Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)5b6/369116.955188.pdf
PDF · 138.42 KB
No categories available
3Cdo/186/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 186/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š., bývajúceho P.,
zastúpeného JUDr. D., advokátkou so sídlom v P., za účasti vedľajšej účastníčky G., a.s.
sídliacej v P., so sídlom organizačnej zložky v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou I.,
s.r.o., so sídlom v K., proti žalovanej A., a.s., so sídlom v B., o zaplatenie 51 925,24 €
(1 564 300 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
10 C 54/2002, o dovolaní vedľajšej účastníčky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 12. februára 2009 sp. zn. 14 Co 130/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1. z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn.
14 Co 130/2008 vo výroku, ktorým bol zrušený výrok rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo 14. marca 2007 č.k. 10 C 54/2002-196 o zastavení konania v časti
týkajúcej sa zaplatenia 1 080 908 Sk,
2. o d m i e t a dovolanie, pokiaľ smeruje proti výroku uznesenia Krajského súdu
v Bratislave z 12. februára 2009 sp. zn. 14 Co 130/2008, ktorým bol zrušený výrok
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 14. marca 2007 č.k. 10 C 54/2002-196
a) ukladajúci žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke konania 481 392 Sk
s príslušenstvom,
b) o trovách konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej
účastníčke 1 564 300 Sk s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako leasingový nájomca
osobného motorového vozidla uzatvoril so žalovanou zmluvu o havarijnom poistení pre
prípad odcudzenia vozidla. Motorové vozidlo bolo 10. mája 2001 odcudzené, avšak žalovaná
odmietla poskytnúť poistné plnenie. Hmotnoprávnu legitimáciu na podanie žaloby
vyvodzoval žalobca z toho, že v zmysle Všeobecných poistných podmienok je leasingový
nájomca oprávnený vo veciach poistných nárokov konať priamo s poistiteľmi (teda aj so
žalovanou). V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia
2 000 Sk a neskôr tiež v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 14. mája 2004 č.k. 10 C 54/2002-194 zastavil
konanie o zaplatenie 2 000 Sk.
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. marca 2007 č.k. 10 C 54/2002-196 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke konania 481 392 Sk spolu so 17,5 %
ročným úrokom z omeškania od 20. augusta 2001 až do zaplatenia. Zároveň rozhodol
o zastavení konania v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk. Rozhodol tiež o trovách konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním žalovaná v rozsahu „výrokov,
ktorými bolo žalobe vyhovené“. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením z 12. februára 2009
sp. zn. 14 Co 130/2008 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa sa dostatočne
nezaoberal podstatnými právnymi otázkami, a tým odňal žalovanej možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p.). Súdu prvého stupňa vytkol predovšetkým to, že sa nezaoberal procesnou
prípustnosťou žaloby, na základe ktorej má žalovaná plniť nie žalobcovi, ale vedľajšej
účastníčke.
Proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podala vedľajšia účastníčka dovolanie,
v ktorom uplatnila dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; osobitne
konkretizovala dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Podľa jej názoru došlo
v konaní k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. tým, že „nebol podaný
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný“. Dovolateľka na vysvetlenie
uviedla, že odvolací súd rozhodol nad rámec podaného odvolania, lebo zrušil aj odvolaním
nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení konania v časti 1 080 908 Sk.
V konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (t.j. k odňatiu možnosti
pred súdom konať) tým, že neboli naplnené zákonné podmienky pre zrušenie rozsudku súdu
prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Pokiaľ mal odvolací súd iný právny názor na
prejednávanú vec, mal rozhodnutie súdu prvého stupňa nie zrušiť, ale zmeniť a o veci
rozhodnúť. Vedľajšia účastníčka ďalej namietala, že odvolací súd nerešpektoval ustanovenie
§ 213 ods. 2 O.s.p. a neumožnil jej vyjadriť sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci
odvolacím súdom, že v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia dostatočne nevysvetlil, v čom
spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ani to, ktorá právna
norma mala byť správne aplikovaná. Vo zvyšnej časti dovolania sa dovolateľka vyjadrila
k hmotnoprávnej stránke poistenia majetku tretej osoby podľa § 815 Občianskeho zákonníka
a poistenia v prospech tretej osoby podľa § 794 Občianskeho zákonníka. Žiadala napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je procesne prípustné.
Poukázala na to, že vedľajšia účastníčka tak, ako ju žalobca označil v žalobe, nemá právnu
subjektivitu; túto subjektivitu má iba právnická osoba, ktorá podniká na území Slovenskej
republiky prostredníctvom uvedenej organizačnej zložky. Vedľajšej účastníčke nemohla byť
v tejto veci odňatá možnosť konať pred súdom, a to už z toho dôvodu, že po zrušení a vrátení
veci súdu prvého stupňa opäť prebieha konanie a vedľajšia účastníčka v ňom bude môcť
uplatňovať svoje práva. Žalovaná vo vyjadrení potvrdila, že odvolaním nemienila napadnúť aj
výrok rozsudku súdu prvého stupňa o čiastočnom zastavení konania. Uviedla tiež, že pokiaľ
súd zistil, že žalobou uplatňované právo svedčí vedľajšej účastníčke (nie žalobcovi), mal
žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť. Z týchto dôvodov žiadala dovolanie
odmietnuť ako podané tým, kto nemá procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania alebo
ako dovolanie procesne neprípustné (smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť
týmto opravným prostriedkom); pre prípad zaujatia záveru o jeho procesnej prípustnosti
žiadala dovolanie zamietnuť.
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
podáva subjekt oprávnený podať dovolanie.
V zmysle § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia
o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné. Dovolanie je
oprávnený podať len účastník konania – tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako subjekt
so spôsobilosťou byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) mala postavenie účastníka konania
v právnej veci, v ktorej sa podáva dovolanie (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Súdna prax sa zjednotila na
právnom názore, že dovolanie môže podať aj vedľajší účastník (v rozsahu legitimácie
účastníka, na strane ktorého vystupuje).
V danom prípade dovolanie podala „G., a.s. – organizačná zložka B., so sídlom v B.,
IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Po vo vložke
č. X. (zahraničná osoba so sídlom O. je zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v P.
v oddiele B vo vložke X.)“. V zmysle toho je dovolateľkou zahraničná právnická osoba
(subjekt so spôsobilosťou byť účastníkom občianskeho súdneho konania) podávajúca
dovolanie vo veci týkajúcej sa organizačnej zložky tejto právnickej osoby, za ktorú koná
vedúca organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby (viď bližšie § 21 ods. 3 a § 13
ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka).
Vo všeobecnosti platí, že vedľajší účastník sa zúčastňuje konania popri žalobcovi
alebo žalovanom (viď bližšie § 93 ods. 1 O.s.p.) ako osoba majúca právny záujem na
výsledku konania. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je (iba) „pomoc v spore“ niektorému
z účastníkov konania. I keď má vedľajší účastník v konaní (z procesnoprávneho hľadiska)
rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (viď § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p.), z hľadiska
hmotnoprávneho je významné to, že mu rozhodnutím súdu vo veci samej nemôže byť
prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu. Do konania vstupuje
tretia osoba ako vedľajší účastník na základe procesnej iniciatívy niektorého z účastníkov
konania. Do konania ale môže vstúpiť aj z vlastnej iniciatívy – vedľajším účastníkom sa vtedy
stáva tým, že a/ súdu dôjde jej formálne oznámenie o vstupe do konania na niektorej
procesnej strane, ale tiež tým, že b/ aj bez formálneho „ohlásenia vstupu“ začne v konaní
fakticky procesne pôsobiť tak, že pri tom nevznikajú pochybnosti, že jej úmyslom je
realizovať procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhoduje súd len ak niektorý z účastníkov konania namietne neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania; pokiaľ nebola námietka neprípustnosti vznesená, je tretia
osoba bez ďalšieho vedľajším účastníkom konania. Pre účely preskúmavanej veci treba
osobitne poukázať na to, že z odlišného postavenia účastníka konania a vedľajšieho účastníka
vyplýva (o.i.) to, že pokiaľ nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v prípade
subjektu označeného v žalobe za žalobcu alebo žalovaného je vždy neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania vedúcim k potrebe zastaviť konanie (§ 103 a § 104 ods. 1
O.s.p.); nedostatok tejto spôsobilosti v prípade subjektu označeného v žalobe za vedľajšieho
účastníka uvedený dôsledok nemá.
Označenie vedľajšej účastníčky v žalobe na č.l. 1 spisu („G., a.s. – organizačná zložka
B., so sídlom v B., IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I
v oddiele Po vo vložke č. X.“), na ktoré poukazuje žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu, nemá
v danom prípade – vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci – určujúci
význam. Pokiaľ sa totiž právnická osoba, ktoré podala dovolanie, nestala v konaní na súdoch
nižších stupňov vedľajšou účastníčkou z iniciatívy žalobcu (podaním žaloby), stala sa
vedľajšou účastníčkou neskôr z vlastnej iniciatívy. Na č.l. 46 spisu je založená plná moc
udelená advokátovi na zastupovanie vedľajšej účastníčky, za ktorú je označená „G., a.s. –
organizačná zložka B., so sídlom v B., IČO: X., zapísaná v obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I v oddiele Po vo vložke č. X. (zahraničná osoba so sídlom O. je zapísaná
v Obchodnom registri Mestského súdu v P. v oddiele B vo vložke X.)“. Takto označená
a zastúpená zahraničná právnická osoba bola v konaní procesne činná aj bez formálneho
ohlásenia svojho vstupu do konania ako vedľajšej účastníčky – viď tiež jej procesné úkony na
č.l. 65, 133, 141, 155. Treba dodať, že zo spisu nevyplýva, že by v konaní na súdoch nižších
stupňov bola relevantným spôsobom vznesená námietka procesnej neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že
takto označená zahraničná právnická osoba bola v konaní na súdoch nižších stupňoch
v procesnom postavení vedľajšej účastníčky, mala spôsobilosť byť účastníkom občianskeho
súdneho konania a v danej veci je subjektom, ktorý je oprávnený podať dovolanie.
2. Po zistení, že dovolanie podala oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená
v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., dovolací súd skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd zároveň vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky. Dovolateľkou napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu
nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí, preto z ustanovení § 239 ods. 1
a § 239 ods. 2 O.s.p. procesná prípustnosť jej dovolania nevyplýva. Dovolanie proti
zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné len z dôvodu vád uvedených v § 237
O.s.p. (viď R 34/1995).
So zreteľom na dovolacie námietky a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmal dovolací súd, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/ a g/ O.s.p. nenamietala.
V dovolacom konaní procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/, b/, c/, a g/ O.s.p.
nevyšli najavo; z týchto ustanovení preto prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť.
Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesným vadám
konania dovolateľkou výslovne namietaným, teda k procesným nesprávnostiam vykazujúcim
znaky uvedené v § 237 písm. e/ a f/ O.s.p.
3. V zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na
prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných
podmienok konania vyplývajúca z § 79 ods. 1 O.s.p. – nebol podaný (žiadny) návrh na začatie
konania (žaloba) vo veci neuvedenej v § 81 ods. 1 O.s.p. O prípad neexistencie návrhu na
začatie konania ale ide len vtedy, ak chýba návrh (žaloba) ako procesný úkon, ktorým sa
začína konanie.
V predmetnom konaní (odlišnom od konaní uvádzaných v § 81 ods. 1 O.s.p.) nejde
o prípad, že by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný (žiadny) návrh na
začatie konania. Pokiaľ odvolací súd prejednal vec v odvolacom konaní nad rámec
vymedzený odvolaním podaným žalovanou, nemá tento postup odvolacieho súdu za následok
procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.
Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť podaného dovolania
nemožno vyvodiť z § 237 písm. e/ O.s.p.
4. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľky, že odvolací súd sa dopustil
nesprávnosti vykazujúcej znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým,
že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil napriek tomu, že (z pohľadu dovolateľky) neboli pre
to dané podmienky a že mal napadnuté rozhodnutie zmeniť a sám vo veci rozhodnúť.
Z dovolania je zrejmé, že predmetná námietka sa z rozhodujúceho (obsahového) hľadiska
týka nie procesnej vady konania, ale správnosti právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Dovolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho
právnym hodnotením veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie veci je
relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka naznačuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, dovolací
aj s poukazom na R 111/98 uvádza, že vytýkaná vada nezakladá prípustnosť dovolania (nie je
vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.). Navyše, námietka o nedostatočnom odôvodnení nie je
ani opodstatnená – zo zrušujúceho uznesenia zreteľne vyplýva, čo bolo dôvodom zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. platí, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Takáto výzva je plnením osobitnej povinnosti opravného
súdu vyplývajúcej z označeného ustanovenia, účelom ktorého je zabrániť tzv. prekvapujúcim
rozhodnutiam (viď tiež dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu) vytvorením procesnej
možnosti účastníka vyjadriť sa k prípadnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na
zistený skutkový stav. Vzhľadom na účel tohto ustanovenia je zrejmé, že takáto výzva má
opodstatnenie vtedy, keď odvolací súd mieni doposiaľ nepoužité ustanovenie urobiť
základom pre svoje zmeňujúce rozhodnutie vo veci samej; uvedená výzva ale nemá
opodstatnenie vtedy, keď odvolací súd má v úmysle napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom účastník konania môže využívať všetky svoje
procesné oprávnenia na účinné uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Pokiaľ teda súd
vedľajšej účastníčke takúto výzvu v danom prípade neadresoval, nedopustil sa procesnej vady
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť
dovolania nemožno v danej veci vyvodiť ani z § 237 písm. f/ O.s.p.
5. Podľa názoru dovolacieho súdu ale v predmetnom konaní došlo k procesnej vade
konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.
Rozsahom a dôvodmi uvedenými účastníkom konania v odvolaní je odvolací súd
viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 212
ods. 2 O.s.p. (vymedzujúce, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania), je rozsah
odvolacieho prieskumu daný odvolaním.
V posudzovanej veci nešlo o prípad, na ktorý sa vzťahuje § 212 ods. 2 O.s.p.; odvolací
súd bol preto viazaný rozsahom odvolania žalovanej. Žalovaná celkom jednoznačne podala
odvolanie v rozsahu „výrokov, ktorými bolo žalobe vyhovené“. Odvolaním nebol napadnutý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie
1 080 908 Sk s príslušenstvom. Tento, odvolaním nenapadnutý výrok rozhodnutia, nadobudol
právoplatnosť (§ 159 ods.1 O.s.p.).
Pokiaľ za tohto stavu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu – aj vo výroku nenapadnutom odvolaním – dopustil sa procesne nesprávneho postupu
vykazujúceho znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. Rozhodoval totiž
znovu aj o tej veci (časti predmetu konania), o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Vada
tejto povahy zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť.
6. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) v časti, v ktorej odvolací súd zrušil výrok rozsudku
súdu prvého stupňa zastavujúci konanie v časti o zaplatenie 1 080 908 Sk.
7. Pokiaľ dovolanie vedľajšej účastníčky v časti, smerujúcej proti výroku uznesenia
odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení
konania, je procesne prípustné a dôvodné (§ 237 písm. d/ O.s.p.), ostatná časť jej dovolania
procesne prípustná nie je (viď vyššie 3. až 5.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie vedľajšej účastníčky v procesne
neprípustnej časti odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.),
pričom v súlade s právnou úpravou dovolacieho konania neskúmal danosť dovolacích
dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. marca 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková