Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-74S-8-2022.pdf
PDF · 247.27 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-74S/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: SS-GROUPE, s.r.o., so sídlom Pleš 88, 985 31 Rapovce, IČO: 36 660 361, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102574854/2021 zo dňa 15. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy 1. stupňa“) vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2019. Daňová kontrola bola vykonaná na základe oznámenia č. 102339771/2019 zo dňa 10.10.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.10.2019. Daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení, a to dňa 11.11.2019. Správca dane daňovú kontrolu dvakrát prerušil, a to rozhodnutím č. 100964669/2020 zo dňa 01.06.2020 a rozhodnutím č. 101450480/2020 zo dňa 17.09.2020, z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100167811/2021 zo dňa 01.02.2021, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 03.02.2021, kedy bola ukončená daňová kontrola a nasledujúcim dňom, t. j. 04.02.2021 začalo vyrubovacie konanie.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101678351/2021 zo dňa 08.09.2021 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 13 860,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. Správca dane znížil nadmerný odpočet zo sumy 17 112,22 eura na sumu 3 252,22 eura.
3. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2019 uplatnil odpočítanie dane aj na základe faktúry vystavenej spoločnosťou HS Europe s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 51 087 383 (ďalej aj len „HS Europe s.r.o.“), a to za dodanie 35 kusov jalovíc - faktúra č. 112019, dátum dodania 27.06.2019, základ dane 69 300,- eur, DPH 13 860,- eur, celkom 83 160,- eur. V odôvodnení rozhodnutia správca dane vychádzal zo zistení zdokumentovaných v protokole z daňovej kontroly a zo záverov protokolu z daňovej
kontroly a dospel k tomu, že bolo dokázané, že žalobca bol súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom sa za účasti dodávateľa HS Europe s.r.o. dopustil daňového podvodu v zmysle ustálenej európskej judikatúry. Konaním zúčastnených daňových subjektov bola podľa správcu dane umelo vytvorená situácia s cieľom nepriznania a neodvedenia dane u dodávateľa HS Europe s.r.o. z nadobudnutia tovaru v tuzemsku od českej spoločnosti Radek Michal s.r.o., U starého hřbitova1947, Česká Třebová, 560 02 Česká Třebová (ďalej aj len „Radek Michal s.r.o.“) s následným neúmerným navýšením ceny jalovíc vo faktúre vystavenej spoločnosťou HS Europe s.r.o. pre žalobcu. Jediným cieľom preukázaného daňového podvodu bolo podľa správcu dane získanie neoprávnenej daňovej výhody z predstieraného nákupu tovaru od tuzemského dodávateľa, ktorou je odpočítanie dane vo vyššej sume, než na akú by mal kontrolovaný platiteľ nárok pri nadobudnutí jalovíc priamo od českého dodávateľa. Správca dane dokázal, že takýmto predstieraným nákupom sa kontrolovaný platiteľ vedome vyhol zaplateniu dane z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, pričom nárok na odpočítanie dane mu zostal zachovaný. Získanie takejto neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi a ustálenou európskou judikatúrou, ktoré upravujú mechanizmus fungovania DPH. Fakturačný reťazec tak bol vytvorený úmyselne s cieľom získať daňové zvýhodnenie na strane kontrolovaného platiteľa
- žalobcu. Správca dane nespochybnil, že boli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH, ale podľa správcu dane bolo preukázané, že žalobca sa vedome zúčastnil takého konania, ktoré bolo poznačené podvodom za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody.
4. Správca dane preveroval dodanie v celom reťazci (aj predchádzajúce a nasledujúce transakcie) a zistil, že tovar mal byť dodaný od spoločnosti HS Europe s.r.o., ktorá ho mala nakúpiť od českej spoločnosti Radek Michal s.r.o. Žalobca si podľa správcu dane od HS Europe s.r.o. objednal vysokoteľné jalovice (pri ktorých bola určovaná cena za 1 kus), avšak z dôkazov vyplynulo, že spoločnosť HS Europe s.r.o. kúpila od spoločnosti Radek Michal s.r.o. „obyčajné“ jalovice (kde bola cena určovaná za 1 kg váhy). Spoločnosť HS Europe s.r.o. teda kúpila od spoločnosti Radek Michal s.r.o. jalovice (nie vysokoteľné) a predala ich v ten istý deň žalobcovi ako vysokoteľné, pričom konateľ žalobcu A. B. C. bol s konateľom spoločnosti HS Europe s.r.o. D. E. v Letohrade v Českej republike u F. G. po jalovice a pritom sa A. B. C. aj poznal s F. G., nakoľko v minulosti s ním komunikoval a aj obchodoval, preto podľa správcu dane mohol kúpiť jalovice priamo od neho. Žalobca tvrdil, že vysokoteľné jalovice mali byť predané do Turecka za cenu určenú za 1 kus, avšak situácia sa podľa neho zmenila a tieto musel predať do Talianska za cenu 2 eurá za 1 kilogram váhy. Takéto obchodovanie vyhodnotil správca dane ako obchod za veľmi nevýhodných podmienok s tým, že žalobca pristúpil na to, že boli vystavené faktúry, ktoré umožnili predstierať, že nakúpil jalovice od tuzemského dodávateľa v cene za aké sa predávajú „vysokoteľné jalovice“, za viac ako 2,5-krát vyššiu cenu. Podľa správcu dane žalobca bol zúčastnený pri prebierke jalovíc a pri obchodných transakciách dodávateľa HS Europe s.r.o. a musel vedieť, od koho D. E. jalovice kúpil. Cena bola podľa správcu dane navýšená len z toho dôvodu, aby žalobca získal daňové zvýhodnenie, ktoré by nezískal, ak by tovar nakúpil od pôvodného českého dodávateľa priamo. Spoločnosť HS Europe s.r.o. pritom nepodala daňové priznanie a ani daň neodviedla. Správca dane nespochybnil realizáciu prepravy z Českej republiky z Letohradu k žalobcovi do Pleša, o čom boli predložené aj dôkazy, a nespochybnil ani úhradu za tento tovar od žalobcu na účet spoločnosti HS Europe s.r.o. dňa 02.07.2019 s nešpecifikovanou identifikáciou, pričom poukázal na to, že dňa 04.07.2019 bol uskutočnený výber D. E. vo výške 100 000,- eur. Správca dane ešte poukázal na to, že A. B. C. (konateľ žalobcu) bol taktiež konateľom spoločnosti HS Europe s.r.o. od 13.09.2017 do 18.02.2019, D. E. bol konateľom od 08.02.2019 do 09.07.2019 a následne sa konateľom stal H. I., E. XXX/X, J. - I., K. F., ktorý bol nekontaktný. Na výzvu správcu dane spoločnosť HS Europe s.r.o. nepredložila žiadne dôkazy a nijako na výzvu správcu dane nereagovala, výzvu neprevzala. Podľa správcu dane spoločnosť HS Europe s.r.o. kúpila od spoločnosti Radek Michael s.r.o. jalovice za cenu 34 244,15 eura bez DPH a tieto následne predala v ten istý deň 27.06.2019 žalobcovi ako vysokoteľné za cenu 83 160,- eur, pričom žalobca tieto jalovice ďalej predal do Talianska za cenu 2 eurá za kilogram váhy. Správca dane vykonal dokazovanie aj dopytom na Plemenárske služby SR Žilina a podľa evidenčných čísel zvierat a dátumu ich narodenia dospel k záveru, že v čase predaja jalovice nemohli byť vysokoteľné.
5. Správca dane odkázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016, kde boli vymedzené štyri podmienky tzv. Axel Kittel testu. Správca dane vo vzťahu k prvej podmienke, či vznikol daňový únik uviedol, že spoločnosť HS Europe s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 daňové priznanie, teda neodviedla daň zo svojich obchodov a žalobca si túto neodvedenú daň odpočítal, teda došlo ku vzniku daňového úniku na DPH. K druhej podmienke, či tento daňový únik je výsledkom podvodného konania, správca dane uviedol, že podľa predloženého účtovníctva si žalobca odpočítal
DPH 13 860,- eur, ktorá je uvedená vo faktúre č. 112019, teda si odpočítal daň, ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu a tým získal neoprávnené daňové zvýhodnenie. Toto konanie je možné v zmysle ustálenej európskej judikatúry označiť ako podvod. Spoločnosť HS Europe s.r.o. nepredložila miestne príslušnému správcovi dane účtovníctvo (ani za kontrolované zdaňovacie obdobie), čím neumožnila správcovi dane preveriť správne uplatnenie DPH v preverovanom období. Taktiež správca dane zistil, že údaje uvedené vo faktúre č. 112019 neodrážajú zistený reálny skutkový stav, pretože bolo preukázané, že táto faktúra bola vystavená účelovo a nebola vystavená k reálnemu dodaniu tovaru pre žalobcu tak ako to tento tvrdí. K tretej podmienke, a to či sú zdaniteľné obchody kontrolovaného platiteľa spojené s daňovým podvodom, správca dane uviedol, že spoločnosť HS Europe s.r.o. vystavila faktúru č. 112019 priamo pre žalobcu, ktorý si v kontrolovanom zdaňovacom období 06/2019 odpočítal daň uvedenú na tejto faktúre v plnej výške. Keďže táto daň nebola spoločnosťou HS Europe s.r.o. odvedená do štátneho rozpočtu, tak žalobca jej odpočítaním získal neoprávnenú daňovú výhodu. Správca dane preukázal, že zdaniteľný obchod žalobcu – nákup jalovíc v počte 35 kusov je priamo spojený s daňovým podvodom, ktorého sa dopustila spoločnosť HS Europe s.r.o. a daňový únik, ktorý vznikol konaním spoločnosti HS Europe s.r.o., je priamo spojený so vznikom neoprávnenej daňovej výhody u žalobcu. K štvrtej podmienke, či žalobca vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, správca dane uviedol, že skúmal, či žalobca konal s náležitou opatrnosťou a či ešte pred uzavretím obchodu so spoločnosťou HS Europe s.r.o. prijal také rozumné opatrenia, ktoré by zabránili jeho účasti na daňovom podvode, a dospel k záveru, že neprijal takéto rozumné opatrenia, a preto sa zapojil do daňového podvodu, pričom podľa správcu dane žalobca konal vedome, keď pristúpil na nákup 35 kusov jalovíc práve od spoločnosti HS Europe s.r.o. Tento záver správca dane odôvodnil výpočtom skutkových zistení vyvodených z vykonaného dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102574854/2021 zo dňa 15.12.2021 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné s tým, že nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia. Uviedol, že správca dane o prenose dôkazného bremena z dôvodu podvodného konania informoval žalobcu oznámením č. 101920031/2020 zo dňa 07.12.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2020. Daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno a dôkazné bremeno sa prenieslo na správcu dane. Na základe zistených skutočností a dôkazov výkon daňovej kontroly pokračoval po oznámení dokazovaním v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a z nej vychádzajúcich rozsudkov. Správca dane v protokole aj v rozhodnutí uviedol, že žalobca neporušil ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“). Správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukazovaní daňového podvodu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou 2006/112/ES a vnútroštátnym orgánom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správcom dane boli kladne zodpovedané 4 kumulatívne položené otázky v zmysle Axel Kittel testu. Správca dane uviedol a vyhodnotil v zmysle tohto testu všetky dôkazy. Žalobca síce splnil formálne požiadavky pre odpočet DPH podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH, ale napriek tomu nemal právo odpočítať si daň na základe predmetnej faktúry z toho dôvodu, že správcom dane bola preukázaná vedomosť žalobcu a jeho zapojenie sa do daňového podvodu, ktorý spáchal v koordinovanej spolupráci s dodávateľom HS Europe s.r.o. Správca dane podrobne rozpísal vedomosť A. B. C. ako konateľa žalobcu, že vedel o predajcovi dobytka Radek Michal s.r.o. (subdodávateľ), pretože s ním obchodoval v predchádzajúcich obdobiach, a predsa jalovice zakúpil od spoločnosti HS Europe s.r.o. za neúmerne navýšenú cenu. Správca dane preukázal vedomosť konateľov spoločnosti HS Europe s.r.o. - D. E. a žalobcu - A. B. C. na spoločnom zosnovaní vysokosofistikovanej transakcie za účelom získania daňovej výhody, a to uplatnením nároku na odpočet DPH v sume 13 860,- eur.
7. Podľa žalovaného rozhodnutia neboli založené len na pochybnostiach a domnienkach, ale správca dane vykonaným dokazovaním a skutočnosťami z dôkazov vyvodenými jednoznačne preukázal vedomosť žalobcu na podvodnom konaní. Správca dane dostatočne objasnil a preukázal reálny skutkový stav, pochybnosti správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, o ktoré sa opiera vo svojich vyjadreniach žalobca, správca dane preukázal faktami a nie domnienkami.
8. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom správcu dane o tom, že žalobca nebol dostatočne obozretný, pretože vedel presne určiť aké jalovice potrebuje a ešte pred uzavretím obchodu s dodávateľom HS Europe s.r.o. si mohol u spoločnosti Radek Michael s.r.o. overiť kvalitu a cenu jalovíc (nakoľko spoločnosť Radek Michael s.r.o. poznal z minulosti z obchodovania), teda konal by rozumne a opatrne a zabránil by svojej účasti na daňovom podvode. To, že tak neučinil, utvrdilo správcu dane, že prijatím ponuky od dodávateľa HS Europe s.r.o. konal neobozretne. Konateľ spoločnosti HS Europe s.r.o. úmyselne zastieral skutočnosti o reálnom skutkovom stave, čo je dôkazom toho, že táto spoločnosť reálne nenakúpila a následne ani nedodala jalovice žalobcovi, ale sa spoločne na tomto obchode dohodli. Faktúra vystavená v mene spoločnosti HS Europe s.r.o. nebola vystavená k reálnemu dodaniu tovaru (jalovice), ale bola vystavená účelovo s cieľom umožniť žalobcovi odpočítať daň vo vyššej sume ako by bol oprávnený odpočítať, ak by jalovice zakúpil za reálnu trhovú cenu. Umožnilo to predstierať žalobcovi, že kúpil jalovice od tuzemského dodávateľa v cene, za aké sa predávajú „vysokoteľné jalovice“ a odpočítať si daň bez uplatnenia dane z nadobudnutia tovaru, ktorú by musel priznať, ak by jalovice kúpil priamo od českého dodávateľa Radek Michael s.r.o., čo je dôkazom o jeho vedomom zapojení do daňového podvodu.
9. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že správca dane neprihliadol na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, a že zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov použil v jeho neprospech a nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, pretože tieto skutočnosti boli namietané len v teoretickej rovine a nebolo konkretizované, ktoré kroky správca dane nevykonal a ktoré dokazovanie použil v neprospech daňového subjektu.
10. Podľa žalovaného správca dane preukázal, že predstieraným nákupom si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH a získanie takejto neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane nepripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností iným subjektom z dôvodu, že platiteľ má povinnosť prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že obchod, ktorý uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku, a v tomto v prípade žalobca obozretný nebol. Aj keď platiteľ nezodpovedá za konanie svojich obchodných partnerov, on si ich vyberá a prípadné rizikové správanie nemôže ísť na ťarchu štátneho rozpočtu. Sám platiteľ dane musí k obchodom pristupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov a rozsahu dodaných služieb alebo tovaru. Podľa žalovaného dokazovanie bolo vedené zo strany správcu dane v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a vyhodnotenie dôkazov je obsahom odôvodnenia predmetného rozhodnutia.
11. Pokiaľ žalobca namietal, že nemohol byť účastný miestneho zisťovania u spoločnosti AGROSOLUM s.r.o. a klásť vypočúvanému svedkovi otázky, tak podľa žalovaného táto spoločnosť poskytla len všeobecné informácie, ktoré si správca dane následne dohľadal z odporúčaných dôveryhodných zdrojov – webových prehliadačov, o čom spísal úradný záznam č. 100015374/2021 zo dňa 07.01.2021. O miestnom zisťovaní v spoločnosti AGROSOLUM s.r.o. bola spísaná zápisnica č. 102007972/2020 zo dňa 18.12.2020. Konateľke tejto spoločnosti boli kladené otázky, ktoré ale nemali priamy súvis so spoločnosťou žalobcu a správca dane nepoužil pri vyhodnocovaní dôkazov tieto informácie z miestneho zisťovania (informácie o priemerných cenách jalovíc) ako to tvrdí žalobca, ale vychádzal z fakturácie žalobcu. Pri miestnom zisťovaní neboli získané také informácie, ktoré by boli použité ako hlavný dôkaz pri cenotvorbe, toto miestne zisťovanie nemalo povahu výsluchu svedka a neboli porušené žiadne práva kontrolovaného platiteľa. Spoločnosť AGROSOLUM s.r.o. nemala vedomosť v akej súvislosti správca dane vykonal toto miestne zisťovanie a tento úkon ani nesúvisel so zdaniteľnými plneniami žalobcu, nakoľko správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa obchodných zvyklostí pri nákupe a predaji hovädzieho dobytka vo všeobecnosti, informácie o priebehu vývinových štádií, rozdielu medzi jalovicami a vysokoteľnými jalovicami.
12. Podľa žalovaného nie je pravdou, že by správca dane vôbec nereagoval na námietky a návrhy žalobcu, ktoré podľa neho uviedol vo svojich vyjadreniach, nakoľko v žiadnom z vyjadrení žalobca nenavrhol správcovi dane vykonať ešte nejaký úkon, napríklad výsluchy svedkov alebo iné úkony.
13. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, tak podľa žalovaného závery judikatúry neboli aplikovateľné na prejednávanú vec. K nepriznaniu uplatneného nároku došlo z dôvodu podvodného konania a aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ a nie z dôvodu porušenia ustanovení
Zákona o DPH. Správca dane vykonal dokazovanie tak, že si zaobstaral dôkazy pre prijatie záveru uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pričom bral do úvahy všetky predložené doklady a dôkazy zo strany žalobcu, ako aj zistené skutočnosti, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a umožnil žalobcovi, aby sa k týmto zisteným skutočnostiam vyjadril a tiež, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Správna žaloba – žalobné body
14. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
15. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, postupom správcu dane a aj žalovaného došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci a navyše žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR.
16. Podľa žalobcu žalovaný neprihliadol na odvolaciu námietku ohľadne nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci, kedy správca dane prihliada na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím správcu dane, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza dôkazy a skutočnosti, ktoré potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke. Jedná sa najmä o výpovede svedkov, odpovede na MVI, výpisy z bankových účtov, CMR doklady potvrdzujúce prepravu, odpovede NDS, a teda ide o dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane ich ani nezahrnul do dokazovania a nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach, pričom podstatným spôsobom preukazujú uskutočnenie obchodov, platbu, zaúčtovanie a priznanie dane, teda naplnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane. Žalobca uviedol, že správca dane môže postupovať len v súlade s Daňovým poriadkom a konať len to, čo je zákonom ustanovené a z uvedených dôkazov je preukázané, že on uniesol svoje dôkazné bremeno.
17. Podľa žalobcu z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané kumulatívne splnenie podmienok ustanovených zákonom o DPH, teda dodanie tovaru nielen po formálnej ale aj po vecnej stránke v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, je preto možné pristúpiť k zamietnutiu práva na odpočet až potom, čo správca dane preukáže, že subjekt mohol vedieť, že sa svojou účasťou na plneniach zúčastňuje obchodov, ktoré javia znaky podvodného konania. K takémuto preukázaniu vedomosti v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní nedošlo, nakoľko žalovaný stavia svoje pochybnosti len na domnienkach, ktoré boli vyvrátené nasledovnými skutočnosťami a dôkazmi zabezpečenými v rámci daňovej kontroly:
- podanie č. 6/16912315/2019 zo dňa 18.11.2019, kde boli doplnené podklady, konkrétne kniha jázd za jednotlivé vozidlá a podanie č. 6/16912071/2019 zo dňa 18.11.2019, kde boli predložené podklady, a to zoznam vydaných a prijatých faktúr za jún 2019 aj s úhradami, prehľad majetku podľa tried za mesiac október 2019;
- A. B. C. v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100235457/2020 zo dňa 22.01.2020 podrobne popísal a vysvetlil skutočnosti ohľadom uskutočnených zdaniteľných plnení - správca dane ich odmietol zahrnúť do dokazovania, neprihliadol na ne a žiadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal;
- správca dane neprihliadal na dôkazy a vysvetlenia predložené žalobcom, preukazujúce uskutočnenie a obsah služby (tu bol ale dodaný tovar pozn. správneho súdu) tak, ako ju deklaruje kontrolovaný subjekt. Podanie doručené správcovi dane dňa 30.01.2019 - doručené všetky podklady, ktoré správca dane žiadal predložiť a na základe ktorých správca dane zistil, že nákup bol realizovaný od deklarovaných dodávateľov a následne prefakturovaný, boli predložené všetky podklady k vývozu tovaru;
- odpoveď od Tatrabanky a.s. č. 250450672/2019 zo dňa 03.10.2019 o úhrade faktúry č. 112019 v sume 83 160,- eur (úhrada dňa 02.07.2019), pričom s platbami a momentom vzniku daňovej povinnosti sa správca dane nevysporiadal a žalovaný tiež na to odmietol prihliadnuť;
- odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti na výzvu správcu dane zo dňa 18.03.2020 (zaevidované pod č. 250103541/2020) - preukázalo sa, že preprava od dodávateľov v zmysle faktúr bola vykonaná dňa 27.06.2019 z Čiech z Letohradu na Slovensko do Pleša, dňa 25.06.2019 z Liptovského Mikuláša do Pleša a dňa 21.06.2019 z E. do Pleša;
- odpoveď Plemenárskych služieb SR Žilina doručená dňa 21.05.2020 (zaevidovaná pod č. 250166685/2020) - boli zaslané informácie z databázy Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat za žalobcu a dodávateľa, a to výpis pohybov hovädzieho dobytka, zoznam presunov zvierat z farmy na farmu registrovanú pod č. 402362 od 01.06.2019 do 30.06.2019, dátum narodenia hovädzieho dobytka, kód zvieraťa; informácie o tom kto a kedy umiestnil zvieratá v Zhromažďovacom Stredisku Zvierat Orlice poskytnuté neboli, nakoľko neboli vykonávané kontroly fariem. Z toho mal správca dane preukázané, že dobytok bol presunutý z Čiech na farmu žalobcu a ďalej bol uskutočnený export okrem štyroch kusov zvierat umiestnených na farme v Pleši;
- správca dane nahliadol do informačného systému Finančnej správy SR VIES, kde zistil, že spoločnosť Radek Michael s.r.o. podala súhrnný výkaz, v ktorom uviedla dodania pre spoločnosť HS Europe s.r.o. v sume 38 246,- eur a správca dane si vyhotovil podklady z tohto preverenia;
- odpoveď na žiadosť o MVI č. 130000032560/2020 zo dňa 31.08.2020 (zaevidovaná pod č. 401751/2020), z ktorej vyplynuli skutočnosti týkajúce sa spoločnosti F. G. I. o tom ako boli zvieratá prebraté a odpoveď na žiadosť o MVI č. 130000034597/2020 zo dňa 11.09.2020 (zaevidovaná pod č. 510073/2020), z ktorej vyplynuli skutočnosti o spoločnosti HS Europe s.r.o. a kde sa vyjadril D. E. - konateľ tejto spoločnosti.
18. Podľa žalobcu s ohľadom na uvedené skutočnosti nemožno súhlasiť so záverom správcu dane uvedeným na strane 23 rozhodnutia a to, že žalobca nekonkretizoval v akom smere vidí nesprávnosť uvedeného dokazovania. K námietke o záveroch založených na domnienkach správcu dane žalovaný uviedol, že pochybnosti správca dane preukázal faktami a nie domnienkami a na strane 22 poukázal na závery správcu dane, ktoré ale podľa žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené sú založené len na domnienkach a boli vykonaným dokazovaním, na ktoré žalobca poukázal, vyvrátené.
19. Žalobca riadne preukázal splnenie formálnych podmienok aj reálne uskutočnenie predmetu zdaniteľných plnení a správca dane postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorou je viazaný. Na skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu, na ktoré poukázal žalobca vyššie, neprihliadal a zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania použil v neprospech žalobcu, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie.
20. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný používa zistenia z miestneho zisťovania vykonaného správcom dane u spoločnosti AGROSOLUM s.r.o. a na základe toho odvodzuje závery o vedomosti žalobcu o zúčastňovaní sa na podvodnom konaní. Podľa žalobcu ide o nesprávny právny výklad príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona o DPH. Žalobca uviedol, že žalovaný zasiahol do zmluvnej voľnosti v rámci obchodných vzťahov, kedy neprihliadol na zaužívanú obchodnú prax ani na zmluvnú voľnosť v rámci obchodného styku, kedy Obchodný zákonník dáva zmluvným stranám možnosť dohody o obsahu ich vzťahu tak ako im to vyhovuje a v rozhodnutí uvedené závery žalovaného sú prejavom hlbokého neporozumenia pravidlám obchodného styku, kedy správca dane neprihliadol ani na zaužívané zvyklosti. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka s tým, že obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
21. Podľa žalobcu bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu, a teda došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočtu nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke, kedy správca dane nespochybňuje existenciu a dodanie tovaru, a preto nemožno súhlasiť s tvrdeniami správcu dane. Žalovaný neprihliadol na žalobcom opakovane namietané skutočnosti s poukazom na príslušné znenie zákona o DPH, ktoré žalovaný vôbec neaplikoval na zistený skutkový stav. Žalobca poukázal na čl. 167 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a na čl. 63 tejto smernice, ďalej poukázal na to, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že právo na odpočítanie dane je nedeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené a že toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Žalobca preukázateľne naplnil hmotnoprávne podmienky vyžadované zákonom o DPH, nakoľko bolo preukázané dodanie tovaru a vznik daňovej povinnosti.
22. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a neprihliadol na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR a judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorou je viazaný. Opakované odvolávanie sa žalovaného na to, že preukázal vedomosť o podvodnom konaní, je s ohľadom na vyššie uvádzané námietky žalobcu a zistený skutkový stav neakceptovateľné.
23. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne interpretoval § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku ohľadom rozloženia dôkazného bremena. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v zmysle ktorých je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forénzneho) dokazovania. Poukázal aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C - 354/03, C - 355/03, C - 484/03, z ktorých vyplýva, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni. Poukázal v tejto súvislosti aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/81/2013: „ ... že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľa žalobcu, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt však nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V skutočnosti ani nie je možné, aby daňový subjekt sledoval a zabezpečoval evidenciu dodávok alebo služieb svojich dodávateľov a subdodávateľov, za ktorú nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, okrem prípadov, že by vedel alebo mal vedieť, že v prípade dodávok ide o podvodné plnenia jeho dodávateľov alebo subdodávateľov.“ Žalobca ešte poukázal na závery rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C - 188/09 a C - 134/17 s tým, že on preukázateľne naplnil hmotnoprávne podmienky vyžadované zákonom o DPH.
24. V zmysle príslušných zákonných ustanovení ako aj platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ je možné žalobcovi zamietnuť nárok na odpočet dane v prípade, ak správca dane preukáže, že mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. V prípade, ak sa žalobca mal stať obeťou nekalého konania jeho obchodných partnerov, je povinnosťou správneho orgánu eurokonformným spôsobom vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nedostatky zistené v tomto preskúmavanom prípade len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol vedieť, že plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Žalovaný na strane 19 rozhodnutia uvádza, že správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod a vedomosť), pričom sa odvoláva na rozhodnutie daňového úradu. Žalovaný otázku vedomosti žalobcu o zapojení do reťazca poznačeného podvodom zodpovedá na základe tvrdení, ktoré vychádzajú výlučne z domnienok a pochybností správcu dane vzniknutých v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávneho vedenia dokazovania v rozpore s § 3 a § 24 Daňového poriadku.
25. V prípade, ak sa mal žalobca stať obeťou nekalého konania jeho obchodných partnerov, je povinnosťou správneho orgánu eurokonformným spôsobom vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej nedostatky zistené v tomto preskúmavanom prípade len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočet dane na vstupe zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať s otázkou, či subjekt mal alebo mohol vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, ktorý v rozhodnutí uvádza, že námietky žalobcu, ktorými poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ, sú nedôvodné.
26. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 439/04 (Axel Kittel) a C - 440/04 (RecoltaRecycling SPRL). Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad aj z rozhodnutí C - 80/11 a C - 142/11) jednoznačne vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť toto nepriznanie objektívne preukázať. Pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet nepostačujú len domnienky o tom, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom, pretože aplikácia tohto právneho názoru vyžaduje preukázanie, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Podľa žalobcu závery rozhodnutí vo veciach C - 439/04 (Axel Kittel) a C - 354/03 (Optigen LTD) je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové konanie. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby plnenia neboli poznačené podvodom, bez
ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Žalobca zdôraznil, že podľa Súdneho dvora EÚ právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Rovnaký záver platí, ak sú takéto plnenia bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť, vykonané v rámci podvodu spáchaného predávajúcim. Žalobca poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 277/14 (PPUH Stehcemp sp. j. Stefanek). Súdny dvor EÚ uviedol aj určenie opatrení, ktoré možno dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej právo na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli súčasťou podvodu spáchaného subjektom na vstupe, ktoré závisia od okolností prípadu. Pokiaľ má takáto zdaniteľná osoba indície smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí alebo podvodu, možno jej síce uložiť povinnosť informovať sa o subjekte, u ktorého plánuje kúpiť tovar alebo služby, aby sa ubezpečila o jeho spoľahlivosti, daňový orgán však vo všeobecnosti nemôže od tejto osoby vyžadovať, aby jednak preverila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, na základe ktorých sa požaduje výkon tohto práva, disponuje predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane subjektu na vstupe nie sú nezrovnalosti a podvod, a jednak aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi.
27. Žalobca poukázal aj na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 610/19 zo dňa 03.09.2020 (Vikingo F?vállalkozó Kft.), v zmysle ktorého pokiaľ je preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite opodstatnený a rovnako tak nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, sú samé osebe znakom daňového úniku.
28. Podľa žalobcu žalovaný spochybnil vierohodnosť dokladov a svoje rozhodnutie stavia na ním tvrdených nezrovnalostiach v obchodných vzťahoch, ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný odmietol prihliadať na námietku o tom, že z kontroly vykonanej u spoločnosti SE Invest (skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, ktoré nie je nutné preukazovať) bolo potvrdené, že za zdaňovacie obdobie máj 2019 podala a odviedla spoločnosť HS Europe s.r.o. daňové priznanie. Vo vzťahu k tomu žalobca odkázal na stranu 38 rozhodnutia správcu dane, kde je uvedená súvisiaca argumentácia a na stranu 41 rozhodnutia správcu dane. Podľa žalobcu nie je možné s ohľadom na fakt, že spoločnosť HS Europe, s.r.o. je štvrťročným platcom dane konštatovať, že by za jún 2019 daň neodviedla a túto námietku daňového subjektu považovať za irelevantnú. Ide o zavádzajúce tvrdenia a správca dane ich používa ako podklad svojich vysvetlení, ktoré by mali preukazovať účasť žalobcu na daňovom podvode. Správca dane tieto rozpory neodstránil a pokračoval vo svojich tvrdeniach, ktoré boli spochybnené. Domnienky a pochybnosti správcu dane sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone, a rovnako odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Tvrdenia žalovaného sú preto s ohľadom na uvedené neodôvodnené a nepreukázané, nemajúce oporu v zákone.
29. Podľa žalobcu došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutie správcu dane neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal presvedčivo.
30. Podľa žalobcu v odvolaní namietal, že správca dane ako dôkaz použil aj výsledky miestneho zisťovania u spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. a zo zápisnice z miestneho zisťovania je zrejmé, že zamestnanci správcu dane kládli osobe prítomnej na tomto zisťovaní otázky a takýto úkon má povahu výsluchu svedka. Žalobca namietal, že nemal právo byť pri uvedenom výsluchu za tým účelom, aby bolo vylúčené, že správca dane odpovede na otázky sformuluje účelovo v neprospech žalobcu. Takýto postup označil žalobca za neobjektívny, v rozpore s Daňovým poriadkom s tým, že toto procesné pochybenie nie je možné nahradiť ani tým, že bol následne oboznámený s obsahom zápisnice, a to len na základe vlastnej iniciatívy, nakoľko obsah tejto zápisnice nebol v oznámení uvedený a správca na neho len odkazuje. Vypočuté osoby mohli odpovedať úplne inak ako správca dane jednostranne na základe vlastnej úvahy zaznamenal do zápisnice. Takýto postup a ním získaný dôkaz nemožno považovať za
relevantný, z ktorého správca dane vyvodzuje závery kontroly. Žalobca žiadal, aby bol úkon vykonaný v jeho prítomnosti, kde bude mať právo byť účastný a klásť otázky vypočúvaným osobám.
31. V súvislosti s touto vytýkanou vadou žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/28/2011, 6Sžf/32/2012 a 6Sžf/34/2012: „V rámci miestneho zisťovania dožiadaní správcovia kládli štatutárnym orgánom uvedených obchodných spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a dodávky diela (prác) a odpovede na otázky, ako aj výsledky miestneho zisťovania, použili v protokoloch z daňových kontrol, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 03.12.2018. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka.“ Poukázal aj na súvisiace závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/124/2012. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou k tejto námietke, ktorú uviedol správca dane na strane 50 rozhodnutia a to, že tieto informácie od spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. neboli použité tak ako uvádza žalobca, keď uviedol, že cena pri nákupe a predaji tovaru bola určená z fakturácií a nie podľa miestneho zisťovania. V rozpore s tým podľa žalobcu správca dane uviedol, že za účelom získania informácií o zvyklostiach pri nákupe a predaji hovädzieho dobytka vo všeobecnosti, o priebehu vývojových štádií, o rozdieloch medzi jalovicami a vysokoteľnými jalovicami, vykonal náhodne u spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. miestne zisťovanie. Podľa žalobcu je zarážajúce, že tieto všeobecné informácie správca dane použil ako hlavný dôkaz, o ktorý opiera cenotvorbu v rámci zdaniteľných plnení a na základe uvedeného dôkazu odvodzuje závery o vedomosti žalobcu o zúčastnení sa na podvodnom konaní. Takýto postup je neobjektívny a účelový, išlo o dôkaz, ktorý svojím obsahom napĺňa znaky svedeckej výpovede a ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil aj závery správcu dane a žalobca nemal možnosť zúčastniť sa ho.
32. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci vyjadrenia k výzve správcu dane s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku navrhol doplniť dokazovanie. V prípade, ak správca dane mal pochybnosti o obsahu dodaných služieb (tu bol predmetom dodania tovar pozn. správneho súdu), mal doplniť dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca. Z obsahu rozhodnutia však vyplýva, že správca dane vôbec nereagoval na námietky a návrhy žalobcu uvedené vo vyjadreniach. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelné nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu.
33. Žalovaný postupoval v rozpore so základnými zásadami správy daní, keď sa v rámci daňovej kontroly nezaoberal každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, v dôsledku čoho mal žalobca za to, že rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu.
34. Rozhodnutia podľa žalobcu sú v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, boli nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný opakovane odmietol prihliadať na námietku, že správca dane neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení dôkazov zabezpečených počas výkonu daňovej kontroly, ktoré ho viedli k záverom uvedeným v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane neobsahuje vysvetlenie príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona, taktiež ani náležité odôvodnenie vedomosti o pripravovanom podvodnom konaní, ktoré by bolo založené na relevantných dôkazoch a nie len na domnienkach daňových orgánov.
Vyjadrenie žalované k správnej žalobe
35. Žalovaný uviedol, že v procese preverovania zdaniteľných plnení na základe zistených skutočností o dodávateľovi HS Europe s.r.o., odberateľoch z Talianska, subdodávateľovi F. G., s.r.o. z ČR, predložených faktúr a získaných podkladov v rámci reťazca pristúpil na zisťovanie, či v preverovanom prípade mohlo dôjsť k spáchaniu daňového podvodu v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora. Správca dane preukázal, že žalobca síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, ale napriek tomu nemal právo odpočítať si daň na základe predmetnej faktúry z dôvodu, že správcom dane bola faktami preukázaná vedomosť daňového subjektu a jeho zapojenie do daňového podvodu, ktorý spáchal v koordinovanej spolupráci s dodávateľom HS Europe s.r.o. Správca dane podrobne rozpísal vedomosť A. B. C. ako konateľa spoločnosti SS-GROUPE, s.r.o., že vedel o predajcovi dobytka F. G., s.r.o. (subdodávateľ), pretože s
ním už obchodoval v predchádzajúcich obdobiach, a predsa si jalovice zakúpil od dodávateľa HS Europe s.r.o. za neúmerne navýšenú cenu. Správca dane preukázal vedomosť konateľov spoločnosti HS Europe s.r.o. ( D. E.) a SS - GROUPE, s.r.o. ( A. B. C.) na spoločnom zosnovaní vysoko sofistikovanej transakcie za účelom získania daňovej výhody, a to uplatnením nároku na odpočet DPH v sume 13 860,- eur.
36. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že závery správcu dane vychádzajú výlučne zo skutočností v tom zmysle, že správca dane nadobudol iba pochybnosti na základe nezrovnalostí v obchodných vzťahoch (ktoré kontrolovaný daňový subjekt už počas výkonu daňovej kontroly odstránil), že správca dane sa nevyrovnal s otázkou akým spôsobom kontrolovaný subjekt porušil neutralitu DPH a že neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Správca dane jednoznačne preukázal vedomosť daňového subjektu na podvodnom konaní pri uskutočňovaní predmetných zdaniteľných obchodov. Správca dane dôkazmi dostatočne objasnil a preukázal reálny skutkový stav, pochybnosti správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly, o ktoré sa opiera vo svojich vyjadreniach žalobca, správca dane preukázal faktami a nie domnienkami. Tieto skutočnosti sú dôkazom, že už v čase zadania objednávky pre Radek Michal, s.r.o. vedel D. E., že jalovice bude fakturovať ako vysokoteľné s navýšenou cenou, kvôli odpočtu DPH, ktorú vyberie spoločnosť SS-GROUPE, s.r.o. Spoločnosť SS- GROUPE, s.r.o. tieto jalovice predala do Talianska v mesiacoch júl 2019, september 2019 a október 2019 ( teda o 1 až 4 mesiace pozdejšie ako ich kúpila ) s predmetom fakturácie „ jalovice“ (nie vysokoteľné jalovice) opäť za jednotkovú cenu okolo 2€/kg, teda ani v tomto období jalovice nemohli byť vysokoteľné, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že sa fakturovali v cene cena/kg živej váhy, nie cena/kus. Uvedené zistenia sú dôkazom ( tieto dôkazy predložil kontrolovaný platiteľ pri „spárovaní“ fakturácií jalovíc pre odberateľov do Talianska), že žalobca kúpil od dodávateľa HS Europe s.r.o. len „jalovice“ a predal do Talianska tiež len „jalovice“ na základe vyššie uvedených skutočností. Cena, za ktorú pôvodne spoločnosť HS Europe s.r.o. zakúpila jalovice, zodpovedá skutočnosti, ktorú žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 3.12.2020 zaev. pod č. 6/09748469/2020, v rámci ktorého sa vyjadril, že bol nútený tieto zvieratá odbytovať inde za nižšie ceny a časť predal do Talianska za cenu, ktorú mu v tom okamihu ponúkli (2,- €/kg). Týmto správca dane preukázal, že obaja zúčastnení v rámci obchodovania s dobytkom sa na tomto postupe dohodli, hoci kontrolovaný platiteľ SS-GROUPE, s.r.o. vedel o dodávateľovi F. G., s.r.o., predsa si jalovice zakúpil od dodávateľa HS Europe s.r.o., ktorý nepodal daňové priznanie za 2.Q.2019 s úmyslom, aby zneprehľadnil toky dodávateľov, tým neumožnil správcovi dane získať informácie o jeho dodávateľovi, umelo navýšil cenu jalovíc, tváriac sa, že ide o vysokoteľné jalovice, aby bola legálne navýšená cena ako za vysokoteľnú jalovicu, u ktorej je vyššia cena, pretože je to cena za ks, a mohol si uplatniť vyššie odpočítanie dane, pokryť tak možné straty z dôvodu zhoršujúcej sa situácie na trhu s dobytkom a vykompenzovať vzniknuté straty súvisiace s kŕmením a ustajnením zvierat v čase medzi nákupom od HS Europe a predajom do Talianska. Žalobca vedel presne určiť aké jalovice potrebuje, pretože mal rozpracované zmluvy o dodávke vysokoteľných jalovíc plemena Charolaise, Limousine a Cross do Turecka a tak si ešte pred uzavretím obchodu s dodávateľom HS Europe s.r.o. mohol u spoločnosti Radek Michal, s.r.o., nakoľko s ním už obchodoval, overiť kvalitu a cenu jalovíc, teda konal by rozumne a opatrne a zabránil by svojej účasti na daňovom podvode. To, že tak neučinil, utvrdilo správcu dane k záverom, že prijatím ponuky od dodávateľa HS Europe s.r.o. konal neobozretne. Konateľ spoločnosti HS Europe s.r.o. úmyselne zastieral skutočnosti o reálnom skutkovom stave týkajúcom sa veku a teľnosti jalovíc, ktorý zistil správca dane a z ktorého vyplývajú ďalšie skutočnosti týkajúce sa fakturácie jalovíc, čo je dôkazom toho, že spoločnosť HS Europe s.r.o. reálne nenakúpila a následne ani nedodala jalovice kontrolovanému platiteľovi, ale sa spoločne na tomto obchode dohodli. Naopak, táto skutočnosť je dôkazom toho, že faktúra č. 112019, vystavená v mene spoločnosti HS Europe s.r.o., nebola vystavená k reálnemu dodaniu tovaru (jalovíc), ale bola vystavená účelovo s cieľom umožniť kontrolovanému platiteľovi odpočítať daň vo vyššej sume ako by bol oprávnený odpočítať, ak by jalovice zakúpil za reálnu trhovú cenu. Okrem toho vystavenie tejto faktúry umožnilo kontrolovanému platiteľovi predstierať, že kúpil jalovice od tuzemského dodávateľa v cene za aké sa predávajú „vysokoteľné jalovice“ a odpočítať si daň bez uplatnenia dane z nadobudnutia tovaru (ktorú by musel priznať, ak by jalovice kúpil priamo od českého dodávateľa Radek Michal, s.r.o.), čo je dôkazom o jeho vedomom zapojení do daňového podvodu. V bode 50 uznesenia C-610/19 zo dňa 3.9.2020 je uvedené, že noriem práva Únie sa nemožno dovolávať podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom a že predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ich zneužívaniu je cieľom, ktorý smernica 2006/112 výslovne uznáva a podporuje. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Správca dane dostatočne preukázal vedomosť účasti na daňovom podvode, ďalej že nepodaním daňového priznania za 2.Q.2019 spoločnosťou HS
Europe s.r.o. bola porušená neutralita dane i to, že spoločnosť SS-GROUPE, s.r.o. touto transakciou získala DPH vo výške 13 860,- eur neoprávnene.
37. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že správca dane neprihliadal na skutočnosti svedčiace v jeho prospech, že zistenia vyplývajúce z vykonaných dokazovaní použil v neprospech žalobcu a že nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, nakoľko tieto skutočnosti namietal žalobca len v teoretickej rovine, nekonkretizoval ktoré kroky správca dane nevykonal a ktoré dokazovanie použil v neprospech daňového subjektu. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Správca dane dokázal, že predstieraným nákupom si platiteľ neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane. Získanie takejto neoprávnenej daňovej výhody je v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi a ustálenou európskou judikatúrou, ktoré upravujú mechanizmus fungovania DPH. Správca dane jasne a zrozumiteľne uviedol, že daňový subjekt neporušil ustanovenia zákona o DPH. Správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov ESD, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou o DPH. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.
39. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že mu správca dane pripísal na ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom z dôvodu, že platiteľ má povinnosť prijať všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že obchod ktorý uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od platiteľa uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a H. L. č. C-80/11 a C-142/11). Od platiteľa možno spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode tovaru, ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že platiteľ podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
40. Spoločnosť AGROSOLUM, s.r.o. nemá (nemala) vedomosť v akej súvislosti správca dane vykonal miestne zisťovanie a tento úkon nesúvisí so zdaniteľnými plneniami žalobcu, nakoľko už z predmetu zápisnice o miestnom zisťovaní vyplýva, správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa obchodných zvyklostí pri nákupe a predaji hovädzieho dobytka vo všeobecnosti, priebehu vývojových štádií, rozdielu medzi jalovicami a vysokoteľnými jalovicami v nadväznosti na obchodovanie. Spoločnosť AGROSOLUM, s.r.o. poskytla len všeobecné informácie, ktoré si správca dane následne dohľadal z odporúčaných dôveryhodných zdrojov webových prehliadačov, o čom spísal úradný záznam č. 100015374/2021 zo dňa 7.1.2021. Tento postup nebol v rozpore s Daňovým poriadkom z dôvodov, že správca dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, v zmysle § 24 ods. 4 ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. č.102007972/2020 zo dňa 18.12.2020, v ktorej nie sú kladené otázky konateľke tejto spoločnosti, jej vyjadrenia nemajú priamy súvis so spoločnosťou SS-GROUPE, s.r.o. a správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov nepoužil informácie o priemerných cenách jalovíc z miestneho zisťovania ako tvrdí žalobca, ale vychádzal z fakturácií. Pri miestnom zisťovaní u spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. neboli získané informácie, ktoré by boli použité ako hlavný dôkaz pri cenotvorbe v
rámci zdaniteľných plnení u kontrolovaného subjektu. Miestne zisťovanie v spoločnosti AGROSOLUM, s.r.o. nemalo povahu výsluchu svedka a neboli upreté žiadne práva žalobcu.
41. Správca dane o prenose dôkazného bremena z dôvodu podvodného konania zo strany daňového subjektu informoval kontrolovaný daňový subjekt Oznámením č. 101920031/2020 zo dňa 7.12.2020, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 10.12.2020. Daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno (aj sám daňový subjekt sa v priebehu daňovej kontroly vyjadril, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno) a dôkazné bremeno sa prenieslo na správcu dane. Na základe zistených skutočností a dôkazov výkon daňovej kontroly pokračoval dokazovaním v zmysle ustálenej judikatúry ESD a z nej vychádzajúcich rozsudkov. Správca dane v protokole aj v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt neporušil ustanovenia zákona o DPH a správca dane pri vyhodnotení dôkazov vychádzal z rozsudkov ESD, ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty je cieľom uznaným a podporovaným smernicou o DPH. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Z ustálenej judikatúry ESD vyplýva, že správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru (HS Europe s.r.o.) sa dopustila nezákonnosti, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na podvode, musia byť kladne zodpovedané štyri kumulatívne položené otázky, a to či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik, ak áno, či je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania, pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené, ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, či daňový subjekt o tom vedel alebo mohol alebo mal vedieť. Podľa žalovaného správca dane preukázal splnenie dvojitej podmienky (podvod a vedomosť) a všetky skutočnosti sú uvedené v jeho rozhodnutí.
42. Správca dane vychádzal pri vyhodnotení dôkazov z rozsudkov ESD (napr. rozsudky Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body 35 a 37, ako aj citovanú judikatúru, a Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 26)., ktoré sa týkajú postupu správcu dane pri zistení a preukázaní daňového podvodu. Práve vyhodnotením všetkých dôkazov a zistených skutočností v ich vzájomnej súvislosti správca dane zistil, že konanie daňového subjektu vykazuje znaky daňového podvodu. K záveru, že fakturáciou medzi uvedenými spoločnosťami došlo ku konaniu, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, dospel správca dane na základe dôkazov, ktoré vyhodnotil v protokole z daňovej kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí, kde preukazoval vedomosť kontrolovaného platiteľa a jeho účasť na daňovom podvode.
43. V prejednávanej veci vykonal dokazovanie správca dane a bolo na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré mal k dispozícii. Správca dane vykonal dokazovanie tak, že si zaobstaral dôkazy pre prijatie záveru uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pričom bral do úvahy všetky predložené doklady a dôkazy zo strany žalobcu, ako aj zistené skutočnosti, ktoré hodnotil jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a umožnil žalobcovi, aby sa k týmto zisteným skutočnostiam vyjadril, a tiež aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
44. K porušeniu neutrality dane žalovaný uviedol, že správca dane skúmal, či pri fakturácii medzi spoločnosťami HS Europe s.r.o. a žalobcom došlo ku vzniku daňového úniku. Správca dane z interných databáz FR SR zistil, že spoločnosť HS Europe s.r.o., ako platiteľ dane z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaňovacím obdobím nepodala za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 daňové priznanie, teda neodviedla daň zo svojich zdaniteľných obchodov. Z uvedeného je zrejmé, že neodviedla ani daň uvedenú vo faktúre, pričom žalobca si túto neodvedenú daň odpočítal. Teda v kontrolovanom zdaňovacom období došlo ku vzniku daňového úniku na DPH. Správca dane preukázal vznik daňového úniku u spoločnosti HS Europe s.r.o., ktorým je neodvedená daň. Ďalej správca dane skúmal, či tento
daňový únik je výsledkom podvodného konania. V zmysle bodu 43. rozsudku NS SR č. 1Sžf/31/2016 k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Podľa predloženého účtovníctva žalobcu správca dane zistil, že žalobca si odpočítal daň, teda odpočítal si daň, ktorá nebola odvedená do štátneho rozpočtu SR, čím získal neoprávnené daňové zvýhodnenie. Toto konanie je možné v zmysle ustálenej európskej judikatúry označiť ako daňový podvod.
45. Žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 Daňového poriadku, vrátane odôvodnenia v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, taktiež predmetný protokol obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 47 písm. a) až k) Daňového poriadku. Rozhodnutie je vecne správne, bolo vydané zákonným spôsobom, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je preskúmateľné, dostatočné dôvodné a relevantné zistenia v ňom uvedené boli správcom dane získané v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný všetky zistenia (dôkazy) aj ich vyhodnotenie riadne uviedol v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie dáva jasný a zrozumiteľný obraz o všetkých skutočnostiach, pre ktoré nedošlo k priznaniu uplatneného nároku.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
46. Žalobca zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobných bodoch. Podľa žalobcu v danom prípade žalovaný nezachoval nestrannosť, nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce mu z § 24 ods. 2 Daňového poriadku a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku. Na základe nedostatočne vykonaného dokazovania tak nesprávne posudzoval vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v reťazci. Ani k dnešnému dňu neboli zo strany žalovaného v konaní preukázané skutočnosti, ktoré by umožňovali správcovi dane za danej skutkovej situácie odoprieť nárok na odpočet dane, nakoľko žalovaný relevantným spôsobom neodpovedal na štyri základné otázky, po ktorých kladnom zodpovedaní by mohol byť tento nárok odopretý.
XX. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ako už poukazoval žalobca aj v podanej žalobe, je zrejmé, že svoje závery žalovaný stavia len na domnienkach. S poukazom na žalobcom v žalobe uvádzanú aktuálnu a platnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie je takýto postup žalovaného nezákonný a porušujúci ústavou garantované práva žalobcu.
48. Judikatórne závery Súdneho dvora Európskej únie už našli svoj odkaz aj vo vnútroštátnej rozhodovacej činnosti v Slovenskej republike v rámci správneho súdnictva, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/80/2019 zo 07.08.2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/5/2020 z 08.12.2020.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
49. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/8/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici (na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici) pod sp. zn. BB-74S/8/2022.
50. Žalobca ani žalovaný nežiadali na prejedanie veci nariadiť pojednávanie. Správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné vec prejednať na pojednávaní, preto rozsudok vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) dňa 22.11.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 14.11.2023 do 23.11.2023.
51. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
52. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
53. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
55. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
57. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
58. Podľa § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku; (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
59. V úvode správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to či rozhodnutia (príp. opatrenia) orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpisy. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánu verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy a ich postup nad rozsah a dôvody správnej žaloby, ak nejde o vec, v ktorej to Správny súdny poriadok výslovne pripúšťa. V prejedávanej veci ide o všeobecnú správnu žalobu, pri ktorej Správny súdny poriadok správnemu súdu takúto právomoc nezveruje. Nie je preto v právomoci správneho súdu vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánu verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca ako účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy využije, teda aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. Aj v prejednávanej veci preto správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane len v takom rozsahu, ako to namietal žalobca v správnej žalobe. Nad rozsah žalobných námietok v zmysle ustanovenia § 134 ods. 2 SSP správny súd vady v postupe a v rozhodnutiach daňových orgánov nezistil.
60. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).
61. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu (3) došlo k prípadu zneužitia práva.
62. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom súčasnom judikatornom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že sú hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.
63. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
64. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.
65. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň: • dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), • daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), • daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a • zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
66. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré po ňom je možné rozumne vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
67. Žalobca opakovane na viacerých miestach správnej žaloby zdôrazňuje, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH boli splnené. Z rozhodnutí daňových orgánov je pritom ale zrejmé, že táto skutočnosť ani nebola sporná, daňové orgány z tohto záveru aj vychádzali a je to v podstate aj podmienka preto, aby mohol byť prijatý záver o neuznaní odpočtu DPH pre účasť na podvodnom konaní. Preto poukazovanie na to, že bolo preukázané dodanie plnenia a že hmotnoprávne podmienky boli splnené, nie je relevantné k záveru daňových orgánov, keď neuznali žalobcovi právo na odpočet DPH pre vedomú účasť na podvodnom konaní.
68. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby vytýka, že orgány verejnej správy neprihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo dokazovaním najavo, ale toto bližšie nekonkretizuje, a to v spojení s tým, prečo by závery orgánov verejnej správy nemali obstáť. Žalobca taktiež na viacerých miestach správnej žaloby uvádza, že neboli vykonané ním navrhované dôkazy, ale ani túto žalobnú námietku nekonkretizuje a neuvádza, ktoré dôkazy by to mali byť. Správny súd nie je oprávnený a ani povinný pri tomto type správnej žaloby za žalobcu všeobecne prednesené žalobné námietky konkretizovať a vyhľadávať nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Každá žalobná námietka má obsahovať skutkovú a právnu argumentáciu, teda má v nej byť napríklad uvedené prečo závery daňových orgánov neobstoja, čo nesprávne vyvodili z vykonaných dôkazov, aký to má vplyv na prijaté závery (na právne posúdenie), ktoré žalobcom navrhované dôkazy neboli vykonané a aký to malo vplyv na prijaté závery daňových orgánov. Žalobca takéto konkrétne žalobné námietky v tomto smere nepredniesol.
69. Žalobca poukazoval na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza dôkazy a skutočnosti, ktoré podľa neho potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen po formálnej ale aj po materiálnej stránke, pričom sa malo jednať najmä o výpovede svedkov, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výpisy z bankových účtov, CMR doklady potvrdzujúce prepravu, odpovede z Národnej diaľničnej spoločnosti týkajúce sa prepravy. Podľa žalobcu správca dane tieto dôkazy
potvrdzujúce uskutočnenie predmetných zdaniteľných plnení uviedol, ale ich nezahrnul do dokazovania a nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach. Táto skupina žalobných námietok podľa správneho súdu nie je dôvodná. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že uvedené dôkazy neboli zahrnuté do dokazovania a že neboli vyhodnotené vo vzájomných súvislostiach, o čom svedčí podrobné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane a naň nadväzujúce odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Uvedené dôkazy predovšetkým preukazovali splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom o DPH pre odpočet DPH, čo taktiež dosvedčuje, že tieto dôkazy správca dane aj žalovaný zobrali do úvahy, pretože konštatovali, že hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom o DPH boli splnené. Pokiaľ ide o úhradu za tovar a prepravu tovaru, vo vzťahu ku ktorým žalobca zdôrazňuje, že tieto boli preukázané, k tomu je potrebné uviesť, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné a daňové orgány vychádzali z preukázaných skutkových zistení, a to že úhrada kúpnej ceny bola realizovaná bankovým prevodom a taktiež bola preukázaná realizovaná preprava tovaru z Českej republiky k žalobcovi.
70. Žalobné námietky, v ktorých žalobca uvádza, že závery správcu dane sú postavené na pochybnostiach a domnienkach neobstoja, nakoľko daňové orgány v prejednávanej veci založili svoje rozhodnutia na tom, že nepriznávajú žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu jeho účasti na podvodnom konaní a tento záver rozhodnutí je odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami vyvodenými z vykonaného dokazovania a aj právnym posúdením v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.
71. V prejednávanej veci správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno a že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH sú splnené. O tom, že dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane, bol žalobca správcom dane aj upovedomený, a to konkrétne oznámením č. 101920031/2020 zo dňa 07.12.2020. Takémuto postupu nemožno nič vyčítať, pretože je v súlade s teóriou rozloženia dôkazného bremena pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022, v ktorom kasačný súd uviedol, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ daňové orgány založia svoje rozhodnutie na tom, že daňový subjekt sa zapojil do podvodného konania, respektíve o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel alebo musel vedieť, ťaží dôkazné bremeno správcu dane. Z uvedeného oznámenia č. 101920031/2020 zo dňa 07.12.2020, ktoré bolo správcom dane zaslané žalobcovi, je zrejmé, že v tomto prípade správca dane dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH stanovené v zákone o DPH sú splnené a že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, avšak správca dane zistil také skutočnosti, ktoré naznačovali, že mohlo dôjsť k podvodnému konaniu, a preto žalobcovi oznámil, že sa dôkazné bremeno prednieslo v tomto smere na správcu dane a skutočnosti týkajúce sa preukazovania vedomosti o podvodnom konaní resp. účasti na podvodnom konaní preukazoval správca dane následne vedeným dokazovaním. Žalobca tak nebol zaťažovaný preukazovaním takých skutočností u svojho dodávateľa HS Europe s. r. o. a jeho subdodávateľa F. G., s.r.o., ktoré by boli mimo sféru jeho vplyvu a neboli od neho žiadané žiadne dôkazy, ktoré by nemohol predložiť a tým by sa dostal do dôkaznej núdze. Správca dane sám zisťoval skutočnosti dosvedčujúce podvodné konanie a následne vyhodnocoval vedomosť žalobcu o týchto skutočnostiach. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom, pretože pri preukazovaní účasti na podvodnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno správcu dane a tento ho uniesol.
72. V preskúmavaných rozhodnutiach daňové orgány vyhodnotili všetky skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatné v tomto prípade je, aj v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá nadväzuje na judikatúru Súdneho
dvora EÚ, zodpovedanie otázok v zmysle tzv. Axel Kittel testu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uviedol, že následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma základnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. Podľa najvyššieho správneho súdu pre potvrdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočet dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C - 439/04). Odborná literatúra (napríklad Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2020): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?
73. Preto podstatným pre záver o vedomosti a v tomto prípade aj vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode je, či v prejednávanej veci bol daňovými orgánmi realizovaný uvedený Axel Kittel test daňového podvodu. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2006 uvedené otázky zodpovedal so záverom, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň, pretože správca dane preukázal vznik daňového úniku u spoločnosti dodávateľa HS Europe s.r.o., ktorý daň neodviedol, tento daňový únik bol výsledkom podvodného konania a žalobca nielen mohol vedieť ale vedel, že sa zúčastňuje takých transakcií, ktoré sú poznačené podvodným konaním. Správca dane sa teda kritériami uvedeného Axel Kittel testu podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalovaný sa s takýmto právnym posúdením stotožnil a žalobca voči tomuto vyhodnoteniu nevznáša konkrétne žalobné námietky (s výnimkou jednej námietky, s ktorou sa správny súd vysporiada v nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia), pričom práve zodpovedanie uvedených podmienok Axel Kittel testu je pre prejednávanú vec podstatné.
74. Na strane 3 až 6 správnej žaloby žalobca poukazuje na niektoré dôkazy a na skutkové zistenia, ktoré z nich vyplývajú. Ide o prepis obsahu dôkazov a ani v tejto časti správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky. Žalobca neuvádza konkrétne, že by z vykonaných dôkazov vyvodili daňové orgány nesprávne skutkové zistenia, neuvádza, v čom mala byť konkrétne chyba vo vyvodení skutkových zistení alebo vo vyhodnotení dôkazov daňovými orgánmi. Správca dane nezaťažoval v tomto prípade žalobcu dôkazným bremenom, ktoré by ho už nemalo zaťažovať, a nežiadal od neho preukázanie takých skutočností, týkajúcich sa dodávateľa a subdodávateľa, ktoré by boli mimo sféru vplyvu žalobcu a o ktorých by žalobca nevedel obstarať dôkazy. Práve sám správca dane vykonal dokazovanie a zistené skutočnosti vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, pričom postupoval aj v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú nadväzuje judikatúra Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Žalobca vymenoval dôkazy, ktoré podľa neho vyvrátili domnienky správcu dane, na ktorých podľa žalobcu bolo postavené rozhodnutie správcu dane a žalovaného. Podľa správneho súdu ale rozhodnutia daňových orgánov nie sú postavené na domnienkach, ale na skutkových zisteniach, ktoré boli vyvodené z vykonaných dôkazov a tieto boli následne vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a bolo vykonané právne posúdenie v zmysle vyššie uvedeného podstatného Axel Kittel testu daňového podvodu, v rámci podmienok ktorého boli práve vyhodnocované skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov. Aj tie dôkazy, ktoré uvádza žalobca v správne žalobe, boli podrobené hodnoteniu a žalobca neuvádza, prečo by to hodnotenie, ktoré vykonali daňové orgány, nemalo obstáť a kde vykazuje chyby. Na viacerých miestach správnej žaloby pritom žalobca uvádza, že ide o dodanie služieb, ale v tomto prípade išlo o dodanie tovaru.
75. Nie je pravdou ani to, že by niektoré dôkazy správca dane nevzal do úvahy a neprihliadal na ne, prípadne že by neprihliadal na tie dôkazy, ktoré dosvedčovali žalobcom tvrdené skutočnosti, teda ktoré boli v jeho prospech. V rámci hodnotenia dôkazov boli skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov konfrontované aj s inými skutkovými zisteniami vyvodenými z iných dôkazov, čo je podrobne uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Boli vzaté do úvahy všetky dôkazy a z nich vyvodené skutkové zistenia, pričom je potrebné zdôrazniť, že tie dôkazy, ktoré preukazovali splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH boli vzaté do úvahy, pretože daňové orgány splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH považovali za preukázané.
76. Úhrada za tovar a preprava, ktoré opakovane žalobca v správnej žalobe zdôrazňuje, neboli spochybnené. Nebolo spochybnené ani to, že tovar - jalovice boli dodané. Správca dane, ale zistil, že nešlo o vysokoteľné jalovice, tak ako to deklarovala faktúra vystavená dodávateľom HS Europe s.r.o. pre žalobcu. Správca dane zistil skutočnosti aj o vývoji zvierat a o ich predaji, podrobne vyhodnotil aj skutkové zistenia o dátume narodenia a veku zvierat podľa identifikačných čísel a podrobne jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach tieto skutkové zistenia vyhodnotil, pričom dospel k záveru, že jalovice, ktoré mali byť dodané od spoločnosti HS Europe s.r.o. žalobcovi nemohli byť vysokoteľné. Dodávateľ žalobcu nakúpil od spoločnosti Radek Michal, s.r.o. jalovice, ktoré neboli vysokoteľné a v ten istý deň ich mal predať žalobcovi ako vysokoteľné, pričom žalobca tieto ďalej predal opäť ako jalovice, ktoré neboli vysokoteľné. Konateľ žalobcu A. B. C. sa pritom osobne zúčastnil prebratia zvierat s dodávateľom v Českej republike a poznal sa aj so subdodávateľom – konateľom spoločnosti Radek Michal, s.r.o. Práve aj tieto podstatné skutkové zistenia, ktoré správca dane zistil z vykonaných dôkazov a vyhodnotil ich v logických súvislostiach, žalobca vôbec nenapadá konkrétnymi žalobnými námietkami a konkrétne podstatné závery (o tom, že jalovice v čase dodania žalobcovi ani nemohli byť vysokoteľné) nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami.
77. Žalobca poukazuje v správnej žalobe na ustanovenia Obchodného zákonníka a na obchodné zvyklosti, ale aj v tomto prípade ide o všeobecné námietky a nie je zrejmé prepojenie s prejednávanou vecou - na aké konkrétne obchodné zvyklosti žalovaný nemal prihliadnuť, ako mal zasiahnuť do zmluvnej voľnosti žalobcu a jeho obchodného partnera a podobne. Žalobca uvádza všeobecnú argumentáciu, ktorú vôbec neprepojuje na závery daňových orgánov prijaté v tejto veci.
78. Žalobca ďalej poukazuje na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ale ani tu neuvádza súvislosti záverov z citovanej judikatúry na prejednávanú vec. Je potrebné uviesť, že každý záver v každom konkrétnom rozhodnutí, či už Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR alebo Súdneho dvora EÚ, je vyslovený vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam. Ak chce žalobca poukázať na to, že je tu rozpor s judikovaný závermi, musí uviesť aj to, prečo sa judikované závery vzťahujú na jeho vec. Žalobca cituje závery judikatúry ale bez konkrétneho prepojenia s tu prejednávanou vecou, pričom niektoré z nich nie sú vôbec použiteľné (napríklad rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 277/14). Žalobca v správnej žalobe opakuje závery judikatúry týkajúce sa podmienok, kedy možno neuznať právo na odpočet dane v prípade podvodu, ale nehovorí konkrétne, prečo by tu daňovými orgánmi prijaté závery, že bol vedome účastný na podvodnom konaní, nemohli obstáť.
79. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, kde žalobca poukazoval na to, že žalovaný odmietol prihliadať na jeho námietku o tom, že z kontroly vykonanej u spoločnosti SE Invest (skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti, ktoré nie je nutné preukazovať) bolo potvrdené, že za zdaňovacie obdobie máj 2019 podala spoločnosť HS Europe s.r.o. daňové priznanie a odviedla daň s tým, že správca dane aj žalovaný vychádzali z toho, že spoločnosť HS Europe s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 daňové priznanie, a teda neodviedla daň zo zdaniteľných obchodov, aj túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca poukazoval na závery z iných daňových kontrol (v priebehu administratívneho konania, resp. daňovej kontroly poukazoval aj na výsledky daňovej kontroly u A. D. C.) a nepredložil o tom žiadne dôkazy. Možno akceptovať argument, že ide o dôkazy z iných daňových kontrol a správca dane má k takýmto záverom prístup. Avšak konštatovanie iného správcu dane ohľadne zdaňovacieho obdobia do ktorého spadá mesiac máj 2019, v inej daňovej kontrole, ktorá sa netýkala dodávateľa HS Europe, s.r.o., podľa správneho súdu nie je dostačujúce na prelomenie záverov daňových orgánov, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia jún 2019. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že správca dane nahliadol do interných databáz a zistil, že daňový subjekt HS Europe s.r.o. nepodal za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 daňové priznanie a
daň týkajúcu sa obchodného vzťahu so žalobcom nepriznal a neodviedol. Navyše je potrebné uviesť, že aj samotné priznanie a odvedenie dane týkajúce sa transakcií realizovaných v mesiaci máj 2019 nemusí znamenať, že daňový subjekt priznal a odviedol daň týkajúcu sa obchodnej transakcie realizovanej v mesiaci jún 2019. Žalobca poukazoval na daňové kontroly vykonané u iných daňových subjektov, avšak nie je zrejmé, a žalobca to ani netvrdí, že by tu bolo akékoľvek prepojenie s posudzovanou obchodnou transakciou. Navyše správny súd poukazuje na to, že súčasťou administratívneho spisu je aj fotokópia výzvy Daňového úradu Bratislava č. 101938675/2019 zo dňa 13.08.2019, kde daňový úrad vyzval spoločnosť HS Europe s.r.o. podľa § 15 ods. 2 Daňového poriadku na podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2019 v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň je vo výzve uvedené, že z evidencie správcu dane vyplýva, že tento daňový subjekt nepodal daňové priznanie v lehote, čím porušil § 78 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný a správca dane sa preto s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadali a tieto skutočnosti aj preverili v interných systémoch.
80. Pokiaľ žalobca namietal vykonanie miestneho zisťovania u spoločnosti AGROSOLUM s.r.o., k tomu správny súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/28/2021 zo dňa 28.04.2023, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že miestne zisťovanie patrí medzi procesné nástroje, ktorými sa plní účel správy daní. Správca dane miestnym zisťovaním vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, pričom výsledky miestneho zisťovania môžu byť dôkazom pri správe daní. Miestne zisťovanie môže vykonať správca dane neohlásene t. j. bez predchádzajúceho súhlasu, respektíve upovedomenia daňového subjektu, prípadne inej osoby. Správcovi dane tak zo zákona výslovne nevyplýva povinnosť informovať kontrolovaný daňový subjekt o tom, že sa bude miestne zisťovanie v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávať. Možnosť kontroly takto získaného dôkazu zo strany daňového subjektu za účelom bránenia jeho práv a záujmov je zabezpečená jeho právom nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou u neho vykonávanou, ako i právom vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim. Najvyšší správny súd SR poukázal v tomto rozhodnutí aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/60/2009 zo dňa 25.05.2010, podľa ktorého miestne zisťovanie má povahu dôkazného prostriedku a umožňuje správcovi dane na základe vlastného pozorovania a zistení získať informácie potrebné pre správu daní a taktiež pre určenie ďalšieho postupu v rámci daňovej kontroly. Právo kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. [v súčasnosti § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku] netreba brať absolútne v tom zmysle, že daňový subjekt musí byť prítomný pri každom miestnom zisťovaní, nakoľko relevantné informácie vyplývajúce z miestneho zisťovania podliehajú prejednaniu s dotknutým daňovým subjektom, pri ktorom má daňový subjekt možnosť v plnej miere využiť svoje procesné právo vyjadriť sa k zisteniam správcu dane, navrhovať vykonanie ďalších dôkazov na podporu jeho tvrdení, respektíve na vyvrátenie podozrenia o nevierohodnosti ním predkladaných dôkazov, prípadne klásť otázky tretím osobám zúčastneným na daňovom konaní. Zároveň z tohto rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR ako aj z iných rozhodnutí vyplýva, že výber druhu dôkazného prostriedku je na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť a že je v kompetencii správcu dane, pri aplikovaní základných zásad daňového konania, určiť spôsob dokazovania.
81. V tejto súvislosti je potrebné vo vzťahu k prejednávanej veci uviesť, že miestne zisťovanie vykonané u subjektu AGROSOLUM s.r.o., Javorová 1683/1, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 623 032, o čom bola spísaná zápisnica č. 102007972/2020 zo dňa 18.12.2020, nebolo vykonané v súvislosti s daňovými obchodmi realizovanými žalobcom, ktoré boli predmetom preverovania v daňovej kontrole. Správca dane sa vykonaním takéhoto miestneho zisťovania u náhodne vybratého subjektu snažil zistiť všeobecné poznatky o obchode s hovädzím dobytkom. Takémuto postupu správcu dane nemožno nič vyčítať, pretože takto sa správca dane snažil zistiť všeobecné poznatky o obchode so špecifickým druhom tovaru a následne ešte zisťoval ďalšie informácie na webových portáloch, o čom svedčia listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Informácie od spoločnosti AGROSOLUM s.r.o. neboli smerodajné a daňové orgány vyhodnocovali pri prijatí nosných záverov (najmä v rámci Axel Kittel testu daňového podvodu) tie skutočnosti, ktoré boli uvedené na faktúrach a ktoré boli zistené o dotknutej obchodnej transakcii u žalobcu, u jeho dodávateľa a u subdodávateľa dodávateľa. Správca dane vyhodnocoval konkrétne zistené skutočnosti o jednotlivých zvieratách na základe identifikačných čísel zvierat a pre toto vyhodnocovanie si zaobstaral potrebné informácie aj o druhoch dobytka a o jeho reprodukcii, čo bolo podstatné, keďže žalobca deklaroval nákup vysokoteľných jalovíc. U spoločnosti AGROSOLUM s.r.o. (ako u náhodne vybratého subjektu zaoberajúceho sa obchodom s hovädzím
dobytkom) nebolo zisťované nič konkrétne ohľadne preverovaného zdaniteľného obchodu žalobcu a tento subjekt nebol ani nijako zainteresovaný na preverovanej obchodnej transakcii. Správca dane žiadal len vysvetlenia, aby získal všeobecné poznatky o obchode s hovädzím dobytkom, na čo nadviazalo získavanie informácií z webových systémov ako Pôdohospodársky poradenský systém, Pôdohospodárska platobná agentúra, Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu. Správca dane preveroval tvrdenie, že boli obchodované vysokoteľné jalovice, pričom na základe získaných poznatkov o vývoji dobytka dospel aj k záveru, že jalovice, ktoré mali byť predmetom predaja, nemohli byť v čase predaja vysokoteľné s ohľadom na evidovaný dátum narodenia.
82. Žalobca nebol nijako ukrátený na svojich právach tým, že bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti AGROSOLUM s.r.o., pretože ako sám uvádza, s obsahom tejto zápisnice sa oboznámil a skutočnosti zistené pri tomto miestnom zisťovaní neboli samy osebe smerodajné pre závery, ktoré v prejednávanej veci daňové orgány prijali. Správcovi dane nemožno takýto postup vyčítať, keďže sa pri preverovaní obchodných transakcií so špecifickým druhom tovaru snažil získať najprv všeobecné poznatky o obchodovaní s týmto tovarom a následne ešte zisťoval viac potrebných informácií na rôznych odborných webových portáloch. Závery žalobcom citovaných rozhodnutí týkajúcich sa vykonaného miestneho zisťovania boli prijaté za iných skutkových okolností ako tu v prejednávanej veci, preto ich nemožno použiť na tento prípad.
83. Správny súd nedospel ani k záveru o tvrdenej nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podstatné v prejednávanej veci pre nosný záver rozhodnutí daňových orgánov, a to pre neuznanie odpočítania DPH z dôvodu, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa zúčastňuje obchodnej transakcie poznačenej podvodným konaním, bolo zodpovedanie otázok a kritérií Axel Kittel testu, pričom žalobca voči týmto konkrétnym záverom, ktoré sú nosné, neuviedol žiadne konkrétne žalobné námietky, okrem námietky týkajúcej sa podľa žalobcu nesprávneho záveru správcu dane, a to že spoločnosť HS Europe s.r.o. podala za druhý štvrťrok roku 2019 ako štvrťročný platca DPH daňové priznanie. Správny súd túto námietku, v podstate ako jedinú smerujúcu voči vyhodnoteniu podmienok Axel Kittel testu daňového podvodu, neuznal za dôvodnú. Z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia boli z vykonaných dôkazov vyvodené, (a to z dôkazov predložených žalobcom ako aj z dôkazov obstaraných správcom dane), je zrejmé ako tieto skutkové zistenia daňové orgány vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a to práve v reflexii na otázky Axel Kittel testu daňového podvodu. Rozhodnutia sú preto dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.
84. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
85. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
86. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.