Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A.. B. M., U. N.Ň. XX.XX.XXXX, F. R. D. Č.. X, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova č. 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o určenie, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.04.2013 naďalej trvá, o priznaní nároku na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.09.2021, č.k. -505, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 2, ust. , , ,, , , , , , (ďalej len „ “), a , , a o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Po tom, ako súd prvej inštancie ustálil, že žalobca podal žalobu v prekluzívnej lehote, konštatujúc že výpoveď doručená žalobcovi spĺňa formálne náležitosti a výpovedný dôvod v nej uvedený je formulovaný jasne a nezameniteľne, pristúpil súd prvej inštancie k preskúmavaniu dôvodnosti žalobcom podaného žalobného návrhu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď doručená žalobcovi bola žalovaným riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov pôsobiacich u žalovaného v zmysle ustanovenia , ako aj v zmysle Kapitoly III. článku 3 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na obsah ktorej poukázal žalobca. Zohľadňujúc skutočnosť, že spôsob prerokovania výpovede je vnútornou záležitosťou zástupcov zamestnancov, na splnenie hmotnoprávnej podmienky účinného prerokovania výpovede v zmysle ustanovenia bolo postačujúcim, ak sa s ním zástupcovia zamestnancov oboznámili a vzali ho na vedomie. Zároveň doplnil, že neustanovuje formu prerokovania výpovede, neustanovuje povinnosť, aby nevyhnutne k prerokovaniu muselo dôjsť ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Vzhliadol na to, že žalovaný požiadal o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom pred jej doručením žalobcovi všetky odborové organizácie pôsobiace u žalovaného, a to Žiadosťou o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou vypracovanou žalovaným dňa

12.01.2015 (výpoveď následne bola žalobcovi doručovaná dňa 6.2.2015, čo medzi stranami sporu bolo nesporné). V predmetnej žiadosti bol uvedený dôvod, pre ktorý mal byť skončený pracovný pomer výpoveďou so žalobcom. V žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru bolo zároveň uvedené, že žalovaný pri skončení pracovného pomeru so žalobcom vychádzal z obsahu psychologického vyšetrenia, konkrétne z posudku o psychologickej pracovnej spôsobilosti zo dňa 07.01.2015, v ktorom bolo uvedené, že žalobca nie je spôsobilý na výkon práce vodiča električky. Zároveň v uvedenej žiadosti bolo taktiež uvedené žalovaným, že dňa 12.01.2015 si žalovaný vo vzťahu k žalobcovi splnil aj ponukovú povinnosť a ponúkol žalobcovi voľné vhodné pracovné miesto, ktoré žalobca odmietol prijať. Z rozdeľovníka uvedeného v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru mal súd prvej inštancie za preukázané, že táto žiadosť bola doručovaná predsedom štyroch odborových organizácií pôsobiacich u žalovaného. Traja predsedovia odborových organizácií svojim podpisom potvrdili prevzatie žiadosti a štvrtej odborovej organizácií, podľa vyjadrenia svedkyne, bola žiadosť doručovaná poštou. Konkrétne išlo o odborovú organizáciu Odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava, ktorá ako jediná odborová organizácia doručila žalovanému dňa 21.01.2015 písomnosť potvrdzujúcu prekovanie žiadosti žalovaného, no vyjadrila nesúhlasné stanovisko s rozviazaním pracovného pomeru so žalobcom prerokovávanou výpoveďou. Predseda odborovej organizácie AUTOŠOFÉR v DP Bratislava C. T. potvrdil, že žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou mu bola doručená a výsledkom prerokovania skončenia pracovného pomeru bol písomný nesúhlas so skončením pracovného pomeru so žalobcom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný riadne prerokoval skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Majúc za to, že výsledkom prerokovania nemusí byť súhlas či nesúhlas odborového orgánu k výpovedi danej zamestnancovi. Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný doručil odborovým organizáciám pôsobiacim u žalovaného žiadosť o prerokovanie predmetnej výpovede, na základe ktorej bol následne skončený pracovný pomer so žalobcom (uznesenie NS SR sp.zn.5Cdo 255/2008). Žalovaný žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru doručoval síce predsedom odborových organizácií, čo namietal žalobca, že táto žiadosť nebola doručená odborovej organizácii, súd prvej inštancie však na túto námietku neprihliadol, keďže predseda odborovej organizácie je štatutárnym zástupcom odborovej organizácie a dokonca odbory AUTOŠOFÉR v DP Bratislava aj žalovanému jednoznačne doručili dňa 21.01.2015 písomný nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom. Ostatné tri odborové organizácie sa nevyjadrili, čo neznamená, že žalovaný by si nesplnil povinnosť prerokovať skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou, keďže zákon predpokladá, že odborová organizácia nemusí zaujať žiadne stanovisko a po uplynutí zákonom určenej lehoty sa má za to, že došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru či výpoveďou, alebo okamžitým skončením pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Žalovaný postupoval vo vzťahu k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru so žalobcom aj v zmysle Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, na obsah ktorej sa odvolával žalobca. Upriamil pozornosť na to, že v kolektívnej zmluve v Kapitole III článku 3 bod 2. je uvedené, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné. Súd prvej inštancie následne skúmal, či bol naplnený výpovedný dôvod podľa ustanovenia , , bod 1. . Z vykonaného dokazovania jednoznačne dospel k záveru, že zamestnávateľ postupoval vo vzťahu k žalobcovi v zmysle , ako aj v zmysle citovaných interných predpisov, keď žalobca bol nadriadeným zamestnancom (vypočutým svedkom Š. M.) odporučený na mimoriadne psychologické vyšetrenie pre podozrenie z poklesu psychickej spôsobilosti na vykonávanú pracovnú činnosť z dôvodu, že žalobca v priebehu časového úseku od júla 2014 do decembra 2014 bol účastníkom dopravných nehôd. Z posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti, vypracovaného G.. G. Q., mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca podľa výsledkov dopravno-psychologického vyšetrenia, vykonaného dňa 07.01.2015, nebol spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Doterajšou prácou bola práca žalobcu ako vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Záver posudku uvedený G.. G.. Q. bol ako správny vyhodnotený aj súdom ustanoveným znalcom z odboru psychológia, odvetvia psychológia dopravy D.. L. L., ktorý jednoznačne tak v znaleckom posudku číslo 8/2017, ako aj v doplňujúcom znaleckom posudku potvrdil správnosť výberu diagnostických metód G.. G. Q. a zároveň vylúčil možnosť subjektívneho vplyvu psychologičky na výsledok psychologického vyšetrenia žalobcu. Súdom ustanovený znalec uviedol, že žalobca bol psychologicky vyšetrený v zmysle a psychologička pri výbere testov postupovala v zmysle vyhlášky číslo . Znalec v písomnom posudku uviedol, že psychologické vyšetrenie je koncipované tak, aby boli vylúčené všetky subjektívne vplyvy posudzujúceho psychológa. Znalec uviedol, že samotné psychodiagnostické metódy sú konštruované tak, aby zabezpečili objektívne posudzovanie a preto bývajú každých 10 až 15 rokov štandardizované na príslušnú populáciu. Znalec

uviedol, že dopravno-psychologické vyšetrenie môže vykonať iba psychológ, ktorý má certifikáciu z dopravnej psychológie. Psychodiagnostické metódy, ktoré používa dopravný psychológ musia byť štandardizované a z odborného hľadiska sú subjektívne otázky z vyšetrenia vylúčené. Znalec v posudku uviedol, že psychodiagnostika nepozná testy z objektívnych alebo subjektívnych výstupov. Znalec v posudku konštatoval, že zamestnávateľ mimoriadne psychologické vyšetrenie žalobcu navrhol vykonať po podozrení, že pri dopravných nehodách, ktorých žalobca ako zamestnanec bol účastníkom, môže určitú úlohu zohrávať psychická spôsobilosť žalobcu. Tieto skutočnosti v plnom rozsahu potvrdilo mimoriadne psychologické vyšetrenie. Znalec taktiež uviedol, že na základe skúmaného psychologického posudku vyhotoveného dopravným psychológom žalovaného je možné vyvodiť záver, že žalobca je psychicky nespôsobilý na vedenie dráhového vozidla. Znalec v posudku zároveň uviedol, že psychológ železníc (D.. K. Č.) uzatvoril psychologické vyšetrenie žalobcu až po dodatočnom opečiatkovaní žiadosti o posúdenie na vedenie električky. Celé psychologické vyšetrenie u psychológa železníc bolo bezpredmetné, nadbytočné a znalec zároveň uviedol, že nech by bol záver vyšetrenia akýkoľvek, bol by zavádzajúci, lebo nemohol slúžiť ako argument, že psychická pracovná spôsobilosť sa u žalobcu zmenila. Znalec zároveň uviedol, že na základe uvedeného posudku by mohol žalobca nastúpiť do zamestnania u železníc. Znalec jednoznačne konštatoval, že Železnice Slovenskej republiky a Dopravný podnik mesta Bratislavy sú dve samostatné inštitúcie, ktoré výber pracovníkov robia vo vlastnej kompetencii. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že po doručení psychologického posudku vypracovaného G.. G. Q. žalovaný pred doručením výpovede žalobcovi dňa 06.02.2015 prerokoval so žalobcom dňa 12.01.2015 možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . a ponúkol žalobcovi vhodnú pracovnú pozíciu, a to pracovnú pozíciu upratovač - hygienická služba na Úseku služieb a investícií z dôvodu, že žalovaný iné voľné pracovné miesta nemohol žalobcovi ponúknuť z dôvodu, že žalobca nespĺňal predpoklady vyžadovaného odborného vzdelania. Žalobca voľné pracovné miesto upratovača - hygienická služba na Úseku služieb a investícií odmietol, čo je zrejmé zo zápisu zo dňa 12.01.2015 obsahujúceho podpis žalobcu a dvoch pracovníkov personálneho referátu žalovaného a taktiež táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Zároveň dodal, že žalovaný, ako subjekt vykonávajúci prepravu osôb v rámci mesta Bratislavy, je povinný dbať na bezpečnosť prepravovaných osôb a teda je povinný ako zamestnávateľ mať zamestnaných vodičov dopravných prostriedkov spĺňajúcich všetky predpoklady pre výkon povolania. Žalovaný ako zamestnávateľ má povinnosť zamestnávať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob výkonu práce (vodič električky) v záujme ochrany osôb využívajúcich dopravené služby žalovaného, ako aj ďalších účastníkov dopravy. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa žalovaný vo vzťahu k osobe žalobcu správal diskriminačne ( ). Závery vypočutého svedka Š.. M. vo vzťahu k indikovanému mimoriadnemu psychologickému vyšetreniu žalobcu boli potvrdené psychológom (G.. G. Q. a súdom ustanoveným znalcom). Mal tak za preukázané, že žalobca na základe posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti, vypracovaného dňa 07.01.2015 G.. G. Q., dopravným psychológom zamestnaným u žalovaného prestal byť spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti, a to na výkon práce vodiča električky v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobca prestal spĺňať predpoklady na výkon vodiča električky v zmysle ustanovenia . Uvedené závery posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti boli ako správne boli vyhodnotené súdom ustanoveným znalcom, ktorý jednoznačne v odpovediach uviedol, že psychologička G.. G. Q. ani nemohla použiť iné metódy ako ňou zvolené a pri vypracovaní psychologického posudku subjektívne posúdenie psychológa vyšetrovanej osoby je vylúčené. Nemohol prihliadnuť na obsah posudku o psychickej spôsobilosti žalobcu vypracovaný D.. K. Č., zamestnanou v Ústrednom inštitúte vzdelávania a psychológie Železníc Slovenskej republiky v Bratislave, ktorá bola žalobcom požiadaná o jeho vypracovanie po tom, čo už žalobcovi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru na základe posudku vypracovaného dopravným psychológom G.. G. Q.. Psychologička D.. K. Č. jednoznačne uviedla, že obsah ňou vypracovaného znaleckého posudku odvoláva a na závery tohto psychologického posudku nie je možné prihliadať z dôvodov, že žalobca pri psychologickom vyšetrení ju zavádzal, uvádzal nepravdivé údaje, čo sa dozvedela z rozhovoru s G.. Q.. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že pracovný pomer založený medzi stranami sporu pracovnou zmluvou zo dňa 16.04.2013 (čo medzi stranami sporné nebolo) bol platne ukončený výpoveďou zo dňa 05.02.2015, doručenou žalovaným žalobcovi dňa 06.02.2015, v zmysle ustanovenia . . Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to aj vo vzťahu k uplatneným ďalším nárokom žalobcom, ktorý sa domáhal aj určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, ako aj vo vzťahu k uplatnenému mzdovému nároku vychádzajúc z toho, že žalovaný so žalobcom pracovný pomer skončil platne a teda žalobcovi nevznikol

nárok na náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru v zmysle ustanovenia . Vo vzťahu k určeniu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá súd prvej inštancie uviedol, že takému návrhu vyhovieť nebolo možné, keďže žalovaný so žalobcom pracovný pomer skončil platne.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. 255 ods. 1, a (ďalej len „ “) a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že v konaní mal žalovaný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. V zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. , ,, , , , , . Vo vzťahu k vyhodnoteniu dôkazov súdom odvolateľ uviedol, že považuje znalecký posudok vypracovaný D.. K. Č. zo dňa 16.04.2015 za listinný dôkaz, ktorý preukazuje jeho plnú spôsobilosť na vykonanie práce, nakoľko neexistuje žiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval vykonanie doplnenia znaleckého posudku, či už v ústnej alebo písomnej forme, a zároveň znalecký posudok nebol žiadnym relevantným zákonným spôsobom spochybnený. Vyjadrenie svedkyne D.. K. Č., ktorým vyhodnotila znalecký posudok za bezpredmetný je právne bezobsažným a neodôvodneným konštatovaní, ale svedkyňa toto vyhlásenie vykonala ako zamestnanec žalovaného v dôsledku konfliktu lojality a preto sa s vyhodnoteným predmetného znaleckého posudku súdom nestotožnil a považuje v tejto časti rozsudok za arbitrárny a nepreskúmateľný. Naopak tento dôkaz spochybňuje znalecký posudok o psychickej pracovnej spôsobilosti žalobcu zo dňa 07.01.2015 vypracovaný G.. G. Q.. I keď súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie psychológie a dopravy a poveril vypracovaním znaleckého posudku L. L., D.. predmetný znalecký posudok je bez výpovednej hodnoty, nakoľko znalec neodpovedal na kľúčové položené otázky a to ani v doplnení znaleckého posudku. Namietal, že konajúci súd obsah listinného dôkazu s označením Zápis vypracovaný dňa 12.01.2015 nesprávne vyhodnotil tak, že žalovaný požiadal štyri odborové organizácie pôsobiace u žalovaného o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou podľa ust. . Mal za to, že výpoveď doručená žalobcovi nebola žalovaným riadne vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, teda so štyrmi odborovými organizáciami pôsobiacimi u žalovaného, tak ako to má na mysli a Kapitola III článku 3 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Z obsahu písomnosti zo dňa 21.01.2015 označenej prerokovanie skončenia pracovného pomeru vyplýva, že odborová organizácia Odbory AUTOŠOFÉR v Dopravnom podniku Bratislava prerokovala na žiadosť žalovaného ukončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. so žalobcom ako vodičom električky. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že odborová organizácia nesúhlasila so skončením pracovného pomeru so žalobcom z dôvodov uvedených súdom v bode 8. odôvodnenia rozsudku. V konaní poukazoval na to, že žalovaný nesprávne doručoval žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom len predsedom jednotlivých odborových organizácií, ako fyzickým osobám, teda orgánu, ktorý Zákonník práve nepozná, pričom odborový orgán je orgánom kolektívnym a zo žiadneho právneho predpisu ani z kolektívnej zmluvy nevyplýva, že by takýto postup komunikácie zamestnávateľa s odborovými organizáciami bol dohodnutý a to s poukazom a č. 5 smernice 2002/14 ES ako aj s poukazom na ust. bodu 1.2.1 v spojení s bodom 1.1.2 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, kde je explicitne definovaný pojem „prerokovanie“ ako povinnosť zoznámiť základnú odborovú organizáciu teba v tomto prípade výbor ako kolektívny orgán s návrhom a požiadať ju o stanovisko. Cieľom zákonnej úpravy v zmysle je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii ako takej - nie iba fyzickej osobe hoci aj v postavení predsedu a zároveň, aby táto odborová organizácia mal možnosť sa k tomuto zámeru vyjadriť, respektíve nevyjadriť ( rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 28.09.2010). Z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by žalovaný požiadal o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom pred jej doručením čo i len jednu odborovú organizáciu pôsobiacu u žalovaného. Z rozdeľovníka uvedeného v žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru vyplýva, že predmetná žiadosť bola doručená predsedom štyroch odborových organizácií pôsobiacich u žalovaného a nie odborovému orgánu ako takému ktorým je výbor. Rozhodujúcou je tak skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že doručil štyrom odborovým organizáciám ako takým pôsobiacim u žalovaného žiadosť o prerokovanie predmetnej výpovede, na základe ktorej bol následne skončený pracovný pomer so žalobcom ( uznesenie NS SR sp.zn. ). Tri odborové organizácie sa vôbec k výpovedi

nevyjadrili, čo neznamená, že takúto povinnosť majú, ale na druhej strane nemožno z uvedeného ani usúdiť, že by sa výbor ako kolektívny orgán výpoveďou zaoberal, teda ju vzal na vedomie. S poukazom na Kapitolu III článku 3 bod 2 kolektívnej zmluvy mal za to, že výpoveď doručená žalobcovi nespĺňa hmotnoprávne podmienky jej platnosti. Rovnako žalovaný nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel príp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a vecne správne. Majúc za to, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vzhľadom k uvedenému žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím v spojení s , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu a konštatuje jeho správnosť ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. , odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne na základe Posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti vypracovaného G.. G. Q. dospel k záveru, že nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na znalecký posudok D.. K. Č. zo dňa 16.04.2015, ktorý si dal žalobca sám vypracovať, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na indikovanú potrebu mimoriadneho psychologického vyšetrenia nebolo postačujúcim periodické psychologické vyšetrenie, t.z. v rozsahu znaleckého posudku D.. K. Č. zo dňa 16.04.2015. Vychádzajúc z vyjadrenie žalovaného, ktorý odôvodnil vykonanie mimoriadneho psychologického vyšetrenia žalobcu skutočnosťou, že v priebehu mesiacov júl až december 2014 bol žalobca účastným 4 dopravných nehôd, so vzniknutou majetkovou škodou a škodou na zdraví, potreba vykonania mimoriadneho psychologického vyšetrenia žalobcu vyplýva z čl. 4

bod 1 písm. ec) Posudzovania psychickej pracovnej spôsobilosti vymedzeného okruhu profesií v DPB, a.s (Smernica PR 5/10 - Čl. 43). Preto závery D.. K. Č. v posudku zo dňa 16.04.2015, že žalobca je spôsobilou osobou na vykonávanie práce vodič električky, prijaté na základe psychologického vyšetrenia žalobcu, ktoré svojom obsahom nemalo charakter mimoriadneho psychologického vyšetrenia, neboli spôsobilé spochybniť závery posudku vypracovaného G.. G. Q.. Pričom je nesporným, že z obsahu posudku o psychickej pracovnej spôsobilosti zo dňa 07.01.2015 vypracovaného G.. G. Q.u vyplýva, že na základe výsledkov dopravno-psychologického vyšetrenia vykonaného dňa 07.01.2015, žalobca nie spôsobilým vykonávať navrhnutú alebo doterajšiu prácu. Skutočnosť, že žalobca stratil spôsobilosť vykonávať navrhnutú alebo doterajšiu prácu, tak ako to vyplynulo zo záverov posudku vypracovaného G.. G. Q., bola potvrdená aj závermi znalca D.. L. L., D.., obsiahnutými v Znaleckom vyjadrení č. 40/2019 k Znaleckému posudku 8/2017 ( str. 378) , kde znalec uviedol : „Po preštudovaní kvantitatívnych položiek mimoriadneho psychologického vyšetrenia žalobcu konštatujem, že žalobca nesplnil podmienky najmä pri týchto psychologických faktoroch : Test periférnej percepcie - zorné pole nezodpovedá priemernej požadovanej úrovni (PR :22), test tendencie k rizikovému správaniu - vysoká miera riskantnosti ( RP:8), osobnostné vlastnosti : zmysel pre zodpovednosť - znížená miera (PR : 15), sebakontrola - podpriemer (PR : 24), tendencia vyhľadávať dobrodružstvo a vzrušenie - výrazný podpriemer (PR:6), test agresívneho správania pri vedení motorového vozidla, : inštrumentálna agresia

- výrazne zvýšená ( PR :96), agravácia - výrazne zvýšená (PR : 89), tendencia upútať pozornosť - výrazne zvýšená ( PR : 91), pôžitok z násilia - výrazne zvýšený (PR :90)“. Pokiaľ odvolateľ uvádzal, že posudok vypracovaný D.. K. Č. nebol relevantným spôsobom spochybnený a neexistoval tak dôvod na vykonanie doplnenie znaleckého posudku, odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalovaný v konaní pre súdom prvej inštancie závery posudku D.. K. Č. spochybnil, čo žalobca vyhodnotil tak, že navrhol vo veci nariadenie znaleckého dokazovania a následne požiadal o doplnenie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie na základe žiadosti žalobcu nariadil znalecké dokazovanie ako i následne doplnenie znaleckého dokazovania doplnením znaleckého posudku č. 8/2017, a to práve v zmysle vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 25.01.2018, t.z. aby sa znalec vyjadril k námietkam žalobcu k už vypracovanému znaleckému posudku. Pokiaľ odvolateľ namietal, že znalecký posudok vrátane jeho doplnenia vypracovaný znalcom D.. L. L. je bez výpovednej hodnoty, nakoľko znalec neodpovedal na kľúčové otázky, je potrebné uviesť, že tieto námietky je potrebné vyhodnocovať v kontexte s tým, že žalobcom kladené otázky boli v prevažnej miere sugestívne a neopodstatnené a tak ako vyplýva z doplnenia znaleckého posudku boli znalcom už v prevažnej miere zodpovedané v znaleckom posudku. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. Preto spochybňovanie záverov znalca len z dôvodu, že jeho závery neboli súladnými s predstavami žalobcu, nie je dôvodným.

11. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odvodzoval od toho, že žalovaný nesprávne doručoval žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobcom len predsedom odborových organizácií, nie odborovému orgánu ako kolektívnemu orgánu. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. V ostatne citovanom ustanovení sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa. Cieľom takejto právnej úpravy je umožniť zástupcom zamestnancov, aby mohli ovplyvniť rozhodovanie zamestnávateľa o tom, či a ako sa pracovný pomer skončí. Ingerencia zástupcov zamestnancov

je namieste, ak ide o tak závažnú skutočnosť, ako je strata zamestnania. Citované ustanovenie nebráni zamestnávateľovi platne skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, aj keď zástupca zamestnancov neudelil kladný súhlas k uvedenému skončeniu pracovného pomeru. Splnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa podľa musí byť charakterizovaný najmenej dvomi skutočnosťami - k prerokovaniu so zástupcami zamestnancov musí dôjsť vopred a súčasne obsah zamestnávateľom žiadaného prerokovania s odkazom na musí byť dostatočne určitý. Dostatočná určitosť žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru sa prejavuje predovšetkým v určitosti obsahu právneho úkonu (identifikácia strán, doba jeho realizácie a prípadné podmienky uskutočnenia). Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svoju povinnosť pre neho vyplývajúcu z ustanovenia v plnom rozsahu splnil tým, že listom zo 12.01.2015 označeným ako „Žiadosť o prerokovanie skončenie pracovného pomeru výpoveďou“, t.z. vopred pred skončením pracovného pomeru so žalobcom, požiadal základnú odborovú organizáciu pri DPB, a.s. BOZV MHD o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalovaný žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru doručoval predsedom odborových organizácii, z čoho odvodzoval nesplnenie podmienok uvedených v ust. , tieto námietky nezodpovedajú platnej právnej úprave, a to ust. . Podľa citovaného ustanovenia právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Odvolací súd nepovažuje za zodpovedajúce platnej právnej úprave vyvodiť neplatnosť právneho úkonu (výpovede) zamestnávateľa z toho, že žiadosť o prerokovanie skončenie pracovného pomeru výpoveďou so žalobcom podľa rozdeľovníka doručoval žalovaný predsedom odborovej organizácie, a vyvodiť tak záver, že príslušní zástupcovia zamestnancov jeho žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru neprerokovali spôsobom, ktorý by zodpovedal náležitej ochrane práv zamestnancov. Z obsahu predmetnej žiadosti jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o doručovanie predsedom odborovej organizácie, t.z. reprezentantom výboru základnej odborovej organizácie ako štatutárneho orgánu navonok, nie konkrétnym fyzickým osobám, ako namietal odvolateľ. Pričom forma prerokovania nie je zákonom určená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Upriamujúc pozornosť na to, že zamestnávateľ, ktorý splnil svoju zákonnú povinnosť predložiť žiadosť o prerokovanie výpovede, nemá možnosť ovplyvniť proces a výsledok prerokovania jeho žiadosti. Je vecou príslušnej odborovej organizácie, či vôbec, kedy a akou formou žiadosť zamestnávateľa prerokujú, a teda ako sa zhostia svojej úlohy chrániť práva zamestnancov. Tomuto záveru nasvedčuje aj ustálená právna prax dochádzajúca k záveru, že výsledok prerokovania výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zástupcov zamestnancov, ako aj ich prípadný nesúhlas s dôvodmi alebo s inými okolnosťami jednostranného skončenia pracovného pomeru, nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k platnosti, ani účinnosti výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ustanovenie nebráni zamestnávateľovi platne skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, aj keď zástupca zamestnancov neudelil kladný súhlas k uvedenému skončeniu pracovného pomeru. Zástupcovia zamestnancov nemusia dokonca k zamýšľanej výpovedi alebo okamžitému skončeniu pracovného pomeru zaujať ani žiadne stanovisko. Právo veci rozhodnúť má výlučne zamestnávateľ. Naostatok vo svojom ustanovení , posledná veta ustanovuje zákonnú domnienku, že ak v lehotách ním ustanovených k prerokovaniu nedôjde, platí že k prerokovaniu došlo.

12. Vo vzťahu odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. V podanom odvolaní odvolateľ nekonkretizoval, ktoré dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, hoci boli tvrdené, a odvolací súd ani preskúmaním obsahu spisu naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu nezistil.

13. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri ) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri ). Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu odvolateľ bližšie nešpecifikoval jeho naplnenie preskúmaním spisu nemal odvolací súd ani za preukázané.

14. Vo vzťahu k odvolateľom uplatneným odvolacím dôvodom podľa ust. , , g) , ktoré odvolateľ bližšie neodôvodnil, odvolací súd uvádza, že preskúmaním obsahu spisu ani z obsahu podaného odvolania naplnenie odvolateľom citovaných odvolacích dôvodov nezistil. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný.

15. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), ako vecne správne podľa potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na ich plnú náhradu. S tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).