Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/186/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., bývajúceho P.,

zastúpeného JUDr. D., advokátkou so sídlom v P., za účasti vedľajšej účastníčky G., a.s.

sídliacej v P., so sídlom organizačnej zložky v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou I.,

s.r.o., so sídlom v K., proti žalovanej A., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 51 925,24 €

(1 564 300 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 12. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zrušený výrok rozsudku Okresného súdu

Bratislava I zo 14. marca 2007 č.k. -196 o zastavení konania v časti

týkajúcej sa zaplatenia 1 080 908 Sk,

2. o d m i e t a dovolanie, pokiaľ smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu

v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn. , ktorým bol zrušený výrok

rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2007 č.k. -196

a) ukladajúci žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke konania 481 392 Sk

s príslušenstvom,

b) o trovách konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej

účastníčke 1 564 300 Sk s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako leasingový nájomca

osobného motorového vozidla uzatvoril so žalovanou zmluvu o havarijnom poistení pre

prípad odcudzenia vozidla. Motorové vozidlo bolo 10. mája 2001 odcudzené, avšak žalovaná

odmietla poskytnúť poistné plnenie. Hmotnoprávnu legitimáciu na podanie žaloby

vyvodzoval žalobca z toho, že v zmysle Všeobecných poistných podmienok je leasingový

nájomca oprávnený vo veciach poistných nárokov konať priamo s poistiteľmi (teda aj so

žalovanou). V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia

2 000 Sk a neskôr tiež v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. mája 2004 č.k. -194 zastavil

konanie o zaplatenie 2 000 Sk.

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. marca 2007 č.k. -196 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke konania 481 392 Sk spolu so 17,5 %

ročným úrokom z omeškania od 20. augusta 2001 až do zaplatenia. Zároveň rozhodol

o zastavení konania v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk. Rozhodol tiež o trovách konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním žalovaná v rozsahu „výrokov,

ktorými bolo žalobe vyhovené“. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. februára 2009

sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa sa dostatočne

nezaoberal podstatnými právnymi otázkami, a tým odňal žalovanej možnosť konať pred

súdom ( ) a vec nesprávne právne posúdil (

). Súdu prvého stupňa vytkol predovšetkým to, že sa nezaoberal procesnou

prípustnosťou žaloby, na základe ktorej má žalovaná plniť nie žalobcovi, ale vedľajšej

účastníčke.

Proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podala vedľajšia účastníčka dovolanie,

v ktorom uplatnila dovolacie dôvody v zmysle , a ; osobitne

konkretizovala dovolací dôvod v zmysle Podľa jej názoru došlo

v konaní k procesnej vade konania v zmysle tým, že „nebol podaný

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný“. Dovolateľka na vysvetlenie

uviedla, že odvolací súd rozhodol nad rámec podaného odvolania, lebo zrušil aj odvolaním

nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania v časti 1 080 908 Sk.

V konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle (t.j. k odňatiu možnosti

pred súdom konať) tým, že neboli naplnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku súdu

prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Pokiaľ mal odvolací súd iný právny názor na

prejednávanú vec, mal rozhodnutie súdu prvého stupňa nie zrušiť, ale zmeniť a o veci

rozhodnúť. Vedľajšia účastníčka ďalej namietala, že odvolací súd nerešpektoval ustanovenie

a neumožnil jej vyjadriť sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci

odvolacím súdom, že v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia dostatočne nevysvetlil, v čom

spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ani to, ktorá právna

norma mala byť správne aplikovaná. Vo zvyšnej časti dovolania sa dovolateľka vyjadrila

k hmotnoprávnej stránke poistenia majetku tretej osoby podľa

a poistenia v prospech tretej osoby podľa . Žiadala napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je procesne prípustné.

Poukázala na to, že vedľajšia účastníčka tak, ako ju žalobca označil v žalobe, nemá právnu

subjektivitu; túto subjektivitu má iba právnická osoba, ktorá podniká na území Slovenskej

republiky prostredníctvom uvedenej organizačnej zložky. Vedľajšej účastníčke nemohla byť

v tejto veci odňatá možnosť konať pred súdom, a to už z toho dôvodu, že po zrušení a vrátení

veci súdu prvého stupňa opäť prebieha konanie a vedľajšia účastníčka v ňom bude môcť

uplatňovať svoje práva. Žalovaná vo vyjadrení potvrdila, že odvolaním nemienila napadnúť aj

výrok rozsudku súdu prvého stupňa o čiastočnom zastavení konania. Uviedla tiež, že pokiaľ

súd zistil, že žalobou uplatňované právo svedčí vedľajšej účastníčke (nie žalobcovi), mal

žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť. Z týchto dôvodov žiadala dovolanie

odmietnuť ako podané tým, kto nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania alebo

ako dovolanie procesne neprípustné (smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť

týmto opravným prostriedkom); pre prípad zaujatia záveru o jeho procesnej prípustnosti

žiadala dovolanie zamietnuť.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

podáva subjekt oprávnený podať dovolanie.

V zmysle pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné. Dovolanie je

oprávnený podať len účastník konania – tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako subjekt

so spôsobilosťou byť účastníkom konania ( ) mala postavenie účastníka konania

v právnej veci, v ktorej sa podáva dovolanie ( ). Súdna prax sa zjednotila na

právnom názore, že dovolanie môže podať aj vedľajší účastník (v rozsahu legitimácie

účastníka, na strane ktorého vystupuje).

V danom prípade dovolanie podala „G., a.s. – organizačná zložka B., so sídlom v B.,

IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Po vo vložke

č. X. (zahraničná osoba so sídlom O. je zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v P.

v oddiele B vo vložke X.)“. V zmysle toho je dovolateľkou zahraničná právnická osoba

(subjekt so spôsobilosťou byť účastníkom občianskeho súdneho konania) podávajúca

dovolanie vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky tejto právnickej osoby, za ktorú koná

vedúca organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby (viď bližšie § 21 ods. 3 a § 13

ods. 5 ).

Vo všeobecnosti platí, že vedľajší účastník sa zúčastňuje konania popri žalobcovi

alebo žalovanom (viď bližšie ) ako osoba majúca právny záujem na

výsledku konania. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je (iba) „pomoc v spore“ niektorému

z účastníkov konania. I keď má vedľajší účastník v konaní (z procesnoprávneho hľadiska)

rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (viď veta prvá ), z hľadiska

hmotnoprávneho je významné to, že mu rozhodnutím súdu vo veci samej nemôže byť

prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu. Do konania vstupuje

tretia osoba ako vedľajší účastník na základe procesnej iniciatívy niektorého z účastníkov

konania. Do konania ale môže vstúpiť aj z vlastnej iniciatívy – vedľajším účastníkom sa vtedy

stáva tým, že a/ súdu dôjde jej formálne oznámenie o vstupe do konania na niektorej

procesnej strane, ale tiež tým, že b/ aj bez formálneho „ohlásenia vstupu“ začne v konaní

fakticky procesne pôsobiť tak, že pri tom nevznikajú pochybnosti, že jej úmyslom je

realizovať procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

rozhoduje súd len ak niektorý z účastníkov konania namietne neprípustnosť vstupu

vedľajšieho účastníka do konania; pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia

osoba bez ďalšieho vedľajším účastníkom konania. Pre účely preskúmavanej veci treba

osobitne poukázať na to, že z odlišného postavenia účastníka konania a vedľajšieho účastníka

vyplýva (o.i.) to, že pokiaľ nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v prípade

subjektu označeného v žalobe za žalobcu alebo žalovaného je vždy neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania vedúcim k potrebe zastaviť konanie (§ 103 a § 104 ods. 1

); nedostatok tejto spôsobilosti v prípade subjektu označeného v žalobe za vedľajšieho

účastníka uvedený dôsledok nemá.

Označenie vedľajšej účastníčky v žalobe na č.l. 1 spisu („G., a.s. – organizačná zložka

B., so sídlom v B., IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I

v oddiele Po vo vložke č. X.“), na ktoré poukazuje žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu, nemá

v danom prípade – vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci – určujúci

význam. Pokiaľ sa totiž právnická osoba, ktoré podala dovolanie, nestala v konaní na súdoch

nižších stupňov vedľajšou účastníčkou z iniciatívy žalobcu (podaním žaloby), stala sa

vedľajšou účastníčkou neskôr z vlastnej iniciatívy. Na č.l. 46 spisu je založená plná moc

udelená advokátovi na zastupovanie vedľajšej účastníčky, za ktorú je označená „G., a.s. –

organizačná zložka B., so sídlom v B., IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I v oddiele Po vo vložke č. X. (zahraničná osoba so sídlom O. je zapísaná

v Obchodnom registri Mestského súdu v P. v oddiele B vo vložke X.)“. Takto označená

a zastúpená zahraničná právnická osoba bola v konaní procesne činná aj bez formálneho

ohlásenia svojho vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky – viď tiež jej procesné úkony na

č.l. 65, 133, 141, 155. Treba dodať, že zo spisu nevyplýva, že by v konaní na súdoch nižších

stupňov bola relevantným spôsobom vznesená námietka procesnej neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že

takto označená zahraničná právnická osoba bola v konaní na súdoch nižších stupňoch

v procesnom postavení vedľajšej účastníčky, mala spôsobilosť byť účastníkom občianskeho

súdneho konania a v danej veci je subjektom, ktorý je oprávnený podať dovolanie.

2. Po zistení, že dovolanie podala oprávnená osoba ( ) zastúpená

v súlade s , dovolací súd skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Podľa je

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Podľa

ods. 2 dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd zároveň vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na

území Slovenskej republiky. Dovolateľkou napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu

nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto z ustanovení § 239 ods. 1

a procesná prípustnosť jej dovolania nevyplýva. Dovolanie proti

zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné len z dôvodu vád uvedených v § 237

(viď R 34/1995).

So zreteľom na dovolacie námietky a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmal dovolací súd, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľka vady konania v zmysle , , , a nenamietala.

V dovolacom konaní procesné vady konania uvedené v , , , a

nevyšli najavo; z týchto ustanovení preto prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesným vadám

konania dovolateľkou výslovne namietaným, teda k procesným nesprávnostiam vykazujúcim

znaky uvedené v a

3. V zmysle je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na

prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných

podmienok konania vyplývajúca z – nebol podaný (žiadny) návrh na začatie

konania (žaloba) vo veci neuvedenej v O prípad neexistencie návrhu na

začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh (žaloba) ako procesný úkon, ktorým sa

začína konanie.

V predmetnom konaní (odlišnom od konaní uvádzaných v ) nejde

o prípad, že by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný (žiadny) návrh na

začatie konania. Pokiaľ odvolací súd prejednal vec v odvolacom konaní nad rámec

vymedzený odvolaním podaným žalovanou, nemá tento postup odvolacieho súdu za následok

procesnú vadu v zmysle

Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť podaného dovolania

nemožno vyvodiť z

4. Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľky, že odvolací súd sa dopustil

nesprávnosti vykazujúcej znaky procesnej vady konania v zmysle tým,

že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil napriek tomu, že (z pohľadu dovolateľky) neboli pre

to dané podmienky a že mal napadnuté rozhodnutie zmeniť a sám vo veci rozhodnúť.

Z dovolania je zrejmé, že predmetná námietka sa z rozhodujúceho (obsahového) hľadiska

týka nie procesnej vady konania, ale správnosti právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Dovolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho

právnym hodnotením veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie

(viď ); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle

Pokiaľ dovolateľka naznačuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, dovolací

aj s poukazom na R 111/98 uvádza, že vytýkaná vada nezakladá prípustnosť dovolania (nie je

vadou v zmysle ). Navyše, námietka o nedostatočnom odôvodnení nie je

ani opodstatnená – zo zrušujúceho uznesenia zreteľne vyplýva, čo bolo dôvodom zrušenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V zmysle platí, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Takáto výzva je plnením osobitnej povinnosti opravného

súdu vyplývajúcej z označeného ustanovenia, účelom ktorého je zabrániť tzv. prekvapujúcim

rozhodnutiam (viď tiež dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu) vytvorením procesnej

možnosti účastníka vyjadriť sa k prípadnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na

zistený skutkový stav. Vzhľadom na účel tohto ustanovenia je zrejmé, že takáto výzva má

opodstatnenie vtedy, keď odvolací súd mieni doposiaľ nepoužité ustanovenie urobiť

základom pre svoje zmeňujúce rozhodnutie vo veci samej; uvedená výzva ale nemá

opodstatnenie vtedy, keď odvolací súd má v úmysle napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom účastník konania môže využívať všetky svoje

procesné oprávnenia na účinné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Pokiaľ teda súd

vedľajšej účastníčke takúto výzvu v danom prípade neadresoval, nedopustil sa procesnej vady

v zmysle

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania nemožno v danej veci vyvodiť ani z

5. Podľa názoru dovolacieho súdu ale v predmetnom konaní došlo k procesnej vade

konania v zmysle

Rozsahom a dôvodmi uvedenými účastníkom konania v odvolaní je odvolací súd

viazaný ( ). Pokiaľ nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie

ods. 2 (vymedzujúce, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania), je rozsah

odvolacieho prieskumu daný odvolaním.

V posudzovanej veci nešlo o prípad, na ktorý sa vzťahuje ; odvolací

súd bol preto viazaný rozsahom odvolania žalovanej. Žalovaná celkom jednoznačne podala

odvolanie v rozsahu „výrokov, ktorými bolo žalobe vyhovené“. Odvolaním nebol napadnutý

výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie

1 080 908 Sk s príslušenstvom. Tento, odvolaním nenapadnutý výrok rozhodnutia, nadobudol

právoplatnosť ( ).

Pokiaľ za tohto stavu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom

rozsahu – aj vo výroku nenapadnutom odvolaním – dopustil sa procesne nesprávneho postupu

vykazujúceho znaky procesnej vady konania v zmysle Rozhodoval totiž

znovu aj o tej veci (časti predmetu konania), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Vada

tejto povahy zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.

6. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil ( ) v časti, v ktorej odvolací súd zrušil výrok rozsudku

súdu prvého stupňa zastavujúci konanie v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk.

7. Pokiaľ dovolanie vedľajšej účastníčky v časti, smerujúcej proti výroku uznesenia

odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení

konania, je procesne prípustné a dôvodné ( ), ostatná časť jej dovolania

procesne prípustná nie je (viď vyššie 3. až 5.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie vedľajšej účastníčky v procesne

neprípustnej časti odmietol ( v spojení s ),

pričom v súlade s právnou úpravou dovolacieho konania neskúmal danosť dovolacích

dôvodov v zmysle a

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková