Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/11/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: R. U., s.r.o., so sídlom Mierová 4220/22C, Hlohovec, 920 01, IČO : 43852998, zastúpeného spoločnosťou VGD Legal s.r.o., so sídlom Moskovská 13, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 102740429/2019 zo dňa 27.11.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo : 102740429/2019 zo dňa 27.11.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Žalovaný rozhodnutím číslo : 102740429/2019 zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj ako napadnuté rozhodnutie) postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako len daňový poriadok alebo ) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako len správca dane) číslo : 101296497/2019 zo dňa 29.5.2019 (ďalej aj ako prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 184 430,40 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016, t.j. nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 bol znížený zo sumy 335 671,59 eur na sumu 151 241,19 eur.

2.

Zo strany správcu dane bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2016 si daňový subjekt okrem iného uplatnil odpočítanie dane vo výške 40 000 eur z faktúry č. 201606009 vystavenej dodávateľom CAPTAIN, s.r.o., Domčekova 9, 040 01 Košice 1, IČO : 36586277, pričom predmetom dodania, resp. fakturácie boli reklamné služby na základe zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.5.2016 ku podujatiu BUSSINES GOLF TOUR 2016, okrem toho si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2016 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 105 000 eur z faktúr za reklamné a propagačné služby spojené s rôznymi motoristickými podujatiami, vykonané na základe zmlúv vystavených dodávateľom KM RACING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 1675/15, 955 01 Topoľčany, IČO : 46037543 (táto spoločnosť zanikla dňa 8.4.2017 v dôsledku zlúčenia, právny nástupca Wale s.r.o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava).

3.

V kontrolovanom zdaňovacom období jún 2016 si žalobca tiež uplatnil tiež odpočítanie dane v celkovej výške 39 430,40 eur z faktúr vystavených dodávateľom STAVOKOMPLET, spol. s r.o., Mýtna 546, 916 01 Stará Turá, IČO : 31443443, keď predmetom dodania bol stavebný materiál.

4.

Zo strany správcu dane bolo konštatované, že v prípade dodávateľov CAPTAIN, s.r.o. a KM RACING SLOVAKIA, s.r.o. bol vytvorený reťazec z fiktívnych subdodávateľov, ktorí neuskutočnili zdaniteľný obchod, resp. nepriznali a neodviedli daň, boli vytvorené podmienky, aby priamy dodávateľ (spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a KM RACING SLOVAKIA, s.r.o.) mohli vystaviť odberateľovi - žalobcovi faktúry s vysokým odpočítaním dane. Taktiež ani v prípade dodávateľa STAVOKOMPLET, spol. s r.o. nebolo zistené, že by táto spoločnosť mala deklarovaný tovar na sklade, ak teda žalobca nepreukázal, že dodanie tovaru uskutočnil platiteľ (dodávateľ) uvedený na faktúre, a že pri týchto zdaniteľných obchodoch vzniklo právo na odpočítanie dane.

5.

Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2016 (daňová kontrola bola začatá dňa 21.9.2016), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101841904/2017 zo dňa 28.8.2017 (ďalej aj ako len „protokol zo dňa 21.9.2016“), pričom v priebehu daňovej kontroly bol vyhotovený čiastkový protokol č. 100301380/2017 zo dňa 15.2.2017, na základe ktorého bola daňovému subjektu vrátená časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2016 vo výške 151 241,19 eur, a to s poukazom na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Protokol zo dňa 28.8.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi, resp. splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa 30.8.2017, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená ( daňového poriadku). Dňa 16.5.2019 bola správcom dane spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101151233/2019, ktorú v zmysle daňového poriadku považoval za poslednú a podané pripomienky za prerokované. Následne dňa 29.5.2019 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal. Na základe vykonaného dokazovania žalovaný konštatoval, že nemal preukázané, že samotné reklamné plnenia, hoci boli uskutočnené, boli realizované deklarovanými dodávateľmi, subdodávateľmi a ich dodávateľmi v preverovaných reťazcoch, čo malo za následok, že im nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa zákona o DPH, ktorá skutočnosť následne znamená, že právo na odpočítanie dane v zmysle a zákona o DPH nemohlo vzniknúť ani žalobcovi.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

6.

Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

7.

Žalobca poukázal na to, že so spoločnosťou KM RACING SLOVAKIA, s.r.o. ako svojim priamym dodávateľom uzatvoril zmluvy o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti zo dňa 8.4.2016, zo dňa 10.5.2016 a zo dňa 8.6.2016, predmetom ktorých okrem iného boli reklamné a propagačné služby na automobilových pretekoch na všetkých printových, audio a audiovizuálnych médiách na základe týchto zmlúv obchodná spoločnosť KM RACING SLOVAKIA, s.r.o. poskytla žalobcovi plnenia spočívajúce v dodaní reklamných a propagačných služieb spojených s Rally Valaška 2016, s Rally Šumava 2016, s Rally Maggiora, s Rally Vyškov 2016, ďalej spojených s testovaním športového automobilu Ford Fiesta R5 ako aj s Rally Hustopeče 2016, pričom o poskytnutí týchto služieb vypovedal konateľ spoločnosti KM RACING SLOVAKIA s.r.o. pán Krupica (zápisnica č. 104391545/2016 zo dňa 1.12.2016), v ktorej tento uviedol, že predmetom dodávky pre žalobcu bola kompletná reklama na automobilových podujatiach.

8.

Žalobca ďalej uviedol, že uzatvoril so spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. ako svojim priamym dodávateľom zmluvu o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.5.2016, pričom predmetom tejto zmluvy boli komplexné marketingové a reklamné služby v súvislosti s podujatím BUSSINES GOLF TOUR 2016, pričom podľa čl. II. tejto zmluvy sa spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. zaviazala komplexne zabezpečiť poskytovanie reklamných služieb pre žalobcu a za týmto účelom uvádzať logo, obchodné meno, resp. iné označenie žalobcu na reklamných a propagačných kampaniach zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia, na webovej stránke podujatia www.bgt.sk <. a na všetkých reklamných a propagačných tlačovinách (roll up, bulletin, scorecards, plagáty a pod.) zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia ako hlavného reklamného partnera (HRP), a to v rozsahu a spôsobom podľa špecifikácie obsiahnutej v prílohe číslo 1. nazvanej „rozsah mediálnych plnení“ spočívajúcich v prezentácii obchodného mena alebo loga v pozícii HRP reklamné služby v reklamných spotoch v jednotlivých televíziách, ďalej v umiestnení billboardov, ďalej v prezentácii obchodného mena alebo loga buď v denníku alebo v mesačníkoch. Na základe tejto zmluvy spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. poskytla žalobcovi plnenie spočívajúce v dodaní reklamných služieb, na základe čoho žalobcovi dňa 9.6.2016 vystavila faktúru č. 201606009 na základe zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 23.5.2016, ku podujatiu BUSSINES GOLF TOUR 2016 so základom dane v celkovej sume 240 000 eur, keď z toho základ dane predstavoval 200 000 eur a DPH 20 % vo výške 40 000 eur. Žalobca uvedenú faktúru uhradil dňa 23.6.2016.

9.

Žalobca ďalej namietal, že v prípade služieb poskytnutých zo strany spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. na podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2016, resp. v prípade dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. (tento sa zaviazal komplexne zabezpečiť poskytovanie reklamných služieb v prospech žalobcu na jednotlivých podujatiach), si žalovaný nesprávne vyložil ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, keď v prípade uvedenia obchodného mena na reklamných zariadeniach je takúto činnosť možné považovať, že ide o iné oznámenie súvisiace s podnikateľskou činnosťou s cieľom uplatniť produkt na trhu, a teda ide o reklamu a nie sponzoring ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Zo strany žalovaného došlo taktiež k nesprávnemu právnemu posúdeniu toho o akú poskytnutú službu ide, keď pri svojej rozhodovacej činnosti nepostupoval v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku, keď nezobral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že jeho úmyslom bolo prezentovať svoju spoločnosť na prestížnom športovom podujatí (BUSINESS GOLF TOUR 2016 ako aj jednotlivé rally) prostredníctvom svojho obchodného mena, vzbudiť záujem, spropagovať a hlbšie uviesť do povedomia svoje obchodné meno smerom k existujúcim a potencionálnym zákazníkom, a za poskytnutie tejto služby uhradiť dodávateľovi tejto služby protihodnotu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v bode 8 judikátu C-530/09, v ktorom je uvedené, že na to, aby ich činnosť na podporu predaja bolo možné kvalifikovať ako reklamné služby v zmysle článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice, ktorého znenie je zhodné so znením článku 56 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES postačuje, aby obsahovala odovzdanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšenia ich predaja. Zdôraznil, že služby poskytnuté žalobcovi zo strany dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. nemusia naplniť definičné znaky reklamných služieb, ako ich uvádza Súdny dvor EÚ, no Súdny dvor EÚ touto právnou vetou neurčuje, že služby, ktoré nenapĺňajú znaky takto definovaných reklamných služieb, musia spadať automaticky mimo predmet dane z pridanej hodnoty podľa článku 2 ods. 1 písm. c) Smernice 2006/112/ES ako „služby iné ako reklamné služby“. Znamená to, že dodávatelia KM Racing Slovakia, s.r.o. a CAPTAIN, s.r.o. poskytli žalobcovi službu, ktorá spočíva v prezentácii obchodného mena, resp. loga žalobcu, za čo žalobca poskytol protihodnotu. Okrem toho vymedzeniu reklamných služieb, ktoré poskytol Súdny dvor EÚ v judikáte C-530/09 je potrebné rozumieť v kontexte toho, že čl. 59 písm. b) Smernice 2006/112/ES ( v čase vydania judikátu išlo o ustanovenie článku 56 ods. 1 písmeno d) Smernice 2006/112/ES) upravuje miesto dodania reklamnej služby poskytnutej nezdaniteľnej osobe. V roku poskytnutia týchto služieb, t.j. v roku 2016 bol čl. 59 písm. b) Smernice 2006/112/ES transponovaný do § 16 ods. 18 písm. b) zákona o DPH. Ak nejaká služba „nespadne“ pod definíciu reklamnej služby uvedenej v bode 18 judikátu C-530/09 znamená to len toľko, že miesto dodania tejto inej služby sa neriadi ustanovením čl. 59 písm. b) Smernice 2006/112/ ES, resp. § 16 ods. 18 písm. b) zákona o DPH, ale iným pravidlom. Neznamená to teda automaticky s ohľadom na judikát C-530/09, že táto iná služba nie je predmetom dane z pridanej hodnoty ako takej. Znamená to, že predmetné služby dodané žalobcovi spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. a CAPTAIN, s.r.o. spĺňajú definíciu reklamy podľa zákona o reklame a nespĺňajú definíciu reklamných služieb podľa výkladu, ktoré poskytol Súdny dvor EÚ v judikáte C-530/09. V tejto súvislosti ďalej žalobca

uviedol, že žalovaný dôsledky na zamietnutie práva na odpočítanie vyplývajúce z toho, že predmetné služby nespĺňajú definíciu reklamných služieb podľa výkladu, ktoré poskytol Súdny dvor EÚ v judikáte C-530/09 bližšie nevysvetlil a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

10.

Žalobca ďalej uviedol, že reklamné služby boli žalobcovi reálne dodané, čo ani žalovaný nespochybňuje. Správca dane síce vykonal rozsiahle zisťovanie skutkového stavu, no svoje pochybnosti, ktoré formuloval sa týkajú skutočností, ktoré nepatria do dôkazného bremena žalobcu. Nárok na odpočítanie DPH z predmetných reklamných služieb žalobcovi nepriznal z dôvodu, že nadobudol pochybnosti o dodaní služieb a tovarov v zmysle predmetných faktúr dodávateľmi na nich uvedenými. Ďalej namietal, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že daňový subjekt si musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich, že zdaniteľné plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V rozpore s uvedeným v zápätí na druhej strane tvrdí, resp. uvádza, že dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj s využitím subdodávateľa a následne vystaviť faktúru daňovému subjektu, t.j. žalobcovi. Žalobcovi je zrejmé, že predmetnom daňovej kontroly vykonanej správcom dane bolo preverenie dodávateľov spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. a CAPTAIN, s.r.o., no pochybnosti správcu dane a žalovaného ohľadom dodaní tovarov a služieb na spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. a CAPTAIN, s.r.o. sú nad rámec dôkazného bremena, ktoré znáša žalobca. V neposlednom rade tiež poukázal na to, že tak správca dane ako aj žalovaný nijako nezohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. zo dňa 15.3.2011 tzv. Iron club a nevysporiadal sa s právnymi vetami týkajúcimi sa dôkazného bremena uvedenými v tomto judikáte. Uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR zjednotil právne názory Najvyššieho súdu SR na hranicu dôkazného bremena vznesenú daňovníkom v rámci daňového konania. Jeho právne názory sú ďalej citované v množstve ďalších neskorších rozsudkov Najvyššieho súdu SR (napr. , v ktorom je konštatované, že ak spoločnosť Iron club má pri každej faktúre prislúchajúci podrobný súpis dodaného tovaru a služieb, nejde o zdaniteľné plnenie, ktoré by bolo nepreskúmateľné). Znamená to, že Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ako daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Z obsahu textu rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania ďalších reťazcov subdodávateľov dodávateľov, resp. nemožnosti preveriť účtovnú evidenciu z dôvodu odovzdania účtovnej evidencie inému konateľovi. Okrem toho zdôraznil, že išlo o preverovanie skutočností v reťazcoch dodávateľov alebo subdodávateľov, na ktoré žalobca nemal žiaden vplyv. Taktiež poukázal na to, že tak správca dane a ani žalovaný nijaké nepreukázali, že by bol žalobca vedome zapojený do podvodného konania, a ani to, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dochádza k podvodnému konaniu u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov. V spojených rozsudkoch Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C-142/11) je konštatované, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru sťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi. V zásade totiž prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhalenie nezákonnosti a daňových podvodov na DPH a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov (bod 61 a 62 tohto judikátu). Daňové orgány nesmú trestať nezapojené a nevinné subjekty, čo v danom prípade sa vzťahuje aj na žalobcu.

11.

Ďalej poukázal na to, že správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali zneužívacie konanie a získanie neoprávnenej výhody u žalobcu, resp., že by žalobca vedel alebo mohol vedieť, že dochádza k zneužívajúcemu konaniu u jeho dodávateľov alebo ich subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na to, že vynaložil obvyklú opatrnosť pri zadávaní objednávok tak, že k nadviazaniu obchodnej spolupráce zo spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. prišlo počas podujatia XXI Tipcars Pražský Rallysprint v dňoch 27. - 28.11.2015 v Prahe. O ponuku služieb spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. požiadal žalobca, pričom si pred zadaním prác spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. žalobca preveroval možnosť reklamy aj prostredníctvom iných reklamných agentúr a dal si vypracovať konkurenčné cenové ponuky, ktoré si však žalobca neodložil, nakoľko ich uchovanie nepovažoval za relevantné. Okrem toho

uviedol, že z obdobných akcií poznal už činnosť spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o., pričom pokiaľ ide o poznámku správcu dane, že žalobca mal vychádzať z údajov z účtovnej závierky uloženej priamym dodávateľom v registri účtovných závierok, tak poukázal na to, že spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. zostavila túto účtovnú závierku za rok 2015 dňa 24.6.2016 a táto bola schválená dňa 30.6.2016. Za tohto stavu je zrejmé, že táto účtovná závierka bola zverejnená až v čase po podpise príslušnej zmluvy o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že rokovania o tejto spolupráci prebiehali pred zverejnením účtovnej závierky spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. za rok 2015, tak žalobca nemal možnosť sa z verejných zdrojov dozvedieť o žiadnych skutočnostiach, ktoré by mohli byť považované za podozrivé. Žalobca ďalej zdôraznil, že žiaden právny predpis a ani žiaden zverejnený metodický pokyn finančnej správy neobsahuje zoznam krokov, ktoré by mal konateľ daňovníka vykonať pri preverovaní svojho obchodného partnera. Žalobca ďalej poukázal na to, že v prípade Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 104487260/2016 zo dňa 15.12.2016 vyhotovenej v súvislosti s vykonaním svedeckej výpovede p. Kakaščíka - konateľa spoločnosti JK Media s.r.o., mal žalobca za to, že už zo samotného názvu zápisnice je zrejmý nesprávny postup správcu dane, keď tento v prípade výsluchu svedka používa názov zápisnice „Zápisnica o ústnom pojednávaní“, pričom správca dane si zamieňa svedeckú výpoveď s miestnym zisťovaním. Okrem toho žalobca namietal, že o konaní výsluchu tohto svedka nebol informovaný a nemal možnosť klásť svedkovi otázky. Znamená to, že správca dane mal ako procesný nástroj v situácii keď by chcel p. Kakaščíkovi klásť otázky, zvoliť výsluch svedka a nie miestne zisťovanie. To isté platí aj v prípade zápisnice o miestnom zisťovaní č. 104415790/2016 zo dňa 6.12.2016 v súvislosti s vykonaním svedeckej výpovede konateľa spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. Jána Haverla.

III. Vyjadrenie žalovaného

12.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k dôvodom správnej žaloby poukázal na to, že v predmetnej veci je sporné, či skutočným dodávateľom reklamných služieb bola spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. a CAPTAIN, s.r.o. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že poskytovateľmi služieb boli práve títo dodávatelia, zaťažovalo ho dôkazné bremeno k tomuto tvrdeniu a pri jeho neunesení zostáva iba tvrdením. V tejto súvislosti uviedol, že pri uplatnení odpočítania dane je dôležitá dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je aj to, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľskú faktúru. Tvrdil, že daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov už v čase realizácie zdaniteľných obchodov preukazujúcich ich uskutočnenie deklarované predloženými faktúrami, ako aj to, že zdaniteľné plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. Znamená to, že žalobca nepreukázal splnenie prvotných podmienok stanovených zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, keď v predmetnej veci došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Na podporu tohto právneho záveru poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v ktorom je konštatované, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť s plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej skutočnosti preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora. Ďalej uviedol, že judikatúra zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch jasne ustálila, že nepostačuje predložiť faktúru, či iné listinné doklady, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného obchodu. V danom prípade žalobca ani deklarovaní dodávatelia nepredložili dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Okrem toho z rozsudkov Európskeho súdneho dvora ako aj napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.

zo dňa 25.1.2012 vyplýva, že pokiaľ sa žalobca sa v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ ide o judikatúru uvádzanú žalobcom týkajúcu sa podvodného konania uviedol, že je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dôvodom pre nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie dane nebola účasť daňového subjektu na podvodnom konaní, ani jeho prípadná vedomosť o takomto konaní, ale nesplnenie prvotných podmienok pre odpočítanie dane ustanovených zákonom o DPH. Ďalej zdôraznil, že prvostupňový orgán daňovou kontrolou primárne preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, t.j. vnútroštátneho právneho predpisu, pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že k dodaniu služieb uvedených na sporných faktúrach skutočne došlo deklarovanými dodávateľmi, teda nebola splnená primárna podmienka vnútroštátneho právneho predpisu.

13.

V súvislosti s námietkou vznesenou žalobcom v súvislosti s výsluchom p. Kakaščíka - konateľa spoločnosti JK Media, s.r.o. vykonaného v rámci miestneho zisťovania uviedol, že skutočnosť, že žalobca nebol prítomný pri miestnom zisťovaní nie je porušením procesného zákona, nakoľko miestne zisťovanie je možné vykonať aj v neprítomnosti daňového subjektu, pričom o priebehu takéhoto miestneho zisťovania správca dane spísal úradný záznam, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu a teda je daňovému subjektu k dispozícii v rámci procesného inštitútu nahliadnutia do spisu, prípadne je o jeho obsahu daňový subjekt informovaný správcom dane v rámci aplikácie prejednávacej zásady daňového konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR ). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že miestne zisťovanie je upravené v § 37 - § 39 daňového poriadku a súčasne je v § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku stanovené, že žalobca ako daňový subjekt má právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou u kontrolovaného daňového subjektu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca nemá právo byť upovedomený o vykonávaní miestneho zisťovania a ani byť prítomný na tomto miestnom zisťovaní, ale má iba právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania.

14.

Žalovaný ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobcu o použití nesprávnej právnej normy o vysielaní a retransmisií v platnom znení. V tejto súvislosti uviedol, že podľa názoru Súdneho dvora EÚ podstatou reklamnej služby je informovať zákazníka o existencii a kvalitách jednotlivých produktov alebo služieb, najčastejšie šírenej v tlačenej alebo hovorenej podobe (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-68/92). Pojem „reklamné služby“ uvedený v čl. 9 bod 2 písmeno e) šiestej smernice, ktorého znenie je zhodné so znením článku 56 ods. 1 písmeno b) Smernice 2006/112/ES (Smernica o DPH) zahŕňa propagačnú činnosť, ako je napr. predaj tovaru a znížené ceny, poskytovanie tovarov zákazníkom predaných osobne distribujúcej ich cestou reklamnej agentúry, poskytovanie služieb za znížené ceny alebo zadarmo, usporiadanie koktejlovej párty alebo banketu, ak je táto činnosť spojená so sprostredkovaním odkazu verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby, ktoré sú predmetom danej činnosti, za účelom zvýšenia odbytu daného výrobku alebo služby; to isté platí pre akúkoľvek činnosť, ktorá je súčasťou reklamnej kampane, a tým prispieva k šíreniu reklamného odkazu. Koncept „reklamy“ zahŕňa nevyhnutne šírenie odkazu smerujúceho k informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť jeho odbyt, hoci tento odkaz sa šíri obvykle pomocou písma alebo obrazov prostredníctvom tlače, rozhlasu alebo televízie, toto možno realizovať čiastočne alebo výlučne aj s použitím iných prostriedkov. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci C-530/09 zo dňa 27.10.2011, bod 18) opakovanie definoval reklamné služby, za ktoré je pre účely DPH možné považovať „činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo o kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj“.

15.

V prípade dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o. bolo preukázané, že v skutočnosti vykonali mediálny servis v televíziách, vyrobili videozáznamy a DVD spoločností STUDIO LIFE, s.r.o. a MERIT Group, s.r.o., deklarovaný dodávateľ KM Racing Slovakia, s.r.o. neeviduje vo svojich záznamoch DPH, ani v kontrolných výkazoch a ani si neuplatňuje odpočítanie dane z faktúr vystavených týmito spoločnosťami. Naopak, dodávateľov uvádza spoločnosti, pri ktorých reálne dodanie služieb preukázané nebolo. Vykonaním dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť SK COMMERCIAL, s.r.o. (dodávateľ

dodávateľa KM Racing Slovakia, s.r.o.) v preverovanom období nemala žiadnych zamestnancov a jediný konateľ nezabezpečoval žiadnu z činností, ktoré boli následne fakturované spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. Za tohto stavu preto tvrdil, že reklamné a propagačné služby neboli dodané dodávateľovi KM Racing Slovakia, s.r.o., a preto je nepochybné, že tieto služby nemohol dodať žalobcovi, t.j. mu nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane.

16.

V prípade dodávateľa CAPTAIN, s.r.o. vystavené faktúry dostatočne hodnoverným spôsobom nepreukazujú ekonomickú činnosť, ktorá je v nich uvedená, pretože dodávateľ CAPTAIN, s.r.o. a jeho subdodávateľ a ani spoločnosti, ktoré vystupovali v reťazcoch ako dodávatelia subdodávateľov, reálne nevykonávali deklarovanú činnosť. Dodávateľ CAPTAIN, s.r.o. nevykonal dodávku reklamných služieb, ale len „zabezpečoval“ dodávku prostredníctvom subdodávateľov, pričom z reťazca preverovaných dodávateľov a subdodávateľov bolo zistené, že ani títo nevedeli preukázať, čo bolo predmetom fakturácie a čím konkrétnym sa oni podieľali na zabezpečenie reklamných služieb v súvislosti s podujatím BUSINESS GOLF TOUR 2016. Celý reťazec preverovaných subjektov nevedel preukázať žiadnu konkrétnu vykonanú službu a preukázať tak skutočnosti v súvislosti s týmto podujatím. Preverovaním bolo ďalej zistené, že reklamné služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“ zabezpečovala spoločnosť JK Media, s.r.o. pre spoločnosť REVITA, s.r.o., pričom prvostupňový správny orgán na základe predložených dokladov nezistil, že by tieto reklamné služby boli fakturované deklarovanému dodávateľovi CAPTAIN, s.r.o. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť JK Media, s.r.o. zabezpečovala reklamnú kampaň na celé podujatie BUSINESS GOLF TOUR 2016, pričom celková hodnota zákazky sa pohybovala v sume 23 812,20 eur, a nie sto tisícoch eur.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

17.

Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

18.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 20.1.2022, na ktorom tak právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovaného odkázali na argumentáciu uvedenú vo svojich podaniach, pričom správny súd predmetnú vec postupom podľa odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 17.2.2022.

19.

Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobkyňou uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2016.

20.

Hneď na úvod považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že nosnou a v podstate jedinou žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu. Žalobca tvrdí, že v rámci svojich možností predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a mal za to, že tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Žalobca na podporu svojich tvrdenia poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.3.2011 tzv. Iron Club a sp.zn. , v ktorom bolo konštatované, že ak spoločnosť Iron Club (t.j. v predmetnej veci žalobca) má pri každej faktúre prislúchajúci podrobný súpis dodaného tovaru a služieb, nejde o zdaniteľné plnenie, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Taktiež poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej bolo uvedené, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, pričom vo vzťahu k vedomosti platiteľa o daňovom podvode alebo zneužití práva zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane.

21.

V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že reklamné služby, ktoré mali v prospech žalobcu poskytovať na základe zmlúv o poskytovaní reklamných služieb spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. a KM Racing Slovakia, s.r.o. boli zrealizované, teda nebolo sporné, že k materiálnemu plneniu na základe predložených sporných faktúr došlo. Dôvodom nepriznania uplatneného nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr bola, medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, a to, že žalobca po vznesených pochybnostiach ohľadom deklarovaných dodávateľov poskytovaných služieb, neuniesol svoje dôkazné bremeno. V danom prípade správca dane na základe preverovania reťazca subdodávateľov dodávateľov žalobcu spochybnil, že deklarované reklamné služby boli uskutočnené dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach, pričom žalobca, podľa záveru, ktorý sa odrazil vo vydaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane, tieto pochybnosti neodstránil relevantnými skutočnosťami.

Samotné spochybnenie deklarovaných dodávateľov malo v danom prípade za následok prijatie záveru, že spoločnostiam CAPTAIN, s.r.o. a KM Racing Slovakia, s.r.o. nevznikla podľa § 19 ods. 2 daňová povinnosť, čo pre absenciu tejto základnej hmotnoprávnej podmienky (§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH) následne vyústilo do nepriznania nároku na odpočet DPH zaplatenej žalobcom na vstupe vo vzťahu k DPH uvedenej na sporných faktúrach.

22.

V predmetnej veci správca dane na základe skutočne rozsiahleho dokazovania nadobudol pochybnosti, že reklamné služby poskytli deklarovaní dodávatelia, nakoľko reklamné plnenie malo byť zabezpečené subdodávateľmi, u ktorých sa však ich vykonanie podľa záverov správcu dane, ktoré následne potvrdil žalovaný, reálne nepreukázalo.

23.

S poukazom na dôvody správnej žaloby, správny súd v danom prípade posudzoval, či konajúce daňové orgány s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ a vzhľadom na okolnosti daného prípadu, náležite vyhodnotili skutočnosti tvoriace dôkazné bremeno žalobcu.

24.

Správny súd súhlasí so žalovaným, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní je rozsiahla a prešla istým vývojom, pričom sa ustálila na závere, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Rovnako sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje s ďalším ustáleným záverom najvyššieho súdu, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Tiež inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25.

Správny súd však súčasne zastáva názor, že v prípade žalobcu je potrebné prihliadnuť na okolnosti daného prípadu, ktoré správny súd konkrétne vyšpecifikuje, a ktoré ho primäli k záveru, že v danom prípade je dôkazné bremeno modifikované rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ, ktorá je pre konajúce daňové orgány, ako aj správne súdy záväzná. Súdny dvor Európskej únie vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C -354/03), Fulcrum Electronics Ltd C -353/03) a Bond House Systems Ltd (C -484/03) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Táto zásada bola spresnená v rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Súdny dvor Európskej únie toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.

26.

Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 23. mája 2016 s touto spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. Zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 - Rozsah mediálnych plnení. Predmetom tejto zmluvy boli komplexné marketingové a reklamné služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“ s tým, že podľa čl. II. tejto zmluvy sa spoločnosť CAPTAIN, s.r.o. zaviazala komplexne zabezpečiť

poskytovanie reklamných služieb pre žalobcu a za týmto účelom uvádzať logo, obchodné meno, resp. iné označenie žalobcu na reklamných a propagačných kampaniach zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia, na webovej stránke podujatia a na všetkých reklamných a propagačných tlačovinách zabezpečujúcich propagáciu a prezentáciu podujatia ako hlavného reklamného partnera, pričom v prílohe č. 1 bol uvedený rozsah týchto mediálnych plnení pre žalobcu. Okrem toho žalobca uzatvoril so spoločnosťou KM Racing Slovakia, s.r.o. ako svojim priamym dodávateľom zmluvy o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti zo dňa 8.4.2016, 10.5.2016 a 8.6.2016, predmetom ktorých sú okrem iného reklamné a propagačné služby na automobilových pretekoch na všetkých printových, audio a audiovizuálnych médiách. Na základe týchto zmlúv spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. poskytla žalobcovi plnenie spočívajúce v dodaní reklamných služieb a vystavila žalobcovi jednotlivé faktúry za reklamné a propagačné služby na jednotlivých podujatiach.

27.

Zo spisového materiálu bolo ďalej zistené, že podľa hodnotiacej správy boli reklamné služby k podujatiu „BUSINESS GOLF TOUR 2016“ poskytnuté žalobcovi od 14.6.2016 a v ďalších nasledujúcich mesiacoch júl až august 2016. Okrem toho od 14.6.2016 prebiehala reklamná kampaň podujatia Mondsee, v júli 2016 bola reklamná kampaň podujatia Veľká Lomnica a v auguste 2016 prebiehala reklamná kampaň podujatia Dellach. Sporná faktúra za poskytnuté komplexné reklamné služby bola vystavená s dátumom dodania služby 9.6.2016.

28.

Pokiaľ by sme išli postupne v rámci reťazca (zo strany správcu dane bol preverený celý obchodný reťazec), pri priamom dodávateľovi spoločnosti CAPTAIN, s.r.o., (táto spoločnosť bola dňa 4.9.2019 vymazaná z obchodného registra ex offo), a to STEGOS, s.r.o. (tento bol jediným dodávateľom žalobcu, avšak táto spoločnosť zanikla 8.2.2017 v dôsledku zlúčenia s tým, že nástupcom sa stala obchodná spoločnosť Vulkano, s.r.o.) a následne jeho dodávateľov v reťazci, bolo by namieste spochybnenie deklarovaných služieb, ktoré by odôvodňovalo prijatie záveru, že spoločnostiam AZANETT DESING s.r.o. (táto spoločnosť bola dňa 25.10.2019 vymazaná z obchodného registra ex offo) a Ryngo s.r.o. (táto spoločnosť zanikla 22.2.2017 v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť REDbird s.r.o.) nevznikla daňová povinnosť, čo by malo ďalej za následok, že ani spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH nevznikla a teda žalobca by následne nemal nárok na odpočítanie dane na vstupe. Spoločnosť Ryngo s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období deklarovala nákup od dvoch dodávateľov a to: TeniSta, spol. s r.o. a K-production, s.r.o., pričom ani jeden z nich nedodával služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“. Podľa názoru správneho súdu, je však s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci Kittel C-439/04), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad rozsudky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . Najvyšší súd Slovenskej republiky práve v rozsudku sp. zn. zo dňa 17.10.2017, okrem výkladu týkajúceho sa potreby rozlišovania medzi zneužitím práva a podvodným konaním na DPH, práve k podvodnému konaniu skonštatoval v bodoch 43 až 45 nasledovné : „43. Od zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora (najmä jeho rozsudku vo veci účastníkov Bonik alebo Maks Pen) nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súdny dvor však vo svojej judikatúre (sp.zn. C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL) stanovil, že: „...právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. 44. Najvyšší súd v niektorých rozhodnutiach (napríklad sp.zn. , ) odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora (najmä rozsudku sp.zn. C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa najmä uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý“. 45. V uvedenej súvislosti nie je možné Najvyšším súdom prehliadnuť to, že Súdny dvor stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky

opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).

29.

Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. správny súd s poukazom na okolnosti daného prípadu zastáva názor, že sa v prípade zistených reťazcov mohlo jednať o podvodné konanie, pričom správca dane sa tejto otázke nevenoval. Pokiaľ by však v ďalšom konaní vyhodnotil, že sa jednalo o podvodné konanie, správny súd na účely následného posudzovania nároku na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou CAPTAIN, s.r.o. zastáva názor, že výsledky vykonaného dokazovania nateraz nepreukazujú, že žalobca vo vzťahu k spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane, však na základe doplneného dokazovania v tomto smere môže prijať aj iný záver, tento však musí byť podložený relevantnými skutočnosťami a musí byť následne náležite odôvodnený. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora, v ktorej sa konštatuje, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý iba v prípade, ak by sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar alebo poskytnutá služba dodaná, ktorá zakladala nárok na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa, alebo iného predchádzajúceho subjektu.

30.

Nad rámec správny súd na margo prijatých záverov z vykonaného dokazovania s poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z miestneho zisťovania týkajúceho sa spoločnosti JK Media s.r.o. zdôrazňuje, že konateľ tejto spoločnosti uviedol, že mediálne služby si u tejto spoločnosti objednala spoločnosť REVITA, s.r.o. Správca dane však uzavrel, že reklamné služby v súvislosti s podujatím „BUSINESS GOLF TOUR 2016“ zabezpečovala spoločnosť JK Media s.r.o. pre spoločnosť REVITA, s.r.o. a to napriek tomu, že z výsledkov dokazovania tento záver nevyplýva. Bolo preukázané, že spoločnosť REVITA, s.r.o. uzatvorila zmluvu so spoločnosťou JK Media s.r.o., ktorá spoločnosti REVITA, s.r.o. mediálnu kampaň v zmysle objednávky aj uskutočnila. Táto skutočnosť teda vyvracia záver správcu dane ako aj žalovaného, že nebolo preukázané, že deklarované služby zabezpečil práve dodávateľ uvedený na faktúre, keď minimálne vo vzťahu k spoločnosti JK Media s.r.o. bolo preukázané, že časť marketingových a reklamných služieb spoločnosť REVITA, s.r.o. skutočne zabezpečila, aj keď zostalo nezodpovedané, kto spoty vyrobil. Uvedené uviedol správny súd len na potvrdenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

31.

V prípade priameho dodávateľa spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. vyplýva z vykonaného dokazovania, že predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje zrejme reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi deklarovanú službu dodať, čo vedie podľa zistení správcu dane k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane vo vzťahu k spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o., s ktorou žalobca ako priamym dodávateľom uzatvoril zmluvy o zabezpečení reklamnej a propagačnej činnosti zo dňa 8.4.2016, 10.5.2016 a 8.6.2016, predmetom ktorých sú okrem iného reklamné a propagačné služby na automobilových pretekoch na všetkých printových, audio a audiovizuálnych médiách. Na základe týchto zmlúv spoločnosť KM Racing Slovakia, s.r.o. poskytla žalobcovi plnenie spočívajúce v dodaní reklamných a propagačných služieb a vystavila žalobcovi jednotlivé faktúry v súvislosti s týmito podujatiami ako aj testovaním športového automobilu Ford Fiesta R5. O poskytnutí týchto služieb vypovedal konateľ spoločnosti KM Racing Slovakia, s.r.o. p. Krupica, o čom bola spísaná zápisnica č. 104391545/2016 zo dňa 1.12.2016, pričom tento svedok uviedol, že predmetom dodávky pre žalobcu bola kompletná reklama na automobilových podujatiach.

32.

V prípade dodávateľa spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. z vykonaného dokazovania a z kontrolných zistení vyplýva, že predloženým dokladom absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi deklarovanú službu dodať, čo vedie zrejme k správnosti záveru o

nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane vo vzťahu k spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. Naviac z odovzdávacieho protokolu (tento je bez dátumu), v ktorom mala byť odovzdaná od dodávateľa žalobcovi ako daňovému subjektu hodnotiaca správa k podujatiu BUSINESS GOLF TOUR 2016 nie je tiež uvedená žiadna identifikácia osoby, ktorá protokol za dodávateľa podpísala. Ďalej bolo zistené, a to z odpovede dožiadaného správcu dane, že p. Ján Haverla ako konateľ obchodnej spoločnosti CAPTAIN, s.r.o. do 14.2.2017 potvrdil vystavenie spornej faktúry a zmluvy o poskytovaní reklamných služieb, pričom dodal, že fakturácia reklamných služieb na tomto podujatí sa uskutočnila len spornou faktúrou. Poukázal na to, že reklamné služby boli dodané v priebehu mesiaca jún pred dátumom uvedených podujatí, neuviedol však, aké reklamné služby boli dodané pred fakturáciou. K predmetu fakturácie však uviedol, že išlo o dodanie reklamnej kampane k podujatiu „BUSINESS GOLF TOUR 2016“.

33.

Na základe vykonaného dokazovania správcom dane správny súd konštatuje, že existencia plnenia

- reklamných služieb v konaní nebola sporná, tieto neboli tak v rámci daňového konania, ani súdneho konania žalovaným spochybnené. Žalovaný však nezhromažďoval relevantné tlačoviny, resp. neoveroval existenciu billboardov a ani nepreveroval frekvenciu a obsah odvysielaných televíznych spotov. Možno uzavrieť, že nebola sporná existencia plnenia v rozsahu prílohy 1 (Rozsah mediálnych plnení), t. j. prezentácia obchodného mena alebo loga žalobcu v pozícii hlavného reklamného partnera (HRP) reklamnej služby v jednotlivých reklamných spotoch odvysielaných v jednotlivých médiách. Možno teda skonštatovať, že žalobca disponuje zmluvou o poskytovaní reklamných služieb, materiálnym plnením v rozsahu predmetnej zmluvy (v konaní nezisťované, avšak nespochybňované). V situácii, kedy žalobca disponuje materiálnym plnením deklarovaného zdaniteľného plnenia, jeho existencia nie je sporná a tiež zo strany žalobcu došlo k úhrade fakturovanej sumy, za súčasnej absencie dôkazov o účasti žalobcu na podvodnom konaní, je nutné prezumovať dobromyseľné konanie žalobcu, a to až kým sa nepreukáže opak.

34.

Judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa vznik nároku na odpočet DPH u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený. Tu je na mieste poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora EU v spojených veciach a Mahagében kft (C-80/11) a Pétér Dávid (C-142/11), resp. v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03). Judikatúra Súdneho dvora EU tiež ustálila, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EU dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13).

35.

Správca dane založil svoj záver o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych dôkazoch - nedostatkoch na strane dodávateľov žalobcu, pričom náležitým spôsobom nekonštatoval, resp. neozrejmil jeho vedomosť o jeho účasti na podvodnom konaní a nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. V predmetnej veci na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno preto konštatovať podvodné konanie žalobcu, a tiež nie je možné konštatovať, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu.

36.

Primeranosť ostražitosti daňového subjektu zodpovedá aj rutinizácii obchodných procesov, a preto ak zdaniteľné plnenie má prebehnúť za štandardných podmienok, k dodaniu tovaru dôjde (rozumej existencia tovaru nie je spochybnená), kúpna cena je zaplatená štandardným spôsobom a v rámci komunikácie nedôjde k neodôvodneným rozdielom oproti bežnému/zaužívanému obchodnému styku, daňový subjekt nemá dôvod spochybňovať oprávnenie svojho dodávateľa nakladať s predmetom zdaniteľného plnenia. Na tomto mieste je na mieste poukázať aj na neformálnosť obchodných záväzkových vzťahov vyplývajúcu zo - .

37.

Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že doposiaľ vykonané dokazovanie neposkytuje dostatočný skutkový základ pre riadne posúdenie veci. Vzhľadom na existenciu plnenia na jednej strane a zistené pochybnosti na strane dodávateľov žalobcu na druhej strane, rozhodnutiu správcu dane a žalovaného absentuje skutkový podklad pre správne právne posúdenie aplikujúc aj judikatúru Európskeho súdneho dvora. Tieto skutočnosti boli konštatované už aj v rozhodnutí tunajšieho súdu pod sp.zn. , v ktorom bolo posudzované zdaňovacie obdobie jún 2016, pričom daňovým subjektom bol taktiež žalobca, jednalo sa o obdobnú vec s tým rozdielom, že išlo o iné podujatia a vec sa týkala iných subdodávateľov žalobcu.

38.

V ďalšom konaní žalovaný vykoná dokazovanie v naznačenom smere, t. j. zameria sa na relevantné okolnosti na strane žalobcu (pokiaľ mieni odoprieť odpočet), a to najmä ustáli existenciu a rozsah reklamného plnenia; osloví organizátorov športových podujatí BUSINESS GOLF TOUR 2016 ako aj jednotlivých organizátorov rally podujatí príslušných vydavateľov tlačovín a poskytovateľov obrazovej prezentácie za účelom ustálenia, kto a za akých podmienok a v akej forme im poskytol logo žalobcu a akým spôsobom toto malo byť prezentované, aby mohol byť stotožnený zadávateľ reklamnej zákazky médiu a spätne stotožnené zmluvné vzťahy späť k žalobcovi ako objednávateľovi; resp. iné okolnosti, ktoré osvedčujú, prípadne vylučujú deklarovanú existenciu materiálneho plnenia (pokiaľ sa stotožní „skutočný“ dodávateľ reklamných služieb a súčasne vedomý zmluvný alebo iný vzťah žalobcu s týmto dodávateľom, možno vysloviť záver o podvodnom konaní).

39.

Správnemu súdu sa tiež, vzhľadom na výšku plnenia, javí ako vhodné posúdiť účelnosť reklamy podľa kritérií obsiahnutých v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , podľa ktorého (okrem iného) je pri posudzovaní oprávnenosti daňových výdajov na reklamu nutné posúdiť vecnú súvislosť vynaložených nákladov na reklamu s možným zabezpečením, udržaním, či zvýšením príjmov daňovníka, prípadne môže byť motivovaná snahou o minimalizáciu strát. Miera ovplyvnenia ľudského správania sa reklamou nie je exaktne merateľná, preto ako pomocné kritérium treba vždy preskúmať kauzu, t. j. bezprostredný hospodársky dôvod vynaloženia nákladov na reklamu (primerane ). Na základe uvedených kritérií nemožno vylúčiť ani neúspešnú reklamnú kampaň, resp. reklamnú kampaň, v súvislosti s ktorou sa dostavil iný, ako očakávaný, výsledok. Reklamná kampaň, resp. reklama ako taká, však musí byť minimálne spôsobilá privodiť žiadaný výsledok. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska označenia komunikátu je potrebné uviesť, že pri posúdení charakteru určitého úkonu je dôležitý jeho obsah a nie jeho pomenovanie. V prípade reklamy ide v zmysle reklamný zámer, ktorým je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb, pričom účelom sponzorského odkazu je propagácia, ale len uvedením obchodného mena sponzora, resp. uvedením názvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej známky. Podľa názoru správneho súdu správcom dane označené dodanie reklamných služieb má znaky sponzoringu. Možno konštatovať, že v danom prípade aj samotný žalobca potvrdzuje, že jeho úmyslom bolo prezentovať svoju spoločnosť prostredníctvom svojho obchodného mena, a teda táto prezentácia neobsahovala špecifické propagačné prvky.

40.

V rámci svojej rozhodovacej praxe Najvyšší súd SR v rozsudku č. skonštatoval, že správca dane založil svoj zámer o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych dôkazoch, nedostatok na strane dodávateľa žalobcu, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúceho

zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažuje a umožňuje pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

41.

Rozhodujúcim faktorom pre právne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu je správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno skonštatovať, že správca dane v danom prípade považoval za preukázané, že k zdaniteľným obchodom, resp. službám došlo, avšak skonštatoval, že v priebehu konania nebolo preukázané, že tieto plnenia vykonala spoločnosť, ktorá bola uvedená na týchto faktúrach ako dodávateľ. V danom prípade existencia materiálneho plnenia zakladá záver, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciu daného plnenia a že toto plnenie nevykazuje známky daňového podvodu. S uvedeným korešponduje aj tvrdenie samotného žalobcu ako aj žalovaného.

42.

Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-285/11 je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES a prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím takýchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskej subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.

43.

Je nutné konštatovať, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec neuvádzali ako dôvod nepriznania nároku skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní svojich dodávateľov vedel.

44.

Ako už bolo vyššie skonštatované, žalobca ani žalovaný materiálnu existenciu dodaných služieb vôbec nespochybňoval. Keďže existencia tovaru a služieb v danom prípade je nesporná, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora mohol správca dane zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že daňový subjekt sa vedome podieľal na podvodnom, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinnosti - primárnej ostražitosti mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.

45.

Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj z rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, že by správne orgány takúto skutočnosť konštatovali, teda že k zamietnutiu priznania práva na odpočítanie dane došlo z dôvodu podvodného konania, resp. vedomosti žalobcu o podieľaní sa na takomto konaní. Naopak ako aj vyplýva zo samotného vyjadrenia žalovaného, žalovaný konštatuje, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže za nesplnenie si daňových povinností jeho dodávateľa, žalovaný uvádza, že žiadne porušenie, ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom, či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu a nebolo skonštatované v žiadnom z rozhodnutí správnych orgánov, že by žalobca konal podvodne, resp. že by mal vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa, resp. subdodávateľov.

46.

Z uvedeného dôvodu považuje krajský súd rozhodnutie žalovaného za v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora ak aj ústavnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá je prezentovaná v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , a ďalších.

47.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správca dane pri výpovedi p. Kakaščíka (konateľa spoločnosti JK Media, s.r.o.) ako aj p. Haverla (konateľa spoločnosti CAPTAIN, s.r.o.) podstatne porušil procesné predpisy v tom, že žalobca nebol informovaný o ich výsluchu a nemal mu možnosť klásť otázky, tak správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v rámci inštitútu miestneho zisťovania mal žalobca právo podľa § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou realizovanou u žalobcu.

48.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto správny súd postupom podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

49.

Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

50.

V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, nakoľko došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako celku. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

51.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.