Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/28/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. R., bývajúceho v D.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V. P., advokátom so sídlom v D., proti ţalovanému

P., so sídlom v O., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. B., advokátom so sídlom v P.

o udelenie súhlasu za členskú schôdzu žalovaného k prijatiu žalobcu za člena

poľovníckeho združenia, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín, pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 20. januára 2009 sp.zn.

, rozhodol

t a k t o :

Uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 20. januára 2009 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. -123 udelil

súhlas za členskú schôdzu ţalovaného k prijatiu ţalobcu za člena ţalovaného. Zároveň

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 500,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, ţe ţalobca spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky

na prijatie za člena poľovníckeho zdruţenia ţalovaného stanovené v

o poľovníctve a tieţ podmienky stanovené v stanovách ţalovaného. Keďţe bolo v konaní

preukázané aj to, ţe členská schôdza ţalovaného viackrát nevyhovela ţiadosti ţalobcu

o prijatie za člena, pričom nerešpektovala jeho prednostné právo, jeho ţalobnému návrhu

vyhovel.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline uznesením z 20. januára 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal

nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania v sume 627,87 eur

(18 975,46 Sk) do troch dní na účet právneho zástupcu ţalovaného. V odôvodnení

2

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa nemôţe stať členom poľovníckeho zdruţenia bez toho, aby

o tom rozhodla členská schôdza ţalovaného. Zo ţiadnych ustanovení stanov Slovenského

poľovníckeho zväzu a ani stanov ţalovaného nevyplýva, ţe by umoţňovali podať proti

rozhodnutiu členskej schôdze o neprijatí za člena zdruţenia opravný prostriedok, resp.

domáhať sa ţalobou na súde nahradiť prejav vôle členskej schôdze rozhodnutím súdu.

Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe v danom prípade ide o vec, ktorá nepatrí

do právomoci súdu v zmysle a Odvolaniu ţalovaného preto v celom

rozsahu vyhovel.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol

napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe

rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola v zmysle odňatá moţnosť konať

pred súdom. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn.

a sp.zn. ), ktorými bol právny názor zaujatý krajským súdom

prekonaný. Uviedol, ţe zakotvuje právo

na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je moţnosť kaţdého domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo na súdnu

ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, ţe súd je povinný

vykonávať súdnictvo. Súd nemôţe odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, ţe predmetný

spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom. Ak preto súd pri skúmaní procesných

podmienok konania dospeje k záveru, ţe nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci

v zmysle ustanovenia a a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej

prejednanie a rozhodnutie, nemôţe rešpektujúc ,

konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj

prospech, teda vec musí prejednať sám. Pretoţe odvolací súd otázku právomoci súdu posúdil

nesprávne, rozhodnutím o zastavení konania znemoţnil mu domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom ochrany svojho práva na súde. Konanie tak zaťaţil vadou uvedenou

v

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

zamietol. Zotrval na svojom tvrdení, ţe prvostupňový súd rozhodol vo veci správne.

V opačnom prípade by bolo neoprávnene zasiahnuté do činnosti občianskeho zdruţenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré moţno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm. f/

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, aký bol

predmet konania a ako odvolací súd rozhodol, pričom predpokladom prípustnosti je zistenie,

ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá

rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj

uznesenie odvolacieho súdu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a o zastavení konania

pre nedostatok právomoci, ak túto procesnú podmienku konania neposúdil správne.

Zastavením konania sa totiţ súd odmieta zaoberať meritórnym prejednaním veci. V takomto

prípade spočíva podstata odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v odmietnutí

spravodlivosti (denegatio iustitae), t.j. v nerešpektovaní základného procesného práva

účastníka na poskytnutie spravodlivej ochrany jeho subjektívnych práv.

Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na námietky dovolateľa, dovolací súd

predovšetkým skúmal, či v danom prípade odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe vec

nepatrí do právomoci súdu a teda, či zastavením konania odňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom.

Súdy podľa (ďalej len „“) okrem

iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných

zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí

prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom

konaní, len ak to ustanovuje zákon.

V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie ţalobcom

uplatneného nároku je potrebné posudzovať najmä so zreteľom na špeciálnu úpravu

poľovníctva vykonanú o poľovníctve v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o poľovníctve“) v spojení so o zdruţovaní občanov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdruţovaní občanov“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z 21. augusta 2008 sp.zn.

uviedol, ţe Zákon o poľovníctve ako predpis verejného práva v ustanovení

§ 14 ods. 4 zakotvil prednostné právo vlastníka poľovného pozemku na členstvo

v poľovníckom zdruţení, ako poskytnutie nemajetkovej náhrady vlastníkom poľovných

pozemkov za obmedzenie vlastníckeho práva, s cieľom zabezpečiť jeho účasť na výkone

práva poľovníctva. Nepriznanie tohto práva vlastníkovi poľovného pozemku by znamenalo

odňatie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Takýto postup by bol v rozpore s čl. 20

, podľa ktorého kaţdý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu. Uvedený postup by bol v rozpore aj s Dodatkovým protokolom

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý v čl. 1 zakotvuje, ţe kaţdá

fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne uţívať svoj majetok, nikoho nemoţno

zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon

a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Uvedené ustanovenia ako aj Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd poskytujú ochranu nadobudnutému majetku, t.j.

prípadom, keď určitá osoba uţ je vlastníkom určitej veci. Ak osoba nadobudne vlastníctvo,

pre jeho zbavenie, resp. obmedzenie musia platiť vyššie uvedené ustanovenia , resp.

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom

spoločným menovateľom oboch úprav je výnimočnosť zbavenia, resp. obmedzenia

vlastníctva, a to za primeranú náhradu.

V zákone o poľovníctve zaloţené právo na členstvo v zaloţenom poľovníckom

zdruţení (inak totiţ nemoţno vykladať právo na prednostné členstvo), v súvislosti

s obmedzením vlastníckych práv (§ 6 ods. 4, § 14 ods. 1, § 14 ods. 3, 4 zákona

o poľovníctve), bez moţnosti súdnej ochrany by znamenalo porušenie práva na súdnu

ochranu zakotvené v , podľa ktorého kaţdý sa môţe domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, ako i v čl. 6. Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého kaţdý má právo na to, aby jeho

záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V ţiadnom prípade nemôţe byť ochrana subjektívnych práv vylúčená z pôsobnosti

súdu alebo iného zákonom stanoveného orgánu. To v konečnom dôsledku znamená, ţe

ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu základných práv,

takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd. Bude tomu tak aj vtedy, ak by

zákon, ktorý podľa zmocňovacieho ustanovenia upravil podmienky

a podrobnosti súdnej ochrany tak, ţe by do kategórie ochrany práv (napr. v

alebo v ) nezahrnul určitú skupinu vzťahov. Aj vtedy, vzhľadom na znenie

, by bola daná právomoc a povinnosť súdu vo veci konať a ochranu poskytnúť.

Iný výklad by mal totiţ za následok porušenie ústavného práva na súdnu ochranu (porovnaj

k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke súdnych

rozhodnutí a stanovísk pod č. R 82/2002 ).

Dovolací súd sa so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí plne stotoţňuje a nemá

ţiaden dôvod od nich sa odkloniť.

Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd dospel pri skúmaní procesných podmienok

konania k záveru, ţe nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia

, a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie,

potom rešpektujúc , podľa ktorého výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, musí byť v súlade s touto , nemohol konanie pre tento nedostatok zastaviť,

ale otázku právomoci mal riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec mal prejednať sám.

Ak tak neurobil porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom

ktorého je moţnosť kaţdého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe odvolací súd

rozhodnutím, ktorým zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zastavil konanie pre nedostatok

právomoci, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté

vadou vyplývajúcou z ustanovenia

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je

pre odvolací súd záväzný ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová