Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: A.. B. M., U. N. XX.XX.XXXX, R. D. Č.. X, XXX XX Bratislava, zastúpeného: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova č. 5, 821 04 Bratislava proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o určenie, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.04.2013 naďalej trvá, o priznaní nároku na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100 % ).

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2015 sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 5.2.2015, doručenou žalobcovi žalovaným dňa 6.2.2015, určenia, že jeho pracovný pomer u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.04.2013 trvá a následne počas konania si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru. Žalobca žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, dňa 16.04.2013, bol zamestnancom žalovaného v pracovnom zaradení vodič električky. Dňa 06.02.2015 žalovaný žalobcovi doručil list s označením skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle ustanovenia (ďalej ). Žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer na základe vyhotoveného posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vypracovaný dopravným psychológom G.. G. Q.. Žalobca v žalobe uviedol, že psychologička v posudku konštatovala, že nie je spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti, na výkon práce vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný vo výpovedi konštatoval, že na základe záverov posudku žalobca prestal spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v zmysle zákona číslo o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s vyhláškou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky číslo o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe. Žalovaný výpovedný dôvod vo výpovedi špecifikoval tak, že na základe záverov posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti nie je žalobca spôsobilý vykonávať dohodnutú prácu, nespĺňa predpoklady na výkon dohodnutej práce a zamestnávateľ, čiže žalovaný, nemôže žalobcovi prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, ako ani inú vhodnú prácu so súhlasom žalobcu v zmysle ustanovenia , táto skutočnosť zakladá výpovedný dôvod v zmysle ustanovenia . Vo výpovedi bolo ďalej konštatované, že

pracovný pomer končí žalobcovi uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalobca v žalobe konštatoval, že v záujme objektívneho zistenia jeho spôsobilosti na výkon dohodnutej práce absolvoval z vlastnej iniciatívy psychologické vyšetrenie dňa 16.04.2015, ktoré potvrdilo jeho spôsobilosť vykonávať zamestnanie u žalovaného v pracovnom zaradení vodič električky. Žalobca konštatoval, že neexistujú dôvody, pre ktoré by mal pracovný pomer so žalovaným zaniknúť a teda o tejto skutočnosti informoval žalovaného listom zo dňa 23.04.2015. Aj napriek doručeniu predmetnej písomnosti žalovaný pracovný pomer považoval sa skončený, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 28.04.2015. Žalobca konštatoval, že mimoriadne psychologické vyšetrenie zamestnanca je možné vykonať po zavinení alebo spoluzavinení závažnej nehody alebo menšej nehody, pričom žalobca počas výkonu svojho povolania žiadnu dopravnú nehodu nezavinil, ani nebol účastníkom žiadnej nehody ako spoluvinník. V tomto kontexte žalobca poukázal tak na ustanovenie veta druhá, na ods. 3 Zákona o dráhach, ako aj na ustanovenie , ods. 1 vyhlášky číslo , na ustanovenie vyhlášky číslo , na ustanovenie vyhlášky číslo Žalobca mal za to, že žalovaný pri ukončení pracovného pomeru porušil všetky ustanovenia Zákona o dráhach, vyhlášok číslo a číslo V zmysle ustanovenia má žalobca za to, že výpoveď doručená mu žalovaným je neplatná a žalobca má záujem na zotrvaní v pracovnom pomere, čo oznámil žalovanému a teda jeho pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá. 2. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinné dôkazy: Posudok o psychickej spôsobilosti zo dňa 16. apríla 2015, vypracovaný D.. K. Č.B. - dopravným psychológom pracujúcim v Ústrednom inštitúte vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave, písomnosť s označením upozornenie na nové skutočnosti zo dňa 23.4.2015, doručovanú žalobcom žalovanému, písomnosť zo dňa 28.04.2015 s označením odpoveď na upozornenie na nové skutočnosti zo dňa 23.04.2015, doručovanú žalobcovi žalovaným, výpoveď zo dňa 05.02.2015 doručenú žalobcovi dňa 6.2.2015 žalovaným, v zmysle ktorej bol so žalobcom skončený pracovný pomer s poukazom na ustanovenie , pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu. 3. Žalovaný súdu dňa 31.07.2015 doručil vyjadrenie k obsahu žaloby (ktorého obsah spresnil písomným podaním doručeným súdu dňa 9.2.2016), v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, s poukazom na tú skutočnosť, že dňa 07.01.2015 absolvoval žalobca na žiadosť prevádzky, na oddelení dopravnej psychológie mimoriadne psychologické vyšetrenie, ktoré bolo indikované na základe neprispôsobivého dopravného správania sa žalobcu, ktorý bol účastníkom štyroch dopravných nehôd v priebehu mesiacov júl až december roku 2014 so vzniknutou škodou na majetku, z toho dve dopravné nehody boli aj so zranením. Dopravná psychologička G.. G. Q. v posudku vypracovanom dňa 07.01.2015 konštatovala, na základe psychologického vyšetrenia, že žalobca nie je spôsobilý na výkon práce vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný ponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu, keďže na základe psychologického posudku nebol žalobca naďalej spôsobilý vykonávať prácu vodiča električky. Žalovaný v rozhodnom období disponoval voľnými pracovnými pozíciami elektromechanik, strojný zámočník, automechanik, mechanik koľajových tratí

- zvárač, prevádzkový elektrikár, karosár, galvanizácia, lakovač, upratovač hygienickej služby. Na pracovné pozície elektromechanika, zámočníka, karosára a automechanika, zvárača je potrebné vzdelanie v uvedených odboroch. Žalobca takýmto vzdelaním nedisponuje, preto bola žalobcovi ponúknutá pracovná pozícia upratovač - hygienická služba na úseku služieb a investícií. Túto ponúknutú pracovnú pozíciu žalobca odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ponuku inej vhodnej práce v zmysle ustanovenia odmietol a z dôvodu, že žalobca na základe psychologického posudku prestal spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce vodiča električky, žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer v zmysle ustanovenia . písomnou výpoveďou, ktorú výpoveď si žalobca osobne prevzal dňa 06.02.2015. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.04.2015. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že žalobca ho listom zo dňa 23.04.2015 upozornil na nové skutočnosti konkrétne na to, že dňa 16.04.2015 absolvoval žalobca posúdenie psychickej spôsobilosti v Ústrednom inštitúte vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave. Na základe vypracovaného posudku žalobca žalovanému tvrdil, že je psychicky spôsobilý na vedenie dráhových vozidiel a preto považuje výpoveď za nedôvodnú. Na uvedenú písomnosť žalovaný reagoval listom zo dňa 28.04.2015, ktorý bol žalobcovi doručený 11.05.2015 s tým, že žalovaný zotrval na dôvodoch, pre ktoré bol so žalobcom skončený pracovný pomer.

Žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že na základe psychologického posudku vypracovaného Ústredným inštitútom vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave je spôsobilý na výkon povolania vodiča žalovaný uviedol, že žalobca pri požiadavke o vyšetrenie uviedol zavádzajúce dôvody, pre ktoré požiadal o vypracovanie psychologického posudku, ktorými boli nevhodné pracovné pomery u žalovaného a potreba udržania si kvalifikácie vodiča električky. Formulár, ktorý bol povinný žalobca predložiť pred vyšetrením podpísal zamestnanec žalovaného, ktorého uviedol žalobca do omylu. Žalobca zároveň psychologičke K. Č. zatajil, že bol na mimoriadnom psychologickom vyšetrení u žalovaného dňa 07.01.2015 z dôvodu neprispôsobivého dopravného správania sa a na základe ktorého bolo konštatované, respektíve odporúčané, že žalobca nemôže vykonávať prácu vodiča električiek. Žalovaný zároveň konštatoval, že Ústredným inštitútom vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky bolo vykonané psychologické vyšetrenie v rozsahu periodického vyšetrenia, ktoré obsahuje len minimálny rozsah vyšetrenia, psychologička nemala všetky informácie potrebné na objektívne zistenie psychologickej spôsobilosti žalobcu, keďže žalobca jej vedome mnohé skutočnosti zatajil a posudok bol vypracovaný na základe žalobcom uvedených nepravdivých skutočností. Žalovaný vo vzťahu k vymedzeniu výpovedného dôvodu, pre ktorý so žalobcom skončil pracovný pomer poukázal na obsah Smernice PR5/2010 označenej Posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti vymedzeného okruhu profesií u žalovaného platnej od 15.06.2010 v znení zmien číslo 1 až 3 s účinnosťou od 16.01.2012, v zmysle ktorej bol žalovaný oprávnený nariadiť mimoriadne psychologické vyšetrenie žalobcu, keďže žalobca bol v priebehu mesiacov júl až december v roku 2014 účastníkom štyroch dopravných nehôd ako vodič električky a teda mal žalovaný dôvodné podozrenie, že u žalobcu došlo k poklesu jeho psychickej spôsobilosti na výkon dohodnutej pracovnej činnosti v pracovnej zmluve. Na základe tohto poznatku žalovaný nariadil žalobcovi mimoriadne psychologické vyšetrenie, výsledkom ktorého bolo zistenie skutočností, na základe ktorých žalovaný dôvodne so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou v zmysle ustanovenia . . Žalovaný zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle Smernice PR5/2010 posudzovanie psychickej spôsobilosti pre potreby žalovaného vykonáva výlučne referát dopravnej, pracovnej a poradenskej psychológie certifikovaným dopravným psychológom. Posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti je viazané na dopravno psychologické metodiky a prípadné ďalšie psychodiagnostické a psychoprognostické techniky podľa výberu certifikovaného dopravného psychológa, ktoré zabezpečuje žalovaný prostredníctvom vedúceho referátu dopravnej, pracovnej a poradenskej psychológie. Žalovaný sa taktiež vyjadril ku skutočnosti, že výpoveď spĺňa všetky predpísané formálne a hmotnoprávne náležitosti. Výpoveď z pracovného pomeru je vypracovaná písomne, bola žalobcovi riadne doručená, pred jej doručením bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, žalovaný ako zamestnávateľ skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, ktorý je ustanovený v , tento dôvod skutkovo vymedzil, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, keďže na základe výsledku mimoriadneho psychologického vyšetrenia bol žalobca dopravným psychológom uznaný za psychicky nespôsobilého na výkon dohodnutej práce. Žalobcovi bola ponúknutá iná voľná vhodná pracovná pozícia, ktorú žalobca odmietol. 4. Žalovaný spolu so žalobou doručil súdu listinné dôkazy Pracovnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom dňa 16.04.2013, Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2014, evidenčný list pracovníka obsahom, ktorého je evidencia dopravných nehôd, ktorých sa zúčastnil zamestnanec žalovaného, teda žalobca, štatistiku dodržiavania rýchlosti, posudok o psychickej pracovnej spôsobilosti žalobcu zo dňa 07.01.2015 vypracovaný G.. G. Q., zápis vypracovaný dňa 12.1.2015 zo stretnutia pracovníkov žalovaného a žalobcu obsahom, ktorého bolo prerokovanie predpokladov na výkon práce žalobcu vo vzťahu k vypracovanému psychologickému posudku referátom dopravnej, pracovnej a poradenskej psychológie, konkrétne G.. G. Q., obsahom ktorého je aj informácia o voľných pracovných miestach u žalovaného a informácia o voľnom pracovnom mieste, ktoré bolo žalobcovi ponúknuté, ako aj obsahujúci informáciu o odmietnutí ponúkaného voľného pracovného miesta, písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.02.2015 doručenú žalobcovi dňa 06.02.2015, písomné upozornenie žalobcu zo dňa 23.04.2015, ktoré žalovanému bolo doručené v ten istý deň, t.j. 23.04.2015, v zmysle ktorého žalobca žalovanému oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že absolvoval posúdenie psychickej spôsobilosti D.. K. Č. - pracovníčkou Ústredného inštitútu vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky, na základe vypracovaného posudku je psychicky spôsobilý na vedenie dráhových vozidiel podľa vyhlášky číslo , posudok o psychickej spôsobilosti žalobcu zo dňa 16.04.2015, vypracovaný D.. K. Č. pracovníčkou Ústredného inštitútu vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky, list žalovaného zo dňa 28.04.2015 doručovaný žalobcovi s označením odpoveď na upozornenie na nové skutočnosti, ktorý bol žalobcovi doručený dňa

13.05.2015, vyjadrenie inštruktora autoškoly zo dňa 28.07.2015, vyjadrenie Ústredného inštitútu vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky k psychologickému vyšetreniu žalobcu realizované Ústredným inštitútom vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky, Smernicu PR5/2010 s označením Posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti vymedzeného okruhu profesií u žalovaného. 5. Žalovaný na výzvu súdu dňa 13.01.2016 doručil mzdové listy žalobcu za rozhodné obdobie. 6. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 žalobca a žalovaný zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe, ako aj vo vyjadrení k obsahu žaloby. Žalobca však prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia nielen aktuálneho psychického stavu žalobcu, ale aj na posúdenie obsahu listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v psychologickom spise žalobcu z dôvodu, že žalobca v júli roku 2014 bol na psychologických testoch vyhodnotený ako spôsobilý pre výkon práce vodiča a už v januári v roku 2015 bol opäť na psychologickom vyšetrení, výsledkom ktorého bolo konštatovanie o nespôsobilosti žalobcu vykonávať činnosť vodiča električky. V tomto kontexte právna zástupkyňa žalobcu predložila súdu listinný dôkaz zo dňa 21.01.2015 potvrdzujúci prerokovanie skončenia pracovného pomeru medzi žalovaným a odborovou organizáciou s názvom AUTOŠOFÉR v Dopravnom podniku Bratislava, a.s. obsahom, ktorého bol nesúhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou v zmysle ustanovenia práve z dôvodu, že žalobca bol podrobený psychologickému vyšetreniu tak v júli roku 2014 s kladným výsledkom a už v januári roku 2015 s negatívnym výsledkom. Odborová organizácia konštatovala, že má za to, že žalobca bol podrobený psychologickému vyšetreniu v januári 2015 z dôvodu, že prezentoval odlišné názory na techniku jazdy ako žalovaný. Taktiež odborová organizácia konštatovala, že neverí, že za pol roka by sa psychický stav žalobcu tak zmenil, že by nemohol vykonávať prácu vodiča. Z tohto dôvodu odborová organizácia žiadala, aby bol žalobca podrobený opakovanému psychologickému vyšetreniu v nezávislej psychologickej ambulancii, aby sa skončenie pracovného pomeru nemohlo považovať za účelové. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne konštatoval, že ako vodič električky prispôsobil rýchlosť jazdy pri počte 539 prejazdov, úspešne 497 prejazdov, čo predstavuje 92,21 percentnú úspešnosť pri dodržaní dopravných predpisov žalobcom ako vodičom električky. Žalobca zároveň konštatoval, že pri všetkých dopravných nehodách, ktorých bol ako vodič električky účastný, tieto dopravné nehody boli vyhodnotené bez jeho zavinenia. Žalobca na tomto pojednávaní zároveň si uplatnil nárok na priznanie náhrady mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru od 01.05.2015 až do rozhodnutia súdu s tým, že petit žaloby v tomto smere špecifikoval písomným podaním, ktoré súdu žalobca doručil dňa 15.04.2016. Žalovaný vo vzťahu k nesúhlasnému stanovisku odborovej organizácie so skončením pracovného pomeru so žalobcom konštatoval, že toto nesúhlasné stanovisko odborovej organizácie žalovaný zobral na vedomie, avšak s jeho obsahom sa nestotožnil. Pracovný pomer so žalobcom bol skončený z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať podmienky na výkon práce vzhľadom na obsah psychologického posudku vypracovaného psychológom dopravného podniku. K potrebe posúdenia psychického stavu žalobcu žalovaný dospel na základe tej skutočnosti, že žalobca bol v relatívne krátkom čase účastníkom dopravných nehôd ako vodič električky. Zo psychologického posudku vypracovaného psychológom žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalobca nebol a nie je naďalej spôsobilý vykonávať prácu na pozícii vodiča električky. Žalovaný poskytol žalobcovi jediné voľné vhodné pracovné miesto, ktoré však žalobca odmietol. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom z dôvodu vo výpovedi vymedzenom odzrkadľoval riadne zistený skutkový stav a žalovaný, uviedol, že požiadal odborové organizácie pôsobiace u žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom s presne vymedzeným dôvodom skončenia pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca počas jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 01.02.2016 doplnil, že žalovaný nabáda vodičov k takzvanej defenzívnej jazde. Žalobca nepoprel, že sa vymykal z tejto defenzívnej jazdy, žiadnu dopravnú nehodu však nezavinil. Žalobca mal za to, že keďže kritizoval žalovaného vo vzťahu k vyžadovaniu jazdenia vodičov v režime defenzívnej jazdy bol poslaný na mimoriadne psychologické vyšetrenie aj napriek tomu, že za posledných dvanásť mesiacov pred týmto vyšetrením bol účastníkom štyroch dopravných nehôd, ktoré vôbec nezavinil. Po vypracovaní psychologického posudku psychologičkou zamestnanou žalovaným žalobca požiadal o vypracovanie psychologického posudku D.. K. Č., nezávislého psychológa, za účelom vypracovania nového psychologického posudku, ktorá však podľa vyjadrenia žalobcu nevedela, že bol vyšetrovaný psychológom dopravného podniku. Psychologičke Číkovej žalobca uviedol, že ukončuje pracovný pomer u žalovaného, lebo chcel zatajiť pravý dôvod skončenia pracovného pomeru medzi ním a žalovaným. Zároveň nechcel, aby psychologička vedela, že u psychologičky v dopravnom podniku neprešiel psychologickým testom.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka Š. M. na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016, ktorý pracuje v dopravnom podniku ako vedúci prevádzky električiek a bol priamym nadriadeným žalobcu, ktorý vykonával na prevádzke prácu vodiča električiek. Svedok konštatoval, že so žalobcom neboli žiadne problémy pri plnení si pracovných povinností, tieto problémy nastali, keď žalobca mal v kratšom období ako 12 mesiacov 4 dopravné nehody, síce s cudzím zavinením, nie so zavinením žalobcu, avšak na základe týchto udalostí bol svedok povinný zabezpečiť žalobcovi odbornú psychoterapeutickú starostlivosť. Svedok postupoval v zmysle vyhlášky číslo a interných predpisov žalovaného a to podľa smernice PR 5/2010 a usúdil, že bolo potrebné žalobcu poslať na mimoriadne psychologické vyšetrenie. Svedok postupoval aj podľa ďalšieho interného predpisu . Svedok konštatoval, že tak všeobecná platná právna úprava, ako aj interné predpisy sa vzťahujú na všetkých vodičov dopravného podniku a vo vzťahu ku každému vodičovi dopravného podniku pristupuje rovnako. Svedok uviedol, že všetci vodiči sú povinní zúčastňovať sa školení realizovaných žalovaným, ktoré sa konajú 2 krát do roka. Ďalej svedok uviedol, že poučenia vo vzťahu k výkonu povolania vodiča sú umiestňované v služobných priestoroch žalovaného, ako aj vo vozidlách a aj samotný svedok upozorňoval vodičov, aby jazdili spôsobom defenzívnej jazdy s cieľom zníženia dopravnej nehodovosti, aby sa zabraňovalo tak zraneniam alebo usmrteniam iných účastníkov cestnej premávky. Svedok v rámcu plnenia si pracovných povinností a ako inštruktor kládol veľký dôraz na to, aby vodiči električiek, aj keď majú prednosť v jazde, aby jazdili opatrne, predvídavo, snažili sa zabraňovať dopravným nehodám, zraneniam a usmrteniam. Svedok k pojmu defenzívna jazda uviedol, že vodiči električky jazdiaci v režime defenzívnej jazdy by nemali byť agresívni a nemali jazdiť na úplnú „hranu“ možností. Svedok však jednoznačne poprel, že by žalobcu postihoval za to, že nedodržiaval spôsob jazdy defenzívne, ale vo vzťahu k žalobcovi si splnil svoje pracovné povinnosti, keďže žalobca bol účastníkom viacerých dopravných nehôd za krátke časové obdobie. Svedkyňa G.. G. Q., ktorá je odborným zástupcom ambulancie dopravnej psychológie Dopravného podniku mesta Bratislavy, a.s. vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016 konštatovala, že žalobca sa zúčastnil mimoriadneho psychologického vyšetrenia dňa 07.01.2015, na ktoré bol odoslaný prevádzkou pre podozrenie zo zmeny psychického stavu v zmysle platnej právnej úpravy, ako aj v zmysle interných predpisov žalovaného. Svedkyňa pri vyšetrení mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu, objektívne správy - sprievodný list, ktorý obsahoval dôvod odoslania žalobcu na mimoriadne psychologické vyšetrenie, evidenčný list žalobcu, ktorý obsahoval štyri nezavinené dopravné nehody v priebehu krátkeho časového úseku a štyridsaťdva násobné prekročenie povolenej rýchlosti v priebehu dvoch rokov. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že pri vyšetrení žalobcu použila metodiky vyšetrenia vo výpovedi špecifikované. Svedkyňa uviedla, že výsledky vyšetrenia preukázali u žalobcu dobrú úroveň kognitívnych schopností a výkonných schopností, čo zhodnotil aj štatistický program viedenského testovacieho systému ako adekvátne s kompenzáciami. Svedkyňa uviedla vo výpovedi, že dopravne neprispôsobivé črty u žalobcu preukázali testy osobnosti, konkrétne zvýšenú ochotu riskovať, nižšiu úroveň zodpovednosti a sebakontroly pri zvýšenej tendencii vyhľadávať dobrodružstvá a vzrušenie. V teste agresivity žalobca skóroval veľmi vysoko, takmer vo všetkých položkách, ktorými sú inštrumentálna agresivita, zlosť v doprave, pôžitok z násilia a tendencie upútavať pozornosť, čo podľa vyjadrenia svedkyne svedčí o tom, že žalobca je veľmi rizikovým vodičom. Svedkyňa taktiež uviedla, že žalobca v úvodnom dotazníku sa vyjadril, že odoslanie na psychologické vyšetrenie považuje za „buzeráciu“, čím podľa svedkyne vyjadril svoj postoj k opatreniam žalovaného zamerané na zníženie nehodovosti. Svedkyňa taktiež uviedla, že v priebehu cieleného rozhovoru žalobca prejavoval potrebu presadzovania subjektívnych potrieb s neochotou kooperácie spojenú s nízkou úrovňou až absenciou sociálnej empatie, čiže ohľaduplnosti voči iným účastníkom premávky na dráhach. Vzhľadom na výsledky získané komplexným vyšetrením svedkyňa posúdila žalobcu ako vodiča nespôsobilého naďalej vykonávať prácu vodiča električky a z hľadiska predikcie rizikovosti ho charakterizovala ako nebezpečného vzhľadom na iných účastníkov premávky na dráhach. Taktiež na pojednávaní konanom dňa 23.11.2016 súd vypočul svedkyňu D.. K. Č., ktorá ňou vypracovaný znalecký posudok o psychickej spôsobilosti žalobcu vypracovaný dňa 16. apríla 2015, ktorý žalobca doručil súdu spolu so žalobou a na základe, ktorého žiadal žalovaného, aby pracovný pomer neskončil, vyhodnotila po zistení skutkových okolností za bezpredmetný a jednoznačne konštatovala, že platí posudok o psychologickom stave žalobcu vypracovaný zamestnávateľom. Svedkyňa uviedla, že žalobca pri vyšetrení zavádzal, uviedol nepravdivé údaje, o čom sa dozvedela následne z rozhovoru s G.. Q.. 8. Súd na pojednávaní konanom dňa 11.03.2020 vypočul svedka C. T., ktorý je predsedom odborov AUTOŠOFÉR Dopravného podniku Bratislava, ktorý potvrdil, že odborová organizácia prerokovala skončenie pracovného pomeru so žalobcom na žiadosť žalovaného, no vo svojej výpovedi, na rozdiel

od písomnosti potvrdzujúcej prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom vypracovanej samotným svedkom, ako predsedom odborovej organizácie uviedol, že išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru, no súd túto skutočnosť vyhodnotil len ako omyl svedka vzhľadom na odstup času, keďže z obsahu listinného dôkazu označeného prerokovanie skončenia pracovného pomeru je zrejmé, že výbor odborov AUTOŠOFÉR v Dopravnom podniku Bratislava prerokoval ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa so žalobcom - vodičom električky a zároveň z tejto písomnosti vyplýva, že so skončením pracovného pomeru členovia odborovej organizácie nesúhlasili, túto skutočnosť potvrdil aj svedok vo svojej výpovedi.. 9. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2020 súd vypočul svedkyňu B. E., ktorá u žalovaného pracuje ako vedúca personálneho oddelenia ktorá potvrdila, že ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením žalovaný prerokováva s odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného tým spôsobom, že odborovým organizáciám žalovaný predloží návrh na prerokovanie danej výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru. Svedkyňa uviedla, že u žalovaného pôsobia štyri odborové organizácie, ktoré rokujú raz mesačne a informujú žalovaného, ako zamestnávateľa, o termínoch zasadnutí. Svedkyňa uviedla, že skôr než ide zamestnávateľ prerokovať skončenie pracovného pomeru s odborovými organizáciami, hľadá voľné pracovné miesto pre dotknutého zamestnanca, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť skôr ako s ním ukončí pracovný pomer. Svedkyňa potvrdila, že žalobcovi bolo ponúknuté pracovné miesto upratovača hygienickej služby, ktoré žalobca odmietol a iné vhodné voľné pracovné miesto žalobcovi žalovaný ponúknuť nemohol z dôvodu, že na iné voľné pracovné miesta bolo potrebné odborné vzdelanie, no túto podmienku žalobca nespĺňal. Svedkyňa ďalej uviedla, že následne boli požiadané všetky odborové organizácie pôsobiace u žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou. Trom odborovým organizáciám boli žiadosti doručené osobne a jednej odborovej organizácii bola táto žiadosť doručovaná poštou, ktorá jediná doručila žalovanému aj písomné vyjadrenie o spôsobe prerokovania skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu. Svedkyňa uviedla, že ďalšie tri odborové organizácie sa do siedmych dní nevyjadrili a teda zamestnávateľ mal za to, že tieto žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom boli týmito odborovými organizáciami prerokované. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca nebol členom žiadnej odborovej organizácie, preto zamestnávateľ požiadal všetky štyri odborové organizácie o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou. 10. Z obsahu listinného dôkazu s označením defenzívna jazda vyplýva, že defenzívnou jazdou je pokojný a predvídavý spôsob vedenia vozidla, ktorý umožňuje vodičovi nedostať sa so do krízovej situácie, identifikovať a predvídať riziká pri premávke na cestách, jazdiť defenzívne v žiadnom prípade neznamená jazdiť pomaly, vystrašene a na príťaž ostatným účastníkom cestnej premávky. Defenzívny vodič dokáže svojim správaním premávku vo svojom bezprostrednom okolí zbaviť stresu, odľahčiť od nervozity, či vzájomným pomáhaním uľahčiť život aj ostatným a tým robiť dopravu bezpečnejšou. Takýto vodič sa snaží predvídať, ako sa budú správať iní účastníci premávky a prispôsobuje tomuto očakávanému chovaniu druhých svoje vlastné konanie. Z obsahu listinného dôkazu vyplývajú aj zásady defenzívnej jazdy, ktoré tak ako súd mal preukázané boli svedkom M. prezentované všetkým vodičom zamestnaným u žalovaného. 11. Súd na návrh žalobcu nariadil v konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvia psychológie a dopravy. Vypracovaním písomného znaleckého posudku súd poveril L. L., D.. Znalec súdu doručil písomný znalecký posudok číslo 8/2017, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýval záver o správnosti výsledkov z mimoriadneho psychologického vyšetrenia vykonaného na žiadosť žalovaného dopravnou psychologičkou G.. G. Q.. Žalobca s obsahom posudku sa nestotožnil a to hlavne z dôvodu, že znalec neodpovedal na všetky položené otázky v uznesení súdu a preto navrhol vypracovanie doplnenia uvedeného znaleckého posudku. Súd návrhu vyhovel a nariadil doplnenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia odvetvia psychológia dopravy a to vypracovaním doplňujúceho znaleckého posudku. Znalec súdu doručil doplnenie pôvodného posudku zodpovedaním na pôvodne položené otázky s rovnakým záverom. 12. Z obsahu listinného dôkazu s označením Pracovná zmluva mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bol založený pracovný pomer dňa 16.04.2013. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplýva dohodnutý druh práce pre žalobcu, ktorý pracoval na pracovnej pozícii vodiča električky, miesto výkonu práce bolo dohodnuté v priestoroch a objektoch žalovaného a na území mesta Bratislavy podľa potreby zamestnávateľa. Z obsahu listinného dôkazu s označením Evidenčný list pracovníka je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil štyroch dopravných nehôd a to 15.07.2014, 30.07.2014, 18.11.2014 a 12.12.2014.

Z obsahu listinného dôkazu s označením Posudok o psychickej pracovnej spôsobilosti vypracovaný G.. G. Q. dňa 07.01.2015 vyplýva, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Z obsahu listinného dôkazu s označením Zápis vypracovaný dňa 12.01.2015 vyplýva, že žalovaný so žalobcom pred doručením výpovede z pracovného pomeru prerokoval skončenie pracovného pomeru so žalobcom, zároveň z obsahu tejto písomnosti vyplýva, že žalovaný ponúkol žalobcovi voľné vhodné pracovné miesto, ktoré žalobca odmietol. Z obsahu listinného dôkazu s označením Žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vypracovaného žalovaným dňa 12.01.2015 vyplýva, že žalovaný požiadal štyri odborové organizácie pôsobiace u žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou podľa ustanovenia . Z obsahu predmetnej písomnosti vyplýva aj informácia žalovaného vo vzťahu k odborovým organizáciám, že pracovný pomer so žalobcom bude skončený z dôvodu nespĺňania predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný v uvedenej písomnosti uviedol, že v posudku psychologickej pracovnej spôsobilosti zo dňa 07.01.2015 je konštatované, že žalobca nie je spôsobilý na výkon práce vodiča. V žiadosti zároveň žalovaný odborové organizácie informoval o splnení si ponukovej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, avšak žalobca ponúknuté voľné vhodné pracovné miesto neprijal. Z obsahu listinného dôkazu - Výpovede zo dňa 05.02.2015 doručenej žalobcovi dňa 06.02.2015, mal súd preukázané, že žalovaný vymedzil výpovedný dôvod v zmysle ustanovenia . tak, že tento výpovedný dôvod bol slovne nezameniteľne, jednoznačne zrozumiteľne formulovaný. Z obsahu výpovede je zrejmé, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi splnil ponukovú povinnosť voľného vhodného pracovného miesta pred tým než žalobcovi doručil výpoveď. Z obsahu písomnosti je taktiež zrejmé, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou. Z obsahu písomnosti zo dňa 21.01.2015 označenej prerokovanie skončenia pracovného pomeru vyplýva, že odborová organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v Dopravnom podniku Bratislava prerokovala na žiadosť žalovaného ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia so žalobcom ako vodičom električky. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že odborová organizácia nesúhlasila so skončením pracovného pomeru so žalobcom z dôvodov uvedených súdom v bode 8. odôvodnenia rozsudku. Z obsahu listinného dôkazu zo dňa 23.04.2015 označeným upozornenie na nové skutočnosti je zrejmé, že žalobca žalovanému oznámil, že absolvoval posúdenie psychickej spôsobilosti v Ústrednom inštitúte vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave a zároveň oznámil žalobcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Spolu s predmetnou písomnosťou bol žalovanému žalobcom doručený aj posudok o psychickej spôsobilosti vypracovaný D.. K. Č., zo dňa 16.04.2015. Z obsahu listinného dôkazu s označením odpoveď na upozornenie na nové skutočnosti, vypracovaného žalovaným dňa 28.04.2015 vyplýva, že žalovaný zotrval na obsahu výpovede, ktorou ukončil pracovný pomer so žalobcom a zároveň trval na skutočnostiach potvrdzujúcich závery psychologického vyšetrenia realizovaného oddelením dopravnej psychológie žalovaného zo dňa 07.01.2015. 13. Podľa (ďalej ) pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa ustanovenia právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa ustanovenia , pracovný pomer možno skončiť výpoveďou, Podľa ustanovenia výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia s.1 ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa ustanovenia výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Podľa ustanovenia s.1, písm. d/, bod1.ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Podľa ustanovenia , ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Podľa ustanovenia výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ustanovenia s.1 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávať pracovné činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe, môžu len zamestnanci, ktorí spĺňajú predpoklady na odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a na psychickú spôsobilosť. Podľa ustanovenia cit. zákona zoznam pracovných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, s uvedením kvalifikačných predpokladov a obsahového zamerania odbornej prípravy podľa určia podľa jednotlivých druhov dráh prevádzkovateľ dráhy a dráhový podnik. Podľa ustanovenia cit. zákona zdravotnou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť z hľadiska zdravotného stavu, vrátane zmyslových schopností. Psychickou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie úroveň psychickej schopnosti vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť. Podľa ustanovenia s. 2cit. zákona zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zisťuje lekárskymi preventívnymi prehliadkami a psychologickým vyšetrením, ktoré sú zamerané na spôsobilosť zamestnanca vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť podľa zoznamu ( ). Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému vyšetreniu. Podľa ustanovenia s.3 cit. zákona mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie zamestnanca sa vykonáva po zavinení alebo spoluzavinení vážnej nehody alebo menšej nehody. Zamestnávateľ určí, či sa mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie vykoná po zavinení incidentu alebo pri podozrení zo zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca, ktorý znižuje alebo inak obmedzuje spôsobilosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť, alebo po prerušení práce presahujúcom šesť mesiacov. Ak zamestnanec bol pri výkone práce účastníkom traumatizujúcej udalosti, najmä priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu odbornú psychoterapeutickú starostlivosť. Podľa Opatrenia na elimináciu vynechaných spojov PR 28/13 bod B/veta druhá a tretia vedúci prevádzky je oprávnený podľa závažnosti zavinenia nariadiť podrobenie sa psychologickému vyšetreniu najneskoršie do troch dní od mimoriadnej udalosti a preskúšaniu autoškole. Podobne postupuje aj u vodičov MHD, ktorí majú časté viac ako tri v období menej ako 12 mesiacov zavinené dopravné nehody, kde je oprávnený nariadiť opätovné skúšanie z pravidiel cestnej premávky, prípadne absolvovanie pohovoru na psychologickom pracovisku. Podľa článku 4 bod 1, písm. e), ec) smernice PR 5/ 10 s názvom Posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti vymedzeného okruhu profesií v Dopravnom podniku Bratislava, a. s. vyplýva, že posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti na vykonávanie konkrétnej pre pracovnej činnosti

pre vymedzený okruh osôb je vykonávané formou dopravno - psychologického vyšetrenia u držiteľov preukazu na vedenie dráhového vozidla a mimoriadne psychologické vyšetrenie, ktoré sa vykonáva po zavinení nehody alebo spoluzavinení nehody na návrh zamestnávateľa alebo podozrení z poklesu psychickej spôsobilosti na vykonávanú pracovnú činnosť na návrh zamestnávateľa, posudzujúceho lekára alebo psychológa v rozsahu, ktorý zodpovedá poklesu psychickej spôsobilosti. Podľa bodu 5článku 4 uvedenej smernice posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti pre potreby dopravného podniku vykonáva výlučne referát dopravnej, pracovnej a poradenskej psychológie certifikovaným dopravným psychológom. Podľa bodu 10 článku 4 smernice posudzovanie psychickej pracovnej spôsobilosti je viazané na dopravno - psychologické metodiky a prípadné ďalšie psychodiagnostické a psycho prognostické techniky podľa výberu certifikovaného dopravného psychológa, ktoré zabezpečuje dopravný podnik prostredníctvom vedúceho referát dopravnej, pracovnej a poradenskej psychológie. 14. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca žalobu doručil súdu včas v zmysle ustanovenia , podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 6.2.2015, čo vyplýva z obsahu výpovede zo dňa 5.2.2015, kde na strane druhej predmetnej písomnosti je uvedený podpis žalobcu potvrdzujúci doručenie výpovede. Výpovedná doba začala žalobcovi plynúť dňa 1.3.2015 a uplynula dňa 30.4.2015, žaloba bola žalobcom súdu doručená počas plynutia prekluzívnej dvojmesačnej lehoty dňa 25.6.2015 15. Súd zároveň uvádza, že výpoveď doručená žalobcovi spĺňa formálne náležitosti a to, že výpoveď je vypracovaná v písomnej forme a výpovedný dôvod, na základe ktorého bol so žalobcom skončený pracovný pomer, bol jasne a nezameniteľne vyšpecifikovaný v zmysle ustanovení . 16. Medzi stranami bolo sporné, či výpoveď z pracovného pomeru bola zamestnávateľom vopred, pred jej doručením žalobcovi, prerokovaná žalovaným s odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného v zmysle ustanovenia . Žalobca v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný doručoval žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom len predsedom odborových organizácií, teda mal za to, že táto žiadosť bola doručená len jednému z členov odborových organizácií. Žalobca ďalej namietal, že medzi žalovaným a odborovou organizáciou nebol vedený dialóg obsahom, ktorého by bolo prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou. 17. Súd na základe vykonaného dokazovania jednoznačne dospel k záveru, že výpoveď doručená žalobcovi bola žalovaným riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov pôsobiacich u žalovaného v zmysle ustanovenia , ako aj v zmysle Kapitoly III. článku 3 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na obsah ktorej poukázal žalobca. Ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať formu skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžite s príslušným odborovým orgánom ako zástupcom zamestnancov, ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa nesplnenie ktorej, v nadväznosti na ustanovenie , spôsobuje ich neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru obsahuje náležitosti výpovede určené v ustanovení , čo znamená, že dôvod výpovede musí byť v žiadosti vymedzený, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným dôvodom, keďže výpovedný dôvod nie je možné dodatočne meniť. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu, pričom za platnú možno považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s výpovedným dôvodom uvedeným pri prerokovávaní výpovede zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Táto výpoveď musí byť prerokovaná vopred a táto podmienka je splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého dôvodu pracovný pomer výpoveďou. Spôsob prerokovania výpovede je už vnútornou záležitosťou zástupcov zamestnancov. Splnenie hmotnoprávnej podmienky účinného prerokovania výpovede v zmysle ustanovenia postačuje, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámia a vezmú ho na vedomie. Súd zároveň dodáva, že neustanovuje formu prerokovania výpovede, neustanovuje povinnosť, aby nevyhnutne k prerokovaniu muselo dôjsť ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Prerokovanie neznamená, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa odborovej organizácie. Cieľom zákonnej úpravy v zmysle je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň, aby jej bola daná možnosť sa k tomuto zámeru zamestnávateľa vyjadriť, respektíve nevyjadriť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.9.2010).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný požiadal o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom pred jej doručením žalobcovi všetky odborové organizácie pôsobiace u žalovaného a to Žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou vypracovanou žalovaným dňa 12.01.2015 (výpoveď následne bola žalobcovi doručovaná dňa 6.2.2015, čo medzi stranami sporu bolo nesporné). V predmetnej žiadosti bol uvedený dôvod, pre ktorý mal byť skončený pracovný pomer výpoveďou so žalobcom. Konkrétne v žiadosti bol uvedený dôvod výpovede podľa ustanovenia (aj keď táto žiadosť neobsahovala odkaz na bod 1. ustanovenia písmena d/ ) zo žiadosti jednoznačne vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi je daná z dôvodu, že žalobca prestal spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v zmysle pracovnej zmluvy. V žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru bolo zároveň uvedené, že žalovaný pri skončení pracovného pomeru so žalobcom vychádzal z obsahu psychologického vyšetrenia, konkrétne z posudku o psychologickej pracovnej spôsobilosti zo dňa 07.01.2015, v ktorom bolo uvedené, že žalobca nie je spôsobilý na výkon práce vodiča električky. Zároveň v uvedenej žiadosti bolo taktiež uvedené žalovaným, že dňa 12.01.2015 si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi splnil aj ponukovú povinnosť a ponúkol žalobcovi voľné vhodné pracovné miesto, ktoré žalobca odmietol prijať. Z rozdeľovníka uvedeného v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru mal súd preukázané, že táto žiadosť bola doručovaná predsedom štyroch odborových organizácií pôsobiacich u žalovaného. Traja predsedovia odborových organizácií svojim podpisom potvrdili prevzatie žiadosti a štvrtej odborovej organizácií, podľa vyjadrenia svedkyne, bola žiadosť doručovaná poštou. Konkrétne išlo o odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, ktorá ako jediná odborová organizácia doručila žalovanému dňa 21.1.2015 písomnosť potvrdzujúcu prekovanie žiadosti žalovaného, no vyjadrila nesúhlasné stanovisko s rozviazaním pracovného pomeru so žalobcom prerokovávanou výpoveďou. Súd na návrh žalobcu vykonal dôkaz výsluchom predsedu odborovej organizácie AUTOŠOFÉR v DP Bratislava C. T., ktorý potvrdil, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou mu bola doručená a výsledkom prerokovania skončenia pracovného pomeru bol písomný nesúhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom. Súd konštatuje že žalovaný riadne prerokoval skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Výsledkom prerokovania nemusí byť súhlas či nesúhlas odborového orgánu k výpovedi danej zamestnancovi. Odborový orgán ani nemusí k zamýšľanej výpovedi zaujať žiadne stanovisko. Splnenie podmienky ustanovenej v nie je podmienené osobným stretnutím zástupcov zamestnávateľa a zástupcov odborového orgánu. Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný doručil odborovým organizáciám pôsobiacim u žalovaného žiadosť o prerokovanie predmetnej výpovede, na základe ktorej bol následne skončený pracovný pomer so žalobcom (uznesenie NS SR sp.zn.5Cdo 255/2008). Žalovaný žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru doručoval síce predsedom odborových organizácií, čo namietal žalobca, že táto žiadosť nebola doručená odborovej organizácii, súd však na túto námietku neprihliadol, keďže predseda odborovej organizácie je štatutárnym zástupcom odborovej organizácie a dokonca odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava aj žalovanému jednoznačne doručili dňa 21.01.2015 písomný nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že odborová organizácia AUTOŠOFÉR v DP Bratislava žiadosť žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou mala doručenú a aj jej obsah prerokovala, čo mal súd preukázané tak výpoveďou predsedu uvedenej organizácie C. T., ako aj z obsahu samotnej písomnosti potvrdzujúcej prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou. V písomnosti je uvedené, že žiadosť prerokoval výbor odborov AUTOŠOFÉR v DP Bratislava. Ostatné tri odborové organizácie sa nevyjadrili, čo neznamená, že žalovaný by si nesplnil povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou, keďže zákon predpokladá, že odborová organizácia nemusí zaujať žiadne stanovisko a po uplynutí zákonom určenej lehoty sa má za to, že došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru či výpoveďou, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Súd zároveň dodáva, že žalovaný postupoval vo vzťahu k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru so žalobcom aj v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na obsah ktorej sa odvolával žalobca. V kolektívnej zmluve v Kapitole III článku 3 bod 2. je uvedené, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné. Kolektívna zmluva nevymedzuje nad rámec žiadne iné povinnosti zamestnávateľovi vo vzťahu k zástupcom zamestnancov pri prerokovaní skončenia pracovného pomeru so zamestnancami tak výpoveďou, alebo okamžite .

18. Súd následne skúmal, či bol naplnený výpovedný dôvod podľa ustanovenia s. 1, písm. d/, bod 1. , podľa ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, ktorý žalovaný vymedzil v písomnej výpovedi zo dňa 5.2.2015 a na základe ktorého došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom a či bola naplnená podmienka ustanovenia , v zmysle ktorého zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Z vykonaného dokazovania súd jednoznačne dospel k záveru, že zamestnávateľ postupoval vo vzťahu k žalobcovi v zmysle , ako aj v zmysle citovaných interných predpisov, keď žalobca bol nadriadeným zamestnancom (vypočutým svedkom Š. M.) odporučený na mimoriadne psychologické vyšetrenie pre podozrenie z poklesu psychickej spôsobilosti na vykonávanú pracovnú činnosť z dôvodu, že žalobca v priebehu časového úseku od júla 2014 do decembra 2014 bol účastníkom dopravných nehôd. Z posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti, vypracovaného G.. G. Q., mal súd preukázané, že žalobca podľa výsledkov dopravno psychologického vyšetrenia, vykonaného dňa 07.01.2015, nebol spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Doterajšou prácou bola práca žalobcu ako vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Záver posudku uvedený G.. G.. Q. bol ako správny vyhodnotený aj súdom ustanoveným znalcom z odboru psychológia, odvetvia psychológia dopravy D.. L. L., ktorý jednoznačne tak v znaleckom posudku číslo 8/2017, ako aj v doplňujúcom znaleckom posudku potvrdil správnosť výberu diagnostických metód G.. G. Q. a zároveň vylúčil možnosť subjektívneho vplyvu psychologičky na výsledok psychologického vyšetrenia žalobcu. Súdom ustanovený znalec uviedol, že žalobca bol psychologicky vyšetrený v zmysle zákona číslo o dráhach a psychologička pri výbere testov postupovala v zmysle vyhlášky číslo Znalec v písomnom posudku uviedol, že psychologické vyšetrenie je koncipované tak, aby boli vylúčené všetky subjektívne vplyvy posudzujúceho psychológa. Znalec uviedol, že samotné psychodiagnostické metódy sú konštruované tak, aby zabezpečili objektívne posudzovanie a preto bývajú každých 10 až 15 rokov štandardizované na príslušnú populáciu. Znalec uviedol, že dopravno psychologické vyšetrenie môže vykonať iba psychológ, ktorý má certifikáciu z dopravnej psychológie. Psychodiagnostické metódy, ktoré používa dopravný psychológ musia byť štandardizované a z odborného hľadiska sú subjektívne otázky z vyšetrenia vylúčené. Znalec v posudku uviedol, že psychodiagnostika nepozná testy z objektívnych alebo subjektívnych výstupov. Znalec v posudku konštatoval, že zamestnávateľ mimoriadne psychologické vyšetrenie žalobcu navrhol vykonať po podozrení, že pri dopravných nehodách, ktorých žalobca ako zamestnanec bol účastníkom, môže určitú úlohu zohrávať psychická spôsobilosť žalobcu. Tieto skutočnosti v plnom rozsahu potvrdilo mimoriadne psychologické vyšetrenie. Znalec taktiež uviedol, že na základe skúmaného psychologického posudku vyhotoveného dopravným psychológom žalovaného je možné vyvodiť záver, že žalobca je psychicky nespôsobilý na vedenie dráhového vozidla. Znalec v posudku zároveň uviedol, že psychológ železníc (D.. K. Č.) uzatvoril psychologické vyšetrenie žalobcu až po dodatočnom opečiatkovaní žiadosti o posúdenie na vedenie električky. Celé psychologické vyšetrenie u psychológa železníc bolo bezpredmetné, nadbytočné a znalec zároveň uviedol, že nech by bol záver vyšetrenia akýkoľvek, bol by zavádzajúci, lebo nemohol slúžiť ako argument, že psychická pracovná spôsobilosť sa u žalobcu zmenila. Znalec zároveň uviedol, že na základe uvedeného posudku by mohol žalobca nastúpiť do zamestnania u železníc. Znalec jednoznačne konštatoval, že Železnice Slovenskej republiky a Dopravný podnik mesta Bratislavy sú dve samostatné inštitúcie, ktoré výber pracovníkov robia vo vlastnej kompetencii. Z vykonaného dokazovania následne mal súd preukázané, že po doručení psychologického posudku vypracovaného G.. G. Q. žalovaný pred doručením výpovede žalobcovi dňa 6.2.2015 prerokoval so žalobcom dňa 12.1.2015 možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia , bod 1. a ponúkol žalobcovi vhodnú pracovnú pozíciu a to pracovnú pozíciu upratovač - hygienická služba na Úseku služieb a investícií z dôvodu, že žalovaný iné voľné pracovné miesta nemohol žalobcovi ponúknuť z dôvodu, že žalobca nespĺňal predpoklady vyžadovaného odborného vzdelania. Žalobca voľné pracovné miesto upratovača - hygienická služba na Úseku služieb a investícií odmietol, čo je zrejmé zo zápisu zo dňa 12.01.2015 obsahujúceho podpis

žalobcu a dvoch pracovníkov personálneho referátu žalovaného a taktiež táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Súd zároveň dodáva, že žalovaný, ako subjekt vykonávajúci prepravu osôb v rámci mesta Bratislavy, je povinný dbať na bezpečnosť prepravovaných osôb a teda je povinný ako zamestnávateľ mať zamestnaných vodičov dopravných prostriedkov spĺňajúcich všetky predpoklady pre výkon povolania. Žalovaný ako zamestnávateľ má povinnosť zamestnávať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob výkonu práce (vodič električky) v záujme ochrany osôb využívajúcich dopravené služby žalovaného, ako aj ďalších účastníkov dopravy. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by sa žalovaný vo vzťahu k osobe žalobcu správal diskriminačne ( ). Závery vypočutého svedka Š.. M. vo vzťahu k indikovanému mimoriadnemu psychologickému vyšetreniu žalobcu boli potvrdené psychológom (G.. G. Q. a súdom ustanoveným znalcom). 19. Súd na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca na základe posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti, vypracovaného dňa 7.1.2015 G.. G. Q., dopravným psychológom zamestnaným u žalovaného prestal byť spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti a to na výkon práce vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca prestal spĺňať predpoklady na výkon vodiča električky v zmysle ustanovenia zákona o dráhach. Ako súd už uviedol vyššie, závery posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti ako správne boli vyhodnotené súdom ustanoveným znalcom, ktorý jednoznačne v odpovediach uviedol, že psychologička G.. G. Q. ani nemohla použiť iné metódy ako ňou zvolené a pri vypracovaní psychologického posudku subjektívne posúdenie psychológa vyšetrovanej osoby je vylúčené. Súd zároveň udáva, že nemohol prihliadnuť na obsah posudku o psychickej spôsobilosti žalobcu vypracovaný D.. K. Č., zamestnanou v Ústrednom inštitúte vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave, ktorá bola žalobcom požiadaná o jeho vypracovanie po tom, čo už žalobcovi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru na základe posudku vypracovaného dopravným psychológom G.. G. Q.. Psychologička D.. K. Č. jednoznačne uviedla, že obsah ňou vypracovaného znaleckého posudku odvoláva a na závery tohto psychologického posudku nie je možné prihliadať z dôvodov, že žalobca pri psychologickom vyšetrení ju zavádzal, uvádzal nepravdivé údaje, čo sa dozvedela z rozhovoru s G.. Q.. 20. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd má za preukázané, že pracovný pomer založený medzi stranami sporu pracovnou zmluvou zo dňa 16.4.2013 (čo medzi stranami sporné nebolo) bol platne ukončený výpoveďou zo dňa 05.02.2015, doručenou žalovaným žalobcovi dňa 06.02.2015, v zmysle ustanovenia bod1. . Výpoveď doručená žalobcovi spĺňa tak formálne ako hmotnoprávne podmienky jej platnosti. Výpoveď doručovaná žalovaným žalobcovi bola vypracovaná žalovaným v písomnej forme, žalobcovi bola riadne doručená. Žalobcovi pred doručením výpovede bolo žalovaným ponúknuté voľne pracovné miesto, ktoré žalobca odmietol. Obsah výpovede bol riadne prerokovaný s odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného pred jej doručením žalobcovi. Žalovaný vo výpovedi riadne vymedzil výpovedný dôvod skončenia pracovného pomeru zo žalobcom, ktorého skutková podstata v zákone definovaná bola vykonaným dokazovaním preukázaná. Súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k uplatneným ďalším nárokom žalobcom, ktorý sa domáhal aj určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, ako aj vo vzťahu k uplatnenému mzdovému nároku z dôvodu, že žalovaný so žalobcom pracovný pomer skončil platne a teda žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . Vo vzťahu k určeniu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá súd uvádza, že takému návrhu vyhovieť nebolo možné, keďže žalovaný so žalobcom pracovný pomer skončil platne. 21. Podľa ustanovenia obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent z dôvodu, že v konaní mal žalovaný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ /. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/ /. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ /. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/ /. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.

V Bratislave, dňa 8.9.2021