Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/247/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A., bývajúcej v B.,

proti odporcovi J., bývajúcemu v B., o rozvod manželstva, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 30. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 1. októbra 2007 č.k. -29

rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, maloletého M. zveril na čas po rozvode

manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok

budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu M. sumou 3 000 Sk mesačne

splatnou do 15. dňa v mesiaci vopred. O styku otca s M. uzavreli otec a matka dohodu. Súd

rozhodol aj o trovách konania.

Uvedený rozsudok napadol odporca odvolaním. Krajský súd v Bratislave uznesením

z 30. mája 2008 sp. zn. jeho odvolanie odmietol s odôvodnením, že tento

opravný prostriedok nemá zákonom požadované náležitosti odvolania (§ 205 ods. 1 a 2

), najmä z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa

napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Keďže dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť (teda aj uviesť) len do uplynutia lehoty na

podania odvolania (v danom prípade do 20. novembra 2007), nemožno takýto nedostatok

odvolania neskôr odstrániť. Odvolací súd je pritom viazaný nielen rozsahom, ale i dôvodmi

odvolania ( ). Vzhľadom na to odvolanie odporcu odmietol podľa

ods. 1 písm. d/

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, v ktorom žiadal

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru

nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania podľa , lebo

odvolanie podal 19. novembra 2007, teda v odvolacej lehote, ktorá uplynula 21. novembra

2007. Odstránenie nedostatkov odvolania nemožno stotožňovať s pojmom „rozšírenie

dôvodov odvolania“. Súd mal povinnosť vyzvať ho na odstránenie nedostatkov podania a mal

mu na tento účel určiť primeranú lehotu, súd tak ale nepostupoval. Podľa názoru dovolateľa je

nedostatok niektorej z podstatných náležitostí podania dôvodom pre jeho odmietnutie až

okamihom márneho uplynutia lehoty určenej súdom na odstránenie tohto nedostatku (§ 218

ods. 1 písm. d/ ), čo ale v danom prípade splnené nebolo.

Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) s právnickým vzdelaním (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V predmetnej veci treba osobitne zdôrazniť, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie

súdu vydané v konaní o rozvod manželstva. I keď dovolanie nesmeruje proti rozsudku (ale

uzneseniu) odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína, že podľa dovolanie

proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení. Dôvod takejto právnej úpravy prípustnosti dovolania v uvedených veciach

(medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod manželstva) je jednoznačný – je ním osobitný význam

ústavného princípu právnej istoty v statusových veciach (viď najmä čl. 1 ods. 1 a čl. 19

).

V predchádzajúcom odseku akcentovaný ústavný princíp právnej istoty bol aj

v predmetnom dovolacom konaní určujúci z hľadiska prípustnosti dovolania odporcu proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie odporcu podľa § 218

ods. 1 písm. d/

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje § 239

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie

odporcu, nemá znaky uznesení, ktoré možno napadnúť dovolaním; prípustnosť podaného

dovolania preto z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na , veta druhá ukladajúci dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to účastník

namieta alebo nie) sa dovolací zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa v náleze z 1. júla 2009

sp. zn. z ústavnoprávnych aspektov vyjadril aj k otázke prípustnosti dovolania

podľa smerujúceho proti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Poukázal

na to, že v prípade takéhoto rozsudku je pri obnove konania (t.j. inom mimoriadnom

opravnom prostriedku) zreteľne vyjadrený úmysel zákonodarcu akcentovať ústavný princíp

právnej istoty ( ). Sama skutočnosť, že tento princíp nie je výslovne

vyjadrený v právnej úprave prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku, ktorým bolo

manželstvo rozvedené, bez ďalšieho neznamená, že by dovolanie bolo z dôvodov daných

v ustanovení prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo

manželstvo rozvedené. Zohľadniac uvedený ústavný princíp vyslovil ústavný súd právny

názor, že prípustnosť dovolania proti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, nezakladá

ani procesná vada konania v zmysle

Otázkou prípustnosti dovolania v zmysle smerujúceho proti rozsudku,

ktorým bolo manželstvo rozvedené, sa už zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ktorý v odôvodnení uznesenia zo 17. júna 2005 sp. zn. (viď R 59/2005)

uviedol, že rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov, ktorý pôsobí

nielen voči tretím osobám, ale aj voči súdom ( ). V nadväznosti na to treba

znenie vykladať nie doslovne (tak, že dovolaním možno v prípade výskytu

niektorej z týchto vád napadnúť skutočne každé rozhodnutie odvolacieho súdu), ale tak, že

procesná vada v zmysle tohto ustanovenia nezakladá prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje

proti rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo. Tento právny záver bol v tomto

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnený aj požiadavkou, aby sa

prípadným „obnovením (oživením) manželstva“, ako dôsledku zrušenia právoplatného

rozhodnutia, ktorým bolo manželstvo rozvedené, nevytvorila situácia nezlučiteľná so stavom,

ktorý sa medzitým mohol vytvoriť (dovolací súd na ilustráciu poukázal jednak na právne

problémy vyplývajúce z možnosti, že medzičasom došlo k uzavretiu nového manželstva,

jednak na právne problémy vyplývajúce z prípadného uplatnenia zákonných domnienok

otcovstva).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na vyššie uvedené úvahy a právne závery nadviazal

v uznesení z 20. januára 2010 sp. zn. , v ktorom – majúc pri tom na zreteli, že

súd vykladá právo v súlade s účelom príslušnej právnej úpravy, okolnosťami jej tvorby

a systematickými súvislosťami – tieto úvahy rozšíril o záver, že procesná vada konania

v zmysle nezakladá prípustnosť dovolania nielen v prípade dovolania proti

rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, ale tiež v prípade dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu odmietajúcemu odvolanie ( ) proti rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozvedené manželstvo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prejednávanej veci stotožňuje s uvedenými

závermi ústavného súdu a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zohľadniac tie isté

východiská ako v prípade dovolania proti rozsudku súdu, ktorým bolo manželstvo rozvedené,

dospel dovolací súd k záveru, že v prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu

odmietajúcemu odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené treba pri kolízii

dvoch základných práv, resp. ústavných princípov [1. práva na súdnu ochranu a spravodlivý

súdny proces ( a 2 ), 2. zásady právnej istoty ako

súčasti právneho štátu ( )] priznať prednosť zásade

právnej istoty. Vyjadrením a dôsledkom nadradenosti tejto zásady je v uvedených prípadoch

záver, že ani prípadné procesné vady konania uvedené v nezakladajú prípustnosť

dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu odmietajúcemu odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo rozvedené.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie odporcu odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd navrhovateľke nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková