Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/94/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., s.r.o., so sídlom v B.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V. S., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom

v K., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike - Ministerstvu školstva Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Stromová č. 11, 2/ Slovenskej republike - Krajskému

školskému úradu v Košiciach, so sídlom v Košiciach Komenského č. 52, 3/ Slovenskej

republike - Krajskému úradu v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Komenského č. 52, 4/

Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Pribinova č. 2, 5/ Slovenskej republike - Ministerstvu financií Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 5, 6/ Obvodnému úradu v Košiciach, so sídlom

v Košiciach, Komenského č. 52, zastúpenému JUDr. A. T., advokátom, Advokátska

kancelária so sídlom v K., za účasti krajského prokurátora v Košiciach, o zaplatenie

7 302 662,15 € (220 000 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I

pod sp.zn. , v konaní o dovolaní ţalovaného 6/ proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 26. januára 2010 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalovaného 6/ o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. júna 2007 č.k. -864 uloţil

ţalovanému 6/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 220 000 000,-- Sk s úrokom z omeškania

vo výške 17,6% z dlţnej sumy ročne, od 13.5.1999 do 19.6.2007 v sume 315 064 110,-- Sk

a od 20.6.2007 so 17,6% úrokom z omeškania ročne z dlţnej sumy aţ do zaplatenia, do 3 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti ţalovaným 1/ aţ 5/ ţalobu zamietol. Ţalovanému 6/

2

uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 15 750 448,-- Sk na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. V. S. do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol

o povinnosti ţalobcu nahradiť trovy ţalovanému 1/ a ţalovaným 3/ aţ 5/ a ţalovanému 2/

náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca ako jeden z víťazov

verejnej súťaţe na zriadenie distribučných centier s dodávkou tovarov na výrobu jedál pre

zariadenia školského stravovania na Slovensku vyhlásenej Ministerstvom školstva SR 5. júna

1998 v postavení dodávateľa uzavrel 6.10.1998 s pôvodne ţalovanými Okresnými úradmi

Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice – okolie, Michalovce, Trebišov, Sobrance,

Gelnica, Spišská Nová Ves a Roţňava ako odberateľmi samostatne s kaţdým obsahovo

totoţné zmluvy o kúpe a predaji potravín pre výrobu jedál vo všetkých zariadeniach

školského stravovania ţiakov základných škôl a predškolských zariadení v okrese (ďalej len

zmluva). Predmetom týchto zmlúv bola kúpa a predaj potravín pre výrobu jedál a to vo forme

dodávok potravín podľa poţiadaviek a výberu potravín odberateľom v dohodnutých

termínoch a odbery odberateľom prostredníctvom všetkých ním riadených zariadení za

odplatu. V Čl. 13 sa zmluvné strany dohodli, ţe v prípade, ak odberateľ bez predchádzajúceho

písomného súhlasu dodávateľa poverí iného dodávkami potravín do ním riadených zariadení

školského stravovania pre výrobu jedál ţiakom základných škôl a predškolských zariadení,

zaplatí dodávateľovi, okrem náhrady škody aj zmluvnú pokutu vo výške 20 000 000,-- Sk.

Keďţe okresné úrady porušili povinnosť vyplývajúcu z citovaného článku zmluvy, ţalobca

uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 20 000 000,-- Sk voči jednotlivým

okresným úradom. V súvislosti so zánikom pôvodne ţalovaných okresných úradov, okresný

súd riešil otázku právneho nástupníctva. V zmysle právneho názoru Krajského súdu

v Košiciach vysloveného v zrušujúcom uznesení z 29. septembra 2006 sp.zn.

dospel k záveru, ţe práva a povinnosti okresných úradov z majetkoprávneho vzťahu, akým je

aj dohodnutá zmluvná pokuta za zavinené nesplnenie povinností zo zmlúv o kúpe a predaji

potravín, prešli na Krajský úrad v Košiciach v súlade s ustanovením § 8 ods. 9 zákona

č. Ţalobu preto proti ţalovanému štátu (ţalovaný 1/ aţ 5/) pre nedostatok jeho

pasívnej legitimácie zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal

preukázané, ţe zo strany všetkých prednostov ţalovaných okresných úradov bola skutočná

vôľa zmluvu uzavrieť a aj ju realizovať. Právne úkony nimi uzavreté preto netrpia ani vadami

vôle a ani vadami prejavu vôle a boli teda uzavreté v súlade s ustanovením .

V súvislosti s porušením Čl. 13 zmluvy vzal za základ svojho rozhodnutia zistenie, ţe

pôvodne ţalovaní (odberatelia) si zabezpečovali po podpísaní zmlúv nákup potravín na

výrobu jedál v školských a predškolských zariadeniach sami, prostredníctvom vedúcich

školských jedální od rôznych dodávateľov s vyuţitím miestnych predajných kapacít. Takýto

nákup tovaru, bez predchádzajúceho písomného súhlasu ţalobcu, povaţoval za porušenie

povinnosti uvedenej v Čl. 13 zmluvy. Keďţe všetci pôvodne ţalovaní porušili zmluvnú

povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou a dohoda o zmluvnej pokute bola

urobená v písomnej forme s určením jej výšky, dospel k právnemu názoru, ţe ţalobcovi

vzniklo právo na jej zaplatenie ( a - ďalej len ). Pri

posudzovaní primeranosti jej rozsahu vychádzal z tvrdenia ţalobcu o predpokladanom ušlom

zisku, ktorý by ţalobca dosiahol po dobu piatich rokov trvania zmluvných vzťahov (ţalobca

vyčíslil predpokladaný zisk sumou 285 000 000,-- Sk aţ 300 000 000,-- Sk). Dospel k

záveru, ţe ak ţalobca od ţalovaných ţiadnu náhradu škody nepoţaduje, uplatňovaná zmluvná

pokuta zohľadňuje hodnotu aj význam zabezpečovanej povinnosti a nahradzuje aj čiastočne

škodu (ušlý zisk), ktorá ţalobcovi vznikla. Nezistil ţiaden dôvod, ktorý by zakladal

neplatnosť niektorej zo zmlúv v zmysle ustanovenia , lebo zmluvy neodporujú

ţiadnemu ustanoveniu , ani inému zákonu. Rovnako nezistil ani

rozpor zmlúv s dobrými mravmi. Ţalobe preto v celom rozsahu vo vzťahu k ţalovanému 6/

vyhovel. Rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie §

517 ods. 1 a 2 . Vzhľadom na plný úspech v konaní priznal ţalobcovi voči neúspešnému

ţalovanému 6/ a rovnako ţalovanému 1/ a ţalovaným 3/ aţ 5/ voči ţalobcovi náhradu trov

konania ( ). Úspešnému ţalovanému 2/ trovy nepriznal, lebo mu ţiadne

nevznikli.

Krajský súd v Košiciach potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

uznesením zo 14. júla 2009 sp.zn. jeho rozsudok zo 7. júla 2008 sp.zn.

, rozsudkom z 26. januára 2010 sp.zn. znovu potvrdil rozsudok

okresného súdu v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti ţalovaného

6/ zaplatiť ţalobcovi 220 000 000,-- Sk s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % z dlţnej sumy

ročne, od 13. mája 1999 do 19. júna 2007 v sume 315 064 110,-- Sk a od 20. júna 2007

so 17,6 % úrokom z omeškania ročne z dlţnej sumy aţ do zaplatenia. Rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil vo výroku o trovách konania vo vzťahu ţalobcu a ţalovaného 6/ a vec mu vrátil

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

K námietke odvolateľa spočívajúcej v tom, ţe okresný súd nevykonal ním navrhnutý

dôkaz výsluchom všetkých prednostov pôvodných ţalovaných, čím mu odňal moţnosť konať

pred súdom uviedol, ţe nevykonanie navrhovaného dôkazu by bolo moţné podradiť

pod ustanovenie ods. l písm. a/ len v takom prípade, ak by súd prvého stupňa

nevykonal ţiadny z odvolateľom navrhovaných dôkazov a tak zaloţil vadu odňatia moţnosti

konať pred súdom. O takýto prípad však v danej veci nejde, lebo okresný súd vypočul troch

prednostov, oboznámil sa s písomnými prejavmi ďalších dvoch a s obsahom písomných

zmlúv. Z týchto dôkazov nevyplynuli ţiadne pochybnosti o relevancii vôle pôvodných

ţalovaných z hľadiska jej danosti, váţnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa odvolacieho

súdu, vykonanie týchto dôkazov bolo postačujúce pre záver, ţe ide o právne úkony uzavreté

v súlade s ustanovením . Okresný súd preto nevykonaním všetkých

navrhnutých dôkazov, neodňal ţalovanému 6/ moţnosť konať pred súdom. Nevykonanie

dôkazu výsluchom ďalších bývalých prednostov okresných úradov v odvolacom konaní

odôvodnil tým, ţe ich výsluch by nebol spôsobilý preukázať absenciu slobodnej vôle pôvodne

ţalovaných. Zo strany ţalovaného 6/ neboli ani tvrdené právne významné skutočnosti

odôvodňujúce nedostatok slobodnej vôle (ţalovaný 6/ odôvodňoval nedostatok z hľadiska

pohnútok, ktoré viedli pôvodne ţalovaných k uzavretiu zmlúv). Keďţe dospel k záveru, ţe

v kúpnych zmluvách je povinnosť, ktorej porušenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou,

stanovená jednoznačne, ani z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti právnych úkonov

nepovaţoval výsluch ďalších bývalých prednostov za nevyhnutný.

V otázke vecnej legitimácie na strane ţalovaného sa stotoţnil s právnym názorom

súdu prvého stupňa, ktorý uţ predtým vyslovil v svojom zrušujúcom uznesení z 29. septembra

2006 sp.zn. , ţe právnym nástupcom zrušených okresných úradov sa stal

Krajský úrad Košice a nie štát.

V súvislosti s povinnosťou uvedenou v Čl. 13 zmluvy, ktorej nesplnenie bolo

zabezpečené zmluvnou pokutou uviedol, ţe záver o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti

právneho úkonu predpokladá, ţe ani jeho výkladom nemoţno dospieť k nepochybnému

poznaniu, čo chcel účastník občianskoprávneho vzťahu vyjadriť. V danej veci dospel

k záveru, ţe v kúpnych zmluvách bola v dohode o zmluvnej pokute jednoznačne

špecifikovaná povinnosť, za porušenie ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta. Jej zaplatenie

v sume 20 000 000,-- korún sa vzťahovalo na akýkoľvek prípad nákupu potravín pre výrobu

jedál odberateľmi u iného predajcu neţ ţalobcu bez jeho predchádzajúceho písomného

súhlasu. Ani gramatickým a logickým výkladom právneho úkonu nebolo moţné dospieť

k záveru, ţe pod pojmom poveriť iného dodávkami potravín je treba rozumieť uzavretie

kúpnej zmluvy bez súhlasu ţalobcu s iným dodávateľom na základe výberového konania.

Právny úkon v časti dohody o zmluvnej pokute preto nie je z dôvodu jeho neurčitosti

v zmysle neplatný. Za správny povaţoval aj záver súdu prvého stupňa, ţe ani

rozsah dojednanej zmluvnej pokuty nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto toto

dojednanie nie je v zmysle pre rozpor s dobrými mravmi neplatné. K tomuto záveru

uviedol, ţe pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd vychádza z hodnoty

a významu zabezpečovanej povinnosti, ako aj z ďalších právne významných okolností.

Prihliadnuc na to, ţe ţalobca mal byť po dobu piatich rokov výhradným dodávateľom

potravín pre školské stravovanie ţiakov základných škôl a predškolských zariadení celého

Košického kraja, ţe jeho predpokladaný zisk mal za 5 rokov dosiahnuť aţ 300 000 000,-- Sk

a ţe nepoţadoval od odberateľov náhradu škody, povaţoval rozsah dohodnutej zmluvnej

pokuty za akceptovateľný. K nevykonaniu znaleckého dokazovania na vyčíslenie výšky

ušlého zisku uviedol, ţe tento dôkaz nie je spôsobilý dokázať, ţe zmluvy v časti dohody

o zmluvnej pokute sú pre ich neprimeranosť neplatné. Samotný ţalovaný 6/ totiţ uznal, ţe

ţalobca by za predpokladu plnenia zmluvy po dobu 5 rokov dosiahol zisk 139 440 000,-- Sk.

Výška dohodnutej zmluvnej pokuty ani podľa výpočtu odvolateľa neprevyšuje mnohonásobne

právo, ktoré zabezpečuje.

Pokiaľ ţalovaný 6/ namietal, ţe súd prvého stupňa prejudiciálne neskúmal neplatnosť

zmlúv zo dňa 6.10.1998 v spojitosti s ustanovením o verejnom

obstarávaní uviedol, ţe z listín nachádzajúcich sa v spise tak ani nemohol urobiť

(Ministerstvo školstva SR mu oznámilo, ţe príslušná dokumentácia sa na ministerstve

nenachádza). Navyše, pôvodní ţalovaní neuniesli povinnosť tvrdenia, lebo neuviedli

konkrétne, k porušeniu ktorého ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní malo dôjsť.

Za nedôvodnú povaţoval aj obranu ţalovaného 6/, ţe pôvodní ţalovaní porušenie

zabezpečovanej povinnosti nezavinili. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiţ vyplýva, ţe

po voľbách noví prednostovia okresných úradov zmluvy odmietli akceptovať povaţujúc ich

za neplatné. Pôvodní ţalovaní nepreukázali nemoţnosť plniť zmluvy od novembra 1998

pre existenciu platných zmlúv s inými dodávateľmi a nepreukázali ani to, ţe ţalobca

neposkytol potrebnú súčinnosť vo forme spracovania metodiky pre prevádzku nového

školského stravovania, vo forme zaškolenia zamestnancov pôvodných ţalovaných a ţe neboli

zriadené distribučné centrá. V danej veci neprichádza preto do úvahy aplikácia ustanovenia

.

Rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania

vo vzťahu ţalobcu a ţalovaného 6/ odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1

písm. h/

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie v rozsahu, v ktorom

odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti ţalovaného 6/ zaplatiť

ţalobcovi ţalovanú istinu s príslušenstvom, ţalovaný 6/ (ďalej len dovolateľ). Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe odvolací súd sa odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení zo 14. júla 2009

sp.zn. ( ) a ţe odvolací súd mu nesprávnym postupom

odňal moţnosť konať pred súdom ( ). K prvému dôvodu prípustnosti

uviedol, ţe odvolací súd nevykonal dôkaz výsluchom všetkých bývalých prednostov

okresných úradov napriek tomu, ţe dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení upozornil,

ţe nevykonanie tohto dôkazu by mohlo byť povaţované za porušenie práva účastníka konania

na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o vadu odňatia moţnosti konať pred súdom, nesúhlasil

s názorom odvolacieho súdu, ţe v danej veci nevykonanie dôkazu nie je takouto vadou. Podľa

jeho názoru výsluch všetkých bývalých prednostov okresných úradov bol nevyhnutný

z dôvodu moţného preukázania relevancie vôle pôvodných ţalovaných z hľadiska jej danosti,

váţnosti, určitosti a zrozumiteľnosti a z dôvodu preukázania okamihu, kedy sa kaţdý

z pôvodne ţalovaných mal dopustiť porušenia zmluvnej povinnosti (túto skutočnosť

v súčasnosti uţ nebolo moţné dokázať predloţením písomných zmlúv). Dovolanie odôvodnil

tieţ tým, ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne právne posúdenie veci a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe jeho dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Keďţe odvolací súd dovolanie proti

tomuto rozsudku nepripustil, dovolanie podľa nie je prípustné a nie je

prípustné ani podľa K tvrdeniu dovolateľa, ţe súdy niţších stupňov zasiahli

do jeho procesných práv tým, ţe nevykonali ním navrhnuté dôkazy uviedol, ţe podľa

konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu aj Ústavného súdu Slovenskej republiky,

nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Ak preto odvolací súd (okresný súd) nevykonal

niektorý z dovolateľom navrhnutých dôkazov, lebo jeho vykonanie nepovaţoval z hľadiska

dôleţitosti pre vec za významné, neodňal tým dovolateľovi moţnosť konať pred súdom

v zmysle Vzhľadom na uvedené navrhol, dovolanie ako neprípustné

odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v , osobou oprávnenou na tento

procesný úkon skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie v danej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( v znení účinnom do 28. februára 2010).

Napokon nejde ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), lebo dovolací súd

v svojom zrušujúcom uznesení nevyslovil ţiaden právny názor na otázku dôvodnosti resp.

nedôvodnosti ţaloby, ktorý by bol pre odvolací súd záväzný. Dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil len z dôvodu, ţe bol pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný.

V rozhodnutí nevydal ani ţiaden procesný pokyn, ktorým by uloţil odvolaciemu súdu

povinnosť doplniť dokazovanie výsluchom svedkov. V odôvodnení rozhodnutia len naznačil

moţné porušenie práva na spravodlivý proces nevyhovením návrhu ţalovaného 6/

na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie, či odvolací súd v ďalšom konaní dokazovanie

doplní, však ponechal na jeho úvahu. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe v danej

veci z hľadiska prípustnosti dovolania ide o prípad v zmysle

V zmysle ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných pod písm. a/

aţ g/ tohto ustanovenia. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa

zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým,

ţe nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe

takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom.

Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci

aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčil z realizácie

ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva.

V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)

nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Pokiaľ ide o význam označených dôkazov

pre rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal s tým,

prečo nepovaţoval výsluch ďalších bývalých prednostov za nevyhnutný a teda z akých

dôvodov tento dôkaz napokon nevykonal. Dovolanie preto podľa

prípustné nie je.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovaného 6/ v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5

, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali

z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval,

vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142

ods. 1 v spojení s ).

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča

11

Podľa Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „“) pripájam toto

odlišné stanovisko k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2010

sp.zn. .

Nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté dovolanie ţalovaného 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. januára

2010 sp.zn. . Zastávam názor, ţe konanie pred krajským súdom ako odvolacím

súdom bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia , t.j. odňatím

moţnosti ţalovanému 6/ konať pred súdom. Táto vada je daná skutočnosťou, ţe odvolací súd

nevykonal dôkazy navrhnuté ţalovaným 6/, hoci mohli mať pre rozhodnutie podstatný

význam, resp. ţe pri rozhodovaní o tom, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná,

nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“, a ţe jeho rozhodnutie je aj čiastočne

nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie týkajúce sa objasnenia niektorých dôleţitých

skutkových okolností a s tým súvisiacich právnych záverov. Svoj právny názor odôvodňujem

takto:

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou

so všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“.

Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie.

„Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa

prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania

a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“

z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov

konania navrhovať dôkazy. Moţnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného

bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaţe na schopnosť predloţiť adekvátne

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka

konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd

podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu

oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je

poţiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov

nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom

v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov

vykoná a ktoré nie, to teda znamená, ţe účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím

12

znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môţe byť porušením základného

práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady

„rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010

sp.zn. vyslovil názor, ţe nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol

mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemoţno

bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1

.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe súd prvého stupňa vyhovel návrhu

ţalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom jeho štatutárneho zástupcu Mgr. Zoltána Heistera,

ktorý sa ako jeho splnomocnený zástupca v čase uzatvorenia zmlúv s pôvodnými ţalovanými

(jedenástimi okresnými úradmi) mal zúčastniť rokovaní s ich štatutárnymi zástupcami

(prednostami okresných úradov), a ktorý podrobne vypovedal o okolnostiach uzavretia zmlúv,

ich obsahu a najmä obsahu povinnosti, z porušenia ktorej ţalobca odvodzoval uplatnený

nárok. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhovel návrhu ţalobcu a vypočul ním navrhnutú kľúčovú

osobu na preukázanie jeho tvrdení, no na druhej strane nevyhovel návrhu druhej strany sporu

na vypočutie všetkých štatutárnych zástupcov pôvodných ţalovaných (ďalej len „okresných

úradov“), hoci voči kaţdému z týchto pôvodných ţalovaných bol uplatnený samostatný nárok

na zaplatenie zmluvnej pokuty zo samostatne uzavretej zmluvy s kaţdým z nich, a pokiaľ

odvolací súd z tohto nesprávneho postupu prvostupňového súdu nevyvodil ţiaden procesný

dôsledok, bola tým porušená zásada „rovnosti zbraní“ a tým aj právo ţalovanej strany

na spravodlivé súdne konanie. Konanie pred súdmi v základnom konaní tak bolo ako celok

postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti ţalovanému 6/ konať pred súdom. Uţ len

z tohto dôvodu bolo dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu prípustné a súčasne dôvodné.

Povahu odňatia moţnosti ţalovanému 6/ konať pred súdom má aj čiastočne

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd (zhodne so súdom

prvého stupňa stotoţňujúceho sa s interpretáciou ţalobcu) povaţoval za správnu takú

interpretáciu dohodnutej povinnosti okresných úradov „bez písomného súhlasu ţalobcu

nepoveriť iného dodávkami potravín do nimi riadených zariadení školského stravovania

pre výrobu jedál ţiakom základných škôl a predškolských zariadení“ (teda povinnosti

okresných úradov vyţiadať si predchádzajúci písomný súhlas ţalobcu, ak by sa rozhodli

poveriť iného dodávkami potravín pre výrobu jedál), podľa ktorej porušenie tejto povinnosti

13

s následkom vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000 000,-- Sk sa

vzťahovalo na akýkoľvek prípad nákupu potravín pre výroku jedál okresnými úradmi u iného

predajcu neţ ţalobcu bez jeho písomného súhlasu. Pri takejto interpretácii poţiadavka

na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu podľa môjho názoru vyţadovala,

aby z neho bolo zrejmé, kedy, teda v ktorom okamihu, a akým konkrétnym spôsobom kaţdý

z okresných úradov porušil uvedenú povinnosť, a teda kedy ţalobcovi vzniklo subjektívne

právo (z ktorého vyplývajúci nárok bol predmetom sporu) na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Bez doplnenia odôvodnenia v tomto smere by totiţ za porušenie tejto povinnosti v zmysle

interpretácie odvolacieho súdu (akýkoľvek nákup) musel byť povaţovaný uţ prvý nákup

uskutočnený niektorým zo zamestnancov okresných úradov (napr. zamestnankyňou

zastávajúcou pracovnú pozíciu vedúcej školskej jedálne v zariadení školského stravovania),

ktorý by spočíval napr. v nákupe kilogramu chleba, či soli, resp. v nákupe v hodnote 1,-- Sk.

Akceptujúc aj takúto situáciu však odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nemoţno

povaţovať za presvedčivé. Skutkový a aj právny záver odvolacieho súdu by sa javil ako

absurdný, odporujúci zdravému rozumu a teda neudrţateľný. Ak by takáto interpretácia

zodpovedala skutočnej vôli zmluvných strán (takéto skutkové zistenie však zo spisu

nevyplýva), išlo by v tejto časti zmluvy o právny úkon odporujúci dobrým mravom, a tým aj

základným všeobecným predstavám o spravodlivosti.

Za nepresvedčivé povaţujem aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v časti,

v ktorej interpretoval samotný obsah slov „nepoveriť iného“. Odvolací súd totiţ v rozpore

s obsahom uzavretých zmlúv, v ktorých ţalobca vystupoval ako dodávateľ a kaţdý

z okresných úradov ako odberateľ, a v kontexte ktorých sa pod slovom „iný“, (vychádzajúc

i z gramatického významu tohto slova), mal rozumieť tretí subjekt (teda iný subjekt ako

ţalobca a okresné úrady), za „poverenie iného“ povaţoval aj nákup realizovaný samotnými

okresnými úradmi, teda nie iným (tretím) subjektom. Za „poverenie iného“ tak povaţoval aj

priamy nákup potravín okresnými úradmi u predajcov. To znamená, ţe o týchto predajcoch,

v rozpore s ich skutočným postavením, uvaţoval ako o poverených dodávateľoch

(nákupcoch). Zo zistených skutočností vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdmi

v základnom konaní je pritom zrejmé, ţe uzavretím zmlúv o kúpe a predaji potravín

na výrobu jedál v zariadeniach školského stravovania vo forme ich dodávok (kúpa, resp.

nákup potravín ţalobcom = dodávka) a odberu (predaj potravín ţalobcom okresným úradom =

odber) sa mal nahradiť dovtedajší spôsob zabezpečovania týchto potravín, spočívajúci v ich

priamom nákupe okresnými úradmi (prostredníctvom zamestnancov pracovne zaradených

14

v zariadeniach školského stravovania), tak, ţe ich nákup bude zabezpečovať ţalobca. Ak by

okresné úrady chceli poveriť iného rovnakou činnosťou, na akú sa zaviazal ţalobca, t.j.

nákupom potravín na výrobu jedál, mohli tak urobiť len s predchádzajúcim písomným

súhlasom ţalobcu, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná

pokuta. Zastávam preto názor, ţe priamy nákup potravín okresnými úradmi u predajcov, teda

pokračovanie v dovtedajšom spôsobe ich zabezpečovania, nemoţno v ţiadnych súvislostiach

povaţovať za „poverenie iného“ ich nákupom (predajcov nemoţno povaţovať za dodávateľov

poverených nákupom). Pri inom výklade, z ktorého vychádzal odvolací súd, s prihliadnutím

na všeobecne známu skutočnosť, ţe niektoré potraviny pre výrobu jedál musia byť

zabezpečované prakticky denne, poţiadavka na vyţiadanie si písomného súhlasu ţalobcu

na akýkoľvek aj drobný (bagateľný) nákup, realizovaný vedúcou niektorej školskej jedálne

s následkom vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 000 000,-- Sk pre prípad

nesplnenia tejto povinnosti, by nemohla byť myslená váţne. Bez jasnej odpovede na tieto

dôsledky, ktoré pripúšťa výklad odvolacieho súdu, odôvodnenie jeho rozsudku nespĺňa

poţiadavku presvedčivosti.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová