Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi L. V., narodenému

X., zomrelému X., naposledy bývajúcom v P., vedenej Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

26 D 2808/2005, o dovolaní dedičky V. Š., bývajúcej v B., zastúpenej v dovolacom konaní

JUDr. Š. D., advokátom Advokátskej kancelárie D., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove zo 17. augusta 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Dedičovi Š. V. náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) uznesením z 25. októbra 2007 č.k.

-83 (v poradí prvým) určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľovi sumou

432 765,10,-- Sk, výšku dlhov sumou 17 539,50,-- Sk a čistú hodnotu dedičstva sumou

415 225,60,-- Sk. Potvrdil majetok poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností, kat. územie N.,

2

zapísané na LV č. X., KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X.,

22

KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o

22 2

výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X.

222

- orná pôda o výmere X. m, KN X. orná pôda o výmere X. m, KN X. - ttp. X. m, KN X. -

2 2

ttp. X. mpod B3 v X., podiel poručiteľa činí X. mV. Š., bývajúcej v B. s povinnosťou

vyplatiť ustupujúcemu spoludedičovi jeho zákonný dedičsky podiel v prípade obdržania

dividend ako aj v prípade odpredaja, a to z dohodnutej kúpnej ceny, pričom záväzok sa viaže

aj na ich právnych zástupcov. Majetok pozostávajúci z hnuteľností - vkladná knižka vedená

v T., H. č. X. zo zostatkom 200 052,90 Sk, S.knižka s X-mesačnou výpovednou lehotou č. X.,

vedená v S., ústredie, S. zo zostatkom 70 412,20,-- Sk V. Š., bývajúcej v B. a Š. V.,

bývajúcemu v P., X. - rovnakým dielom každému v podiele X.. Odmenu notárky JUDr. I. A.

ako súdnej komisárky v tejto dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky 31/93 v znení zmien:

odmena notárky JUDr. I. A., poverenej v tejto veci v sume 5 350,-- Sk a náhrada hotových

výdavkov vo výške 2 220,-- Sk spolu s 19 % DPH 9 008,-- Sk. Š. V. uhradil sumu 4 504,-- Sk

do pokladne notárskeho úradu. V. Š. je povinná uhradiť sumu 4 504,-- Sk v lehote do 5 dní od

obdržania dedičského uznesenia a to zložením na účet č. X. vedený v Č.. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že v danej veci nedošlo medzi dedičmi k uzavretiu dedičskej dohody,

preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Krajský súd v Prešove na odvolanie dedičky V. Š., uznesením

z 20. augusta 2008 sp. zn. (v poradí prvým), zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu uložil povinnosť

vysporiadať sa so všetkými okolnosťami v danej veci a so všetkými námietkami vznesenými

zo strán účastníkov konania a závery odôvodniť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia

zodpovedala ustanoveniu

Okresný súd Prešov uznesením z 23. januára 2009 č.k. -110 (v poradí

druhým) určil všeobecnú cenu majetku po poručiteľovi sumou 14 365,17 eur, výšku dlhov

sumou 582,20 eur a čistú hodnotu dedičstva sumou 13 782,97 eur. Potvrdil majetok

poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností kat. územie N., zapísané LV č. X., KN X. - orná

2 2 2

pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m,

22

KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o

2 22

výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X. - orná pôda o výmere X. m, KN X.

22 2

orná pôda o výmere X. m, KN X. - ttp. X. m, KN X. - ttp. X. mpod B3 v X., podiel

2

poručiteľa činí X. m, hnuteľností vkladná knižka vedená v T., H.

č. X. zo zostatkom 6 640,54 eur, S.knižka s X-mesačnou výpovednou lehotou č. X., vedená

v S., ústredie, S. zo zostatkom 2 337,26 eur, televízor, krížik, náramkové hodinky

nachádzajúce sa v Domove dôchodcov a ostatné hnuteľné veci podľa zoznamu - bez hodnoty

(podľa vyhlásenia prítomného dediča) V. Š., bývajúcej v B. a Š. V., bývajúcemu v P. rovným

dielom každému v podiele X. Odmenu notárky JUDr. I. A. ako súdnej komisárky v tejto

dedičskej veci stanovil podľa vyhlášky 31/93 v znení zmien: odmena notárky JUDr. I. A.,

poverenej v tejto veci v sume 177,50 eur a náhrada hotových výdavkov vo výške 77 eur spolu

s 19 % DPH 302,86 eur. Š. V. uhradil sumu 151,43 eur do pokladne notárskeho úradu. Pani

V. Š. je povinná uhradiť sumu 151,43 eur v lehote do 5 dní od obdržania dedičského

uznesenia a to zložením na účet č. X. vedený v Č.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

nakoľko na pojednávaní 12. januára 2009 nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody, majetok

poručiteľa bol potvrdený zákonným dedičom, tak ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

Krajský súd v Prešove na odvolanie dedičky V. Š., uznesením

z 17. augusta 2009 sp.zn. (v poradí druhým) potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne s poukazom na ustanovenie Účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. K námietke odvolateľky, že neuvedenie zostatkovej hodnoty

hnuteľných vecí v napadnutom uznesení je chybou, pretože pri ich predaji, či vzdaní sa

v prospech spoludediča nebude zrejmé, za akú hodnotu tento právny úkon je potrebné

zrealizovať, odvolací súd poukázal na to, že stanovenie ich hodnoty bude mať význam práve

pri tomto právnom úkone, nie pri potvrdení majetku poručiteľa rovnakým dielom. K ďalším

námietkam odvolateľky uviedol, že súd prvého stupňa sa s nimi náležite vysporiadal.

Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého nezaradenie majetku do súpisu

aktív a pasív v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania domáhať sa

svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Námietka, že výška pohrebných trov je

premrštená a ťažko zdôvodniteľná zostala bez bližšieho vysvetlenia. Konštatoval, že len

samotné tvrdenie odvolateľky, že poručiteľ dal synovi Š. za svojho života čiastku 50 000,-- Sk

na úhradu nákladov svojho pohrebu, bez ďalších relevantných dôkazov tento záver

odvolateľky neodôvodňuje. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

a

Proti tomuto uzneseniu podala dedička V. Š. dovolanie a žiadala napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Namietala, že došlo k jej odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom

v zmysle ustanovenia tým, že odvolací súd ju nepredvolal

na pojednávanie. Mala za to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj tým, že k veci

bola vypočutá iba raz a to na základe dožiadania pred Okresným súdom Bratislava V, kde sa

k dohode o vysporiadaní dedičstva vyjadrila nesúhlasne, rovnako svoj nesúhlas s prejednaním

dedičstva vyjadrila aj v druhom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré však

odvolací súd potvrdil. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka namietala, že súdy

nedostatočne zistili skutkový stav tým, že sa nezaoberali jej tvrdeniami ohľadne kúpnej

zmluvy týkajúcej sa rodinného domu, ktorý by mal patriť do dedičstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (, ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev § 109 ods. 1 písm. c/ na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1

písm. b/ veta prvá ), alebo ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ), alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ak

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Dovolanie dedičky v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení, proti ktorým je dovolanie

prípustné. Jej dovolanie preto nie je v zmysle a prípustné. Prípustnosť

tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád

uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Právne

relevantné ale nie je tvrdenie dovolateľky, že k vade takejto povahy došlo, ale iba zistenie, že

konanie je ňou skutočne zaťažené.

Dovolateľka netvrdila, že by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237

písm. a/ až e/ a g/ a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

V konaní o dedičstve súd poveruje notára, aby ako súdny komisár vykonal všetky úkony

potrebné pre postup v konaní o dedičstve (vrátane vypočutia účastníkov, obstarania

podkladov pre rozhodnutie, získania potrebných informácií, vykonania dokazovania),

prejednal dedičstvo a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca, vydal

osvedčenie o dedičstve (viď ). Úkony notára podľa sa

považujú za úkony súdu ( ), preto aj účasť dedičov na vykonávaní týchto

úkonov súdneho komisára sa považuje za ich účasť na vykonávaní úkonov súdu. Účasť dediča

na "pojednávaní" pred súdnym komisárom (resp. na iných úkonoch, napr. spisovaní zápisnice

o predbežnom vyšetrení, vykonávaní dokazovania, pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa,

pri vykonávaní súpisu aktív a pasív, určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej

hodnoty dedičstva, pri vydávaní osvedčenia o dedičstve) treba považovať za účasť účastníka

konania o dedičstve na súdnom pojednávaní. Tak isto úkon dediča urobený voči súdnemu

komisárovi treba považovať za úkon urobený voči súdu prejednávajúcemu dedičstvo. Z toho

vyplýva, že realizácia procesných práv dediča pri úkonoch vykonávaných pri prejednaní

dedičstva povereným súdnym komisárom je zároveň realizáciou procesných práv účastníka

občianskeho súdneho konania (konania o dedičstve). Ak z nejakého dôvodu nie je možné

vykonať určité úkony súdom (súdnym komisárom) na to príslušným, je možné ich vykonanie

zabezpečiť prostredníctvom inštitútu dožiadania.

Podľa úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol

urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode

nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.

Dožiadanie je forma procesnej spolupráce medzi súdmi, zmyslom ktorej je

efektívnejšie a hospodárnejšie prejednanie a rozhodnutie veci. Z obsahu spisu je zrejmé,

že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dovolateľky, pre ktorý sa nemohla zúčastniť

pojednávania pred JUDr. I. A., súdnou komisárkou so sídlom v P., bola vypočutá vo veci

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V. Zo zápisnice spísanej pred dožiadaným

Okresným súdom Bratislava V dňa 17. augusta 2007 vyplýva, že dedičke V. Š. bola daná

možnosť, aby sa vyjadrila k zápisnici z 22. júna 2007 spísanej na Notárskom úrade

JUDr. I. A., k navrhovanej dedičskej dohode, k okolnostiam, za ktorých poručiteľ previedol

domovú nehnuteľnosť, ktorá by mala byť podľa jej tvrdenia predmetom dedičstva pred svojou

smrťou na dediča Š. V. a k pohrebným trovám. Na základe tohto dožiadania následne na

pojednávaní pred notárom sa v zápisnici z 2. októbra 2007 konštatovalo, že k dohode dedičov

nedošlo, preto notár pripravil návrh uznesenia súdu ( ) a súd vydal

uznesenie, ktorým potvrdil dedičstvo obom zákonným dedičom. Po zrušení uznesenia

odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie bolo vytýčené

pojednávanie vo veci prejednania dedičstva po nebohom L. V. v Notárskom úrade JUDr. I. A.

na deň 12. januára 2009 o 9.00 hod. Dovolateľke bolo riadne a včas doručené predvolanie

na pojednávanie, ktoré prevzala dňa 3. decembra 2008, na pojednávanie sa nedostavila, svoju

neúčasť ospravedlnila a súčasne na konanie splnomocnila svojho brata Š. V.. Prítomný

zákonný dedič po oboznámení sa s obsahom plnej moci, ako aj podmienkami v nej

uvedenými, prehlásil, že plnomocenstvo neprijíma. Na pojednávaní konanom dňa 12. januára

2009 nedošlo k uzavretiu dedičskej dohody a majetok poručiteľa bol potvrdený zákonným

dedičom rovnakým podielom. Okresný súd Prešov uznesením z 23. januára 2009 č.k. 26 D

2808/2005, D not 392/2005 vo veci rozhodol a určil v čase smrti poručiteľa všeobecnú

hodnotu majetku, výšku dlhov dedičstva, čistú hodnotu dedičstva a potvrdil majetok

poručiteľa zákonným dedičom rovnakým podielom.

Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že postup súdu prvého stupňa nemal

za následok odňatie možnosti dovolateľky konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ Nedošlo k znemožneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jej práv a právom chránených

záujmov. Dovolateľka teda neopodstatnene namietala, že okresný súd jej v konaní odňal

možnosť pred súdom konať.

Dovolateľka ďalej tvrdila, že možnosť konať pred súdom jej odňal aj Krajský súd

v Prešove tým, že rozhodol o jej odvolaní bez jej účasti.

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, v ostatných prípadoch môže odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Princíp verejnosti konania, ktorý patrí k ústavným procesným zárukám práva na súdnu

ochranu, s ktorým úzko súvisí princíp ústnosti a bezprostrednosti a právo vyjadriť sa

k všetkým vykonávaným dôkazom, nie je absolútny. To znamená, že umožňuje, aby zákon

stanovil z neho výnimky (pozri napr. ).

Zo spisu vyplýva, že v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol bez nariadenia

pojednávania ( ). V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil

s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil

skutkový stav a o veci aj správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci

na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych

súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej dňa 17. augusta 2009 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup

odvolacieho súdu nemal za následok odňatie možnosti dedičky konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa dedičke

znemožnila realizácia jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní

za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm.

f/

Pokiaľ dovolateľka namietala nedôsledné zisťovanie (a nesprávne právne posúdenie)

skutkových okolností v súvislosti s kúpnou zmluvou, na základe ktorej poručiteľ pred svojou

smrťou previedol dom na dediča 1/, dovolací súd uvádza, že opodstatnenosť týchto námietok

by bolo možné posúdiť len v prípade, že by dovolanie bolo procesne prípustné (o tento prípad

ale nejde). Tvrdené neúplné zistenie rozhodujúcich skutkových zistení, prípadne aj

nevykonanie niektorého dôkazu môže viesť k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda

v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle § 237

písm. f/ S otázkou vykonania dôkazov súvisí problematika ich hodnotenia – pokiaľ

dovolateľka namietala aj nesprávne hodnotenie dôkazov, treba uviesť, že v prípade

nesprávnosti hodnotenia dôkazov, dovolací súd sa hodnotením dôkazov nezaoberal, nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa Rovnako nemožno

vidieť dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa v právnych záveroch, ku

ktorým dospel odvolací súd v napadnutom uznesení, lebo právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237

písm. f/

Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka namietala porušenie jej práva

na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že súdy nevzali do úvahy jej nesúhlas

s prejednaním dedičstva.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene

namietala, že v konaní jej postupom súdu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Keďže v danom prípade nie je dovolanie dedičky podľa prípustné

a nevyšla najavo procesná vada konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky odmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné ( v spojení

s ), pričom sa nezaoberal napadnutím rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému dedičovi Š. V. vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti dedičke V. Š., ktorá úspech nemala (

v spojení s a ). Dovolací súd napriek tomu úspešnému

účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 4. marca 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Adriána Borovská