Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/43/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ E. Č., bývajúcej v B.,

2/ H. T., bývajúcej v L., zastúpených Mgr. P. L., advokátom, so sídlom v B., proti odporkyni

S. Š., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. P. D., advokátom, so sídlom v B., o úpravu užívania

spoločných nehnuteľných vecí a určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu,

vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateliek proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 16. septembra 2008 sp. zn. v napadnutej časti, v ktorej zmenil rozsudok

Okresného súdu Zvolen z 22. novembra 2007 č. k. – 162 vo výroku, ktorým

uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ 54 619,80 Sk tak, že návrh z a m i e t a

a v nadväzujúcom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia

na ďalšie konanie.

Dovolanie navrhovateľky 2/ o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. novembra 2007 č. k. – 162 vyslovil,

že odporkyňa je oprávnená užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D.,

zapísané na liste vlastníctva č. X., vedeného Správou katastra K., súpisné číslo X., na parcele

č. X., druh stavby X. – rodinný dom v celosti do doby zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke 1/ 86 965,20 Sk a na účet súdu súdny poplatok 5 214 Sk, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľka 1/ preukázala skutočnosť, že medzi ňou a

odporkyňou nedošlo k dohode o hospodárení s predmetnou spoločnou vecou, napriek tomu,

že mala snahu vyriešiť hospodárenie a dokonca zorganizovala stretnutie, ktorého sa

odporkyňa nezúčastnila a k ďalšiemu stretnutiu nedošlo. Tým sú naplnené zákonné

predpoklady (nedošlo k dohode o hospodárení so

spoločnou vecou), keď predmetné nehnuteľnosti od decembra 2004 užíva odporkyňa, prečo

rozhodol, že je oprávnená ich užívať (v celosti) až do zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nim. Odporkyni súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/

86 965,20 Sk titulom bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľnosti, ktorej je

navrhovateľka 1/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/12 (odporkyňa v podiele 5/12). Pri

určení jeho výšky vychádzal z výšky nájomného podľa potvrdenia realitnej kancelárie L.

(4 200 Sk mesačne) a výšky spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky 1/ (58 % predstavuje

sumu 2 436 Sk). Potom za obdobie od decembra 2004 (užívanie nehnuteľnosti výlučne

odporkyňou) do 22. 11. 2007 (rozhodnutie súdu) predstavuje priznanú sumu (35 mesiacov x

2 436 = 85 260 Sk + 21 dní x 81,20 Sk = 1 705,20 Sk) s tým, že bolo možné rozhodnúť o

bezdôvodnom obohatení len za predchádzajúce obdobie a nie do budúcna (návrh v tejto časti

zamietol). Návrh (navrhovateliek 1/, 2/) zamietol aj v časti nároku uplatneného titulom

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. X. a X.

(vo vlastníctve navrhovateľky 1/ v podiele 5/12, navrhovateľky 2/ v podiele 2/12 a odporkyne

v podiele 5/12), pretože nebola preukázaná jeho výška. O trovách konania rozhodol podľa

a súdnom poplatku podľa o súdnych

poplatkoch.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. septembra 2008 sp. zn.

na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol návrh vo

zvyšku, potvrdil. V zostávajúcej časti ho zmenil tak, že návrh zamieta. Navrhovateľkám 1/, 2/

uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania 12 472 Sk

a náhradu trov odvolacieho konania 11 295 Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno danú vec

posudzovať podľa ustanovenia (ako súd prvého stupňa),

pretože navrhovateľky 1/, 2/, ktoré sa domáhajú určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou

vecou, majú proti odporkyni väčšinový podiel na (všetkých) nehnuteľnostiach. Vždy teda

môžu rovnakým hlasovaním odporkyňu prehlasovať a dosiahnuť výsledok, ktorého sa

domáhajú predmetným návrhom. Stotožnil sa s právnym názorom odporkyne, podľa ktorého

neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o hospodárení so spoločnou vecou, ktoré

prichádza do úvahy len v prípadoch vyplývajúcich z

(pokiaľ by došlo k rovnosti hlasov, ak sa nedosiahla väčšina hlasov alebo dohoda a ak

rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou pri hlasovaní

spoluvlastníci nesúhlasia). Z obsahu spisu vyplýva, že sa neuskutočnila schôdza podielových

spoluvlastníkov, na ktorej by sa rozhodovalo o hospodárení so spoločnou vecou, ktorá

skutočnosť v konaní spochybnená nebola. Preto neboli splnené zákonom predpokladané

podmienky pre podanie návrhu na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou súdom.

Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, bol toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol

o nároku, ktorý nebol v konaní ani uplatnený. Návrhom na začatie konania a v celom konaní

sa navrhovateľky totiž domáhali konštitutívneho rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o tom,

kto bude predmet spoluvlastníctva užívať a akým spôsobom, to znamená podľa ich návrhu

odplatne za určitú nimi navrhovanú sumu. Takéto rozhodnutie je právnou skutočnosťou,

zakladajúcou vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností s tým, že ide o novozaložené práva

a povinnosti smerujúce len do budúcnosti, ktoré nemôžu zakladať práva a povinnosti spätne.

Pokiaľ potom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie,

ktoré malo spočívať v náhrade za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky 1/

odporkyňou, konal v rozpore s a jeho konanie je postihnuté tzv. inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovateľky v časti, v ktorej

nebola navrhovateľke 1/ priznaná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu

odporkyňou v období od 1. 12. 2004 do 13. 10. 2006, t. j. za 682 dní, keď pri mesačnej

náhrade 2 436 Sk pripadá na jeden deň suma 80,087 Sk ( 2 436 x 12 : 365 = 80,087 Sk), teda

za 682 dní má nárok na zaplatenie 54 619,80 Sk. Súčasne napadli rozhodnutie o trovách

prvostupňového a odvolacieho konania. Žiadali zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že

odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 54 619 Sk a trovy konania do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Namietali, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Poukázali na to, že sa svojím návrhom nedomáhali len konštitutívneho rozhodnutia súdu

o hospodárení so spoločnou vecou, ale aj určenia výšky náhrady za užívanie ich podielov

odporkyňou od decembra 2004 do vyhlásenia rozhodnutia, pričom posúdenie skutkového

stavu po právnej stránke je vždy úlohou súdu. Preto ani čistá zmena v právnej kvalifikácii nie

je zmenou návrhu. Nejde o zmenu návrhu, ak navrhovateľ žiada priznať nárok na zaplatenie

určitej peňažnej čiastky, ktorý v návrhu pôvodne právne kvalifikoval ako plnenie zo zmluvy,

avšak neskôr tvrdí, že ide o bezdôvodné obohatenie. Súdy nižších stupňov neposúdili návrh

na začatie konania tak, že sčasti ide o návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a sčasti

o návrh na rozhodnutie súdu o hospodárenie so spoločnou vecou. Právny záver odvolacieho

súdu o nesplnení predpokladov na rozhodovanie súdu o hospodárení so spoločnou vecou,

nepovažoval za správny z uvedených dôvodov. Odvolací súd podľa ich názoru nedostatočne

vyhodnotil hmotnoprávny rozmer procesných úkonov účastníkov konania, keď podanie

návrhu spoluvlastníkmi, ktorých podiely predstavujú väčšinu, obsahujú všetky náležitosti

rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, ako aj náležitosti návrhu na

dohodu spoluvlastníkov o výške náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností, ku ktorému

sa môže spoluvlastník, voči ktorému návrh smeruje, vyjadriť resp. návrh na dohodu,

obsiahnutý v návrhu, prijať. V predmetnej veci sa odporkyňa vyjadrila, že s návrhom

nesúhlasí (výška náhrady). Napokon uviedli, že pokiaľ nedošlo k naplneniu zákonných

podmienok rozhodovania súdu podľa pred začatím súdneho

konania, došlo k ich naplneniu určite počas súdneho konania, prostredníctvom písomných

vyjadrení sporových strán, resp. na pojednávaní, na ktorom sa účastníčky zúčastnili. Keďže

súd rozhoduje na základe okolností existujúcich v čase rozhodnutia a v čase rozhodnutia súdu

prvého stupňa už boli zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu určite splnené, nemožno

hovoriť o nesplnení zákonných podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia.

Odporkyňa bola toho názoru, že odvolací súd vec správne právne posúdil. Uviedla, že

navrhovateľky sa voči nej nikdy nedomáhali a ani nemohli domáhať bezdôvodného

obohatenia za minulé obdobie, ale domáhali sa len úpravy hospodárenia so spoločnou vecou

smerom do budúcnosti. Samotná výška určeného bezdôvodného obohatenia podľa nej

nezodpovedá ani realite. Preto navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania - navrhovateľka 1/ ( ), proti

rozhodnutiu v časti, v ktorej ho možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné, proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia

orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie

( ).

Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213

ods. 3 ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe

bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3

sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané Je neprípustné,

aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nesplnení

zákonných predpokladov ( ) pre rozhodnutie súdu

o hospodárení so spoločnou vecou (nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve), dospel

len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,

aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Navrhovateľky sa svojím návrhom voči odporkyni domáhali, aby súd rozhodol

o oprávnenosti odporkyne užívať predmetné nehnuteľnosti do doby zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva a súčasne uloženia jej povinnosti uhrádzať im náhradu za

užívanie ich spoluvlastníckeho podielu v určenej výške, po zmene návrhu pripustenej súdom

jednotlivé sumy do 30. dňa príslušného mesiaca od decembra 2004 do doby zrušenia

a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvého stupňa dospel k záveru

o dôvodnosti návrhu podľa ustanovenia len v časti

týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X., vedeného Správou katastra K.,

v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a odporkyne ako aj bezdôvodného

obohatenia uplatneného navrhovateľkou 1/ titulom užívania tejto nehnuteľnosti za obdobie od

decembra 2004 do rozhodnutia súdu (22. 11. 2007). Na rozdiel od neho odvolací súd dospel

k záveru o nesplnení zákonných predpokladov ( )

rozhodovania súdu o určení spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2

) a absencii návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 16. septembra 2008, na ktorom

došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy vykonané

súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania charakteru

a dôvodnosti nároku uplatneného návrhom na začatie konania.

Krajský súd pre odlišný skutkový záver o neopodstatnenosti a neuplatnení nároku

(bezdôvodné obohatenie) nezopakoval dokazovanie ani výsluchom účastníkov konania

a napriek tomu konštatoval, že neboli splnené podmienky pre podanie návrhu na rozhodnutie

súdu o hospodárení so spoločnou vecou.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad,

preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere

predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich

hodnotenie.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto povahy

( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( ) a preto

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti vo veci samej a nadväzujúcom výroku

o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3

).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľky 2/ treba uviesť, že právo podať dovolanie nie je

dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo

a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V danej veci bol dovolaním

aj navrhovateľky 2/ napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté

len o právach navrhovateľky 1/. Preto dovolanie navrhovateľky 2/ nie je subjektívne prípustné

a bolo dovolacím súdom v zmysle v spojení s

, odmietnuté.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: