Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. Š. M., bytom

B., 2/ JUDr. M. K., bytom B., proti odporcom 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici,

Komenského č. 12, Banská Bystrica, 2/ Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie č. 13, o náhradu nemajetkovej

ujmy 100.000,00-EUR , vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod. sp. zn. ,

a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. , v konaní o vylúčenie sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. P., JUDr. A. M., Š. H., JUDr. M.

R., JUDr. F.Z., JUDr. P. P., Mgr. E. N., JUDr. M. D., JUDr. Ľ. B., JUDr. J. B., JUDr. D. M.,

JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A. P., JUDr. J. D., Mgr. R.

Ď., JUDr. J. M., JUDr. J. R., JUDr. M. Š., JUDr. J. B., JUDr. P. Ch., Mgr. J. B., JUDr. D. D.,

JUDr. E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ.,

JUDr. Ľ. G., JUDr. J.B., JUDr. J. H., doc. JUDr. M. Ď. PhD, JUDr. D. K., JUDr. J. M., JUDr. O.

M., JUDr. M. B., JUDr. S. S., JUDr. M.P., n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a

rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (veci Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. ).

2. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, JUDr. Ing. J. G., JUDr. Z. N., JUDr. M.

S., Mgr. M. Š., s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde

pod sp. zn. (veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e .

V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy 100.000,00-EUR, ktorá je vedená na Okresnom

súde Banská Bystrica sp. zn. , oznámili sudcovia tohto okresného súdu, ţe sú u nich

dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a predseda

okresného súdu predloţil spis na rozhodnutie podľa Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ako nadriadenému súdu, kde vec je vedená pod sp. zn. . Pretoţe podľa

oznámenia sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici sú aj u nich dané dôvody vylučujúce sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci, bol spis krajským súdom postúpený Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa , teda posúdenie, či sudcovia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na

tomto súde vedená pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej moţnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna

úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právnu relevantnú. Je ňou

existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to :

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe

skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky

vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na

prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny

pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným

súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(, , ). Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu

podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( listiny, ), treba trvať na tom,

ţe sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci moţno skutočne iba výnimočne

a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom

nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je

nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu

je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z

prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej

nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt

proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia

objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice

must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt

nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch

sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý

mohol byť.

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. P., JUDr. A. M., Š. H., JUDr. M.

R., JUDr. F. Z., JUDr. P. P., Mgr. E. N., JUDr. M. D., JUDr. Ľ. B., JUDr. J. B., JUDr. D. M.,

JUDr. E. V., JUDr. J. Š., Mgr. I. D., JUDr. A. A., JUDr. J. N., Mgr. A P., JUDr. J. D., Mgr. R. Ď.,

JUDr. J. M., JUDr. J. R., JUDr. M. Š., JUDr. J. B., JUDr. P. Ch., Mgr. J. B., JUDr. D. D., JUDr.

E. M., JUDr. E. K., JUDr. A. K., JUDr. D. M., JUDr. M. K., JUDr. M. P., JUDr. E. Ţ.,

JUDr. Ľ. G., JUDr. J. B., JUDr.. J. H., doc. JUDr. M. Ď. PhD, JUDr. D. K., JUDr. J.M., JUDr.

O. M., JUDr. M. B. svoju zaujatosť vyvodzovali ad 1/ z kolegiálneho vzťahu k ţalobcom, ad 2/

z existencie bliţšieho priateľského / kamarátskeho vzťahu/, ad 3/ z toho, ţe ţalobcov, príp.

niektorého z nich osobne poznajú, ad 4/ z pomeru k predmetu veci, tieto svoje tvrdenia napriek

tomu ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

(vec Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. ) ako predčasne

predloţený vrátil z dôvodu, ţe je potrebné aby sudcovia svoje vyjadrenia doplnili, nakoľko

nadriadený súd musí mať poskytnuté aspoň základné informácie o prejavoch uvádzaných

vzťahov a oboznámenie sa s údajmi o týchto prejavoch je nevyhnutné pre posúdenie

opodstatnenosti oznámenia sudcov o okolnostiach, ktoré povaţujú za vylučujúce ich

z prejednávania a rozhodovania veci nedoplnili.

Judikatúra sa ustálila v názore, ţe sudcov pomer k veci môţe vyplývať predovšetkým

z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci. Nepochybne je tomu tak v prípade, ak

je sudca sám účastníkom konania, bez ohľadu na ktorej procesnej strane, alebo v prípade, ak by

mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach (ako vedľajší účastník). Pod

pojmom pomer k veci sa rozumie aj situácia, keď sudca získal poznatky o veci iným spôsobom

ako dokazovaním na pojednávaní (napr. ako svedok), v dôsledku čoho je jeho pohľad na zistené

skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými neprocesným spôsobom.

Za pomer k veci sa povaţuje aj vzťah ekonomickej závislosti, napríklad v spojitosti s vedeckou

alebo publikačnou činnosťou sudcu, v súvislosti so správou vlastného majetku a podobne.

Osobitným dôvodom vylúčenia sudcov pre ich pomer k veci je ich účasť na rozhodovaní o tej

istej veci v inom štádiu (stupni) súdneho konania podľa na súde vyššieho

stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak; to isté

platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Okolnosť, ţe sudca rozhodol vo veci, v ktorej vydané

rozhodnutie je napadnuté návrhom na obnovu konania, nie je však dôvodom na jeho vylúčenie z

prejednávania a rozhodovania vo veci obnovy konania (porovnaj R 115/2003) .

Pomer sudcu k veci zakladajúci dôvod na jeho vylúčenie môţe spočívať aj v tom, ţe

sudca sa o prejednávanej veci verejne vyjadrí, či uţ v negatívnom alebo v pozitívnom zmysle

predtým, neţ takáto vec má ním byť prejednávaná a rozhodnutá. Nemoţno preto pripustiť

predbeţné hodnotenie vykonaných dôkazov sudcom prostredníctvom masovokomunikačných

prostriedkov, rovnako ako jeho vyjadrenie o tom, ako bude o veci pravdepodobne rozhodnuté.

Naproti tomu namieste nie sú pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ktorý svoj právny názor

vyjadril v rozhodnutí o veci samej, príp. v rozhodnutí, ktorým účastníkovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov pre zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 138 ods. 1

prvá veta ). Medzi prirodzené atribúty justície v demokratickom a právnom štáte (na rozdiel

od tajnej justície vymykajúcej sa kontrole verejnosti, porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

) patrí oboznamovanie verejnosti (a to nielen právnickej) so súdnymi

rozhodnutiami zásadného významu a tak aj s právnymi názormi v nich zaujatými. Súvisí to

nepochybne predovšetkým s právom na informácie ako základným právom, bez ktorého

napĺňania riadne fungovanie demokratického štátneho zriadenia nie je moţné si ani predstaviť

(porovnaj najmä listiny, , o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, § 31 ods. 1 Spravovacieho a rokovacieho poriadok

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ). Umoţňuje sa tak verejnosti vytvoriť si

názor o činnosti súdov a zároveň sa posilňuje dôvera v tieto orgány štátu. Verejnosť tak spozná

judikatúru súdov, predovšetkým vyšších stupňov, právne postoje a spôsoby riešenia

pertraktovaných problémov (káuz).

Sudca tieţ prezentuje svoj právny názor na právne posúdenie veci na zasadnutiach

grémia, resp. kolégia (, , ). Svoj názor na

konkrétnu vec vyjadruje hlasovaním, výsledkom ktorého je stanovisko k zjednocovaniu výkladu

zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým

rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia, resp. v právoplatných

rozhodnutiach súdov niţšieho stupňa. Tieto stanoviská sa uverejňujú spolu s vybranými

rozhodnutiami v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Z uvedeného tieţ vyplýva veľmi dôleţitý záver (zistenie) a to, ţe sudcov právny názor

zaujatý v ním rozhodnutých veciach ( či uţ ide o zverejnené rozhodnutia alebo dokonca iba o

verejne vyhlásené rozhodnutia, porovnaj , ), teda takto na

verejnosť sa dostávajúci jeho právny názor vôbec sa nespája s obavou o stratu jeho nezaujatosti

a nestrannosti pri rozhodovaní v skutkovo a právne obdobných veciach [hoci je tu daná moţnosť

či predpoklad, ţe ak následne bude tento sudca prejednávať a rozhodovať skutkovo a právne

obdobné veci, tento jeho názor sa presadí (uplatní)]. Opačné chápanie tejto otázky by bolo

v rozpore s charakterom a účelom činnosti (poslania) sudcov. Vedomý si týchto skutočnosti

zákonodarca v platnom znení výslovne uvádza, ţe „dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v

jeho rozhodovaní v iných veciach“. Súdna prax napokon uţ v minulosti poukázala na to, ţe

„dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci nie je skutočnosť, ţe

sudca v inej obdobnej veci rozhodol spôsobom, s ktorým účastník nesúhlasí, ani samotná

skutočnosť, ţe jeho rozhodnutia boli podrobené kritike v hromadných oznamovacích

prostriedkoch“ (porovnaj R 47/1998).

Je priam ţiaduce, aby sudca mal utvorený právny názor (hoci pôjde spočiatku spravidla

len o koncepčný – východiskový – prístup) na riešenie rozmanitých právnych vecí, s ktorými sa

pri svojej práci stretáva. Tento právny názor sudcu sa formuje, dotvára a patrí k jeho

profesionálnej výbave; nie je nijako neobvyklé, ak sa zmení a to aj pri rovnakej právnej úprave.

U sudcu, ktorý zároveň rešpektuje nutné obmedzenie, aby nevstúpil do priestoru konkrétnych či

prejednávaných prípadov (porovnaj o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ako jednu zo základných povinnosti sudcu

uvádza, ţe „sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach

prejednávaných súdmi“), nie je dôvod obávať sa, ţe by mohol len pre svoj právny názor stratiť

svoju nestrannosť a nezaujatosť.

Nestrannosť sudcu nemôţe ohroziť to, ţe ako súkromná osoba vedie občianskoprávne

konanie s osobným úradom, resp. ministerstvom spravodlivosti, ţe je v spore so štátom ako

účastníkom konania (súdne konanie, v ktorom si uplatnil právo, o ktorom sa má rozhodovať ako

o iných občianskych právach a záväzkoch). V takomto konaní (spore) je postavenie účastníkov

rovné; sudca aj štát, osobný úrad, ministerstvo majú úplne rovnocenné postavenie. Podanie

ţaloby a vedenie sporu o uplatnené právo (rovnako ako prípad, keď sudca v konaní o

občianskych právach a záväzkoch má postavenie ţalovaného, a štát, resp. osobný úrad,

ministerstvo vystupuje ako ţalobca) nemoţno bez ďalšieho povaţovať za skutočnosť, ktorá by

ohrozovala nestrannosť sudcu v inom konaní, v ktorom štát, resp. osobný úrad, ministerstvo

vystupuje ako účastník konania.

Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Mimo rámca výkonu súdnictva a funkčného

plnenia úloh sudcu zostáva – ako fyzická (súkromná) osoba – subjektom práv a povinností. Tak,

ako mu nemoţno uprieť právo domáhať sa v súdnom konaní ochrany svojich práv, do ktorých mu

(podľa jeho názoru) bolo neoprávnene zasiahnuté, nemoţno ani iným subjektom upierať právo

domáhať sa ochrany voči subjektu zasahujúcemu do ich práv (i keď je zasahujúcim subjektom

sudca). Sudca takto ako súkromná osoba vstupuje do rozmanitých právnych vzťahoch, z ktorých

mu vyplývajú rôzne práva a povinnosti tvoriace obsah daných právnych vzťahov. Sudca v tomto

postavení nie je osobou odtrhnutou od reálneho ţivota, preto nie je vôbec vylúčené, ţe sa stane

účastníkom súdneho konania. Do úvahy medziiným prichádza aj moţnosť, ţe bude účastníkom

občianskeho súdneho konania, v ktorom prípadne bude (ako ţalobca) uplatňovať svoje práva

patriace mu ako účastníkovi súkromnoprávneho vzťahu a domáhať sa ich ochrany, alebo (ako

ţalovaný) bude popierať existenciu povinnosti vyplývajúcej zo súkromnoprávneho vzťahu

tvrdenej ţalobcom. V občianskom súdnom konaní sú účastníci (a teda aj sudca v uţ uvedenom

procesnom postavení ţalobcu alebo ţalovaného) povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu ( ). Sudca, ktorý ako účastník

občianskeho súdneho konania (či uţ v procesnom postavení ţalobcu alebo ţalovaného) opíše

skutkové okolnosti rozhodujúce pre posúdenie prejednávanej veci, plní zákonom uloţenú

povinnosť. Plnenie tejto povinnosti samo osebe a bez ďalšieho v ničom neprekračuje rámec

prejednávanej veci a nemôţe byť povaţované za zverejnenie názoru sudcu s dopadom na iné

právne veci prejednávané súdmi.

Za vyjadrenie názoru sudcom (alebo dokonca za verejné vyslovenie názoru sudcom)

vonkoncom preto nemoţno označiť (stotoţniť) stav uplatnenia práva na súdnu ochranu sudcom

ako účastníkom konania (podanie ţaloby) a to aj v prípade, ţe ide o uplatnenie obdobného

nároku, aký poţaduje ţalobkyňa.

Okolnosť povahy uplatneného nároku ako nároku určitým spôsobom súvisiaceho

s výkonom zastávanej funkcie (pri takomto chápaní by sem patrila napr. aj vec, v ktorej by sudca

ţaloval o peňaţné plnenie z dôvodu, ţe mu nebol vyplatený plat v celom rozsahu) nič nemôţe

zmeniť na tom, ţe sa jedná o ţalobu, ktorá spadá do zaručeného ústavného práva kaţdej osoby na

súdnu ochranu. V uvedenej okolnosti (podanie ţaloby) nemoţno vidieť vyslovenie právneho

názoru z pozície sudcu (v takejto pozícii totiţ nie je, ale je v pozícii účastníka konania) a tento

jeho súkromný akt preto nemoţno stotoţniť či spájať s nejakým prejudikovaním (čo je napokon

aj pojmovo vylúčené) či s potenciálnou rozhodovacou činnosťou v prípadnom následnom

súdnom spore (s pozíciou sudcu v obdobnej veci). Iné riešenie by bolo nenáleţitou konštrukciou

a nad rámec zákona by zjavne od sudcov ţiadalo, aby poskytovali informácie o aktoch

súkromnej povahy (o nimi podávaných ţalobách).

Záver plynúci z uvedenej okolnosti (podania ţaloby) - ţe nejde o vyslovenie právneho

názoru či vyjadrenie postoja v pozícii sudcu, rovnako platí aj pre opačnú situáciu: nepodanie

takejto ţaloby. Sudca je v oboch prípadoch súkromnou osobou, ktorej aj listina zaručuje

prístup k súdu a podaním (nepodaním) ţaloby len realizuje (nerealizuje) svoje právo na súdnu

ochranu. Uplatnený nárok je majetkovej povahy a nevybočuje z roviny práva kaţdej osoby na

súdnu ochranu (treba ho subsumovať pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch).

Sama skutočnosť, ţe sudca v určitej občianskoprávnej veci dopadajúcej na jeho osobu a jeho

osobné pomery uplatnil podaním ţaloby na súde konkrétny nárok, nevylučuje bez ďalšieho

z prejednávania a rozhodovania veci sudcu určeného rozvrhom práce súdu, ktorý sám (rovnako

ako súkromná osoba) podal (alebo nepodal) obdobnú ţalobu. Ani táto skutočnosť nie je preto

spôsobilá vzbudiť (objektívne) pochybnosť o nestrannosti sudcu, tak v očiach sporových strán

ako aj verejnosti; nie je tu teda dôvod pre pochybnosť o strate nezaujatosti a nestrannosti sudcu

tak, ako ho upravuje

Za taký vzťah sudcu k veci, ktorý by zakladal dôvod na jeho vylúčenie podľa § 14 ods.1

, nemoţno napokon povaţovať ani skutočnosť, ţe predmet sporu sa dotýka všetkých

sudcov. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej sudcom voči štátu, osobnému úradu,

ministerstvu v súvislosti s porušením zásady rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu je

nárokom, o ktorom môţe rozhodnúť len súd v rámci svojej zákonnej kompetencie; ţiadnemu

inému orgánu preto rozhodovanie o ňom neprislúcha. Všeobecne tvrdenie, ţe predmet sporu sa

dotýka všetkých sudcov, teda námietka, ţe má ísť o situáciu, v ktorej pre vzťah k veci de facto

nie je v Slovenskej republike jediný sudca, u ktorého by nechýbali pochybnosti o jeho

nezaujatosti predmetnú právnu vec prejednať a rozhodnúť, je bez právneho významu. Prikladať

predmetu sporu takto namietaný rozmer (dosah) predstavuje (znamená) odmietanie poskytnutia

spravodlivosti - denegatio iustitiae, čo je, pravdaţe, neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti

znamenajúce absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli vznikať pochybnosti, ţe sudcovia uvedení vo

výroku I. nebudú v predmetnej veci postupovať nezaujato, neutrálne, rozhodol tak, ţe ich

nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Sudcov JUDr. Ing. J. G., JUDr. Z. N., JUDr. M. S., Mgr. M. Š., Najvyšší súd Slovenskej

republiky vylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nakoľko je u nich daný dôvod

na vylúčenie.

101Nc 54/2010

Sudkyňa Mgr. M. Š. verejne prezentovala svoj názor vo veci v denníku SME zo dňa

11.05.2007.

Sudcovia JUDr. Ing. J. G. a JUDr. Z. N. majú o veci informácie o prebiehajúcom konaní

ktoré nezískali zo súdneho spisu.

Sudca JUDr. M. S. je vylúčený pre jeho príbuzenský vzťah so ţalobcom v 2. rade.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 5 októbra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta