Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5cb/376004.a2c2c6.pdf
PDF · 126.77 KB
No categories available
1MObdoV/14/2008
Najvyšší súd 1M Obdo V 14/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. zastúpeného JUDr. M.
proti žalovanému: S., zastúpeného JUDr. J., o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy,
vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 22 Cbs 6/2005, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
22 Cbs 6/2005-170 zo dňa 19. januára 2006 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6 Obo 88/2006-230 zo dňa 18. októbra 2007, takto
rozhodol:
Dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. 22 Cbs 6/2005-170
zo dňa 19. 01. 2006, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti odstúpenia
od Zmluvy o prevode 100% obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004 v obchodnej spoločnosti
H., a to z dôvodu nezaplatenia odplaty za prevod obchodného podielu v sume 200.000,-- Sk
ako podstatného porušenia zmluvných podmienok. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume
10.628,-- Sk proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň podľa § 148 ods. 1 O. s. p.
zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť štátu trovy konania na v sume 1 065,-- Sk, vzniknuté
v súvislosti so svedeckým dokazovaním. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého
stupňa s odkazom na ustanovenia § 115 a § 345 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj
zistený skutkový stav, na základe ktorého ustálil, že neboli splnené zákonné podmienky
pre odstúpenie žalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu. Zmluva o prevode
obchodného podielu bola medzi účastníkmi uzavretá platne podľa § 115 Obchodného
zákonníka. Prvostupňovému súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo neuhradenie
21M Obdo V 14/2008
dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným žalobcovi. Za doklad
o zaplatení dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu považoval samotnú zmluvu
o prevode obchodného podielu. Podľa jeho názoru bolo právne nevýznamné, či k úhrade
došlo priamo pri podpise tejto zmluvy alebo aj s väčším (skorším) časovým odstupom.
Za dôkaz preukazujúci skoršie zaplatenie dohodnutej odplaty považoval aj to, že žalobca
odovzdal vlastnoručne podpísanú zmluvu o prevode obchodného podielu do dispozície
žalovaného, čo logicky vylučuje, aby žalovaný mal vedomosť alebo mohol predvídať, že
žalobca nebude mať záujem na plnení v prípade porušenia zmluvy nevykonaním platby pri jej
podpise žalobcom tak, ako to pre konštatovanie podstatného porušenia zmluvy, zakladajúceho
právo odstúpenia žalobcu, predpokladá § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Iný dôkaz
preukazujúci zaplatenie dojednanej odplaty v konaní preukázaný nebol.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalobca domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozsudku podľa § 220 O. s. p. tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu dôvodiac absenciou vysvetlenia, ktoré skutočnosti súd považoval
za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Vytkol súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Tvrdil, že
žalovaný mu odplatu za prevod obchodného podielu spoločnosti H., nikdy nezaplatil, a ani
v konaní nebol žalovaným predložený žiaden dôkaz o tom, že pred 30. 01. 2004, kedy došlo
k uzavretiu prvej zmluvy, zaplatil odplatu za prevod obchodného podielu v sume 200 000,--
Sk. Poukázal na to, že účastníkmi nebolo v konaní spochybnené, že k zaplateniu ceny
za prevod obchodného podielu podľa zmluvy zo dňa 03. 08. 2004 nedošlo ani pri jej podpise
žalobcom, ktorý ju podpísal tri týždne pred žalovaným, ani pri jej uzavretí, t. j. pri jej
podpísaní žalovaným, a ani neskôr. Preto sa domnieval, že súd o tejto skutočnosti nemohol
mať žiadnu dôvodnú a závažnú pochybnosť, napriek tomu na túto skutočnosť neprihliadol.
Uviedol, že existujú najmenej dve zmluvy o prevode obchodného podielu, jedna bola uzavretá
v januári 2004 a druhá v auguste 2004, a to bez toho, aby zmluva z januára bola nahradená
zmluvou z augusta. Mal za to, že plnenie, resp. neplnenie, ktorejkoľvek z povinností,
upravených v zmluve z januára 2004, nemôže byť posudzované
vo vzťahu k plneniu, či neplneniu povinností upravených v zmluve z augusta 2004.
Vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že k zaplateniu ceny za prevod obchodného podielu došlo
31M Obdo V 14/2008
už v januári 2004, z jeho strany mohlo ísť o plnenie povinností vyplývajúcich nanajvýš tak
zo zmluvy z januára 2004, rozhodne nie zo zmluvy z 03. 08. 2004. Táto zmluva v tom čase
neexistovala, a v tom čase ani nevznikli z nej vyplývajúce práva a záväzky, vrátane záväzku
žalovaného plniť cenu za prevod obchodného podielu založeného zmluvou. Upriamil
pozornosť na to, že práve na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
03. 08. 2004, z ktorej žalovaný nezaplatil cenu, bol žalovaný zapísaný do obchodného registra
ako spoločník a konateľ spoločnosti H.. Odvolateľ zastal názor, že vzhľadom k tomu, že
právnym titulom zápisu žalovaného do obchodného registra bola len Zmluva o prevode
obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, v prípade ktorej žalovaný svoj peňažný záväzok
v sume 200 000,-- Sk nepopierateľne nesplnil, otázku zaplatenia ceny bolo v tejto veci
potrebné posudzovať výlučne iba vo vzťahu k existencii dôvodov odstúpenia vzťahujúcich sa
na Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, a nie vo vzťahu k akejkoľvek
inej, skôr uzavretej zmluve, alebo vo vzťahu k údajnému a ničím nepreukázateľnému plateniu
bližšie neidentifikovateľnej sumy žalovaného žalobcovi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.
6 Obo 88/2006-230 zo dňa 18. 10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2007,
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O. s. p. a uložil
žalobcovi povinnosť uhradiť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v sume 6 328,30 Sk podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd, vo vzťahu s rozhodujúcej skutočnosti, tzn. k otázke, či na strane žalobcu, ako
veriteľa zo zmluvy o prevode obchodného podielu, sú dané právne dôvody odstúpenia
od zmluvy v zmysle § 345 Obchodného zákonníka, t. j., či žalovaný ako dlžník z tejto zmluvy
svoj záväzok splatiť odplatu za obchodný podiel splnil alebo nie, konštatoval, že žalovaný
cenu za prevod obchodného podielu síce nezaplatil pri uzavieraní zmluvy, ktorú žalobca
podpísal dňa 12. 07. 2004 a žalovaný dňa 03. 08. 2004 (s osvedčenými podpismi), no vyplýva
to z právneho úkonu, t. j. zo zmluvy o prevode 100% obchodného podielu spoločnosti H.,
ktorú tieto subjekty podpísali ešte dňa 30. 01. 2004 (bez osvedčených podpisov v slovenskej
a anglickej verzii). Odvolaciemu súdu z uvedeného vyplynulo, že žalovaný, ako nadobúdateľ,
zaplatil za prevod obchodného podielu žalobcovi 200 000,-- Sk, pričom žalobca písomné
potvrdenie o zaplatení od žalovaného v predmetnom konaní žiadnymi inými dôkazmi
nevyvrátil, a z týchto skutočností možno dať za pravdu tvrdeniu žalovaného, že cenu
za prevod obchodného podielu žalobcovi zaplatil. Vedomosť žalobcu o zaplatení ceny
41M Obdo V 14/2008
za prevod obchodného podielu vyvodil súd prvého stupňa i z toho, že žalobca ako prvý dňa
12. 07. 2004 podpísal zmluvu s rovnakým textom, aký obsahuje slovenský preklad Zmluvy
o prevode obchodného podielu z 30. 01. 2004 (s osvedčeným podpisom), a tento návrh
zmluvy následne postúpil žalovanému. Odvolací súd záverom konštatoval, že žalobca ani
v rámci odvolacieho konania neuniesol dôkazné bremeno o nezaplatení ceny odplaty
za prevod obchodného podielu žalovaným.
Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti
rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie
podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd
rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že oboma rozhodnutiami bol porušený
zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami
§ 1, § 2, § 6, § 120 ods. 1, § 132, § 157 ods. 2, § 219, § 220 O. s. p. a ustanoveniami § 115
ods. 3, § 344, § 345 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, a podanie mimoriadneho dovolania
vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane žalobcu,
ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa jeho názoru je v predmetnom
súdnom konaní právne irelevantnou skutočnosťou otázka, či na základe Zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, došlo
k úhrade odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným alebo nie, teda či žalobca dňa
26. 08. 2004 platne odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti H.. Zdôraznil, že zo súdneho spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola
podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka uzavretá len jedna relevantná zmluva o prevode
obchodného podielu, ktorá mala písomnú formu s osvedčenými podpismi, a to zmluva
podpísaná žalovaným dňa 03. 08. 2004. Skoršia zmluva o prevode obchodného podielu
(z januára 2004), na ktorú konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach poukazujú, a s ktorou
spájajú svoje úvahy o úhrade odplaty za prevod obchodného podielu, jednak nemá zákonom
stanovené náležitosti, medzi účastníkmi konania nezaložila žiadny právny vzťah, a naviac táto
ani nebola predpokladom na zmenu zápisu v obchodnom registri obchodnej spoločnosti H..
Z tohto dôvodu, aj pri existencii zásady voľného hodnotenia dôkazov, akékoľvek úvahy
konajúcich súdov, týkajúce sa splnenia záväzku žalovaným vo vzťahu k žalobcovi ešte pred
samotným vznikom tohto záväzku, nemajú právne opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal
na to, že hoci konajúce súdy vychádzali z toho, že k úhrade odplaty za prevod obchodného
51M Obdo V 14/2008
podielu mohlo dôjsť ešte v mesiaci január 2004, v konaní nebol ani o tejto skoršej úhrade
predložený v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p. žiadny relevantný dôkaz. V súvislosti s uvedenými
skutočnosťami, generálny prokurátor upriamil pozornosť na to, že ani jeden z konajúcich
súdov nemal k dispozícii hodnoverný dôkaz preukazujúci úhradu odplaty za prevod
obchodného podielu zo strany žalovaného, ktorý je tiež zaťažený dôkaznou povinnosťou
v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p., pričom konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o nezaplatení ceny odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným, nemá opodstatnenie,
nakoľko takýto negatívny dôkaz vlastne nie je možné ani použiť, pričom ani žalovaný
o svojom tvrdení žiadny jednoznačný dôkaz nepredložil. Upozornil na nedostatočné
vyhodnotenie predložených dôkazov, hlavne vzájomnej súvislosti tvrdení žalovaného ohľadne
úhrady odplaty. Zdôraznil, že vlastný text čl. III ods. 2 zmluvy o prevode obchodného
podielu, ktorá na jednej strane uvádza, že kúpna cena v celej výške bude splatená pri podpise
tejto zmluvy a súčasne uvádza, že prevodca potvrdzuje jej prijatie svojím podpisom, je
vnútorne protirečivý, a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemôže slúžiť ako vlastná
potvrdenka o úhrade, ako to konštatovali konajúce súdy. Tým, že obidva súdy prehliadli tieto
vzájomné rozpory medzi skutkovými zisteniami, tieto rozpory neodstránili, ale práve naopak,
bez akejkoľvek opodstatnenosti sa jednostranne priklonili k tvrdeniam žalovaného, zaťažili
tým konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1
písm. b/ O. s. p.). Za dôkaz o tom, že konajúce súdy sa v prejednávanej veci (bez odstránenia
vzájomných rozporov týkajúcich sa preukázania okamihu úhrady odplaty za prevod
obchodného podielu žalovaným) jednostranne priklonili na stranu žalovaného, označil aj jeho
výpoveď z 08. 12. 2005, z ktorej je zrejmé, že ani sám žalovaný nevie ustáliť, kedy k úhrade
došlo (č. l. 117). Záverom poukázal generálny prokurátor na to, že žalovaný podaním,
doručeným prvostupňovému súdu dňa 21. 04. 2005 (č. l. 23), podal v prejednávanej veci
vzájomný návrh, ktorý bol uznesením tohto súdu č. k. 22 Cbs 6/2005-82 zo dňa 27. 06. 2005
vylúčený na samostatné konanie. Z oznámenia prvostupňového súdu zo dňa 16. 6. 2008
vyplýva, že konanie o vzájomnom návrhu žalovaného nebolo doposiaľ zrealizované.
K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 05. 03. 2009 vyjadril žalovaný.
Stotožňujúc sa so správnosťou oboch napadnutých rozsudkov, pri súčasnej neakceptácii
dôvodov mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, navrhol mimoriadne dovolanie
zamietnuť. Prezentoval nesúhlas s právnou argumentáciou generálneho prokurátora, a to
najmä vzhľadom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci.
61M Obdo V 14/2008
Poukázaním na ustanovenia § 266 ods. 3 a § 325 Obchodného zákonníka a ich výklad
ozrejmil zo svojho pohľadu právne posúdenie skoršieho plnenia zmluvy vo vzťahu k praxi,
ktorú účastníci medzi sebou zaviedli pri uzatváraní zmlúv o prevodoch obchodného podielu.
Mal za to, že generálny prokurátor si nesprávne vyložil obsah zmluvného vzťahu založeného
účastníkmi konania, keď skúmanie všetkých okolností spojených s prejavom vôle účastníkov
konania, rokovaní pri uzatváraní zmlúv a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, považuje
za právne nepodstatné. Dôvodil, že nevyhnutným k posúdeniu skutočnej vôle zmluvných
strán a jej súladu či nesúladu s obsahom zmluvy z augusta 2004, je zistenie, akú prax mali
strany medzi sebou zavedenú, a aké okolnosti mali vplyv na plnenie povinnosti z augustovej
zmluvy o prevode obchodného podielu. V súvislosti s posúdením rozporu obsahu č. III bod 2
zmluvy s tvrdeniami žalobcu, vyslovil súhlas s postojom generálneho prokurátora, že
v súdnom konaní nie je možné dokazovať nekonanie, ale len konanie. Z uvedeného vyvodil,
že vzhľadom na aktívne smerovanie dôkaznej povinnosti účastníkov konania bolo
povinnosťou žalobcu dokazovať svoje tvrdenie, že kúpna cena za prevod obchodného podielu
nebola do dnešného dňa žalovaným zaplatená, keď túto skutočnosť žalobca potvrdil až trikrát
podpísaním zmlúv o prevode obchodného podielu v januári, apríli a auguste 2004, s tým, že
samotná zmluva je potvrdením o zaplatení. Problematiku nesprávneho prekladu zmluvy
o prevode obchodného podielu do slovenského jazyka rozobral z hľadiska právneho
posúdenia prejavu vôle účastníkov v ustanovení čl. III. bodu 2 zmluvy pomocou výkladu
§ 266 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj platnej anglickej gramatiky, z čoho
jednoznačne usúdil, že žalovaný svojím podpisom potvrdil zaplatenie ceny za prevod
obchodného podielu v bližšie neurčenom čase pred podpisom augustovej zmluvy. Súhlasne
s názorom generálneho prokurátora zdôraznil, že slovenská verzia čl. III bodu 2 zmluvy je
v absolútnom rozpore so skutočným skutkovým stavom a obsahom anglickej verzie zmluvy,
ktorú žalovaný v čase jej podpísania, vzhľadom na to, že neovláda slovenský jazyk, iba jazyk
anglický, považoval a stále považuje za skutočný prejav svojej vôle. S poukazom na výklad
§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 3 O. s. p. a § 10 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve, sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu charakteru čl. III bodu 2 zmluvy
o prevode obchodného podielu ako potvrdenky o úhrade. V tomto smere sa domnieval, že
vzhľadom na zmluvnú voľnosť účastníkov konania môže aj zmluva slúžiť ako potvrdenka
o úhrade, nakoľko ustanovenie o zmluvnej voľnosti nie je v rozpore so žiadnym ustanovením
Obchodného zákonníka a ani iných súvisiacich predpisov. Okrem toho poukázal na to, že
keďže zmluvnými stranami zmluvy o prevode obchodného podielu boli fyzické osoby –
71M Obdo V 14/2008
nepodnikatelia, nevzťahoval sa na nich právny režim § 10 zákona č. 431/2002 Z. z.
o účtovníctve, tzn. nebolo ich povinnosťou vyhotovovať o zaplatení ceny prevodu
obchodného podielu účtovný záznam. Záverom upriamil žalovaný pozornosť na rozpornosť
stanovísk Generálnej prokuratúry SR, vydaných pri prejednávaní právneho vzťahu účastníkov
konania v občianskoprávnom a trestnom konaní. Stanovisko generálnej prokuratúry
v predmetnom občianskoprávnom konaní, ktorým generálna prokuratúra poskytuje ochranu
právnemu postaveniu žalobcu, ako osobe poškodenej konaním žalovaného, podrobil
komparácii so stanoviskom vydaným v trestnom konaní, vedenom na Krajskom riaditeľstve
PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v Trnave pod ČVS: KRP-90/OEK-TT-2004 pre
trestný čin podvodu, iniciovanom na podnet žalovaného, ako poškodeného voči žalobcovi,
ako podozrivému, z ktorého je zjavná potreba prešetrenia žalobcovho podozrivého konania
nevykazujúceho charakter štandardného obchodného správania sa v obchodných vzťahoch,
nevidiac v ňom žiadny ekonomický zmysel.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 07. 04. 2009. Navrhol
mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a zrušiť oba rozsudky súdov nižších stupňov z dôvodov
namietaných generálnym prokurátorom. Dal do pozornosti dovolacieho súdu nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I ÚS 243/2007, obsahujúci všeobecne platný princíp ozrejmujúci postoj
k výkladu nejednoznačných dojednaní v zmluvách, podľa ktorého:. „... ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je
neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne
v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej
strany...“. Demonštroval ním svoje stanovisko o zásadnom význame citovaného nálezu pre
posúdenie aplikácie sporného čl. III bodu 2. vety druhej Zmluvy o prevode obchodného
podielu zo dňa 03. 08. 2008.
Reakciou na žalobcovo vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu bolo podanie
žalovaného zo dňa 18. 06. 2009, v ktorom vyslovil nesúhlas s právnou argumentáciou
žalobcu, obsiahnutou v jeho vyjadrení sa k mimoriadnemu dovolaniu. Rozborom
predloženého nálezu ÚS SR a §-u 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, za súčasného použitia
Krátkeho slovníka slovenského jazyka pre ozrejmenie pojmu „výraz“, dospel žalovaný
k záveru o neaplikovateľnosti predloženého nálezu ÚS SR dôvodiac tým, že tento je
81M Obdo V 14/2008
aplikovateľný len na prípady potreby výkladu pojmov a výrazov použitých v zmluve, a nie
na prípady potreby výkladu samotného prejavu vôle zmluvných strán danej Zmluvy. Ďalší
obsah textu podania žalovaného bol identickým s obsahom jeho vyjadrenia sa
k mimoriadnemu dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0. s. p.), po zistení,
že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h
O. s. p., preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré
im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 O. s. p.)
v napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p., a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora
vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Teda napadnutými
rozhodnutiami oboch súdov nižších stupňov bol porušený zákon nedôsledným riadením sa
oboch konajúcich súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 6, § 120 ods. 1, § 132, § 157
ods. 2, § 219, § 220 O. s. p. a ustanoveniami § 115 ods. 3, § 344, § 345 ods. 1, ods. 2
Obchodného zákonníka. Boli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie
mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1
písm. b/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 243e ods. 1 O. s. p.
Podľa § 1 O. s. p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 O. s. p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory
a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri
tom na to, aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Podľa § 6 O. s. p., v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
91M Obdo V 14/2008
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 219 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.
Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu
musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je
spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,
ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,
ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo
veritelia (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana
oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
101M Obdo V 14/2008
Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie
zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto
čase bolo rozumné predvídať na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností,
za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri
takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je
podstatné.
Podľa § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka
konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,
že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana
práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto
ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom uvedeným v citovanom
ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., ak tento vzťah nevyplýva, ide o naplnenie tzv. inej vady
konania, ktorá je dovolacím dôvodom podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.. Vadou konania
podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je nesprávnosť zisteného skutkového stavu veci nie
z pohľadu vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu v dôkaznom procese. O vadu
pri zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní
nepostupoval v súlade s § 120 O. s. p. a nevykonal dôkaz slúžiaci k verifikácii právne
významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej
normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania,
a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz hodnotil postupom vyplývajúcim z § 132 O. s. p.
a vyvodil z neho skutkové zistenie, o ktoré oprel svoje závery.
111M Obdo V 14/2008
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne poukazuje na to, že súdy
oboch stupňov sa v predmetnom konaní zaoberali právne podstatnou skutočnosťou, keď
skúmali, či na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, došlo k úhrade odplaty za prevod obchodného podielu
žalovaným alebo nie, teda či žalobca dňa 26. 08. 2004 platne odstúpil od zmluvy o prevode
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti H.. Zo spisového materiálu vyplýva, že
účastníci konania uzavreli v zmysle § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka len jedinú právne
relevantnú zmluvu o prevode obchodného podielu, v písomnej forme a s osvedčenými
podpismi, a to zmluvu podpísanú žalovaným dňa 03. 08. 2004. Výlučne táto zmluva bola
predpokladom na zmenu zápisu v obchodnom registri spoločnosti H.. Bezúčelne sa konajúce
súdy zaoberali zmluvou o prevode obchodného podielu z januára 2004, na ktorú vo svojich
rozhodnutiach poukazujú, a s ktorou spájajú úvahy o úhrade odplaty za prevod obchodného
podielu. Z jej obsahu je zrejmá absencia zákonom predpísaných náležitostí a nebola
východiskom pre zmenu zápisu v obchodnom registri spoločnosti. V tomto smere treba
tvrdenie generálneho prokurátora o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu z januára
2004 nebola spôsobilou založiť medzi účastníkmi konania právny vzťah, hodnotiť ako
náležité. Preto úvahy oboch konajúcich súdov, týkajúce sa splnenia záväzku žalovaným
vo vzťahu k žalobcovi ešte pred samotným vznikom tohto záväzku, strácajú právne
opodstatnenie. Napriek tomu, že súdy oboch stupňov vychádzali z toho, že k úhrade odplaty
za prevod obchodného podielu mohlo dôjsť ešte v mesiaci január 2004 (medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že sa pri uzavieraní zmluvy o prevode obchodného podielu
v mesiacoch júl až august 2004 osobne nestretli, a že neprišlo k bezhotovostnej úhrade
odplaty za prevod obchodného podielu), v konaní nebol o tejto skoršej úhrade produkovaný
žiaden smerodajný dôkaz v súlade s § 120 ods. 1 O. s. p.. Súhlasne s názorom generálneho
prokurátora, aj dovolací súd ustálil, že ani jeden z konajúcich súdov nemal k dispozícii
hodnoverný dôkaz, preukazujúci úhradu odplaty za prevod obchodného podielu zo strany
žalovaného. Pritom je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska obrany v spore zaťažovala dôkazná
povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. aj žalovaného. Nemožno akceptovať závery súdov,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o nezaplatení ceny odplaty za prevod obchodného
podielu žalovaným. Takýto negatívny dôkaz nevykazuje charakter spôsobilého dôkazného
prostriedku. Bez povšimnutia nemožno nechať ani nevysporiadanie sa súdov s nepredložením
žiadneho jednoznačného dôkazu žalovaným, ktorým by preukázal vierohodnosť svojho
tvrdenia o zrealizovanej úhrade odplaty za prevod obchodného podielu. Na margo uvedeného,
121M Obdo V 14/2008
ako aj neodstránenia vzájomných rozporov, týkajúcich sa preukázania okamihu úhrady
odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným, dovolací súd poukazuje na výpoveď
žalovaného zo dňa 08. 12. 2005 (č. l. 117), z ktorej je zrejmé, že ani sám žalovaný nevie
ustáliť, kedy k úhrade došlo, ako dôkaz svedčiaci o jednostrannom priklonení sa súdov
nižších stupňov v jeho prospech. Možno konštatovať, že právny názor konajúcich súdov
v tomto smere nezodpovedá zadováženým dôkazom. V súlade s § 132 O. s. p. bolo
povinnosťou súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu hodnotiť každý predložený dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, najmä pokiaľ ide o vzájomnú súvislosť
tvrdení žalovaného ohľadne úhrady odplaty. Dovolací súd ďalej poukazuje na opodstatnenosť
generálnym prokurátorom vytknutej rozpornosti textu čl. III ods. 2 zmluvy o prevode
obchodného podielu, ktorý pojednáva o tom, že kúpna cena v celej výške bude splatená pri
podpise tejto zmluvy, a zároveň uvádza, že prevodca potvrdzuje jej prijatie svojim podpisom.
Vychádzajúc z okolnosti prípadu, nemôže citované rozporuplné ustanovenie zmluvy slúžiť
ako vlastná potvrdenka o úhrade, ako to vyhodnotili súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí.
Konajúce súdy sa, napriek uvedeným konštatovaniam, neprihliadajúc na vzájomné rozpory
v skutkových zisteniach, nevyporiadali s odstránením ich protichodnosti. Bez akejkoľvek
opodstatnenosti sa jednostranne priklonili k tvrdeniam žalovaného, čím zaťažili konanie
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, ako aj skutočností, ktoré vyšli najavo
počas dovolacieho konania (obsiahnutých vo vyjadreniach oboch účastníkov konania
k mimoriadnemu dovolaniu a v reakcii žalovaného na vyjadrenie sa žalobcu k mimoriadnemu
dovolaniu), bude žiaduce, aby sa súd prvého stupňa, okrem odstránenia vyššie opísaných
rozporov, zaoberal námietkami žalovaného i žalobcu ohľadne vytknutého nepresného
prekladu anglického originálu zmluvy o prevode obchodného podielu (žalovaný už
vo vyjadrení k žalobe na č. l. 28 poukázal na nepresný preklad zmluvy), oboznámil sa
so stavom konania o vzájomnom návrhu žalovaného (žalovaný podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 21. 4. 2005 (č. l. 23) podal v prejednávanej veci vzájomný návrh,
ktorý bol uznesením tohto súdu č. k. 22 Cbs 6/2005-82 zo dňa 27. 06. 2005 vylúčený
na samostatné konanie; z oznámenia prvostupňového súdu zo dňa 16. 06. 2008 vyplýva, že
konanie o vzájomnom návrhu žalovaného nebolo doposiaľ zrealizované, zistil stav trestného
konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Trnave
ČVS: KRP-90/OEK-TT-2004 proti žalobcovi pre trestný čin podvodu, iniciovaného
131M Obdo V 14/2008
generálnym prokurátorom SR na podnet žalovaného, ako poškodeného, na ktoré upozornil
žalovaný vo svojom vyjadrení sa k mimoriadnemu dovolaniu.
Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho
dovolania v zmysle ustanovenia § 243e O. s. p. v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 písm. b/
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov
nižších stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Súdy nižšieho stupňa sú
viazané právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodnú o trovách
pôvodného konania, ako aj trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2010
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu