Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/67/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. M. P., správcu

konkurznej podstaty úpadcu P. R., a.s. v konkurze, so sídlom v D., IČO: X., zastúpeného P.,

s.r.o. so sídlom v D., IČO: X., proti odporcovi H. B., s.r.o. so sídlom v D., IČO: X.,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. M. H., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X.,

o zaplatenie 83 759,314 € (2 523 333,10 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 19. februára 2009, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho

konania 688,35 € na adresu P., s.r.o. so sídlom v D., IČO: X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 21. apríla 2008 č.k. -153 zaviazal

odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní sumu 2 276 283,10 Sk s 8 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 2 040 799,20 Sk za obdobie od 15. januára 2005 až do zaplatenia,

s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 135 483,90 Sk za obdobie od 16. septembra

2003 až do zaplatenia a s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 000 Sk za obdobie

od 16. apríla 2004 až do jej zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania

nerozhodol z dôvodu, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. februára 2009 sp. zn.

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 276 283,10 Sk s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny

( ).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie s odôvodnením,

že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle (

ods. 2 písm. a/ ), konanie je postihnuté inými vadami majúcimi za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Odvolaciemu súdu vytkol, že nevykonal

v potrebnej miere dokazovanie, neprihliadol na všetky skutkové okolnosti významné

z hľadiska určenia výšky nájomného, nevysvetlil v potrebnej miere svoj záver, že odporca

vykonaním platieb do pokladne spoločnosti alebo priamo jej štatutárnemu zástupcovi konal

v rozpore s o konkurze a vyrovnaní, ďalej že

správne nevyhodnotil výpovede svedkov Š. T. a L. R. (ktorí potvrdili preberanie platieb) a že

sa dôsledne nezaoberal všetkými odvolacími námietkami. Vyslovil názor, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nezodpovedá a je nepreskúmateľné. Rozhodnutiami

súdov nižších stupňov bolo porušené jeho právo na riadny súdny proces vyplývajúci z čl. 46

ods. 1 , ako aj čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. I keď umožňuje odvolaciemu súdu, ktorý sa

stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, obmedziť odôvodnenie svojho rozhodnutia na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, tento postup prichádza do úvahy

iba ak odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyžadované

, je úplné, výstižné a presvedčivé. Nedostatok odôvodnenia vedie

k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a procesnej vade konania v zmysle

Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia je zároveň tzv. inou vadou konania

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). V danom

prípade rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to

v otázke oprávnenia štatutárneho orgánu prevziať plnenie patriace úpadcovi. Dovolateľ

z týchto dôvodov žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie

konanie

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporcu „zamietnuť“, lebo

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Nesúhlasil s názorom dovolateľa o nepreskúmateľnosti – podľa jeho názoru sa súd prvého

stupňa v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal všetkými dôležitými

skutočnosťami. Odporca mal možnosť produkovať pred súdmi svoje skutkové tvrdenia,

navrhovať dôkazy na ich preukázanie a vyjadrovať svoje právne závery. V žiadnom prípade

mu v konaní nebola odňatá možnosť realizovať jeho procesné práva. Súd prvého stupňa

v rozhodnutí uviedol aj dôvody neplatnosti nájomnej zmluvy z 20. septembra 2001 a vysvetlil

právne závery, v rámci ktorých dospel k výške bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ vo

vyjadrení k dovolaniu žiadal zároveň priznať ním vyčíslenú náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa je dovolanie prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

Odporcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z vyššie uvedených

rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa až 3 Prípustnosť

podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolací súd vzhľadom na ďalej skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z , v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporca existenciu procesných vád konania v zmysle až e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom

vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá

možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

priznaných účastníkovi občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil,

že by v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k takejto procesnej vade.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Vada

nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale)

disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv

(, , ).

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo

dôjsť nevysvetlením dôvodov rozhodnutia súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom, čo

má podľa dovolateľa za následok nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Dovolací súd k tejto

argumentácii uvádza, že na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. , v zmysle ktorého „konanie je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho

rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento právny názor (a klasifikácia dovolateľom

namietanej nesprávnosti ako vady nevykazujúcej znaky uvedené v ) je plne

opodstatnený aj v preskúmavanej veci. Odporcom tvrdená nepreskúmateľnosť súdnych

rozhodnutí nezakladá prípustnosť jeho dovolania, lebo nejde o procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ Dovolací súd k tomu dodáva, že za porušenie základného práva zaručeného

v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi nižších stupňov,

dovolací súd uvádza, že v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania podľa Hodnotením dôkazov sa rozumie

myšlienková činnosť súdu, ktorou sa vykonaným dôkazom prisudzuje hodnota určitej

závažnosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti

a dôležitosti súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či sú tieto

dôkazy použiteľné pre zistenie rozhodujúceho skutkového stavu. Táto myšlienková činnosť

súdu nemôže znemožniť realizáciu procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania a nemôže mať za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle

Z tohto dôvodu nemôže založiť prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Dovolací súd poznamenáva, že správnosť vyhodnotenia dokazovania

vykonaného súdmi nižších stupňov nepreskúmava dovolací súd ani vtedy, keď je rozhodnutie

odvolacieho súdu napadnuté procesne prípustným dovolaním (viď tiež R 42/1993).

Rovnako prípadné nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (viď R 37/1993). Rozhodovanie

o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí totiž výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). O prípad uvedený v teda

nejde.

Dovolateľ tiež tvrdí, že súdy neprihliadli na niektoré skutkové okolnosti. K tomu treba

uviesť, že neúplnosť (alebo nesprávnosť) skutkových zistení súdu, na ktorých založil

rozhodnutie, môže mať síce za následok nesprávnosť tohto rozhodnutia, nezakladá ale

procesnú vadu konania v zmysle Keďže dovolanie odporcu nie je

v danom prípade procesne prípustné, nepristúpil dovolací súd k skúmaniu, či skutkové

zistenia súdov vytvárali postačujúci podklad pre ich správne rozhodnutie.

Z obsahu dovolania vyplýva aj námietka dovolateľa, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo

vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže

dovolanie odporcu nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu

správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Dovolateľ napokon namieta, že odvolací súd svoj právny názor, v zmysle ktorého sa

plnenie nedostalo do podstaty v zmysle o konkurze

a vyrovnaní, nepodložil žiadnymi skutkovými zisteniami ani právnymi úvahami, „navyše

nepredvídateľne použil pre zdôvodnenie svojho rozhodnutia ustanovenie, ktoré neaplikoval

súd prvého stupňa, a to bez toho, aby účastníkov na túto skutočnosť upozornil a umožnil im

k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci náležite sa vyjadriť“. Uvedená námietka

neobstojí – z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd svoje rozhodnutie

nezaložil na odlišnom právnom posúdení, rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za

vecne správne ( ), a v súlade s ustanovením na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Ani v tomto smere

nemožno v postupe odvolacieho súdu vidieť znaky procesnej nesprávnosti relevantnej podľa

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporcu nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu požiadal

o priznanie náhrady trov dovolacieho konania za dva úkony právnej služby vyčíslenej sumou

1769,38 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zaužívanou praxou dovolacieho

súdu priznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej

odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu vypracované

zástupcom zastupujúcim navrhovateľa už na súdoch nižších stupňov). Vychádzal z § 10

ods. 1 a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. a navrhovateľovi priznal

náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 688,35 € [572,61 € (tarifná odmena) +

108,79 € (DPH) + 6,95 € (režijný paušál)].

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková