Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
df3/365151.6ac6ed.pdf
PDF · 97.72 KB
No categories available
2Cdo/103/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 103/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. N., bývajúcej v Ţ.,
zastúpenej JUDr. L. P., advokátom v Ţ., proti odporcovi JUDr. G. N., bývajúcemu v Ţ.,
o rozvod manţelstva, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 16 C 361/2007, o dovolaní
odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 30. júna 2008 sp.zn. 6 Co 199/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom z 27. februára 2008 č.k. 16 C 361/2007-33 manţelstvo
účastníkov uzavreté X., zapísané v knihe manţelstiev bývalého M. ročník X., na strane X.,
pod por. č. X. rozviedol a vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe manţelstvo účastníkov je hlboko
a trvalo rozvrátené a neplní základné spoločenské funkcie. Účastníci síce spolu bývajú, ale
navzájom nekomunikujú, nehospodária spoločne a intímne sa nestýkajú (viac ako X. rokov).
Ako príčinu rozvratu vyhodnotil správanie sa odporcu voči navrhovateľke. O trovách
konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. júna 2008 sp.zn. 6 Co 199/2008 odvolanie odporcu
ako oneskorene podané odmietol. Uviedol, ţe prvý pokus o doručenie rozsudku odporcovi
bol vykonaný 26.3.2008, druhý pokus 27.3.2008, kedy bola zásielka s rozsudkom uloţená
na pošte a za deň jeho doručenia sa povaţuje 30.3.2008 (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Lehota
na podanie odvolania potom uplynula 14.4.2008 (pondelok) a odporca ho podal
aţ 11.6.2008 ( osobne na súde ), teda po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty (§ 204 ods. 1
veta prvá O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie odporca namietajúc nedoručenie mu rozsudku
súdu prvého stupňa, keď nedostal zo strany poštovej doručovateľky ani upovedomenie o jeho
opakovanom doručení v náhradnom termíne a pojednávanie v jeho neprítomnosti napriek
tomu, ţe sa ospravedlnil z dôvodu, ţe ako uchádzač o zamestnanie sa zúčastnil výberových
konaní i mimo územia Slovenskej republiky. Ţiadal rozsudok odvolacieho, ako
aj prvostupňového súdu, zrušiť a návrh na rozvod manţelstva zamietnuť.
Navrhovateľka navrhla dovolanie odmietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania
v súlade s predloţenou špecifikáciou, pretoţe je neprípustné , podané oneskorene a odporcovi
postupom súdov neboli odopreté ţiadne práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p. ) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) s právnickým vzdelaním (§ 241
ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V predmetnej veci bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie súdu vydané v konaní o rozvod
manţelstva. I keď nesmeruje proti rozsudku (ale uzneseniu) odvolacieho súdu, treba uviesť,
ţe podľa § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné
vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem
rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Dôvod takejto právnej úpravy prípustnosti
dovolania v uvedených veciach (medzi ktoré patrí aj konanie o rozvod manţelstva)
je jednoznačný - je ním osobitný význam ústavného princípu právnej istoty v statusových
veciach (čl. 1 ods. 1, čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky).
Uvedený ústavný princíp právnej istoty bol aj v danom konaní určujúci z hľadiska
prípustnosti dovolania odporcu proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd
odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje § 239
O.s.p. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie
odporcu, nemá znaky uznesení, ktoré moţno napadnúť dovolaním, prípustnosť podaného
dovolania preto z § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúci dovolaciemu súdu povinnosť
prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník
namieta alebo nie) sa dovolací súd zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) sa v náleze z 1.7.2009 sp.zn.
II. ÚS 398/08 z ústavnoprávnych aspektov vyjadril aj k otázke prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O.s.p. smerujúceho proti rozsudku, ktorým bolo manţelstvo rozvedené. Poukázal na to,
ţe v prípade takéhoto rozsudku je pri obnove konania (t.j. inom mimoriadnom opravnom
prostriedku) zreteľne vyjadrený úmysel zákonodarcu akcentovať ústavný princíp právnej
istoty (§ 229 ods. 1 O.s.p.). Sama skutočnosť, ţe tento princíp nie je výslovne vyjadrený
v právnej úprave prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku, ktorým bolo manţelstvo
rozvedené, bez ďalšieho neznamená, ţe by dovolanie bolo z dôvodov daných v ustanovení
§ 237 O.s.p. prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo manţelstvo
rozvedené. Zohľadniac uvedený ústavný princíp vyslovil ústavný súd právny názor, podľa
ktorého prípustnosť dovolania proti rozsudku, ktorým bolo manţelstvo rozvedené, nezakladá
ani procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p.
Otázkou prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. smerujúceho proti rozsudku, ktorým
bolo manţelstvo rozvedené, sa uţ zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
v odôvodnení uznesenia zo 17.6.2005 sp.zn. 2 Cdo 128/2005 (viď R 59/2005) uviedol, ţe
rozhodnutím o rozvode manţelstva sa mení osobný stav účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči
tretím osobám, ale aj voči súdom (§ 159 ods. 2 O.s.p.). V nadväznosti na to treba znenie § 237
O.s.p. vykladať nie doslovne (tak, ţe dovolaním moţno v prípade výskytu niektorej z týchto
vád napadnúť skutočne kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu), ale tak, ţe procesná vada
v zmysle tohto ustanovenia nezakladá prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje proti rozsudku,
ktorým bolo rozvedené manţelstvo. Tento právny záver bol v tomto rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky odôvodnený aj poţiadavkou, aby sa rozhodnutia, ktorými bolo
manţelstvo rozvedené, nevytvorila situácia nezlučiteľná so stavom, ktorý sa medzitým mohol
vytvoriť (dovolací súd na ilustráciu poukázal jednak na právne problémy vyplývajúce
z moţnosti, ţe medzičasom došlo k uzavretiu nového manţelstva, jednak na právne problémy
vyplývajúce z prípadného uplatnenia zákonných domnienok otcovstva).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prejednávanej veci stotoţňuje s uvedenými
závermi ústavného súdu a tieţ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zohľadniac tie isté
východiská ako v prípade dovolania proti rozsudku súdu, ktorým bolo manţelstvo rozvedené,
dospel dovolací k záveru, ţe v prípade dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu
odmietajúceho odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo manţelstvo rozvedené treba pri kolízii
dvoch základných ústavných princípov (práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces
v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a zásady právnej istoty ako súčasti právneho štátu v zmysle
čl. 1 ods. 1 ústavy) priznať prednosť zásade právnej istoty. Vyjadrením a dôsledkom
nadradenosti tejto zásady je v uvedených prípadoch záver, ţe ani prípadné procesné vady
konania uvedené v § 237 O.s.p. nezakladajú prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu odmietajúceho odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa tak ako uzavrel
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 18.2.2010 sp.zn. 3 Cdo 247/2009,
od ktorého záveru nemá dôvod sa dovolací súd v danej veci odkloniť.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie odporcu odmietol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
je dovolanie neprípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 144 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júla 2010
JUDr. Martin Vladik,v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová