Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/10/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Juraja Semana a členov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Aleny Priecelovej,

JUDr. Petra Dukesa a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci žalobcu: S. D. K., bytom K., P.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou B. & P., s. r. o., H., X. B., IČO: X., proti žalovaným:

1/ R. Č., bytom B., B., zastúpenému JUDr. M. C., advokátom, T., X. B., 2/ B. T., bytom H.,

B., 3/ Ing. J. Š., bytom R., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou - JUDr. M. M., s. r. o., Z.,

X. B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva k obchodnému podielu a neplatnosti

právnych úkonov, vedenej na Krajskom súde v Bratislave. pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -262 z 22. januára 2008, v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -348 z 24. júna 2009,

právoplatného 31. júla 2009, takto

rozhodol:

Dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z a m i e t a .

Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume

190,33 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie B. & P., s. r. o., č.

účtu: X..

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. -262

z 22. januára 2008 určil, že žalobca S. D. K., r. č. 520106/903, bytom: K., P., je výlučným

spoločníkom a konateľom spoločnosti H. T., s. r. o., IČO: X., vo V. T., N., s výškou vkladu

200.000,- Sk, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro,

vložka č. 14129/P. Súčasne určil, že zmluva o prevode časti obchodného podielu a o zriadení

záložného práva na časť obchodného podielu H. T., s. r. o., V. T., zapísaná v obchodnom

registri Okresného súdu Prešov, dňa 3. 8. 2004, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade dňa 03.09. 2004, je neplatná. Ďalej určil, že zmluva o prevode časti

obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť obchodného podielu H. T., s. r. o.,

V. T., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, dňa 03. 08. 2004, uzatvorená

medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade dňa 03. 09. 2004, je neplatná.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovaným uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ich náhradu v sume 48.165,- Sk k rukám

právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že žalovaný v 1. rade, ako prevodca, a žalobca, ako nadobúdateľ, uzatvorili dňa

03. 08. 2004 zmluvu o prevode obchodného podielu podľa .

Predmetom zmluvy bol 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti H. T., s. r. o., zapísanej

v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v odd. Sro, vložka č. 14129/P. Rozhodnutie

jediného spoločníka, žalovaného v 1. rade, previesť svoj obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti H. T., s. r. o., zmluvou na žalobcu bolo vykonané v obchodnom registri

Okresného súdu Prešov. Podľa výpisu z tohto registra bol žalobca uvedený ako jediný

spoločník a konateľ spoločnosti od 13. 08. 2004. Tento zápis do obchodného registra o zmene

v osobe spoločníka a konateľa nebol zo strany účastníkov spochybnený.

Prvostupňový súd pojal do dôvodov svojho rozhodnutia aj zistenú skutočnosť, že

žalovaný v 1. rade sa žalobou došlou na Krajský súd v Trnave domáhal proti žalobcovi

určenia platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004

3

z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny a tým podstatného porušenia zmluvných povinností S. D.

K.. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. z 18. 10. 2007 potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -170 z 19. 01. 2006, ktorým bola žaloba

žalobcu R. Č. zamietnutá.

Podkladom na rozhodnutie o návrhu zmien zapísaných údajov o s. r. o., odd. Sro,

vložka č. 14129/P, vedeného Okresným súdom Prešov, podaných dňa 2. 9. 2004, bolo

oznámenie pána R. Č. pánu S. D. K. zo dňa 26. 08. 2004 o odstúpení od zmluvy o prevode

obchodného podielu pre nezaplatenie kúpnej ceny. Z vyššie uvedených rozhodnutí Krajského

súdu v Trnave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal konajúci prvostupňový súd za

preukázané, že odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004 nie

je platné. Podľa odôvodnenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odstúpenie od zmluvy,

ktoré pán Č. vykonal listom zo dňa 26. 08. 2004 voči pánu K., pokladá za nedôvodné.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný v 1. rade sa vo svojom vyjadrení

k predmetu sporu zaoberal nezaplatením kúpnej ceny za prevod obchodného podielu

žalobcom a tvrdením, že zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti H. T., s. r. o.,

neschválilo mimoriadne valné zhromaždenie. O zaplatení kúpnej ceny bolo právoplatne

rozhodnuté vyššie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v Trnave a NS SR. V čase prevodu

obchodného podielu, čo okrem iného vyplýva i z predmetu zmluvy o prevode obchodného

podielu zo dňa 03. 08. 2004, je zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol jediným spoločníkom s. r. o.

H. T.. Podľa ustanovenia , ak má spoločnosť jediného

spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Tvrdenie žalovaného

v 1. rade, ktoré zatiaľ nespochybňoval, nie je možné prirátať na ťarchu žalobcu. Žalovaný v 1.

rade sa rozhodol previesť svoj obchodný podiel žalobcovi a toto rozhodnutie tvorilo podklad

pre rozhodnutie obchodného registra Okresného súdu Prešov o vykonaní zmien v osobe

spoločníka spoločnosti H. T., s. r. o., a aj konateľa tejto obchodnej spoločnosti.

Z uvedeného prvostupňový súd vyvodil, že keďže odstúpenie od zmluvy o prevode

obchodného podielu zo dňa 03. 08. 2004 nie je platné, zmluvy, ktorými žalovaný v 1. rade

prevádzal časť obchodného podielu a zriaďoval záložné právo na časť obchodného podielu

H. T., s. r. o., na žalovaného v 2. rade a na žalovaného v 3. rade dňa 03. 09. 2004, sú v zmysle

neplatné. Žalovaný v 1. rade nemohol previesť niečo, čoho nebol

4

vlastníkom, i keď sa za takého vydával, na základe právnych úkonov, ktoré zaregistroval

obchodný register Okresného súdu Prešov.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa žalobe

vyhovel a určil, že žalobca je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. T., s. r. o.,

V. T., IČO: X.. Zároveň určil, že zmluvy o prevode časti obchodných podielov a zriadení

záložného práva, uzatvorené dňa 03. 09. 2004 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.

a 3. rade, sú neplatné.

Na odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd

odvolací, rozsudkom č. k. -348 z 24. júna 2009, potvrdil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. -262 z 22. januára 2008 ako vecne správny podľa § 219

. V zmysle a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal s odôvodnením, že si ju žalobca výslovne nežiadal priznať. Súčasne rozhodol

o návrhu žalovaných v 1. až 3. rade na prerušenie konania v zmysle

tak, že ich návrh zamietol.

Odvolací súd, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,

na doplnenie jeho správnosti uviedol, že žalobca uplatnil právo petitom vyplývajúcim

z právneho vzťahu, ktorý je predmetom prvého určovacieho petitu, a to vlastnícky vzťah

k obchodnému podielu založeného zmluvou o prevode obchodného podielu. Žalobca z obsahu

žaloby a podaní v konaní vníma svoj vlastnícky vzťah k obchodnému podielu spoločnosti ako

ohrozený aj v súvislosti s uplatneným právom na vylúčenie zásahu tretích osôb (žalovaných

v 2. a 3. rade) do vlastníckeho práva žalobcu, od čoho je odvodený naliehavý právny záujem

na uplatnenom určení.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -170 z 19. 01. 2006,

potvrdeným odvolacím súdom, bolo právoplatne rozhodnuté, že odstúpenie od zmluvy

o prevode obchodného podielu žalovaným v 1. rade je neplatné, resp. kladná určovacia žaloba

žalovaného v 1. rade o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu

bola zamietnutá z dôvodu preukázania v konaní, že žalovaný v 1. rade platne od zmluvy

z dôvodu nezaplatenia dohodnutej ceny obchodného podielu neodstúpil. V tom prípade, ak

bola kladná určovacia žaloba právoplatne zamietnutá, je tým záporne vyriešená otázka

existencie právneho základu ďalšej možnej žaloby založenej na tomto práve. Z uvedeného

právoplatného výroku teda vyplýva, že zmluva o prevode obchodného podielu je účinná

5

a platná, pokiaľ nebola napadnutá jej platnosť a zistená jej neplatnosť v súdnom konaní

z iných dôvodov ako odstúpením od zmluvy. Až do momentu takéhoto zistenia sa preto na

túto zmluvu hľadí ako na platnú zmluvu a všetky právne úkony žalovaného v 1. rade, ktoré

nie sú v súlade s týmto právnym stavom, sú neplatné právne úkony, a to právne úkony, na

ktoré sa odvolateľ odvoláva v konaní, a to rozhodnutie o odvolaní žalobcu ako konateľa

spoločnosti zo dňa 02. 09. 2004, rozhodnutie o zmene sídla spoločnosti zo dňa 03. 09. 2004.

Z uvedeného je zrejmé, že z tohto dôvodu nebolo potrebné sa v lehotách podľa ustanovenia

domáhať neplatnosti úkonov urobených nelegitimovanou

osobou. Námietka žalovaného v 1. rade v tomto smere preto nie je dôvodná.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci správne

vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o prevode obchodného podielu je platne uzavretá zmluva

v zmysle ustanovenia , je uzavretá v písomnej forme,

podpisy účastníkov sú overené, obsahuje všetky potrebné údaje takéhoto typu zmluvy. Preto

usúdil, že neobstojí námietka odvolateľov v tom smere, že nedošlo k účinnému uzavretiu

zmluvy podľa a v spojení s , nakoľko

z obsahu a formy samotného písomného prejavu účastníkov právneho úkonu zo dňa

03. 08. 2004 jednoznačne vyplýva, že nejde o návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a

a nasl. , ale o riadne uzavretú zmluvu o prevode obchodného podielu

v zmysle .

Na margo ceny obchodného podielu odvolací súd uviedol, že okolnosťami samotného

zaplatenia dohodnutej ceny obchodného podielu sa zaoberal súd v inom konaní, na ktoré

okolnosti v tomto konaní bolo vykonané dokazovanie, a súd sa v odôvodnení rozsudku

s týmito skutočnosťami vysporiadal tak, že mal za preukázané zaplatenie dohodnutej ceny

obchodného podielu. Túto zistenú skutočnosť si v tomto konaní súd prvého stupňa osvojil

a nadbytočne nevykonával dokazovanie. Tvrdenie žalovaného v 1. rade o nezaplatení

dohodnutej ceny obchodného podielu bolo vyvrátené obsahom písomnej zmluvy o prevode

obchodeného podielu, v ktorej je uvedené, tak ako už cituje rozsudok odvolacieho súdu

v konaní sp. zn. z 18. 10. 2007, že „cena v celej výške je zaplatená prevodcovi

pri podpise zmluvy. Prevodca potvrdzuje svojim podpisom prijatie ceny.“. Žalovaný

v 1. rade svojím podpisom na zmluve potvrdil prijatie dohodnutej ceny a v konaní žiadnym

spôsobom túto zistenú skutočnosť nespochybnil.

6

Záverom odvolací súd dodal, že žalovaný v 1. rade sa v konaní v Trnave domáhal

určenia platnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalovaný v 1. rade

podaním žaloby o určenie platnosti odstúpenia od zmluvy sám uznal zmluvu o prevode

obchodného podielu za platne uzavretú zmluvu, nakoľko by sa nemohol domáhať platného

odstúpenia od neplatnej zmluvy. Pokiaľ by sám považoval túto zmluvu za neplatnú, domáhal

by sa žalobou určenia jej neplatnosti. Preto vyhodnotil odvolací súd za účelovú námietku

žalovaného v 1. rade o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu z dôvodu

nesplnenia zákonnej podmienky platnosti zmluvy, dania súhlasu valného zhromaždenia na

prevod obchodného podielu.

Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 348) podali dovolanie žalovaní

v 1. až 3. rade, ktoré bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

-434 z 24. mája 2012, právoplatným 11. júla 2012, s odkazom na

ustanovenie v spojení s . Dovolací súd

konštatoval neprípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu

podľa a neexistenciu vád pojatých v ustanovení .

Na podnet žalovanej v 3. rade podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej

lehote mimoriadne dovolanie podľa smerujúce proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave, ako súdu prvostupňovému, č. k. -262 z 22. januára 2008,

v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu

odvolacieho, č. k. -348 z 24. júna 2009, právoplatným dňa 31. júla 2009.

Tieto rozhodnutia napadol z dôvodov uvedených v ustanovení -

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a v ustanovení - rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci. Poukazujúc na opodstatnenosť týchto dvoch dovolacích dôvodov, navrhol

obidva napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Vytkol odvolaciemu súdu nedôsledné riadenie sa ustanoveniami § 351 ods. 1 veta prvá

a ods. 2 a taktiež ustanoveniami a Obchodného

zákonníka. Podľa generálneho prokurátora, podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane žalovaných, ktorú

nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

7

Existenciu dovolacieho dôvodu vymedzeného v ustanovení § 243f ods. 1 písm. b)

, t. j. že konanie v danej veci je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, videl v tom, že súdy vyniesli určovací rozsudok bez splnenia procesnej

podmienky naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že naliehavý právny záujem na

deklaratórnom určení tých právnych vzťahov (resp. právnych skutočností), ktoré sa

obligatórne zapisujú do obchodného registra, nie je daný, keďže žalobca má iný právny

prostriedok ochrany práva. Ochrany sa môže domáhať podaním návrhu, aby právne vzťahy

(resp. právne skutočnosti), boli do obchodného registra zapísané procesným postupom podľa

, ktoré konanie je osobitným konaním, odchyľujúcim sa od zásad všeobecného

sporového konania. Postupom podľa citovaného ustanovenia sa môže domáhať zosúladenia

zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom.

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že existencia iného dostupného prostriedku

ochrany práva vylučuje, aby bol súčasne daný naliehavý právny záujem na deklarovaní, či tu

právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Analogicky poukázal na výklad, že ak má žalobca

možnosť podať petit na plnenie, potom je petit na určenie právneho vzťahu v zásade

neprípustný pre nedostatok právneho záujmu.

Mal za to, že naliehavý právny záujem pri výrokoch 2 a 3 (určenie neplatnosti zmlúv)

je v plnej miere konzumovaný vo výroku číslo 1 (určenie právneho vzťahu – určenie

spoločníka spoločnosti). Dôvodil tým, že ak súd vo výroku číslo 1 určil existenciu právneho

vzťahu, potom nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, ktoré

boli ako predbežná otázka posúdené už za účelom vynesenia výroku číslo 1. Analogicky to

prirovnal k situácii, kedy súd zaviaže na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu

neplatnosti zmluvy, pričom v takom prípade je neplatnosť zmluvy riešená ako otázka

predbežná, na deklarovaní neplatnosti zmluvy samostatným výrokom však nie je daný

naliehavý právny záujem.

S poukazom na uvedené argumenty, generálny prokurátor navrhol mimoriadnym

dovolaním napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa s inštrukciou

na vykonanie úkonov podľa s tým, že ak žalobca návrh na základe výzvy

súdu opraví, bude vec potrebné postúpiť miestne príslušnému registrovému súdu.

8

Podľa názoru generálneho prokurátora sú rozsudky oboch súdov nižších stupňov aj

rozhodnutiami spočívajúcimi na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

). Za nesprávne právne posúdenie veci považoval absenciu aplikácie ustanovení ods.

3 a . Poukázal na princíp ochrany dobromyseľného

nadobúdateľa, na ktorom je postavený a konajúcim súdom vytkol, že

ignorovali tvrdenia žalovaných v 2. a 3. rade o tom, že zmluvy, ktoré uzatvorili so žalovaným

v 1. rade a ktorými nadobudli časť obchodného podielu, uzavreli v dobrej viere, majúc za to,

že žalovaný v 1. rade je spoločníkom spoločnosti H. T., s. r. o.. (žalovaný v 1. rade bol v čase

uzavretia zmlúv zapísaný ako jediný spoločník menovanej spoločnosti v obchodnom registri).

Vytkol súdom, že nevyhodnotili skutkovú otázku dobrej viery na strane žalovaných a právne

neposúdili, či by dobrá viera na strane žalovaných mala vplyv na nadobudnutie obchodného

podielu od nevlastníka. Rovnako vytkol absenciu posúdenia právneho významu v obchodnom

registri.

K mimoriadnemu dovolaniu nepodal vyjadrenie žiadny zo žalovaných.

Podaním z 27. februára 2013 sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril žalobca.

Stotožňujúc sa so správnosťou a zákonnosťou mimoriadnym dovolaním napadnutých

rozsudkov prvostupňového i odvolacieho súdu, pri súčasnej neakceptácii dôvodov

mimoriadneho dovolania, navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť. Poukázal na skutočnosť,

že právna argumentácia generálneho prokurátora sa netýka tohto súdneho konania, ale

súdneho konania vedeného na NS SR ako súde odvolacom pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní rozsudkom z 31. 07. 2012 vyslovil

jasný právny záver, že odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu

z 03. 08. 2004 vykonané žalovaným v 1. rade je neplatné. Mal preto za to, že ide o otázku

právoplatne vyriešenú. Tento právny záver nespochybnil ani generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní. Domnieva sa preto, že z tohto dôvodu nemá žiadnu právnu

relevanciu, či by pre prípad odstúpenia od zmluvy došlo k zániku zmluvy o prevode

obchodného podielu z 03. 08. 2004 ex tunc alebo ex nunc, nakoľko z dôvodu neplatného

odstúpenia od zmluvy nezaniká záväzok vôbec. Žalobca zastáva názor, že predmetná zmluva

o prevode obchodného podielu je platným právnym úkonom, k zániku ktorého nikdy nedošlo.

Žalobca je odo dňa 03. 08. 2004 nepretržite vlastníkom 100 % obchodného podielu

v obchodnej spoločnosti H. T., s. r. o.. Argumentáciu generálneho prokurátora o účinkoch

odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu vyhodnotil ako nepodstatnú pre toto

9

súdne konanie, nakoľko sa týka konania o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom

registri so skutočným právnym stavom vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

, . Na margo tvrdení generálneho prokurátora, že žalobca sa

mal domáhať ochrany svojich práv v konaní podľa uviedol, že generálny

prokurátor opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že takýto návrh bol žalobcom podaný na

Okresný súd Prešov dňa 14. 10. 2004 a dňa 04. 02. 2005 aj vtedajším Ministrom

spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že konanie o zosúladenie údajov zapísaných

v obchodnom registri so skutočným právnym stavom vedené na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , , bolo právoplatne prerušené z dôvodu, že registrový

súd nie je oprávnený riešiť otázku, kto je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti H.

T., s. r. o., a je potrebné počkať na právoplatné skončenie súdneho konania vedeného na

Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a konania vedeného na Krajskom súde

v Trnave pod sp. zn. . Okresný súd Prešov, ako príslušný registrový súd,

rozhodol až uznesením zo 17. 08. 2012, po právoplatnom skončení uvedených konaní. Jeho

uznesenie zo 17. 08. 2012 nenadobudlo do dňa podania tohto vyjadrenia k mimoriadnemu

dovolaniu právoplatnosť, pretože je predmetom preskúmania v odvolacom konaní. Žalobca

nesúhlasil ani s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého žalobca nemá naliehavý

právny záujem v tomto konaní, nakoľko sa mohol svojich práv domáhať v konaní podľa §

200a priamo na obchodnom registri. Vytkol mu, že opomenul prihliadnuť na to, že návrh

na začatie konania podľa bol žalobcom podaný dňa 14. 10.2004 a dňa 04. 02.

2005 aj Ministrom spravodlivosti SR, avšak registrový súd prerušil konanie o zosúladenie

údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom z dôvodu, že nie je

oprávnený riešiť otázku, kto je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti H. T., s. r. o.,

a je potrebné počkať na právoplatné skončenie konania vedeného na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. . Domnieva sa teda, že ak bol žalobca registrovým

súdom odkázaný na konanie o určenie vlastníckych a konateľských práv k obchodnej

spoločnosti, nemožno mu odňať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak by totiž bol

v tomto konaní skonštatovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu, došlo by tým k

porušeniu zásady zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitae). Vo vyjadrení žalobca

poukázal aj na to, že sa svojich práv domáha aj v trestnom konaní, nakoľko má podozrenie, že

protizákonným odňatím obchodného podielu v spoločnosti H. T., s. r. o., mohli byť naplnené

znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Oznámil, že trestné konanie je vedené na

OR PZ Trnava pod ČVS: ORP-30/OEK-2011. Podaním zo 06. marca 2013 oznámil žalobca

dovolaciemu súdu skutočnosť, že právoplatným uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 10. 01.

10

2013 boli žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade obvinení zo spáchania trestného činu

podvodu v súvislosti s prevodom obchodného podielu v spoločnosti H. T., s. r. o..

Následne podaním z 19. marca 2013 doplnil svoje vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu

týkajúce sa predošlej právnej argumentácie preukázania naliehavého právneho záujmu

žalobcu o súdnu prax Ústavného súdu SR, ktorý v konaní sp. zn. II. ÚS/137/2008 riešil

obdobnú situáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243g,

, preskúmal napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, ako aj

konania, ktoré im predchádzali, v napadnutom rozsahu podľa v spojení

s , a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je potrebné zamietnuť podľa

v spojení s , pretože nie sú dané dôvody dovolania

a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora nie sú

opodstatnené. Neboli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho

dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení a

v spojení s ustanovením .

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11

Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza ustanovenie § 243f ods. 1 písm.

b) tvrdiac, že konanie pred prvostupňovým i odvolacím súdom je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ustanovenie § 243f ods. 1 písm. c)

tvrdiac, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

odvolacieho súdu spočívjú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pred ozrejmením dôvodov vedúcich dovolací súd k zamietnutiu mimoriadneho

dovolania, sa žiada spresniť, že dovolací súd má za to (aj keď to výslovne generálny

prokurátor v mimoriadnom dovolaní neuvádza, a ani žalovaná v 3. rade v podnete na jeho

podanie), že čo sa týka rozsahu mimoriadnym dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu (č. l. 348), smeruje mimoriadne dovolanie len proti jeho potvrdzujúcemu výroku

a výroku o trovách odvolacieho konania, čiže len proti prvému a druhému výroku rozsudku

odvolacieho súdu, a nie aj proti tretiemu výroku, ktorým odvolací súd zamietol návrh na

prerušenie konania, pretože proti tomuto výroku rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné

mimoriadne dovolanie podľa ustanovenia , podľa ktorého:

„Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje

vedenie konania“. Neprípustnosť mimoriadneho dovolania v časti tretieho výroku rozsudku

odvolacieho súdu vyplýva priamo z citovaného ustanovenia ,

pretože sa jedná o jeden z prípadov negatívneho vymedzenia predmetu mimoriadneho

dovolania podľa .

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania podľa citovaného ustanovenia , na

ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keď nie je v dovolaní, resp. mimoriadnom dovolaní,

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť

rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri

vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

12

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl generálny prokurátor

v tom, že konajúce súdy nižších stupňov vyniesli určovací rozsudok bez splnenia procesnej

podmienky naliehavého právneho záujmu. Mal za to, že naliehavý právny záujem na

deklaratórnom určení tých právnych skutočností, ktoré sa obligatórne zapisujú do obchodného

registra, nie je daný, keďže žalobca má iný právny prostriedok ochrany práva, a to podanie

návrhu na zosúladenie zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom podľa

. Dôvodil, že existencia tohto iného dostupného prostriedku ochrany práva

vylučuje, aby bol súčasne daný naliehavý právny záujem na deklarovaní, či tu právo alebo

právny vzťah je alebo nie je. Podľa neho je naliehavý právny záujem pri výrokoch 2 a 3

(určenie neplatnosti zmlúv) v plnej miere konzumovaný vo výroku číslo 1 (určenie právneho

vzťahu – určenie spoločníka spoločnosti). Uviedol, že ak súd vo výroku číslo 1 určil

existenciu právneho vzťahu, potom nie je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

právnych úkonov, ktoré boli ako predbežná otázka posúdené už za účelom vynesenia výroku

číslo 1.

V súvislosti s tvrdením generálneho prokurátora o neexistencii naliehavého právneho

záujmu žalobcu na predmetnom určení je potrebné ozrejmiť, že žalobca sa žalobou domáhal

určenia, že je výlučným spoločníkom a konateľom spoločnosti H. T., s. r. o., V. T., a tiež

určenia, že zmluvy o prevode časti obchodného podielu a o zriadení záložného práva na časť

obchodného podielu tejto spoločnosti uzavreté jednak medzi žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade a jednak medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 3. rade, sú neplatné.

Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku (č. l. 348) správne konštatoval, že žalobca

uplatnil právo petitom vyplývajúcim z právneho vzťahu, ktorý je predmetom prvého

určovacieho petitu, a to vlastnícky vzťah k obchodnému podielu založeného zmluvou

o prevode obchodného podielu, a že z obsahu žaloby a následných podaní v konaní je zrejmé,

že žalobca vníma svoj vlastnícky vzťah k obchodnému podielu spoločnosti ako ohrozený aj

v súvislosti s uplatneným právom na vylúčenie zásahu tretích osôb (žalovaných v 2. a 3. rade)

do svojho vlastníckeho práva, od čoho je odvodený naliehavý právny záujem na uplatnenom

určení.

K námietke generálneho prokurátora týkajúcej sa nepreukázania existencie

naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, je žiaduce príkladmo

poukázať na judikatúru danej problematiky: R 24/1995 (rozsudok NS SR z 27. 06. 1994,

sp. zn. ), podľa ktorého: „Naliehavý právny záujem v zmysle

13

je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa .“;

ZSP 3/1998 (rozsudok NS SR z 21. 02. 1997, sp. zn. ), podľa ktorého:

„Určovacia žaloba podľa je preventívneho charakteru a má miesto jednak

tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a

k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia

žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho

vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce

spory medzi jeho účastníkmi.“; ZSP 40/1996, podľa ktorého: „Zásadne platí, že možnosť

žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad

však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom,

aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by

mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú –

pri možnosti žaloby na plnenie – možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila

potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovaciu

žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť

žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na

plnenie.“.

V prospech nedôvodnosti inej vady konania svedčí predovšetkým to, že potreba

namietaných dvoch určujúcich výrokov (2. a 3. výroku rozsudku súdu prvého stupňa č. l. 262)

má v danom prípade preventívny charakter a je na mieste kvôli eliminácii stavu ohrozenia

práva či neistoty v právnom vzťahu. V tomto prípade určovacia žaloba účinnejšie ako iné

právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej

prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odstráni prípadné budúce spory medzi jeho

účastníkmi. Neobstojí preto tvrdenie generálneho prokurátora o neexistencii naliehavého

právneho záujmu žalobcu na tomto určení.

Okrem uvedeného, je treba v súvislosti s názorom generálneho prokurátora, že žalobca

sa mal domáhať ochrany svojich práv v konaní podľa , uviesť, že generálny

prokurátor pri formulovaní tohto názoru zjavne nebral do úvahy fakt, že takýto návrh bol

žalobcom podaný na Okresnom súde Prešov dňa 14. 10. 2004 a následne aj dňa 04. 02. 2005

Ministrom spravodlivosti SR. Dovolací súd zo spisového materiálu zistil, že konanie

o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom je

vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , , a bolo

14

právoplatne prerušené z dôvodu, že registrový súd nie je oprávnený riešiť otázku, kto je

konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti H. T., s. r. o., a je potrebné vyčkať do

právoplatného skončenia súdnych konaní vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Okresný súd Prešov,

ako príslušný registrový súd, rozhodol až po právoplatnom skončení uvedených konaní, a to

uznesením zo 17. 08. 2012, ktoré však nie je právoplatné, nakoľko bolo napadnuté odvolaním.

Z hľadiska opomenutia týchto relevantných skutočností generálnym prokurátorom nie je

možné súhlasiť s jeho názorom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem v predmetnom

konaní, nakoľko sa mohol svojich práv domáhať v konaní podľa priamo na

obchodnom registri. Ak bol totiž žalobca registrovým súdom odkázaný na konanie o určenie

vlastníckych a konateľských práv k obchodnej spoločnosti, nemožno mu odňať naliehavý

právny záujem na takomto určení. V tomto smere sa dovolací súd stotožňuje s názorom

žalobcu produkovaným v jeho vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, že ak by bol v danom

konaní skonštatovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu, odoprel by tým súd

žalobcovi právo na súdnu ochranu a porušil by zásadu zákazu odopretia spravodlivosti

(denegatio iustitae).

S poukazom na uvedené je zjavné, že námietka generálneho prokurátora týkajúca sa

existencie inej vady konania ( ) nie je v danom prípade dôvodná.

Podľa , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyložil. Týmto dovolacím dôvodom možno napadnúť nielen právny záver

odvolacieho súdu týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale i posúdenie predbežnej

otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena a pod.. Nesprávne právne posúdenie

môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok

rozhodnutia odvolacieho súdu.

15

Za nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov označil generálny

prokurátor neaplikovanie ustanovení a . Dôvodiac

princípom ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, na ktorom je

postavený, vytkol konajúcim súdom ignorovanie tvrdení žalovaných v 2. a 3. rade o tom, že

zmluvy, ktoré uzatvorili so žalovaným v 1. rade a ktorými nadobudli časť obchodného

podielu, uzavreli v dobrej viere, majúc za to, že žalovaný v 1. rade je spoločníkom spoločnosti

H. T., s. r. o.. (žalovaný v 1. rade bol v čase uzavretia zmlúv zapísaný ako jediný spoločník

menovanej spoločnosti v obchodnom registri). Podľa neho preto nekonali správne, ak

nevyhodnotili skutkovú otázku dobrej viery na strane žalovaných a právne neposúdili, či by

dobrá viera na strane žalovaných mala vplyv na nadobudnutie obchodného podielu od

nevlastníka. Ďalšia výhrada smerovala k neposúdeniu právneho významu v obchodnom

registri.

Na margo námietok generálneho prokurátora, ktorými preukazuje naplnenie

dovolacieho dôvodu vymedzeného v , je v prvom rade potrebné

uviesť, že otázka platnosti, resp. neplatnosti, odstúpenia pána R. Č. (žalovaného v 1. rade)

od Zmluvy o prevode obchodného podielu z 3. 8. 2004, na základe ktorej previedol pán R. Č.

na pána S. D. K. obchodný podiel v spoločnosti H. T., s. r. o., V. T., vo výške 100%

splateného vkladu do základného imania tejto spoločnosti, bola predmetom konania na

Krajskom súde v Trnave (sp. zn. ), ktorý rozsudkom č. k. -423

z 25. 01. 2011 žalobu pána R. Č., ktorou sa domáhal určenia platnosti jeho odstúpenia od

citovanej zmluvy, zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa

vychádzal zo skutočnosti, že účastníci platne uzavreli zmluvu o prevode obchodného podielu

v súlade s , pričom žiaden z účastníkov neplatnosť zmluvy

nenamietal a v konaní nebolo preukázané, že by tento úkon bol vykonaný iba ako úkon

zabezpečovací pre prípad smrti žalobcu (R. Č.), alebo že by trpel iným nedostatkom

spôsobujúcim jeho absolútnu neplatnosť. Prvostupňový súd zdôraznil, že žalobca od zmluvy

odstúpil 26. 08. 2004 v súlade s pre podstatné porušenie

zmluvy žalovaným (S. D. K.), ktorý mu neuhradil dohodnutú odplatu za prevod obchodného

podielu vo výške 200.000,- Sk napriek tomu, že vedel alebo prinajmenšom mohol a mal

rozumne predvídať, že pri takomto porušení zmluvy žalobca na plnení nebude mať záujem.

Podľa súdu prvého stupňa pokiaľ sám žalobca ako prevádzajúci nemal záujem na úhrade

odplaty v čase podpisu zmluvy, je logické, že žalovaný, ktorému bola odovzdaná už žalobcom

napriek neuhradeniu odplaty podpísaná zmluva, nemohol vedieť alebo rozumne predvídať, že

16

žalobca už na jeho neskoršom plnení nebude mať záujem. Omeškanie žalovaného s úhradou

odplaty za prevod obchodného podielu preto podľa súdu prvého stupňa bolo možné

považovať iba za nepodstatné porušenie zmluvy, zakladajúce právo na odstúpenie od zmluvy

len za predpokladu, že žalovaný nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote,

ktorá mu bola na plnenie poskytnutá, alebo vyhlási, že svoj záväzok nesplní (§ 346 ods. 1 a 2

). Prvostupňový súd dodal, že nakoľko žalobca v konaní márne

poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie žalovaného, či vyhlásenie žalovaného

o nesplnení záväzku, nepreukázal ani netvrdil, a od zmluvy odstúpil s odvolaním sa na

podstatné porušenie zmluvy a postup podľa , pre ktorý

neboli splnené zákonné podmienky, určenie platnosti jeho odstúpenia od zmluvy v tomto

konaní nebolo dôvodné.

Tento rozsudok Krajského súdu v Trnave napadol odvolaním žalobca (R. Č.). Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. -499 z 31. 07.

2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Na doplnenie jeho správnosti uviedol, že medzi účastníkmi konania bola

uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu. Žalobca (R. Č.) od tejto zmluvy odstúpil

z dôvodu neuhradenia odplaty za prevod obchodného podielu pri podpise zmluvy podľa

dohody účastníkov. Omeškanie dlžníka považoval žalobca za podstatné porušenie zmluvnej

povinnosti. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a právny záver dovolacieho súdu vyslovený

v tejto veci uznesením NS SR č. k. -316 z 28. 01. 2010 sa odvolací súd

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že úhradu odplaty za prevod obchodného podielu

napriek zneniu čl. III bod 2 zmluvy nebolo možné považovať za preukázanú. Podľa

odvolacieho súdu, súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že omeškanie

žalovaného s úhradou kúpnej ceny za prevod obchodného podielu je nepodstatné porušenie

zmluvy a vec posúdil podľa a . Odvolací súd zdôraznil,

že žalobca podpísaním zmluvy v neprítomnosti žalovaného a jej nie osobným predložením

žalovanému, prejavil nedostatok záujmu na tom, aby mu bola kúpna cena pri podpise zmluvy

uhradená. Preto pokiaľ žalobca nemal záujem na úhrade odplaty v čase podpisu zmluvy, je

podľa odvolacieho súdu evidentné, že žalovaný, ktorému bola odovzdaná podpísaná zmluva,

napriek neuhradeniu kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, nemohol vedieť alebo

rozumne predvídať, že žalobca už na jeho neskoršom plnení nebude mať záujem.

Z vykonaného dokazovania je ďalej podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca neposkytol

žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie – zaplatenie kúpnej ceny za prevod

17

obchodného podielu, a ani nebolo preukázané, že žalovaný vyhlásil, že svoj záväzok nesplní.

Tieto skutočnosti napokon žalobca v konaní ani netvrdil, z ktorého dôvodu pre postup podľa §

345 ods. 1 neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd dospel

tiež k záveru, že naliehavý právny záujem na určení platnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy

o prevode obchodného podielu nie je daný, resp. odpadol. Podľa odvolacieho súdu je

nepochybné, že podaním žaloby na súd prvého stupňa naliehavý právny záujem na

požadovanom určení reálne existoval, vzhľadom na neisté postavenie účastníkov konania

a hrozby ďalších súdnych sporov. Odvolací súd dodal, že naliehavý právny záujem odpadol

právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu č.

k. -348 z 24. 06. 2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako súdu prvého stupňa č. k. -262 z 22. 01. 2008, ktorý určil, že

žalobca (v danom konaní žalovaný S. D. K.) je výlučným spoločníkom a konateľom H. T., s.

r. o. Podľa odvolacieho súdu v prípade, ak by aj v danom konaní súd žalobe vyhovel a určil

by platnosť odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, toto rozhodnutie by nemalo

žiadny vplyv na právne vzťahy účastníkov tohto konania voči spoločnosti H. T., s. r. o., keďže

už bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, kto je spoločníkom a konateľom uvedenej

spoločnosti.

Potvrdzujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho,

č. k. -499 z 31. 7. 2012, napadol dovolaním žalobca (R. Č.). Dovolací súd

rozhodujúci o predmetnom mimoriadnom dovolaní, zistil z rozhodovacej činnosti

obchodnoprávneho kolégia NS SR, že o tomto dovolaní R. Č. rozhodol NS SR, ako súd

dovolací, uznesením sp. zn. z 26. 3. 2013 tak, že dovolanie R. Č. odmietol

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Cieľom objasnenia priebehu a najmä výsledku súdneho konania vedeného na

Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. bolo poukázať na neopodstatnenosť

generálnym prokurátorom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci konajúcimi

súdmi nižších stupňov spočívajúceho v neskúmaní dobromyseľnosti žalovaných v 2. a 3. rade

pri uzatváraní zmlúv o prevode častí obchodných podielov zo žalovaného v 1. rade (R. Č.) na

nich. Bez právneho významu by bolo zaoberať sa ich dobromyseľnosťou, resp. vôbec

zaoberať sa týmito následnými zmluvami o prevode častí obchodných podielov zo žalovaného

v 1. rade na žalovaných v 2. a 3. rade, pretože z rezultátu rozsudku Krajského súdu v Trnave

18

(č. k. -423 z 25. 01. 2011), potvrdeného rozsudkom NS SR ako súdu

odvolacieho (č. k. -499 z 31. 07. 2012) a vzhľadom na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, ktorým bolo dovolanie pána R. Č.

odmietnuté (sp. zn. z 26. 03. 2013), jednoznačne vyplýva, že odstúpenie R.

Č. od Zmluvy o prevode obchodného podielu z 3. 8. 2004, na základe ktorej previedol na

pána S. D. K. obchodný podiel v spoločnosti H. T., s. r. o., V. T., je neplatné. Jedná sa

teda o otázku právoplatne vyriešenú a dovolací súd musel z nej vychádzať v zmysle

ustanovenia veta druhá .

Z uvedeného je zrejmé, že námietky generálneho prokurátora o nesprávnom právnom

posúdení veci konajúcimi súdmi sa týkali iného súdneho konania, a to súdneho konania

vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne

skončené rozhodnutím NS SR, ako súdu odvolacieho, č. k. -499 z 31. 07. 2012,

ktorým bol vyslovený právny záver o neplatnosti odstúpenia R. Č. (žalovaného v 1. rade)

od Zmluvy o prevode obchodného podielu z 03. 08. 2004. Skutkový a právny záver

odvolacieho súdu obsiahnutý v jeho potvrdzujúcom rozsudku je správny a zákonný, nakoľko

dovolací súd () dovolanie proti nemu odmietol. Keďže ide o otázku

právoplatne vyriešenú, a tento právny záver nebol spochybnený ani generálnym prokurátorom

v mimoriadnom dovolaní, je právne irelevantné zaoberať sa potenciálnymi účinkami

odstúpenia od zmluvy, tzn. tým, či by v prípade odstúpenia od zmluvy došlo k zániku Zmluvy

o prevode obchodného podielu z 03. 08. 2004 ex tunc alebo ex nunc, pretože z dôvodu

neplatného odstúpenia od zmluvy nezaniká záväzok vôbec.

Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil s dôvodmi mimoriadneho

dovolania, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci, a že konanie pred nimi je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z pohľadu vznesených námietok. Dôvody, ktoré

viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku prvostupňového súdu, ktorý žalobe vyhovel, boli

odvolacím súdom dostatočne objasnené v odôvodnení jeho rozhodnutia.

Z týchto dôvodov preto dovolací súd zamietol mimoriadne dovolanie podľa § 243b

ods. 1 a pred bodkočiarkou v spojení s .

V dovolacom konaní vzniklo úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho

konania, ktoré mu dovolací súd priznal podľa v spojení s veta

19

prvá , a v sume 190,33 eur a na ich úhradu zaviazal

žalovanú v 3. rade v súlade s , podľa ktorého povinnosť nahradiť trovy

konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie

mimoriadneho dovolania.

Žalobca si trovy dovolacieho konania uplatnil podaním z 02. 04. 2013 v súlade

ustanovením s zaslaním ich špecifikácie. Žiadal priznať náhradu trov

dovolacieho konania v celkovej sume 353,27 eur za 5 úkonov právnej služby: 1. prevzatie

a príprava zastúpenia (odmena: 60,80 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky

+ režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 2. vypracovanie písomného

vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu zo dňa 26. 2. 2013 (odmena: 60,80 eur podľa § 11

ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky + režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit.

vyhlášky), 3. vypracovanie písomného oznámenia o vznesení obvinenia v trestnom konaní zo

dňa 6. 3. 2013 (odmena: 60,80 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky

+ režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 4. zastupovanie žalobcu na

pojednávaní dňa 26. 3. 2013, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie dovolacieho súdu

(1/4 odmeny: 15,02 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhlášky + režijný paušál:

7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 5. vypracovanie vyčíslenia trov dovolacieho

konania z 2. 4. 2013 (odmena: 60,80 eur podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky

+ režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky) + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit.

vyhlášky v sume 58,88 eur.

Dovolací súd zistil, že žalobca si trovy dovolacieho konania za 3. a 5. úkon právnej

služby uplatnil nenáležite a v nesúlade s ustanoveniami cit. vyhlášky, nakoľko vypracovanie

písomného oznámenia o vznesení obvinenia v trestnom konaní zo 6. 3. 2013 a vypracovanie

vyčíslenia trov dovolacieho konania z 02. 04. 2013 nie je možné subsumovať pod písomné

podania na súd vo veci samej tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) cit.

vyhlášky.

Dovolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v celkovej

sume 190,33 eur za tri realizované úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia

v dovolacom konaní (odmena: 60,80 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. a/ cit.

vyhlášky + režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), 2. písomné podanie na

súd vo veci samej - vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu zo dňa 26. 2. 2013 (odmena: 60,80

20

eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky + režijný paušál: 7,81 eur

podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 3. 2013, pri ktorom

sa iba vyhlásilo rozhodnutie dovolacieho súdu (1/4 odmeny: 15,02 eur podľa § 11 ods. 1

písm. a/, § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhlášky + režijný paušál: 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit.

vyhlášky), t. j. odmena (135,18 eur /2 x 60,08 eur = 120,16 eur + 1 x 15,02 eur/) a režijné

paušály (23,43 eur /3 x 7,81 eur/) spolu: 158,61 eur + 20% DPH v sume 31,72 eur podľa § 18

ods. 3 cit. vyhlášky.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 26. marca 2013

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.