Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/20/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Mariána Sluka,

PhD., v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v O., proti žalovanému P., IČO: X., so sídlom v O.,

o určenie vzniku členstva v poľovníckom združení, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.

zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 16. mája 2006 č.k. -118 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. októbra 2006 sp. zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanom na súde 11. apríla 2005 domáhal určenia, že jeho členstvo

v P. vzniká dňom právoplatnosti rozsudku o tomto určení.

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. mája 2006 č.k. -118 žalobe v celom

rozsahu vyhovel. Súčasne zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi 1 250 Sk trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca má v zmysle ustanovenia

Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ako spoluvlastník pozemkov spoločného

poľovného revíru prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol

výkon práva poľovníctva prenajatý.

Na základe odvolania žalovaného konal vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý

rozsudkom z 18. októbra 2006 sp. zn. rozsudok okresného súdu potvrdil.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd zhodne ako súd prvého

stupňa dospel k záveru, že z existujúceho vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria poľovný revír, je

priamo zo zákona zaručené prednostné právo žalobcu na vznik členstva v poľovníckom združení.

Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý nahradil súhlas členskej schôdze o prijatí žalobcu za

člena poľovníckeho združenia, ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania

žalobcovi nepriznal z dôvodu, že tento ich priznanie nežiadal.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu žalovaného a mimoriadnym

dovolaním napadol rozsudok Okresného súdu Zvolen zo 16. mája 2006 č.k. -118

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. októbra 2006 sp. zn.

. V mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že súdy rozhodli vo veci, ktorá

nepatrí do ich právomoci, nakoľko o prijímaní členov poľovníckeho združenia rozhoduje členská

schôdza tohoto združenia. Rozhodnutie, ktorým súdy nahradili súhlas členskej schôdze o prijatí

žalobcu za člena poľovníckeho združenia, je aj v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3 zákona

č. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, a súdy neoprávnene zasiahli

do činnosti tohoto združenia. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutiami a konaním

súdov došlo k vade uvedenej v , preto navrhol mimoriadnym dovolaním

napadnuté rozsudky zrušiť a konanie zastaviť.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že rozsudky súdov oboch

stupňov sú správne. Bol toho názoru, že v danom prípade súdy nerozhodli o veci, ktorá by

nepatrila do ich právomoci.

Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ustanovením ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd

je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými

v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Aj

keď k iným vadám je povinný dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil ako

dovolací dôvod prípustného dovolania, dovolací súd existenciu vady takejto povahy z obsahu

spisu nezistil. Dovolací dôvod v zmysle preto nie je daný.

Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor ako dovolací dôvod

uplatňuje ustanovenie ods. l písm. a/ a konkrétne vadu konania uvedenú v

písm. a/ a pokiaľ uvádza aj dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení

veci ( ods. l písm. c/ ), tento uplatňuje len vo vzťahu k otázke právomoci súdu

(pochybenia spočívajúce v aplikácii, či výklade hmotnoprávnych predpisov súdmi nižších

stupňov neboli v dovolaní namietané).

Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd predovšetkým skúmal, či v danej veci došlo

k vade konania uvedenej v ustanovení , t.j. či sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov.

Súdy podľa (ďalej len „“) okrem iného

rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní podľa patrí

prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa iné veci

prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie žalobcom uplatneného

nároku na vznik členstva v poľovníckom združení je potrebné posudzovať najmä so zreteľom na

špeciálnu úpravu poľovníctva vykonanú o poľovníctve v znení

neskorších predpisov (ďalej len“ zákon o poľovníctve“) v spojení so

o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o združovaní občanov“).

Zákon o poľovníctve je právnou normou verejného práva. Ako predpis verejného práva

zvýhodňuje poľovnícke spoločenstvá na úkor vlastníkov poľovných pozemkov (viď napr. § 2

ods. 2 zákona o poľovníctve). V samej podstate sa teda jedná o obmedzenie vlastníctva zákonom.

Z toho dôvodu zákonodarca, zrejme v snahe poskytnúť určitú nemajetkovú náhradu vlastníkom

poľovných pozemkov za obmedzenie vlastníckeho práva, v ustanovení § 14 ods. 4 zákona

o poľovníctve zakotvil prednostné právo vlastníka takéhoto pozemku na členstvo v poľovníckom

združení a tým zabezpečiť jeho účasť na výkone práva poľovníctva na pozemkoch, ktorých je

vlastníkom. Nepriznanie tohoto práva vlastníkovi poľovného pozemku by znamenalo odňatie

vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. Takýto postup by bol v rozpore s ,

podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má

rovnaký zákonný obsah a ochranu, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je

možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu. Uvedený postup by bol v rozpore aj s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorý v čl. 1 zakotvuje, že každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného

práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za

nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili

platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Uvedené ustanovenia ako aj Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd poskytujú ochranu nadobudnutému majetku, t.j. prípadom,

keď určitá osoba už je vlastníkom určitej veci. Ak osoba nadobudne vlastníctvo, pre jeho

zbavenie, resp. obmedzenie musia platiť vyššie uvedené ustanovenia , resp. Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom spoločným

menovateľom oboch úprav je výnimočnosť zbavenia, resp. obmedzenia vlastníctva, a to za

primeranú náhradu.

Zákon o poľovníctve (okrem založenia vyššie uvedeného prednostného práva v zmysle

§ 14 ods. 4) právnu úpravu realizácie práva na členstvo v poľovníckom združení neobsahuje

a toto ponecháva na úpravu zákonu o združovaní občanov. Z ustanovení § 4 ods. 1 ako i § 14

ods. l zákona o poľovníctve totiž vyplýva, že fyzické osoby sa môžu na výkon práva poľovníctva

združovať podľa zákona o združovaní občanov. Zákon o združovaní občanov však upravuje

právo na súdnu ochranu len pre člena združenia (v danom prípade člena poľovníckeho združenia)

a nie právo na súdnu ochranu práva na prijatie za člena združenia. Vyplýva to z ustanovenia § 15

ods. 1 zákona o združovaní občanov, podľa ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie

niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok,

za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel,

najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

V zákone o poľovníctve založené právo na členstvo v založenom poľovníckom združení

(inak totiž nemožno vykladať právo na prednostné členstvo), v súvislosti s obmedzením

vlastníckych práv (§ 6 ods. 4, § 14 ods. 1, § 14 ods. 3, 4 zákona o poľovníctve), bez možnosti

súdnej ochrany by znamenalo porušenie práva na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1

, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky, ako i v čl. 6. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Citované ustanovenia teda zakotvujú právo na súdnu, resp. inú právnu ochranu. Obsahom

práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť. Vychádzajúc z ,

podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto , v nadväznosti na úpravu práva

na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v jej čl. 46 ods. 1, dovolací súd dospel k záveru, že

prioritne poskytuje ochranu práv súd a len vtedy, ak tak stanoví zákon (podľa

podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon), ochranu práv poskytne

iný orgán. V žiadnom prípade však nemôže byť ochrana subjektívnych práv vylúčená

z pôsobnosti súdu alebo iného zákonom stanoveného orgánu. To v konečnom dôsledku znamená,

že ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu základných práv, takýmto

orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd. Bude tomu tak aj vtedy, ak by zákon, ktorý

podľa zmocňovacieho ustanovenia upravil podmienky a podrobnosti súdnej

ochrany tak, že by do kategórie ochrany práv (napr. v alebo v )

nezahrnul určitú skupinu vzťahov. Aj vtedy, vzhľadom na znenie , by bola daná

právomoc a povinnosť súdu vo veci konať a ochranu poskytnúť. Iný výklad by mal totiž za

následok porušenie ústavného práva na súdnu ochranu. K rovnakého záveru dospel vo svojej

rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí uverejnenom

v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 82/2002, podľa ktorého pokiaľ súd zistí

nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomoci cudzozemského orgánu), musí tu

byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, a pokiaľ žiaden taký orgán súd

nezistí, vec patrí do právomoci súdov. Pre úplnosť treba dodať, že aj samotný zákonodarca pri

procesnej úprave práva na súdnu ochranu v zakotvil ústavnú

garanciu práva na súdnu, resp. inú právnu ochranu, keď v jeho ustanovení § 104 ods. 1 v druhej

vete stanovuje, že ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Aj z citovaného ustanovenia ods. l možno vyvodiť prednosť súdnej ochrany

pred inou právnou ochranou, ako aj skutočnosť, že v prípade, ak by v určitej veci nebola daná

právomoc súdu, musela by byť daná právomoc iného orgánu, ktorému by súd bol povinný vec

postúpiť. Neexistuje teda možnosť, že by určitá vec nepatrila do právomoci ani súdu a ani iného

orgánu, nakoľko v takomto prípade by došlo k zásahu do práva na súdnu ochranu, resp. inú

právnu ochranu podľa . Preto, ak tu nie je iný orgán na poskytnutie právnej

ochrany, je vždy daná právomoc súdu na poskytnutie súdnej ochrany.

Z uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil s dôvodmi

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora o nedostatku právomoci súdov na konanie

a rozhodnutie vo veci uplatnenia práva na členstvo v poľovníckom združení vlastníka pozemkov

poľovníckeho združenia založeného podľa zákona o združovaní občanov, a keďže iné vady

v zmysle až g/ neboli v konaní zistené, mimoriadne dovolanie zamietol

( v spojení s ).

Žalobcovi, ktorý mal v konaní o mimoriadnom dovolaní úspech, nepriznal dovolací súd

náhradu trov tohto konania, lebo v konaní o mimoriadnom dovolaní nepodal návrh na náhradu

trov tohto konania ( v spojení s a

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková