Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/172/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobkyne: D. Č., V.. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. E. H. XX, G. G., zastúpená: Mgr. Peter Lacko, advokát, AK Bratislava, Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: N. Š., V.. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Y. XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, AK Banská Bystrica, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o úpravu užívania spoločných nehnuteľných vecí a určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.813,02 € s 8 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 22.03.2009 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok z podaného žalobného návrhu vo výške 108,50 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa D. Č. a v tom čase žalobkyňa v druhom rade E. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. X., L. J. XX sa svojim žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 02.12.2004 najskôr domáhali toho, aby súd rozhodol v rozsudku tak, že žalovaná je oprávnená užívať nehnuteľnosti nachádzajúce v katastrálnom území O. Y., zapísané na katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra H., na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XX, na parcele č. KN XXX/X, na LV č. XXX ako parcelné číslo KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S., parcelné číslo KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S., parcelné číslo KN XXX/X v častiach záhrady o výmere XXX S. X, záhrady o výmere XXX S., vodné plochy o výmere XX S., zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S., parcelné číslo KN XXX/X záhrady o výmere XXX S. a na LV č. XXX parcelné číslo KN XXX orná pôda o výmere XXX S. v celosti do doby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zároveň sa domáhali toho, aby súd určil žalovanej povinnosť žalobkyni D. Č. uhrádzať mesačne sumu 4.300,- Sk (142,73 €) ako úhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vždy do 30.-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom december 2004 a zároveň sa žalobkyne domáhali toho, aby súd určil povinnosť, v tom čase žalobkyni v druhom rade E. Y. uhrádzať mesačne sumu 200,- Sk (6,64 €) ako náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu vždy do 30.-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom december 2004. Zároveň sa domáhali aj náhrady trov konania.

2. Na pojednávaní konanom dňa 22.11.2007 požiadala právna zástupkyňa žalobkýň o zmenu návrhu v tom zmysle, že žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, aby súd zaviazal žalovanú uhrádzať žalobkyni v prvom rade, ako aj žalobkyni v druhom rade jednotlivé sumy vždy do 30.-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom december 2004 až do doby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd uznesením na pojednávaní takúto zmenu návrhu pripustil. Žalobkyne svoj

návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v prvom rade a žalovaná sú spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. Y., zapísaných na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, správa katastra H., na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XX, na parcele č. KN XXX/X a to žalobkyňa prvom rade v podiele 7/12-tín a žalovaná v podiele 5/12-tín. Ďalej žalobkyne v prvom a druhom rade a žalovaná sú spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Y., zapísaných na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, správa katastra H. na LV č. XXX ako parcela č. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S., parcela č. KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX S., parcela č. KN XXX/X v častiach záhrada o výmere XXX S., záhrady o výmere XXX S., vodné plochy o výmere XX S., zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S., parcela č. KN XXX/X, záhrady o výmere XXX S. v podiele žalobkyňa v prvom rade 5/12-tín, žalobkyňa v druhom rade 2/12-tiny a žalovaná 5/12-tín. Ďalej žalobkyne v prvom a druhom rade a žalovaná sú spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O. Y., zapísaných na Katastrálnom úrade v Banskej Bystrici, Správa katastra H., na LV č. XXX ako parcelné číslo KN XXX - orná pôda o výmere XXX S. v podiele žalobkyňa v prvom rade 5/12-tín, žalobkyňa v druhom rade 2/12-tiny a žalovaná v podiele 5/12-tín. V návrhu ďalej uviedli, že žalobkyne mali záujem so žalovanou sa dohodnúť o spôsobe hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, preto zvolali na deň 16.07.2004 schôdzku spoluvlastníkov. Žalovaná sa jej nezúčastnila, svoju neúčasť síce ospravedlnila s tým, že oznámi termín, kedy sa môže schôdzky zúčastniť. To však k dnešnému dňu a napriek ďalšej výzve neurobila, nereagovala ani na písomné ponuky žalobkýň. Žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti v celosti bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalobkýň už niekoľko rokov, pričom tieto užíva bez toho, aby nejakým spôsobom poskytla žalobkyniam náhradu za užívanie ich spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom ku skutočnosti, že nebola dosiahnutá dohoda o hospodárení so spoločnou vecou v tom zmysle, že žalovaná nereaguje na návrhy spoluvlastníkov k väčšinovým podielom, sú nútení žalobkyne obrátiť sa návrhom na súd. Žalobkyne sa domnievajú, že žalovaná sa bezplatným užívaním spoluvlastníckych podielov bezdôvodne obohacuje, keďže tieto užíva bez právneho dôvodu. Preto žiadali, aby žalovaná za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni v prvom rade uhrádzala mesačne sumu 4.300,- Sk a žalobkyni v druhom rade mesačne sumu 200,- Sk, takto stanovenú náhradu považujú za primeranú vzhľadom k veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov.

3. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 13C/172/2004 - 162 zo dňa 22.11.2007 rozhodol tak, že žalovaná je oprávnená užívať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O. Y., zapísané na LV č. XXX vedeného Správou katastra H., číslo súpisné XX, na parcele č. XXX/X, druh stavby XXX- rodinný dom. v celosti do doby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v prvom rade sumu 86.965,20 Sk (2.886,72 €) v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 5.214,- Sk (173,07 €). Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom, že nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou s tým, že na základe vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosti vedené ne LV č. XXX užíva od decembra 2004, čo bolo rozhodné pre posúdenie v tomto konaní, výlučne žalovaná a preto rozhodol, že žalovaná je oprávnená užívať predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v celosti až do doby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň rozhodol, že je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v prvom rade určenú sumu 86.965,20 Sk a to titulom bezdôvodného obohatenia, keďže bolo preukázané, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti minimálne od decembra 2004 výlučne sama. Žalobkyňa v prvom rade uniesla dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia tým, že súdu predložila listinný dôkaz (potvrdenie V. H.V. X., N..V..Q.. G. G.), z ktorého vyplýva, že nájomné za predmetné nehnuteľnosti predstavuje sumu 4.200,- Sk (139,41 €) mesačne. Súd vychádzal z toho, že takto určené nájomné predstavuje nájomné celého domu, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v prvom rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/12- tín, priznali jej z tejto čiastky iba 58 %, teda 2.436,- Sk (80,86 €). Vzhľadom na čas užívania, teda od decembra 2004 v zmysle návrhu do termínu rozhodovania súdu 22.11.2004 priznal bezdôvodné obohatenie za 35 mesiacov po 2.436,- Sk s tým, že za mesiac november krátil mesačnú sumu na počet užívaných dní (1.705,20 Sk) a ustálil, že žalovaná sa k takejto čiastke na úkor žalobkyne v prvom rade, t.j. D. Č. obohatila. Súd v odôvodení ďalej uviedol, že rozhodol ku dňu 22.11.2007, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku, pretože o bezdôvodnom obohatení možno rozhodnúť len za predchádzajúce obdobie a nie do budúcna tak, ako si to žiadala žalobkyňa v návrhu na začatie konania a preto v tejto časti musel byť návrh zamietnutý. Pokiaľ sa žalobkyne v prvom rade a v druhom rade domáhali bezdôvodného obohatenia

za nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a na LV č. XXX, vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia tento návrh súd zamietol. 4. V dôsledku odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 16.09.2008 č.k. 14Co 69/2008 - 242 rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej zamietol návrh, vo zvyšku potvrdil. V zostávajúcej časti zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol. Žalobkyniam v prvom a druhom rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy prvostupňového aj trovy odvolacieho konania. Vo zvyšku v časti uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali žalobkyne v časti, v ktorej nebola žalobkyni D. Č. priznaná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanou v období od 01.12.2004 do 13.10.2006, teda za 682 dní vyčíslená na sumu 54.619,80 Sk (1.813,05 €) dovolanie.

5. Zároveň bolo napadnuté rozhodnutie o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalobkyne sa dožadovali zmeny rozsudku odvolacieho súdu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni D. Č. sumu 54.619,- Sk a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Dovolací súd po zistení, že dovolanie podané žalobkyňou D. Č. bolo podané proti rozhodnutiu v časti, ktoré ho možno týmto opravným prostriedkom napadnúť, po preskúmaní rozsudku krajského súdu tento zrušil. Dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávnej rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto povahy musel dovolací súd prihliadnuť a preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti vo veci samej a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd bez toho, aby zopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, alebo doplnil dokazovanie na okolnosti preukázania, charakteru a dôvodnosti nároku uplatneného návrhom na začatie konania konštatoval, že neboli splnené podmienky pre podanie návrhu na rozhodnutie súdu o hospodárení so spoločnosťou vecou. Pretože si odvolací súd nezabezpečil, nezadovážil rovnocenný podklad pre hodnotenie dôkazov, jeho skutkové a z neho vyplývajúce právne závery sú predčasné. Dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu v dovolaním napadnutej časti vo veci samej, v časti, v ktorej nebolo žalobkyni D. Č. priznaná náhrada za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanou v období od 01.12.2004 do 13.10.2006, t.j. za 682 dní, keď pri mesačnej náhrade 2.436,- Sk (80,86 €) pripadá na jeden deň suma 80,087 Sk (2,66 €), teda za 682 dní má nárok na zaplatenie 54,619,80 Sk. Zároveň okrem zrušenia tejto časti rozhodnutia vo veci samej zrušil aj nadväzujúci výrok o trovách konania a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal vec a zrušil rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť navrhovateľke sumu 54,619,80 Sk (1.813,018 €) a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a to uznesením č.k. 14Co 55/2010 - 321 zo dňa 29.06.2010.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto uznesení okrem iného uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu v tomto štádiu odvolacieho konania je účastníčkou na strane žalobkyne už len pôvodná žalobkyňa v prvom rade, t.j. D. Č.. Predmetom odvolacieho konania a teda konania vôbec je suma 1.813,018 € (54.618,80 Sk), ktorá predstavuje náhradu za užívanie nehnuteľností, ktorá je podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej a to za obdobie od podania návrhu v tejto veci, t.j. od decembra 2004 do 13.10.2006 tak, ako bol tento návrh vymedzený podaným dovolaním.

9. Žalobkyňa (spolu so žalobkyňou v druhom rade) sa podaným návrhom pôvodne domáhala, aby súd rozhodol o užívaní predmetných nehnuteľností (rodinného domu a ďalších pozemkových nehnuteľností) a aby súd určil žalovanej povinnosť uhrádzať žalobkyni mesačnú náhradu za užívanie určenú sumou 4.300,- Sk (žalobkyni v druhom rade sumou 200,- Sk) mesačne vždy do 30.-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom december 2004. Na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 22.11.2007 so súhlasom súdu bol zmenený návrh tak, že v časti úhrady za užívanie nehnuteľností požadovali žalobkyne, aby jednotlivé sumy vždy do 30.-teho dňa príslušného mesiaca počnúc mesiacom december 2004 bola žalovaná povinná platiť do doby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

10. Odvolací súd poukázal na právnu úpravu ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa nedosiahne väčšina alebo dohoda, rozhodne na

návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníctva súd. Väčšinový spoluvlastník, pokiaľ právne relevantne rozhodol o spôsobe, či rozsahu užívania spoločnej veci, nemá dôvod domáhať sa, aby takúto úpravu vykonal súd a teda nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o úprave užívania spoločnej veci. Ak však ďalší spoluvlastník toto rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka nerešpektuje, má právo na ochranu svojho vlastníckeho práva. Jedným zo spôsobom úpravy užívania nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve je aj ten spôsob, že jeden zo spoluvlastníkov užíva celú vec a ďalší spoluvlastníci (spoluvlastníci) dostanú spravidla finančnú náhradu. V danom prípade je podľa odvolacieho súdu nepochybné, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou predmetnej domovej nehnuteľnosti, túto užíva (zrejme v celosti) menšinová spoluvlastníčka žalovaná. Ako je zjavné zo samotného žalobného návrhu, takýto spôsob užívania vyjadruje aj vôľu väčšinovej spoluvlastníčky s tým, že požaduje za užívanie svojho podielu finančnú náhradu. Odvolací súd považoval nárok žalobkyne na peňažné plnenie od decembra 2004 do obdobia vymedzeného v dovolaní, teda do 13.10.2006 za dôvodný čo do svojho základu.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd musí dostatočným spôsobom po náležitom zistení skutkového stavu vysporiadať sa s určením výšky odplaty za užívanie spoločnej veci. Odvolací súd pritom poukázal na zistenú skutočnosť, že medzi stranami prebieha konanie o zaplatenie náhrady za užívanie tej istej spoločnej veci, avšak za iné obdobie, ktoré je predmetom znaleckého dokazovania. Išlo o konanie 16C/212/2008 pred Okresným súdom vo Zvolene. Odvolací súd na záver k veci uviedol, že súd zváži, že v záujme hospodárnosti konania nevyčká na výsledky uvedeného znaleckého dokazovania, ktoré môžu byť aj podkladom pre rozhodnutie v tejto veci s prihliadnutím na časové obdobie uplatnenej náhrady.

12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len , ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené Okresný súd vo Zvolene aplikoval procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z.z.

15. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Okresný súd vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie postupoval v ďalšom konaní v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 55/2010 - 321 zo dňa 29.06.2010 ako aj v zmysle toho, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesmi právnych zástupcov žalobkyne a žalovanej, oboznámením sa s prednesom žalobkyne a žalovanej, obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 16C/121/2008, obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/262/2004, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

18. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 22.03.2012 zistil, že žiada, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom zmysle, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celkovej sumy 1.813,02 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 22.03.2009 až do zaplatenia.

19. Okresný súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 22.03.2012 pripustil zmenu návrhu a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.813,02 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 22.03.2009 až do zaplatenia.

20. Právny zástupca žalobkyne ďalej k veci uviedol, že po oboznámení sa s jednotlivými znaleckými posudkami dospel k záveru, že v týchto znaleckých posudkoch sú sumy vyššie, ako požadujú ich náhradu v ich návrhu.

21. Súd z prednesu žalobkyne zistil, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu.

22. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 22.03.2012 zistil, že namietajú znalecké posudky, ktoré boli vykonané v konaní 16C/121/2008 a v plnom rozsahu sa pridržiava ich vyjadrení, ktoré zaslali Okresnému súdu Zvolen v rámci konania 16C/121/2008.

23. Súd z prednesu žalovanej zistil, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu.

24. V priebehu ďalšieho konania Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13C/172/2004 - 531 zo dňa 02.12.2014 prerušil konanie do času vyhlásenia uznesenia v zmysle § 118 ods. 4 veta druhá O.s.p., ktorým súd v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16C/121/2008 vyhlásil dokazovanie za skončené a to z dôvodu, že okresný súd skúmal najmä predmet dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/121/2008. Predmetom konania sp. zn. 16C/121/2008 je zaplatenie náhrady za užívanie tej istej spoločnej veci medzi rovnakými účastníkmi konania, avšak za iné obdobia, ako je uplatnené v konaní sp. zn. 13C/172/2004. Výsledok dokazovania v konaní sp. zn. 16C/121/2008 môže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o nárokoch žalobkyne, ktoré sú predmetom konania sp. zn. 13C/172/2004, nakoľko nároky uplatnené v tomto konaní si žalobkyňa uplatňuje na základe rovnakého skutkového stavu ako v konaní sp. zn. 16C/121/2008, pričom na objasnenie tohto skutkového stavu je nevyhnutné využiť rovnaké dôkazné prostriedky, ako v konaní sp. zn. 16C/121/2008. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Zvolen bolo podané odvolanie zo strany žalovanej.

25. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/78/2015 - 549 zo dňa 24.02.2016 uznesenie okresného súdu potvrdil. Vo svojom odôvodnení okrem iného Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že neexistuje dôvod, na základe ktorého by odvolací súd mal spochybniť súdnu úvahu okresného súdu o potrebe prerušenia konania do skončenia dokazovania v inej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16C/121/2008, keďže v danom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré môže mať význam aj pre toto konanie, pričom prerušením konania dochádza nielen k dodržiavaniu zásady hospodárnosti konania, ale aj účelnosti konania.

26. Okresný súd Zvolen po zistení zo zápisnice z pojednávania v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 16C/121/2008, že na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 súd vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie vo veci nenariadil a vyhlásil ho za skončené a vyhlásil v predmetnej veci rozsudok ako rozhodnutie vo veci samej, vydal uznesenie č.k. 13C/172/2004 - 562 zo dňa 10.10.2016, že súd pokračuje v konaní z vyššie uvádzaných dôvodov.

27. Na poslednom pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 právny zástupca žalobkyne k veci uviedol, že v plnom rozsahu sa pripájajú k ich doterajším vyjadreniam s tým, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.813,02 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 22.03.2009 z tejto sumy až do zaplatenia. Poukázal na to, že z doteraz vykonaného dokazovania, ako aj zo znaleckých posudkov vyplýva, že si uplatňujú nižšiu finančnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti v nižšej výške, ako vyplýva z týchto znaleckých posudkov, teda podľa ich názoru ich návrh je podaný dôvodne. Poukázal na vykonané dokazovanie v konaniach 16C/121/2008, ako aj v konaní pred Okresným súdom Zvolen 15C/262/2004. Tvrdil, že aj v týchto konaniach bolo preukázané, že žalobkyňa bola vylúčená z užívania predmetných nehnuteľností. V prípade, že súdu nebudú postačovať jednotlivé dôkazy, ktoré boli takto produkované, navrhol, aby súd doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania za konkrétne obdobie, ktoré je predmetom tohto konania.

28. Súd z prednesu žalobkyne na poslednom pojednávaní zistil, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, ktoré urobila v tomto konaní, ako aj písomných podaní, ako aj vyjadrení svojho právneho zástupcu. Z tohto dôvodu žiadala žalobnému návrhu vyhovieť. K veci uviedla, že bola vylúčená z užívania predmetných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a to od roku 1993.

29. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovanej na poslednom pojednávaní zistil, že sa pridržiava ich doterajších vyjadrení od samotného začiatku tohto konania, čo sa týka jeho vyjadrení, ako aj písomných vyjadrení, ako aj vyjadrení, ktoré boli uskutočnené v konaní samotnou žalovanou. Tvrdil, ako aj v konaní 16C/121/2008, že žalobkyni vždy išlo len o finančný nárok ako taký, nikdy jej nešlo o rodinný dom ako taký a tomu celému podriadila aj svoje úsilie a tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť v zmysle § 139

Občianskeho zákonníka ako väčšinová spoluvlastníčka prehlasovať žalovanú, ktorá bola menšinová spoluvlastníčka a mohla užívať predmetný rodinný dom a keďže takúto vôľu nikdy nemala, tvrdil, že sa nikdy o predmetný rodinný dom nestarala a nepodieľala sa na opravách a údržbe, čo vyplýva aj z rozsudku OS Zvolen v konaní 15C/262/2004 na strane 13. Majú za to, že celé konanie žalobkyne je šikanózne a je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tvrdil, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobkyni akúkoľvek finančnú náhradu a keďže takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa nich je šikanózne, nemôže požívať súdnu ochranu. K veci uviedol, že žalovaná aj so svojim manželom sa nasťahovali do predmetného rodinného domu, ktorý v tom čase bol v podstate hrubou stavbou a investovali svoje vlastné finančné prostriedky do tohto rodinného domu, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania v konaní pred OS Zvolen sp. zn. 15C/262/2004. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v konaní 15C/262/2004 fakticky žalobkyňa bola vyplácaná aj z prostriedkov, ktoré nevynaložila ona, ale žalovaná so svojím manželom a túto nehnuteľnosť zhodnotila a teda zásluhou žalovanej bola hodnota predmetnej nehnuteľnosti v danom čase len kvôli nej, inak by bola hodnota tej nehnuteľnosti nižšia a v tom vidia rozpor s dobrými mravmi a toto považujú za šikanózne konanie a majú za to, že takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu. Ďalej poukázal na ich výhrady, ktoré mali k vykonanému znaleckému dokazovaniu v konaní 16C/121/2008. K veci uviedol, že je sklamaný s postojom konkrétnych štátnych orgánov k predmetnej problematike tak, ako boli urobené v konaní 16C121/2008. Nakoľko v tomto konaní sa rieši špecifická problematika náhrady za užívania nie spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti a hlavne v konaní 16C/121/2008 sa mohol vytvoriť nejaký ďalší základ pre postup aj v iných konaniach. Chcel poukázať na to, že jednotlivými správami, ktoré boli vykonané od príslušných štátnych orgánov je sklamaný. Jedine kvalifikovaný postoj zaujal Ú. N. F. I. Ž., jediný povedal, že v tomto prípade nie je možné postupovať v zmysle vyhlášky o oceňovaní nehnuteľností a to z toho dôvodu, že táto vyhláška neupravuje postup, kedy sa uplatňuje náhrada za užívanie rodinného domu a upravuje postup len pri náhrade za užívanie pozemkov. Ďalej k veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája ku svojmu podaniu, ktoré urobil v konaní 16C /121/2008, ide o odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.09.2016. Právny zástupca žalovanej ďalej k veci uviedol, že ťažiskom celého znaleckého dokazovania v konaní 16C/121/2008 bolo to, že znalci si uzurpovali rozhodovať o právnom probléme, čo podľa neho je neprípustné. Pokiaľ teda žiadna problematika neupravuje túto oblasť náhrady za užívanie rodinného domu a to konkrétne vyhláška o oceňovaní, tak znalci si nemôžu uzurpovať, tatko postupovať a oceňovať náhradu za užívanie rodinného domu. Tvrdil, že v danom prípade nie je to problém technický, ale problém právny. Tvrdil, že súd si musí určiť, aká je výška bezdôvodného obohatenia a toto naznačoval aj Ústav súdneho inžinierstva a tvrdil, že nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia a aj to by bol dôvod pre zamietnutie žaloby ako takej vzhľadom na účinnosť Civilného sporového poriadku. V konaní predložili potvrdenie Obecného úradu Y., že nie sú prípady, kde by sa v obci prenajímali takéto rodinné domy a prenajímajú sa len byty a teda tvrdil, že výška bezdôvodného obohatenia môže byť len vo výške užívania obdobného bytu v obci Y., pokiaľ sa nepodarilo zistiť, že sa prenajímajú aj rodinné domy, čo bolo preukázané vzhľadom na nezáujem občanov o nájom takýchto nehnuteľností. Tvrdil, že tie čísla, ktoré vyšli dvom vrcholným znaleckým inštitúciám sú hanbou znaleckej činnosti ako takej s tým, že ide o fiktívne čísla, nereálne čísla, ktoré sú v rozpore s primárnou logikou a čo nie je logické, nemôže byť v súlade s právom. Nebránili sa to mu, že keby bolo v konaní preukázané hodnoverným spôsobom, aký nárok za užívanie predmetných má žalobkyňa, tak v tom prípade boli ochotní zaplatiť takúto sumu, ale nemôže to byť určené týmto spôsobom, ako doteraz, nakoľko majú platiť za to, ako keby predmetný objekt sa používal na podnikateľské účely. Navrhol doplniť dokazovanie tým spôsobom, aby súd si vyžiadal od obce Y. za obdobie od 01.01.2004 do 13.10.2006, aká bola výška nájomného za byty, ktoré obec prenajíma iným občanom. Vzhľadom na produkované dôkazy, ktoré boli aj v konaní 16C/121/2008 tvrdil, že nebolo jednoznačne preukázané, aká bola výška obohatenia za obdobie, ktoré je predmetom konania vo veci 13C/172/2004.

30. Súd z prednesu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 30.10.2006 zistil, že jej otec V. Y., ktorý je aj otcom žalovanej, ktorá je jej sestrou, zomrel dňa 19.06.1992. V tom čase predmetné nehnuteľnosti užívala žalovaná s tým, že v tom čase mali dobré vzťahy, ona sa snažila situáciu riešiť tak, aby sa rozumne dohodli. Ešte za života otca žalovaná podľa jej názoru podvodným spôsobom dosiahla to, že sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX. Jedná sa o rodinný dom. Žalobkyňa sa dozvedela o tejto skutočnosti až počas dedičstva. Ona si myslela, že predmetný rodinný dom vedený na LV č. XXX patrí jej otcovi. Počas dedičského konania ona zistila tú skutočnosť, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX boli prepísané na žalovanú, jej sestru, avšak v rámci dedičského konania dosiahli to, že predmetný rodinný dom patril do dedičstva po nebohom otcovi a výsledkom dedičského konania

bola tá skutočnosť, že v súčasnosti je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele 7/12- tín. Žalobkyňa vyvinula maximálnu snahu, aby došlo k vyriešeniu ich spoluvlastníckych podielov, ktorú súvisia s predmetnou nehnuteľnosťou a to od roku 1993. Ešte v roku 1993 si zobrala so sebou znalca, aby ohodnotil predmetné nehnuteľnosti a došlo by k vyporiadaniu v tom zmysle, že by jej sestra vyplatila jej podiel podľa znaleckého posudku. Sestra vtedy ho vyhodila z domu, pričom vyhodila len výlučne žalobkyňu a znalca do domu pustila. Znalec aj urobil znalecký posudok. V roku 1993 sa snažila vyporiadať sa so žalovanou tým spôsobom, že žiadala od nej, aby jej vyplatila sumu 450.000,- Sk s tým, že potom ich podielové spoluvlastníctvo bude vysporiadané. Žalovaná s takýmto postupom nesúhlasila a navrhla jej, že jej zaplatí sumu 80.000,- Sk, s čím ona nesúhlasila. Dedičské konanie po otcovi bolo ukončené až v priebehu roka 2003, resp. 2004 s tým, že potom sa snažila znova situáciu riešiť dohodou so žalovanou, o čom svedčia aj písomné doklady, ktoré založila do spisu, avšak bezúspešne.

31. Súd z prednesu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 30.10.2006 zistil, že ona žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Je skutočne pravdou, že žalobkyňa v roku 1993 jej núkala takú možnosť, že žiadala od nej sumu 450.000,- Sk na vyplatenie jej podielu. Žalovaná s tým nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru v tom čase trhová cena nebola taká. V roku 1993 bola výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti žalovaná.

32. Súd ďalej z prednesu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 22.11.2007 zistil, že je skutočne pravda, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania a vedené na LV č. XXX tak od decembra 2004 užíva všetky tieto nehnuteľnosti výlučne ona a je pravda, že tieto nehnuteľnosti v tomto období neužívali ani žalobkyňa D. Č., ani v tom čase žalobkyňa E. Y.. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti udržiava výlučne ona.

33. Súd ďalej z vyjadrenia V. H. X., N..V..Q.., E. X, G. G. zo dňa 08.11.2006 zistil, že z tohto vyjadrenia vyplýva, že na základe požiadavky žalobkyne s prihliadnutím na opis nehnuteľností V. H. X., N..V..Q.. určuje výšku nájomného k nehnuteľnosti dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele KN č. XXX/X, rodinný dom evidovaný na LV č. XXX, katastrálne územie O. Y. na sumu 4.200,- Sk mesačne.

34. Súd ďalej z listinného dôkazu a to potvrdenia Obce Y. zo dňa 20.11.2007 zistil, že v tomto potvrdení je uvedené, že Obec Y. týmto potvrdzuje, že v obci Y. žiadny majiteľ rodinného domu neprenajíma domy, prípadne byty. Obec Y. prenajíma jeden rodinný dom, ktorý má dve obytné miestnosti a prenajímateľ platí mesačne 100,- Sk izba, čiže prenájom za rodinný dom je 200,- Sk mesiac. Okrem toho obec prenajíma aj byty a to dvojizbový byt za sumu 200,- Sk mesačne a štvorizbový byt za sumu 400,- Sk mesačne. Obec eviduje väčšie množstvo neobývaných domov, ale nik nemá záujem o prenájom.

35. Súd z pripojeného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX vedeného vtedajšou Správou katastra H. zistil, že vlastníkmi nehnuteľností vedených v katastrálnom území O. Y., súpisné číslo XX, na parcele č. XXX/X, druh stavby XXX V. O. je žalobkyňa v celkovom podiele 7/12-tín a žalovaná v celkovom podiele 5/12- tín.

36. Súd ďalej z listinného dôkazu z č.l. 15 zistil, že žalobkyňa pozývala žalovanú na stretnutie na deň 16.07.2004 o 11.00 hod. I. G. G., N. XX, za účelom úpravy práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci a dohody o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka s tým, že sa jedná práve o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v katastrálnom území O. Y..

37. Súd z pripojeného listinného dôkazu z č.l. 16 zistil, že žalovaná sa ospravedlnila z tohto stretnutia a žiadala, aby toto rokovanie bolo zrušené, nakoľko sa nemôže osobne tohto rokovania zúčastniť z dôvodu, že v tomto čase čerpá dovolenku. Žiadala, aby bol zvolaný nový termín, pričom tento oznámi po porade s jej právnym zástupcom tak, aby tento termín nekolidoval poprípade s jeho dovolenkou.

38. Súd z ďalšieho listinného dôkazu z č.l.17 zo zápisu napísaného dňa 16.07.2004 zistil, že na tomto stretnutí sa zúčastnila žalobkyňa, ako aj predchádzajúca žalobkyňa E. Y. a predmetom jednania bolo hospodárenie so spoločnou vecou s tým, že na tomto stretnutí sa nezúčastnila žalovaná.

39. Súd z ďalšieho listinného dôkazu z č.l. 18 zo dňa 26.07.2004 zistil, že žalobkyňa v zastúpení svojej právnej zástupkyne vyzvali žalovanú, aby im oznámila nový termín stretnutia ohľadne vyššie uvedených skutočností.

40. Súd mal z obsahu spisu 15C/262/2004, kde rozsudok Okresného súdu Zvolen 15C/262/2004 zo dňa 10.06.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010, že týmto rozsudkom Okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k žalovaným nehnuteľnostiam, pričom tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, t.j. N. Š., ktorú zároveň zaviazal vyplatiť D. Č. M. E. Y., t.j. žalobkyniam ich podiely z týchto nehnuteľností. Predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva v tomto rozsudku bolo okrem iného aj podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k rodinnému domu súpisné číslo XX, postavenom na parcele č. XXX/X, katastrálne územie O. Y., Q. Y., Q. H., zapísanom na LV č. XXX. Uvedená nehnuteľnosť bola teda prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej.

41. Súd zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý sa nachádzal v spise Okresného súdu Zvolen 16C/121/2008 zistil, že tento znalecký posudok vypracoval F.. M.. K. G. na žiadosť zadávateľa, t.j. žalobkyne. Úlohou znalca bol odhad všeobecnej hodnoty nájomného rodinného domu súpisné číslo XX s príslušenstvom a hodnoty pozemkov parcela č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a KNE XXX katastrálne územie O. Y., Q. H..

42. Súd zo záverov tohto znaleckého posudku zistil a to v bode 3 - rekapitulácia nájmu stavieb a pozemkov pri LV č. XXX a to pri rodinnom dome je výška ročného nájmu vo výške 78.982,29 Sk (2.621,73 €), pričom nájomné na jeden deň dostaneme spôsobom 2.621,73 delené 365 dní v roku = 7,18 € na deň ako nájom za užívanie rodinného domu na LV č. XXX a keďže žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pri tomto rodinnom dome v 7/12-tinách, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 58 %, výška denného nájomného pri podiele žalobkyne pri rodinnom dome na LV č. XXX predstavuje preto sumu 4,16 €. Tento znalecký posudok je zo dňa 06.10.2008.

43. Súd ďalej zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX, ktorý vypracoval znalec F.. O. G. s tým, že tento znalecký posudok bol urobený v konaní 16C/121/2008, pričom úlohou znalca bolo po preštudovaní spisu Okresného súdu Zvolen, znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného F.. H., znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného F.. M.. G. a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v spise pripojenými. Okrem iného na základe ustálenia všeobecnej ceny nehnuteľností a zistenia trhového nájomného v obci v danom čase a mieste určiť výšku nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností v prípade, že stanovená výška nájomného za prenájom predmetných ne nehnuteľností bude odlišná od výšky nájomného uvedenej v znaleckom posudku vypracovanom znalcom v odbore stavebníctvo F.. M.. K. G. uviesť dôvody vzniknutých rozdielov. Súd zo záverov tohto znaleckého posudku a to rekapitulácie VŠH nájmu ku dňu 14.10.2008 a to iba pri rodinnom dome súpisné číslo 90, na parcele č. 399/6 zistil, že ročné nájomné podľa znalca predstavuje sumu 3.259,51 € s tým, že podiel žalobkyne predstavuje 7/12-tín, čo predstavuje 58 %, teda ročné nájomné za podiel žalobkyne v zmysle tohto znaleckého posudku by bolo v sume 1.890,51 € delené 365 a dostaneme nájomné na jeden deň vo výške 5,17 €. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva a to z rekapitulácie VŠH nájmu ku dňu 12.04.2010 iba pri rodinnom dome, súpisné číslo 90, na parcele č. 399/6, ročné nájomné vo výške 2.153,23 €, čo pri podiele žalobkyne predstavuje ročné nájomné 58 % sumu 1.248,87 € delené 365, dostaneme denné nájomné za podiel žalobkyne vo výške 3,42 €. Znalec v tomto znaleckom posudku okrem iného v časti „C“ uviedol, že výška nájomného za prenájom predmetných nehnuteľností v znaleckom posudku č. XX/XXXX vypracovanom F.. M.. G. je stanovená vo výške 5.196,91 € na rok, výška nájomného za prenájom predmetných nehnuteľností v jeho znaleckom posudku ku dňu 14.10.2008 je stanovená vo výške 4.872,16 € na rok. Rozdiel medzi týmito hodnotami je 324,75 € na rok, t.j. 6,67 % zo sumy 4.872,16 € na rok. Rozdiel vo VŠH nájmu je v rámci bežných odchýlok v znaleckej praxi spôsobené rôznymi pohľadmi znalcov na ohodnocované nehnuteľnosti. Tento znalecký posudok je zo dňa 25.09.2010.

44. Súd ďalej z doplnku č. 1 ku znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovaného F.. O. G., ktorý sa nachádza v spise 16C/21/2008 okrem iného zistil, že znalec zodpovedal na otázky položené mu súdom a určil výšku nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností ku dňu 14.10.2008 4.922,38 € za rok a výšku nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností ku dňu 12.04.2010 vo výške 3.295,16 € za rok. Výška nájomného za prenájom predmetných nehnuteľností v znaleckom posudku XX/XXXX F.. M.. G. je stanovená vo výške 5.196,91 € na rok, pričom výška nájomného za prenájom predmetných nehnuteľností v jeho znaleckom posudku ku dňu 14.10.2008 je stanovená vo výške 4.922,38 € za rok. Rozdiel medzi sumami, ku ktorým sa dopracoval on, ako aj F.. M.. G. je 274,53 €, čo je 5,58 %, pričom tento rozdiel je v rámci bežných odchýlok v znaleckej praxi spôsobenej rôznymi pohľadmi znalcom na ohodnocované nehnuteľnosti.

45. Súd ďalej z odborného stanoviska označené ako číslo úkonu XXX/XXXX vypracovaného Ú. N. F. Ž.F. W. I. Ž., ktoré sa nachádza v spise 16C/121/2008 zistil, že na otázku č. 1 ústav uvádza, že metodika použitá znalcom F.. G. v posudzovaných znaleckých úkonoch je nevhodná pre rezidenčné nehnuteľnosti konkrétne nehnuteľnosti, pre ktoré nemožno použiť kombinovanú metódu stanovenia všeobecnej hodnoty. Pri zodpovedaní na otázku č. 2 Ú. uvádza, že znalcom použitý princíp je možné použiť pre komerčné nehnuteľnosti, ktoré v danej lokalite sú schopné dosahovať primeraný výnos nájmu. V lokalite Y. sú na použitie inverzného výpočtu nájmu negatívne splnené podmienky a to v predmetnej lokalite nie je rozvinutý trh nájmu, nehnuteľnosť nie je schopná v danej lokalite dosahovať primeraný výnos prenájmu a ide o rezidenčnú nehnuteľnosť. Na základe uvedených skutočností Ú. teoreticky navrhoval prístupy a to nepriame porovnanie s lokalitou, ktorá má rozvinutý trh s nájmami a súčasne ovplyvňujúce trh s nehnuteľnosťami v predmetnej lokalite porovnanie s nájmami obecných bytov, v prípade sociálnych bytov so zohľadnením rozdielnych faktorov a určenie nájmu pomocou regulačných výmerov (tzv. regulované nájomné). Na otázku č. 3 Ú. uviedol, že znalcom použitá metodika bola prezentovaná na viacerých znaleckých stretnutiach ako aj v publikácii S.. F., S.. J.., O..S... Q. J. F... XXX- XX-XXXXXX-X-X S. K. XXXX, pričom táto prezentácia riešenia problematiky nájmu stavieb je podľa ÚSI v rovine teoretickej odbornej diskusie, pričom Ú. nemá vedomosť o tom, že Ú. N. F. I. G. nejakou formou akceptoval spomínanú metodiku, rovnako ÚSI nie je známa ani akceptácia zo strany Ministerstva spravodlivosti SR.

46. Súd ďalej zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v konaní 16C/121/2008 zistil, že tento znalecký posudok vypracovala N. Y. W. I. G., N. P., Ú. N. L.. Úlohou znalca bolo po preštudované spisu Okresného súdu Zvolen znaleckého posudku č. XXX/XXXX a doplnku k nemu vypracovného F.. G., odborného stanoviska vypracovaného Ú. N. L. Ž. W. I. Ž. a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v spise pripojenými odpovedať na jednotlivé otázky. V záveru ústav zodpovedal na súdom položené otázky nasledovne: znalecký posudok F.. O. H. je aj na niekoľko nezrovnalostí vypracovaných v zásade správne, všeobecné hodnoty nehnuteľností v záveru znaleckého posudku sú stanovené v reálnej výške. Nájom pozemkov a stavieb za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 spolu predstavoval 7.347,79 €. VŠH nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 po zaokrúhlení 7.300,- €.

47. Znalec F.. M.. K. G. mal postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v platnom znení a podľa osvedčených zaužívaných postupov. Znalecký posudok je až na niekoľko nezrovnalostí vypracovaný v zásade správne Všeobecné hodnoty nehnuteľností v závere znaleckého posudku sú stanovené v reálnej výške. Vzniknuté rozdiely sú spôsobené rozdielnym výpočtovým postupom. Všeobecná hodnota nehnuteľností sa stanovuje ku konkrétnemu dátumu, čo do koeficientu cenovej úrovne a stavebnotechnického stavu nehnuteľností. Znalec stanovil VŠH nehnuteľností k 05.10.2008.

48. Pokiaľ išlo o postup znalca F.. O. G. znalecký posudok je až na niekoľko nezrovnalostí vypracovaný v zásade správne. Všeobecné hodnoty nehnuteľností v závere znaleckého posudku sú stanovené v reálnej výške. Pokiaľ ide o publikáciu F. S..-J. S..-S. ohodnocovanie nehnuteľností ústav tieto postupy považoval za všeobecne akceptovateľné a sú osvedčené. F.. O. G. mal postupovať pri vypracovaní daného znaleckého posudku č. XXX/XXXX ako aj jeho dodatku č. 1 podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v platnom znení a podľa osvedčených zaužívaných postupov. Znalecký posudok je až na niekoľko nezrovnalostí vypracovaný v zásade správne. Všeobecné hodnoty nehnuteľností v závere znaleckého posudku sú stanovené v reálnej výške. Stanovenie VŠH nájmu pre rodinné domy je podrobne rozvedené v časti II. posudok, kapitola 4, 7 a 10 znaleckého posudku. Ak sa znalec pridržiaval zaužívaných a osvedčených postupov, ktoré boli publikované v publikácii o ohodnocovaní nehnuteľností, ako aj príspevkoch v recenzovaných odborných časopisoch, tieto postupy sa považujú za všeobecnej akceptovateľné a sú osvedčené.

49. Okresný súd Zvolen v konaní 16C/121/2008 uznesením 16C/121/2008 - 743 zo dňa 14.04.2014 vo veci nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie znaleckým ústavom N. P. N. Y. W. I. G., pričom úlohou znaleckého ústavu bolo opraviť chyby znaleckého posudku č. XX/XXXX, ku ktorým sa súdny znalec F.. Z. H., F.. vyjadril počas pojednávania na súde dňa 02.04.2014. Určiť, či všeobecná cena nehnuteľností určená v znaleckom posudku F.. H. je reálnou všeobecnou cenou v období uplatnenou žalobkyňami v období od 14.10.2006 do 13.10.2008 a tiež v období od 13.04.2010 do 13.12.2010. Na základe ustálenia všeobecnej ceny nehnuteľností a zistenia trhového nájomného v obci v danom čase a mieste, určiť

výšku nájomného za užívanie predmetných nehnuteľností pri stanovení výšky hodnoty nájomného za prenájom rodinného domu súpisné číslo XX s príslušenstvom nachádzajúci sa katastrálnom území O. Y. zapísané na LV č. XXX vedenom na Správe katastra v H. zohľadniť a j prenájom pozemkov parcela č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X M. KNE XXXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území O. Y., zapásaných na LV č. XXX a XXX pri určovaní nájomného za prenájom rodinného domu súd požiadal použiť aj porovnávaciu metódu za žalované obdobie od 14.10.2006 do 13.12.2010.

50. Vzhľadom na pretrvávajúce výhrady k metodike, odbornému posúdeniu pri vypracovávaní znaleckých posudkov, doplnkov, kontrolných znaleckých posudkov, odborných vyjadrení zo strany právneho zástupcu žalovanej okresný súd v konaní 16C/ 121/2008 listom zo dňa 16.04.2014 oslovil Ministerstvo spravodlivosti SR, sekciu civilného práva, aby ako ústredný orgán štátnej správy súdov poskytol stanovisko, či spôsob, podľa ktorého postupoval Ú. N. P. N. Y. W. I. G. pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností je postupom univerzálnym a použiteľný pre všetky typy nehnuteľností a teda aj pre rodinné domy a byty vzhľadom na skutočnosť, že tento postup nie je upravený vyhláškou MS SR 492/2004 a teda ide o výklad zákonodarcu a garanta pre vykonávanie znaleckej činnosti. Súčasne súd ministerstvu doručil v prílohe znalecký posudok N. P. N. G. Č.. XX/XXXX.

51. Dňa 10.07.2014 bol súdu v konaní 16C/121/2008 doručený doplnok č. 1 označený ako znalecký úkon č. XX/XXXX ku znaleckému posudku, znaleckému úkonu č. XX/XXXX, kde znalecký ústav uvádza, že opravil chyby vrátane opraveného a upraveného a doplneného záveru pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľností a tieto sú v odpovedi č. 3. Všeobecná hodnota nehnuteľností sa stanovuje ku konkrétnemu dátumu čo do koeficientu cenovej úrovne a stavebnotechnického stavu nehnuteľností. Znalkyňa F.. O. H. stanovila v znaleckom posudku č. X/XXXX VŠH nehnuteľnosti k 30.05.2009. Mala postupovať pri vypracovaní daného znaleckého posudku podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. v platnom znení a podľa osvedčených zaužívaných postupov. Znalecký posudok je vypracovaný v zásade správne. Všeobecné hodnoty v závere znaleckého posudku sú stanovené v reálnej výške. Pokiaľ išlo o nájom pozemkov a stavieb za obdobie od 14.10.2006 do 13.12.2010, všeobecná hodnota nájmu pozemkov a stavieb bola ustálená na sumu 16.860,04 € po zaokrúhlení 16.900,- €. Všeobecná hodnota nájmu pozemkov a stavieb je v odpovedi č. 3 stanovená vrátane VŠH nájmu pozemkov, parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v celkovej výške 16.900,- €. Výpočet všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonávať, pretože pre daný typ nehnuteľností nemal znalec k dispozícii podklady pre porovnávanie. Dňa 01.06.2015 bolo súdu v konaní 16C/121/2008 doručené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 29047/2015-15 zo dňa 27. mája 2015, kde ústredný orgán štátnej správy procesnému oznamuje, že s prihliadnutím na skutočnosti obsiahnuté v priloženej žiadosti a jej prílohe požiadalo Ministerstvo spravodlivosti SR Y. W. I. H. znalecký ústav v odbore stavebníctvo a špecializované vedecké odborné pracovisko plniace funkciu rezortného a metodického centra v znaleckej činnosti v uvedenom znaleckom odbore o stanovisko k žiadosti súdu. Odborné stanovisko znaleckého ústavu č. XX/XXXX zo dňa 04.05.2015, ktoré bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené dňa 13.05.2015 bolo súdu doručené v prílohe.

52. V závere odborného stanoviska č. XX/XXXX, ktoré vypracovala Y. W. I. H., N. P. I., W.. Č.. X znalecký ústav v odbore č. 370000-stavebníctvo je uvedené nasledovné: všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 postup výpočtu je v súlade s vyhláškou 492/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu vypracovania posudku. Postup výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu stavieb, a pozemkov je tiež v súlade so zaužívaným a obvyklým postupom prevzatým z publikácie F., S., J., S., S., O.. H. Q. J. S. K. G. XXXX, uvedených v kapitole 9, strana 243-263. Všeobecná hodnota nájmu stavieb a a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 prevzatá zo znaleckého posudku je všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 31.12.2008 vo výške 956,84 €. Všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 je 3.282,96 €. Všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 01.01.2010 do 12.04.2010 je 868,53 €. Všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 je 5.108,33 €. Zaokrúhlene všeobecná hodnota nájmu stavieb a pozemkov za obdobie od 14.10.2008 do 12.04.2010 je 5.100,- €.

53. Súd ďalej z listinného dôkazu a to potvrdenia obce Y. zo dňa 09.05.2005 zistil, že obec Y. týmto potvrdzuje, že je vlastníkom jedného rodinného domu a šiestich bytov. Rodinný dom sa prenajíma za poplatok 200,- Sk mesačne dve izby, byty sa prenajímajú za poplatok 200,- Sk- 400,- Sk mesačne, dve izby 200,- Sk, štyri izby 400,- Sk .

54. Súd z potvrdenia obce Y. zo dňa 09.05.2005 zistil, že obec Y. potvrdzuje, že v tunajšej obci sú na odpredaj nehnuteľnosti vo väčšom množstve vrátane rodinných domov, ktoré sú neobývané a ťažko predajné, nakoľko ich ponuková cena je podstatne vyššia ako cena týchto nehnuteľností, ktorá vychádza z momentálne platných cien nehnuteľností.

55. Súd z potvrdenia obce Y. zo dňa 04.04.2014 zistil, že obec Y. dlhodobo prenajíma rodinný dom č. 105 (dve izby + príslušenstvo) od roku 2014 sa zvyšovala cena nájmu na 10,- € mesiac, predtým 6,63 €. tento dom nie je sociálny, t.z. že nie je určený pre sociálne účely. V obci Y. je toho času k dispozícii 11 rodinných domov na predaj, číslo domu XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, z toho 9 je neobývaných. Žiaden z majiteľov neobývaných rodinných domov nemá záujem svoj rodinný dom prenajať, dôvodom je hlavne predaj nehnuteľnosti a nie ďalšia údržba.

56. Súd z potvrdenia obce E. J. zo dňa 08.04.2014 zistil, že obec E. J. spravuje nájomné byty, kde je nájom a služby spojené s bývaním na jednoizbový byt činí 170,50 € mesačne.

57. Súd z potvrdenia bytového družstva E. S. zo dňa 07.04.2014 zistil, že bytové družstvo týmto potvrdzuje, že nájom a služby spojené s bývaním za jednoizbový byt činia 148,- € mesačne a dvojizbový byt 172,- € mesačne.

58. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalobkyne zistil, že žiada žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Tvrdil, že na jednotlivé znalecké dokazovania aj znalci určili metodiku, ako sa má ohodnocovať predmetná náhrada a takto sa aj postupovalo. Jedine ústav súdneho inžinierstva mal trošku iný názor s tým však, že tento ústav nemal kompletný spis. V ostatnom sa pridržiavajú ich doterajších vyjadrení.

59. Čo sa týka predbežného právneho posúdenia veci zo strany súdu, tak sa v celom rozsahu s ním stotožňujú a poukazujú, že si uplatňujú finančnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu ďalšou spoluvlastníčkou a to práve v tej výške, čo je predmetom tohto žalobného návrhu. V prípade úspechu v spore si uplatňovali aj trovy konania.

60. Súd zo záverečného prednesu žalobkyne zistil, že sa pridržiavajú výpovede svojho právneho zástupcu. Na záver k veci uviedla, že v roku 1993 bola osobne svedkov toho, ako videla, že žalovaná v predmetnom rodinnom dome mala krajčírsku dielňu a teda používala predmetný rodinný dom na podnikanie a ona nedostala za to žiadnu náhradu.

61. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovanej zistil, že podľa nich súd má vykonávať znalecké dokazovanie, avšak v medziach právneho poriadku, ktorý mu to umožňuje. Ďalej k veci uviedol, že od zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/55/2010 - 321 zo dňa 29.06.2010 už prešiel veľmi dlhý čas a bolo vykonané ďalšie dokazovanie aj v konaní 16C/121/2008, aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 15C/262/2004, teda apeloval na súd, aby na toto prihliadal. Na záver k veci uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia nebola preukázaná a dôkazné bremeno je na žalobkyni a majú za to, že toto dôkazné bremeno preukázané nebolo a preto žiadali žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Alternatívne, ak by sa súd dopracoval k inému názoru, tak môže byť výška bezdôvodného obohatenia len v intencii tých listinných dôkazov, ktoré doložili do spisu ohľadne bytov v danej lokalite. Civilný sporový a predtým Občiansky súdny poriadok ukladal účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.

62. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie je potrebné doplňovať dokazovanie tak, ako to požadoval právny zástupca žalovanej a preto ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil dokazovanie za skončené, nakoľko podľa názoru súdu mal súd dostatok dôkazov na to, aby vo veci mohol meritórne rozhodnúť.

63. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

64. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

65. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

66. Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

67. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden, alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v tomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach ku spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastnícka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu ku spoločnej veci i pokiaľ ide o užívanie veci, preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady formou peňažného plnenia. Teda ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený v Občianskom zákonníku, konkrétne v ustanovení § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V posudzovanom prípade preto na nárok žalobkyne voči žalovanej bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.

68. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobkyne po rozhodnutí dovolacieho súdu je dôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase, t.j. od 01.12.2004 do 13.10.2006 boli strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území O.É. Y. zapísané v LV č. XXX, súpisné číslo XX, na parcele č. XXX/X, druh stavby XXX V. O. a to žalobkyňa v podiele 7/12-tín a žalovaná v podiele 5/12- tín ako aj to, že predmetnú nehnuteľnosť užívala žalovaná, čo vyplynulo zo samotnej jej výpovede a že táto náhradu vo forme peňažného plnenia žalobkyni neposkytla a preto žalobkyňa má nárok na náhradu vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi, t.j. žalovanej za to, že neužívala spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa nemohla užívať vyššie označené nehnuteľnosti v žalovanou období od 01.12.2004 do 13.10.2006, t.j. za 682 dní. Keď pri mesačne náhrade 2.436,- Sk (80,86 €), čo predstavuje vlastnícky podiel žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 7/12-tín, v percentách 58 % zo sumy 4.200,- Sk (139,41 €) a preto pripadá na jeden deň suma 80,087 Sk (2,66 €). Teda za 682 dní to predstavuje sumu 54,619,80 Sk (1.813,02 €).

69. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobkyne po rozhodnutí dovolacieho súdu je v celom rozsahu dôvodný a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady vo forme peňažného plnenia voči žalovanej za to, že neužívala spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a to práve vo výške 1.813,02 €. Nakoľko podľa názoru súdu žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne výšky tejto peňažnej náhrady, nakoľko žalobkyňa sa domáhala výšky peňažnej náhrady vypočítanej vyššie uvedeným spôsobom na jeden deň vo výške 2,66 €, pričom všetky znalecké posudky, ktoré boli urobené v konaní pred Okresným súdom Zvolen 16C/121/2008 týkajúce

sa nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX a to konkrétne iba rodinného domu, mali závery také, že výška denného nájmu je vo väčšej výške ako požadovaná výška denného nájmu, t.j. vo výške 2,66 €. Ako príklad súd uvádza: výška denného nájomného u znaleckého posudku č. XX/XXXX F.. M.. K. G. predstavovala sumu 4,16 € za predmetný rodinný dom, ďalej výška denného nájomného pri znaleckom posudku F.. G. Č.. XXX/XXXX predstavovala sumu ku dňu 14.10.2008 5,17 € a ku dňu 12.04.2010 sumu vo výške 3,42 €, ako aj s poukazom na ďalšie produkované znalecké dokazovanie v konaní 16C/121/2008 súd ustálil, že požadovaná výška náhrady vo forme peňažného plnenia a to na deň vo výške 2,66 € je nižšia, ako to vyplýva zo záverov vyššie uvedených znaleckých posudkov. Na základe týchto skutočností súd priznal žalobkyni náhradu vo forme peňažného plnenia vo výške 1.813,02 € za žalované obdobie , t.j. od 01.12.2004 do 13.10.2006.

70. Pokiaľ sa týka výhrad právneho zástupcu žalovanej k vykonávanému znaleckému dokazovaniu v konaní 16C/121/2008 tu súdu poukazuje jednak na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.05.2015, ako aj na odborné stanovisko č. XX/XXXX, ktoré vypracovala Y. W. I. H., N. P., znalecký ústav v odbore stavebníctvo. Pokiaľ právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalobkyni aj v tomto prípade, ako aj v konaní 16C/121/2008 išlo len o získanie finančného majetkového prospechu a to z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že súrodenecké vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli a sú tak narušené, že nie sú schopné sa mimosúdne dohodnúť a všetko sa rieši súdnymi žalobami a rozhodne by nebolo vhodné, aby tieto dve osoby boli spolu v blízkosti, či už v rodinnom dome, alebo v spoločných nehnuteľnostiach. Z tohto dôvodu súd neprihliadol na poukazovaný rozpor s dobrými mravmi zo strany právneho zástupcu žalovanej, keďže právny zástupca žalovanej tvrdil, že konanie žalobkyne je šikanózne a majú za to, že takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu.

71. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

72. V tomto prípade možno mať za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s splnením peňažného dlhu, preto žalobkyňa si dôvodne v konaní uplatnila aj úrok z omeškania odo dňa 22.03.2009 až do zaplatenia zo sumy 1.813,02 € a keďže požadovaný úrok z omeškania zodpovedá § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase, kedy sa žalobkyňa dostala do omeškania, táto výška predstavovala v dotknutom období 8 %. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie vyššie uvedeného príslušenstva.

73. Súd zároveň rozhodoval aj o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie v tom zmysle, že rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo, nakoľko strany mali úspech len čiastočný, nakoľko pôvodné konanie prebiehalo ohľadne úpravy užívania spoločných nehnuteľných vecí a určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu s tým, že žalobkyňa bola úspešná v konaní v tej časti, v ktorej jej súd vyššie uvedeným rozsudkom vyhovel a v ostatných častiach nebola úspešná.

74. Súd zároveň v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení rozhodol o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 108,50 €, keďže žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku oslobodená a v tejto časti bola v konaní úspešná. Súd rozhodol o zaplatení súdneho poplatku z podaného žalobného návrhu vo výške 108,50 €, čo je 6 % zo sumy 1.813,02 €, ktorý poplatok je povinná zaplatiť žalovaná na účet Okresného súdu Zvolen.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.