Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/252/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. P. Z., bytom v B.,

proti odporkyni: RNDr. A. Z., bytom v B., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. P.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v B., o rozvod manželstva, ktorá vec sa viedla

na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 6. mája 2008 č.k.

-25 rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa X. pred bývalým

Obvodným národným výborom B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu

B., vo zväzku X., ročník X., na strane X., pod poradovým číslom X.. O trovách konania

rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa odporkyňa podala odvolanie. Jej opravný prostriedok

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. septembra 2008 sp.zn. 15 Co

419/2008 odmietol ako oneskorene podané. Vychádzal z toho, že rozsudok súdu prvého

stupňa bol odporkyni doručený náhradným spôsobom v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2

, v znení neskorších predpisov .

Rozsudok sa tak považoval za doručený dňom 16. júna 2008. Zákonná lehota na podanie

odvolania začala plynúť 17. júna 2008 a uplynula 1. júla 2008. Ak teda odporkyňa podala

odvolanie na pošte 11. júla 2008, urobila tak oneskorene.

Odporkyňa podala na odvolacom súde „námietku voči uzneseniu krajského súdu“, ktorou

sa domáhala „opravy“ napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nie je správne, pretože v čase

doručenia zásielky sa nezdržovala v mieste doručenia. Predmetné podanie bolo doplnené

podaním („stanoviskom“) odporkyňou ustanovenej advokátky. V doplňujúcom podaní

zástupkyňa odporkyne navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť, pretože odvolací súd jeho

vydaním odňal odporkyni možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Vytýkala odvolaciemu súdu, že riadne nezistil, či boli splnené všetky predpoklady

vzniku fikcie náhradného doručenia v zmysle ustanovenia Uviedla, že

poštový doručovateľ sa pokúsil o doručenie zásielky iba raz a neupovedomil ju, že zásielku

príde doručiť znovu. Doplnila, že naostatok ani nemala reálnu možnosť uloženú zásielku

prevziať na pošte.

Navrhovateľ sa v dovolacom konaní nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), považoval

podanie odporkyne podľa jeho obsahu ( v spojení s ) za

dovolanie v zmysle a nasl. Po zistení, že dovolanie bolo podané včas (

ods. 1 ) účastníčkou zastúpenou advokátom (, druhá veta ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či je tento

mimoriadny opravný prostriedok prípustný, pretože podľa dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len pokiaľ to pripúšťa zákon.

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme upravuje

v ustanoveniach (pri riešení otázky prípustnosti

dovolania odporkyne vychádzal dovolací súd z ustanovení

v znení účinnom v čase podania mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. v znení od

15. októbra 2008, kedy nadobudol účinnosť ). Podľa predmetných

ustanovení je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie

účastníka, nemá znaky týchto uznesení, preto prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia

a (v uvedenom znení) nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa ustanovenia taxatívne určujúceho vady konania,

ktoré majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a podľa ktorého je

dovolanie účastníka prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na

jeho procesnú formu a spôsob rozhodnutia. Dospel k záveru, že dovolanie odporkyne nie je

prípustné ani podľa tohto ustanovenia.

Pri riešení otázky prípustnosti dovolania odporkyne v predmetnej veci nie je možné

nechať bez povšimnutia predmet preskúmavaného konania, ktorým je rozvod manželstva

účastníkov.

Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že podľa ustanovenia

dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení a že podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p ustanovenia odsekov 1 a 2

(upravujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Podľa

citovaných ustanovení teda dovolanie účastníka konania nie je prípustné vo veciach

upravených Zákonom o rodine, s výnimkou prípadov v týchto ustanoveniach výslovne

uvedených (ktorou výnimkou ale rozhodnutie o rozvode nie je). Dôvod takejto právnej úpravy

prípustnosti dovolania účastníka je jednoznačný; je odrazom ústavného princípu právnej

istoty podľa a právnej istoty v statusových,

súkromných veciach podľa vo vzťahu k dovolaciemu

prieskumu vecí rozhodnutých podľa Zákona o rodine.

V preskúmanej veci, vzhľadom na ustanovenie („Dovolanie je prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ...“) vyvstala otázka, či dôvody, ktoré viedli

k úprave o neprípustnosti dovolania účastníka proti rozhodnutiu o rozvode manželstva

v ustanovení , treba vzťahovať aj na prípady, keď konanie, v ktorom bolo

vydané rozhodnutie o rozvode, je postihnuté vadou majúcou za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolací súd nevidí žiadny dôvod na rozdielne posúdenie prípustnosti dovolania

účastníka v týchto veciach.

Rozhodnutie súdu o rozvode manželstva je konštitutívne. Konštitutívny akt vytvára nový

právny stav, takže jeho účinky (oprávnenia a právne povinnosti) vznikajú až právoplatnosťou

rozhodnutia, t.j. ex nunc. Je hmotnoprávnou skutočnosťou na základe ktorej sa zakladá, mení

alebo ruší právny vzťah. Kľúčovou zložkou konštitutívnych rozhodnutí je právna istota.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 1. júla 2009 zn. okrem iného

vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

z 29. apríla 2008 (ktorým bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode manželstva o úpravu práv a povinností bývalých

manželov k ich maloletým deťom) bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu

ochranu zaručené v a právo zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odôvodnení nálezu ústavný súd,

po rozsiahlej analýze ustanovení upravujúcich prípustnosť

dovolania účastníka konania, rozhodnutí v statusových veciach a právnej úpravy doma

i v zahraničí, okrem iného uviedol, že si je vedomý, že text zákona a systematika ustanovení

o dovolaní majú bližšie k možnosti prípustnosti zmätočného dovolania v predmetnej veci,

vnímal však aj skutočnosť, že napriek slovu „každému“ v úvodnej časti ,

zákonodarca, „emancipujúc“ dovolanie zo socialistickej obnovy konania, s vysokou

pravdepodobnosťou „nevedomky pozabudol“ prevziať pri nej artikulovanú neprípustnosť,

ktorá sa viazala aj na zmätočné dovolacie dôvody. Zákonná úprava by bola podľa ústavného

súdu interpretovaná asymetricky, ak by na jednej strane nebola možná obnova konania

o rozvode, v prípade, ak bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku

trestného činu sudcu ( v spojení s ), a na druhej

strane by bolo prípustné zmätočné dovolanie. Uviedol, že rovnako rešpektuje kompetenciu

najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolaní,

no napriek niektorým argumentom uvedeným v jeho rozhodnutiach sa ale domnieva, že

vzhľadom na unikátnosť právotvorných rozsudkov týkajúcich sa rozvodu manželstva musí

byť v danej veci preferovaný princíp právnej istoty. Za komponent práva na spravodlivý

proces tu možno považovať aj dodržiavanie procesných predpisov tak, aby zrušením

právoplatného rozhodnutia nebola porušená právna istota niektorého z účastníkov. Dodal, že

previazaním s nemal v žiadnom prípade na mysli previazanie

iných dôvodov neprípustnosti z s Ústavný súd napokon pripomenul,

že zákonodarca by mal jednoznačne ustáliť otázku prípustnosti zmätočného dovolania proti

rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v dôvodoch svojho

uznesenia sp.zn. zo 17. júna 2005 uviedol, že nesúhlasí s názorom, podľa

ktorého je prípustné dovolanie z dôvodov tzv. zmätočnosti podľa ustanovenia

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti právoplatnému rozhodnutiu

o rozvode manželstva. Uviedol, že rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav

účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči tretím osobám, ale aj voči súdom ( ).

Táto výnimka je odôvodnená požiadavkou, aby sa prípadným "obnovením (oživením)

manželstva", ako dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo ukončené

rozvodové konanie a manželstvo právoplatne rozvedené, nevytvorila situácia nezlučiteľná so

stavom, ktorý sa medzitým mohol vytvoriť (napr. mohlo dôjsť k uzavretiu nového manželstva

a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu prezentovaného v predmetnom rozhodnutí znenie

ustanovenia nemožno vykladať len doslovne, ale tiež historicky; ani pred rokom

1992 nebola prípustná sťažnosť pre porušenie zákona proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené,

že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. Vychádzajúc z uvedeného dovolací

súd ustálil, že „rámec daný ustanoveniami a treba vztiahnuť

aj na dôvody tzv. zmätočnosti v rozvodových veciach, kde manželstvo bolo rozvedené,

pretože tu musí prevážiť všeobecný záujem na zachovaní stavu právnej istoty a

nemeniteľnosti rozhodnutí, po ktorých by mohlo dôjsť k vzniku nových rodinných vzťahov,

a ktoré by sa potom mohli dotknúť tretích osôb, prípadne aj maloletých detí (detí z nového

manželstva a pod.).“

Dovolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené závery ústavného súdu a dovolacieho

súdu v inej právnej veci, s ktorými sa stotožňuje, majúc tiež na zreteli, že súd vykladá právo

v súlade s účelom príslušnej právnej úpravy, okolnosťami jej tvorby a systematickými

súvislosťami, rešpektujúc požiadavku stability právoplatne konštituovaného osobného stavu

fyzickej osoby, dospel k záveru že v prejednávanej právnej veci rozvodu manželstva je

dovolanie odporkyne podľa procesne neprípustné.

So zreteľom na uvedené mimoriadny opravný prostriedok odporkyne odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľovi náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová