Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/60/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu: J.J. – S.S., miesto podnikania L.X.X., zastúpeného JUDr. J. P.,

advokátom so sídlom R.R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Nová ul. č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/228/14916-90109/2007/991857-r zo dňa 06. decembra 2007, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. -56 zo dňa 13. januára 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -56 zo dňa 13. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu zo dňa 15.02.2008, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/228/14916-90109/2007/991857-r zo dňa

06. decembra 2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č. /GodIX-232 zo dňa 24.8.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004 v sume 1.101.421,- Sk.

Na základe obsahu žaloby bolo potrebné preveriť zákonnosť procesného postupu

pri dokazovaní vedenom správcom dane v priebehu daňovej kontroly, v ktorej bola okrem

iného predmetom dokazovania skutočnosť, či obchodná spoločnosť T.T., s. r. o., Á. pre

žalobcu fyzicky vykonala fakturované plnenia – stavebné práce v celkovej hodnote

8.254.274,- Sk bez DPH, o ktorú hodnotu sa neuznaním týchto daňových výdavkov zvýšil

základ dane z príjmov žalobcu za rok 2004 a následne mu bola na základe vyššie uvedeného

rozhodnutia správcu dane dorubená daňová povinnosť v sume 1.101.421,- Sk.

Pri svojom rozhodovaní krajský súd nedospel k záveru, že by správne orgány prvého

alebo druhého stupňa procesne pochybili a odňali žalobcovi právo klásť svedkom otázky

vo vzťahu k výsluchu J.J.. Krajský súd konštatuje, že výsluch svedka J.J. vykonaný dňa

02.10.2006 bol vykonaný procesne, súladne so zákonom, jeho odpovede v merite veci sú

jednoznačné, presné a bola daná možnosť, ktorú aj využil žalobca prostredníctvom

splnomocneného zástupcu, klásť svedkovi otázky, avšak ani kladenie otázok nepotvrdilo

(v odpovediach svedka J.J.) tvrdenia žalobcu. Obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa

21.09.2006 v Domove dôchodcov – NÁDEJ, Likavka 9 nemá na rozhodovanie veci vplyv, je

irelevantné, podstatou pre meritórne rozhodovanie veci bol práve procesný výsluch svedka

J.J. realizovaný dňa 02.10.2006.

Taktiež dokazovanie, ktoré ex offo viedol správca dane, nepreukázalo, že tieto sporné

fakturované práce žalobca vykonával v subdodávke práve prostredníctvom T.T., s. r. o., Á.,

preto nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie zníženia základu dane z príjmov

fyzických osôb za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorú si žalobca v preskúmavanom

zdaňovacom období uplatnil, a to existencia preukázateľnosti daňového výdavku podľa § 2

písm. í/ o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného dôvodu nemohol si žalobca znížiť daňový základ dane z príjmov fyzických

3

osôb tak , ako si to uplatnil v daňovom priznaní, a teda vyrubenie rozdielu dane v sume

1.101.421,- Sk, tak ako stanovil prvostupňový správny orgán v preskúmavanom

prvostupňovom správnom rozhodnutí, je podľa názoru krajského súdu vecne správne.

Krajský súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádzal z právneho názoru,

že správne orgány nie sú vyšetrovacími orgánmi, s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“)

je povinnosť správcu dane postupovať v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými

subjektami a brať do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre určenie alebo vyrubenie dane s poukazom na § 2 ods. 6 zákona o správe

daní a poplatkov. Súčinnosťou daňového subjektu, teda žalobcu, je s poukazom na § 15

ods. 5 písm. a/, písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov aj právo daňového subjektu

predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Z dôkazov,

ktoré vykonal ex offo správny orgán a predložených žalobcom, nebolo preukázané tvrdenie,

že predmetné práce boli fyzicky T.T., s. r. o., Á. realizované a pretože iné dôkazy žalobca v

konaní nepredložil, nenavrhol ich vykonať (napr. predložením dokladov o odovzdaní,

prevzatí diela, o vykonaných odborných skúškach a odborných prehliadkach diela),

neoznačil ako svedkov osoby, ktoré boli v technických otázkach kompetentné za žalobcu so

zástupcami T.T., s. r. o., Á. konať, ktoré boli oprávnené kontrolovať priebeh, rozsah a

predovšetkým aj kvalitu vykonaných prác a preberať vykonané dielo. V tomto smere bol

žalobca nečinný, čo sa týka predloženia, označenia alebo navrhnutia vykonania dôkazov, a

preto nemožno mať zato, že v danej veci uniesol dôkazné bremeno. Krajský súd z

uvedených dôvodov v odvolaním napadnutom rozsudku konštatuje, že rozhodnutia

správneho orgánu vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dospel k

záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak,

že žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože mu v konaní trovy nevznikli.

Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -56 zo dňa 13. januára 2009

žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2

písm. d/ a písm. f/ . Podľa názoru žalobcu krajský súd pri rozhodovaní vychádzal

4

„predovšetkým z právneho názoru, že podstatné pre posúdenie veci a zistenie riadneho

skutkového stavu, t. j. podstatou pre meritórne rozhodnutie vo vyššie uvedenom konaní, bol

obsah výsluchu konateľa spoločnosti T.T., s. r. o., Á., uskutočnený v rámci daňovej kontroly

spoločnosti P.P., s. r. o., so sídlom L.L..“ Žalobca sa s týmto názorom nestotožňuje a má za

to, že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Žiline, č. k. -56 zo dňa 13. januára 2009 zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca namieta, že celá daňová kontrola, protokol aj dodatočný platobný výmer

vydaný správcom dane bol ovplyvnený priebehom kontroly dane z príjmov právnických osôb

daňového subjektu P.P., s. r. o. za zdaňovacie obdobie roku 2004, v ktorej obchodnej

spoločnosti je žalobca J.J. konateľom, pričom zistenia z tejto daňovej kontroly boli správcom

dane využívané bez ďalších došetrení v ďalšej kontrole (žalobca zrejme má na mysli

v daňovej kontrole na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 u žalobcu

J.J. – S.S.).

Žalobca v rámci opravných prostriedkov v daňovom konaní, v správnej žalobe ako

i v odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Žiline poukazoval

na porušenie jeho procesných práv ako kontrolovaného daňového subjektu, a to konkrétne

práva vyplývajúceho z ust. § 15 ods. 5 písm. c/ až písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov,

konkrétne v priebehu výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie 2004 spočívajúce v odňatí mu práva osobnej účasti, resp. jeho

splnomocnenému právnemu zástupcovi v daňovom konaní, pri procesnom úkone,

a to výsluchu svedka a tým kladení otázok svedkovi J.J. v rámci miestneho zisťovania

správcu dane vykonaného dňa 21.09.2006 v Domove dôchodcov – NÁDEJ, Likavka 9.

Taktiež žalobca vidí porušenie vyššie uvedeného procesného predpisu v tom, že zamestnanci

správcu dane vykonávajúci miestne zisťovanie dňa 21.09.2006 v Domove dôchodcov –

NÁDEJ, Likavka 9 postupovali pri výkone miestneho zisťovania v rozpore s ust. § 14 zákona

o správe daní a poplatkov, pričom v rozpore s ust. § 7 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov

nepoučili svedka J.J. o jeho povinnostiach pri podávaní svedeckej výpovede a práve odoprieť

výpoveď, pričom o výsluchu uvedeného svedka v rámci miestneho zisťovania neupovedomili

kontrolovaný daňový subjekt, t. j. žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu, výsluch

5

vykonali bez ich prítomnosti, čím podľa žalobcu bol týmto postupom ovplyvnený priebeh

dokazovania vo vzťahu k preverovaniu obchodných vzťahov obchodnej spoločnosti P.P., s. r.

o. a spoločnosti T.T., s. r. o., Á. ako dodávateľa stavebných prác pre kontrolovaný daňový

subjekt.

Žalobca vytýka správcovi dane, že vykonal daňovú kontrolu tak, že nedostatočne zistil

skutkový stav, neposúdil správne dôkazy, ktoré mu boli predložené ohľadne daňového

subjektu a preto došlo k neuznaniu daňových výdavkov za rok 2004, a tým k nesprávnemu

výpočtu dane v sume 1.304.470,- Sk.

Podľa názoru žalobcu v preskúmavanom daňovom konaní správca dane konal

v rozpore s ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní, pretože sa neriadil zásadou hodnotenia

dôkazov a hodnotil dôkazy jednostranne bez vzájomných súvislostí.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu zo dňa 23.04.2009

uviedol, že tvrdenia žalobcu sú neopodstatnené, odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského

súdu je v súlade s právnymi predpismi, a preto žalovaný navrhuje, aby bol rozsudok

Krajského súdu v Žiline, č. k. -56 zo dňa 13. januára 2009 v rámci odvolacieho

konania potvrdený a žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný odvolací súd podľa

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k rozhodnutiu, že odvolaniu

žalovaného nie je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

6

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1

zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať,

sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného

hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva,

že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona

daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia,

odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné

7

listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke,

povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov správca dane je oprávnený

na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu

vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13.

Podľa ust. § 14 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt a tretie osoby

sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc

potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

Podľa ust. § 3 ods. 2 a ods. 3 písm. a/ zákona o správe daní a poplatkov na daňovom

konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto

osoby majú postavenie účastníka konania, pričom tretími osobami sú aj svedkovia.

Predpokladom odpočítania daňového výdavku, resp. nákladu od základu dane,

je preukázateľnosť jeho vynaloženia, ktorej základ tvoria predovšetkým účtovné doklady

vedené účtovnou jednotkou podľa príslušných ustanovení

o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ich predloženie však nezbavuje správcu dane

oprávnenia skúmať prvotnosť operácie, na základe ktorej bol účtovný doklad vyhotovený,

pričom sa do úvahy berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

na určenie alebo vybratie dane.

V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či boli pre žalobcu vykonané

fakturované plnenia - stavebné práce obchodnou spoločnosťou T.T., s. r. o., Á. v celkovej

hodnote 8.254.274,- Sk bez DPH, o ktorú hodnotu sa neuznaním týchto daňových výdavkov

zvýšil základ dane z príjmov žalobcu za rok 2004 a následne mu bola vyššie uvedeným

rozhodnutím správcu dane dorubená daňová povinnosť v sume 1.101.421,- Sk.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správca dane začal

daňovú kontrolu u žalobcu na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2004 dňa 30.08.2006, pričom všetky procesné úkony správcu dane realizované za účelom

riadneho a úplného zistenia skutočností preukazujúcich, resp. preverujúcich priznanie

správnej výšky kontrolovanej dane žalobcom boli vykonané dôkaznými prostriedkami

8

v súlade s príslušnými ustanoveniami o správe daní a poplatkov

v znení neskorších predpisov, a to podľa okolností vyplývajúcich zo zistení správcu dane

v časovom slede po začatí predmetnej daňovej kontroly.

Správca dane zaradil medzi dôkazné prostriedky aj zápisnicu o miestnom zisťovaní

č. /Jo zo dňa 21.09.2006 (o vykonaní uvedeného miestneho zisťovania

v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu správca dane v súlade s ust. § 14 ods. 7

zákona o správe daní a poplatkov spísal úradný záznam tvoriaci súčasť administratívneho

spisu), kedy v rámci daňovej kontroly daňového subjektu P.P., s. r. o., X.X., ktorej

spoločníkom a konateľom je žalobca, preveroval obchodné vzťahy tejto spoločnosti

s dodávateľom stavebných prác T.T., s. r. o., Á.. Počas uvedeného miestneho zisťovania

správca dane získal vysvetlenie svedka J.J. ako konateľa spoločnosti T.T., s. r. o., Á. k jeho

podnikateľským aktivitám v roku 2004 vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu.

Vzhľadom k tomu, že z vysvetlenia J.J. vyplynulo, že nikdy nepodnikal, nevystavoval

faktúry a žalobcu nepozná, bolo logické rozhodnutie správcu dane pokračovať v dokazovaní

využitím dôkazného prostriedku výpovede tohto svedka v rámci daňovej kontroly vedenej

u žalobcu na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004, nakoľko

zistenia vyplývajúce z miestneho zisťovania sa obsahovo vzťahujú aj na výkon daňovej

kontroly na preverenie priznanej dane z príjmu žalobcu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné

buď odstrániť alebo potvrdiť nevierohodnosť dôkazov predkladaných žalobcom, resp.

preukázať pravdivosť ním vedenej účtovnej evidencie daňových výdavkov.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výsluch svedka J.J. realizovaný dňa

02.10.2006 na základe indícií vzídených z vyššie uvedeného miestneho zisťovania, bol

vykonaný zákonným spôsobom za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý sa

mal možnosť vyjadriť k výpovediam svedka, klásť mu otázky a navrhovať vykonanie

dôkazov na podporu žalobcových tvrdení. Taktiež z obsahu zápisnice o výsluchu uvedeného

svedka vyplýva, že tento bol správcom dane riadne poučený o jeho právach a povinnostiach

a nebol správcom dane žiadnym spôsobom ovplyvňovaný k obsahu jeho výpovedí.

Skutkový stav veci správca dane musí zistiť presne, pravdivo a čo najúplnejšie,

aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese a právna veta, že pritom správca dane nie je

viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), dáva

správcovi dane zákonné právo ale i povinnosť podľa okolností prípadu a výsledkov dosiaľ

vykonaného dokazovania voliť v rámci výkonu daňovej kontroly ďalšie možnosti uplatnenia

dôkazných prostriedkov až pokým sa nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukáznosti

9

jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane. Miestne zisťovanie

má povahu dôkazného prostriedku a umožňuje správcovi dane na základe vlastného

pozorovania a zistení získať informácie potrebné pre správu daní a taktiež pre určenie

ďalšieho postupu v rámci daňovej kontroly. Právo kontrolovaného daňového subjektu

vyplývajúce mu z ust. § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní a poplatkov netreba brať

absolútne v tom zmysle, že daňový subjekt musí byť prítomný pri každom miestnom

zisťovaní, nakoľko relevantné informácie vyplývajúce z miestneho zisťovania podliehajú

prejednaniu s dotknutým daňovým subjektom, pri ktorom má daňový subjekt možnosť v plnej

miere využiť svoje procesné práva vyjadriť sa k zisteniam správcu dane, navrhovať vykonanie

ďalších dôkazov na podporu jeho tvrdení, resp. na vyvrátenie podozrenia o nevierohodnosti

ním predkladaných dôkazov, prípadne klásť otázky tretím osobám zúčastneným na daňovom

konaní.

V daňovom konaní platí nielen procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov

vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia (rozhodnutie

NS SR ). Vo vzťahu k prejednávacej zásade daňového konania v spojení

s povinnosťou správcu dane zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

čo najúplnejšie a uplatňovanou zásadou voľného hodnotenia dôkazov správca dane

postupoval v súlade so zákonom, keď medzi dôkazné prostriedky, ku ktorým rozhodne

treba zaradiť i miestne zisťovanie, zaradil aj zápisnicu o miestnom zisťovaní

č. /Jo zo dňa 21.09.2006, nakoľko objasňuje okolnosti, z ktorých vzniklo

podozrenie správcu dane preveriť vierohodnosť žalobcových tvrdení o realizácii stavebných

prác subdodávateľom T.T., s. r. o., Á.. Takto bolo možné brať do úvahy všetky následne

vykonané dôkazy, hodnotiť ich jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti.

Z odôvodnení napádaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane ako i odvolací správny

orgán sa vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, vo vzťahu k namietaným procesným

úkonom správcu dane zaujal podrobné stanovisko a jednoznačne uviedol, ktoré dôkazy

preukazujú zistenia svedčiace o nevykonaní fakturovaných stavebných prác pre žalobcu a teda

splnení podmienky na neuznanie týchto výdavkov žalobcu pre účely určenia základu dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2004. Vzhľadom na uvedené možno

konštatovať, že vykonané dokazovanie ako napr. výpovede svedka J.J., J.J., preverenie

identifikácie údajných zamestnancov subdodávateľskej obchodnej spoločnosti T.T., s. r. o.,

Á., ktorí sa mali zúčastniť na sporných vykonávaných stavebných prácach pre žalobcu,

10

prostredníctvom databázy zamestnávateľov vedených Sociálnou poisťovňou, ako i výsledok

znaleckého grafologického dokazovania pravosti podpisov konateľa obchodnej spoločnosti

T.T., s. r. o., Á. na sporných faktúrach s prihliadnutím na absenciu akýchkoľvek

vierohodných dôkazov predložených žalobcom na podporu jeho tvrdení o vykonaní

fakturovaných prác (napr. zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom a obchodnou

spoločnosťou T.T., s. r. o., Á., doklady o vykonaní prác, odovzdaní a prevzatí diela,

o vykonaných odborných skúškach a odborných prehliadkach diela, označenie svedkov, ktorí

boli oprávnení kontrolovať priebeh, rozsah a kvalitu vykonaných prác), preukazuje, že

správca dane ako i odvolací správny orgán správne zhodnotili dôkaznú situáciu v tom zmysle,

že žalobca ako daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a povinnosť vyplývajúcu mu

z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a pre daňové účely dostatočne

nepreukázal vynaloženie sporných daňových nákladov (

o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Najvyšší súd SR v medziach žaloby a odvolacích dôvodov s prihliadnutím na obsah

námietok žalobcu preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie

prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného

procesného postupu v daňovom konaní predchádzajúcom preskúmavaným rozhodnutiam

a zistil, že krajský súd pri rozhodovaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu vychádzal z medzí žaloby a zameral sa na preverenie zákonnosti žalobcom

namietaných pochybení pri realizácii procesných úkonov zo strany správcu dane v rámci

výkonu daňovej kontroly na preverenie priznanej dane z príjmu žalobcu za zdaňovacie

obdobie roku 2004 ako i zákonnosti postupu druhostupňového správneho orgánu v rámci

odvolacieho konania.

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal

s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia žalovaného

odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z obsahu

administratívneho spisu uvádza, že žalobcovi v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly

ako i následného daňového konania neboli postupom správcu dane a žalovaného správneho

orgánu odňaté žiadne práva daňového subjektu vyplývajúce mu zo zásad daňového konania

upravených ustanovením § 2 zákona o správe daní a poplatkov, prípadne zákonných

11

oprávnení kontrolovaného daňového subjektu podľa ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní

a poplatkov. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne pre vykonávané daňové konanie aktívne využíval svoje procesné práva

a predkladal dôkazy, navrhoval vykonanie jednotlivých dôkazov, v čom mu správca dane

vyhovel, avšak výsledok navrhnutých dôkazov, predovšetkým výsluchy svedkov J.J. a J.J.,

napriek očakávaniu žalobcu nepotvrdili pravdivosť jeho tvrdení, ba naopak, skôr potvrdili

objektívne podozrenie správcu dane o nepravdivosti predkladaných sporných faktúr.

Skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri miestnom zisťovaní dňa 21.09.2006 nie je

porušením procesného zákona, nakoľko miestne zisťovanie je možné vykonať aj

v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca

dane spísal úradný záznam, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu a teda je daňovému

subjektu k dispozícii v rámci procesného inštitútu nahliadnutia do spisu, prípadne je o jeho

obsahu daňový subjekt informovaný správcom dane v rámci aplikácie prejednávacej zásady

daňového konania.

Zo spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia

dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov s prihliadnutím na jeho povinnosť

dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, bral do úvahy i návrhy žalobcu a vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom

záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil,

zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj

s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov.

Na margo namietaného porušenia povinnosti mlčanlivosti zo strany správcu dane tým,

že zamestnanci správcu dane ponechali prostredníctvom riaditeľky Domova dôchodcov Nádej

kópiu zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 21.09.2006 v osobnom spise svedka J.J.,

Najvyšší súd SR uvádza, že v zmysle dôvodom k zrušeniu rozhodnutia

správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť

rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne

vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka

(rozhodnutie NS SR ).

12

S prihliadnutím na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené

v odvolaní sú neopodstatnené, rozhodnutie žalovaného č. I/228/14916-90109/2007/991857-r

zo dňa 06.decembra 2007 je v súlade so zákonom, a preto podľa ust. 250ja ods. 3 veta druhá

a ust. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa ust. v spojení s ust. veta prvá a ust. ,

pretože žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. mája 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková