Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
245/367998.5bdd84.pdf
PDF · 117.17 KB
No categories available
5Cdo/14/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 14/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi L. V., narodenému
X., zomrelému X., naposledy bývajúcom v P., vedenej Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
26 D 2808/2005, o dovolaní dedičky V. Š., bývajúcej v B., zastúpenej v dovolacom konaní
JUDr. Š. D., advokátom Advokátskej kancelárie D., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského
súdu v Prešove zo 17. augusta 2009, sp.zn. 8 CoD 1/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Dedičovi Š. V. náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) uznesením z 25. októbra 2007 č.k.
26 D 2808/2005-83 (v poradí prvým) určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľovi sumou
432 765,10,-- Sk, výšku dlhov sumou 17 539,50,-- Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou
415 225,60,-- Sk. Potvrdil majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností, kat. územie N.,
2
zapísané na LV č. X., KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X.,
22
KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o
22 2
výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X.
222
- orná pôda o výmere X. m, KN X. orná pôda o výmere X. m, KN X. - ttp. X. m, KN X. -
2 2
ttp. X. mpod B3 v X., podiel poručiteľa činí X. mV. Š., bývajúcej v B. s povinnosťou
vyplatiť ustupujúcemu spoludedičovi jeho zákonný dedičsky podiel v prípade obdržania
dividend ako aj v prípade odpredaja, a to z dohodnutej kúpnej ceny, pričom záväzok sa viaže
aj na ich právnych zástupcov. Majetok pozostávajúci z hnuteľností - vkladná knižka vedená
v T., H. č. X. zo zostatkom 200 052,90 Sk, S.knižka s X-mesačnou výpovednou lehotou č. X.,
vedená v S., ústredie, S. zo zostatkom 70 412,20,-- Sk V. Š., bývajúcej v B. a Š. V.,
bývajúcemu v P., X. - rovnakým dielom každému v podiele X.. Odmenu notárky JUDr. I. A.
ako súdnej komisárky v tejto dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky 31/93 v znení zmien:
odmena notárky JUDr. I. A., poverenej v tejto veci v sume 5 350,-- Sk a náhrada hotových
výdavkov vo výške 2 220,-- Sk spolu s 19 % DPH 9 008,-- Sk. Š. V. uhradil sumu 4 504,-- Sk
do pokladne notárskeho úradu. V. Š. je povinná uhradiť sumu 4 504,-- Sk v lehote do 5 dní od
obdržania dedičského uznesenia a to zložením na účet č. X. vedený v Č.. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že v danej veci nedošlo medzi dedičmi k uzavretiu dedičskej dohody,
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie dedičky V. Š., uznesením
z 20. augusta 2008 sp. zn. 8 CoD 1/2008 (v poradí prvým), zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu uložil povinnosť
vysporiadať sa so všetkými okolnosťami v danej veci a so všetkými námietkami vznesenými
zo strán účastníkov konania a závery odôvodniť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
zodpovedala ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.
Okresný súd Prešov uznesením z 23. januára 2009 č.k. 26 D 2808/2005-110 (v poradí
druhým) určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľovi sumou 14 365,17 eur, výšku dlhov
sumou 582,20 eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 13 782,97 eur. Potvrdil majetok
poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností kat. územie N., zapísané LV č. X., KN X. - orná
2 2 2
pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m,
22
KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o
2 22
výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X.
22 2
orná pôda o výmere X. m, KN X. - ttp. X. m, KN X. - ttp. X. mpod B3 v X., podiel
2
poručiteľa činí X. m, hnuteľností vkladná knižka vedená v T., H.
č. X. zo zostatkom 6 640,54 eur, S.knižka s X-mesačnou výpovednou lehotou č. X., vedená
v S., ústredie, S. zo zostatkom 2 337,26 eur, televízor, krížik, náramkové hodinky
nachádzajúce sa v Domove dôchodcov a ostatné hnuteľné veci podľa zoznamu - bez hodnoty
(podľa vyhlásenia prítomného dediča) V. Š., bývajúcej v B. a Š. V., bývajúcemu v P. rovným
dielom každému v podiele X. Odmenu notárky JUDr. I. A. ako súdnej komisárky v tejto
dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky 31/93 v znení zmien: odmena notárky JUDr. I. A.,
poverenej v tejto veci v sume 177,50 eur a náhrada hotových výdavkov vo výške 77 eur spolu
s 19 % DPH 302,86 eur. Š. V. uhradil sumu 151,43 eur do pokladne notárskeho úradu. Pani
V. Š. je povinná uhradiť sumu 151,43 eur v lehote do 5 dní od obdržania dedičského
uznesenia a to zložením na účet č. X. vedený v Č.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
nakoľko na pojednávaní 12. januára 2009 nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody, majetok
poručiteľa bol potvrdený zákonným dedičom, tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie dedičky V. Š., uznesením
z 17. augusta 2009 sp.zn. 8 CoD 1/2009 (v poradí druhým) potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. Účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. K námietke odvolateľky, že neuvedenie zostatkovej hodnoty
hnuteľných vecí v napadnutom uznesení je chybou, pretože pri ich predaji, či vzdaní sa
v prospech spoludediča nebude zrejmé, za akú hodnotu tento právny úkon je potrebné
zrealizovať, odvolací súd poukázal na to, že stanovenie ich hodnoty bude mať význam práve
pri tomto právnom úkone, nie pri potvrdení majetku poručiteľa rovnakým dielom. K ďalším
námietkam odvolateľky uviedol, že súd prvého stupňa sa s nimi náležite vysporiadal.
Poukázal na ustanovenie § 175y ods. 1 O.s.p., podľa ktorého nezaradenie majetku do súpisu
aktív a pasív v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania domáhať sa
svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Námietka, že výška pohrebných trov je
premrštená a ťažko zdôvodniteľná zostala bez bližšieho vysvetlenia. Konštatoval, že len
samotné tvrdenie odvolateľky, že poručiteľ dal synovi Š. za svojho života čiastku 50 000,-- Sk
na úhradu nákladov svojho pohrebu, bez ďalších relevantných dôkazov tento záver
odvolateľky neodôvodňuje. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podala dedička V. Š. dovolanie a žiadala napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietala, že došlo k jej odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd ju nepredvolal
na pojednávanie. Mala za to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že k veci
bola vypočutá iba raz a to na základe dožiadania pred Okresným súdom Bratislava V, kde sa
k dohode o vysporiadaní dedičstva vyjadrila nesúhlasne, rovnako svoj nesúhlas s prejednaním
dedičstva vyjadrila aj v druhom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré však
odvolací súd potvrdil. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka namietala, že súdy
nedostatočne zistili skutkový stav tým, že sa nezaoberali jej tvrdeniami ohľadne kúpnej
zmluvy týkajúcej sa rodinného domu, ktorý by mal patriť do dedičstva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1, 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev § 109 ods. 1 písm. c/ na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1
písm. b/ veta prvá O.s.p.), alebo ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo ak
ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolanie dedičky v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie
prípustné. Jej dovolanie preto nie je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné. Prípustnosť
tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád
uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Právne
relevantné ale nie je tvrdenie dovolateľky, že k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, že
konanie je ňou skutočne zaťažené.
Dovolateľka netvrdila, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
V konaní o dedičstve súd poveruje notára, aby ako súdny komisár vykonal všetky úkony
potrebné pre postup v konaní o dedičstve (vrátane vypočutia účastníkov, obstarania
podkladov pre rozhodnutie, získania potrebných informácií, vykonania dokazovania),
prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal
osvedčenie o dedičstve (viď § 38 ods. 1 O.s.p.). Úkony notára podľa § 38 ods. 1 O.s.p. sa
považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 O.s.p.), preto aj účasť dedičov na vykonávaní týchto
úkonov súdneho komisára sa považuje za ich účasť na vykonávaní úkonov súdu. Účasť dediča
na "pojednávaní" pred súdnym komisárom (resp. na iných úkonoch, napr. spisovaní zápisnice
o predbežnom vyšetrení, vykonávaní dokazovania, pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa,
pri vykonávaní súpisu aktív a pasív, určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej
hodnoty dedičstva, pri vydávaní osvedčenia o dedičstve) treba považovať za účasť účastníka
konania o dedičstve na súdnom pojednávaní. Tak isto úkon dediča urobený voči súdnemu
komisárovi treba považovať za úkon urobený voči súdu prejednávajúcemu dedičstvo. Z toho
vyplýva, že realizácia procesných práv dediča pri úkonoch vykonávaných pri prejednaní
dedičstva povereným súdnym komisárom je zároveň realizáciou procesných práv účastníka
občianskeho súdneho konania (konania o dedičstve). Ak z nejakého dôvodu nie je možné
vykonať určité úkony súdom (súdnym komisárom) na to príslušným, je možné ich vykonanie
zabezpečiť prostredníctvom inštitútu dožiadania.
Podľa § 39 ods. 1 O.s.p. úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol
urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode
nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
Dožiadanie je forma procesnej spolupráce medzi súdmi, zmyslom ktorej je
efektívnejšie a hospodárnejšie prejednanie a rozhodnutie veci. Z obsahu spisu je zrejmé,
že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dovolateľky, pre ktorý sa nemohla zúčastniť
pojednávania pred JUDr. I. A., súdnou komisárkou so sídlom v P., bola vypočutá vo veci
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V. Zo zápisnice spísanej pred dožiadaným
Okresným súdom Bratislava V dňa 17. augusta 2007 vyplýva, že dedičke V. Š. bola daná
možnosť, aby sa vyjadrila k zápisnici z 22. júna 2007 spísanej na Notárskom úrade
JUDr. I. A., k navrhovanej dedičskej dohode, k okolnostiam, za ktorých poručiteľ previedol
domovú nehnuteľnosť, ktorá by mala byť podľa jej tvrdenia predmetom dedičstva pred svojou
smrťou na dediča Š. V. a k pohrebným trovám. Na základe tohto dožiadania následne na
pojednávaní pred notárom sa v zápisnici z 2. októbra 2007 konštatovalo, že k dohode dedičov
nedošlo, preto notár pripravil návrh uznesenia súdu (§ 175zd ods. 1 O.s.p.) a súd vydal
uznesenie, ktorým potvrdil dedičstvo obom zákonným dedičom. Po zrušení uznesenia
odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo vytýčené
pojednávanie vo veci prejednania dedičstva po nebohom L. V. v Notárskom úrade JUDr. I. A.
na deň 12. januára 2009 o 9.00 hod. Dovolateľke bolo riadne a včas doručené predvolanie
na pojednávanie, ktoré prevzala dňa 3. decembra 2008, na pojednávanie sa nedostavila, svoju
neúčasť ospravedlnila a súčasne na konanie splnomocnila svojho brata Š. V.. Prítomný
zákonný dedič po oboznámení sa s obsahom plnej moci, ako aj podmienkami v nej
uvedenými, prehlásil, že plnomocenstvo neprijíma. Na pojednávaní konanom dňa 12. januára
2009 nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody a majetok poručiteľa bol potvrdený zákonným
dedičom rovnakým podielom. Okresný súd Prešov uznesením z 23. januára 2009 č.k. 26 D
2808/2005, D not 392/2005 vo veci rozhodol a určil v čase smrti poručiteľa všeobecnú
hodnotu majetku, výšku dlhov dedičstva, čistú hodnotu dedičstva a potvrdil majetok
poručiteľa zákonným dedičom rovnakým podielom.
Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že postup súdu prvého stupňa nemal
za následok odňatie možnosti dovolateľky konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených
záujmov. Dovolateľka teda neopodstatnene namietala, že okresný súd jej v konaní odňal
možnosť pred súdom konať.
Dovolateľka ďalej tvrdila, že možnosť konať pred súdom jej odňal aj Krajský súd
v Prešove tým, že rozhodol o jej odvolaní bez jej účasti.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý
verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení, v ostatných prípadoch môže odvolací súd
rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Princíp verejnosti konania, ktorý patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu
ochranu, s ktorým úzko súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa
k všetkým vykonávaným dôkazom, nie je absolútny. To znamená, že umožňuje, aby zákon
stanovil z neho výnimky (pozri napr. II. ÚS 58/97).
Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil
s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a o veci aj správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci
na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych
súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.
Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych
inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa
na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
vo veci samej dňa 17. augusta 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup
odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti dedičky konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu
odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa dedičke
znemožnila realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní
za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka namietala nedôsledné zisťovanie (a nesprávne právne posúdenie)
skutkových okolností v súvislosti s kúpnou zmluvou, na základe ktorej poručiteľ pred svojou
smrťou previedol dom na dediča 1/, dovolací súd uvádza, že opodstatnenosť týchto námietok
by bolo možné posúdiť len v prípade, že by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad
ale nejde). Tvrdené neúplné zistenie rozhodujúcich skutkových zistení, prípadne aj
nevykonanie niektorého dôkazu môže viesť k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda
v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. S otázkou vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia – pokiaľ
dovolateľka namietala aj nesprávne hodnotenie dôkazov, treba uviesť, že v prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov, dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal, nejde
o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Rovnako nemožno
vidieť dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. v právnych záveroch, ku
ktorým dospel odvolací súd v napadnutom uznesení, lebo právne posúdenie veci súdom je
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237
písm. f/ O.s.p.
Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka namietala porušenie jej práva
na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že súdy nevzali do úvahy jej nesúhlas
s prejednaním dedičstva.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je
i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene
namietala, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Keďže v danom prípade nie je dovolanie dedičky podľa § 239 O.s.p. prípustné
a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pričom sa nezaoberal napadnutím rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému dedičovi Š. V. vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti dedičke V. Š., ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému
účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 4. marca 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Adriána Borovská