Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sž/87/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: R., a.s., IČO: X., so sídlom G., zast.: JUDr.

D., advokátom so sídlom R., proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha

Karvaša č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska č.: zo dňa

03.06.2008 ako odvolacieho orgánu žalovanej správny orgán bol zmenený výrok

prvostupňového rozhodnutia žalovanej č. VG2-7656-4/2007 zo dňa 30.08.2007 tak,

že žalobkyni bola v zmysle a a

Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej na účely tohto rozsudku len „

Z.z.“) uložená poriadková pokuta vo výške 400.000,- Sk za to, že žalobkyňa

- sťažovala výkon dohľadu na diaľku neposkytnutím vyžiadaných údajov, dokladov

a informácií súvisiacich s dohliadaným subjektom a

- sťažovala postup v konaní o uložení poriadkovej pokuty počas druhostupňového konania

o rozklade neposkytnutím potvrdení zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007 na účely znaleckého

dokazovania a tiež nesplnením si svojej povinnosti predložiť hodnoverný doklad

o zabezpečení zhotovenia znaleckého posudku Kriminalistickým a expertíznym

Policajného zboru v Bratislave.

Svoje pozmeňujúce rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňou predložená

kópia písomného potvrdenia z 15.05.2007 o prevzatí „CD nosiča, resp. prístup k jeho

inštalácii, na ktorom sú nahraté časti databázy poisťovne – zoznamy poistných zmlúv,

zoznamy poistných udalostí a zoznam redukovaných zmlúv“ obsahuje aj – nad rámec obsahu

potvrdenia, ktoré má k dispozícii žalovaná – text o prevzatí „1 ks CD súboru MS Excel –

zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej hodnoty)“.

Za účelom overenia hodnovernosti rovnakých a pritom textovo odlišných potvrdení

z 15.05.2007 požiadala žalovaná o predloženie originálu písomnosti. Originál uvedeného

potvrdenia však nebol žalobkyňou v rámci konania predložený, a to ani po výzve odvolacieho

orgánu z 19.12.2007.

Ďalej žalovaná po preskúmaní zvyšných údajov (zoznam všetkých sadzieb, respektíve

typov poistných zmlúv, ktoré žalovaná ako poisťovňa používa) zistila, že je neúplný.

Napríklad zo strany žalovanej neboli predložené poistno-matematické modely používané

pri zmluvných typoch označovaných ako produkty UDP-K, UDP-JK, UDP-K-Pôžička

a UDP-JK-Pôžička. Toto všetko viedlo žalovanú k záveru, že žalobkyňa marila výkon

dohľadu (a aj napriek tomu, že žalobkyňa svojimi viacerými listami požiadala žalovanú

o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných údajov, ktoré však nepredložila).

Preto žalovaná podľa ustanovenia z dôvodu

sťažovania výkonu dohľadu na diaľku, a to neposkytnutím požadovaných údajov, dokladov

a informácií súvisiacich s dohliadaným subjektom uložila žalobcovi poriadkovú pokutu

vo výške 400.000,-Sk.

II.

Následne orgán žalovanej - Banková rada ako orgán oprávnený na mimoriadne

preskúmanie právoplatného rozhodnutia na základe podnetu žalobkyne z 11.06.2008 (návrh

na autoremedúru) rozhodnutím z 24.09.2008 č.: GUV – 1005/2008 – 2 podľa § 32 ods. 5

zmenila pôvodné právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovanej

zo dňa 03. júna 2008 č. GUV – 1005/2008 v texte prvej vety tak, že po zmene prvá veta

samotného výroku právoplatného druhostupňového rozhodnutia žalovanej znie nasledovne:

„P. a.s., G., IČO: X. (dohliadanému subjektu) sa – na základe ustanovení 38 ods. 1

písm. a)a o dohľade nad finančným trhom – ukladá

poriadková pokuta vo výške 400.000.-Sk (slovom štyristo tisíc slovenských korún) a to

z dôvodu sťažovania výkonu dohľadu na diaľku nad poisťovňou R. v dôsledku porušenia § 35

ods. 1 v spojení s o dohľade nad finančným trhom

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v spojení s § 42

ods. 1a 9 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, ktoré spočívalo v neposkytnutí určitých údajov, dokladov a informácií

súvisiacich s dohliadaným subjektom a požadovaných listom Národnej banky Slovenska

č. ODO-6788/2007 zo dňa 20.6.2007.“

Zvyšné časti výroku druhostupňového rozhodnutia žalovanej č.:

zo dňa 03.06.2008 zostali nezmenené.

Podľa právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo

z iného podnetu preskúmať banková rada. Banková rada preskúmavané rozhodnutie zmení

alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Pre rozhodnutie je rozhodujúci

skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto

rozhodnutiu bankovej rady nemožno ďalej podať rozklad.

Toto svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa tvrdila v svojom návrhu

na autoremedúru, že druhostupňové rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nepravdivých

podkladov a informácií. Súčasne žalobkyňa tvrdila, že zo strany niektorých úradníkov

žalovanej bola vykonaná nežiaduca účelová manipulácia s jej korešpondenciou. Ako príklad

uviedla svoj list z 05.05.2008, ktorý po svojom odoslaní jej bol vrátený poštou dňa

30.05.2008 ako neprevzatý žalovanou a až na základe opätovného odoslania 02.06.2008

si ho žalovaná prevzala v deň vydania druhostupňového rozhodnutia.

Žalovaná vyzvala žalobkyňu listom z 23.06.2008 na skonkretizovanie a doplnenie

údajov ako aj o bezodkladné zaslanie kópie objednávky žalobkyne z 03.04.2008 adresovanej

Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru v Bratislave. Takisto vyzvala

na predloženie originálov listov – potvrdení zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007. Listom

zo 14.06.2008 žalobkyňa uviedla, že všetky údaje z podaní z 11.06.2008 sú priložené

v prílohe cit. listu alebo už boli žalovanej zaslané ako prílohy iných podaní. Navyše

potvrdenia zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007 boli žalobkyňou už raz predložené vo forme

úradne overených kópií predmetných potvrdení, ktoré majú podľa žalobkyne v zmysle § 56

ods. 1 písm. a) o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok)

platnosť originálu a svojim obsahom a štruktúrou sú úplne zhodné s originálom. Navyše tieto

originály, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, nepodliehajú dokazovaniu, pretože tieto originály

sú známe žalovanej z jej úradnej činnosti, a predloží ich iba len na nahliadnutie a porovnanie

na ústnom prejednaní rozkladu pred Bankovou radou žalovanej.

Žalovaná už v predchádzajúcom konaní vyslovila svoj názor, že notár pri osvedčovaní

pravosti listiny neosvedčuje na rozdiel od znalca, že pri osvedčovaní nebola predložená kópia

podkladovej listiny, ktorá je pravá, resp. nebola medzičasom pozmenená. Pričom pre riadne

dokazovanie bolo podľa žalovanej potrebné preveriť text z potvrdenia z 15.05.2007:

“Nad rámec vyššie uvedeného potvrdenia potvrdzujem prevzatie 1 ks CD súboru

MS Excel – zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej

hodnoty)“ ako aj z potvrdenia zo 17.05.2007: “Potvrdzujem, že CD nosič s požadovanými

údajmi, ktorý bol dňa 15.5.2007 sprístupnený v počítači poisťovne a zároveň fyzicky prevzatý

za účelom dohľadu (poistné zmluvy platné aj zrušené s výplatou odkupných hodnôt ....)“,

ktoré vety sa na origináloch žalovanej nenachádzajú.

Ďalej žalovaná v svojom odôvodnení skonštatovala, že dňa 20.03.2008 sa na pracovisko

žalovanej dostavil zástupca žalobkyne, Ing. F., ktorý predložil za účelom nahliadnutia

a vyhotovenia kópií dve zalaminované listiny, a po nich vyhlásil, že ide o originály

predmetných potvrdení z 15. a 17. 05.2007. Súčasne vyhlásil, že žalobkyňa na svoje náklady

čo najskôr zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku o pravosti a nepozmenenosti obsahu

zalaminovaných listín a podpisu na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného

zboru. Napriek tomuto vyhláseniu však žalobkyňa nepredložila žalovanej hodnoverný doklad

o zabezpečení vyhotovenia znaleckého posudku a ani samotný znalecký posudok.

Preto podľa žalobkyne neobstojí tvrdenie žalobkyne, že nemarila výkon dokazovania

v druhostupňovom konaní o uložení poriadkovej pokuty, keďže žalobkyňa nikdy doteraz

žalovanej nepredložila požadovaný hodnoverný doklad o zabezpečení vyhotovenia

požadovaného znaleckého posudku.

Takisto námietku žalobkyne, že jej list datovaný z 05.05.2008 bol odoslaný žalovanej

s veľkým oneskorením, žalovaná s odkazom na ustanovení zákona o poštových službách

a Poštových podmienok Slovenskej pošty, ďalej na základe údajov na kópii obálky prvej

poštovej zásielky konštatovala, že adresátom poštovej zásielky žalobkyne podanej na poštovú

prepravu dňa 05.05.2008 bol JUDr. Š., a tento svoj list datovaný z 05.05.2008 zaslala

žalobkyňa na adresu Národnej banke Slovenska až poštovou zásielkou podanou na poštovú

prepravu dňa 02.06. 2008.

K obsahu tohto listu žalobkyne žalovaná uviedla, že v ňom boli uvedené tvrdenia

žalovanej boli predložené bez akýchkoľvek relevantných dôkazov o tom, že žalobkyňa mala

zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku o pravosti a nepozmenenosti predmetných dvoch

zalaminovaných listín (potvrdení z 15.05.2007 a zo 17.05.2007), ktorými disponuje žalobkyňa

a ktoré nechcela ponechať u žalovanej.

Na základe uvedeného ako aj relevantnej súdnej judikatúry žalovaná vyhodnotila

tvrdenia žalobkyne nehodnoverné v súlade s

K námietke žalobkyne, že jej nebolo umožnené v zmysle

pred vydaním rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty vyjadriť sa k obsahu spisu, žalovaná

s odkazom na systematiku uviedla v odôvodnení, že záver, že ust.

sa paušálne vzťahuje aj na postup podľa § 38 o ukladaní poriadkových pokút (poriadkových

opatreniach), pri celom dohľade nad finančným trhom, a to vrátane dohľadu na diaľku

a dohľadu na mieste, nie je možný, nakoľko nie sú predmetom úpravy tretej časti

, kde sa nachádza ustanovenie aj ust. . Navyše žalobkyňa podľa

žalovanej musela nepochybne vedieť o svojom vlastnom konaní pri výkone dohľadu, teda

žalobkyňa nepochybne musela vedieť aj o svojom konaní pri uskutočňovanom dokazovaní.

Podľa platí, že ak tento zákon alebo osobitný zákon

neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia vo veci povinná

vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby

sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon

alebo osobitný zákon 1) neustanovuje inak, táto lehota nemôže byť kratšia ako päť

pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. To neplatí pri vydaní predbežného opatrenia,

pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona, 28)

pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona, 29) ani pred vydaním rozhodnutia v

konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto

konaní sú len listiny predložené účastníkom konania. Ak sa účastník konania oboznámi so

spisovým podkladom ku konaniu, Národná banka Slovenska o tom vyhotoví zápisnicu.

Podľa Národná banka Slovenska môže uložiť

poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo

dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám

povereným výkonom dohľadu požadované doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými

subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo

dohľadu na diaľku.

Takisto sa žalovaná v svojom odôvodnení zaoberala aj námietkou žalobkyne, podľa

ktorej zverenie dohľadu nad poisťovníctvom do kompetencie Národnej banky Slovenska je

údajne neústavné, pretože poisťovníctvo je výslovne vyňaté z kompetencie Európskeho

systému centrálnych bánk (ESCB). Túto námietku odmietla ako neopodstatnenú. Rovnako

sa zaoberala aj otázkami zákonnej úpravy pravidiel pre postup pri ukladaní poriadkových

pokút (poriadkových opatrení).

III.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala žalobu zo dňa 12.11.2008 včas na Najvyšší

súd Slovenskej republiky. V svojej žalobe žalobkyňa postupne veľmi detailne spochybnila

všetky tri rozhodnutia vydané orgánmi žalovanej vo veci uloženia pokuty.

Čo sa týka argumentov u samotného napadnutého rozhodnutia (zo dňa 24.09.2008

č. GUV – 1005/2008 – 2), žalobkyňa po tom, čo uviedla, že žalovaná „opravila“ svoje

druhostupňové rozhodnutie zo dňa 03.06.2008, opätovne neodstránila nezákonnosť celého

konania resp. predchádzajúcich rozhodnutí, pričom ako dôvody nezákonnosti uviedla tieto

nasledujúce (str. 17 a 18 súdneho spisu).

Najmä zdôraznila absenciu následku správneho deliktu, tzn. že v danom prípade ide

o správny delikt poruchový (dohľad musí byť reálne sťažený v dôsledku neposkytnutia

informácií). Navyše podľa žalobkyne sa však zodpovedný subjekt môže zbaviť tejto

zodpovednosti preukázaním závažného dôvodu. Avšak v napadnutom rozhodnutí nie je

uvedené, v čom bol konkrétne ne/konaním žalobcu dohľad na diaľku sťažený, tzn. žalovaná

neuviedla konkrétny následok, ktorý je obligatórnym znakom pre naplnenie skutkovej

podstaty tohto správneho deliktu.

Ďalej poukázala na absenciu samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov,

lebo v zmysle ust. o poisťovníctve v znení účinnom v čase

vykonávania dohľadu sa príslušné ustanovenia môžu aplikovať

iba pri výkone dohľadu na mieste. Podľa žalobkyne z cit. ustanovení vyplýva, že mimo § 35

zák. č. 747/2005 Z.z. sa pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom na diaľku postupuje výlučne

podľa o poisťovníctve a to najmä podľa a nasl. ustanovení tohto

zákona.

Podľa pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou

kontroly na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi

tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona. (odkaz pod čiarou na zák.

č. ).

V tejto súvislosti tiež žalobkyňa zdôraznila, že v žiadosti o predloženie dokladov

a poskytnutie súčinnosti č. ODO-6788/2007 z 20.06.2007 požadovala žalovaná štyri okruhy

údajov bez toho, aby konkrétne uviedla prečo sú požadované údaje potrebné pre riadny výkon

dohľadu na diaľku. Práve v kontexte prv sprístupnených (dňa 15.05.2007 bola splnená

1. požiadavka žalovanej) a zamestnancom žalovanej (Ing. J. ako vedúci dohliadacej skupiny

jednoznačne svojim vlastnoručným podpisom mal potvrdiť nahranie, prehliadanie ale aj

prevzatie a vynesenie mimo budovy poisťovne CD – nosiča s údajmi o všetkých platných aj

zrušených poistných zmluvách žalobcu) doložených údajov a informácii o činnosti má

žalobca za to, že v plnom rozsahu žalobca splnil jej požiadavku v tom smere, že preukázal

zdokumentovanie svojej činnosti.

Súčasne žalobkyňa podčiarkla tú skutočnosť, že ak žalovaná považuje za preukázaný

skutkový stav popísaný v hornej časti listiny z 15.05.2007, je pre žalobkyňu nepochopiteľné,

prečo odmieta pokladať za preukázanú aj okolnosť fyzického prevzatia CD – nosiča

s podrobnými údajmi o poisťovacej činnosti žalobkyne, ktorá je jasne a zrozumiteľne

zachytená v dolnej časti tej istej listiny tesne nad podpisom zodpovedného zamestnanca

žalovanej.

Čo sa týka požiadaviek žalovanej uvedených pod bodmi 2. až 4. žiadosti, tieto alebo

nespadajú pod predmet dohľadu (bod 2.), alebo boli žalovanej už v minulosti (konkrétne

do roku 2002) predložené (bod 3.) alebo boli splnené v rámci výročnej správy aktuára za rok

2006 a neboli žalovanou namietané (bod 4. žiadosti).

Takisto konštatovala neodôvodnenosť výšky uloženej sankcie a jej neadekvátnosť.

Svoje odôvodnenie výšky pokuty žalovaná iba oprela len o teoretické zásady ukladania pokút,

poukazujúc na bezprecedentné sťažovanie dohľadu, ktorého sa údajne predtým nedopustila

žiadna poisťovňa, avšak tieto svoje tvrdenia vôbec neoprel o skutkové okolnosti prípadu.

V rozhodnutí podľa žalobkyne naďalej chýba posúdenie času trvania protiprávnosti konania,

rozsahu jeho následkov, prípadného opakovaného porušenia povinností alebo porušenia

viacerých povinností, ako kritérií uvádzaných v ,

ako aj zákonu zodpovedajúca analýza vplyvu týchto okolností na stanovenie výšky pokuty.

V závere svojej žaloby žalobkyňa poukázala na možný nesúlad niektorých ustanovení

a s , konkrétne

s článkom 1 ods. 1, , , , či. 86 písm. f) a Slovenskej

republiky, pričom v svojej argumentácii vyzdvihla osobitný vplyv čl. 2, čl. 3.3. a čl. 25

Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Osobitne citovala čl. 25.2

uvedeného protokolu, podľa ktorého je „právomoc vykonávať dohľad, resp. kompetencia

prispievať ku obozretnému dohľadu nad podnikaním poisťovní, z kompetencie ESCB a tým aj

z kompetencie národných centrálnych bánk vylúčená.“ V súvislosti s týmito argumentmi

navrhla, aby Najvyšší súd v súlade s ust. prerušil konanie a podal

Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na preskúmanie súlade uvedených ustanovení

s .

Žalobkyňa požadovala zrušenie všetkých troch rozhodnutí žalovanej s priznaním

náhrady trov konania. Takisto žalobkyňa žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutých

rozhodnutia žalovanej.

IV.

Z vyjadrenia žalovanej z 31.03.2009 vyplýva, že sa vyjadruje iba k III. časti žaloby,

v ktorej žalobkyňa tvrdí, že žalovaná ani svojim rozhodnutím zo dňa 24.09.2008, č.: GUV

1005/2008-2, „neopravila“ svoje druhostupňové rozhodnutie zo dňa 03.06.2008, pretože

odôvodnenie výšky uloženej poriadkovej pokuty oprela len o teoretické zásady ukladania

pokút, avšak svoje tvrdenia neoprela o skutkové okolnosti prípadu.

V súvislosti so zmenou preskúmavaného právoplatného druhostupňového rozhodnutia

žalovanej č. z 3.6.2008 žalovaná zdôraznila, že v danom prípade rozhodla

o uvedenej zmene právoplatného rozhodnutia výlučne z dôvodov formálno-právnej procesnej

presnosti, a to v záujme eliminovania právnych nejasností o ďalšom postupe z hľadiska

problematiky opravných prostriedkov, keďže dôvod uloženia poriadkovej pokuty žalobkyni

aj za nezákonné sťažovanie postupu v konaní o uložení poriadkovej pokuty zo strany

žalobkyne bol prvý raz explicitne uvedený až vo výroku druhostupňového rozhodnutia

žalovanej.

Vo vzťahu k požiadavke žalobkyne, aby Najvyšší súd prerušil konanie a podal

Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska k súladu niektorých

ustanovení a ustanovení zákona o dohľade s Slovenskej

republiky, žalovaná tvrdila, že takto formulovaný žalobný návrh nemá oporu v zákone.

Preto požaduje, aby ho Najvyšší súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní vykonanom dňa 29.09.2009 sa žalobkyňa pridržala v plnom rozsahu

svojich doteraz uvedených tvrdení. Navyše krátkou cestou predložila konajúcemu súdu

znalecký posudok znalca RNDr. M., P., znalca v odboru kriminalistika a písmoznalectvo

z 15.09.2008. Podľa žalobkyne tento znalecký posudok s vysokou pravdepodobnosťou

stanovil, že potvrdenie je podpísané riadnym podpisom, to znamená, že ide o prvopisy Ing. J.

(pracovníka žalovanej) a nie sú zistené žiadne stopy o tom, že by niektoré časti boli do

skúmaných listín doplňované dodatočne.

Na výzvu súdu sa žalovaná vyjadrila listom z 10.11.2009 k predloženému znaleckému

posudku ako aj k argumentom žalobkyne. Vo vzťahu k posudku českého znalca

RNDr. M. z 15.09.2008 žalovaná uviedla, že už len z časových dôvodov sa objektívne

nemohla s ním zaoberať v rámci konania, rozhodovania a odôvodnenia súvisiaceho s vydaním

napadnutých troch rozhodnutí žalovanej. Tiež s odkazom na platnú judikatúru Najvyššieho

súdu (-160 z 18.06.2009) a Zmluvu uzavretou medzi Slovenskou republikou

a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi zo dňa 29.10.1992

a vyhlásenou oznámením č. zo dňa 27.08.1993 v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky zdôraznila, že oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť a vyhotovovať znalecké

posudky na úradné účely v Slovenskej republike majú osoby (či už fyzické osoby alebo

právnická osoby), ktoré sú zapísané v zozname znalcov vedenom Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky. Navyše znalec RNDr. M., ktorý je českým znalcom pre

odbor „Kriminalistika“ so špecializáciou „technické zkoumání dokladú a písemností,

ověřovaní pravosti platidel“ pre odbor „Písmoznalectví“ s jeho špecializáciou „písmo

strojové“, preto nie je znalcom pre ručné písmo.

Ďalej chronologicky prezentovala skutočnosti predchádzajúce vydaniu jednotlivých

napadnutých rozhodnutí žalovanej. Najmä sa zamerala na opis skutočností tesne súvisiacich

s listom zo dňa 15.05.2007.

Podaním zo dňa 27.01.2010 žalovaná opätovne reagovala na vyjadrenie žalobcu zo dňa

15.01. 2010. Žalovaná v tomto podaní sumarizuje argumenty k viacerým žalobkyne, a to,

- či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu,

- či bolo preukázané konanie žalobkyne spočívajúce v marení,

- či je možné spochybňovať potvrdení o prevzatí žalovanou, najmä z pohľadu nutnosti

skúmania pravosti listín – potvrdení z 15.5.2007 a zo 17.5.2007, predložených žalobcom

a hodnovernosti znaleckého posudku vyhotoveným 15.09.2009 českým znalcom

RNDr. M.,

- či boli porušené procesné práva žalobkyne údajným ignorovaním jeho procesných práva

žalovaným na 1-stupňovom, 2- stupňovom a mimoriadnom konaní

- a či je preskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia uloženia sankcie

v predmetnej výške.

Záverom žalovaná zotrvala na svojich predchádzajúcich návrhoch, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku rozhodol tak, že podaný žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.11.2008 v celom rozsahu

zamieta.

Takisto žalobkyňa zaslala konajúcemu súdu svoje vyjadrenie zo dňa 15.01.2010,

v ktorom stručne zosumarizovala svoje dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

rozhodovať o žalobe podanej v tejto veci ( v spoj. s ust.

písm. a) a a nasl. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce

správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa Druhej hlavy

Piatej časti (v texte rozsudku len „“).

Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou vo všeobecnej zákonnej lehote (§ 250b

ods. 1 ), nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho verejnom

vykonaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je

vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú

zamietol.

Najvyšší súd na úvod zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobca okrem tejto žaloby podal

dňa 26.06.2008 na Najvyšší súd tiež žalobu proti rozhodnutiu Bankovej rady Národnej banky

Slovenska č.: zo dňa 03.06.2008, ktorá je evidovaná pod sp. zn.

. V danej veci konajúci senát uznesením sp. zn. zo dňa 29.09.2009

prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o žalobe proti rozhodnutiu vydanom

na základe mimoriadneho opravného prostriedku vedenom pod sp. zn. . Uvedené

prerušenie vychádzalo z ust. , podľa ktorého ak rozhodnutie správneho

orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší

až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie

o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti

právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.

Podľa právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo

z iného podnetu preskúmať banková rada. Banková rada preskúmavané rozhodnutie zmení

alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Pre rozhodnutie je rozhodujúci

skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto

rozhodnutiu bankovej rady nemožno ďalej podať rozklad.

Z uvedených ustanovení Najvyššiemu súdu jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu,

aby pod súdny prieskum boli podriadené iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktoré

sa vyznačujú charakterom nemennosti, tzn. právne stabilné. V tomto štádiu využívania

ochranných mechanizmov je potom dané na výber účastníkom správneho konania, či využijú

mimoriadne opravné prostriedky aplikovateľné v správnom konaní alebo využijú súdny

ochranu poskytovanú správnym súdnictvom podľa 5. časti .

Subsidiárna povaha súdneho prieskumu vylučuje súčasné využitie obidvoch prostriedkov

právnej ochrany.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané

rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho

preskúmanie určený osobitný postup.

Preto, ak sa žalobkyňa po vydaní právoplatného rozhodnutia č.

z 03.06.2008 druhostupňovým orgánom žalovaného rozhodol podaním podnetu z 11.06.2008

vyvolať mimoriadne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, nemohol sa súčasne podaním

doručeným na Najvyšší súd dňa 26.06.2008 domáhať v zmysle hore cit. ust. § 250i ods. 4

práva na rýchlu súdnu ochranu a okamihom vydaním zmeňujúceho rozhodnutia

žalovaného č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008 mu aj toto právo vydaním rozhodnutia

správneho orgánu v mimoriadnom prieskumnom konaní zaniklo (citácia „ak napadnuté

rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví“), a vzniklo mu právo

požiadať iba o súdny prieskum právoplatného rozhodnutia žalovaného č: GUV-l005/2008-2

z 24. septembra 2008 bez možnosti aplikácie ust.

Na základe uvedeného pri súčasnej právnej situácii žalobcu je Najvyšší súd oprávnený

vykonať súdny prieskum iba v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného

č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008, hoci žalobca podal v tomto konaní „komplexnú“

žalobu, tzn. že v nej napadol nezákonnosť rozhodnutí 1-stupňového, 2-stupňového

rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008

ako aj postupov im predchádzajúcich.

V ustanovení a podľa ktorého súd na základe preskúmania

napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených

v žalobe dospeje k záveru, či rozhodnutie a postup správneho orgánu v týchto medziach

žaloby sú v súlade so zákonom, a až na tomto základe vysloví rozsudok – je zakomponovaná

tzv. koncentračná zásada správneho súdnictva. Uvedená koncentračná zásada je limitovaná

nielen časovo ale tiež svojim limitným rozsahom, tzn. rozsahom námietok, o ktorých

rozhodoval správny orgán na poslednom stupni.

Proti rozhodnutiu žalovanej č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008 žalobkyňa

v žalobe uplatnila tieto námietky (str. 17 a 18) :

- absencia následku správneho deliktu, tzn. že v danom prípade ide o správny delikt

poruchový (dohľad musí byť reálne sťažený v dôsledku neposkytnutia informácií),

- absencia samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov, lebo v zmysle ust. § 42

ods. 8 o poisťovníctve v znení účinnom v čase vykonávania

dohľadu sa môže aplikovať iba pri výkone dohľadu na mieste,

- neodôvodnenosť výšky uloženej pokuty.

Najvyšší súd k jednotlivým námietkam žalobkyne uvádza nasledovné argumenty:

- absencia následku správneho deliktu:

Podľa Národná banka Slovenska môže uložiť

poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo

dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám

povereným výkonom dohľadu požadované doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými

subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo

dohľadu na diaľku.

Žalobkyňa v svojej obrane poukazuje na následok deliktu a opomenula podstatu deliktu,

ktorá spočíva v zakázanom spôsobe konania. Princíp administratívno-právnej zodpovednosti

vychádza z nerešpektovania zákonnej povinnosti, ktorá je povinnej osobe adresovaná

hmotným právom. Z hora citovaného ust. § 38 ods. 1 písm. a) Najvyššiemu súdu vyplýva

záver, že objektívna stránka skutkovej podstaty tohto deliktu je vymedzovaná činnosťou

kontrolovaného subjektu, ktorá má svoju podstatu v sťažovaní výkonu dohľadu. Aby takto

všeobecne vymedzená objektívna stránka bola predvídateľná, zákonodarca demonštratívnym

spôsobom načrtol možný spôsob sťažovania vo forme neposkytnutia úradným osobám

žalovanej požadovaných dokladov alebo informácií súvisiacich s dohliadanými subjektmi.

Na tomto mieste sa Najvyšší súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že poriadková

pokuta predstavuje určitú administratívno-procesnú sankciu za poriadkový delikt, ktorým

bolo protiprávne konanie – nečinnosť žalobkyne, ktorá ako dohliadaný subjekt

ani po opakovaných výzvach a predlžovaných lehotách určených na splnenie si svojej

zákonnej povinnosti voči orgánu dohľadu neodstránila protiprávny stav a výkon dohľadu

bez závažnejších dôvodov naďalej sťažovala. Pritom tento správny delikt vzhľadom

na svoj procesno-právny charakter nemôže klásť dôraz na následok. Za tejto situácie potom

Najvyšší súd musel námietku žalobkyne, že nebola naplnená skutková podstata správneho

deliktu, že naplnenie znakov skutkovej podstaty nebol žalobkyni vzhľadom na absentujúci

následok preukázaný, označiť ako nedôvodnú

Ako celkom nedôvodná požiadavka sa v tomto prípade javí obrana žalobkyne,

že niektoré požadované údaje alebo informácie sa jej javili ako pre kontrolu neopodstatnené.

Táto úvaha žalobkyne je založená na subjektívnom zvážení dôvodnosti podkladov kontroly

žalobkyňou, pričom žalobkyňa k jednotlivým okruhom zaujala nasledovné stanoviská :

- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 2. žiadosti nespadajú pod predmet dohľadu,

- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 3. žiadosti boli žalovanej už v minulosti

(konkrétne do roku 2002) predložené a

- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 4. žiadosti boli splnené v rámci výročnej

správy aktuára za rok 2006 a neboli žalovanou namietané.

Ak sa za tejto situácie žalobkyňa domnievala, že žalovaná prekračuje právomoc

jej zverenú zákonom ( ) a jej konanie pre ňu týmto

predstavuje nezákonný zásah, potom mala k dispozícii iné prostriedky právnej pomoci,

a preto nemala túto situáciu riešiť podaním správnej žaloby podľa 2. hlavy Piatej časti

.

Navyše je potrebné zobrať do úvahy, že chráneným objektom pri tejto povinnosti bola

v tomto prípade ochrana nerušeného priebehu a účelu výkonu dohľadu, ktorý bol nečinnosťou

žalobkyne evidentne narušený neposkytnutím požadovaných dokladov a údajov.

- absencia samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov:

Najvyšší súd vychádza pri zisťovaní skutkového stavu preukazujúceho naplnenie

uvedenej skutkovej podstaty deliktu právne vymedzeného v § 38 ods. 1 písm. a)

Na naplnenie tejto skutkovej podstaty je nutnou podmienkou preukázať

také správanie kontrolovaného subjektu, ktoré spočíva napríklad v neposkytnutí osobám

povereným kontrolou vyžiadaných dokladov alebo informácií súvisiacich s dohliadanými

subjektmi v rozsahu požadovanom žalovanou.

Zo skutkového stavu zisteného žalovanou vyplýva pre Najvyšší súd jednoznačne,

že žalobkyňa včas, tzn. v požadovanej lehote nepredložila všetky doklady v rámci

vymedzenom žalovanou. Žalobkyňa v svojej žalobe nespochybnila samotnú skutočnosť,

že nedôvodne meškala so zaslaním listín a údajov požadovaných žalovanou. Naopak,

žalobkyňa poukazuje, že samotná žiadosť žalovanej o predloženie dokladov a poskytnutie

súčinnosti č. ODO-6788/2007 z 20.06.2007 požadovala predloženie štyroch okruhov údajov.

A práve argumentácia žalobkyne sa sústredila na spochybňovanie oprávnenosti a dôvodnosti

predloženia 2. až 4. okruhu dokladov a údajov. Najvyšší súd sa v hore uvedenej Vo vzťahu

k 1. okruhu údajov žalobkyňa odvolávajúc sa na písomné potvrdenie z 15.05.2007

argumentovala, že si svoju povinnosť včas a riadne splnila. Žalovaná túto skutočnosť

spochybňovala s odkazom na text svojho originálu potvrdenia, v ktorom sporný text

obsiahnutý na potvrdení žalobkyne :

“Nad rámec vyššie uvedeného potvrdenia potvrdzujem prevzatie 1 ks CD súboru

MS Excel – zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej

hodnoty)“ ako aj z potvrdenia zo 17.05.2007: “Potvrdzujem, že CD nosič s požadovanými

údajmi, ktorý bol dňa 15.5.2007 sprístupnený v počítači poisťovne a zároveň fyzicky prevzatý

za účelom dohľadu (poistné zmluvy platné aj zrušené s výplatou odkupných hodnôt ....)“,

nebol na jej potvrdení uvedený. Za tejto situácie bola žalobkyňa zaťažená dôkazným

bremenom preukázať svoje tvrdenie, že hore uvedená veta a súčasne chýbajúca na listine

žalovanej, bola pripojená oprávnene.

Podľa je účastník konania na podporu a preukázanie

svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii,

a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe; na dôkazy, ktoré účastník konania neuplatnil

v prvostupňovom konaní o svojej žiadosti a uplatnil ich v druhostupňovom konaní,

sa v druhostupňovom konaní prihliadne len vtedy, ak účastník konania preukáže, že tieto

dôkazy bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol uplatniť do vydania prvostupňového

rozhodnutia. Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú

predložené ani navrhované účastníkmi konania, ak majú význam pre konanie a rozhodovanie

vo veci.

Žalobkyňa z celého možného spektra povolených dôkazných prostriedkov (§ 24 ods. 1

) sa sústredila na preukazovanie svojho tvrdenia predložením listiny,

ktorá však nemohla, okrem skutočnosti, že uvedený sporný text sa na nej nachádza, preukázať

nič iné. Na preukázanie hodnovernosti tohto textu žalovaná požadovala vykonať znalecké

dokazovanie, a touto povinnosťou zaťažila žalobkyňu. Ako celkom irelevantné správne

označila žalovaná požiadavku neodovzdať listinu žalovanej s odôvodnením žalobkyne, že išlo

o dôležitý dôkaz v tomto konaní. Bolo preto úlohou žalobkyne túto povinnosť si splniť,

ale ako vyplýva z nespornej argumentácie obidvoch strán, žalobkyňa požadovaný znalecký

posudok nepredložila ani v odvolacom správnom konaní (dátum vyhotovenie 15.09.2008 toto

ani neumožňoval). Predloženie znaleckého posudku, ktorému sú zo strany žalovanej navyše

opodstatnene vytýkané podstatné chyby, Najvyšší súd vyhodnotil vzhľadom na ukončené

správne konanie v zmysle hore uvedeného záver prvej vety

ako oneskorenie predložené. Na tomto záveru nič nemení to, že Najvyšší súd sa tiež

stotožňuje so závermi týkajúcimi sa vypovedajúcej hodnoty znaleckých posudkov

vyhotovených českými znalcami pre potreby súdneho konania obsiahnutými v rozsudku

– 160.

- neodôvodnenosť výšky uloženej sankcie:

Žalobkyňa svoje argumenty o neodôvodnení výšky pokuty oprela o svoje tvrdenie,

že žalovaná sa nezaoberala so všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy

o uložení pokuty stanovuje. S týmto argumentom nemôže Najvyšší súd súhlasiť.

Žalovaná v odvolacom rozhodnutí sa vysporiadala s odôvodnením výšky pokuty v sume

400.000,– Sk odkazom na nezákonné sťažovanie výkonu dohľadu na diaľku, ktorého

závažnosť bola žalovanej zvýšená bezprecedentným a mimoriadne závažným spôsobom.

Správanie žalobkyne, ktoré žalovaná v svojom odôvodnení v závere charakterizovala,

že ešte dohľad na diaľku žiadna iná poisťovňa a ani iný dohliadaný subjekt takým spôsobom

nesťažoval, má svoje jasné dôvody, ktoré sú zrejmé v predchádzajúcich častiach

odôvodnenia. V súvislosti s celým odôvodnením druhostupňového rozhodnutia sú potom

argumenty žalovanej určujúce výšku uloženej pokuty dostatočné a tvoria vnútornú jednotu.

Na základe uvedeného sa Najvyšší súd stotožnil s argumentáciou žalovanej z jej vyjadrenia

zo dňa 27.10.2008 a túto námietku žalobkyne odmietol ako nedôvodnú.

Vo vzťahu k namietanému ústavnému a komunitárnemu nesúladu Najvyšší súd

si neosvojil argumenty žalobcu, lebo ani komunitárne predpisy nepodporili myšlienku žalobcu

o strate nezávislosti žalovaného. Najmä text čl. 25 ods. 2 Protokolu o Štatúte Európskeho

systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky nepodporuje záver žalobkyne,

že výlučná právomoc Európskej centrálnej banky týkajúcej sa špeciálnej obmedzujúcej

výnimky je možné previesť (rozšíriť) aj na všetky centrálne banky v tom duchu, že potom

nie je možné žiadnej centrálnej banke zveriť výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Navyše Najvyšší súd zobral aj do úvahy argumentáciu žalovanej, ktorá poukazovala

na obidva konvergenčné dokumenty (Správa o konvergencii 2008 a Konvergenčná správa máj

2008), o ktorých vierohodnosti nemal Najvyšší súd žiadne pochybnosti a ktoré potvrdili

zlučiteľnosť právnych predpisov Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho

spoločenstva a uvedeného Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk

a Európskej centrálnej banky.

K požiadavke žalobkyne, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutia

žalovanej Najvyšší súd odkazuje na argumentáciu žalovanej, podľa ktorej žalobkyňa uhradila

uloženú poriadkovú pokutu dňa 07.07. 2008. Za tejto situácie Najvyšší súd žiadosť žalobkyne

vyhodnotil ako nedôvodnú.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi, ktorý si včas

uplatnil podľa svoj nárok na náhradu trov konania, je možno toto právo priznať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 02. februára 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová