Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/89/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. P. A., bývajúceho

v T., proti odporkyni Ing. N. A., bývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o.., so sídlom v Trenčíne-Opatovej, Potočná

č. 650/135B, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému L. A., narodenému X.,

zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. novembra 2012 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Trenčín z 11. júla 2012 č.k. -153 vo výroku o rozvode manželstva účastníkov

a vo výroku o zverení maloletého L. do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Vo výroku

o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletému tento rozsudok zrušil a vec vrátil

v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo

výroku o rozvode a vo výroku o zverení maloletého do striedavej starostlivosti odôvodnil jeho

vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa, že manželstvo účastníkov

preukázateľne neplní ani jednu zo svojich funkcií a že striedavá osobná starostlivosť oboch

rodičov je v záujme maloletého. Zrušujúci výrok odôvodnil nedostatočným zistením

osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ich výdavkov, ako aj

nedostatočným zistením potrieb maloletého.

2

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred

súdom, ktoré malo spočívať v tom, že prvostupňový súd pojednával a rozhodol

v neprítomnosti jej právneho zástupcu, hoci ten požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

čerpania dovolenky v Chorvátsku, ktorú si pre pokročilé tehotenstvo manželky nemohol

vopred naplánovať. Namietala tiež, že konanie pred oboma súdmi sa viedlo jednostranne

v prospech navrhovateľa, pričom ako príklad toho uviedla, že sa mohla vyjadriť len

k niektorým skutočnostiam, že zápis jej výpovede nebol presný a že kolízna opatrovníčka sa

v konaní pred odvolacím súdom nevyjadrila. Vyčítala súdom aj nedostatočné zistenie

skutkového stavu a nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Napokon poukazovala na to,

že partnerský vzťah navrhovateľa so sudkyňou Krajského súdu v Trenčíne JUDr. I. M.

a skutočnosť, že zástupca navrhovateľa JUDr. L. má zamestnanú svoju manželku na tomto

súde, dáva dôvodný predpoklad ovplyvňovania súdu v prospech navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádzala do úvahy.

Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle

odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom

o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností

alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému

rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V preskúmavanej veci boli predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce z právneho

vzťahu upraveného Zákonom o rodine (rozvod manželstva, starostlivosť o maloleté dieťa

a vyživovacia povinnosť k dieťaťu), nešlo však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských

práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv

a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani

o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia bola preto vylúčená.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v

Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z hľadiska skúmania prípustnosti dovolania odporkyne podľa ustanovenia § 237

bolo potrebné osobitne sa zaoberať tou časťou rozsudku, ktorou bol potvrdený rozvod

manželstva účastníkov, a zvlášť ďalších častí, ktoré sa týkajú starostlivosti o maloleté dieťa

a vyživovacej povinnosti.

Najvyšší súd v súvislosti s prípustnosťou dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozvod manželstva, poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 1. júla 2009 sp.zn. , v ktorom sa ústavný

súd z ústavnoprávnych aspektov vyjadril k otázke prípustnosti dovolania podľa

smerujúceho proti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Ústavný súd zdôraznil

princíp právnej istoty a vyslovil právny názor, že prípustnosť dovolania proti rozsudku,

ktorým bolo manželstvo rozvedené, nezakladá ani prípadná procesná vada konania v zmysle

Otázkou prípustnosti dovolania v zmysle smerujúceho proti rozsudku,

ktorým bolo manželstvo rozvedené, sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý

v odôvodnení uznesenia zo 17. júna 2005 sp.zn. (viď R 59/2005) uviedol, že

rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov, ktorý pôsobí nielen voči

tretím osobám, ale aj voči súdom ( ). V nadväznosti na to treba znenie

vykladať nie doslovne (tak, že dovolaním možno v prípade výskytu niektorej z týchto

vád napadnúť skutočne každé rozhodnutie odvolacieho súdu), ale tak, že procesná vada

v zmysle tohto ustanovenia nezakladá prípustnosť dovolania, pokiaľ smeruje proti rozsudku,

ktorým bolo rozvedené manželstvo. Tento právny záver bol v tomto rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky odôvodnený aj požiadavkou, aby sa prípadným „obnovením

(oživením) manželstva“, ako dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo

manželstvo rozvedené, nevytvorila situácia nezlučiteľná so stavom, ktorý sa medzitým mohol

vytvoriť. Najvyšší súd na ilustráciu poukázal jednak na právne problémy vyplývajúce

z možnosti, že medzičasom došlo k uzavretiu nového manželstva, jednak na právne problémy

vyplývajúce z prípadného uplatnenia zákonných domnienok otcovstva (porovnaj aj uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2010 sp.zn.

a z 18. februára 2010 sp.zn. – R 41/2010).

So zreteľom na vyššie uvedené prípustnosť dovolania odporkyne smerujúceho proti

rozsudku odvolacieho súdu v tej časti potvrdzujúceho výroku, ktorou bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov, bola preto aj podľa § 237

bez ďalšieho vylúčená.

Dovolací súd z úradnej povinnosti skúmal prípustnosť dovolania v zmysle § 237

v časti, v ktorej smerovalo proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení dieťaťa, a v časti,

v ktorej smerovalo proti zrušujúcemu výroku týkajúcemu sa určenia vyživovacej povinnosti

navrhovateľa. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení.

Za dôvodnú nebolo možné považovať dovolaciu námietku odporkyne o odňatí

možnosti konať pred súdom tým, že prvostupňový súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti

jej právneho zástupcu. Uvedenú skutočnosť odporkyňa namietala už v podanom odvolaní,

pričom odvolací súd sa s touto námietkou podrobne vysporiadal v odôvodnení svojho

rozsudku na strane 7 až 9. Dovolací súd nemá dôvod spochybňovať úvahy odvolacieho súdu

v tomto smere a považuje ich za adekvátne konkrétnym okolnostiam. Preto si ich osvojuje

a v podrobnostiach na ne poukazuje. Z obsahu spisu nevyplývajú ani iné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o odňatí možnosti odporkyni riadne konať pred súdom. Odporkyňa mohla

všetky svoje výhrady voči procesnému postupu prvostupňového súdu a jeho skutkovým

a právnym záverom vyjadriť v podanom odvolaní, čo napokon i urobila, pričom odvolací súd

sa so všetkými jej námietkami zaoberal a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo

odôvodnil.

Opodstatnenou nebola ani dovolacia námietka o vade konania pred odvolacím súdom

spočívajúcej v predpoklade možného ovplyvňovania súdu. V zmysle

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nejakému vzťahu

sudcov odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Emílie Zimovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej, k veci, k

účastníkom alebo k ich zástupcom. Tvrdenia odporkyne preto bez ďalšieho neboli spôsobilé

založiť pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie odporkyne ako neprípustné odmietol

( ods. l písm. c/ v spojení s ) bez toho, aby sa mohol zaoberať

námietkami týkajúcimi sa hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho vyvodených skutkových

a právnych záverov.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním

žiadne trovy nevznikli.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová