Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)ca4/367543.bdd499.pdf
PDF · 99.97 KB
No categories available
4Obo/10/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 10/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Ľubomíry Kúdelovej
v právnej veci žalobcu 1./ JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu B. S., a. s. B., R.,
B., žalobcu 2./ A., s. r. o., Š., P., IČO: X., obaja zastúpení JUDr. J. C., advokátom, B., B., proti
žalovanému S. I., a. s. D., B., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. M. B., Š., B.,
o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 7 Cb/342/ 2001–154 zo dňa 16. 10. 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 7 Cb/342/2001 – 154 zo dňa 16. 10. 2008 v napadnutej časti p o t v r d z u je .
Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7 Cb/342/ 2001–154 zo dňa 16. 10. 2008
rozhodol tak, že určil, že mandátne zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovaným dňa
16. 08. 1996 a 10. 05. 1996 sú voči konkurzným veriteľom úpadcu B. S., a. s. so sídlom v B.,
P., neúčinné. Žalovaného zaviazal vrátiť do konkurznej podstaty sumu 10 000 000 Sk so
17% úrokmi z omeškania od 11. 04. 2001 až do zaplatenia.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že konkurz na úpadcu bol vyhlásený 22. 04. 1998.
Z mandátnych zmlúv uzavretých dňa 10. 05. 1996 a 16. 08. 1996 zistil, že ich predmetom
bolo vykonanie odbornej pomoci pri prieskume trhu, nadviazanie obchodných kontaktov
s výrobcami uvedenej techniky, organizačné zabezpečenie týchto obchodných kontaktov
a stretnutí na účet mandatára a výroba manipulačnej techniky. Dôkaz o tom, že zmluvné
plnenie bolo poskytnuté žalovaný nepredložil. Konajúci súd dospel k záveru, že zmluvným
stranám bolo, muselo byť zrejmé, že účelom uzavretia mandátnych zmlúv bolo ukrátiť
konkurzných veriteľov budúceho úpadcu. Dohodnutú cenu 5 000 000 Sk konajúci súd označil
za nereálnu, nadsadenú s cieľom odčerpať finančné prostriedky z účtu finančných
prostriedkov. V zmysle uvedených dôvodov dospel k záveru, že podľa ustanovenia
§ 15 ods. 2 ZKV bolo možné odporovať a že správca konkurznej podstaty v súlade
s ustanovením § 16 ods. 4 ZKV dôvodne požadoval od žalovaného vrátiť do podstaty sumu
1 000 000 Sk. Citoval ustanovenia § 369 ods. 1, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade žalobu
zamietol . O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou bol žalovaný zaviazaný podal žalovaný
v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 08. 12. 2008 odvolanie, v ktorom uviedol,
že finančné prostriedky neboli uhradené z prostriedkov žalobcu v 1. rade na základe
mandátnych zmlúv zo dňa 16. 08. 1996 a zo dňa 10. 05. 1996. Namietal, že mandátne zmluvy
boli uzavreté na základe predstavenstva a že prvostupňový súd sa s touto skutočnosťou
nezaoberal. Zároveň namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal so skutočnosťou
vyplývajúcou zo zmluvy o postúpení pohľadávky a z Dohody o postupe pri vymáhaní
pohľadávky. Pokiaľ ide o mandátne zmluvy žalovaný namietal, že konajúci súd
sa nevysporiadal, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi mandatárom a firmou
C. T. s. r. o. mandantom B. S., a. s. dňa 19. 12. 1994 bolo dohodnuté, že mandatár bude na
základe tejto zmluvy vykonávať odbornú pomoc a úspešne zastupovať mandanta pri
vymáhaní neuhradených pohľadávok voči dlžníkovi Fondu národného majetku Slovenskej
republiky. Citoval článok IV. mandátnej zmluvy, z ktorého podľa žalovaného
iba vyplýva, že mandant splnomocnil mandatára na predkladanie návrhov na spoluprácu
a na prevod vymohnutých prostriedkov, ktoré zmluvné strany vyberú. Žiadna plná
moc na výkon odbornej pomoci firmou C. T. vystavená nebola a že je na strane žalobcu toto
preukázať. Samotná zmluva v ktorej nie je plnomocenstvo neoprávňuje
podľa žalovaného mandatára konať v mene mandanta vo vzťahu k tretím osobám.
S poukazom na § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že ak splnomocnenec
prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocnestva je splnomocniteľ viazaný iba,
pokiaľ toto prekročenie schválil. Žalovaný namietal, že konajúci súd sa nezaoberal
s náležitosťami plnomocenstva a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. V sporných
mandátnych zmluvných je uvedené, že B. S., a. s. sú zastúpené firmou
C. T. , s. r. o. ale nie je uvedené na základe čoho firma C. T., s. r. o. zastupuje B. S., a. s.
Vzhľadom na nepreskúmateľnosť žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného v napadnutej časti nevyhovel.
Predmetom odvolania je rozsudok, ktorým prvostupňový súd určil, že mandátne
zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovaným dňa 16. 08. 1996 a 10. 05. 1996 sú právne
neúčinné. Z obsahu napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, z akého dôvodu
prvostupňový súd uviedol, že v danom prípade mohol žalobca odporovateľnosť uplatniť
a na základe akých dôvodov dospel, že ide o mandátne zmluvy neúčinné na základe čoho
zaviazal žalovaného do konkurznej podstaty úpadcu sumu získanú na základe mandátnych
zmlúv žalovaným vrátiť žalobcovi.
Z odvolania žalovaného vyplýva, že prvostupňový súd sa nezaoberal s tvrdením
žalovaného, že za žalobcu mandátne zmluvy uzavrela spoločnosť C. T., s. r. o. ktorú
spoločnosť B. S., a. s. na takýto úkon nesplnomocnila. Žalovaný tvrdí, že je dôkazné bremeno
na žalobcovi aby preukazoval, že spoločnosť C. T. , s. r. o. na uzavretie mandátnych zmlúv
splnomocnil. Z predložených dokladov je zrejme, že žalobca keď uplatnil právo na
odporovanie mandátnych zmlúv mal za to, že ide o mandátne zmluvy platné, čo je základnou
podmienkou pre určenie neúčinnosti zmlúv. Žalobca pri uplatnení nároku vychádzal, že ide
o mandátne zmluvy platné a fakt, či na uzavretie zmlúv splnomocnil spoločnosť C. T., s. r. o.
nepokladal za sporný. Spochybnenie tejto skutočnosti žalovaným, či úpadca na uzavretie
zmluvy splnomocnil inú spoločnosť, pokiaľ úpadca vychádza z toho ,že ide o zmluvu platne
uzavretú, je právne irelevantné. Pokiaľ žalovaný bol názoru, že mandátne zmluvy neboli
platne uzavreté bolo jeho vecou aby platnosť mandátnych zmlúv spochybnil, čo však v jeho
záujme nebolo, a preto ide obranu účelovú. Fakt, že žalovaný na základe mandátnych zmlúv
plnenie vo výške 10 000 000 Sk prijal a v tom čase netvrdil, že ide o zmluvy neplatné, sporný
nie je. Najvyšší súd Slovenskej republiky obranu žalovaného v celom rozsahu označil za
právne nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie z jeho správnych dôvodov podľa § 219 O. s. p.
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že mu žiadne trovy nevznikli, a preto
mu trovy v odvolacom konaní nepriznal.
P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 19. januára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková