Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/14/2008

Najvyšší súd 1M Obdo V 14/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. zastúpeného JUDr. M.

proti žalovanému: S., zastúpeného JUDr. J., o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy,

vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

-170 zo dňa 19. januára 2006 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -230 zo dňa 18. októbra 2007, takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave, ako súd prvostupňový, rozsudkom č. k. -170

zo dňa 19. 01. 2006, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia platnosti odstúpenia

od Zmluvy o prevode 100% obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004 v obchodnej spoločnosti

H., a to z dôvodu nezaplatenia odplaty za prevod obchodného podielu v sume 200.000,-- Sk

ako podstatného porušenia zmluvných podmienok. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v sume

10.628,-- Sk proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň podľa

zaviazal neúspešného žalobcu nahradiť štátu trovy konania na v sume 1 065,-- Sk, vzniknuté

v súvislosti so svedeckým dokazovaním. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil súd prvého

stupňa s odkazom na ustanovenia a , , ako aj

zistený skutkový stav, na základe ktorého ustálil, že neboli splnené zákonné podmienky

pre odstúpenie žalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu. Zmluva o prevode

obchodného podielu bola medzi účastníkmi uzavretá platne podľa § 115 Obchodného

zákonníka. Prvostupňovému súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo neuhradenie

21M Obdo V 14/2008

dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným žalobcovi. Za doklad

o zaplatení dohodnutej odplaty za prevod obchodného podielu považoval samotnú zmluvu

o prevode obchodného podielu. Podľa jeho názoru bolo právne nevýznamné, či k úhrade

došlo priamo pri podpise tejto zmluvy alebo aj s väčším (skorším) časovým odstupom.

Za dôkaz preukazujúci skoršie zaplatenie dohodnutej odplaty považoval aj to, že žalobca

odovzdal vlastnoručne podpísanú zmluvu o prevode obchodného podielu do dispozície

žalovaného, čo logicky vylučuje, aby žalovaný mal vedomosť alebo mohol predvídať, že

žalobca nebude mať záujem na plnení v prípade porušenia zmluvy nevykonaním platby pri jej

podpise žalobcom tak, ako to pre konštatovanie podstatného porušenia zmluvy, zakladajúceho

právo odstúpenia žalobcu, predpokladá a . Iný dôkaz

preukazujúci zaplatenie dojednanej odplaty v konaní preukázaný nebol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalobca domáhajúc sa zmeny

napadnutého rozsudku podľa tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu

vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia

prvostupňového súdu dôvodiac absenciou vysvetlenia, ktoré skutočnosti súd považoval

za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil. Vytkol súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Tvrdil, že

žalovaný mu odplatu za prevod obchodného podielu spoločnosti H., nikdy nezaplatil, a ani

v konaní nebol žalovaným predložený žiaden dôkaz o tom, že pred 30. 01. 2004, kedy došlo

k uzavretiu prvej zmluvy, zaplatil odplatu za prevod obchodného podielu v sume 200 000,--

Sk. Poukázal na to, že účastníkmi nebolo v konaní spochybnené, že k zaplateniu ceny

za prevod obchodného podielu podľa zmluvy zo dňa 03. 08. 2004 nedošlo ani pri jej podpise

žalobcom, ktorý ju podpísal tri týždne pred žalovaným, ani pri jej uzavretí, t. j. pri jej

podpísaní žalovaným, a ani neskôr. Preto sa domnieval, že súd o tejto skutočnosti nemohol

mať žiadnu dôvodnú a závažnú pochybnosť, napriek tomu na túto skutočnosť neprihliadol.

Uviedol, že existujú najmenej dve zmluvy o prevode obchodného podielu, jedna bola uzavretá

v januári 2004 a druhá v auguste 2004, a to bez toho, aby zmluva z januára bola nahradená

zmluvou z augusta. Mal za to, že plnenie, resp. neplnenie, ktorejkoľvek z povinností,

upravených v zmluve z januára 2004, nemôže byť posudzované

vo vzťahu k plneniu, či neplneniu povinností upravených v zmluve z augusta 2004.

Vzhľadom k tvrdeniu žalovaného, že k zaplateniu ceny za prevod obchodného podielu došlo

31M Obdo V 14/2008

už v januári 2004, z jeho strany mohlo ísť o plnenie povinností vyplývajúcich nanajvýš tak

zo zmluvy z januára 2004, rozhodne nie zo zmluvy z 03. 08. 2004. Táto zmluva v tom čase

neexistovala, a v tom čase ani nevznikli z nej vyplývajúce práva a záväzky, vrátane záväzku

žalovaného plniť cenu za prevod obchodného podielu založeného zmluvou. Upriamil

pozornosť na to, že práve na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

03. 08. 2004, z ktorej žalovaný nezaplatil cenu, bol žalovaný zapísaný do obchodného registra

ako spoločník a konateľ spoločnosti H.. Odvolateľ zastal názor, že vzhľadom k tomu, že

právnym titulom zápisu žalovaného do obchodného registra bola len Zmluva o prevode

obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, v prípade ktorej žalovaný svoj peňažný záväzok

v sume 200 000,-- Sk nepopierateľne nesplnil, otázku zaplatenia ceny bolo v tejto veci

potrebné posudzovať výlučne iba vo vzťahu k existencii dôvodov odstúpenia vzťahujúcich sa

na Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, a nie vo vzťahu k akejkoľvek

inej, skôr uzavretej zmluve, alebo vo vzťahu k údajnému a ničím nepreukázateľnému plateniu

bližšie neidentifikovateľnej sumy žalovaného žalobcovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k.

-230 zo dňa 18. 10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2007,

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa a uložil

žalobcovi povinnosť uhradiť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v sume 6 328,30 Sk podľa v spojení s

Odvolací súd, vo vzťahu s rozhodujúcej skutočnosti, tzn. k otázke, či na strane žalobcu, ako

veriteľa zo zmluvy o prevode obchodného podielu, sú dané právne dôvody odstúpenia

od zmluvy v zmysle , t. j., či žalovaný ako dlžník z tejto zmluvy

svoj záväzok splatiť odplatu za obchodný podiel splnil alebo nie, konštatoval, že žalovaný

cenu za prevod obchodného podielu síce nezaplatil pri uzavieraní zmluvy, ktorú žalobca

podpísal dňa 12. 07. 2004 a žalovaný dňa 03. 08. 2004 (s osvedčenými podpismi), no vyplýva

to z právneho úkonu, t. j. zo zmluvy o prevode 100% obchodného podielu spoločnosti H.,

ktorú tieto subjekty podpísali ešte dňa 30. 01. 2004 (bez osvedčených podpisov v slovenskej

a anglickej verzii). Odvolaciemu súdu z uvedeného vyplynulo, že žalovaný, ako nadobúdateľ,

zaplatil za prevod obchodného podielu žalobcovi 200 000,-- Sk, pričom žalobca písomné

potvrdenie o zaplatení od žalovaného v predmetnom konaní žiadnymi inými dôkazmi

nevyvrátil, a z týchto skutočností možno dať za pravdu tvrdeniu žalovaného, že cenu

za prevod obchodného podielu žalobcovi zaplatil. Vedomosť žalobcu o zaplatení ceny

41M Obdo V 14/2008

za prevod obchodného podielu vyvodil súd prvého stupňa i z toho, že žalobca ako prvý dňa

12. 07. 2004 podpísal zmluvu s rovnakým textom, aký obsahuje slovenský preklad Zmluvy

o prevode obchodného podielu z 30. 01. 2004 (s osvedčeným podpisom), a tento návrh

zmluvy následne postúpil žalovanému. Odvolací súd záverom konštatoval, že žalobca ani

v rámci odvolacieho konania neuniesol dôkazné bremeno o nezaplatení ceny odplaty

za prevod obchodného podielu žalovaným.

Na podnet žalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s žiadajúc, aby dovolací súd

rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že oboma rozhodnutiami bol porušený

zákon, nakoľko konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami

, , , , , , , a ustanoveniami

ods. 3, , , , a podanie mimoriadneho dovolania

vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane žalobcu,

ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa jeho názoru je v predmetnom

súdnom konaní právne irelevantnou skutočnosťou otázka, či na základe Zmluvy o prevode

obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, došlo

k úhrade odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným alebo nie, teda či žalobca dňa

26. 08. 2004 platne odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej

spoločnosti H.. Zdôraznil, že zo súdneho spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi konania bola

podľa uzavretá len jedna relevantná zmluva o prevode

obchodného podielu, ktorá mala písomnú formu s osvedčenými podpismi, a to zmluva

podpísaná žalovaným dňa 03. 08. 2004. Skoršia zmluva o prevode obchodného podielu

(z januára 2004), na ktorú konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach poukazujú, a s ktorou

spájajú svoje úvahy o úhrade odplaty za prevod obchodného podielu, jednak nemá zákonom

stanovené náležitosti, medzi účastníkmi konania nezaložila žiadny právny vzťah, a naviac táto

ani nebola predpokladom na zmenu zápisu v obchodnom registri obchodnej spoločnosti H..

Z tohto dôvodu, aj pri existencii zásady voľného hodnotenia dôkazov, akékoľvek úvahy

konajúcich súdov, týkajúce sa splnenia záväzku žalovaným vo vzťahu k žalobcovi ešte pred

samotným vznikom tohto záväzku, nemajú právne opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal

na to, že hoci konajúce súdy vychádzali z toho, že k úhrade odplaty za prevod obchodného

51M Obdo V 14/2008

podielu mohlo dôjsť ešte v mesiaci január 2004, v konaní nebol ani o tejto skoršej úhrade

predložený v súlade s žiadny relevantný dôkaz. V súvislosti s uvedenými

skutočnosťami, generálny prokurátor upriamil pozornosť na to, že ani jeden z konajúcich

súdov nemal k dispozícii hodnoverný dôkaz preukazujúci úhradu odplaty za prevod

obchodného podielu zo strany žalovaného, ktorý je tiež zaťažený dôkaznou povinnosťou

v zmysle , pričom konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

o nezaplatení ceny odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným, nemá opodstatnenie,

nakoľko takýto negatívny dôkaz vlastne nie je možné ani použiť, pričom ani žalovaný

o svojom tvrdení žiadny jednoznačný dôkaz nepredložil. Upozornil na nedostatočné

vyhodnotenie predložených dôkazov, hlavne vzájomnej súvislosti tvrdení žalovaného ohľadne

úhrady odplaty. Zdôraznil, že vlastný text čl. III ods. 2 zmluvy o prevode obchodného

podielu, ktorá na jednej strane uvádza, že kúpna cena v celej výške bude splatená pri podpise

tejto zmluvy a súčasne uvádza, že prevodca potvrdzuje jej prijatie svojím podpisom, je

vnútorne protirečivý, a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ani nemôže slúžiť ako vlastná

potvrdenka o úhrade, ako to konštatovali konajúce súdy. Tým, že obidva súdy prehliadli tieto

vzájomné rozpory medzi skutkovými zisteniami, tieto rozpory neodstránili, ale práve naopak,

bez akejkoľvek opodstatnenosti sa jednostranne priklonili k tvrdeniam žalovaného, zaťažili

tým konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1

písm. b/ ). Za dôkaz o tom, že konajúce súdy sa v prejednávanej veci (bez odstránenia

vzájomných rozporov týkajúcich sa preukázania okamihu úhrady odplaty za prevod

obchodného podielu žalovaným) jednostranne priklonili na stranu žalovaného, označil aj jeho

výpoveď z 08. 12. 2005, z ktorej je zrejmé, že ani sám žalovaný nevie ustáliť, kedy k úhrade

došlo (č. l. 117). Záverom poukázal generálny prokurátor na to, že žalovaný podaním,

doručeným prvostupňovému súdu dňa 21. 04. 2005 (č. l. 23), podal v prejednávanej veci

vzájomný návrh, ktorý bol uznesením tohto súdu č. k. -82 zo dňa 27. 06. 2005

vylúčený na samostatné konanie. Z oznámenia prvostupňového súdu zo dňa 16. 6. 2008

vyplýva, že konanie o vzájomnom návrhu žalovaného nebolo doposiaľ zrealizované.

K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 05. 03. 2009 vyjadril žalovaný.

Stotožňujúc sa so správnosťou oboch napadnutých rozsudkov, pri súčasnej neakceptácii

dôvodov mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora, navrhol mimoriadne dovolanie

zamietnuť. Prezentoval nesúhlas s právnou argumentáciou generálneho prokurátora, a to

najmä vzhľadom na výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci.

61M Obdo V 14/2008

Poukázaním na ustanovenia a a ich výklad

ozrejmil zo svojho pohľadu právne posúdenie skoršieho plnenia zmluvy vo vzťahu k praxi,

ktorú účastníci medzi sebou zaviedli pri uzatváraní zmlúv o prevodoch obchodného podielu.

Mal za to, že generálny prokurátor si nesprávne vyložil obsah zmluvného vzťahu založeného

účastníkmi konania, keď skúmanie všetkých okolností spojených s prejavom vôle účastníkov

konania, rokovaní pri uzatváraní zmlúv a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, považuje

za právne nepodstatné. Dôvodil, že nevyhnutným k posúdeniu skutočnej vôle zmluvných

strán a jej súladu či nesúladu s obsahom zmluvy z augusta 2004, je zistenie, akú prax mali

strany medzi sebou zavedenú, a aké okolnosti mali vplyv na plnenie povinnosti z augustovej

zmluvy o prevode obchodného podielu. V súvislosti s posúdením rozporu obsahu č. III bod 2

zmluvy s tvrdeniami žalobcu, vyslovil súhlas s postojom generálneho prokurátora, že

v súdnom konaní nie je možné dokazovať nekonanie, ale len konanie. Z uvedeného vyvodil,

že vzhľadom na aktívne smerovanie dôkaznej povinnosti účastníkov konania bolo

povinnosťou žalobcu dokazovať svoje tvrdenie, že kúpna cena za prevod obchodného podielu

nebola do dnešného dňa žalovaným zaplatená, keď túto skutočnosť žalobca potvrdil až trikrát

podpísaním zmlúv o prevode obchodného podielu v januári, apríli a auguste 2004, s tým, že

samotná zmluva je potvrdením o zaplatení. Problematiku nesprávneho prekladu zmluvy

o prevode obchodného podielu do slovenského jazyka rozobral z hľadiska právneho

posúdenia prejavu vôle účastníkov v ustanovení čl. III. bodu 2 zmluvy pomocou výkladu

, , ako aj platnej anglickej gramatiky, z čoho

jednoznačne usúdil, že žalovaný svojím podpisom potvrdil zaplatenie ceny za prevod

obchodného podielu v bližšie neurčenom čase pred podpisom augustovej zmluvy. Súhlasne

s názorom generálneho prokurátora zdôraznil, že slovenská verzia čl. III bodu 2 zmluvy je

v absolútnom rozpore so skutočným skutkovým stavom a obsahom anglickej verzie zmluvy,

ktorú žalovaný v čase jej podpísania, vzhľadom na to, že neovláda slovenský jazyk, iba jazyk

anglický, považoval a stále považuje za skutočný prejav svojej vôle. S poukazom na výklad

, a

o účtovníctve, sa žalovaný vyjadril aj k právnemu posúdeniu charakteru čl. III bodu 2 zmluvy

o prevode obchodného podielu ako potvrdenky o úhrade. V tomto smere sa domnieval, že

vzhľadom na zmluvnú voľnosť účastníkov konania môže aj zmluva slúžiť ako potvrdenka

o úhrade, nakoľko ustanovenie o zmluvnej voľnosti nie je v rozpore so žiadnym ustanovením

a ani iných súvisiacich predpisov. Okrem toho poukázal na to, že

keďže zmluvnými stranami zmluvy o prevode obchodného podielu boli fyzické osoby –

71M Obdo V 14/2008

nepodnikatelia, nevzťahoval sa na nich právny režim

o účtovníctve, tzn. nebolo ich povinnosťou vyhotovovať o zaplatení ceny prevodu

obchodného podielu účtovný záznam. Záverom upriamil žalovaný pozornosť na rozpornosť

stanovísk Generálnej prokuratúry SR, vydaných pri prejednávaní právneho vzťahu účastníkov

konania v občianskoprávnom a trestnom konaní. Stanovisko generálnej prokuratúry

v predmetnom občianskoprávnom konaní, ktorým generálna prokuratúra poskytuje ochranu

právnemu postaveniu žalobcu, ako osobe poškodenej konaním žalovaného, podrobil

komparácii so stanoviskom vydaným v trestnom konaní, vedenom na Krajskom riaditeľstve

PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v Trnave pod ČVS: KRP-90/OEK-TT-2004 pre

trestný čin podvodu, iniciovanom na podnet žalovaného, ako poškodeného voči žalobcovi,

ako podozrivému, z ktorého je zjavná potreba prešetrenia žalobcovho podozrivého konania

nevykazujúceho charakter štandardného obchodného správania sa v obchodných vzťahoch,

nevidiac v ňom žiadny ekonomický zmysel.

Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 07. 04. 2009. Navrhol

mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a zrušiť oba rozsudky súdov nižších stupňov z dôvodov

namietaných generálnym prokurátorom. Dal do pozornosti dovolacieho súdu nález Ústavného

súdu SR sp. zn. , obsahujúci všeobecne platný princíp ozrejmujúci postoj

k výkladu nejednoznačných dojednaní v zmluvách, podľa ktorého:. „... ak sú v zmluve

použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým

vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je

neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne

v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej

strany...“. Demonštroval ním svoje stanovisko o zásadnom význame citovaného nálezu pre

posúdenie aplikácie sporného čl. III bodu 2. vety druhej Zmluvy o prevode obchodného

podielu zo dňa 03. 08. 2008.

Reakciou na žalobcovo vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu bolo podanie

žalovaného zo dňa 18. 06. 2009, v ktorom vyslovil nesúhlas s právnou argumentáciou

žalobcu, obsiahnutou v jeho vyjadrení sa k mimoriadnemu dovolaniu. Rozborom

predloženého nálezu ÚS SR a §-u 266 ods. 4 , za súčasného použitia

Krátkeho slovníka slovenského jazyka pre ozrejmenie pojmu „výraz“, dospel žalovaný

k záveru o neaplikovateľnosti predloženého nálezu ÚS SR dôvodiac tým, že tento je

81M Obdo V 14/2008

aplikovateľný len na prípady potreby výkladu pojmov a výrazov použitých v zmluve, a nie

na prípady potreby výkladu samotného prejavu vôle zmluvných strán danej Zmluvy. Ďalší

obsah textu podania žalovaného bol identickým s obsahom jeho vyjadrenia sa

k mimoriadnemu dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0. s. p.), po zistení,

že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h

, preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré

im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 )

v napadnutom rozsahu podľa v spojení s , a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Teda napadnutými

rozhodnutiami oboch súdov nižších stupňov bol porušený zákon nedôsledným riadením sa

oboch konajúcich súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 6, § 120 ods. 1, § 132, § 157

ods. 2, , a ustanoveniami , , ,

. Boli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie

mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1

písm. b/ v spojení s ustanovením

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri

tom na to, aby nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa , v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

91M Obdo V 14/2008

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa , zmluva o prevode obchodného podielu

musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je

spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám,

ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.

Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,

ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa , ak omeškanie dlžníka () alebo

veritelia (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana

oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu

po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

101M Obdo V 14/2008

Podľa , na účely tohto zákona je porušenie

zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto

čase bolo rozumné predvídať na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností,

za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri

takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je

podstatné.

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej, ktorá sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia spôsobom uvedeným v citovanom

ustanovení , ak tento vzťah nevyplýva, ide o naplnenie tzv. inej vady

konania, ktorá je dovolacím dôvodom podľa . Vadou konania

podľa je nesprávnosť zisteného skutkového stavu veci nie

z pohľadu vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu v dôkaznom procese. O vadu

pri zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní

nepostupoval v súlade s a nevykonal dôkaz slúžiaci k verifikácii právne

významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej

normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania,

a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz hodnotil postupom vyplývajúcim z

a vyvodil z neho skutkové zistenie, o ktoré oprel svoje závery.

111M Obdo V 14/2008

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne poukazuje na to, že súdy

oboch stupňov sa v predmetnom konaní zaoberali právne podstatnou skutočnosťou, keď

skúmali, či na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004, uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným, došlo k úhrade odplaty za prevod obchodného podielu

žalovaným alebo nie, teda či žalobca dňa 26. 08. 2004 platne odstúpil od zmluvy o prevode

obchodného podielu v obchodnej spoločnosti H.. Zo spisového materiálu vyplýva, že

účastníci konania uzavreli v zmysle len jedinú právne

relevantnú zmluvu o prevode obchodného podielu, v písomnej forme a s osvedčenými

podpismi, a to zmluvu podpísanú žalovaným dňa 03. 08. 2004. Výlučne táto zmluva bola

predpokladom na zmenu zápisu v obchodnom registri spoločnosti H.. Bezúčelne sa konajúce

súdy zaoberali zmluvou o prevode obchodného podielu z januára 2004, na ktorú vo svojich

rozhodnutiach poukazujú, a s ktorou spájajú úvahy o úhrade odplaty za prevod obchodného

podielu. Z jej obsahu je zrejmá absencia zákonom predpísaných náležitostí a nebola

východiskom pre zmenu zápisu v obchodnom registri spoločnosti. V tomto smere treba

tvrdenie generálneho prokurátora o tom, že zmluva o prevode obchodného podielu z januára

2004 nebola spôsobilou založiť medzi účastníkmi konania právny vzťah, hodnotiť ako

náležité. Preto úvahy oboch konajúcich súdov, týkajúce sa splnenia záväzku žalovaným

vo vzťahu k žalobcovi ešte pred samotným vznikom tohto záväzku, strácajú právne

opodstatnenie. Napriek tomu, že súdy oboch stupňov vychádzali z toho, že k úhrade odplaty

za prevod obchodného podielu mohlo dôjsť ešte v mesiaci január 2004 (medzi účastníkmi

konania nebolo sporné, že sa pri uzavieraní zmluvy o prevode obchodného podielu

v mesiacoch júl až august 2004 osobne nestretli, a že neprišlo k bezhotovostnej úhrade

odplaty za prevod obchodného podielu), v konaní nebol o tejto skoršej úhrade produkovaný

žiaden smerodajný dôkaz v súlade s . Súhlasne s názorom generálneho

prokurátora, aj dovolací súd ustálil, že ani jeden z konajúcich súdov nemal k dispozícii

hodnoverný dôkaz, preukazujúci úhradu odplaty za prevod obchodného podielu zo strany

žalovaného. Pritom je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska obrany v spore zaťažovala dôkazná

povinnosť v zmysle aj žalovaného. Nemožno akceptovať závery súdov,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o nezaplatení ceny odplaty za prevod obchodného

podielu žalovaným. Takýto negatívny dôkaz nevykazuje charakter spôsobilého dôkazného

prostriedku. Bez povšimnutia nemožno nechať ani nevysporiadanie sa súdov s nepredložením

žiadneho jednoznačného dôkazu žalovaným, ktorým by preukázal vierohodnosť svojho

tvrdenia o zrealizovanej úhrade odplaty za prevod obchodného podielu. Na margo uvedeného,

121M Obdo V 14/2008

ako aj neodstránenia vzájomných rozporov, týkajúcich sa preukázania okamihu úhrady

odplaty za prevod obchodného podielu žalovaným, dovolací súd poukazuje na výpoveď

žalovaného zo dňa 08. 12. 2005 (č. l. 117), z ktorej je zrejmé, že ani sám žalovaný nevie

ustáliť, kedy k úhrade došlo, ako dôkaz svedčiaci o jednostrannom priklonení sa súdov

nižších stupňov v jeho prospech. Možno konštatovať, že právny názor konajúcich súdov

v tomto smere nezodpovedá zadováženým dôkazom. V súlade s bolo

povinnosťou súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu hodnotiť každý predložený dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, najmä pokiaľ ide o vzájomnú súvislosť

tvrdení žalovaného ohľadne úhrady odplaty. Dovolací súd ďalej poukazuje na opodstatnenosť

generálnym prokurátorom vytknutej rozpornosti textu čl. III ods. 2 zmluvy o prevode

obchodného podielu, ktorý pojednáva o tom, že kúpna cena v celej výške bude splatená pri

podpise tejto zmluvy, a zároveň uvádza, že prevodca potvrdzuje jej prijatie svojim podpisom.

Vychádzajúc z okolnosti prípadu, nemôže citované rozporuplné ustanovenie zmluvy slúžiť

ako vlastná potvrdenka o úhrade, ako to vyhodnotili súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí.

Konajúce súdy sa, napriek uvedeným konštatovaniam, neprihliadajúc na vzájomné rozpory

v skutkových zisteniach, nevyporiadali s odstránením ich protichodnosti. Bez akejkoľvek

opodstatnenosti sa jednostranne priklonili k tvrdeniam žalovaného, čím zaťažili konanie

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, ako aj skutočností, ktoré vyšli najavo

počas dovolacieho konania (obsiahnutých vo vyjadreniach oboch účastníkov konania

k mimoriadnemu dovolaniu a v reakcii žalovaného na vyjadrenie sa žalobcu k mimoriadnemu

dovolaniu), bude žiaduce, aby sa súd prvého stupňa, okrem odstránenia vyššie opísaných

rozporov, zaoberal námietkami žalovaného i žalobcu ohľadne vytknutého nepresného

prekladu anglického originálu zmluvy o prevode obchodného podielu (žalovaný už

vo vyjadrení k žalobe na č. l. 28 poukázal na nepresný preklad zmluvy), oboznámil sa

so stavom konania o vzájomnom návrhu žalovaného (žalovaný podaním doručeným

prvostupňovému súdu dňa 21. 4. 2005 (č. l. 23) podal v prejednávanej veci vzájomný návrh,

ktorý bol uznesením tohto súdu č. k. -82 zo dňa 27. 06. 2005 vylúčený

na samostatné konanie; z oznámenia prvostupňového súdu zo dňa 16. 06. 2008 vyplýva, že

konanie o vzájomnom návrhu žalovaného nebolo doposiaľ zrealizované, zistil stav trestného

konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Trnave

ČVS: KRP-90/OEK-TT-2004 proti žalobcovi pre trestný čin podvodu, iniciovaného

131M Obdo V 14/2008

generálnym prokurátorom SR na podnet žalovaného, ako poškodeného, na ktoré upozornil

žalovaný vo svojom vyjadrení sa k mimoriadnemu dovolaniu.

Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho

dovolania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov

nižších stupňov a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Súdy nižšieho stupňa sú

viazané právnym názorom dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodnú o trovách

pôvodného konania, ako aj trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2010

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu