvrdil

také skutkové okolnosti, ktoré by objektívne nasvedčovali tomu, že má k veci, či účastníkom

alebo k ich zástupcom taký vzťah, ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o jeho

nezaujatosti. V prejednávanej veci takéto skutočnosti neboli tvrdené a z ničoho ani

nevyplývali.

Podľa , dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní o iných

veciach.

Žalobca vo svojej námietke zaujatosti namietal postup predsedu senátu JUDr. Jána

Slebodníka, ktorý pri prejednaní veci na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu

prvého stupňa žalobcom rozhodol vec bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že

žalobca namietal procesný postup sudcu v konaní, ktorý však v zmysle citovaného

ustanovenia nie je dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že nebol preukázaný

žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého by mohla byť spochybnená nestrannosť vec

prejednávajúceho predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach, JUDr. Ján Slebodníka,

ktorému vec pripadla na rozhodovanie podľa rozvrhu práce. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto rozhodol tak, že JUDr. Ján Slebodník, nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

So zreteľom na to, že vec prejednajú zákonní sudcovia určení rozvrhom práce, nebol

dôvod rozhodovať o vylúčení ostaných sudcov Krajského súdu v Košiciach z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová