Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0b1/369003.f864be.pdf
PDF · 107.3 KB
No categories available
2Cdo/43/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 43/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek 1/ E. Č., bývajúcej v B.,
2/ H. T., bývajúcej v L., zastúpených Mgr. P. L., advokátom, so sídlom v B., proti odporkyni
S. Š., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. P. D., advokátom, so sídlom v B., o úpravu užívania
spoločných nehnuteľných vecí a určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu,
vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13 C 172/2004, o dovolaní navrhovateliek proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2008 sp. zn. 14 Co 69/2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 16. septembra 2008 sp. zn. 14 Co 69/2008 v napadnutej časti, v ktorej zmenil rozsudok
Okresného súdu Zvolen z 22. novembra 2007 č. k. 13 C 172/2004 – 162 vo výroku, ktorým
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ 54 619,80 Sk tak, že návrh z a m i e t a
a v nadväzujúcom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie.
Dovolanie navrhovateľky 2/ o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 22. novembra 2007 č. k. 13 C 172/2004 – 162 vyslovil,
že odporkyňa je oprávnená užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D.,
zapísané na liste vlastníctva č. X., vedeného Správou katastra K., súpisné číslo X., na parcele
č. X., druh stavby X. – rodinný dom v celosti do doby zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke 1/ 86 965,20 Sk a na účet súdu súdny poplatok 5 214 Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľka 1/ preukázala skutočnosť, že medzi ňou a
odporkyňou nedošlo k dohode o hospodárení s predmetnou spoločnou vecou, napriek tomu,
že mala snahu vyriešiť hospodárenie a dokonca zorganizovala stretnutie, ktorého sa
odporkyňa nezúčastnila a k ďalšiemu stretnutiu nedošlo. Tým sú naplnené zákonné
predpoklady § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nedošlo k dohode o hospodárení so
spoločnou vecou), keď predmetné nehnuteľnosti od decembra 2004 užíva odporkyňa, prečo
rozhodol, že je oprávnená ich užívať (v celosti) až do zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nim. Odporkyni súčasne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/
86 965,20 Sk titulom bezdôvodného obohatenia získaného užívaním nehnuteľnosti, ktorej je
navrhovateľka 1/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/12 (odporkyňa v podiele 5/12). Pri
určení jeho výšky vychádzal z výšky nájomného podľa potvrdenia realitnej kancelárie L.
(4 200 Sk mesačne) a výšky spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky 1/ (58 % predstavuje
sumu 2 436 Sk). Potom za obdobie od decembra 2004 (užívanie nehnuteľnosti výlučne
odporkyňou) do 22. 11. 2007 (rozhodnutie súdu) predstavuje priznanú sumu (35 mesiacov x
2 436 = 85 260 Sk + 21 dní x 81,20 Sk = 1 705,20 Sk) s tým, že bolo možné rozhodnúť o
bezdôvodnom obohatení len za predchádzajúce obdobie a nie do budúcna (návrh v tejto časti
zamietol). Návrh (navrhovateliek 1/, 2/) zamietol aj v časti nároku uplatneného titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. X. a X.
(vo vlastníctve navrhovateľky 1/ v podiele 5/12, navrhovateľky 2/ v podiele 2/12 a odporkyne
v podiele 5/12), pretože nebola preukázaná jeho výška. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. a súdnom poplatku podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. septembra 2008 sp. zn. 14 Co 69/2008
na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol návrh vo
zvyšku, potvrdil. V zostávajúcej časti ho zmenil tak, že návrh zamieta. Navrhovateľkám 1/, 2/
uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania 12 472 Sk
a náhradu trov odvolacieho konania 11 295 Sk na účet právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok,
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno danú vec
posudzovať podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ako súd prvého stupňa),
pretože navrhovateľky 1/, 2/, ktoré sa domáhajú určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou
vecou, majú proti odporkyni väčšinový podiel na (všetkých) nehnuteľnostiach. Vždy teda
môžu rovnakým hlasovaním odporkyňu prehlasovať a dosiahnuť výsledok, ktorého sa
domáhajú predmetným návrhom. Stotožnil sa s právnym názorom odporkyne, podľa ktorého
neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o hospodárení so spoločnou vecou, ktoré
prichádza do úvahy len v prípadoch vyplývajúcich z § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(pokiaľ by došlo k rovnosti hlasov, ak sa nedosiahla väčšina hlasov alebo dohoda a ak
rozhodla väčšina, ale ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, s ktorou pri hlasovaní
spoluvlastníci nesúhlasia). Z obsahu spisu vyplýva, že sa neuskutočnila schôdza podielových
spoluvlastníkov, na ktorej by sa rozhodovalo o hospodárení so spoločnou vecou, ktorá
skutočnosť v konaní spochybnená nebola. Preto neboli splnené zákonom predpokladané
podmienky pre podanie návrhu na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou súdom.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, bol toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol
o nároku, ktorý nebol v konaní ani uplatnený. Návrhom na začatie konania a v celom konaní
sa navrhovateľky totiž domáhali konštitutívneho rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o tom,
kto bude predmet spoluvlastníctva užívať a akým spôsobom, to znamená podľa ich návrhu
odplatne za určitú nimi navrhovanú sumu. Takéto rozhodnutie je právnou skutočnosťou,
zakladajúcou vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností s tým, že ide o novozaložené práva
a povinnosti smerujúce len do budúcnosti, ktoré nemôžu zakladať práva a povinnosti spätne.
Pokiaľ potom súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie,
ktoré malo spočívať v náhrade za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky 1/
odporkyňou, konal v rozpore s § 153 ods. 2 O. s. p. a jeho konanie je postihnuté tzv. inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovateľky v časti, v ktorej
nebola navrhovateľke 1/ priznaná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu
odporkyňou v období od 1. 12. 2004 do 13. 10. 2006, t. j. za 682 dní, keď pri mesačnej
náhrade 2 436 Sk pripadá na jeden deň suma 80,087 Sk ( 2 436 x 12 : 365 = 80,087 Sk), teda
za 682 dní má nárok na zaplatenie 54 619,80 Sk. Súčasne napadli rozhodnutie o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania. Žiadali zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 54 619 Sk a trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Namietali, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Poukázali na to, že sa svojím návrhom nedomáhali len konštitutívneho rozhodnutia súdu
o hospodárení so spoločnou vecou, ale aj určenia výšky náhrady za užívanie ich podielov
odporkyňou od decembra 2004 do vyhlásenia rozhodnutia, pričom posúdenie skutkového
stavu po právnej stránke je vždy úlohou súdu. Preto ani čistá zmena v právnej kvalifikácii nie
je zmenou návrhu. Nejde o zmenu návrhu, ak navrhovateľ žiada priznať nárok na zaplatenie
určitej peňažnej čiastky, ktorý v návrhu pôvodne právne kvalifikoval ako plnenie zo zmluvy,
avšak neskôr tvrdí, že ide o bezdôvodné obohatenie. Súdy nižších stupňov neposúdili návrh
na začatie konania tak, že sčasti ide o návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia a sčasti
o návrh na rozhodnutie súdu o hospodárenie so spoločnou vecou. Právny záver odvolacieho
súdu o nesplnení predpokladov na rozhodovanie súdu o hospodárení so spoločnou vecou,
nepovažoval za správny z uvedených dôvodov. Odvolací súd podľa ich názoru nedostatočne
vyhodnotil hmotnoprávny rozmer procesných úkonov účastníkov konania, keď podanie
návrhu spoluvlastníkmi, ktorých podiely predstavujú väčšinu, obsahujú všetky náležitosti
rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, ako aj náležitosti návrhu na
dohodu spoluvlastníkov o výške náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností, ku ktorému
sa môže spoluvlastník, voči ktorému návrh smeruje, vyjadriť resp. návrh na dohodu,
obsiahnutý v návrhu, prijať. V predmetnej veci sa odporkyňa vyjadrila, že s návrhom
nesúhlasí (výška náhrady). Napokon uviedli, že pokiaľ nedošlo k naplneniu zákonných
podmienok rozhodovania súdu podľa § 139 Občianskeho zákonníka pred začatím súdneho
konania, došlo k ich naplneniu určite počas súdneho konania, prostredníctvom písomných
vyjadrení sporových strán, resp. na pojednávaní, na ktorom sa účastníčky zúčastnili. Keďže
súd rozhoduje na základe okolností existujúcich v čase rozhodnutia a v čase rozhodnutia súdu
prvého stupňa už boli zákonné podmienky pre rozhodnutie súdu určite splnené, nemožno
hovoriť o nesplnení zákonných podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia.
Odporkyňa bola toho názoru, že odvolací súd vec správne právne posúdil. Uviedla, že
navrhovateľky sa voči nej nikdy nedomáhali a ani nemohli domáhať bezdôvodného
obohatenia za minulé obdobie, ale domáhali sa len úpravy hospodárenia so spoločnou vecou
smerom do budúcnosti. Samotná výška určeného bezdôvodného obohatenia podľa nej
nezodpovedá ani realite. Preto navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania - navrhovateľka 1/ (§ 240 ods. 1 O. s. p.), proti
rozhodnutiu v časti, v ktorej ho možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1
O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné, proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 3 O. s. p.).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia
orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213
ods. 3 O. s. p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním
založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda
skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe
bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné,
aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nesplnení
zákonných predpokladov (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka) pre rozhodnutie súdu
o hospodárení so spoločnou vecou (nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve), dospel
len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe
ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,
aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Navrhovateľky sa svojím návrhom voči odporkyni domáhali, aby súd rozhodol
o oprávnenosti odporkyne užívať predmetné nehnuteľnosti do doby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne uloženia jej povinnosti uhrádzať im náhradu za
užívanie ich spoluvlastníckeho podielu v určenej výške, po zmene návrhu pripustenej súdom
jednotlivé sumy do 30. dňa príslušného mesiaca od decembra 2004 do doby zrušenia
a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvého stupňa dospel k záveru
o dôvodnosti návrhu podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka len v časti
týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X., vedeného Správou katastra K.,
v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1/ a odporkyne ako aj bezdôvodného
obohatenia uplatneného navrhovateľkou 1/ titulom užívania tejto nehnuteľnosti za obdobie od
decembra 2004 do rozhodnutia súdu (22. 11. 2007). Na rozdiel od neho odvolací súd dospel
k záveru o nesplnení zákonných predpokladov (§ 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
rozhodovania súdu o určení spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka) a absencii návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní zo 16. septembra 2008, na ktorom
došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by boli zopakované dôkazy vykonané
súdom prvého stupňa a že by bolo doplnené dokazovanie na okolnosti preukázania charakteru
a dôvodnosti nároku uplatneného návrhom na začatie konania.
Krajský súd pre odlišný skutkový záver o neopodstatnenosti a neuplatnení nároku
(bezdôvodné obohatenie) nezopakoval dokazovanie ani výsluchom účastníkov konania
a napriek tomu konštatoval, že neboli splnené podmienky pre podanie návrhu na rozhodnutie
súdu o hospodárení so spoločnou vecou.
Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný podklad,
preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere
predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich
hodnotenie.
Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto povahy
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) musel dovolací súd prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a preto
rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti vo veci samej a nadväzujúcom výroku
o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3
O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľky 2/ treba uviesť, že právo podať dovolanie nie je
dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo
a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V danej veci bol dovolaním
aj navrhovateľky 2/ napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté
len o právach navrhovateľky 1/. Preto dovolanie navrhovateľky 2/ nie je subjektívne prípustné
a bolo dovolacím súdom v zmysle § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p., odmietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: