Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/11/2009

Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Jozefa Kanderu

a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti Ing. M.M., vedenej na bývalom Špeciálnom súde

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB , (teraz Špecializovaný

trestný súd) prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2009 v Bratislave

dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. M. a jeho manželka Ing. E. M. proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. M. M. a jeho manželky Ing.

E. M. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. júna 2008,

sp. zn. , bol obvinený Ing. M. M. (spolu s Ing. L. L.) uznaný za vinného

s pokračovacieho trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 250 ods. 1,

ods. 5, § 9 ods. 2, Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

1./

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa

04.11.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s. K. ako zhotoviteľom

vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0019,

pre odberateľa Mestská časť K. – D. za projektové práce na objekte, a „Obytný súbor NA

HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 5 830 000 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý

túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa 21.11.2002 v K. podpísal a odsúhlasil jej

preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K., kde bol vedený účet Štátneho

fondu rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti K. D., z ktorého bola táto suma

dňa 21.11.2002 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke

z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru na základe Zmluvy

o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa ustanovení o Štátnom fonde

rozvoja bývania v znení neskorších predpisov dňa 15.9.2002 medzi Štátnym fondom rozvoja

bývania a Mestskou časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy

projekčné práce v sume 2 080 000 Sk, vykonané a dodané neboli, čím Ing. L. L. porušil

rozpočtovú disciplínu v zmysle o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním neoprávnene obohatili

spol. K. – S. G., a.s., K., a spôsobili tak Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom

rozvoja bývania škodu vo výške 2 080 000 Sk,

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa

15.11.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.5.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s, K., ako zhotoviteľom

vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0022

so súpisom ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce

na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 58 301 191,70 Sk,

ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa

21.11.2002 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,

pobočka K., kde bol vedený účet Štátneho fondu rozvoja bývania otvorený v prospech

Mestskej časti K. – D., z ktorého bola táto suma dňa 21.11.2002 poukázaná na účet

spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke z prostriedkov štátneho fondu rozvoja

bývania vo forme úveru na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. uzatvorenej podľa

ustanovení zákona rozvoja bývania v znení neskorších predpisov dňa 5.9.2002 medzi Štátnym

fondom rozvoja bývania a Mestskou časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej

fakturovanej sumy práce a dodávky v sume 54 257 919,70 Sk vykonané a dodané neboli, čím

Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. Z.Z.

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a takto obaja svojim konaním

neoprávnene obohatili spol. K. – S. G., a.s., K., a spôsobili tak Slovenskej republike

v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania škodu vo výške 154 257 919,70 Sk,

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa

3.12.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.5.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom vyho-

tovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0025 so súpisom

ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte

„Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 6 308 824, 80 Sk, ktorú

predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa 3.12.2002 v K.

podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K., kde

bol vedený účet Štátneho fondu rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti K. – D.,

z ktorého bola suma 6 290 808,30 Sk dňa 18.12.2002 poukázaná na účet spoločnosti K. – S.

G., a.s., vedený v tej istej banke z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania vo forme

úveru a nenávratného príspevku na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. X., uzatvorenej

podľa ustanovení o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení

neskorších predpisov dňa 5.9.2002, medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a Mestskou

časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce a dodávky v sume

5 365 069,30 Sk vykonané a dodané neboli, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu

v zmysle o rozpočtových pravidlách v znení neskorších

predpisov a takto obaja svojim konaním neoprávnene obohatili spol. K. - S. G., a.s., K.

a spôsobili tak Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania škodu vo

výške 5 365 069,30 Sk,

2./

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa

19.05.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom

vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-006 pre

odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE 150

byt. Jednotiek“ na celkovú sumu 8 235 715,70 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto

faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.05.2003 do

30.05.2003 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,

pobočka K., kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého

bola táto suma dňa 30.05.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej

istej banke z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie

na základe Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov uzatvorenej

na základe Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 3/2002 dňa

10.10.2002 medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou častou

K. – D., hoci obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 4 069 423,70 Sk

vykonané neboli, pričom podmienkou čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané

práce, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle

Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním

získali neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s., K. ku škode Slovenskej republiky

v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 4 069 423,70 Sk,

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K.- S. G., a.s., P. č. X., K. dňa

19.06.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom

vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-021 pre

odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150

byt. jednotiek“ na celkovú sumu 6 978 836,20 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru

ako starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.06.2003 do

20.06.2003 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,

pobočka K., kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého

bola táto suma dňa 20.06.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej

istej banke z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie

na základe Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na podporu výstavby technickej vybavenosti

uzatvorenej na základe Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 4/2002

dňa 10.10.2002 medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou časťou

K. – D., hoci obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 6 686 985.20 Sk

vykonané neboli, pričom podmienkou čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané

práce, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle

Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním

získali neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s. K. ku škode Slovenskej republiky

v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 6 686 985,20 Sk,

- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G.. a.s., P. č. X., K. dňa

19.06.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2009 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi

Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom vyhotovil

a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-022 pre odberateľa

Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt.

jednotiek‘ na celkovú sumu 3 412 972,30 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako

starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.06.2003 do 11.07.2003

v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K.,

kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého bola táto

suma dňa 22.07.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke

z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie na základe

Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov uzatvorenej na základe

Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 3/2002 dňa 10.10.2002 medzi

Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou časťou K. – D., hoci obaja

vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 2.367.156,30 Sk vykonané neboli,

pričom podmienkou ich čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané práce, čím

Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním získali

neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s., K., ku škode Slovenskej republiky

v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 2 367 156,30 Sk,

Za tento trestný čin bol obvinenému Ing. M. M. uložený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov a pre jeho

výkon bol zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. (§ 39a ods. 3 Tr. zák.)

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj peňažný trest 500 000 Sk a podľa § 54

ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zmarený náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa účinného do 1. januára 2006 poškodené organizácie Štátny

fond rozvoja bývania a Ministerstvo výstavby regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so

svojimi nárokmi na náhradu škody boli odkázané na konanie o veciach občiansko-právnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený Ing. M. M.. Na

jeho podklade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 1 Toš

7/2008, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a pri nezmenenom výroku o vine uložil

obvinenému M. M. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov a na jeho výkon ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 s použitím § 438b

mu uložil aj peňažný trest vo výmere 20 000 eur a pre prípad jeho zmarenia

podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal 18. júna 2009

obvinený a jeho manželka Ing. E. M. prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré

Špecializovaný trestný súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 31. júla 2009

Tento mimoriadny opravný prostriedok opreli o dovolacie dôvody uvedené v § 371

ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. h/ a písm. i/ t.j., že vo veci konal nepríslušný súd

a zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, bol mu uložený trest

mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby a rozhodovanie súdu je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

Dovolatelia argumentovali k dôvodu podľa tým,

že konajúce súdy nezohľadňovali, že z vyčíslenej škody mali byť odpočítané reálne výdavky

z poskytnutej dotácie, čím by sa znížila spôsobená škoda z 89 049 524,30 Sk na

54 178 624,70 Sk, t.j. pod sumu 55 7000 000 Sk, ktorá by bola potrebná v zmysle § 15a Tr.

por. na založenie príslušnosti Špeciálneho súdu v Pezinku na konanie.

V súvislosti s tým poukázali aj na to, že nie je možné vylúčiť zásahy výkonnej moci

do súdneho konania, keďže orgánom činným v trestnom konaní predkladal dôkazy o korupcii

v tom čase najväčšej politickej strany. Išlo teda o spoločné nádoby a dôkazy v predmetnej

veci ako aj v „korupčnej“ veci mali byť vzájomne využité, čo však prvostupňový súd napriek

návrhom neurobil. K dovolacej námietke podľa argumentovali

tým, že súd bezprecedentne odmietol predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní ním

navrhovaných svedkov s argumentáciou, že má dostatok dôkazov pre svoje rozhodnutie. Išlo

pritom o výsluch ďalších členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti, ktoré mohli

preukazovať jeho obhajobu.

Naplnenie dovolacej námietky podľa videli dovolatelia

v tom, že špeciálny súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že sa významnou mierou podieľal

na odhalení a objasnení trestného činu korupcie (obž. E.Č a spol.). Najvyšší súd v odôvodnení

svojho rozsudku sa síce o tejto skutočnosti zmieňuje, ale nezohľadnil ju podľa § 40 ods. 4

Tr. zák. v mimoriadnom znížení trestu.

Napokon pokiaľ sa týka dovolacích dôvodov podľa

namietali, že skutky popísané vo výroku rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,

lebo uvádzané faktúry za spoločnosť K., s.r.o., vyhotovila a podpísala p. Š. a nie on

(obvinený). Okrem toho samotná obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry - skutky

sú nezrozumiteľné a nezakladajú sa na pravde, a teda sú nepreskúmateľné.

Okrem toho skutky v bode 2/ obžaloby boli pôvodne kvalifikované ako trestný čin

subvenčného podvodu a je treba ho potom považovať za samostatný skutok a trestný čin,

a teda nebolo ho možné zahrnúť ako súčasť jedného pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona.

Ak teda sa nedopustil subvenčného podvodu, ktorý bol uznaný za „lege artis“ ako

sa potom mohol dopustiť podvodu, ktorý je súčasťou toho istého skutku. Zdôraznil pritom,

že subvenčný podvod vyžaduje úmysel k tomu smerujúci už pri podpisovaní príslušného

dokumentu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Nemal však ani žiadny úmysel smerujúci

k podvodu podľa § 250 Tr. zák. t.j. uviesť niekoho do omylu, resp. obohatiť sa na škodu

cudzieho majetku. Takéto zavinenie musí vplynúť z vykonaného dokazovania, čo však nebolo

a takáto nepresnosť sa dotýka aj vyčíslenia škody pri ktorej ustálení orgány činné v trestnom

konaní vychádzali zo znaleckého posudku č. 070/2005 vypracovaným Ing. M. V.. Celková

škoda v súdnom konaní oproti obžalobe mala byť upravená na 70 559 505,20 Sk, t.j., ako

rozdiel vkladov v celkovej hodnoty vykonaných prác.

Okrem toho na spáchaní skutkov sa podieľali aj iné osoby, ktoré však neboli

postihnuté.

S poukazom na uvedené dovolatelia preto žiadali, aby najvyšší súd vyslovil porušenie

zákona v neprospech obvineného Ing. M. M. o vine a vo výroku o treste, zrušil napadnutý

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jemu predchádzajúci rozsudok

Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. júna 2008, sp. zn.

BB a prikázal tomuto súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol a prepustil

obvineného z výkonu trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ) bolo podané oprávnenými osobami (

ods. 2 písm. b/, ) v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne aj to, že podané

dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa

Obsah konkrétne uplatnených námietok a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní

opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie nezodpovedá príslušnému ustanoveniu

upravujúcemu dôvod dovolania a obsahuje v skutočnosti argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu – ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

Tak je tomu aj pokiaľ sa týka dovolacieho dôvodu uplatneným obvineným a jeho

manželkou podľa V tomto prípade je úplne nesprávny názor

dovolateľov, že v predmetnej trestnej veci rozhodol nepríslušný t.j. Špeciálny súd, pretože

podľa výška spôsobenej škody nedosahovala desaťtisícnásobok

minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky z 21. augusta 2002 účinným

od 1. januára 2002, ktorým sa ustanovila minimálna mzda vo výške 5 570 Sk.

Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení z 12. decembra 2006, sp. zn.

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2007, sp. zn.

(č.l. 6019) podrobne rozviedol dôvody pre ktoré bola založená v predmetnej

trestnej veci príslušnosť Špeciálneho súdu, ktorému bola už citovaným uznesením krajského

súdu podľa účinného do 1. januára 2006 vec postúpená. V tomto

uznesení oba súdy poukázali predovšetkým na to, že okrem výšky spôsobenej škody podľa

potrebnej na založenie príslušnosti Špeciálneho súdu

rozhodujúce bolo tiež aplikovanie prechodných ustanovení a 454aa , ktoré vo

vzťahu k účinnému do 1. januára 2006 predstavujú lec specialis. Najvyšší súd

preto v ďalšom len poukazuje na podrobné dôvody obsiahnuté v citovaných uzneseniach

krajského a Najvyššieho súdu s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K tomu však Najvyšší súd iba dodáva, že na príslušnosti Špeciálneho súdu konať

v tejto veci by dokonca nemohlo nič zmeniť ani dovolateľmi namietané hypotetické zistenie

Špeciálneho súdu na hlavnom pojednávaní, že výška spôsobenej škody po odpočítaní reálne

vynaložených nákladov nedosahuje hranicu škody potrebnej pre založenie príslušnosti tohto

súdu (čo napokon výsledky dokazovania, prezentované v rozsudku Špeciálneho súdu

nepotvrdili).

Podľa je Špeciálny súd (ako súd vyššieho stupňa podľa ods.

2 v znení neskorších predpisov) povinný vzhľadom na zásadu procesnej

ekonómie vec rozhodnúť sám aj keď by v priebehu hlavného pojednávania zistil, že na jej

prerokovanie nie je príslušný a ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu,

ale nižšieho stupňa (pre účely sa totiž krajským súdom myslí aj

Špeciálny súd.)

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani naplnenie dovolacej námietky podľa

, pretože podľa orgány činné v trestnom

konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutom

na ich rozhodnutie. Pritom podľa hodnotia vykonané dôkazy podľa svojho

vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán. Z uvedeného potom teda vyplýva, že orgán činný v trestnom

konaní t. zn. aj procesný súd v trestnom konaní sám určuje mieru a rozsah dokazovania, ktoré

nevyhnutne potrebuje na svoje rozhodnutie. Nevykonaním dôkazov navrhnutých obvineným

aj keď zo svojho subjektívneho hľadiska ich mohol pokladať za významné nemohlo dôjsť

preto k porušeniu práva na jeho obhajobu, ako argumentuje v rámci svojich dovolacích

námietok.

V žiadnom prípade nemohlo tiež dôjsť k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. i/ a písm. h/

Ako vyplýva z ustanovenia dôvodom dovolania nemôže

byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie lebo taký dôvod v tomto ustanovení uvedený nie

je. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie na revíziu skutkových zistení, ktoré

urobili súdy prvého a druhého stupňa. Ťažiskom dokazovania je totiž v konaní pred súdom,

súd prvého stupňa (v tomto prípade Špeciálnym súdom) a jeho skutkové závery môže

doplňovať resp. korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je teda všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Samotnú

správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať a meniť, pretože nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

V predmetnej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie

podľa ktorého Ing. M. M. spáchal skutok tak ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej vete

rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. jú-

na 2008, sp. zn. , pretože odvolací súd v rozsudku napadnutým dovolaním

skutkové zistenia nijako nemodifikoval.

V rozsudku Špeciálneho súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá potom

aj správny záver vyjadrený v posúdení skutku ako pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa Na tomto zistení nemôže nič zmeniť ani dovolacia

námietka obvineného a jeho manželky, že skutky v bode 2/ v obžalobe prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli po právnej stránke kvalifikované ako

pokračujúci trestný čin subvenčného podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,

§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Súd totiž právnym posúdením

skutku v obžalobe prokurátora nie je viazaný ( účinným do 1. januára

2006).

Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k pochybeniu konajúcich súdov vo výroku o treste,

pretože obvinenému bol uložený trest, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nielen

pripúšťa, ale tento bol uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom

prípade pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. je v rozmedzí päť až dvanásť

rokov. Dovolací dôvod uplatnený dovolateľmi podľa preto nie

je namieste. Pritom je treba zdôrazniť, že neuplatnenie účinného

do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu nie je možné účinne uplatniť ani ako dôvod

podľa lebo ani takto dovolací dôvod by nebol obsahovo

naplnený. Nepoužitie zmierňovacieho ustanovenia totiž nie je evidentne

ani otázkou právneho posúdenia skutku a ani nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie

podmienok dovolania podľa dovolanie obvineného a jeho manželky Ing. E. M.

na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci odmietol a nevyhovel preto ani žiadosti

manželky obvineného Ing. E. M. o prerušenie výkonu trest obvineného Ing. M. M..

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová