Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30S-65-2021.pdf
PDF · 198.35 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Horská služba Malá Fatra, so sídlom Dom Horskej služby, Vrátna 514, 013 06 Terchová, IČO: 42 222 184, občianske združenie, právne zastúpeného: GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia
- ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 3397000821/4877/2021-12355/2021/Ant zo dňa 12.04.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - ústredie so sídlom v Bratislave Číslo: 3397000821/4877/2021-12355/2021/Ant vydané dňa 12.04.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím Číslo spisu 3397400321/5849/75/2019/Boh-45562/2020 zo dňa 12.01.2021 ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s úpravou § 64 ods. 1 písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) uložil žalobcovi podľa § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. poriadkovú pokutu vo výške 700,- Eur za to, že v lehote 10 dní od doručenia opakovanej žiadosti na podanie vysvetlenia a predloženie dokladov č. 5849/75/2019/Boh-36480/2020 zo dňa 02.11.2020, ktorá bola účastníkovi konania doručená dňa 04.11.2020 nepodal inšpekcii vyjadrenie o tom, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou účastníka konania, nezaslal rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších svojich aktivít za mesiac máj 2019; nezaslal zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v mesiaci máj 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/ prechodného pobytu a nezaslal dochádzkovú knihu za rok 2019, teda za nesplnenie povinnosti podľa § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru a predložiť požadované doklady a iné písomnosti. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že ako orgán štátneho dozoru podľa § 66 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v súvislosti s preverovaním podnetu o porušení tohto zákona a vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 9/2005 z 01.12.2005 o Návštevnom poriadku Národného parku Malá Fatra a jeho ochranného pásma v znení neskorších predpisov, vykonáva štátny dozor podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Vyhotovil protokol č. 5849/75/2019/Boh-42109/2019 zo dňa 13.11.2019 (ďalej len protokol), kde skonštatoval, že účastník konania vykonal dňa 04.05.2019 prípravu čakateľov na členstvo v Národnej
prírodnej rezervácii Chleb, kde platí piaty stupeň územnej ochrany bez toho, aby mu na túto činnosť bol príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny vydaný súhlas podľa § 16 ods. 2 v znení § 13 ods. 2 písm. j) zákona č. 543/2002 Z. z., čím vykonal skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. S protokolom bol účastník konania oboznámený dňa 20.11.2019. Dňa 03.12.2019 a 06.12.2019 bolo inšpekcii doručené vyjadrenie účastníka konania k protokolu, kde účastník konania spochybňoval pramene kontrolných zistení, pravosť predloženej dochádzkovej knihy a záznamu, jej účelové pozmenenie. Nemalo ísť o zaškolenie záujemcov o členstvo v organizácii, pričom osoba ktorá inšpekcii podala vyjadrenie - A., nemala mať v daný deň službu ani nemala vymenenú službu. Listom zo dňa 25.02.2020, ktorý bol doručený dňa 28.02.2020 správny orgán prvého stupňa požiadal účastníka o zaslanie konkrétnych dokladov ako aj o zaslanie definície pojmov služba a hliadkovanie v teréne v súvislosti s činnosťou účastníka konania, ak neboli definované písomne. Dňa 16.03.2020 žalobca cestou právneho zástupcu podal vyjadrenie, prílohou ktorého boli Stanovy zo dňa 03.12.2016 bez dodatkov - kópia, Uznesenie č. 8/2018 zo dňa 03.09.2018 - kópia, Rozpis služieb na deň 04.05.2019 - kópia z elektronického systému, Kópia záznamu z dochádzkovej knihy ku dňu 04.05.2019 a Plnomocenstvo zo dňa 10.03.2020 notársky neoverené. Doručené písomnosti neobsahovali vyjadrenie k definícii pojmov služba a hliadkovanie v teréne v súvislosti s činnosťou účastníka konania. Doručené vyjadrenie obsahovalo odkaz na všeobecné výklady pojmov s uvedením odkazu na Krátky slovník slovenského jazyka, pričom nebolo uvedené, že účastník konania pre svoje účely vykladá pojmy rovnakým spôsobom. Tiež doručené písomnosti neobsahovali rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších za máj 2019, zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu ako ani dochádzkovú knihu za rok 2019. Správny orgán prvého stupňa listom zo dňa 21.04.2020, ktorý bol doručený účastníkovi konania dňa 11.05.2020 požiadal o doplnenie chýbajúcich údajov, čo účastník listom z 21.05.2020 doručeným inšpekcii prostredníctvom právneho zástupcu odmietol. Listom zo dňa 20.07.2020, doručeným dňa 20.07.2020 inšpekcia opakovane požiadala účastníka konania o doplnenie údajov, čo účastník konania opakovane odmietol dňa 21.07.2020. Následne správny orgán prvého stupňa opätovne požiadal účastníka o doplnenie požadovaných údajov listom z 02.11.2020, ktorý bol doručený dňa 04.11.2020 a účastník konania listom zo dňa 05.11.2020 doručeným inšpekcii dňa 05.11.2020 opakovane odmietol doplniť požadované údaje a dokumenty. Správny orgán prvého stupňa oznámením zo dňa 19.11.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.12.2020 oznámil žalobcovi ako účastníkovi konania začiatok konania o uložení poriadkovej pokuty podľa § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. za nesplnenie si povinnosti podľa § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. nepodaním vyjadrenia o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru a nepredložením požadovaných dokladov a iných písomností. Na uvedené oznámenie žalobca reagoval vyjadrením, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 17.12.2020. Správny orgán prvého stupňa reagoval na uvedené podanie žalobcu poukázaním na skutočnosť, že vykonáva štátny dozor podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. na základe podnetu, pričom účelom tohto štátneho dozoru je prešetrenie konania, na ktoré podnet poukazoval a v rámci toho obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý by mohol byť iným správnym deliktom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. ako aj to, kto daný skutok spáchal. Rozhodnutie o tom, či skutok zistený pri výkone štátneho dozoru je správnym deliktom alebo nie, prislúcha samotnému správnemu konaniu. Z poskytnutých údajov nie je možné vyhodnotiť manipuláciu s dochádzkovou knihou a pravdivosť zapísaných údajov, na to je potrebný širší rozsah záznamov ako z jedného dňa, pričom ide o skutočnosti, ktoré sám účastník konania namietal vo vyjadrení k protokolu, ale ich nedoložil ďalšími informáciami a dokladmi. Práva a povinnosti zamestnancov orgánov štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny ako aj práva a povinnosti kontrolovaných osôb a ďalších osôb pri výkone štátneho dozoru sú osobitne upravené v § 71 zákona č. 543/2002 Z. z., pričom v zmysle § 71 ods. 4 písm. d) a f) je pri výkone štátneho dozoru každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru a predložiť požadované doklady a iné písomnosti. Vysvetlenie môže odoprieť len ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej, čo nebol prípad konania. V tejto časti správny orgán prvého stupňa poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžd/37/2012, kde citoval i uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 06.01.1998 sp. zn. I. ÚS 263/97, v zmysle záverov ktorého sú občania povinní podrobiť sa výkonu právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na ich súkromný názor. Žiadna zákonná úprava neumožňuje, aby občania najprv zhodnotili zákonnosť postupu verejného činiteľa a až na základe toho sa rozhodli pokyn uposlúchnuť alebo neuposlúchnuť. Účastník konania doplnil časť požadovaných dokladov a čiastočne doplnil vyjadrenie s odôvodnením, že ním určený rozsah vyjadrenia a poskytnutých dokladov považuje za dostatočný. Účastník konania
nesplnil povinnosť podľa § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. a to tým, že ani na opakovanú žiadosť inšpekcie nepodal vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru a nepredložil požadované doklady a iné písomnosti za čo mu môže inšpekcia ako právnickej osobe uložiť poriadkovú pokutu od 100,- do 5.000,- Eur. Uložením poriadkovej pokuty nie je výkon štátneho dozoru ukončený a za marenie alebo iné sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je možné uložiť poriadkovú pokutu aj opakovane.
2. Slovenská inšpekcia životného prostredia ústredie (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 3397000821/4877/2021-12355/2021/Ant zo dňa 12.04.2021 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená poriadková pokuta podľa § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. vo výške 700,- Eur, tak že výrok znie: Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej len inšpekcia), ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s § 64 ods. 1 písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.) v konaní uskutočnenom podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.) ukladá podľa § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. účastníkovi konania: Horská služba Malá Fatra, IČO: 42 222 184, Dom Horskej služby Vrátna č. 514, 013 06 Terchová (ďalej len účastník konania) poriadkovú pokutu vo výške 700,- Eur za to, že v lehote 7 pracovných dní od doručenia opakovanej žiadosti na podanie vysvetlenia a predloženie dokladov č. 5849/75/2019/Boh-36480/2020 zo dňa 02.11.2020, ktorá bola účastníkovi konania doručená dňa 04.11.2020, nepodal inšpekcii vyjadrenie o tom, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou účastníka konania, nezaslal rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších svojich aktivít za mesiac máj 2019, nezaslal zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v mesiaci máj 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/ prechodného pobytu a nezaslal dochádzkovú knihu za rok 2019, teda za nesplnenie povinnosti podľa § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru a predložiť požadované doklady a iné písomnosti. Žalovaný po skonštatovaní priebehu štátneho dozoru vykonaného správnym orgánom prvého stupňa v súvislosti s prešetrovaním dvoch podnetov o možnom porušení zákona č. 543/2002 Z. z. a vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 9/2005 z 01.12.2005 o Návštevnom poriadku Národného parku Malá Fatra a jeho ochranného pásma v znení neskorších predpisov, ktoré upozorňovali na totožný príspevok osoby vystupujúcej pod menom A., zverejnený dňa 04.05.2019 na sociálnej sieti Facebook v skupine „Chata pod Chlebom“ o 21:57, ktorý príspevok obsahoval fotografie lyžujúcich osôb v žľabe so snehom s výhľadom na tiesňavy v k. ú. J. a text: Stále to ide.. dnes spoza chlebu do toboganu..podmienky extra super jarne.. zabavna lyzba do spojnice so zlabom zo Stien (cca 200 m od chatky (interhotel, zmyja)) rozhodnezlaby na S, SV este kopec srandy, po skonštatovaní priebehu postupu správneho orgánu prvého stupňa v rámci vykonávaného štátneho dozoru ako aj podstatného obsahu odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu. Pokiaľ žalobca odkazoval na úpravu podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z., žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán vykonáva (v súčasnosti stále neukončený) štátny dozor podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Správny orgán prvého stupňa vyhotovil protokol, ktorý zaslal účastníkovi konania na vyjadrenie spolu s poučením, že sa môže ku kontrolným zisteniam v ňom uvedeným vyjadriť v určenej lehote. Účastník konania sa v určenej lehote k protokolu vyjadril, pričom spochybnil pramene kontrolných zistení, obsah vysvetlenia podaného A. L., ako aj pravosť ním predloženého záznamu z dochádzkovej knihy a podozrenie z jej účelového pozmeňovania, s cieľom zbaviť sa viny z aktivity porušujúcej právne predpisy. Úlohou štátneho dozoru je zabezpečiť podklady pre riadne posúdenie skutku najmä v prípade, ak účastník konania vyslovil podozrenie z účelovej manipulácie a pozmeňovania dokumentov ich členom A. L., čím spochybnil dôveryhodnosť podkladov, ktoré boli poskytnuté prvostupňovému správnemu orgánu. Pravdivosť skutočnosti uvedených vo vyjadrení k protokolu je potrebné preveriť. Všetky požiadavky na predloženie podkladov a vyjadrení, ktoré sa rozhodol prvostupňový správny orgán na tento účel zaobstarať od účastníka konania považuje odvolací orgán za potrebné a dostatočné na to, aby boli tvrdenia účastníka preverené, potvrdené resp. vyvrátené. Keďže z poskytnutého vyjadrenia účastníka konania nebolo možné posúdiť pravdivosť vyjadrenia k protokolu, prvostupňový správny orgán opakovanie (trikrát) požiadal o doplnenie vyjadrenia a dokladov. Na každú opakovanú výzvu prvostupňového správneho orgánu reagoval účastník konania rovnako, žiadosť nerešpektoval s
obdobným zdôvodnením, že ním určený rozsah vyjadrení považuje za postačujúci, čím podľa názoru odvolacieho orgánu bránil verifikovať pravdivosť tvrdení uvádzaných samotným účastníkom konania a tým riadne zistiť skutkový stav potrebný pre výkon štátneho dozoru. Ustanovenie § 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. taxatívne vymenováva oprávnenia, ktoré umožňujú kontrolnému orgánu riadne zistenie skutočného stavu veci. Tieto oprávnenia sa vzťahujú nielen na kontrolovanú osobu, ale aj na tretie osoby, ktoré disponujú potrebnými informáciami a listinami, ktoré majú význam pre výkon štátneho dozoru a zabezpečenie dôkazov. Odoprieť vysvetlenie môže len ten, kto by tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej (§ 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.), čo sa však na prešetrovaný skutok a účastníka nevzťahuje. V tejto časti poukázal žalovaný na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžd/37/2012, kde bolo citované i uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 263/97. Tiež žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sž/87/2008. Žalovaný zdôraznil, že nie je v kompetencii účastníka konania posudzovať opodstatnenosť žiadosti správneho orgánu ani jej rozsahu a následné opätovné nerešpektovanie výzvy prvostupňového správneho orgánu na predloženie požadovaných podkladov s obdobným zdôvodnením, že žalobcom určený rozsah vyjadrení považuje žalobca za postačujúci. Správny orgán prvého stupňa ako orgán verejnej moci má zo zákona č. 543/2002 Z. z., a to konkrétne z ustanovenia § 71 tohto právneho predpisu v súvislosti s výkonom štátneho dozoru oprávnenia požadovať a spracovávať osobné údaje, takže žiadne prekážky na strane „GDPR“ ako účastník konania v odvolaní naznačuje žalovaný nepovažuje za relevantné. Žalovaný poukázal na rozpory vo vyjadreniach účastníka konania, keď na jednej strane vo vyjadrení k protokolu zo dňa 02.12.2019 vyslovil podozrenie z účelovej manipulácie a pozmeňovania dokumentov napríklad dochádzkovej knihy a označuje ju ako dôkaz za nedôveryhodnú avšak jej predloženie odmieta, pretože podľa neho „nespĺňa parameter nevyhnutnosti“. Z rovnakého dôvodu odmieta predložiť rozpis služieb, hliadkovaní v teréne a brigád za mesiace máj 2019 a zoznam členov a čakateľov aktuálny k mesiacu máj 2019. V tejto časti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sž 161-166/99, podľa ktorého kto vedome neplní procesné povinnosti, ktoré mu zákon ukladá v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu počas výkonu kontroly nemôže sa účinne domáhať zrušenia preskúmavaného rozhodnutia pre nezákonnosť spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré sám zavinil. Žalovaný konštatoval, že orgán štátneho dozoru nie je povinný vopred detailne zdôvodňovať, akým spôsobom bude tá ktorá informácia overená, akým spôsobom budú jednotlivé podklady a dôkazy hodnotené a detailne vopred zdôvodňovať ich nevyhnutnosť pre potreby štátneho dozoru. Prvostupňový správny orgán žiadal od účastníka konania vyjadrenia, ako sú myslené ním používané pojmy „služba“ a „hliadkovanie v teréne“ v súvislosti s vykonávanou činnosťou. Účastník konania vo svojej odpovedi uviedol len odkaz na slovníky slovenského jazyka, pričom neuviedol, že práve tento výklad sa vzťahuje na jeho činnosť a činnosti jeho členov. Podľa názoru odvolacieho orgánu účastník konania neposkytol vyjadrenie v tejto veci a ani neuviedol, že si ich vzhľadom na svoju činnosť vysvetľuje rovnako ako ním uvádzané slovníky na internete. Objasnenie informácií o tom, čo považuje účastník konania vzhľadom na činnosť občianskeho združenia „Horská služba Malá Fatra“ a jeho členov za „službu“ resp. „hliadkovanie v teréne“ t.j. napríklad aké konkrétne činnosti, v akom území, za akým účelom a pod. sú náplňou týchto pojmov, považuje odvolací orgán za žiaduce najmä v prípade, ak je účastník konania občianskym združením, ktoré podľa svojich stanov vykonáva záchranné práce v horskom teréne s vysokou pravdepodobnosťou vrátane prísne chránených území. Žalovaný v tejto časti konštatuje, že prvostupňový správny orgán je povinný riadiť sa zásadou materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je povinný zistiť skutočný stav veci, vrátane požiadavky zistiť úplný a presný stav veci. Prvostupňový správny orgán nekonal nad rámec svojho oprávnenia pri výkone štátneho dozoru a od účastníka požadoval jedine tie podklady, ktorých pomocou je možné verifikovať tvrdenia samotného účastníka konania. Tým, že žalobca požadované doklady a vyjadrenia dôležité pre výkon štátneho dozoru nepredložil, nie je možné ukončiť štátny dozor v primeranej lehote. Je pravdou, že v žiadosti zo dňa 02.11.2020 správny orgán prvého stupňa stanovil 7 pracovných dní od doručenia, pričom vo výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol 10 (kalendárnych) dní od doručenia žiadosti. Túto skutočnosť považuje odvolací orgán za zrejmú nesprávnosť, pretože z celého kontextu predloženého spisového materiálu, ako aj zo znenia predmetnej opakovanej žiadosti prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.11.2020 je zrejmé, že táto chyba vznikla omylom v písaní na strane prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný na základe obsahu spisu považoval za potrebné odstrániť nedostatok spočívajúci v chybnom uvedení lehoty 10 dní namiesto lehoty 7 pracovných dní vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto rozhodol tak, ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uloženie poriadkovej pokuty považuje za zákonné a jej výšku za primeranú s poukazom na úpravu § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa ohľadom výšky uloženej pokuty za dostatočne zdôvodnené. Uložením poriadkovej pokuty nie je výkon štátneho dozoru ukončený a za marenie alebo iné sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinností podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je možné uložiť poriadkovú pokutu aj opakovane.
3. Podaním zo dňa 19.04.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného a tieto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na odôvodnenie predloženej správnej žaloby vymedzil nasledovné žalobné body: · 1. Žalobca namieta porušenie zásady legality s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Úprava § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. vymedzuje výkon štátneho dozoru na úseku ochrany prírody a krajiny čo do rozsahu a spôsobu. Správny orgán prvého stupňa vypracoval protokol o štátnom dozore č. 5849/75/2019/Boh-42109/2019 zo dňa 13.11.2019, pričom po doručení tohto protokolu žalobcovi využil žalobca svoje právo podľa § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. sa k protokolu vyjadriť. Správny orgán prvého stupňa bol povinný postupovať podľa § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z, a teda pri námietkach žalobcu, ktoré preukazovali nesprávnosť kontrolných zistení mal správny orgán prvého stupňa vypracovať dodatok k protokolu; ak námietky žalobcu podľa záverov správneho orgánu prvého stupňa nepreukazovali nesprávnosť kontrolných zistení, bol správny orgán prvého stupňa povinný ukončiť štátny dozor vydaním oznámenia o ukončení štátneho dozoru podľa ustanovenia § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z. z. Správny orgán prvého stupňa ale ani nevydal oznámenie o ukončení štátneho dozoru, ani nevypracoval dodatok ku protokolu a bez zákonnej opory požadoval od žalobcu ďalšie listiny a vyjadrenia s odôvodnením, že sú potrebné na posúdenie pravdivosti vyjadrenia žalobcu k protokolu. O vypracovaní alebo nevypracovaní dodatku ku protokolu musí správny orgán prvého stupňa rozhodnúť výlučne na podklade námietok k protokolu, pričom zákon neumožňuje správnemu orgánu prvého stupňa po podaní námietok žalobcu požadovať od neho dôkazy (listiny, vyjadrenia) na preukázanie skutkových tvrdení v námietkach proti protokolu. Skutočnosť spochybnenia záverov protokolu námietkami žalobcu vyplýva z postupu správneho orgánu prvého stupňa, keď tento požadoval ďalšie doklady. Správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom, pretože pokiaľ dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nie sú preukázané a dôveryhodné, mal postupovať v súlade so zákonom, nemal vypracovať protokol, pretože nebola splnená podmienka vyplývajúca z úpravy § 71 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. (protokol je možné vypracovať len ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že sa protiprávneho konania dopustila konkrétna fyzická alebo právnická osoba). Ak napriek tomu bol vydaný protokol a správny orgán prvého stupňa na základe námietok zistil, že záver protokolu nie je dostatočne odôvodnený, správny orgán prvého stupňa má tieto skutočnosti uviesť v dodatku k protokolu. · 2. Žalobca namieta porušenie zákazu inkriminácie vlastnej osoby. Žalobca bol v protokole priamo obvinený zo spáchania skutku, čo odmieta. Správny orgán prvého stupňa nemôže od žalobcu, ktorého v protokole obvinil zo spáchania skutku - správneho deliktu, aby sa podieľal na dokazovaní svojej viny. Žalobca logicky využije všetky právne prostriedky na preukázanie svojej neviny, v ktorej časti žalobca poukázal na závery podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Funke vs. Francúzsko z 25.02.1993, Annuarie, č. 256-A, J. B. c. Švajčiarsko z 03.05.2001 k sťažnosti č. 31827/96 a pod., ktorý konštatoval, že zákaz inkriminácie vlastnej osoby je imanentným obsahom čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Taktiež v tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Sž/9,10/2016 zo dňa 29.09.2016 v zmysle záverov, z ktorých vyplýva, že trestanie za správne delikty musí byť realizované pri rešpektovaní základných zásad trestného konania, a teda aj zásady zákazu inkriminácie vlastnej osoby (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, článok 47 ods. 1 Ústavy SR) a v tejto časti poukázal i na komentár k Ústave SR autorov Milan Čič a kol. k čl. 47 ods. 1 Ústavy SR. Postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorý pod tlakom uloženia sankcie žiada žalobcu, aby sám seba usvedčoval konkrétnym spôsobom zo spáchania deliktu a predkladal správnemu orgánu príslušné dôkazy je hrubo porušujúci Ústavou garantované základné ľudské práva a slobody žalobcu. · 3. Žalobca tvrdí povinnosť poskytnúť súčinnosť v „nevyhnutnom rozsahu“. Súčinnosť žalobcu je reálne využiteľná len do vydania protokolu alebo do vydania zápisu z objasňovania. V danom prípade však bola pokuta uložená za nesplnenie súčinnosti, ktorú mal žalobca poskytnúť po vydaní protokolu, až v čase po vznesení námietok k protokolu a z toho vyplýva, že postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie je nezákonné. Žalobca v tejto časti namietol nesprávne právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení „nevyhnutného rozsahu“ vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Úprava podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. vymedzuje súčinnosť, ktorú sú povinné fyzické a právnické osoby poskytovať tak, že tieto nie sú povinné poskytovať súčinnosť, ktorá je požadovaná nad rámec zákonom stanoveného limitu nevyhnutnosti. Za nesplnenie súčinnosti požadovanej nad rámec
zákonom stanoveného limitu nevyhnutnosti nemôže byť uložená ani pokuta. Žalobca v liste z 25.02.2020 poukázal na limity dané vymedzením skutku, ktoré vyplývajú z príspevku A. L. a z toho vyplývajúcu limitáciu 1. personálne - osobou A. L., 2. vecne - otázkou, či žalobca v danom čase a mieste vykonával službu v teréne, 3. miestne - územím Chleb, Tobogán, 4. aktivitou - (údajné) zaškolenie záujemcov a 5. časovo, teda dňom 04.05.2019. Na základe testu proporcionality definujúceho rozsah „nevyhnutnosti“ žalobca poskytol prvostupňovému správnemu orgánu Stanovy žalobcu, uznesenie žalobcu č. 8/2018, rozpis služieb žalobcu na deň 04.05.2019 (vedenej na internom elektronickom systéme), kópiu záznamu z dochádzkovej knihy ku dňu 04.05.2019. Iné dokumenty žalobca neposkytol, nakoľko podľa názoru žalobcu presahovali rámec nevyhnutnosti v zmysle § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a poskytnutím požadovaných údajov by mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a tretích osôb. Správny orgán prvého stupňa podľa tvrdenia žalobcu v tomto žalobnom bode nedokázal vysvetliť žalobcovi, prečo doklady požaduje a zdôvodniť svoju žiadosť o súčinnosť v nadväznosti na úpravu § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. a ak to správny orgán prvého stupňa nedokázal, nie je to na ťarchu žalobcu, že uvedené správny orgán prvého stupňa nezdôvodnil. V tejto časti žalobca poukazuje na zásadný názor žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí na strane 10, podľa ktorého nie je v kompetencii účastníka konania posudzovať opodstatnenosť žiadosti ani jej rozsahu. Žalobca tvrdí, že každá fyzická ako i právnická osoba má právo na ochranu svojich ústavných a zákonných práv a z tohto dôvodu jej nikto nemôže odňať právo posudzovať konanie štátneho orgánu. Uvedené nepochybne vyplýva žalobcovi priamo aj z úpravy § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že nie je v kompetencii účastníka konania posudzovať opodstatnenosť žiadosti a jej rozsahu s tým žalobca nesúhlasí a má za to, že má právo na ochranu svojich ústavných práv, ktoré mu určením nevyhnutného rozsahu súčinnosti, ktorú má podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. poskytnúť vyplývajú aj z tohto ustanovenia. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil. Správny orgán nemá kompetenciu posudzovať pravosť dokladov predložených žalobcom. · 4. Žalobca namieta, že skutok tak, ako je uvedený vo výroku rozhodnutia sa nestal. V tejto časti žalobca uvádza, že poskytol vysvetlenie k pojmu „služba“ a „hliadkovanie v teréne“ tak, že tieto v dokumentoch žalobcu nie sú definované, pričom správny orgán prvého stupňa napriek tomu opakovane žiadosťou z 02.11.2020 vytkol žalobcovi, že neposkytol konkrétnu definíciu týchto pojmov. Žalobca však tieto pojmy nemá definované osobitným spôsobom vo svojich stanovách alebo interných normách, z čoho vyplýva, že môže vychádzať len zo slovníka slovenského jazyka ako uviedol i v liste z 10.03.2020. Tým požiadavku správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného splnil. · 5. Žalobca namieta neurčitosť a zmätočnosť rozhodnutia, pričom tvrdí, že výrok je zmätočný, nakoľko z neho vyplýva, že ho vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina a pokiaľ žalovaný chcel meniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, mal tak učiniť sám. Žalobca v tejto časti uviedol, že potrestaný subjekt má vedieť za čo je potrestaný, ak správny orgán prvého stupňa žiada zoznam „ďalších aktivít“ za mesiac máj vyvstala otázka o aké aktivity ide a čo mal žalobca správnemu orgánu zaslať, nakoľko to z výzvy správneho orgánu nie je zrejmé a ide o neurčitú požiadavku, za nesplnenie ktorej nie je možné žalobcu trestať.
4. Podaním zo dňa 13.07.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. K dôvodom správnej žaloby uviedol, pokiaľ ide o pojem poriadková pokuta, odkaz na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/52/2016, v zmysle ktorých je poriadková pokuta procesnou sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie takých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich určitému uloženiu splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t.j. nesplnením takej povinnosti dôjde ku predĺženiu konania. V prejednávanom prípade žalobca podal námietky proti protokolu, ktorý bol vypracovaný pri výkone štátneho dozoru a tieto námietky vzbudili pochybnosti o správnosti kontrolných zistení, avšak záver o preukázaní nesprávnosti kontrolných zistení bol v predmetnom čase predčasný, a preto žalovaný vyzval žalobcu, aby doplnil informácie tak, aby žalovaný mohol objasniť porušenie ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z., a tak zistiť osobu zodpovednú za spáchanie iného správneho deliktu resp. priestupku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v podstate taktiež priznáva tak, ako to vyplýva zo strany 5 správnej žaloby, že jeho námietky iba spochybnili závery protokolu avšak podľa názoru žalovaného v prejednávanom prípade vyjadrenia žalobcu nedosahovali takú intenzitu, aby bolo možné ustáliť závery o preukázaní nesprávnych záverov protokolu, pričom spochybnenie záverov protokolu nemožno stotožňovať so slovným spojením „preukázanie nesprávnosti záverov protokolu“. Práve z dôvodu, že štátny dozor ukončený nebol, nakoľko námietky podané žalobcom vzbudili podozrenie o nesprávnosti záverov protokolu, prvostupňový správny orgán pokračoval vo výkone štátneho dozoru, ktorého cieľom
je objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona ako aj kto takýto skutok spáchal. Pretože výkon štátneho dozoru nebol ukončený, nakoľko žalobca sťažuje jeho priebeh, dodatok ku protokolu nebol vyhotovený z dôvodu chýbajúcich podkladov, ktoré by preukázali správnosť resp. nesprávnosť kontrolných zistení. Po prijatých námietkach proti protokolu nič nebráni správnemu orgánu pokračovať vo výkone štátneho dozoru, a teda pokračovať v objasňovaní skutku. Až po objasnení skutku a objasnení odôvodnenosti námietok kontrolovaného subjektu správny orgán vydá v prípade preukázania nesprávnosti kontrolných zistení dodatok ku protokolu a následne môže správny orgán ukončiť štátny dozor písomným oznámením. Prvostupňový správny orgán v prejednávanom prípade postupoval v intenciách úpravy § 71 zákona č. 543/2002 Z.z., pričom využil svoje oprávnenia podľa § 71 ods. 2 tohto právneho predpisu. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu podľa § 71 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. Medzi výkonom štátneho dozoru a správnym konaním je rozdiel, nakoľko v správnom konaní sa v zmysle ustálenej judikatúry uplatňujú zásady trestného konania. Taktiež je nutné vidieť rozdiel medzi zákazom inkriminácie vlastnej osoby a vyžadovaním určitých informácií v medziach zákona, ktoré slúžia na preukázanie dodržania zákona. Tento rozdiel medzi výkonom štátneho dozoru a správnym konaním potvrdil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 7Sž/2/2016. Žalovaný tvrdí, že práve žalobca spôsobuje svojim konaním prieťahy a znemožňuje výkon štátneho dozoru. Práve zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 7Sž/2/2016 ako aj zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2013 vyplýva, že zásady trestného konania sa uplatňujú až po začatí správneho konania. Pokiaľ ide o polemiku žalobcu o nevyhnutnosti požadovaných informácií a dokladov táto úvaha nepatrí kontrolovanému subjektu, ale je výlučne na správnom orgáne vykonávajúcom štátny dozor, aby vyhodnotil, ktoré doklady a informácie považuje za smerodajné pri výkone štátneho dozoru, pričom v tejto časti poukázal žalovaný na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/52/2016. Vyžadovanie súčinnosti od kontrolovaného subjektu zo strany správneho orgánu sleduje legitímny cieľ výkonu štátneho dozoru, pričom miera zásahu do práv kontrolovaného subjektu je zanedbateľná. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie k definícii pojmov „služba“ a „hliadkovanie v teréne“ v súvislosti s jeho činnosťou; rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších za máj 2019; zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/ prechodného pobytu a dochádzkovú knihu za rok 2019. Žalovaný vyhodnotil v rámci odvolacieho konania požadované informácie za potrebné na riadne objasnenie skutku, ktorý je predmetom štátneho dozoru. Z požadovaných dokladov doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu len časť z nich s odôvodnením, že ním určený rozsah vyjadrenia a poskytnutých dokladov považuje za dostatočný a že len tieto spĺňajú ním určené „parametre nevyhnutnosti“. Keďže z poskytnutého vyjadrenia nebolo možné posúdiť pravdivosť vyjadrenia k protokolu prvostupňový správny orgán opakovane, a to trikrát požiadal o doplnenie vyjadrenia a dokladov. Na každú opakovanú výzvu prvostupňového správneho orgánu reagoval žalobca rovnako, žiadosť nerešpektoval s obdobným zdôvodnením, že ním určený rozsah vyjadrení považuje za postačujúci, čím podľa názoru žalovaného bránil verifikovať pravdivosť tvrdení uvádzaných samotným žalobcom, a tým riadne zistiť skutkový stav potrebný pre výkon štátneho dozoru. Pokiaľ ide o otázku vyvodenia zodpovednosti kontrolovaného subjektu postačuje samotný fakt porušenia alebo nesplnenia povinnosti stanovenej zákonom, pričom sa uplatňuje objektívna zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie kontrolovaného subjektu. Na okolnosti subjektívnej povahy sa neprihliada, vyžaduje sa len existencia určitého protiprávneho konania. Objektom skutkovej podstaty je záujem na riadnom výkone štátneho dozoru a dosiahnutie jeho účelu. Objektívnou stránkou je bránenie pracovníkom štátneho dozoru v realizácii niektorého z oprávnení, ktoré sú uvedené v § 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. alebo neposkytnutie na to potrebnej súčinnosti. Je zrejmé, že žalobca svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty pre uloženie poriadkovej pokuty podľa § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali pri rozhodovaní v intenciách zákona č. 543/2002 Z. z. a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a žalovaný v nadväznosti na to vo svojom vyjadrení odmieta argumentáciu o neurčitosti či zmätočnosti rozhodnutia. Výrok rozhodnutia konkretizuje údaje obsahujúce popis skutku s uvedením času a spôsobu jeho spáchania. Z vydaných rozhodnutí je jednoznačne možné určiť, že žalobca sa dopustil porušenia ustanovenia § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého mal povinnosť podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru a predložiť požadované doklady a iné písomnosti.
5. Žalobca repliku k duplike žalovaného nepodal.
6. Krajský súd v Žiline na termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 30.11.2021 za splnenia zákonných podmienok podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v spojení s úpravou podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie zákonného dôvodu pre nariadenie prejednania veci na pojednávaní podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, vyhlásil vo veci rozsudok po tom ako preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí v zmysle § 177 a nasl. SSP. Pri tomto postupe správny súd zároveň prihliadol aj na úpravu podľa § 195 písm. a) až e) SSP, pretože v predmetnej veci išlo o konanie vo veci správneho trestania. Správny súd dospel k záveru, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Podľa § 191 ods. 4 SSP rozhodol správny súd o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
7. Podľa § 194 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP): Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 7 písm. e) SSP: právne súdy nepreskúmavajú po e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 47 ods. 2, 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.): Štátny dozor je po a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal.
Podľa § 71 ods. 2 písm. c), f), ods. 4 písm. d), f), ods. 6, ods. 12, ods. 14, ods. 15, ods. 16, ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z.: Zamestnanci orgánov ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor sú oprávnení po c) požadovať vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, f) vyžadovať predloženie potrebných dokladov, spisov a iných písomností potrebných na výkon štátneho dozoru. Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor po d) podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, f) predložiť požadované doklady a iné písomností. Orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné v nevyhnutnom rozsahu poskytnúť orgánom ochrany prírody súčinnosť pri výkone štátneho dozoru. Osoba, ktorá sa dostaví na predvolanie podľa odseku 4 písm. e), má nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu. Nárok zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do desiatich pracovných dní odo dňa, keď sa dostavila na predvolanie.
Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "kontrolovaná osoba"), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody vypracuje dodatok k protokolu. Ak nebolo zistené porušenie zákona, orgán ochrany prírody vypracuje záznam, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody, predmet štátneho dozoru, miesto a čas vykonania štátneho dozoru, kontrolné zistenia a dátum vypracovania záznamu. Ak orgán ochrany prírody nezistil subjekt zodpovedný za protiprávne konanie, vypracuje zápis z objasňovania. Na zápis z objasňovania sa primerane vzťahujú náležitosti protokolu podľa odseku 12. Štátny dozor je ukončený dňom doručenia písomného oznámenia o ukončení štátneho dozoru kontrolovanej osobe alebo vypracovaním zápisu z objasňovania. Orgán štátneho dozoru môže za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 uložiť fyzickej osobe poriadkovú pokutu od 50 eur do 750 eur a právnickej osobe od 100 eur do 5 000 eur. Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane. Výnos poriadkovej pokuty je príjmom Environmentálneho fondu.
Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.: Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vyhotovenia protokolu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny č.: 5849/75/2019-Boh-42109/2019 zo dňa 13.11.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 20.11.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu do 7 pracovných dní odo dňa doručenia a spolu s poučením podľa § 71 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z. alebo zákon o ochrane prírody a krajiny). Podaním zo dňa 02.12.2019 podal žalobca vyjadrenie k protokolu, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 03.12.2019. Žiadosťou o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 25.02.2020, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 28.02.2020 vyzval správny orgán prvého stupňa žalovaného v súlade s úpravou § 71 ods. 2 písm. c) a f), ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. na súčinnosť pri výkone štátneho dozoru a o zaslanie dokladov tak, ako sú identifikované v texte tejto žiadosti, ako aj na definíciu pojmov služba a hliadkovanie v teréne s tým, že v prípade ak organizácia HSMF (Horská služba Malá Fatra - poznámka správneho súdu) nemá písomne definovaný pojem služba a hliadkovanie v teréne, bol žalobca správnym orgánom prvého stupňa žiadaný doplniť zaslané doklady o vyjadrenie, čo pod pojmami služba myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF. Odpoveďou zo dňa 10.03.2020, ktorá bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 16.03.2020 žalobca reagoval, pričom v časti, kde bol žiadaný o vyjadrenie k pojmu služba a hliadkovanie v teréne uviedol, že tieto pojmy nie sú v dokumentoch Horskej služby Malá Fatra, o. z. definované. Uplatňuje sa preto štandardný gramatický výklad tak, ako ho prezentujú oficiálne slovníky slovenského jazyka, napríklad <https://slovnik.juls.savba.sk/?d=kssj4> a samotný výkon služby a hliadkovania v teréne je v praxi limitovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane rešpektovania zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň s poukazom na úpravu podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. žalobca zdôraznil svoju povinnosť v nevyhnutnom rozsahu poskytnúť orgánom ochrany prírody súčinnosť pri výkone štátneho dozoru, ktorým sa pri poskytovaní súčinnosti cíti byť limitovaný, a to:
- vymedzením konkrétneho skutku, ktorý je predmetom výkonu štátneho dozoru, t.j. príspevkom osoby pána A. zverejneného v skupine Chata pod Chlebom o 21:57 hod. dňa 04.05.2019 a sekundárne
- vyjadrením A. L. zo dňa 30.07.2019 „Fotografie z podnetu sú z priebehu služby v teréne dobrovoľných horských záchranárov zo dňa 04.05.2019. Išlo o zaškolenie záujemcov o členstvo v Horskej záchrannej službe Malá Fatra, o.z.. (Dochádzkovú knihu doložím 05.08.2019) teda: o personálne: osobou A. L. o vecne: otázka služby Horskej služby Malá Fatra v teréne o miestne: Chleb, Tobogán
o aktivitou: služba; „údajné“ zaškolenie záujemcov o časovo: 04.05.2019. Z uvedeného dôvodu žalobca poskytuje iba informácie, ktoré personálne, vecne, miestne a časovo definujú kategóriu nevyhnutnosti a ich poskytnutie neporušuje zákon a nezasahuje do práv a oprávnených záujmov tretích osôb (GDPR a pod.). Na základe vyššie uvedeného testu definujúceho rozsah „nevyhnutnosti“ žalobca poskytuje: 1. stanovy organizácie Horskej služby Malá Fatra 2. uznesenie č. 8/2018 (bod 9 o poverení A. rozpisom služieb) 3. rozpis služieb Horskej služby Malá Fatra na deň 04.05.2019 (vedenej v internom elektronickom systéme) 4. kópia záznamu z dochádzkovej knihy ku dňu 04.05.2019. Žiadosťou o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 21.04.2020 žalobca skonštatujúc, že doručené písomnosti žalobcu neobsahovali požadované:
- vyjadrenie, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF, pričom doručené vyjadrovanie obsahovalo odkaz na všeobecné výklady pojmov s uvedením odkazu na Krátky slovník slovenského jazyka, teda žiadne konkrétne definície vzťahujúce sa na organizáciu HSMF,
- rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít organizácie HSMF za máj 2019,
- zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu,
- dochádzkovú knihu za rok 2019. S odkazom na úpravu podľa § 71 ods. 2 písm. c) a f) a ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny správny orgán prvého stupňa opakovane žiada žalobcu o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru a o zaslanie:
- vyjadrenia, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF,
- rozpisu služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít organizácie HSMF za máj 2019,
- zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu,
- dochádzkovú knihu za rok 2019. Požadované doklady a vyjadrenia žiadal správny orgán prvého stupňa predložiť do 14 dní od doručenia žiadosti. V prípade, ak opakovane nebudú inšpekcii v určenej lehote poskytnuté, inšpekcia pristúpi k vyvodeniu zodpovednosti za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru v konaní o poriadkovej pokute. Poučenie výzvy obsahuje citáciu úpravy podľa § 71 ods. 4 písm. c), d), f), g) a § 71 ods. 17 zákona č. 543/2002 Z. z. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca listom zo dňa 21.05.2020, ktorý bol doručený správnemu orgánu prvého stupňa dňa 29.05.2020. V jeho obsahu poukázal na úpravu podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. a konštatovanie žalobcu, že mu boli poskytnuté niektoré požadované informácie a zároveň bolo právne odôvodnené, prečo ostatné požadované informácie a podklady poskytnuté nebudú. Žalobca vo svojej reakcii uvádza, že v opakovanej žiadosti správny orgán prvého stupňa vôbec neuvádza zdôvodnenie ako majú opätovne požadované informácie a podklady súvisieť vecne, miestne, časovo a personálne so skutkom, ktorý je predmetom šetrenia, a teda že sú pre správny orgán nevyhnutne potrebné na prešetrenie tohto konkrétneho skutku. Žalobca odkazuje z uvedeného dôvodu iba opätovne na právnu argumentáciu v podaní zo dňa 10.03.2020 a nakoľko požadované informácie nesúvisia s prešetrovaným skutkom a sú nad rámec „nevyhnutného“, tieto správnemu orgánu poskytnuté nebudú. Opakovanou žiadosťou o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 15.07.2020 správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu opakovane v súlade s úpravou § 71 ods. 2 písm. c) a f) a ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na súčinnosť pri výkone štátneho dozoru a o zaslanie:
- vyjadrenia, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF,
- rozpisu služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít organizácie HSMF za máj 2019,
- zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu,
- dochádzkovej knihy za rok 2019, a to v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pretože sú potrebné na výkon štátneho dozoru. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že ak opakovane nebudú inšpekcii v určenej lehote poskytnuté požadované vyjadrenia a doklady, inšpekcia pristúpi k vyvodeniu zodpovednosti za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru v konaní o poriadkovej pokute. V poučení uvedenej výzvy je citovaná úprava podľa § 71 ods. 4 písm. c), d), f), g), ods. 14 zákona č. 543/2002 Z. z. Odpoveďou na opakovanú
žiadosť o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 21.07.2020, ktorá bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená dňa 30.07.2020 žalobca s odkazom na § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. zdôraznil povinnosť poskytnutia súčinnosti pri výkone štátneho dozoru v nevyhnutnom rozsahu a obsah odpovede zo dňa 10.03.2020, ktorou boli podľa vyjadrenia žalobcu správnemu orgánu poskytnuté niektoré požadované informácie a zároveň bolo právne zdôvodnené, prečo ostatné požadované informácie a podklady poskytnuté nebudú. Žalobca uvádza, že v opakovanej žiadosti nie je uvedené zdôvodnenie ako majú opakovane požadované informácie a podklady súvisieť miestne, vecne, časovo a personálne so skutkom, ktorý je predmetom šetrenia a teda, že sú nevyhnutné na prešetrenie tohto konkrétneho skutku. Žalobca vyjadruje názor, podľa ktorého poskytol všetky nevyhnutné informácie k tomu, aby správny orgán prvého stupňa overil skutočnosti, ktoré sú uvedené vo vyjadrení k protokolu. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je oznámenie o výsledku vybavenia sťažnosti proti postupu SIŽP pri vybavovaní sťažnosti žalobcu zo dňa 20.05.2020 Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie, oddelenie kontroly. Podľa jeho záverov sťažnosť žalobcu zo dňa 23.07.2020 proti vybaveniu sťažnosti zo dňa 20.05.2020, v ktorej sa OZ HSMF sťažoval na postup zamestnancov SIŽP, Inšpektorátu životného prostredia Žilina, a zároveň na postup riaditeľky IŽP Žilina A.. A. A. pri výkone štátneho dozoru, bola vybavená v súlade so zákonom o sťažnostiach, pričom podľa záveru tohto listu oddelenie kontroly postupovalo pri vybavovaní pôvodnej sťažnosti správne a sťažnosť bola prešetrená a vybavená v súlade so zákonom o sťažnostiach. Záver, podľa ktorého riaditeľka IŽP Žilina U.. A. A. a zamestnanci IŽP Žilina postupovali v súlade s platnou legislatívou SR, týmto generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie potvrdzuje. Opakovanou žiadosťou o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 02.11.2020 správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že neboli zo strany žalobcu doručené:
- vyjadrenie, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF. Doručené vyjadrenie obsahovalo odkaz na všeobecné výklady pojmov s uvedením odkazu na Krátky slovník slovenského jazyka, teda žiadne konkrétne definície vzťahujúce sa na organizáciu HSMF,
- rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít organizácie HSMF za máj 2019,
- zoznam členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu,
- dochádzkovú knihu za rok 2019. V danom prípade išlo o absentujúce písomnosti vo vzťahu k reakcii žalobcu zo dňa 16.03.2020. Následne inšpekcia listom zo dňa 21.04.2020 žiadala žalobcu o doplnenie požadovaných informácií a písomností nevyhnutných pre posúdenie pravdivosti vyjadrenia žalobcu k protokolu z 13.11.2019 a ako reakcia zo strany žalobcu dňa 29.05.2020 bola inšpekcii od právneho zástupcu žalobcu doručená odpoveď, že požadované informácie a podklady nedoplní a vo veci bola podaná sťažnosť. Táto bola vyhodnotená ako nedôvodná. Dňa 23.07.2020 bola Slovenskej inšpekcii životného prostredia - ústredie od žalobcu doručená sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti, ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená, s čím bol žalobca oboznámený 12.10.2020. Inšpekcia v súlade s § 71 ods. 2 písm. c) a f) ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny opakovane žiada žalobcu o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru a o zaslanie:
- vyjadrenia, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF,
- rozpisu služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít organizácie HSMF za máj 2019,
- zoznamu členov a uchádzačov o členstvo, ktorý bol v platnosti v máji 2019 s uvedením mena, priezviska, roku narodenia a adresy trvalého/prechodného pobytu,
- dochádzkovú knihu za rok 2019. V uvedenej výzve zo dňa 02.11.2020 žalobca uvádza, že požadované vyjadrenie a doklady, ktoré sú potrebné pre výkon štátneho dozoru žiada zaslať na adresu inšpekcie v lehote 7 pracovných dní od doručenia žiadosti s tým, že v prípade ak opakovane nebudú inšpekcii v uvedenej lehote poskytnuté požadované vyjadrenie a doklady, inšpekcia pristúpi k vyvodeniu zodpovednosti za marenie alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru v konaní o poriadkovej pokute. V poučení výzvy je citovaná úprava podľa § 71 ods. 4 písm. c), d), f), g), ods. 17 zákona o ochrane prírody a krajiny. Listom zo dňa 05.11.2020 reagoval žalobca odpoveďou na opakovanú žiadosť o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 02.11.2020 a uviedol, že po preskúmaní opakovanej žiadosti o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru zo dňa 02.11.2020 dospel k záveru, že žiadosť správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje žiadne nové požiadavky ani skutočnosti, ako obdobné žiadosti zo dňa 15.07.2020, 21.04.2020 a 25.02.2020, na ktoré žalobca riadne odpovedal a poskytol súčinnosť v zákonom stanovenom nevyhnutnom rozsahu na posúdenie pravdivosti vyjadrení k protokolu zo dňa 31.11.2019. Z uvedeného dôvodu žalobca odkazuje správny orgán na všetky jeho vyjadrenia, ktoré už poskytol skôr.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je oznámenie o začatí konania o uložení poriadkovej pokuty zo dňa 19.11.2020, na ktoré žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 15.12.2020, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 17.12.2020. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú zároveň rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu konštatované v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku.
9. Správny súd primárne uvádza svoje závery k otázke spôsobilosti rozhodnutia o poriadkovej pokute vydaného správnym orgánom prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu - žalovaného ako predmetu súdneho prieskumu zákonnosti. Touto otázkou sa správny súd zaoberal v rámci svojho postupu podľa § 97 SSP. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi za nesplnenie povinností podľa § 71 ods. 4 písm. d) a f) zákona č. 543/2002 Z. z. a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správnym súdom. Ide síce o rozhodnutie poriadkovej povahy, ktoré však vzhľadom na obsah jeho výroku je rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená poriadková pokuta vo výške 700,- Eur, a teda môže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu ako účastníka konania. Spôsobilosť byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty vyplýva z úpravy § 7 písm. e) SSP a contrario a je rozvinutím ústavného práva žalobcu, ktoré mu vyplýva z článku 46 ods. 2 Ústavy SR.
10. Po skonštatovaní splnenia procesných podmienok správneho súdneho konania v tejto veci a náležitom realizovaní procesného postupu správneho súdu podľa § 105, § 106 SSP pristúpil správny súd k vyhodnoteniu vecnej dôvodnosti žalobných bodov obsiahnutých vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti, že konanie v tejto veci je konaním vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, v ktorom type správneho súdneho konania nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v úprave § 195 písm. a) až e) SSP.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci piateho žalobného bodu žalobca namietal neurčitosť a zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, vyhodnocoval správny súd túto námietku ako prvú. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd podotýka, že námietka neurčitosti a zmätočnosti rozhodnutia žalovaného je vo väzbe na jej konkrétny obsah vymedzený námietkami žalobcu podľa piateho žalobného bodu námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť. Vo všeobecnej rovine je to námietka, ktorá pri závere o jej dôvodnosti bráni vecnému prieskumu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko u rozhodnutia, ktoré atribút zrozumiteľnosti nespĺňa nemôže správny súd pristúpiť k prieskumu jeho zákonnosti v nadväznosti na vymedzenie vecných námietok určujúcich žalobcom tvrdené rozpory preskúmavaného rozhodnutia so zákonom.
12. Žalobca v piatom žalobnom bode sformuloval dve konkrétne námietky neurčitosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, pričom obe sa týkali výroku preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že výrok rozhodnutia správneho orgánu v zmysle relevantnej úpravy podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 81 ods. 1 zákona 543/2002 Z. z. obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. Správny súd zvýrazňuje, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia správneho orgánu, ktorá musí byť formulovaná tak, aby bola jednoznačná, jasná, stručná a zrozumiteľná a aby vyjadrovala to, o čom bolo rozhodnuté a ako bolo rozhodnuté. Ak výrok rozhodnutia tieto atribúty nespĺňa, a teda je nejasný alebo protirečivý, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Tieto závery platia ako pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, tak pre rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu. Žalobca namietal neurčitosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného v tom smere, že z výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ho vydala Slovenská inšpekcia životného prostredia - Inšpektorát životného prostredia Žilina a pokiaľ mal žalovaný záujem rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa meniť, potom tak mal učiniť sám a vo vlastnom mene a nie ponechávať výrok rozhodnutia v znení vydanom prvostupňovým správnym orgánom vrátane označenia prvostupňového správneho orgánu ako pôvodcu výroku. Výrok rozhodnutia je preto v rozpore s jeho ostatným obsahom, a tým je založená jeho zmätočnosť. Uvedená námietka žalobcu nie je správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Z výroku rozhodnutia žalovaného a z nato sa viažuceho odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný v súlade s úpravou § 59 ods. 2 správneho poriadku znenie výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v časti vymedzenia lehoty, v ktorej bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov a
vysvetlenia, teda v lehote 7 dní zmenil na lehotu 10 dní. Uvedený procesný postup žalovaného je v súlade s úpravou § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení § 81 ods. 1 zákon č. 543/2002 Z. z. Žalovaný svojim rozhodnutím zmenil skutkové vymedzenie porušenia právnej povinnosti žalobcom obsiahnuté vo výroku, a teda uvedený postup je podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v súlade so zákonom. Skutočnosť, že vo výroku o zmene vymedzil žalovaný jeho znenie formuláciou, podľa obsahu ktorej mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, teda Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu Žilina zmätočnosť ani neurčitosť výroku rozhodnutia žalovaného nezakladá, pretože uvedeným vymedzením žalovaný konkretizoval rozhodnutie, ktorého orgánu mení, a to všetko svojim vlastným rozhodnutím, čo jednoznačne vyplýva z obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného. Uvedené závery správneho súdu vylučujú naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti jeho výroku.
13. Pokiaľ žalobca v rámci piateho žalobného bodu ďalej namietal neurčitosť a zmätočnosť rozhodnutia žalovaného pre formuláciu výzvy správneho orgánu prvého stupňa adresovanej žalobcovi na súčinnosť zo dňa 02.11.2021, v časti žiadaného rozpisu aj „ďalších aktivít žalobcu“, nie je táto formulácia vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani vo výroku rozhodnutia žalovaného skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia týchto rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť ich výrokov z dôvodu nezrozumiteľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd v tejto časti poukazuje na celé znenie vymedzenia skutku ako vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, tak vo výroku rozhodnutia žalovaného, z ktorého dostatočne zrozumiteľne vyplýva, že má ísť o činnosti žalobcu, ktoré boli predmetom evidencie podľa žiadaného rozpisu okrem služieb, brigád, hliadkovaní v teréne, teda žiadaný bol rozpis akýchkoľvek iných - oproti už uvedeným ďalších činností žalobcu evidovaných predmetným rozpisom za mesiac máj 2019. V nadväznosti na to správny súd hodnotí požiadavku určitosti opisu skutku, ktorý má zakladať administratívnu zodpovednosť žalobcu, teda ktorým žalobca mal porušiť právnu povinnosť podľa § 71 ods. 4 písm. f) zákona č. 543/2002 Z. z. vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného za naplnenú, a to i takým opisom skutku, ako je vymedzené vo výrokoch rozhodnutí správnych orgánov, vrátane formulácie výroku o zmene pri vymedzení požiadavky predložiť rozpis služieb, brigád, hliadkovaní v teréne a ďalších aktivít žalobcu za mesiac máj 2019. Správny súd podotýka, že o nezrozumiteľnosti ako forme nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je možné hovoriť len ak nie je z preskúmavaného rozhodnutia zrejmé o čom bolo rozhodnuté, ako bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako z neho vyplýva. Uvedené vo vzťahu k výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného nie je možné skonštatovať.
14. Po vyhodnotení námietok žalobcu, ktoré boli obsahom piateho žalobného bodu ako nedôvodných ďalej správny súd vyhodnocoval námietky obsiahnuté vo štvrtom žalobnom bode. V tejto časti správny súd považoval za kľúčovú úpravu podľa § 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorej pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody vykonávajúcemu štátny dozor podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých pre výkon štátneho dozoru; vysvetlenie môže odoprieť len ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobe blízkej.
15. K porušeniu zákonnej povinnosti uloženej každému subjektu podľa § 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., a teda i žalobcovi dochádza v prípade ak subjekt, ktorý je vyzvaný na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru, toto vyjadrenie buď neučiní vôbec alebo ho učiní v kvalite alebo v kvantite, ktorá nenaplní účel samotnej úpravy každému takto uloženej zákonnej povinnosti pri výkone štátneho dozoru a tým sťaží výkon štátneho dozoru alebo mu bráni alebo jeho výkon predĺži. Účel štátneho dozoru je zadefinovaný v úprave podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že má objasniť prostredníctvom prešetrenia podozrenia alebo podnety poukazujúce na porušenie zákona č. 543/2002 Z. z. obstaraním podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa zákona č. 543/2002 Z. z. ako aj to, kto takýto skutok spáchal. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva časový sled a druh úkonov správneho orgánu prvého stupňa tak, ako je časovo chronologicky a vecne zachytený v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že reakcia žalobcu na prvú žiadosť správneho orgánu prvého stupňa na súčinnosť pri výkone štátneho dozoru (žiadosť správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.02.2020), podľa obsahu ktorej správny orgán prvého stupňa žiadal žalobcu i s odkazom na úpravu podľa § 71 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o súčinnosť pri výkone štátneho dozoru a zaslanie stanov organizácie HSMF a ďalších písomností organizácie HSMF upravujúcich postupy pri
prijímaní nových členov organizácie, prideľovanie služieb a prác/brigád, vedenie dochádzkovej knihy ako aj ďalších písomností týkajúcich sa fungovania HSMF, ktoré upravujú práva a povinnosti členov alebo uchádzačov o členstvo v organizácii HSMF, a to aj v súvislosti s vykonávaním služby a pohybom v chránených územiach a definujú pojmy služba a hliadkovanie v teréne a v prípade, ak organizácia HSMF nemá písomne definovaný pojem služba, aby žalobca zaslané doklady doplnil o vyjadrenie, čo pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF, poskytla správnemu orgánu prvého stupňa dostatočnú informáciu vo forme vyjadrenia sa žalobcu na uvedenú požiadavku správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o zadefinovanie pojmu služba a hliadkovanie v teréne a vyjadrenie sa, čo pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne žalobca myslí v súvislosti s činnosťou HSMF. Žalobca vo svojej reakcii podľa listu zo dňa 10.03.2020 uviedol, že k požadovanému vysvetleniu pojmu „služba“ a „hliadkovanie v teréne“ uvádza, že tieto pojmy nie sú v dokumentoch Horskej služby Malá Fatra, o.z. definované. Uplatňuje sa preto štandardný gramatický výklad tak ako ho prezentujú oficiálne slovníky slovenského jazyka napríklad <https://slovnik.juls.savba.sk/?d=kssj4> a samotný výkon služby a hliadkovania v teréne je v praxi limitovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi vrátane rešpektovania zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V nadväznosti na to správny súd hodnotí opakovanú žiadosť o súčinnosť zo strany správneho orgánu prvého stupňa podľa jeho žiadosti zo dňa 21.04.2020, zo dňa 15.07.2020 a zo dňa 02.11.2020, v obsahu ktorých žiadostí o súčinnosť žalobca odkazoval na úpravu podľa § 71 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. a v rámci poučenia citoval úpravu podľa § 71 ods. 4 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), ods. 17 zákona č. 543/2020 Z. z., ako procesný postup, na ktorý v časti pokiaľ ide o žiadosť o súčinnosť v smere predloženia vyjadrenia čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou organizácie HSMF, nebol daný dôvod. Toto konštatovanie uvádza správny súd nezávisle na skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa v žiadostiach o súčinnosť zo dňa 15.07.2020 a zo dňa 21.04.2020 skonštatoval, že predchádzajúce vyjadrenie žalobcu obsahovalo odkaz na všeobecné výklady pojmov s uvedením odkazu na Krátky slovník slovenského jazyka, teda žiadne konkrétne definície vzťahujúce sa na organizáciu HSMF. V nadväznosti na reakciu žalobcu zo dňa 10.03.2020 obsiahnutú v jeho odpovedi na žiadosť o súčinnosť, na ktorú sa žalobca odvolal prostredníctvom väzby na žiadosť o súčinnosť zo dňa 25.02.2020 i vo svojej reakcii na žiadosť o súčinnosť zo dňa 02.11.2020, teda vo svojom liste zo dňa 05.11.2020 správny súd konštatuje, že skutkový stav, ktorý zobrali správny orgán prvého stupňa i žalovaný za základ svojich rozhodnutí je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pokiaľ ide o ich založenie na skutkovom závere, podľa ktorého žalobca v lehote 10 pracovných dní (podľa rozhodnutia žalovaného v lehote 7 pracovných dní - poznámka správneho súdu) od doručenia opakovanej žiadosti na podanie vysvetlenia a predloženie dokladov č. 5849/75/2019/Boh-36480/2020 zo dňa 02.11.2020, ktorá bola účastníkovi konania doručená dňa 04.11.2020, nepodal inšpekcii vyjadrenie o tom, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou účastníka konania. Porušenie právnej povinnosti žalobcu podľa § 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. konaním žalobcu tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia žalovaného, teda nepodanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých pri výkone štátneho dozoru v lehote 7 dní od doručenia opakovanej žiadosti na podanie vysvetlenia č. 5849/75/2019/Boh-36480/2020 zo dňa 02.11.2020, v ktorom vysvetlení mal žalobca uviesť čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne myslí v súvislosti s činnosťou účastníka konania, z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva. Správne orgány síce v administratívnom spise zhromaždili určité podklady pre ich rozhodnutia, avšak skutkový stav, z ktorého vychádzajú pri konštatovaní zistenia o nepodaní vysvetlenia z nich nevyplýva. Správny súd naopak opätovne zdôrazňuje, že už reakcia žalobcu na prvú žiadosť o súčinnosť listom žalobcu zo dňa 10.03.2020, je s ohľadom na predmet žiadaného vysvetlenia - zadefinovanie konkrétnych pojmov služba a hliadkovanie v teréne vo väzbe na činnosť žalobcu, náležitou reakciou, a tým riadnym splnením povinnosti žalobcu podľa § 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., teda konaním žalobcu, prostredníctvom ktorého žalobca nesťažoval výkon štátneho dozoru, nebránil výkonu štátneho dozoru a ani tento nepredlžoval. Správny súd podotýka, že aj v žiadosti o súčinnosť zo dňa 25.02.2020 a aj v žiadosti o súčinnosť zo dňa 02.11.2020 bola požiadavka o zaslanie vyjadrenia o tom, čo sa pod pojmami služba a hliadkovanie v teréne v súvislosti s činnosťou žalobcu myslí formulovaná rovnako. Uvedené skutočnosti napĺňajú dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda z dôvodu, že žalovaný vzal za základ svojho rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom. Správny súd dodáva, že žalobca nemá povinnosť odpovedať na žiadosť správneho orgánu prvého stupňa alebo žalovaného podľa predstáv tohto orgánu, ale tak, aby odpoveď žalobcu spĺňala vyššie uvedené kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky kladené na takúto odpoveď z hľadiska účelu, ku ktorému má vyžadovanie súčinnosti vo forme splnenia povinnosti podľa § 71 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002
Z. z. slúžiť. To v predmetnej veci odpoveďou žalobcu na výzvu zo dňa 02.11.2020 odvolávajúcu sa na odpoveď žalobcu už na výzvu o súčinnosť zo dňa 25.02.2020 naplnené bolo. Pojmy služba a hliadkovanie v teréne, a to ani v súvislosti s činnosťou žalobcu, nie sú pojmami natoľko špecifickými alebo odbornými, že by si vyžadovali zadefinovanie vo vnútorných úpravách žalobcu - napríklad v jeho stanovách. Vysvetlenie týchto pojmov odkazom na označený slovník/slovníky, ich štandardný gramatický výklad a ich limitovanie v praxi právnou úpravou vrátane rešpektovania zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny tak, ako to žalobca uviedol už v liste z 10.03.2020 (na ktorý sa odvolal i vo svojom liste 05.11.2020, ktorý bol reakciou práve na žiadosť žalobcu zo dňa 02.11.2020), hodnotí správny súd ako náležité a dostatočné. Takéto vysvetlenie uvedených pojmov zo strany žalobcu nesťažilo priebeh štátneho dozoru, nebránilo výkonu štátneho dozoru ani štátny dozor nepredĺžilo, a teda nenaplnilo objektívnu stránku predmetného správneho deliktu.
16. Nad rámec základných a primárnych východísk rozhodnutia správneho súdu tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku považuje správny súde za potrebné, a to i v záujme ďalšieho postupu žalovaného, skonštatovať aspoň základné východiská a k tomu sa viažuce hodnotiace závery pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch. K námietkam žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v treťom žalobnom bode správny súd uvádza, že úprava postupu správneho orgánu prvého stupňa pri výkone štátneho dozoru vyplýva z § 71 zákona č. 543/2002 Z. z. a z vymedzenia účelu štátneho dozoru tak, ako je obsiahnutý v úprave § 71 písm. a), b) zákona č. 543/2002 Z. z. K dosiahnutiu účelu výkonu štátneho dozoru slúžia i oprávnenia orgánov, ktoré štátny dozor vykonávajú podľa § 71 ods. 2, ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z., a to i v štádiu po vydaní protokolu. Štátny dozor je ukončený v súlade s úpravou § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z. z. Až do momentu ukončenia štátneho dozoru je orgán vykonávajúci štátny dozor oprávnený realizáciou potrebných úkonov účel štátneho dozoru napĺňať. V danom prípade dôvodnosť postupu prostredníctvom žiadostí správneho orgánu prvého o súčinnosť v smere vyžiadania konkrétnych dokladov tak, ako sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu, vyplynula práve z vyjadrenia sa žalobcu k protokolu, ktoré bolo učinené po vydaní protokolu. Postup správneho orgánu prvého stupňa po vydaní protokolu, kedy tento žiadosťou - opakovanými žiadosťami o súčinnosť, vyzýval žalobcu na predloženie konkretizovaných dokladov rozpor so zákonom nevykazuje (toto konštatovanie správny súd uvádza nezávisle na primárne skonštatovanom dôvode zrušenia rozhodnutia žalovaného). Z rovnakých dôvodov správny súd hodnotí ako námietku, ktorá nemôže ako dôvodná obstáť i námietku obsiahnutú v prvom žalobnom bode o porušení zásady legality postupom správneho orgánu prvého stupňa, kedy tento po podaní námietok žalobcu proti protokolu požadoval od žalobcu doklady na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré uviedol v protokole. I v tejto časti správny súd zdôrazňuje, že kľúčovou je úprava účelu štátneho dozoru, ktorý má byť postupom orgánu, ktorý štátny dozor vykonáva napĺňaný až do skončenia štátneho dozoru podľa § 71 ods. 16 zákona č. 543/2002 Z. z. Rozpor so zásadou legality tak, ako je namietaný žalobcom v námietkach obsiahnutých v prvom žalobnom bode pokiaľ ide o vyžiadanie konkrétnych dokladov by bolo možné podľa názoru správneho súdu skonštatovať len v prípade, ak by konkrétny úkon orgánu štátneho dozoru vykazoval rozpor práve s účelom štátneho dozoru. To však vo vzťahu k žiadostiam o súčinnosť pokiaľ ide o predloženie dokladov, realizovaným zo strany správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na námietky žalobcu proti protokolu, skonštatovať možné nie je. Pokiaľ ide o namietanie nesprávneho právneho posúdenia „nevyhnutného rozsahu“ povinnosti subjektov podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. správny súd konštatuje, že námietky žalobcu uvedené v tejto časti nemôžu ako dôvodné obstáť. I na tomto mieste je východiskovým právnym rámcom úprava účelu štátneho dozoru v zmysle jej zadefinovania podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pre potreby naplnenia ktorého účelu je povinnosť poskytovať súčinnosť uložená. Vychádzajúc z tohto základného právneho rámca je potom potrebné uzavrieť, že subjektívne stanovenie limitov zo strany žalobcu vo vzťahu ku okruhu dokladov, ktoré predložil správnemu orgánu prvého stupňa vymedzením žalobcom stanovených kritérií, je v rozpore s účelom výkonu štátneho dozoru a aj so závermi podľa judikatúry - napr. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo 52/2016. Správny súd požiadavku správneho orgánu prvého stupňa na predloženie dokladov (nie pokiaľ ide o požadované vysvetlenie k pojmom služba a hliadkovanie v teréne, čo správny súd zdôrazňuje s ohľadom na základ svojho rozhodnutia), v opakovaných žiadostiach o súčinnosť v nadväznosti na to nehodnotí ako požiadavku, ktorá by prekračovala zákonom vymedzený „nevyhnutný rozsah“, a tým nevzhliada jej rozpor s úpravou podľa § 71 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedené závery vychádzajú predovšetkým zo zohľadnenia účelu štátneho dozoru a uplatnia sa i pri vyhodnotení námietky žalobcu o porušení zákazu inkriminácie osoby žalobcu, ktorá v skutkových okolnostiach prejednávanej veci v
administratívnom konaní, kedy žalobca nepredložil správnemu orgánu prvého stupňa v rámci uplatnenej požiadavky na súčinnosť žiadané doklady z dôvodov, ako vyplýva z jeho odpovedí na žiadosti o súčinnosť, nemôže ako dôvodná obstáť. Porušenie Ústavou garantovaných práv žalobcu postupom správneho orgánu prvého stupňa, v rámci ktorého tento opakovane žiadal žalobcu o predloženie konkrétne identifikovaných dokladov v nadväznosti na uvedené nie je možné skonštatovať. Správny súd v tejto časti svojich záverov poukazuje na závery podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Sž/2/2016 zo dňa 26.10.2017, podľa ktorých: Najvyšší súd nesúhlasil s námietkou navrhovateľa, ktorou namietal nesprávne právne posúdenie veci Radou vo vzťahu k zásade „neobviňovať seba samého“. Uvedená zásada je zakotvená v trestnoprávnej úprave a jej účelom je zaručiť páchateľovi právo na spravodlivý proces a rozhodnutie o jeho vine a treste v súlade so zákonom, postupom v súlade s ústavou a v neposlednom rade s medzinárodnými zmluvami zaručujúcimi páchateľovi ochranu jeho základných ľudských práv a slobôd (Dohovor). V danom prípade neprebiehalo voči navrhovateľovi ako vysielateľovi správne konanie. Vyžiadanie si záznamov vysielania je jednou z foriem výkonu dohľadu Rady nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich jeho vysielanie a jeho predloženie nie je predložením dôkazu proti sebe samému, ale poskytnutím informácie o svojej činnosti. Závery citovaného rozhodnutia sú aplikovateľné i v prejednávanej veci a v tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že správne konanie o uložení predmetnej poriadkovej pokuty začalo až na základe oznámenia zo dňa 19.11.2020. V čase vyžiadania vyjadrenia a dokladov podľa výzvy voči žalobcovi nebolo začaté správne konanie. Toto začalo až po oznámení začatia konania o uložení poriadkovej pokuty, ktoré oznámenie má svojou formou a následkami s ním spojenými charakter vznesenia obvinenia podľa trestnoprávnej úpravy (i v tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Sž/2/2016 zo dňa 26.10.2017).
17. Správny súd spolu so zrušením rozhodnutia žalovaného vec vrátil žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vychádzať z právnych názorov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku, ktorými je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný a v prípade skonštatovania administratívnej zodpovednosti žalovaného vydať vo veci rozhodnutie, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, ktorý nebude v rozpore s administratívnym spisom.
18. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
19. Žalobe bolo vyhovené, pričom žalobca je v tomto konaní úspešný v celom rozsahu nezávisle na skutočnosti, že žalobca navrhoval zrušenie ako rozhodnutia žalovaného, tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom správny súd rozhodol len o zrušení rozhodnutia žalovaného (čo sa však považuje za plný úspech v konaní), žalobca má podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému v nadväznosti na meritórne rozhodnutie právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.