Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-146-2012.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Subarea
1Co/146/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov l. Y.C. E., bývajúceho v C., I. Č.. XX, 2. B. E., bývajúcej v C., I.Á. Č.. XX, zastúpených JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému V. M., bývajúcemu v A. G. Z., I. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Bořivojom Kalinom, bývajúcim v Stupave, ul. Nová č. l33, o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 7C/656/l998, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.4.2012, č.k. 2C/177/2010-73 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie v zamietavom výroku o povolenie obnovy konania.
M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že ukladá povinnosť žalovanému nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 304,04 eura platbou JUDr. Kristíne Piovarčiovej, advokátke, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh žalovaného na obnovu konania zamietol a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 498,28 eura.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.1.2008 č.k. 7C/656/1998 - 390 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.12.2008 č.k. 7C/656/1998 - 426, ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2009 č.k. 3Co/33/2009 - 448, právoplatným dňom 31.7.2009, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcom 99.200,- Sk (t.j. 3.292,84 eura pri konverznom kurze 30,1260 Sk/1 euro) so 17,6 % úrokom z omeškania od 24.6.1998 do zaplatenia s tým, že označená suma patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, synovi E. E., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zároveň bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcom aj náhradu trov konania. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 17.12.2009 sp. zn. 1Cdo/182/2009 dovolanie odmietol, pretože prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ust. § 238 a 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené (a ani tvrdené) dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ust. § 237 O.s.p.
Súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný dôvody obnovy konania založil na tom istom skutkovom tvrdení, že motorové vozidlo, s ktorým došlo k stretu pri dopravnej nehode nebolo homologované na premávku na pozemných komunikáciách Slovenskej republiky, teda nešlo o ten istý typ motora a vozidlo preto malo aj iné jazdné vlastnosti. Žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania tvrdil, že dopytom na výrobcu motorových vozidiel značky R. A. zo dňa 15.7.2010 a odpoveďou tejto spoločnosti zo dňa 23.8.2010 zistil, že vozidlo ktoré bolo posudzované v znaleckom posudku č. 199/2005 vypracovaného Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, nesúhlasí s typom vozidla, s ktorým došlo k stretu pri dopravnej nehode, preto následkom tejto skutočnosti je vypracovaný znalecký posudok nulitný. Motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcov nemalo byť v čase dopravnej nehody zaradené do premávky, pretože v tom čase podľa platných predpisov po totálnej prestavbe nebolo homologované k premávke v súlade s ustanovením § 77, § 88 a nasledujúcich vyhl. č. 145/1956 Ú.v. v platnom znení. Znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom bol tak spracovaný na iný typ vozidla, keď vozidlo po úplnej prestavbe malo podstatne odlišné premávkové dispozície, predovšetkým čo sa týka váhy motorového vozidla a tým aj jeho jazdných vlastností. Tieto jazdné vlastnosti boli spôsobené aj výmenou motora za iný typ s vyšším výkonom. Prvostupňový súd zdôraznil, že žalovaný sa týmito argumentmi bránil už v pôvodnom konaní, preto nejde o nové skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na obnovu konania, a ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a zároveň by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že podklady z archívu výrobcu motorových vozidiel mohol získať už v čase vypracovania znaleckého posudku v pôvodnom konaní, t.j. 17.8.2005, o čom svedčí aj to, že o údaje požiadal 15.7.2010 a odpoveď mu bola známa dňa 23.8.2010. Žiadna prekážka preto žalovanému nebránila tak postupovať od roku 2005 aj v prípade zistenia namietaných skutočností. V konaní žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo o tieto údaje nepožiadal už v priebehu základného konania, prípadne, čo mu bránilo vykonať takýto dotaz na výrobcu označených motorových vozidiel, ale o takúto informáciu požiadal až v roku 2010. Navyše zdôraznil, že znalecký ústav sa vo svojom posudku vyporiadal aj s námietkami ohľadom typu motora. Dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôvody na obnovu konania, preto po právnom posúdení podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, § 230 O.s.p. návrh žalovaného na obnovu konania zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu uplatnených trov konania za 3 úkony právnej služby po 121,17 eura [prevzatie a príprava zastúpenia vrátane porady s klientom zo dňa 8.11.2011, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 8.11.2011 a zastupovanie na pojednávaní dňa 5.3.2012, 3x režijný paušál (2x po 7,41 eura a 1x 7,63 eura), náhradu za premeškaný čas v rozsahu 6 polhodín strávených cestou na pojednávanie Košice - Spišská Nová Ves a späť (6 x 12,71 eura) ako aj náhradu cestovného osobným motorovom vozidlom zn. G. D., EVČ: C. - XXX-I. na pojednávanie dňa 5.3.2012 v sume 36,06 eura ( znížené cestovné vzhľadom na potrebu použitia motorového vozidla aj v inej, väzobnej veci vedenej na Okresnom súde Košice)], spolu vo výške 498,28 eura podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil (podľa obsahu odvolania v skutočnosti zmenil) a obnovu konania povolil. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil ním označené a predložené dôkazy, ktoré predložil v zákonom stanovenej lehote a neboli súčasťou žiadnych dokladov v základnom konaní. Vytýkal prvostupňovému súdu stupňa nesprávne a tendenčné hodnotenie dôkazov, pretože nezistil ich vypovedaciu hodnotu pre obnovu konania a ani dôležitosť v celkovom kontexte tejto veci. Ďalej v odvolaní v podstate zopakoval argumentáciu použitú v konaní pred súdom prvého stupňa, keď zdôraznil, že označené motorové vozidlo nemalo byť zaradené do evidencie pre premávku na pozemných komunikáciách a vzhľadom na zmenu charakteru vozidla došlo aj k zmene jeho jazdných vlastností. Znalecký posudok vypracovaný v základnom konaní tak pre konanie nebol použiteľný a o jeho vadnosti svedčia aj vyjadrenia znalca Ing. Vémolu a Ústavu súdneho inžinierstva Brno.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre povolenie obnovy konania a správne o tomto návrhu rozhodol.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu veci, preto odvolací súd na skutkové zistenia uvedené v napadnutom uznesení a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Iba na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva ( § 219 ods. 2 O.s.p.) :
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak :
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/1999 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že podstatou návrhu žalovaného na obnovu konania je tvrdenie o zmenených jazdných vlastnostiach motorového vozidla právneho predchodcu žalobcov, s ktorým došlo k stretu pri dopravnej nehode a to vzhľadom na zmenu jeho technických vlastností (zmena hmotnosti a výkonu), pričom tieto neboli homologované, ktorú skutočnosť sa dozvedel z podkladov poskytnutých z archívom výrobcu motorových vozidiel na základe žiadosti zo dňa 15. 7. 2010.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania netvrdil a ani nepreukázal, že takýto dôkaz vyžiadaním správ od výrobcu o uvedenom type motorového vozidla nemohol bez svojej viny zabezpečiť už skôr, a to v čase základného konania o predmete sporu, prípadne aká skutočnosť mu bránila v skoršom zabezpečení označeného dôkazu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, v čom by takýto dôkaz pre neho mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd poznamenáva, že napriek tvrdeniu žalovaného, že znalecké vyjadrenie znalca Ing. Vémolu a ÚSI Brno jednoznačne hovorí o tom, že posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina je vadný (vo vzťahu k jazdným vlastnostiam motorového vozidla právneho predchodcu žalobcov), žalovaný o týchto skutočnostiach nepredložil žiadne dôkazy, pretože takéto vyjadrenia k podanému odvolaniu nepripojil a takýto záver o spochybnení znaleckého posudku vypracovaného v základnom konaní nevyplýva ani z obsahu spisu sp. zn. 7C/656/1998. V tejto súvislosti je namieste poukázať na vyjadrenie povereného pracovníka znaleckého ústavu v pôvodnom konaní, ktorý vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že ani prípadná zmena vlastností motorového vozidla (vo vzťahu k jeho hmotnosti) by nemohla mať podstatný vplyv na výsledky znaleckého dokazovania a nemohla by ovplyvniť záver v otázke zavinenia na vzniku dopravnej nehody.
Vzhľadom na tieto podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh na obnovu konania zamietol ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Neboli však podmienky pre potvrdenie súvisiaceho výroku o trovách konania, pretože aj keď súd prvého stupňa správne podľa zásady úspechu v konaní uložil povinnosť neúspešnému žalovanému nahradiť trovy konania úspešným žalobcom, jeho rozhodnutie týkajúce sa výšky priznanej náhrady trov konania je nesprávne, pretože vychádza z nesprávnej tarifnej hodnoty veci pri určovaní hodnoty úkony právnej služby. Odvolací súd má za to, že pri stanovení hodnoty úkonu právnej služby nemožno vychádzať z tarifnej hodnoty veci predstavujúcej výšku priznaného plnenia v konaní, o ktorého obnovu žiada žalovaný v tomto spore. Je tomu tak preto, že konanie pozostáva v podstate z dvoch fáz, kde prvou je samotné konanie o povolenie obnovy konania a druhou (v prípade úspechu navrhovateľa obnovy) pokračujúce konanie v základnom konaní. V konaní o povolenie obnovy je preto potrebné vychádzať z neurčitej hodnoty predmetu sporu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb, vo výške 1/13 výpočtového základu, kde pri úkonoch vykonaných v roku 2010 bola hodnota jedného úkonu stanovená sumou 55,49 eura a v roku 2012 sumou 58,69 eura. Odvolací súd preto žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania za celkovo tri úkony právnej služby (2 úkony v roku 2010 á 55,49 euro + 2 x 7,21 eura režijný paušál a jeden úkon v roku 2012 - 58,69 eura + 7,63 eura), náhradu straty času v sume 76,26 eura a cestovné vo výške 36,06 eura, spolu v sume 304,04 eura.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože úspešní žalobcovia v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania neuplatnili a žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.