Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny Adamcovej,

v právnej veci žalobcu : E. L. – E. so sídlom v S.Ľ.S., zapísaný v Živnostenskom registri

Obvodného úradu v S. Ľ. č. reg. X., zastúpeného Mgr. J., advokátom so sídlom v B., proti

žalovanej : Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie – útvar inšpekcie ochrany

ovzdušia, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23

950 003 09/3820-6254/Heg z 20. februára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 29. januára 2010, č.k. -40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. januá-

ra 2010, č.k. -40, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, ktorým

ako odvolací orgán potvrdila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,

Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany ovzdušia č.j. 23 954 043

2

08/9196-37992/Kve z 28.11.2008, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 38 ods.2

písm. c/ o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa

Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č.

478/2002“ alebo „zákon o ovzduší“) vo výške 20 000 Sk za to, že porušil povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia § 18 ods.1 zákona o ovzduší tým, že nebola dodržaná limitná

hodnota obsahu celkovej síry v predávanom palive na prevádzke čerpacej stanice LPG,

S.Ľ.P.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správne orgány v posudzovanej veci

vydali rozhodnutia v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,

pričom sú v nich uvedené konkrétne dôvody, z ktorých je zrejmé, že žalobca sa porušenia ust.

§ 18 ods.1 zákona o ovzduší dopustil. K správnemu záveru dospel prvostupňový správny

orgán na základe preukázaných dôkazov vyplývajúcich z administratívneho spisu, hlavne

z Protokolu č. 110/2008 o vykonaní kontroly dodržiavania povinností podnikateľa podľa § 31

a § 36 ods.2 zákona o ovzduší z 22.10.2008, ako aj zo Zápisnice o prerokovaní protokolu

o kontrole č. 110/2008 z 22.10.2008 na základe poznatkov a skutočností zistených z konania

a uložil žalobcovi za porušenie ustanovenia § 18 ods.1 zákona o ovzduší pokutu vo výške

20 000 Sk, ktorú žalovaný z napadnutom rozhodnutí zmenil na 663,87 €. Krajský súd nemal

pochybnosti o dôslednom zistení skutočného stavu veci, ako aj o vyvodení správnych záverov

na základe dôkazov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán na úseku životného

prostredia a s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Krajský súd

uviedol, že závery žalovaného sú logické a dôvody jeho rozhodnutia považoval za dostatočne

presvedčivé a pravdivé. Na námietky žalobcu vo vzťahu k jeho postaveniu na základe

zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou F., súd neprihliadal, pretože ako správne argumentoval

správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí žalovaný, túto

námietku nebolo možné akceptovať vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľom čerpacej stanice

v S. Ľ. je žalobca a aj podľa bodu 22 zmluvy žalobca vykonával predaj kvapalného plynu vo

svojom mene a na svoj účet. Zdôraznil, že na túto skutočnosť odkazuje aj ustanovenie článku

8.3 predmetnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že predaj výrobkov z tovarového sortimentu F.,

týkajúcej sa kvapalného plynu, sa uskutočňuje v mene a na účet prevádzkovateľa, teda

žalobcu a takýto záver vyplýva jednoznačne aj z výpisu zo živnostenského registra. Čo sa

3

týka námietky žalobcu o spôsobe vykonania kontroly odberom vzoriek, sa krajský súd

stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného s poukazom

na odber vzoriek, ktorý bol realizovaný v zmysle Slovenskej technickej normy, ktorá je

prílohou vyhlášky č. S poukazom na námietku žalobcu ohľadom odôvodnenia

prvostupňového správneho orgánu, že limitná hodnota obsahu síry je stanovená v prílohe č.

3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 53/2004, krajský súd poukázal na novelu

citovanej vyhlášky, ktorá bola vydaná pod č. dňa 28.7.2006 s účinnosťou od

1.9.2006. Uviedol, že vyhláška je novelou citovanej vyhlášky č. , na ktorú

správne odkazuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí a novelizovaná citovaná vyhláška č.

upravuje v ust. odkaz na technickú normu v súvislosti

s požiadavkami na skvapalnený ropný plyn (LPG), ktorý slúži na pohon vozidiel s motorom

označeným na jeho používanie a ktorý musí spĺňať požiadavky technickej normy STN EN

589. Na základe uvedených skutočností krajský súd považoval žalobcu za predajcu

skvapalneného ropného plynu (LPG) a aj podľa jeho názoru žalobca svojím konaním naplnil

skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle zákona o ovzduší a pokuta vo výške 663,87 €

mu bola uložená v súlade so zákonom. Preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe,

dospel k záveru, že subjektívne práva žalobcu v tomto konaní neboli porušené, a preto žalobu

ako nedôvodnú podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov

podľa , a , pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že krajský súd

odôvodnil svoje rozhodnutie iba zopakovaním argumentov správnych orgánov, pričom

väčšinu argumentov a dôkazných prostriedkov žalobcu nevyhodnotil správne, resp. sa im vo

svojom rozhodnutí nevenoval vôbec. Žalobca uviedol, že v žalobe prezentoval v zásade tri

okruhy, pre ktoré nesúhlasil s úradným postupom a rozhodnutím správnych orgánov, a preto

žiadal ich rozhodnutia zrušiť. Išlo o nasledovné:

1./ zlá aplikácia príslušných právnych noriem,

4

2./ nesprávny postup správnych orgánov pri výkone kontroly, najmä pri odbere vzorky

3./ nepochopenie a zlé vyhodnotenie právneho postavenia žalobcu.

Žalobca pri prvých dvoch dôvodoch poukázal na tie argumenty, ktoré uvádzal v žalobe

a pri treťom dôvode, ktorý považoval za najpodstatnejší, okrem argumentov a dôkazov

uvedených v žalobe, uviedol, že nie je predajcom paliva – F. plynu. Predajcom F. plynu je

spoločnosť F. S. (pred zmenou obchodného mena F. P., S.) so sídlom N.) a z tohto dôvodu

nebol a ani nemohol byť subjektom, ktorému mali správne orgány udeľovať pokutu. Tento

zásadný nedostatok, prezentovaný už pred správnymi orgánmi zostal doteraz nepochopený,

a preto i zle právne vyhodnotený. Žalobca za podstatnú vadu a nedostatok konania pred

súdom považoval skutočnosť, že na jeho námietku vo vzťahu k jeho postaveniu na základe

zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou F., súd neprihliadal.

Žalobca ďalej poukázal na nesprávne dôvody uvádzané súdom ako príčina, prečo sa

tejto námietke nevenoval, a to nasledovne:

a) Súd konštatoval, že žalobca v zmysle 2.2. zmluvy so spoločnosťou F. vykonával

predaj kvapalného plynu vo svojom mene a na svoj účet – čo pokladal za absurdné

a za zjavnú nepravdu, pretože zmluva naopak v bode 2.2. hovorí, že LPG predáva

žalobca v mene a na účet F.. Žalobca vo svojom mene a na svoj účet predáva iba

súvisiaci tovarový sortiment, teda nie LPG, čo je zrejmé z nasledujúceho bodu 2.3

(ktorý je zle označený v zmluve ako 2.2), ako aj z bodu 8.3 zmluvy. Celá zmluva je

postavená tak, že LPG predáva F. a súvisiaci sortiment žalobca, na čo si musí

zaobstarať aj živnostenské oprávnenie.

b) Súd ďalej konštatoval, že takýto záver jednoznačne vyplýva aj z výpisu zo

živnostenského registra žalobcu, čo je ďalšia nesprávnosť. V čase kontroly inšpekcie

22.9.2008 mal v živnostenskom registri predmet podnikania „Predaj skvapalnených

plynov PB a plnenie plynu do tlakových nádob na čerpacích staniciach“ zapísaný do

1.4.2008, teda v čase kontroly už takýto predmet živnostenského podnikania nemal

5

a ani nemohol mať, pretože predaj skvapalneného uhľovodíka nie je živnosťou, ale

podnikaním v zmysle o energetike.

c) Súd sa žiadnym spôsobom nevenoval ani nevysporiadal s najpodstatnejším dôkazom,

ktorý mu predložil ako listinné dôkazy v konaní, a to potvrdeniami (blokmi)

z registračnej pokladnice spoločnosti F., kde je jasne uvedené, že predajcom plynu je

F. a nie žalobca. Keďže na daňovom doklade o kúpe predmetného LPG je jasne

uvedená F. ako predajca, nemôže byť predajca žalobca. Žalobca zdôraznil, že iba

v mene a na účet F. vydáva LPG kupujúcim a zároveň im vydáva takéto potvrdenia

z registračnej pokladne, pričom žiadne iné daňové doklady k predanému LPG

zákazníkom nevystavuje. Právne postavenie žalobcu nie je také, že na jednej strane

nakúpi plyn od F. a následne ho predá spotrebiteľovi, ale LPG predáva priamo F..

Žalobca tiež uviedol, že z tohto predaja nemá priamy príjem, keďže daňové doklady

sú vystavené na F..

Vzhľadom na uvedené argumenty navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu v zmysle zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu

a horeoznačené napadnuté rozhodnutie žalovanej, vrátane prvostupňového rozhodnutia

Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru

inšpekcie ochrany ovzdušia č.j. 23954 043 08/9196-37992/Kve z 28.11.2008, zruší. Zároveň

si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré v rámci odvolania nešpecifikoval.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Zdôraznila, že argumentácia žalobcu o tom, že

na palivo LPG s a nevzťahuje stanovená hodnota obsahu síry nie je s poukazom na vec sa

vzťahujúcu právnu úpravu relevantná. Uviedla tiež, že odbery a analýzy kvality palív boli

vykonané v súlade s príslušnými normami. Poukázala tiež na skutočnosť, že zmluva

uvádzaná žalobcom v odvolaní a v žalobe nebola správnemu orgánu predložená pri samotnom

odbere vzorky paliva a ani pri prerokovaní protokolu z kontroly a sama osebe nezbavuje

žalobcu za správny delikt, nakoľko je predajcom paliva a vzťahuje sa na neho ust. § 18

6

ods.1 zákona o ovzduší. Poukázala tiež na ust. – v znení neskorších

predpisov (živnostenský zákon) v zmysle ktorého živnosťou je sústavná činnosť

prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom

dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Žalobca nebol

zamestnancom spoločnosti F. a pri kontrole vystupoval ako predajca paliva vo vlastnom mene

a so živnostenským listom, čoho dôkazom sú protokol a zápisnica z kontroly, pričom

skutočnosť, že žalobca nemal v čase kontroly potrebný predmet činnosti v živnostenskom

liste, je dôvodom na konanie iného správneho orgánu pre porušenie živnostenského zákona

alebo súvisiacich predpisov a nezbavuje ho zodpovednosti za činnosť, ktorú vykonával.

Ani tvrdenie žalobcu, že svoju činnosť považuje za podnikanie podľa zákona o energetike

a nie za živnosť, nič nemení na tom, že žalobca palivo predával, palivo nepredával

zamestnanec spoločnosti F. a že konal na základe živnostenského listu za účelom dosiahnutia

zisku. Zdôraznila, že žalobca sa pri kontrole prezentoval ako živnostník a vystupoval tak do

doby, kedy mu bolo doručené rozhodnutie o pokute. Žalovaná záverom uviedla, že trvá na

tom, že :

- žalobca porušil ust. § 18 ods.1 zákona o ovzduší tým, že predávané palivo (LPG)

nevyhovelo požiadavke na stanovenú limitnú hodnotu pre obsah síry,

- žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty pre uloženie pokuty tým, že sa dopustil

správneho deliktu podľa § 38 ods.2 písm. c/ zákona o ovzduší,

- správny orgán uložil pokutu vo výške 20 000 Sk (663,87 €) v rámci zákonného

rozpätia na dolnej hranici,

- správny orgán neporušil procesné predpisy pri spoľahlivom zistení skutkového stavu

veci pre vydanie rozhodnutia a uviedol tiež ako sa vyrovnal s námietkami účastníka

konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ods. ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalobcu / /, a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

7

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. októbra 2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia / /.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Prešove, potom ako sa oboznámil s obsahom pripojeného

administratívneho a súdneho spisu, s prihliadnutím na ustanovenie

a dospel k záveru, že nezistil dôvod na záver, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa názoru senátu

odvolacieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského súdu v plnom rozsahu, jednak čo sa

týka vyhodnotenia postavenia žalobcu v preskúmavanom správnom konaní, t.j. že bol

predajcom skvapalneného ropného plynu (LPG), ako aj so závermi ohľadne správnosti

8

postupu vykonania kontroly odberom vzoriek, ktoré boli realizované v zmysle STN a tiež aj

s posúdením limitnej hodnoty obsahu síry.

Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci bolo preukázané, že zo strany

žalobcu boli splnené podmienky pre jeho sankčný postih, pretože porušil ustanovenie § 18

ods.1 zákona o ovzduší tým, že predávané palivo (LPG) nevyhovelo požiadavke na stanovenú

limitnú hodnotu pre obsah síry. Žalobca sa teda jednoznačne dopustil správneho deliktu podľa

§ 38 ods.2 písm. c/ zákona o ovzduší, ktorého sa dopustil tým, že naplnil znaky skutkovej

podstaty pre uloženie pokuty. Neuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca

v priebehu kontroly vystupoval ako predajca paliva, a to vo vlastnom mene, pričom žiadne

námietky ohľadne svojho právneho postavenia v rámci kontroly nevzniesol. Táto skutočnosť

jednoznačne vyplýva z protokolu o kontrole č. 110/2008, ako aj zo zápisnice o prerokovaní

protokolu o kontrole č. 110/2008 z 22.10.2008, ktoré žalobca bez akýchkoľvek námietok

podpísal. Odvolací súd prisvedčil žalovanému správnemu orgánu tiež v tom, že ani tvrdenie

žalobcu, že svoju činnosť považuje za podnikanie podľa zákona o energetike a nie za živnosť,

nič nemení na tom, že žalobca palivo predával, palivo nepredával zamestnanec spoločnosti F.

a že tak konal za účelom dosiahnutia zisku.

Napadnutý rozsudok krajského súdu bol dostatočne, riadne a zrozumiteľne

odôvodnený a spĺňa všetky zákonné požiadavky. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej

republiky dáva do pozornosti napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. -21 zo 06. júna 2007, č.k. -34 z 19. apríla 2007, podľa ktorých

právo sťažovateľa na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, súčasne však ústavný súd konštatuje, že toto právo neznamená, že na každý

argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Ústavný súd pripomína, že

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (). Najvyšší súd

9

Slovenskej republiky sa s týmto názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v plnej miere

stotožnil.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu žalovaného zistil, že dôvody uvádzané

žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, jasne a zrozumiteľne

odôvodnil, prečo nemožno akceptovať obranu žalobcu ohľadne horeuvedeného sankčného

postihu, a prečo považoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so

zákonom. Krajský súd vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil

a s ktorými sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotožnil.

Za tohto stavu vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech,

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhovenia :

Dagmar Bartalská