Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4b5/368818.e334ed.pdf
PDF · 211.45 KB
No categories available
5Sž/87/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sž/87/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: R., a.s., IČO: X., so sídlom G., zast.: JUDr.
D., advokátom so sídlom R., proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha
Karvaša č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska č.: GUV-1005/2008 zo dňa
03.06.2008 ako odvolacieho orgánu žalovanej správny orgán bol zmenený výrok
prvostupňového rozhodnutia žalovanej č. VG2-7656-4/2007 zo dňa 30.08.2007 tak,
že žalobkyni bola v zmysle § 38 ods. 1 písm. a) a písm. b) a § 38 ods. 2 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 747/2004
Z.z.“) uložená poriadková pokuta vo výške 400.000,- Sk za to, že žalobkyňa
- sťažovala výkon dohľadu na diaľku neposkytnutím vyžiadaných údajov, dokladov
a informácií súvisiacich s dohliadaným subjektom a
- sťažovala postup v konaní o uložení poriadkovej pokuty počas druhostupňového konania
o rozklade neposkytnutím potvrdení zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007 na účely znaleckého
dokazovania a tiež nesplnením si svojej povinnosti predložiť hodnoverný doklad
o zabezpečení zhotovenia znaleckého posudku Kriminalistickým a expertíznym ústavom
Policajného zboru v Bratislave.
Svoje pozmeňujúce rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňou predložená
kópia písomného potvrdenia z 15.05.2007 o prevzatí „CD nosiča, resp. prístup k jeho
inštalácii, na ktorom sú nahraté časti databázy poisťovne – zoznamy poistných zmlúv,
zoznamy poistných udalostí a zoznam redukovaných zmlúv“ obsahuje aj – nad rámec obsahu
potvrdenia, ktoré má k dispozícii žalovaná – text o prevzatí „1 ks CD súboru MS Excel –
zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej hodnoty)“.
Za účelom overenia hodnovernosti rovnakých a pritom textovo odlišných potvrdení
z 15.05.2007 požiadala žalovaná o predloženie originálu písomnosti. Originál uvedeného
potvrdenia však nebol žalobkyňou v rámci konania predložený, a to ani po výzve odvolacieho
orgánu z 19.12.2007.
Ďalej žalovaná po preskúmaní zvyšných údajov (zoznam všetkých sadzieb, respektíve
typov poistných zmlúv, ktoré žalovaná ako poisťovňa používa) zistila, že je neúplný.
Napríklad zo strany žalovanej neboli predložené poistno-matematické modely používané
pri zmluvných typoch označovaných ako produkty UDP-K, UDP-JK, UDP-K-Pôžička
a UDP-JK-Pôžička. Toto všetko viedlo žalovanú k záveru, že žalobkyňa marila výkon
dohľadu (a aj napriek tomu, že žalobkyňa svojimi viacerými listami požiadala žalovanú
o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných údajov, ktoré však nepredložila).
Preto žalovaná podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. z dôvodu
sťažovania výkonu dohľadu na diaľku, a to neposkytnutím požadovaných údajov, dokladov
a informácií súvisiacich s dohliadaným subjektom uložila žalobcovi poriadkovú pokutu
vo výške 400.000,-Sk.
II.
Následne orgán žalovanej - Banková rada ako orgán oprávnený na mimoriadne
preskúmanie právoplatného rozhodnutia na základe podnetu žalobkyne z 11.06.2008 (návrh
na autoremedúru) rozhodnutím z 24.09.2008 č.: GUV – 1005/2008 – 2 podľa § 32 ods. 5
zák. č. 747/2004 Z.z. zmenila pôvodné právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovanej
zo dňa 03. júna 2008 č. GUV – 1005/2008 v texte prvej vety tak, že po zmene prvá veta
samotného výroku právoplatného druhostupňového rozhodnutia žalovanej znie nasledovne:
„P. a.s., G., IČO: X. (dohliadanému subjektu) sa – na základe ustanovení 38 ods. 1
písm. a)a § 38 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom – ukladá
poriadková pokuta vo výške 400.000.-Sk (slovom štyristo tisíc slovenských korún) a to
z dôvodu sťažovania výkonu dohľadu na diaľku nad poisťovňou R. v dôsledku porušenia § 35
ods. 1 v spojení s § 2 ods. 7 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v spojení s § 42
ods. 1a 9 zákona č. 95/2002 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktoré spočívalo v neposkytnutí určitých údajov, dokladov a informácií
súvisiacich s dohliadaným subjektom a požadovaných listom Národnej banky Slovenska
č. ODO-6788/2007 zo dňa 20.6.2007.“
Zvyšné časti výroku druhostupňového rozhodnutia žalovanej č.: GUV-1005/2008
zo dňa 03.06.2008 zostali nezmenené.
Podľa § 32 ods. 5 zák. č. 747/2004 Z.z. právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo
z iného podnetu preskúmať banková rada. Banková rada preskúmavané rozhodnutie zmení
alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym
predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Pre rozhodnutie je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu bankovej rady nemožno ďalej podať rozklad.
Toto svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa tvrdila v svojom návrhu
na autoremedúru, že druhostupňové rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nepravdivých
podkladov a informácií. Súčasne žalobkyňa tvrdila, že zo strany niektorých úradníkov
žalovanej bola vykonaná nežiaduca účelová manipulácia s jej korešpondenciou. Ako príklad
uviedla svoj list z 05.05.2008, ktorý po svojom odoslaní jej bol vrátený poštou dňa
30.05.2008 ako neprevzatý žalovanou a až na základe opätovného odoslania 02.06.2008
si ho žalovaná prevzala v deň vydania druhostupňového rozhodnutia.
Žalovaná vyzvala žalobkyňu listom z 23.06.2008 na skonkretizovanie a doplnenie
údajov ako aj o bezodkladné zaslanie kópie objednávky žalobkyne z 03.04.2008 adresovanej
Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru v Bratislave. Takisto vyzvala
na predloženie originálov listov – potvrdení zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007. Listom
zo 14.06.2008 žalobkyňa uviedla, že všetky údaje z podaní z 11.06.2008 sú priložené
v prílohe cit. listu alebo už boli žalovanej zaslané ako prílohy iných podaní. Navyše
potvrdenia zo dňa 15.05.2007 a 17.05.2007 boli žalobkyňou už raz predložené vo forme
úradne overených kópií predmetných potvrdení, ktoré majú podľa žalobkyne v zmysle § 56
ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok)
platnosť originálu a svojim obsahom a štruktúrou sú úplne zhodné s originálom. Navyše tieto
originály, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, nepodliehajú dokazovaniu, pretože tieto originály
sú známe žalovanej z jej úradnej činnosti, a predloží ich iba len na nahliadnutie a porovnanie
na ústnom prejednaní rozkladu pred Bankovou radou žalovanej.
Žalovaná už v predchádzajúcom konaní vyslovila svoj názor, že notár pri osvedčovaní
pravosti listiny neosvedčuje na rozdiel od znalca, že pri osvedčovaní nebola predložená kópia
podkladovej listiny, ktorá je pravá, resp. nebola medzičasom pozmenená. Pričom pre riadne
dokazovanie bolo podľa žalovanej potrebné preveriť text z potvrdenia z 15.05.2007:
“Nad rámec vyššie uvedeného potvrdenia potvrdzujem prevzatie 1 ks CD súboru
MS Excel – zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej
hodnoty)“ ako aj z potvrdenia zo 17.05.2007: “Potvrdzujem, že CD nosič s požadovanými
údajmi, ktorý bol dňa 15.5.2007 sprístupnený v počítači poisťovne a zároveň fyzicky prevzatý
za účelom dohľadu (poistné zmluvy platné aj zrušené s výplatou odkupných hodnôt ....)“,
ktoré vety sa na origináloch žalovanej nenachádzajú.
Ďalej žalovaná v svojom odôvodnení skonštatovala, že dňa 20.03.2008 sa na pracovisko
žalovanej dostavil zástupca žalobkyne, Ing. F., ktorý predložil za účelom nahliadnutia
a vyhotovenia kópií dve zalaminované listiny, a po nich vyhlásil, že ide o originály
predmetných potvrdení z 15. a 17. 05.2007. Súčasne vyhlásil, že žalobkyňa na svoje náklady
čo najskôr zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku o pravosti a nepozmenenosti obsahu
zalaminovaných listín a podpisu na Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného
zboru. Napriek tomuto vyhláseniu však žalobkyňa nepredložila žalovanej hodnoverný doklad
o zabezpečení vyhotovenia znaleckého posudku a ani samotný znalecký posudok.
Preto podľa žalobkyne neobstojí tvrdenie žalobkyne, že nemarila výkon dokazovania
v druhostupňovom konaní o uložení poriadkovej pokuty, keďže žalobkyňa nikdy doteraz
žalovanej nepredložila požadovaný hodnoverný doklad o zabezpečení vyhotovenia
požadovaného znaleckého posudku.
Takisto námietku žalobkyne, že jej list datovaný z 05.05.2008 bol odoslaný žalovanej
s veľkým oneskorením, žalovaná s odkazom na ustanovení zákona o poštových službách
a Poštových podmienok Slovenskej pošty, ďalej na základe údajov na kópii obálky prvej
poštovej zásielky konštatovala, že adresátom poštovej zásielky žalobkyne podanej na poštovú
prepravu dňa 05.05.2008 bol JUDr. Š., a tento svoj list datovaný z 05.05.2008 zaslala
žalobkyňa na adresu Národnej banke Slovenska až poštovou zásielkou podanou na poštovú
prepravu dňa 02.06. 2008.
K obsahu tohto listu žalobkyne žalovaná uviedla, že v ňom boli uvedené tvrdenia
žalovanej boli predložené bez akýchkoľvek relevantných dôkazov o tom, že žalobkyňa mala
zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku o pravosti a nepozmenenosti predmetných dvoch
zalaminovaných listín (potvrdení z 15.05.2007 a zo 17.05.2007), ktorými disponuje žalobkyňa
a ktoré nechcela ponechať u žalovanej.
Na základe uvedeného ako aj relevantnej súdnej judikatúry žalovaná vyhodnotila
tvrdenia žalobkyne nehodnoverné v súlade s § 24 ods. 11 zák. č. 747/2004 Z.z.
K námietke žalobkyne, že jej nebolo umožnené v zmysle § 26 zák. č. 747/2004 Z.z.
pred vydaním rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty vyjadriť sa k obsahu spisu, žalovaná
s odkazom na systematiku zák. č. 747/2004 Z.z. uviedla v odôvodnení, že záver, že ust. § 26
sa paušálne vzťahuje aj na postup podľa § 38 o ukladaní poriadkových pokút (poriadkových
opatreniach), pri celom dohľade nad finančným trhom, a to vrátane dohľadu na diaľku
a dohľadu na mieste, nie je možný, nakoľko nie sú predmetom úpravy tretej časti
zák. č. 747/2004 Z.z., kde sa nachádza ustanovenie aj ust. § 26. Navyše žalobkyňa podľa
žalovanej musela nepochybne vedieť o svojom vlastnom konaní pri výkone dohľadu, teda
žalobkyňa nepochybne musela vedieť aj o svojom konaní pri uskutočňovanom dokazovaní.
Podľa § 26 zák. č. 747/2004 Z.z. platí, že ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia vo veci povinná
vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby
sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon
alebo osobitný zákon 1) neustanovuje inak, táto lehota nemôže byť kratšia ako päť
pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. To neplatí pri vydaní predbežného opatrenia,
pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona, 28)
pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona, 29) ani pred vydaním rozhodnutia v
konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto
konaní sú len listiny predložené účastníkom konania. Ak sa účastník konania oboznámi so
spisovým podkladom ku konaniu, Národná banka Slovenska o tom vyhotoví zápisnicu.
Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska môže uložiť
poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo
dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám
povereným výkonom dohľadu požadované doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými
subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo
dohľadu na diaľku.
Takisto sa žalovaná v svojom odôvodnení zaoberala aj námietkou žalobkyne, podľa
ktorej zverenie dohľadu nad poisťovníctvom do kompetencie Národnej banky Slovenska je
údajne neústavné, pretože poisťovníctvo je výslovne vyňaté z kompetencie Európskeho
systému centrálnych bánk (ESCB). Túto námietku odmietla ako neopodstatnenú. Rovnako
sa zaoberala aj otázkami zákonnej úpravy pravidiel pre postup pri ukladaní poriadkových
pokút (poriadkových opatrení).
III.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala žalobu zo dňa 12.11.2008 včas na Najvyšší
súd Slovenskej republiky. V svojej žalobe žalobkyňa postupne veľmi detailne spochybnila
všetky tri rozhodnutia vydané orgánmi žalovanej vo veci uloženia pokuty.
Čo sa týka argumentov u samotného napadnutého rozhodnutia (zo dňa 24.09.2008
č. GUV – 1005/2008 – 2), žalobkyňa po tom, čo uviedla, že žalovaná „opravila“ svoje
druhostupňové rozhodnutie zo dňa 03.06.2008, opätovne neodstránila nezákonnosť celého
konania resp. predchádzajúcich rozhodnutí, pričom ako dôvody nezákonnosti uviedla tieto
nasledujúce (str. 17 a 18 súdneho spisu).
Najmä zdôraznila absenciu následku správneho deliktu, tzn. že v danom prípade ide
o správny delikt poruchový (dohľad musí byť reálne sťažený v dôsledku neposkytnutia
informácií). Navyše podľa žalobkyne sa však zodpovedný subjekt môže zbaviť tejto
zodpovednosti preukázaním závažného dôvodu. Avšak v napadnutom rozhodnutí nie je
uvedené, v čom bol konkrétne ne/konaním žalobcu dohľad na diaľku sťažený, tzn. žalovaná
neuviedla konkrétny následok, ktorý je obligatórnym znakom pre naplnenie skutkovej
podstaty tohto správneho deliktu.
Ďalej poukázala na absenciu samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov,
lebo v zmysle ust. § 42 ods. 8 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom v čase
vykonávania dohľadu sa príslušné ustanovenia zák. č. 747/2004 Z.z. môžu aplikovať
iba pri výkone dohľadu na mieste. Podľa žalobkyne z cit. ustanovení vyplýva, že mimo § 35
zák. č. 747/2005 Z.z. sa pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom na diaľku postupuje výlučne
podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a to najmä podľa § 42 a nasl. ustanovení tohto
zákona.
Podľa § 42 ods. 8 zák. č. 95/2002 Z.z. pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou
kontroly na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi
tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona. (odkaz pod čiarou na zák.
č. 747/2004 Z.z.).
V tejto súvislosti tiež žalobkyňa zdôraznila, že v žiadosti o predloženie dokladov
a poskytnutie súčinnosti č. ODO-6788/2007 z 20.06.2007 požadovala žalovaná štyri okruhy
údajov bez toho, aby konkrétne uviedla prečo sú požadované údaje potrebné pre riadny výkon
dohľadu na diaľku. Práve v kontexte prv sprístupnených (dňa 15.05.2007 bola splnená
1. požiadavka žalovanej) a zamestnancom žalovanej (Ing. J. ako vedúci dohliadacej skupiny
jednoznačne svojim vlastnoručným podpisom mal potvrdiť nahranie, prehliadanie ale aj
prevzatie a vynesenie mimo budovy poisťovne CD – nosiča s údajmi o všetkých platných aj
zrušených poistných zmluvách žalobcu) doložených údajov a informácii o činnosti má
žalobca za to, že v plnom rozsahu žalobca splnil jej požiadavku v tom smere, že preukázal
zdokumentovanie svojej činnosti.
Súčasne žalobkyňa podčiarkla tú skutočnosť, že ak žalovaná považuje za preukázaný
skutkový stav popísaný v hornej časti listiny z 15.05.2007, je pre žalobkyňu nepochopiteľné,
prečo odmieta pokladať za preukázanú aj okolnosť fyzického prevzatia CD – nosiča
s podrobnými údajmi o poisťovacej činnosti žalobkyne, ktorá je jasne a zrozumiteľne
zachytená v dolnej časti tej istej listiny tesne nad podpisom zodpovedného zamestnanca
žalovanej.
Čo sa týka požiadaviek žalovanej uvedených pod bodmi 2. až 4. žiadosti, tieto alebo
nespadajú pod predmet dohľadu (bod 2.), alebo boli žalovanej už v minulosti (konkrétne
do roku 2002) predložené (bod 3.) alebo boli splnené v rámci výročnej správy aktuára za rok
2006 a neboli žalovanou namietané (bod 4. žiadosti).
Takisto konštatovala neodôvodnenosť výšky uloženej sankcie a jej neadekvátnosť.
Svoje odôvodnenie výšky pokuty žalovaná iba oprela len o teoretické zásady ukladania pokút,
poukazujúc na bezprecedentné sťažovanie dohľadu, ktorého sa údajne predtým nedopustila
žiadna poisťovňa, avšak tieto svoje tvrdenia vôbec neoprel o skutkové okolnosti prípadu.
V rozhodnutí podľa žalobkyne naďalej chýba posúdenie času trvania protiprávnosti konania,
rozsahu jeho následkov, prípadného opakovaného porušenia povinností alebo porušenia
viacerých povinností, ako kritérií uvádzaných v § 38 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z.,
ako aj zákonu zodpovedajúca analýza vplyvu týchto okolností na stanovenie výšky pokuty.
V závere svojej žaloby žalobkyňa poukázala na možný nesúlad niektorých ustanovení
zákona č. 566/1992 Zb. a zák. č. 747/2004 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne
s článkom 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 56, či. 86 písm. f) a čl. 122 Ústavy Slovenskej
republiky, pričom v svojej argumentácii vyzdvihla osobitný vplyv čl. 2, čl. 3.3. a čl. 25
Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Osobitne citovala čl. 25.2
uvedeného protokolu, podľa ktorého je „právomoc vykonávať dohľad, resp. kompetencia
prispievať ku obozretnému dohľadu nad podnikaním poisťovní, z kompetencie ESCB a tým aj
z kompetencie národných centrálnych bánk vylúčená.“ V súvislosti s týmito argumentmi
navrhla, aby Najvyšší súd v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na preskúmanie súlade uvedených ustanovení
s ústavou.
Žalobkyňa požadovala zrušenie všetkých troch rozhodnutí žalovanej s priznaním
náhrady trov konania. Takisto žalobkyňa žiadala odložiť vykonateľnosť napadnutých
rozhodnutia žalovanej.
IV.
Z vyjadrenia žalovanej z 31.03.2009 vyplýva, že sa vyjadruje iba k III. časti žaloby,
v ktorej žalobkyňa tvrdí, že žalovaná ani svojim rozhodnutím zo dňa 24.09.2008, č.: GUV
1005/2008-2, „neopravila“ svoje druhostupňové rozhodnutie zo dňa 03.06.2008, pretože
odôvodnenie výšky uloženej poriadkovej pokuty oprela len o teoretické zásady ukladania
pokút, avšak svoje tvrdenia neoprela o skutkové okolnosti prípadu.
V súvislosti so zmenou preskúmavaného právoplatného druhostupňového rozhodnutia
žalovanej č. GUV-1005/2008 z 3.6.2008 žalovaná zdôraznila, že v danom prípade rozhodla
o uvedenej zmene právoplatného rozhodnutia výlučne z dôvodov formálno-právnej procesnej
presnosti, a to v záujme eliminovania právnych nejasností o ďalšom postupe z hľadiska
problematiky opravných prostriedkov, keďže dôvod uloženia poriadkovej pokuty žalobkyni
aj za nezákonné sťažovanie postupu v konaní o uložení poriadkovej pokuty zo strany
žalobkyne bol prvý raz explicitne uvedený až vo výroku druhostupňového rozhodnutia
žalovanej.
Vo vzťahu k požiadavke žalobkyne, aby Najvyšší súd prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska k súladu niektorých
ustanovení zákona č. 566/1992 Zb. a ustanovení zákona o dohľade s Ústavou Slovenskej
republiky, žalovaná tvrdila, že takto formulovaný žalobný návrh nemá oporu v zákone.
Preto požaduje, aby ho Najvyšší súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Na pojednávaní vykonanom dňa 29.09.2009 sa žalobkyňa pridržala v plnom rozsahu
svojich doteraz uvedených tvrdení. Navyše krátkou cestou predložila konajúcemu súdu
znalecký posudok znalca RNDr. M., P., znalca v odboru kriminalistika a písmoznalectvo
z 15.09.2008. Podľa žalobkyne tento znalecký posudok s vysokou pravdepodobnosťou
stanovil, že potvrdenie je podpísané riadnym podpisom, to znamená, že ide o prvopisy Ing. J.
(pracovníka žalovanej) a nie sú zistené žiadne stopy o tom, že by niektoré časti boli do
skúmaných listín doplňované dodatočne.
Na výzvu súdu sa žalovaná vyjadrila listom z 10.11.2009 k predloženému znaleckému
posudku ako aj k argumentom žalobkyne. Vo vzťahu k posudku českého znalca
RNDr. M. z 15.09.2008 žalovaná uviedla, že už len z časových dôvodov sa objektívne
nemohla s ním zaoberať v rámci konania, rozhodovania a odôvodnenia súvisiaceho s vydaním
napadnutých troch rozhodnutí žalovanej. Tiež s odkazom na platnú judikatúru Najvyššieho
súdu (3Sžz 1/2008-160 z 18.06.2009) a Zmluvu uzavretou medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi zo dňa 29.10.1992
a vyhlásenou oznámením č. 193/1993 Z.z. zo dňa 27.08.1993 v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky zdôraznila, že oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť a vyhotovovať znalecké
posudky na úradné účely v Slovenskej republike majú osoby (či už fyzické osoby alebo
právnická osoby), ktoré sú zapísané v zozname znalcov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Navyše znalec RNDr. M., ktorý je českým znalcom pre
odbor „Kriminalistika“ so špecializáciou „technické zkoumání dokladú a písemností,
ověřovaní pravosti platidel“ pre odbor „Písmoznalectví“ s jeho špecializáciou „písmo
strojové“, preto nie je znalcom pre ručné písmo.
Ďalej chronologicky prezentovala skutočnosti predchádzajúce vydaniu jednotlivých
napadnutých rozhodnutí žalovanej. Najmä sa zamerala na opis skutočností tesne súvisiacich
s listom zo dňa 15.05.2007.
Podaním zo dňa 27.01.2010 žalovaná opätovne reagovala na vyjadrenie žalobcu zo dňa
15.01. 2010. Žalovaná v tomto podaní sumarizuje argumenty k viacerým žalobkyne, a to,
- či bola naplnená skutková podstata správneho deliktu,
- či bolo preukázané konanie žalobkyne spočívajúce v marení,
- či je možné spochybňovať potvrdení o prevzatí žalovanou, najmä z pohľadu nutnosti
skúmania pravosti listín – potvrdení z 15.5.2007 a zo 17.5.2007, predložených žalobcom
a hodnovernosti znaleckého posudku vyhotoveným 15.09.2009 českým znalcom
RNDr. M.,
- či boli porušené procesné práva žalobkyne údajným ignorovaním jeho procesných práva
žalovaným na 1-stupňovom, 2- stupňovom a mimoriadnom konaní
- a či je preskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia uloženia sankcie
v predmetnej výške.
Záverom žalovaná zotrvala na svojich predchádzajúcich návrhoch, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky v tomto súdnom konaní v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku rozhodol tak, že podaný žalobný návrh žalobcu zo dňa 12.11.2008 v celom rozsahu
zamieta.
Takisto žalobkyňa zaslala konajúcemu súdu svoje vyjadrenie zo dňa 15.01.2010,
v ktorom stručne zosumarizovala svoje dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí.
V.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
rozhodovať o žalobe podanej v tejto veci (§ 33 zák. č. 747/2004 Z.z. v spoj. s ust. § 246 ods. 2
písm. a) a § 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce
správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa Druhej hlavy
Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku len „O.s.p.“).
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou vo všeobecnej zákonnej lehote (§ 250b
ods. 1 O.s.p.), nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po jeho verejnom
vykonaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je
vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú
zamietol.
Najvyšší súd na úvod zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobca okrem tejto žaloby podal
dňa 26.06.2008 na Najvyšší súd tiež žalobu proti rozhodnutiu Bankovej rady Národnej banky
Slovenska č.: GUV-1005/2008 zo dňa 03.06.2008, ktorá je evidovaná pod sp. zn.
5Sž 56/2008. V danej veci konajúci senát uznesením sp. zn. 5Sž 56/2008 zo dňa 29.09.2009
prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania o žalobe proti rozhodnutiu vydanom
na základe mimoriadneho opravného prostriedku vedenom pod sp. zn. 5Sž 87/2008. Uvedené
prerušenie vychádzalo z ust. § 250i ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak rozhodnutie správneho
orgánu bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, súd konanie o žalobe preruší
až do jeho vybavenia; ak napadnuté rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie
o žalobe zastaví. Obdobne sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti
právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.
Podľa § 32 ods. 5 zák. č. 747/2004 Z.z. právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo
z iného podnetu preskúmať banková rada. Banková rada preskúmavané rozhodnutie zmení
alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym
predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Pre rozhodnutie je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu bankovej rady nemožno ďalej podať rozklad.
Z uvedených ustanovení Najvyššiemu súdu jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu,
aby pod súdny prieskum boli podriadené iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktoré
sa vyznačujú charakterom nemennosti, tzn. právne stabilné. V tomto štádiu využívania
ochranných mechanizmov je potom dané na výber účastníkom správneho konania, či využijú
mimoriadne opravné prostriedky aplikovateľné v správnom konaní alebo využijú súdny
ochranu poskytovanú správnym súdnictvom podľa 5. časti Občianskeho súdneho poriadku.
Subsidiárna povaha súdneho prieskumu vylučuje súčasné využitie obidvoch prostriedkov
právnej ochrany.
Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho
preskúmanie určený osobitný postup.
Preto, ak sa žalobkyňa po vydaní právoplatného rozhodnutia č. GUV-1005/2008
z 03.06.2008 druhostupňovým orgánom žalovaného rozhodol podaním podnetu z 11.06.2008
vyvolať mimoriadne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, nemohol sa súčasne podaním
doručeným na Najvyšší súd dňa 26.06.2008 domáhať v zmysle hore cit. ust. § 250i ods. 4
O.s.p. práva na rýchlu súdnu ochranu a okamihom vydaním zmeňujúceho rozhodnutia
žalovaného č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008 mu aj toto právo vydaním rozhodnutia
správneho orgánu v mimoriadnom prieskumnom konaní zaniklo (citácia „ak napadnuté
rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví“), a vzniklo mu právo
požiadať iba o súdny prieskum právoplatného rozhodnutia žalovaného č: GUV-l005/2008-2
z 24. septembra 2008 bez možnosti aplikácie ust. § 245 ods. 1 O.s.p.
Na základe uvedeného pri súčasnej právnej situácii žalobcu je Najvyšší súd oprávnený
vykonať súdny prieskum iba v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného
č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008, hoci žalobca podal v tomto konaní „komplexnú“
žalobu, tzn. že v nej napadol nezákonnosť rozhodnutí 1-stupňového, 2-stupňového
rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008
ako aj postupov im predchádzajúcich.
V ustanovení § 250j ods. 1 a 2 O.s.p. podľa ktorého súd na základe preskúmania
napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe dospeje k záveru, či rozhodnutie a postup správneho orgánu v týchto medziach
žaloby sú v súlade so zákonom, a až na tomto základe vysloví rozsudok – je zakomponovaná
tzv. koncentračná zásada správneho súdnictva. Uvedená koncentračná zásada je limitovaná
nielen časovo ale tiež svojim limitným rozsahom, tzn. rozsahom námietok, o ktorých
rozhodoval správny orgán na poslednom stupni.
Proti rozhodnutiu žalovanej č: GUV-l005/2008-2 z 24. septembra 2008 žalobkyňa
v žalobe uplatnila tieto námietky (str. 17 a 18) :
- absencia následku správneho deliktu, tzn. že v danom prípade ide o správny delikt
poruchový (dohľad musí byť reálne sťažený v dôsledku neposkytnutia informácií),
- absencia samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov, lebo v zmysle ust. § 42
ods. 8 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom v čase vykonávania
dohľadu sa môže aplikovať iba pri výkone dohľadu na mieste,
- neodôvodnenosť výšky uloženej pokuty.
Najvyšší súd k jednotlivým námietkam žalobkyne uvádza nasledovné argumenty:
- absencia následku správneho deliktu:
Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zák. č. 747/2004 Z.z. Národná banka Slovenska môže uložiť
poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje výkon dohľadu na mieste alebo
dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám
povereným výkonom dohľadu požadované doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými
subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo
dohľadu na diaľku.
Žalobkyňa v svojej obrane poukazuje na následok deliktu a opomenula podstatu deliktu,
ktorá spočíva v zakázanom spôsobe konania. Princíp administratívno-právnej zodpovednosti
vychádza z nerešpektovania zákonnej povinnosti, ktorá je povinnej osobe adresovaná
hmotným právom. Z hora citovaného ust. § 38 ods. 1 písm. a) Najvyššiemu súdu vyplýva
záver, že objektívna stránka skutkovej podstaty tohto deliktu je vymedzovaná činnosťou
kontrolovaného subjektu, ktorá má svoju podstatu v sťažovaní výkonu dohľadu. Aby takto
všeobecne vymedzená objektívna stránka bola predvídateľná, zákonodarca demonštratívnym
spôsobom načrtol možný spôsob sťažovania vo forme neposkytnutia úradným osobám
žalovanej požadovaných dokladov alebo informácií súvisiacich s dohliadanými subjektmi.
Na tomto mieste sa Najvyšší súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že poriadková
pokuta predstavuje určitú administratívno-procesnú sankciu za poriadkový delikt, ktorým
bolo protiprávne konanie – nečinnosť žalobkyne, ktorá ako dohliadaný subjekt
ani po opakovaných výzvach a predlžovaných lehotách určených na splnenie si svojej
zákonnej povinnosti voči orgánu dohľadu neodstránila protiprávny stav a výkon dohľadu
bez závažnejších dôvodov naďalej sťažovala. Pritom tento správny delikt vzhľadom
na svoj procesno-právny charakter nemôže klásť dôraz na následok. Za tejto situácie potom
Najvyšší súd musel námietku žalobkyne, že nebola naplnená skutková podstata správneho
deliktu, že naplnenie znakov skutkovej podstaty nebol žalobkyni vzhľadom na absentujúci
následok preukázaný, označiť ako nedôvodnú
Ako celkom nedôvodná požiadavka sa v tomto prípade javí obrana žalobkyne,
že niektoré požadované údaje alebo informácie sa jej javili ako pre kontrolu neopodstatnené.
Táto úvaha žalobkyne je založená na subjektívnom zvážení dôvodnosti podkladov kontroly
žalobkyňou, pričom žalobkyňa k jednotlivým okruhom zaujala nasledovné stanoviská :
- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 2. žiadosti nespadajú pod predmet dohľadu,
- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 3. žiadosti boli žalovanej už v minulosti
(konkrétne do roku 2002) predložené a
- požiadavky žalovanej uvedené pod bodom 4. žiadosti boli splnené v rámci výročnej
správy aktuára za rok 2006 a neboli žalovanou namietané.
Ak sa za tejto situácie žalobkyňa domnievala, že žalovaná prekračuje právomoc
jej zverenú zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a jej konanie pre ňu týmto
predstavuje nezákonný zásah, potom mala k dispozícii iné prostriedky právnej pomoci,
a preto nemala túto situáciu riešiť podaním správnej žaloby podľa 2. hlavy Piatej časti
Navyše je potrebné zobrať do úvahy, že chráneným objektom pri tejto povinnosti bola
v tomto prípade ochrana nerušeného priebehu a účelu výkonu dohľadu, ktorý bol nečinnosťou
žalobkyne evidentne narušený neposkytnutím požadovaných dokladov a údajov.
- absencia samotného sťaženia dohľadu nepredložením dokladov:
Najvyšší súd vychádza pri zisťovaní skutkového stavu preukazujúceho naplnenie
uvedenej skutkovej podstaty deliktu právne vymedzeného v § 38 ods. 1 písm. a)
zák. č. 747/2004 Z.z. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty je nutnou podmienkou preukázať
také správanie kontrolovaného subjektu, ktoré spočíva napríklad v neposkytnutí osobám
povereným kontrolou vyžiadaných dokladov alebo informácií súvisiacich s dohliadanými
subjektmi v rozsahu požadovanom žalovanou.
Zo skutkového stavu zisteného žalovanou vyplýva pre Najvyšší súd jednoznačne,
že žalobkyňa včas, tzn. v požadovanej lehote nepredložila všetky doklady v rámci
vymedzenom žalovanou. Žalobkyňa v svojej žalobe nespochybnila samotnú skutočnosť,
že nedôvodne meškala so zaslaním listín a údajov požadovaných žalovanou. Naopak,
žalobkyňa poukazuje, že samotná žiadosť žalovanej o predloženie dokladov a poskytnutie
súčinnosti č. ODO-6788/2007 z 20.06.2007 požadovala predloženie štyroch okruhov údajov.
A práve argumentácia žalobkyne sa sústredila na spochybňovanie oprávnenosti a dôvodnosti
predloženia 2. až 4. okruhu dokladov a údajov. Najvyšší súd sa v hore uvedenej Vo vzťahu
k 1. okruhu údajov žalobkyňa odvolávajúc sa na písomné potvrdenie z 15.05.2007
argumentovala, že si svoju povinnosť včas a riadne splnila. Žalovaná túto skutočnosť
spochybňovala s odkazom na text svojho originálu potvrdenia, v ktorom sporný text
obsiahnutý na potvrdení žalobkyne :
“Nad rámec vyššie uvedeného potvrdenia potvrdzujem prevzatie 1 ks CD súboru
MS Excel – zoznam poistných zmlúv poisťovne platných aj zrušených (s výplatou odkupnej
hodnoty)“ ako aj z potvrdenia zo 17.05.2007: “Potvrdzujem, že CD nosič s požadovanými
údajmi, ktorý bol dňa 15.5.2007 sprístupnený v počítači poisťovne a zároveň fyzicky prevzatý
za účelom dohľadu (poistné zmluvy platné aj zrušené s výplatou odkupných hodnôt ....)“,
nebol na jej potvrdení uvedený. Za tejto situácie bola žalobkyňa zaťažená dôkazným
bremenom preukázať svoje tvrdenie, že hore uvedená veta a súčasne chýbajúca na listine
žalovanej, bola pripojená oprávnene.
Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 747/2004 Z.z. je účastník konania na podporu a preukázanie
svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii,
a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe; na dôkazy, ktoré účastník konania neuplatnil
v prvostupňovom konaní o svojej žiadosti a uplatnil ich v druhostupňovom konaní,
sa v druhostupňovom konaní prihliadne len vtedy, ak účastník konania preukáže, že tieto
dôkazy bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol uplatniť do vydania prvostupňového
rozhodnutia. Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú
predložené ani navrhované účastníkmi konania, ak majú význam pre konanie a rozhodovanie
vo veci.
Žalobkyňa z celého možného spektra povolených dôkazných prostriedkov (§ 24 ods. 1
zák. č. 747/2004 Z.z.) sa sústredila na preukazovanie svojho tvrdenia predložením listiny,
ktorá však nemohla, okrem skutočnosti, že uvedený sporný text sa na nej nachádza, preukázať
nič iné. Na preukázanie hodnovernosti tohto textu žalovaná požadovala vykonať znalecké
dokazovanie, a touto povinnosťou zaťažila žalobkyňu. Ako celkom irelevantné správne
označila žalovaná požiadavku neodovzdať listinu žalovanej s odôvodnením žalobkyne, že išlo
o dôležitý dôkaz v tomto konaní. Bolo preto úlohou žalobkyne túto povinnosť si splniť,
ale ako vyplýva z nespornej argumentácie obidvoch strán, žalobkyňa požadovaný znalecký
posudok nepredložila ani v odvolacom správnom konaní (dátum vyhotovenie 15.09.2008 toto
ani neumožňoval). Predloženie znaleckého posudku, ktorému sú zo strany žalovanej navyše
opodstatnene vytýkané podstatné chyby, Najvyšší súd vyhodnotil vzhľadom na ukončené
správne konanie v zmysle hore uvedeného § 24 ods. 3 záver prvej vety zák. č. 747/2004 Z.z.
ako oneskorenie predložené. Na tomto záveru nič nemení to, že Najvyšší súd sa tiež
stotožňuje so závermi týkajúcimi sa vypovedajúcej hodnoty znaleckých posudkov
vyhotovených českými znalcami pre potreby súdneho konania obsiahnutými v rozsudku
3Sžz 1/2008 – 160.
- neodôvodnenosť výšky uloženej sankcie:
Žalobkyňa svoje argumenty o neodôvodnení výšky pokuty oprela o svoje tvrdenie,
že žalovaná sa nezaoberala so všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy
o uložení pokuty stanovuje. S týmto argumentom nemôže Najvyšší súd súhlasiť.
Žalovaná v odvolacom rozhodnutí sa vysporiadala s odôvodnením výšky pokuty v sume
400.000,– Sk odkazom na nezákonné sťažovanie výkonu dohľadu na diaľku, ktorého
závažnosť bola žalovanej zvýšená bezprecedentným a mimoriadne závažným spôsobom.
Správanie žalobkyne, ktoré žalovaná v svojom odôvodnení v závere charakterizovala,
že ešte dohľad na diaľku žiadna iná poisťovňa a ani iný dohliadaný subjekt takým spôsobom
nesťažoval, má svoje jasné dôvody, ktoré sú zrejmé v predchádzajúcich častiach
odôvodnenia. V súvislosti s celým odôvodnením druhostupňového rozhodnutia sú potom
argumenty žalovanej určujúce výšku uloženej pokuty dostatočné a tvoria vnútornú jednotu.
Na základe uvedeného sa Najvyšší súd stotožnil s argumentáciou žalovanej z jej vyjadrenia
zo dňa 27.10.2008 a túto námietku žalobkyne odmietol ako nedôvodnú.
Vo vzťahu k namietanému ústavnému a komunitárnemu nesúladu Najvyšší súd
si neosvojil argumenty žalobcu, lebo ani komunitárne predpisy nepodporili myšlienku žalobcu
o strate nezávislosti žalovaného. Najmä text čl. 25 ods. 2 Protokolu o Štatúte Európskeho
systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky nepodporuje záver žalobkyne,
že výlučná právomoc Európskej centrálnej banky týkajúcej sa špeciálnej obmedzujúcej
výnimky je možné previesť (rozšíriť) aj na všetky centrálne banky v tom duchu, že potom
nie je možné žiadnej centrálnej banke zveriť výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Navyše Najvyšší súd zobral aj do úvahy argumentáciu žalovanej, ktorá poukazovala
na obidva konvergenčné dokumenty (Správa o konvergencii 2008 a Konvergenčná správa máj
2008), o ktorých vierohodnosti nemal Najvyšší súd žiadne pochybnosti a ktoré potvrdili
zlučiteľnosť právnych predpisov Slovenskej republiky so Zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva a uvedeného Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk
a Európskej centrálnej banky.
K požiadavke žalobkyne, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutia
žalovanej Najvyšší súd odkazuje na argumentáciu žalovanej, podľa ktorej žalobkyňa uhradila
uloženú poriadkovú pokutu dňa 07.07. 2008. Za tejto situácie Najvyšší súd žiadosť žalobkyne
vyhodnotil ako nedôvodnú.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi, ktorý si včas
uplatnil podľa § 151 O.s.p. svoj nárok na náhradu trov konania, je možno toto právo priznať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 02. februára 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová