Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a04/364164.f47b66.pdf
PDF · 138.58 KB
No categories available
1TdoV/11/2009
Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Jozefa Kanderu
a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci proti Ing. M.M., vedenej na bývalom Špeciálnom súde
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB 3 T 28/07, (teraz Špecializovaný
trestný súd) prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2009 v Bratislave
dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. M. a jeho manželka Ing. E. M. proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009, sp. zn. 1 Toš 7/2008 a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. M. M. a jeho manželky Ing.
E. M. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. júna 2008,
sp. zn. BB-3T 28/07, bol obvinený Ing. M. M. (spolu s Ing. L. L.) uznaný za vinného
s pokračovacieho trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 250 ods. 1,
ods. 5, § 9 ods. 2, Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že
1./
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa
04.11.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s. K. ako zhotoviteľom
vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0019,
pre odberateľa Mestská časť K. – D. za projektové práce na objekte, a „Obytný súbor NA
HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 5 830 000 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý
túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa 21.11.2002 v K. podpísal a odsúhlasil jej
preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K., kde bol vedený účet Štátneho
fondu rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti K. D., z ktorého bola táto suma
dňa 21.11.2002 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke
z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru na základe Zmluvy
o poskytnutí podpory uzatvorenej podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania v znení neskorších predpisov dňa 15.9.2002 medzi Štátnym fondom rozvoja
bývania a Mestskou časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy
projekčné práce v sume 2 080 000 Sk, vykonané a dodané neboli, čím Ing. L. L. porušil
rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových
pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním neoprávnene obohatili
spol. K. – S. G., a.s., K., a spôsobili tak Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom
rozvoja bývania škodu vo výške 2 080 000 Sk,
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa
15.11.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.5.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s, K., ako zhotoviteľom
vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0022
so súpisom ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce
na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 58 301 191,70 Sk,
ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa
21.11.2002 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,
pobočka K., kde bol vedený účet Štátneho fondu rozvoja bývania otvorený v prospech
Mestskej časti K. – D., z ktorého bola táto suma dňa 21.11.2002 poukázaná na účet
spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke z prostriedkov štátneho fondu rozvoja
bývania vo forme úveru na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. uzatvorenej podľa
ustanovení zákona rozvoja bývania v znení neskorších predpisov dňa 5.9.2002 medzi Štátnym
fondom rozvoja bývania a Mestskou časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej
fakturovanej sumy práce a dodávky v sume 54 257 919,70 Sk vykonané a dodané neboli, čím
Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 zákona 303/1995 Z.Z.
o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a takto obaja svojim konaním
neoprávnene obohatili spol. K. – S. G., a.s., K., a spôsobili tak Slovenskej republike
v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania škodu vo výške 154 257 919,70 Sk,
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa
3.12.2002 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.5.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom vyho-
tovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0025 so súpisom
ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte
„Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 6 308 824, 80 Sk, ktorú
predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. dňa 3.12.2002 v K.
podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K., kde
bol vedený účet Štátneho fondu rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti K. – D.,
z ktorého bola suma 6 290 808,30 Sk dňa 18.12.2002 poukázaná na účet spoločnosti K. – S.
G., a.s., vedený v tej istej banke z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania vo forme
úveru a nenávratného príspevku na základe Zmluvy o poskytnutí podpory č. X., uzatvorenej
podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení
neskorších predpisov dňa 5.9.2002, medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a Mestskou
časťou K. – D., pričom obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce a dodávky v sume
5 365 069,30 Sk vykonané a dodané neboli, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu
v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších
predpisov a takto obaja svojim konaním neoprávnene obohatili spol. K. - S. G., a.s., K.
a spôsobili tak Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania škodu vo
výške 5 365 069,30 Sk,
2./
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G., a.s., P. č. X., K. dňa
19.05.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom
vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-006 pre
odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE 150
byt. Jednotiek“ na celkovú sumu 8 235 715,70 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto
faktúru ako starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.05.2003 do
30.05.2003 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,
pobočka K., kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého
bola táto suma dňa 30.05.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej
istej banke z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie
na základe Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov uzatvorenej
na základe Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 3/2002 dňa
10.10.2002 medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou častou
K. – D., hoci obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 4 069 423,70 Sk
vykonané neboli, pričom podmienkou čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané
práce, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995
Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním
získali neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s., K. ku škode Slovenskej republiky
v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 4 069 423,70 Sk,
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K.- S. G., a.s., P. č. X., K. dňa
19.06.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom a K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom
vyhotovil a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-021 pre
odberateľa Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150
byt. jednotiek“ na celkovú sumu 6 978 836,20 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru
ako starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.06.2003 do
20.06.2003 v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s.,
pobočka K., kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého
bola táto suma dňa 20.06.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej
istej banke z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie
na základe Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na podporu výstavby technickej vybavenosti
uzatvorenej na základe Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 4/2002
dňa 10.10.2002 medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou časťou
K. – D., hoci obaja vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 6 686 985.20 Sk
vykonané neboli, pričom podmienkou čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané
práce, čím Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995
Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním
získali neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s. K. ku škode Slovenskej republiky
v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 6 686 985,20 Sk,
- Ing. M. M. ako predseda predstavenstva spol. K. – S. G.. a.s., P. č. X., K. dňa
19.06.2003 v K. na základe zmluvy o dielo č. 1/2009 uzatvorenej dňa 27.05.2002 medzi
Mestskou časťou K. – D. ako objednávateľom K. – S. G., a.s., K., ako zhotoviteľom vyhotovil
a zároveň podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2003-022 pre odberateľa
Mestská časť K. – D. za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt.
jednotiek‘ na celkovú sumu 3 412 972,30 Sk, ktorú predložil Ing. L. L., ktorý túto faktúru ako
starosta Mestskej časti K. – D. v presne nezistený deň v období od 19.06.2003 do 11.07.2003
v K. podpísal a odsúhlasil jej preplatenie a následne bola predložená do P., a.s., pobočka K.,
kde bol vedený účet Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorého bola táto
suma dňa 22.07.2003 poukázaná na účet spoločnosti K. – S. G., a.s., vedený v tej istej banke
z prostriedkov Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vo forme dotácie na základe
Zmluvy č. X., o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov uzatvorenej na základe
Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 3/2002 dňa 10.10.2002 medzi
Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR a Mestskou časťou K. – D., hoci obaja
vedeli, že z celkovej fakturovanej sumy práce v sume 2.367.156,30 Sk vykonané neboli,
pričom podmienkou ich čerpania dotácie bolo predloženie faktúry za vykonané práce, čím
Ing. L. L. porušil rozpočtovú disciplínu v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 303/1995 Z.z.
o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a obaja takto svojim konaním získali
neoprávnený prospech pre spol. K. – S. G., a.s., K., ku škode Slovenskej republiky
v zastúpení Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume 2 367 156,30 Sk,
Za tento trestný čin bol obvinenému Ing. M. M. uložený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov a pre jeho
výkon bol zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. (§ 39a ods. 3 Tr. zák.)
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj peňažný trest 500 000 Sk a podľa § 54
ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zmarený náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 poškodené organizácie Štátny
fond rozvoja bývania a Ministerstvo výstavby regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so
svojimi nárokmi na náhradu škody boli odkázané na konanie o veciach občiansko-právnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený Ing. M. M.. Na
jeho podklade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. marca 2009, sp. zn. 1 Toš
7/2008, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a pri nezmenenom výroku o vine uložil
obvinenému M. M. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov a na jeho výkon ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 s použitím § 438b
zák. č. 498/2008 mu uložil aj peňažný trest vo výmere 20 000 eur a pre prípad jeho zmarenia
podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal 18. júna 2009
obvinený a jeho manželka Ing. E. M. prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré
Špecializovaný trestný súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 31. júla 2009
Tento mimoriadny opravný prostriedok opreli o dovolacie dôvody uvedené v § 371
ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. h/ a písm. i/ Tr. por. t.j., že vo veci konal nepríslušný súd
a zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu, bol mu uložený trest
mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby a rozhodovanie súdu je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.
Dovolatelia argumentovali k dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. tým,
že konajúce súdy nezohľadňovali, že z vyčíslenej škody mali byť odpočítané reálne výdavky
z poskytnutej dotácie, čím by sa znížila spôsobená škoda z 89 049 524,30 Sk na
54 178 624,70 Sk, t.j. pod sumu 55 7000 000 Sk, ktorá by bola potrebná v zmysle § 15a Tr.
por. na založenie príslušnosti Špeciálneho súdu v Pezinku na konanie.
V súvislosti s tým poukázali aj na to, že nie je možné vylúčiť zásahy výkonnej moci
do súdneho konania, keďže orgánom činným v trestnom konaní predkladal dôkazy o korupcii
v tom čase najväčšej politickej strany. Išlo teda o spoločné nádoby a dôkazy v predmetnej
veci ako aj v „korupčnej“ veci mali byť vzájomne využité, čo však prvostupňový súd napriek
návrhom neurobil. K dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. argumentovali
tým, že súd bezprecedentne odmietol predvolať a vypočuť na hlavnom pojednávaní ním
navrhovaných svedkov s argumentáciou, že má dostatok dôkazov pre svoje rozhodnutie. Išlo
pritom o výsluch ďalších členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti, ktoré mohli
preukazovať jeho obhajobu.
Naplnenie dovolacej námietky podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. videli dovolatelia
v tom, že špeciálny súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že sa významnou mierou podieľal
na odhalení a objasnení trestného činu korupcie (obž. E.Č a spol.). Najvyšší súd v odôvodnení
svojho rozsudku sa síce o tejto skutočnosti zmieňuje, ale nezohľadnil ju podľa § 40 ods. 4
Tr. zák. v mimoriadnom znížení trestu.
Napokon pokiaľ sa týka dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
namietali, že skutky popísané vo výroku rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
lebo uvádzané faktúry za spoločnosť K., s.r.o., vyhotovila a podpísala p. Š. a nie on
(obvinený). Okrem toho samotná obžaloba Úradu špeciálnej prokuratúry - skutky
sú nezrozumiteľné a nezakladajú sa na pravde, a teda sú nepreskúmateľné.
Okrem toho skutky v bode 2/ obžaloby boli pôvodne kvalifikované ako trestný čin
subvenčného podvodu a je treba ho potom považovať za samostatný skutok a trestný čin,
a teda nebolo ho možné zahrnúť ako súčasť jedného pokračovacieho trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona.
Ak teda sa nedopustil subvenčného podvodu, ktorý bol uznaný za „lege artis“ ako
sa potom mohol dopustiť podvodu, ktorý je súčasťou toho istého skutku. Zdôraznil pritom,
že subvenčný podvod vyžaduje úmysel k tomu smerujúci už pri podpisovaní príslušného
dokumentu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Nemal však ani žiadny úmysel smerujúci
k podvodu podľa § 250 Tr. zák. t.j. uviesť niekoho do omylu, resp. obohatiť sa na škodu
cudzieho majetku. Takéto zavinenie musí vplynúť z vykonaného dokazovania, čo však nebolo
a takáto nepresnosť sa dotýka aj vyčíslenia škody pri ktorej ustálení orgány činné v trestnom
konaní vychádzali zo znaleckého posudku č. 070/2005 vypracovaným Ing. M. V.. Celková
škoda v súdnom konaní oproti obžalobe mala byť upravená na 70 559 505,20 Sk, t.j., ako
rozdiel vkladov v celkovej hodnoty vykonaných prác.
Okrem toho na spáchaní skutkov sa podieľali aj iné osoby, ktoré však neboli
postihnuté.
S poukazom na uvedené dovolatelia preto žiadali, aby najvyšší súd vyslovil porušenie
zákona v neprospech obvineného Ing. M. M. o vine a vo výroku o treste, zrušil napadnutý
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jemu predchádzajúci rozsudok
Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. júna 2008, sp. zn.
BB 3T 28/2007 a prikázal tomuto súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol a prepustil
obvineného z výkonu trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.) bolo podané oprávnenými osobami (§ 369
ods. 2 písm. b/, § 369 ods. 5 Tr. por.) v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané
dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených námietok a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní
opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie nezodpovedá príslušnému ustanoveniu
upravujúcemu dôvod dovolania a obsahuje v skutočnosti argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu – ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Tak je tomu aj pokiaľ sa týka dovolacieho dôvodu uplatneným obvineným a jeho
manželkou podľa § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por. V tomto prípade je úplne nesprávny názor
dovolateľov, že v predmetnej trestnej veci rozhodol nepríslušný t.j. Špeciálny súd, pretože
podľa § 15a ods. 2 písm. d/ Tr. por. výška spôsobenej škody nedosahovala desaťtisícnásobok
minimálnej mzdy podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky z 21. augusta 2002 účinným
od 1. januára 2002, ktorým sa ustanovila minimálna mzda vo výške 5 570 Sk.
Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení z 12. decembra 2006, sp. zn. 6 T 11/05
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2007, sp. zn.
4 Tost 10/2007 (č.l. 6019) podrobne rozviedol dôvody pre ktoré bola založená v predmetnej
trestnej veci príslušnosť Špeciálneho súdu, ktorému bola už citovaným uznesením krajského
súdu podľa § 188 ods. 1 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 vec postúpená. V tomto
uznesení oba súdy poukázali predovšetkým na to, že okrem výšky spôsobenej škody podľa
§ 15a ods. 2 písm. b/ Tr. por. potrebnej na založenie príslušnosti Špeciálneho súdu
rozhodujúce bolo tiež aplikovanie prechodných ustanovení § 454a a 454aa Tr. por., ktoré vo
vzťahu k § 15a Tr. por. účinnému do 1. januára 2006 predstavujú lec specialis. Najvyšší súd
preto v ďalšom len poukazuje na podrobné dôvody obsiahnuté v citovaných uzneseniach
krajského a Najvyššieho súdu s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.
K tomu však Najvyšší súd iba dodáva, že na príslušnosti Špeciálneho súdu konať
v tejto veci by dokonca nemohlo nič zmeniť ani dovolateľmi namietané hypotetické zistenie
Špeciálneho súdu na hlavnom pojednávaní, že výška spôsobenej škody po odpočítaní reálne
vynaložených nákladov nedosahuje hranicu škody potrebnej pre založenie príslušnosti tohto
súdu (čo napokon výsledky dokazovania, prezentované v rozsudku Špeciálneho súdu
nepotvrdili).
Podľa § 222 ods. 1 Tr. por. je Špeciálny súd (ako súd vyššieho stupňa podľa § 19a ods.
2 zák. č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) povinný vzhľadom na zásadu procesnej
ekonómie vec rozhodnúť sám aj keď by v priebehu hlavného pojednávania zistil, že na jej
prerokovanie nie je príslušný a ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu,
ale nižšieho stupňa (pre účely Trestného poriadku sa totiž krajským súdom myslí aj
Špeciálny súd.)
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani naplnenie dovolacej námietky podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretože podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom
konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutom
na ich rozhodnutie. Pritom podľa § 2 ods. 6 Tr. por. hodnotia vykonané dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán. Z uvedeného potom teda vyplýva, že orgán činný v trestnom
konaní t. zn. aj procesný súd v trestnom konaní sám určuje mieru a rozsah dokazovania, ktoré
nevyhnutne potrebuje na svoje rozhodnutie. Nevykonaním dôkazov navrhnutých obvineným
aj keď zo svojho subjektívneho hľadiska ich mohol pokladať za významné nemohlo dôjsť
preto k porušeniu práva na jeho obhajobu, ako argumentuje v rámci svojich dovolacích
námietok.
V žiadnom prípade nemohlo tiež dôjsť k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por.
Ako vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dôvodom dovolania nemôže
byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie lebo taký dôvod v tomto ustanovení uvedený nie
je. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie na revíziu skutkových zistení, ktoré
urobili súdy prvého a druhého stupňa. Ťažiskom dokazovania je totiž v konaní pred súdom,
súd prvého stupňa (v tomto prípade Špeciálnym súdom) a jeho skutkové závery môže
doplňovať resp. korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je teda všeobecnou treťou
inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Samotnú
správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať a meniť, pretože nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým
zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
V predmetnej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie
podľa ktorého Ing. M. M. spáchal skutok tak ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej vete
rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 9. jú-
na 2008, sp. zn. BB 3T 28/2007, pretože odvolací súd v rozsudku napadnutým dovolaním
skutkové zistenia nijako nemodifikoval.
V rozsudku Špeciálneho súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá potom
aj správny záver vyjadrený v posúdení skutku ako pokračovacieho trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. por. Na tomto zistení nemôže nič zmeniť ani dovolacia
námietka obvineného a jeho manželky, že skutky v bode 2/ v obžalobe prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli po právnej stránke kvalifikované ako
pokračujúci trestný čin subvenčného podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Súd totiž právnym posúdením
skutku v obžalobe prokurátora nie je viazaný (§ 220 ods. 3 Tr. por. účinným do 1. januára
2006).
Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k pochybeniu konajúcich súdov vo výroku o treste,
pretože obvinenému bol uložený trest, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nielen
pripúšťa, ale tento bol uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom
prípade pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. je v rozmedzí päť až dvanásť
rokov. Dovolací dôvod uplatnený dovolateľmi podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. preto nie
je namieste. Pritom je treba zdôrazniť, že neuplatnenie § 40 ods.4 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 o mimoriadnom znížení trestu nie je možné účinne uplatniť ani ako dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. lebo ani takto dovolací dôvod by nebol obsahovo
naplnený. Nepoužitie zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 4 Tr. por. totiž nie je evidentne
ani otázkou právneho posúdenia skutku a ani nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho
ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie
podmienok dovolania podľa § 371 Tr. por. dovolanie obvineného a jeho manželky Ing. E. M.
na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci odmietol a nevyhovel preto ani žiadosti
manželky obvineného Ing. E. M. o prerušenie výkonu trest obvineného Ing. M. M..
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová