Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/236/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ T. B., nar. X.,

bývajúceho v Ţ., 2/ Ing. T. B., nar. X., bývajúceho v Ţ., 3/ Ing. A. V., nar. X., bývajúcej

v B., všetci zastúpení Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom v Ţiline, Hruštiny č. X., proti

ţalovanej AGROPOINT, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Pri celulózke č. 1555/68, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom vo Veľkom Slavkove,

Školská č. 257, o zaplatenie 39 150,39 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Ţilina pod sp. zn. , o dovolaniach ţalobcov a ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline zo 16. júna 2011 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcov o d m i e t a .

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Ţilina 28. decembra 2007 sa ţalobcovia

domáhali proti ţalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, a to ţalobcovi 1/ vo výške

34 109,11 Eur (1 027 571,-- Sk) a ţalobcom 2/ a 3/ vo výške po 2 520,64 Eur

(75 936,85,-- Sk). Ţalobu odôvodnili tým, ţe ţalovaná v období od 1. januára 2006

do 31. decembra 2006 uţívala bez právneho dôvodu a bez poskytnutia odplaty pozemky,

nachádzajúce sa v kat. úz. T., zapísané Správou katastra Ţilina na LV č. X., a to parc. č. X.,

2

trvalé trávne porasty vo výmere 2042 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere

22

7304 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 18048 m, parc. č. X., zast. plochy

22

a nádvoria vo výmere 13 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 20 m, parc. č. X.,

22

trvalé trávne porasty vo výmere 3024 m, parc. č. X., trvalé trávne porasty vo výmere 21 m,

2

2

parc. č. X., trvalé trávne porasty vo výmere 2750 m, parc. č. X., trvalé trávne porasty vo

22

výmere 678 m, parc. č. X., trvalé trávne porasty vo výmere 24357 m, parc. č. X., orná pôda

22

vo výmere 2381 m, parc. č. X., orná pôda vo výmere 2612 m, parc. č. X., orná pôda vo

22

výmere 9981 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 185 m, parc. č. X., zast.

22

plochy a nádvoria vo výmere 664 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 611 m,

2

parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 258 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo

22

výmere 292 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 28 m, parc. č. X., zast. plochy

22

a nádvoria vo výmere 339 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 7 m, parc. č.

2

X., zast. plochy a nádvoria vo výmere 263 m, parc. č. X., zast. plochy a nádvoria vo výmere

22

5 m, parc. č. X., trvalé trávne porasty vo výmere 3520 m, parc. č. X., trvalé trávne porasty

2

vo výmere 222 m(ďalej len „pozemky“), ktorých podielovým spoluvlastníkom bol ţalobca

1/ v podiele ½ v období od 1. januára 2006 do 14. novembra 2006 a ţalobcovia 2/ a 3/ kaţdý

v podiele ¼ v období od 15. novembra 2006 do 31. decembra 2006.

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 3. decembra 2009 č.k. -175 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 7 026,07 Eur a ţalobcovi 2/ a 3/ kaţdému

po 68,95 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť

ţalovanej trovy konania v sume 1 630,85 Eur na účet jej právneho zástupcu do troch dní.

Dopĺňacím rozsudkom z 24. augusta 2010 č.k. -230 doplnil svoj rozsudok tak,

ţe zamietol ţalobu ţalobcu 1/ v časti o zaplatenie 27 083,04 Eur a ţalobcov 2/ a 3/ v časti

o zaplatenie po 2 451,69 Eur a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania v tejto

časti. Uviedol, ţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca 1/ bol spoluvlastníkom predmetných

pozemkov v období od 1. januára 2006 do 14. novembra 2006 v podiele ½ a ţalobcovia 2/

a 3/ boli. spoluvlastníkmi týchto pozemkov v období od 15. novembra 2006 do 31. decembra

2006, kaţdý v podiele ¼. Na základe vykonaného dokazovania listinami, vrátane

predloţených znaleckých posudkov týkajúcich sa výpočtu nájmu za jednotlivé parcely,

výsluchom svedkov, účastníkov a ohliadkou na mieste samom dospel k záveru, ţe ţalovaná sa

podľa bezdôvodne obohatila na úkor ţalobcov, keď

uţívala parcely č. X., X., X. a č. X. uskladňovaním na nich svojej techniky, hnaním dobytka

a prechádzaním cez tieto parcely a parcelu č. X. obhospodarovaním za účelom

poľnohospodárskej prvovýroby bez akéhokoľvek oprávnenia, čím ušetrila to, čo by musela

vynaloţiť na odplatu za ich uţívanie za obdobných podmienok. Výšku náhrady za uţívanie

pozemkov ţalobcov súd určil vlastnou úvahou, berúc ohľad na výsledky dokazovania. Pri

stanovení výšky obohatenia rozlišoval parcely, ktoré boli uţívané na priame

3

obhospodarovanie poľnohospodárskou výrobou (kosenie, sadenie, siatie, pasienky) a parcely,

ktoré boli uţívané za účelom prechodu, hnania dobytka, uskladňovania techniky, garáţovania

a skladovania materiálu. Okrem účelu uţívania prihliadol na skutočnosť, do akej miery boli

parcely uţívané ţalovanou, či v plnom alebo čiastočnom rozsahu a či výlučne iba ţalovanou.

Vychádzal tieţ z hodnôt určených znaleckými posudkami predloţenými ţalobcami, pričom

zohľadnil osobitý spôsob uţívania parciel podnikaním pri niţšej miere rentability, resp.

ziskovosti poľnohospodárskej výroby. Pretoţe okresným súdom vypočítaná a priznaná

náhrada bola niţšia, neţ poţadovali ţalobcovia, nad priznaný rozsah náhrady ţalobu

ţalobcov, ohľadom týchto parciel, zamietol. V konaní nebolo preukázané, ţe by ţalovaná

uţívala aj parcely č. X., X., X., X., X., X. a X., preto v tejto časti ţalobu ţalobcov v celom

rozsahu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pri ţalobe o vydanie bezdôvodného

obohatenia musí byť nepochybne preukázané obohatenie ţalovanej na úkor ţalobcov

uţívaním parciel a rozsah ich uţívania. Keď ţalobcovia okrem tvrdenia nepredloţili v konaní

súdu ţiaden iný dôkaz, okresný súd mal za to, ţe bezdôvodné obohatenie nemôţe vzniknúť

len tým, ţe pozemok sa nachádza v areáli dvora, kde mala ţalovaná moţnosť pozemok

vyuţívať. Poukázal na to, ţe bezdôvodné obohatenie vzniká len faktickým uţívaním a nie

náhodným prechodom, pričom od vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí prejaviť na

strane povinnej osoby nárastom alebo ušetrením prostriedkov je potrebné odlišovať vznik

škody, ktorá môţe vzniknúť vlastníkovi veci najmä titulom ušlého zisku a tieto dva nároky

nemoţno stotoţňovať. Okresný súd zamietol ţalobu ţalobcov v celom rozsahu aj ohľadom

parciel, ktoré sú zastavanými plochami a nádvoriami (č. X., X., X., X., X., X., X., X. X., X.,

X. a X.). Ţalovanú nepovaţoval za pasívne vecne legitimovanú v tejto časti, keďţe ţalobcovia

nepreukázali jej vlastnícke právo k stavbám na týchto parcelách, ktoré uţívala na základe

dohody s podielnikmi, takţe tu sa ţalovaná nemohla obohatiť, lebo neuţívala parcely, ale

stavby na nich zriadené, ktorých vlastníkom ţalobcovia nie sú. V danom prípade ide o stret

dvoch vlastníckych práv, vlastníka stavby a vlastníka pozemku na ktorom je postavená stavba

a ţalobcovia majú moţnosť domáhať sa ochrany proti vlastníkovi stavieb podľa § 135c

.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie všetkých účastníkov konania rozsudkom zo 16. júna

2011 sp. zn. rozsudok okresného súdu v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom

zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 7 026,08 Eur a ţalobcom

2/ a 3/ po 519,26 Eur do troch dní. Ţalobu ţalobcu 1/ v časti o zaplatenie sumy 27 083,04 Eur

a ţalobcov 2/ a 3/ v časti o zaplatenie sumy po 2 001,41 Eur zamietol. Ţalobcom uloţil

4

povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 1 773,23 Eur na účet jej právneho

zástupcu do troch dní a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom trovy právneho

zastúpenia v súvislosti s vydaním dopĺňacieho rozsudku v sume 422,23 Eur na účet ich

právneho zástupcu do troch dní. Krajský súd sa vo vzťahu k ţalobcovi 1/ v celom rozsahu

stotoţnil s právnymi a skutkovými závermi súdu prvého stupňa v časti zamietnutia ţaloby

a taktieţ s jeho právnymi a skutkovými závermi v časti, v ktorej mu priznal peňaţnú náhradu

za uţívanie parciel vo výške, ku ktorej dospel voľnou úvahou aplikujúc

Zdôraznil, ţe postup podľa bol opodstatnený, nakoľko výšku nároku bolo moţné

v prejednávanej veci zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Aj podľa jeho názoru bolo moţné

výšku náhrady za uţívanie parciel ţalovanou zistiť s nepomernými ťaţkosťami vzhľadom

na to, ţe niektoré parcely sú uţívané aj inými nájomcami a tieţ s prihliadnutím na výšku

platieb nájomného v zmysle nájomných zmlúv uzatvorených s inými subjektmi a u parciel,

ktoré slúţia pre poľnohospodársku výrobu aj vzhľadom na to, ţe táto výroba je vykonávaná

v extrémnych podmienkach severného Slovenska, kde výroba je vysoko nákladová a zisky

z výnosov sú nízke. Všetky tieto okolnosti podľa názoru krajského súdu okresný súd v ich

vzájomnej súvislosti aj vyhodnotil, zdôvodnil a vzhľadom na komplikovanosť a náročnosť

zistenia výšky náhrady, si zvolil zákonom dovolený a optimálny postup, pričom prihliadal

i na závery znaleckých posudkov a u poľnohospodárskych pozemkov prihliadal aj

na obsahové znenie o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v tom zmysle, aby sumu náhrady za

uţívanie parciel (výšku bezdôvodného obohatenia) nestanovil sumou niţšou ako je stanovená

v § 10 ods. 1 tohto zákona. Dôvodom zmeny rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa

ţalobcov 2/ a 3/ bola len okolnosť, ţe napriek správnym úvahám o spôsobe určenia výšky

bezdôvodného obohatenia, okresný súd konečnú výšku náhrady nesprávne spočítal a následne

nepriznal týmto ţalobcom peňaţnú náhradu v správnej výške, keď v odôvodnení svojho

rozhodnutia správne vypočítané náhrady za jednotlivé parcely opomenul všetky spočítať,

ktoré pochybenie správnym spočítaním všetkých súm napravil odvolací súd. Pretoţe táto

nedôslednosť okresného súdu mala dopad aj na súvisiaci výrok, ktorým okresný súd ţalobu

ţalobcov 2/ a 3/ voči ţalovanej zamietol, krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu

i v tejto časti. Krajský súd tak ţalobcom priznal náhradu za uţívanie ich parciel ţalovanou

na tom istom skutkovom základe ako okresný súd, z tých istých dôvodov, za rovnaké

obdobie, z rovnakého právneho dôvodu, pri výpočte náhrady vychádzal z tej istej úvahy ako

okresný súd. Zmena jeho rozhodnutia tak spočívala iba v priznaní vyššej náhrady ţalobcom 2/

a 3/ z dôvodu odstránenia počítacej chyby ktorej sa dopustil okresný súd.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia aj ţalovaná.

Ţalobcovia podali dovolanie s poukazom na ustanovenie a

a z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/, § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa ich názoru im bola v konaní odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil, z ktorého dôvodu je

nepreskúmateľné. Ďalej namietali nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov a nesprávne

vyhodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie, vrátane voľnej úvahy

2

ohľadom určenia výšky náhrady za uţívanie 1 mpozemku.

Ţalovaná podala dovolanie proti I. a IV. výroku rozsudku krajského súdu s poukazom

na a a odôvodnila ho ustanovením v spojení

s , Navrhla rozsudok krajského súdu v napadnutej

časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ) a či sú podané oprávnenými osobami, resp. či sú subjektívne prípustné.

Dospel pritom k záveru, ţe dovolania smerujú proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie sú

prípustné, preto ich treba odmietnuť.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

preto moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

výslovne pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i včas uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo

dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

6

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 237 a § 238

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(238 ods. 3 ).

Dovolatelia v prejednávanej veci prípustnosť dovolania vyvodili z názoru, ţe

v prejednávanej veci ide v celom rozsahu o zmeňujúce rozhodnutie. V tejto súvislosti

dovolací súd poukazuje na to, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu vo vzťahu k ţalobcovi 1/ (priznal mu to isté čo súd prvého stupňa a v rovnakom

rozsahu jeho ţalobu zamietol) a vo vzťahu k ţalobcom 2/ a 3/ išlo o potvrdzujúci rozsudok

vo vyhovujúcej časti do sumy 68,94 Eur a v zamietajúcej časti do sumy 2 001,41 Eur

a o zmeňujúci rozsudok v časti do sumy 450,29 Eur, ktorá zmena však bola v prospech

ţalobcov 2/ a 3/ (odvolací súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť kaţdému namiesto

po 68,94 Eur, sumu po 519,23 Eur).

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa vety prvej , ustanovenia , ,

a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

K dovolaniu žalobcov 1/ až 3/ :

Dovolaním ţalobcu 1/ je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vo vzťahu

k nemu nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie

prípustné. Prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Rozsudok

odvolacieho súdu je totiţ vo vzťahu k nemu vo všetkých výrokoch rozsudkom potvrdzujúcim

a nevykazuje znaky rozsudku podľa a Na podanie dovolania proti

výrokom týkajúcich sa ţalobcov 2/ a 3/ je ţalobca 1/ osobou neoprávnenou (§ 218 ods. 1

písm. b/ ), pretoţe v prejednávanej veci sa nejedná o spoločné právo ţalobcov.

Pokiaľ ide o dovolanie ţalobcov 2/ a 3/, je nimi napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorý vo vzťahu k nim v potvrdzujúcich výrokoch (por. vyššie uvedené) taktieţ

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné.

Naviac, ohľadom výrokov týkajúcich sa ţalobcu 1/ je ich dovolanie taktieţ podané

neoprávnenými osobami ( ). V časti, v ktorej dovolaním napadli

výrok odvolacieho súdu, ktorým im bola priznaná peňaţná náhrada nad sumu priznanú súdom

prvého stupňa (68,94 Eur) do sumy 519,23 Eur a v časti, v ktorej bola ich ţaloba zamietnutá

v menšom rozsahu ako súdom prvého stupňa (450,29 Eur), ide o zmeňujúci rozsudok, ktorý

však vyznel v ich prospech, v dôsledku čoho je ich dovolanie proti zmeňujúcej časti

rozhodnutia odvolacieho súdu subjektívne neprípustné, pretoţe im bolo takýmto výrokom

priznané viac, neţ súdom prvého stupňa a v tejto časti bolo ich ţalobe vyhovené.

V tej súvislosti je potrebné ohľadom potvrdzujúcich výrokov rozsudku odvolacieho

súdu uviesť, to, ţe i keď odvolací súd označí svoje rozhodnutie ako zmeňujúce, neznamená to

bez ďalšieho, ţe o zmeňujúce rozhodnutie aj skutočne ide. Zmenu rozhodnutia súdu prvého

stupňa totiţ nemoţno vyvodiť len z formálneho označenia výroku rozhodnutia, ale

predovšetkým z porovnania jeho vecného obsahu a obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa

vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe prípustnosť dovolania

je proti zmeňujúcemu rozsudku zaloţená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku súdu prvého stupňa. Súdna prax dospela uţ skôr k záveru, ţe pre úvahu, či ide

o rozsudok zmeňujúci, je rozhodujúce nie to, ako ho odvolací súd označil a či formálne

rozhodol podľa alebo či postupoval podľa , ale to, či posúdil práva

a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov konania po obsahovej stránke inak neţ súd

prvého stupňa (por. napr. R 12/1994, rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn.

). O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti, významné pre rozhodnutie

veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva

a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie

veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne

konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov.

Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, tak nie je významné formálne

hľadisko, ale obsahové hľadisko. Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako, nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. V prejednávanej veci

krajský súd síce formálne označil výrok svojho rozhodnutia vo veci samej ako „zmeňujúci“

rozsudok, avšak porovnaním vecného obsahu rozhodnutí oboch súdov Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe ide o potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu,

ktorým sa tento stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo vyššie

uvedených potvrdzujúcich výrokoch.

V súvislosti s potvrdzujúcimi výrokmi odvolacieho súdu však neboli splnené ani

ďalšie podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia Dovolací

súd totiţ nevyslovil právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť (§ 238 ods. 2

). V preskúmavanej veci nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ). Keďţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedený v , a , je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

9

Dovolanie ţalobcov proti potvrdzujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu by

vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť

( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Ţalobcovia v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ c/, a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto ani z týchto ustanovení

nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu moţnosti konať

pred súdom ( ).

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

10

Prípustnosť dovolania podľa vyvodzovali ţalobcovia z toho, ţe

k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súdy nevykonali všetky nimi navrhované

dôkazy, ţe z vykonaného dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

K námietke dovolateľov, ţe súd nevykonal všetky nimi navrhnuté dôkazy, dovolací

súd uvádza, ţe síce ukladá účastníkom konania povinnosť označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu

( ) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril

uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môţe mať za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky

pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy

alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za

odňatie moţnosti konať pred súdom. S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým

dospel dovolací súd aj v prejednávanej veci, moţno preto konštatovať, ţe ak súd v priebehu

konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000). Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto

namietaným nedostatkom, ktoré zakladajú vadu podľa (nie vadu

podľa ) len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti

dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Ţalobcovia ďalej namietali, ţe odvolací súd zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil

a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a tieto po právnej stránke

nesprávne posúdil. Aj v tomto prípade ide o námietky, ktoré i keby boli opodstatnené

(dovolací súd sa ich dôvodnosťou nemohol zaoberať), by nezakladali procesnú vadu konania

v zmysle , zakladajúcu prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia.

11

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu síce vecne nesprávne,

no táto skutočnosť nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vadu, ktorá podľa tvrdenia ţalobcov

(tieţ aj ţalovanej) mala spočívať v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa

aţ 3 , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe

sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak je rozhodnutie

súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci, odvolací súd môţe

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe. Odvolací súd postupoval

v súlade s týmto ustanovením , keď v časti, v ktorej sa stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom

poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré doplnil. Rozhodnutie

v zmeňujúcej časti, ktorá zmena v podstate spočívala len v odstránení chyby okresného súdu

v počítaní, odvolací súd náleţite skutkovo i právne odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia

v spojení s aţ 3

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcov smerovalo

jednak proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorým nie je procesne prípustné

podľa v spojení s z dôvodu jeho podania jednak

neoprávnenými osobami a jednak jeho subjektívnej neprípustnosti a v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ , ohľadom potvrdzujúcej časti výrokov odvolacieho súdu, keď neboli zistené

ani dôvody prípustnosti uvedené v Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolanie ţalobcov 1/ aţ 3/ ako neprípustné odmietol ( veta prvá

v spojení s , ). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) sa dovolací súd vzhľadom na uvedené nemohol zaoberať, i keď nesprávne právne

posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

12

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného

aspektu neposudzoval), nimi vytýkané nesprávne právne posúdenie by malo za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladalo by ale prípustnosť dovolania.

Posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

K dovolaniu žalovanej :

Ţalovaná podala dovolanie proti I. a IV. výroku rozsudku odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o jej dovolanie proti I. výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým jej bola

uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom peňaţnú náhradu, dovolací súd poukazuje na vyššie

uvedené odôvodnenie svojho rozhodnutia pokiaľ ide o vysporiadanie sa s otázkou prípustnosti

dovolania proti potvrdzujúcim častiam tohto výroku, proti ktorým je dovolanie neprípustné.

Ohľadom zmeňujúcej časti tohto výroku odvolacieho súdu odvolací súd uvádza

nasledovné :

Podľa prvej a tretej vety , dovolanie nie je prípustné ani vo veciach,

v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobku

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

v prípadoch, na ktoré dopadá vylúčil

prípustnosť dovolania proti rozsudkom. Preto i keby dovolanie smerovalo proti rozsudkom

uvedeným v zmysle aţ 3 (v prejednávanej veci proti rozsudku uvedenému

v ), zo zákona je vylúčená prípustnosť dovolania.

V predmetnej veci okresný súd uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu

7 026,07 Eur, ţalobcom 2/ a 3/ sumu po 68,95 Eur, pričom vo zvyšku ţalobu zamietol.

Na odvolanie všetkých účastníkov konania odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výrokoch o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 7 026,07 Eur

13

a ţalobcom 2/ a 3/ po 68,95 Eur a naviac týmto priznal ešte sumu po 450,28 Eur a vo zvyšku

ţalobu zamietol. Zmena rozhodnutia súdu prvého stupňa tak spočívala v priznaní vyššej sumy

u ţalobcov 2/ a 3/ u kaţdého o 450,29 Eur. So zreteľom na ustanovenie

bolo treba vyriešiť otázku, či prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu výroku nie je

vylúčená výškou peňaţného plnenia, o ktorom bolo rozhodnuté odvolacím súdom.

Minimálna mzda podľa o minimálnej mzde,

účinného ku dňu podania ţaloby 28. decembra 2007 bola 268,87 Eur (8 100,-- Sk). Jej

trojnásobok (§ 238 ods. 5 O.s.p) predstavuje sumu 806,61 Eur (24 300,-- Sk). Dovolanie

ţalovanej teda smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (450,28 Eur u ţalobcu 2/ a 450,28 Eur

u ţalobcu 3/ - keďţe sa nejedná o spoločné právo). Na danú vec sa preto vzťahuje § 238

ods. 5 , ktorý prípustnosť dovolania vylučuje aj v prípade zmeňujúceho rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených dospel k záveru, ţe

v prejednávanej veci je aj dovolanie ţalovanej procesne neprípustné a vady konania podľa

zistené neboli, z ktorého dôvodu jej dovolanie odmietol podľa

v spojení s

Ţalovaná dovolaním napadla tieţ IV. výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým jej

bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania, ktoré im vznikli na právnom

zastúpení v súvislosti s vydaním dopĺňacieho rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe pokiaľ je dovolaním napadnutý

výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou

výroku rozsudku, ale nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167

ods. 1 v spojení s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia

odvolacieho súdu treba prípustnosť dovolania ţalovanej smerujúceho proti výroku o trovách

konania posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania

proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

Podľa , je síce dovolanie prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, avšak podľa § 239

ods. 3 toto ustanovenie neplatí, ak ide o uznesenie o trovách konania.

14

Z dôvodu, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

majúceho povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté

o trovách konania, dovolanie nie je podľa prípustné. Keďţe Občiansky

súdny poriadok v § 236 ods. 1 výslovne ustanovuje, ţe dovolanie je prípustné len proti

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa, dovolací súd musí

konštatovať, ţe dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné.

Pretoţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ako neprípustné v tejto časti odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová