Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/182/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ F., bývajúceho v K.,

2/ J., bývajúcej v K., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. P., advokátom v K., proti

žalovanému D., bývajúcemu v S., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. B., advokátom

v S., za účasti vedľajšieho účastníka A., a.s., so sídlom V., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves (súd prvého stupňa) rozsudkom z 11. januára 2008

č.k. -390 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. decembra 2008 č.k.

-426 určil, že suma 119 700 Sk s ročným úrokom 17,6 % od 24. júna 1998 patrí

do dedičstva po nebohom T. (právnom predchodcovi žalobcov), zomrelom X., a že sumu

119 700 Sk s príslušenstvom je povinný zaplatiť žalovaný. Zároveň žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania 66 102 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu právo na trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že

žaloba, čo do základu aj čo do výšky je dôvodná. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku

vyhotoveného s. v Ž., podľa ktorého dopravnú nehodu zavinil žalovaný, pričom

nebolo zistené, že by T. (pôvodný žalobca) akoukoľvek mierou sa podieľal na zrážke

motorových vozidiel. Keďže žalovaný nedal súhlas k úhrade škody prostredníctvom

poisťovne a nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že on škodu nezavinil, súd

rozhodol s poukazom na za situácie, keď pôvodný žalobca

v priebehu konania zomrel, tak že suma 119 700 Sk (s príslušenstvom) patrí do dedičstva po

nebohom T. a že túto sumu je žalobcom povinný zaplatiť žalovaný. Pokiaľ ide o započítaciu

námietku vznesenú žalovaným, súd prvého stupňa k tejto námietke neprihliadol, keďže zo

záverov znaleckého dokazovania nevyplývalo, že by pôvodný žalobca mal akékoľvek

spoluzavinenie na dopravnej nehode.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na odvolanie žalovaného smerujúce proti

všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 28. apríla 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 99 200 Sk, t.j. 3 292,84 € so 17,6 % úrokom od

24. júna 1998 do zaplatenia s tým, že táto suma patrí do dedičstva po nebohom T., zomrelom

X.; žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy (celého) konania 1 204 € do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že

pokiaľ ide o základ nároku, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne posúdil

vec po právnej stránke; v tomto smere považoval rozhodnutie súdu prvého za vecne správne.

Za správne, presvedčivé a výstižné považoval aj ďalšie dôvody napadnutého rozsudku a

stotožnil sa s vyčíslením náhrady škody aj s úrokom z omeškania. Len pokiaľ ide o výšku

celkovej priznanej náhrady škody, považoval odvolanie za čiastočne dôvodné, a to so

zreteľom k čiastočnému premlčaniu nároku a žalovaným vznesenej námietke premlčania.

Uviedol, že pri čiastočnom zamietnutí vychádzal z toho, že žaloba bola dôvodná len po sumu

104 000 Sk, pričom sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je namieste použitie

zmierňovacieho práva v rozsahu 5 %; preto zmenil výšku súdom prvého stupňa priznanej

sumy 119 700 Sk na sumu 99 200 Sk, t.j. 3 292,84 €. Ostatné námietky uvedené v odvolaní

považoval odvolací súd za nedôvodné.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom

navrhol napadnutý rozsudok ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie za účelom doplnenia dôkazov. Dovolateľ s poukazom na § 238, § 239 a § 241 ods. 2

písm. c/ vytýkal obom rozhodnutiam, že trpia tou vadou, že dôkazy neboli vykonané

v úplnosti a nepostihujú skutočný stav veci vo vyhodnotení dopravnej nehody z 20. februára

1997, a to predovšetkým v otázke miery zavinenia jednotlivých účastníkov nehody; že súdy

ani zistené skutočnosti, na ktoré poukázal, nebrali riadne do úvahy. Tvrdil, že nakoľko nie je

doriešená dopravná nehoda, ktorou došlo k vzniku škody, nie je možné vyvodiť jeho

občianskoprávnu zodpovednosť za vzniknutú škodu na majetku žalobcov.

Žalobcovia vo vyjadrení žiadali dovolanie zamietnuť.

Vedľajší účastník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda slovné

vyjadrenie rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd niečo vecne

zmenil na tom, čo už pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa.

Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch nižších súdov je zrejmé, že odvolací

súd napriek použitej formulácii o zmene v skutočnosti (podľa obsahu) rozsudok súdu prvého

stupňa v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 3 292,84 € (99 200 Sk) so

17,6 % úrokom od 24. júna 1998 do zaplatenia, s tým že táto suma patrí do dedičstva po

nebohom T., p o t v r d i l /keď v ostatnej (zvyšnej) časti nárok neodobril, nad sumu 104 000

Sk ho považoval za premlčaný a tiež uplatnil zmierňovacie právo v rozsahu 5 %/. Z hľadiska

prípustnosti dovolania žalovaného je podstatné, že oba rozsudky (rozsudok súdu prvého

stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) zaviazali žalovaného zaplatiť žalobcom sumu

3 292,84 € (99 200 Sk) spolu s úrokom z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že táto časť

rozsudku odvolacieho súdu má povahu potvrdzujúceho rozsudku, prípustnosť dovolania proti

tejto časti je preto potrebné podľa toho skúmať.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť

dovolania nevyslovil a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce

rozhodnutie), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 až

3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/

až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamietal, že by v danom

konaní došlo k niektorej z týchto vád; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného

ustanovenia.

Žalovaný dovolanie odôvodnil poukázaním na a ďalej

uvádzal rôzne argumenty týkajúce sa skutkových zistení súdov nižších stupňov.

Pokiaľ žalovaný dovolanie odôvodnil ustanovením , teda

namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba

uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

K tejto námietke je však ďalej treba uviesť aj to, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nesprávne skutkové zistenia sú prípustným dovolacím dôvodom, nakoľko môžu byť

tzv. inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Inou vadou konania ( ), je procesná vada, ktorá na

rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

V súvislosti s tvrdením dovolateľa, že súdy nezistili dostatočne skutkový stav veci,

treba poukázať aj na judikatúru, ktorá opakovane zdôraznila, že procesnú vadu konania

v zmysle nezakladá, že súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných

skutkových zisteniach (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Nedostatočné skutkové

zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je

vadou konania v zmysle

Z hľadiska dovolateľom uvádzanej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ je v danej veci podstatné len to, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad, ale v prejednávanej veci nejde). Vada

tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo), ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (poznámka:

dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ žalovaný dovolaním napadol aj výrok tohto rozsudku o trovách konania

(poukazom na ), smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou

rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď

rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167

ods. 1 ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania

treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré

vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Ustanovenia

ods. 1 a ods. 2 vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho

súdu prípustné, pričom však podľa tieto predchádzajúce ustanovenia

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o t r o v á c h k o n a n i a, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením. Dovolanie žalovaného tu teda smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, kde je

dovolanie vylúčené ( ). Pretože ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola

preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania

proti tomuto výroku vyvodiť ani z

Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení

a a v dovolacom konaní neboli zistené (a ani tvrdené) dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalovaného podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Dovolací súd však žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodali návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková