Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/154/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v S.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. R., advokátkou so sídlom v L., proti žalovanému

Obci S., so sídlom v S., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr. S., advokátom so sídlom vo

Z., o zaplatenie 4 582,09 € (138 040 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 4. júna 2008 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolací súd

1. o d m i e t a dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 4. júna 2008 sp. zn. , , ktorým bol rozsudok

Okresného súdu Zvolen zo 14. novembra 2007 č. k. - 66 zmenený tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6 614 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od

6.novembra 2007 do zaplatenia, a ktorým bol potvrdený doplňujúci rozsudok Okresného

súdu Zvolen z 8. februára 2008 č. k. -100 vo výroku o zamietnutí návrhu vo

zvyšnej časti istiny aj príslušenstva,

2. z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 4. júna 2008 sp. zn. 17Co

128/08, vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného

súdu Zvolen zo 14. novembra 2007 č. k. -66 zmenený tak, že v prevyšujúcej časti

žalobu o zaplatenie istiny a úrokov z omeškania zamieta, a vo výroku o trovách konania

a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. novembra 2007 č. k. 12 C

130/07 - 66 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 34 510 Sk spolu s úrokmi

z omeškania vo výške a od času špecifikovanými v jeho výrokovej časti, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému

trovy konania 12 234 Sk. Doplňujúcim rozsudkom z 8. februára 2008 č. k. - 100

vo zvyšnej časti žalobný návrh v istine aj v príslušenstve zamietol, žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania 2 140 Sk. Rozhodol tak po zistení, že parcely č. X.

o výmere X. – zastavané plochy a nádvoria, č. X. o výmere X. – zastavané plochy a nádvoria,

č. X. o výmere X. – zastavané plochy a nádvoria, č. X. o výmere X. – záhrady, ktoré sú

zapísané na LV č. X. pre k.ú. S., Obec S. a tvoria vlastníctvo žalobcu, užíva žalovaný ako

vlastník stavieb na pozemkoch – ide o pozemky pod školskými budovami, dvor, nádvorie,

školskú záhradu, plochy ihrísk (komplex školy). Nestotožnil sa s právnou kvalifikáciou

nároku uvedenou v žalobe (že sa jedná o bezdôvodné obohatenie), a vec posúdil ako nárok z

titulu nájomného podľa a s tým, že žalobu považoval

za dôvodnú čo do základu. Požadované peňažné plnenie (vychádzajúce z maximálneho

nájomného 20 Sk/m2 ročne pre danú lokalitu, ktoré je uvádzané v predložených vyjadreniach

realitných kancelárií) mal za neprimerane vysoké. Za obvyklé nájomné, berúc zreteľ na to, že

Obec S. je mimo cestných komunikácií, že sa nejedná o pôdu využívanú na podnikateľské

účely, ale o pozemky využívané školou na vzdelávacie účely, vzal len štvrtinu z tejto sumy (5

Sk/m2 ročne) a to pre celú výmeru pozemkov 3 451 m2 za dva roky spätne (od augusta 2005).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalobcu a žalovaného

proti rozsudku súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2007 č. k. - 66 a

doplňujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa z 8. februára 2008 č. k. - 100

rozhodol rozsudkom zo 4. júna 2008 sp. zn. , . Zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2007 č. k. - 66 vo výroku o uloženej

povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 34 510 Sk s príslušenstvom tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 614 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 6. októbra

2007 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie istiny a úrokov z omeškania

zamietol; doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol vo zvyšnej časti

žalobný návrh v istine aj príslušenstve zamietnutý, potvrdil. Žalovanému náhradu trov

konania nepriznal. V odôvodnení poukázal, že účastníci konania zhodne uviedli, že medzi

nimi nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a to ani v ústnej forme, preto posúdenie nároku

žalobcu súdom prvého stupňa ako nároku titulom nájomného podľa § 671 ods. 1 a 2

nie je ničím podložené. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo

v danom prípade získané žalovaným na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451

ods. 1, 2 a to vo výške obvyklého nájomného pri užívaní uvedených

pozemkov v trvaní 23 mesiacov (od 1. augusta 2005 do 30. júna 2007). Odvolací súd vlastnou

úvahou podľa dospel k záveru, že ak sa za prenájom poľnohospodárskych

pozemkov vo Z. platí obvyklé nájomné v sume 0,50 Sk za m2 ročne, tak pri zastavanej ploche

v intraviláne by malo nájomné predstavovať aspoň dvojnásobok, t. j. 1 Sk za m2. Túto sumu

považoval za primeranú účelu, na ktorý sú pozemky žalobcu využívané. Použitie vlastnej

úvahy na rozhodnutie o adekvátnej výške uplatneného nároku odvolací súd zdôvodnil tým, že

dôkazy predložené žalobcom a žalovaným v konaní neboli na daný prípad priamo

aplikovateľné. Uviedol, že vo vyjadreniach realitných kancelárií - M., E., Z. a I., s.r.o., Z. sa

len konštatuje, že v lokalite S. sa ceny za prenájom pozemkov pohybujú maximálne 20 Sk za

m2, ale žiaden dôkaz o tom spomínané realitné kancelárie ku svojim vyjadreniam nepripojili.

Nájomné zmluvy predložené žalobcom aj žalovaným v konaní sa týkajú pozemkov

prenajímaných na podnikateľské účely a Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Z. a Mesta

L. sú neakceptovateľné z dôvodu, že sa týkajú majetku mesta s nepomerme väčším počtom

obyvateľov ako je Obec S., s vybudovanou infraštruktúrou a dopravnou dostupnosťou. Pokiaľ

ide o istinu, považoval preto žalobu za opodstatnenú len v rozsahu 6 614 Sk. Pri

príslušenstve uplatnenej pohľadávky (úrokoch z omeškania) odvolací súd vychádzal z toho,

že bezdôvodné obohatenie bolo uplatnené prvýkrát právne relevantným spôsobom až

podaním žaloby a žaloba bola doručená žalovanému 5. októbra 2007; žalovaný sa tak dostal

do omeškania 6. októbra 2007 podľa a od uvedeného

dátumu mu vznikol nárok na úrok z omeškania. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 614 Sk s 8,5 % úrokom

z omeškania ročne od 6. októbra 2007 do zaplatenia a v ostatnej súdom prvého stupňa

priznanej istine (v časti rozdielu medzi sumou priznanou rozhodnutím súdu prvého stupňa, t.j.

34 510 Sk a sumou priznanou rozhodnutím odvolacieho súdu, t.j. 6 614 Sk) s úrokmi

z omeškania žalobu zamietol, potvrdiac zároveň doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým bol vo zvyšnej časti návrh v istine aj príslušenstve zamietnutý. Výrok o nepriznaní

náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania žalovanému odôvodnil odvolací súd

aplikáciou , keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval okolnosti, za

ktorých predmetný spor vznikol, a skutočnosť, že obec užívala pozemky vo vlastníctve

žalobcu bezplatne a doteraz nevyplatila žalobcovi ani len tú sumu bezdôvodného obohatenia,

ktorú sama uznáva.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Bol názoru, že suma, ktorú požadoval

priznať (20 Sk/m2), je primeraná nielen výške nájmu pozemkov a lokalite, v ktorej sa tieto

nachádzajú, ale aj obmedzeniu výkonu jeho vlastníckeho práva a celkovej výmere pozemkov.

Uviedol, že predložil súdu potvrdenia realitných kancelárií o priemernej výške nájmu za

pozemky v danej lokalite, súdy však nezohľadnili všetky okolnosti a nevyhodnotili správne

všetky vykonané dôkazy.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neopodstatnené

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1

), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím o

veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, slovné vyjadrenie

rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda či odvolací súd niečo vecne zmenil na tom, čo

už pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca v celosti a ako taký ho žiadal zrušiť.

Krajský súd, ktorý posudzoval správnosť odvolaniami účastníkov napadnutého rozsudku a

doplňujúceho rozsudku súdu prvého stupňa, žalobe sčasti vyhovel (stotožnil sa so súdom

prvého stupňa na opodstatnenosti plnenia žalobcovi do rozsahu 6 614 Sk s príslušenstvom -

8,5 % úrokom z omeškania ročne od 6. októbra 2007 do zaplatenia), len v ostatnej časti zo

súdom prvého stupňa priznanej istiny, t.j. ohľadom 27 896 Sk (34 510 Sk mínus 6 614 Sk) s

príslušenstvom žalobu zamietol; zároveň potvrdil doplňujúci rozsudok, ktorým bol

zamietnutý vo zvyšnej časti návrh v istine (teda v sume 103 530 Sk, ktorá predstavujú rozdiel

medzi žalovanou sumou 138 040 Sk a sumou 34 510 Sk priznanou rozhodnutím súdu prvého

stupňa) aj v príslušenstve spojenom s touto istinou. Týmito rozhodnutiami, týkajúcimi sa

deliteľného (peňažného) plnenia, došlo k rozštiepeniu uplatneného práva, a preto prípustnosť

dovolania treba posudzovať voči jednotlivým rozštiepeným nárokom samostatne. Pokiaľ teda

žalobca vo veci samej napadol všetky výroky rozsudku odvolacieho súdu, bolo potrebné

osobitne posudzovať otázku prípustnosti jeho dovolania v časti smerujúcej proti výroku,

ktorým bolo žalobe vyhovené, v časti, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené,

a v časti smerujúcej proti výroku zamietajúcemu žalobu.

Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch nižších súdov je zrejmé, že

odvolací súd v časti, v ktorej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 614 Sk

s príslušenstvom, napriek použitej formulácii o zmene v skutočnosti (podľa obsahu)

p o t v r d i l rozsudok súdu prvého stupňa a to v jeho vyhovujúcom výroku - do uvedeného

rozsahu peňažného plnenia; taktiež p o t v r d i l doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým bol vo zvyšnej časti zamietnutý návrh v istine (teda v sume 103 530 Sk, ktorá

predstavujú rozdiel medzi žalovanou sumou 138 040 Sk a sumou 34 510 Sk priznanou

rozhodnutím súdu prvého stupňa) a v spojenom príslušenstve. Z uvedeného vyplýva, že tieto

časti rozsudku odvolacieho súdu majú povahu potvrdzujúceho rozsudku, prípustnosť

dovolania proti týmto častiam je preto potrebné podľa toho skúmať. V uvedených častiach,

vzhľadom na to, že nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, treba pri riešení

prípustnosti dovolania žalobcu vychádzať z toho, že týmto opravným prostriedkom sa napáda

potvrdzujúci rozsudok (výroky rozsudku) odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade

nevykazuje znaky potvrdzujúceho rozsudku, proti ktorému by bolo dovolanie prípustné

(porovnaj citované ustanovenia a ). Prípustnosť dovolania žalobcu do

uvedených časti rozsudku odvolacieho súdu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

(bez zreteľa na to, že dovolateľ ani nenamietal, že by v danom konaní došlo k niektorej z

týchto vád), dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ V zmysle je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolací súd pri svojom prieskume však existenciu vady takejto povahy nezistil.

Prípustnosť dovolania žalobcu do uvedených časti rozsudku odvolacieho súdu teda nemožno

vyvodiť ani z ustanovenia

Mimoriadny opravný prostriedok žalobcu smerujúci proti rozsudku odvolacieho

súdu v uvedených častiach preto posúdil dovolací súd ako neprípustný.

2. Rozsudok súdu prvého stupňa zmenil odvolací súd iba v rozsahu ostatnej časti

zo súdom prvého stupňa priznanej istiny, t.j. ohľadom 27 896 Sk (predstavujúcej rozdiel

medzi sumou 34 510 Sk sumou 6 614 Sk) so spojeným príslušenstvom, keď v tejto časti

odvolací súd žalobu zamietol. Len v tejto časti mal dovolací súd danú prípustnosť (podľa

) pre posudzovanie vecnej správnosti dovolaním napadnutého

rozhodnutia.

Podľa môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Z dovolania vyplýva, že za základ tohto opravného prostriedku je dovolateľom

považovaný dovolací dôvod v zmysle (t.j. iná procesná vada,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Inou vadou konania, na ktorú musí

dovolací súd prihliadnuť dokonca aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (za podmienky, že

dovolanie je prípustné), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Podľa dovolacieho súdu v konaní došlo k vade tejto povahy.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

bolo získané na jeho úkor. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované

ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho

došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho sa získal (

prvá veta ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch,

musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ).

V konaní na súdoch nižších stupňov nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetné

pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu boli v období od 1. augusta 2005 do 30. júna 2007

užívané žalovaným bez právneho titulu a bez toho, že by za toto užívanie bola platená

náhrada. V dôsledku toho došlo na úkor žalobcu k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré

spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania

náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa

zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ

by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané

plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade

užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného právneho titulu. Keďže príjemca

takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu daného plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný

nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (porovnaj citované ustanovenie

). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne

sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez

právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie

peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený

peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za

porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na

druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a

spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa

obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval

na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami

alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Odvolací súd vlastnou úvahou dospel k záveru, že suma 1 Sk za m2 ročne je

primeraná účelu, na ktorý sú pozemky žalobcu využívané, a na základe toho stanovil výšku

bezdôvodného obohatenia ako peňažnej náhrady za užívanie pozemkov vo výlučnom

vlastníctve žalobcu v uvedenom období (od 1. augusta 2005 do 30. júna 2007) žalovaným bez

právneho titulu. Pri aplikácii však nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru

o splnení predpokladov pre určenie výšky nároku úvahou súdu. V odôvodnení napadnutého

rozsudku totiž neuviedol, či výšku bezdôvodného obohatenia nemožno zistiť vôbec (a z akého

dôvodu) alebo len s nepomernými ťažkosťami.

Ďalej treba odvolaciemu súdu vytknúť jeho postup, ktorý spočíval v samotnom určení

výšky nároku vlastnou úvahou bez použitia skutkového zistenia o relevantných súvislostiach -

porovnateľných prípadoch výšky náhrad (nájomného), hoci len takýto základ (východisko) by

mu umožnil náležité kvantitatívne posúdenie potrebné pre úvahu podľa Za

porovnateľný prípad pre takéto kvantitatívne posúdenie nemôže slúžiť porovnanie s výškou

nájomného pri poľnohospodárskych pozemkoch /vo Z./, keďže nejde o užívanie (prenajatie)

porovnateľnej veci.

Je potom jasné, že listinné podklady od účastníkov, ktoré sa týkali nájmu

poľnohospodárskych pozemkov, už vzhľadom na svoj predmet neposkytovali pre danú vec

zodpovedajúce podklady, aby sa mohla na ich základe určiť výška náhrady za užívané

pozemky žalobcu. To isté platí aj vo vzťahu k predloženým Zásadám hospodárenia

s majetkom Mesta Z. a Mesta L.; tu však predovšetkým z toho dôvodu, že predmetom ich

úpravy je celkom iná situácia (určenie nájomného pri nájme nehnuteľností vo vlastníctve

mesta); navyše spôsob, akým zásady určujú cenu za nájom, je aj v príkrom rozpore so

zásadami, podľa ktorých sa určuje rozsah bezdôvodného obohatenia získaného užívaním

pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu.

Odvolací súd nepostupoval správne ani v tom, keď vyjadrenia realitných kancelárií

(M., E., Z. a I., s.r.o., Z.) o nájomnom v lokalite S. v tam uvedených výškach (rozpätí) bez

ďalšieho odmietol ako dôkaz (podklad pre určenie výšky náhrady) a výšku bezdôvodné

obohatenia určil spomenutou vlastnou úvahou. Uvedená okolnosť, prečo neakceptoval

oznámenia realitných kancelárií - že tieto realitné kancelárie k svojim vyjadreniam nepripojili

žiaden dôkaz, mala predsa viesť k takému postupu, aby sa prípadná neúplnosť vyjadrení

odstránila, resp. obstaral sa ďalší potrebný podklad [porovnaj § 120 ods. 1 tretia veta, § 213

ods. 5 (v čase rozhodovania odvolacieho súdu išlo o ods. 4) ], nie byť dôvodom voľnej

úvahy bez posúdenia základných súvislostí o porovnateľných prípadoch. Pritom treba

upozorniť, že pri určení výšky plnenia súdom prvého stupňa (5 Sk za m2 ročne) sa táto suma

zhoduje so spodnou hranicou ceny nájmu v lokalite S. oznámenej realitnou kanceláriou I.,

s.r.o., Z. v liste z 29. mája 2007 (porovnaj č. l. 15 spisu). Ak teda odvolací súd považoval

uvedené vyjadrenia realitných kancelárií za neúplné, nič mu nebránilo, aby tieto kancelárie

požiadal o doplnenie, resp. ďalšie vysvetlenie ich stanovísk týkajúcich sa oznámeného

nájomného v danej lokalite. Taktiež mal možnosť požiadať o poskytnutie vyjadrenia inú

realitnú kanceláriu. Dôvody, prečo tak nepostupoval, z obsahu spisu zistiť nemožno.

Keďže sa odvolací súd nezaoberal uvedenými hľadiskami významnými pre správnu

aplikáciu , došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Opodstatnene preto žalobca namietal dovolací dôvod podľa

Odvolací súd rozhodol o výške nároku žalobcu vlastnou úvahou bez toho, aby vyšiel zo

základných skutočností o porovnateľných prípadoch v danom (resp. obdobnom) mieste

a v danom čase, ktoré by mu umožnili kvantitatívne posúdenie potrebné pre jeho úvahu;

použitie vlastnej úvahy odvolacím súdom preto nezodpovedá postupu podľa

Z týchto dôvodov (bod 1. odôvodnenia) dovolací súd odmietol ako neprípustné

dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6 614

Sk s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 6.novembra 2007 do zaplatenia, a ktorým bol

potvrdený doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej

časti istiny aj príslušenstva ( v spojení s ). Rozsudok

odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak,

že v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie istiny (t.j. v rozsahu sumy 27 896 Sk) a úrokov

z omeškania zamieta, a tiež vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania; v rozsahu

zrušenia vec vrátil odvolaciemu súd na ďalšie konanie ( ). Právny názor

vyslovený dovolacím súdom v tomto rozhodnutí je pre odvolací súd v ďalšom konaní záväzný

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2010

JUDr. Jana Bajánková,v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Hrčková Marta