Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/5/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy

Sakálovej a sudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci žalobcu K. C.,

bývajúceho v B., proti žalovanému P. O., so sídlom v B., o udelenie súhlasu k prijatiu

žalobcu za člena žalovaného, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.18 C 74/01,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Trnava zo 14. júna 2004 č.k. -111 a rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 22. februára 2005 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Trnava zo 14. júna 2004

č.k. -111 a rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2005 sp.zn.

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí druhým) zo 14. júna 2004 č.k.

-111 udelil žalobcovi súhlas za členskú schôdzu žalovaného na jeho prijatie za

člena žalovaného. Mal za to, že žalobca má prednostné právo na vznik členstva

v poľovníckom združení žalovaného, pretože na to spĺňa všetky predpoklady a je súčasne

spoluvlastníkom pozemkov združených do poľovného revíru, v ktorom je výkon práva

poľovníctva prenajatý, a v ktorom poľovnícke združenie žalovaného pôsobí.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom z 22. februára 2005 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právo

na vznik členstva v poľovníckom združení z existujúceho vlastníckeho práva k poľovným

pozemkom je priamo zákonom zaručené formuláciou o prednostnom práve na vznik členstva.

Poľovnícke združenie sa teda nemôže účinne brániť prijatiu takéhoto žiadateľa za svojho

člena, pokiaľ žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v zákone, hoci ide o osobu, ktorá je pre

niektorých alebo všetkých doterajších členov združenia z osobných dôvodov neprijateľná.

Ďalej uviedol, že ak právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu práv,

takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu je súd, iný výklad by mal totiž za

následok porušenie ústavného práva na súdnu ochranu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu na základe podnetu

žalovaného podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Navrhol rozsudky oboch

súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pokiaľ

žalobca žiadal, aby mu súd udelil súhlas za členskú schôdzu žalovaného k jeho prijatiu za

člena družstva, domáhal sa vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3

). Keďže svoju žalobu odôvodnil tým, že spĺňa všetky zákonné podmienky členstva

v združení žalovaného a je aj spoluvlastníkom združených pozemkov tvoriacich poľovný

revír žalovaného, je zrejmé, že vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý nie je

občianskoprávnym ani iným vzťahom (, ), o ktorom je oprávnený

rozhodovať súd v občianskom súdnom konaní. Žalobca svoj nárok opiera predovšetkým

o prednostné právo vlastníka spoločného poľovného revíru, na vznik členstva v združení

žalovaného, uplatňuje teda nárok vyplývajúci z iného ako občianskoprávneho (pracovného,

rodinného, obchodného, hospodárskeho) vzťahu. Keďže žiadny predpis neustanovuje, že by

o vzniku členstva v poľovníckom združení bol príslušný rozhodovať súd v občianskom

súdnom konaní, rozhodol súd vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci. Mal za to, že

o prijímaní členov žalovaného rozhoduje len členská schôdza, pričom žalovaný je združením,

do postavenia a činnosti ktorého môže súd zasahovať len v medziach zákona. Súd taktiež

neoprávňuje žiaden predpis, aby mohol donútiť žalovaného proti jeho vôli prijať za člena

osobu, s prijatím ktorej žalovaný nesúhlasí. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru generálneho

prokurátora súd nemohol svojím rozhodnutím v sporovom konaní nahradiť vyhlásenie vôle

žalovaného, pretože by tým jednak rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci

a jednak zasiahol aj do činnosti občianskeho združenia nad rámec zákona. Podľa jeho názoru

tak rozhodnutím a konaním súdu došlo k vadám uvedeným v

a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadal preto rozsudky zrušiť

a konanie zastaviť.

Žalobca svoje právo podať vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu generálneho

prokurátora nevyužil.

Žalovaný sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných v ustanovení , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné

čiastočne.

Generálny prokurátor najmä namietal, že súdy oboch súdov prejednali a rozhodli vec,

ktorá nepatrí do právomoci súdov a tak je konanie postihnuté vadou podľa § 237 písm.a/

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávanú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ).

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu (§ 104 ods. 1

veta druhá pred bodkočiarkou ).

Citované ustanovenie , vymedzuje právomoc súdov, t.j. rozsah

činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdu. Pri pochybnostiach o právomoci

súdu treba toto ustanovenie vykladať v súvislosti s citovaným ustanovením § 104 ods. 1 veta

druhá pred bodkočiarkou , ktoré vôbec nepredpokladá, aby súd zastavil konanie pre

nedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie

je daná právomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie. Uznesením

o zastavení konania pre nedostatok právomoci je súd povinný rozhodnúť, ktorému orgánu sa

vec postupuje (výnimkou je právomoc cudzozemského orgánu).

Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok

konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle

ustanovenia , a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie

a rozhodnutie, potom rešpektujúc zároveň , podľa

ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov, musí byť v súlade s touto , nemôže konanie pre tento nedostatok

zastaviť, ale otázku právomoci musí riešiť pozitívne vo svoj prospech, teda vec musí

prejednať sám. Článok 46 ods. 1 totiž zakotvuje právo na súdnu

ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je možnosť každého domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo na súdnu

ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustitiae, spočívajúcej v tom, že súd je povinný

vykonávať súdnictvo. Súd nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, že predmetný

spoločenský vzťah nie je upravený právnym predpisom. Uvedený názor zaujal dovolací súd

vo svojom inom rozhodnutí, konkrétne v rozsudku z 27. septembra 2001 sp.zn. .

Vzhľadom na vyššie uvedené súdy nižších stupňov správne postupovali, keď danú

právnu vec prejednali a o nej rozhodli. Odvolací súd otázku právomoci súdu aj náležitým

spôsobom odôvodnil, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza : „Ak právny poriadok

neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný

poskytnúť ochranu je súd, iný výklad by mal totiž za následok porušenie ústavného práva na

súdnu ochranu“. V danej veci preto konanie nie je postihnuté dovolateľom namietanou vadou

podľa

Dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní generálnym prokurátorom uplatňovaný je

poukaz na nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 243f ods. 1 písm.c/

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil.

Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom bolo jeho

úlohou v dovolacom konaní posúdiť, či odvolací súd správne vyložil ustanovenie § 14 ods. 4

o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý

stanovuje podmienky vzniku prednostného práva na vznik členstva v poľovníckom združení.

Podľa , ak niektorý z vlastníkov spoločného poľovného revíru,

v ktorom je výkon práva poľovníctva prenajatý podľa odseku 3, chce vykonávať právo

poľovníctva, má prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom združení, ktorému bol

výkon práva poľovníctva prenajatý.

Citované ustanovenie zakladá vlastníkovi pozemkov prenajatých na výkon práva

poľovníctva poľovníckemu združeniu prednostné právo na vznik členstva v poľovníckom

združení. Ide o právo, ktoré zvýhodňuje vlastníka pozemkov, ak prejaví vôľu vykonávať

právo poľovníctva na vlastných pozemkoch, inak prenajatých na jeho výkon poľovníckemu

združeniu. Právna úprava tohto práva rešpektuje skutočnosť, že samotné právo poľovníctva

v zmysle patrí vlastníkovi pozemku a ako súčasť základného práva vlastniť

majetok je chránené .

Prednostné právo vlastníka poľovných pozemkov na vznik členstva v poľovníckom

združení (majúceho v nájme poľovný revír, ktorý tvoria alebo ktorého súčasťou sú aj

pozemky vlastníka žiadajúceho o členstvo) v zmysle neznamená však bez

ďalšieho (samo osebe) povinnosť poľovníckeho združenia vyhovieť žiadosti vlastníka (inak

spĺňajúceho všetky ostatné podmienky požadované pre výkon práva poľovníctva)

o prijatie za člena združenia. Až v prípade porušenia tohto práva (práva prednosti), t.j.

prijatím iného žiadateľa za člena poľovníckeho združenia sa možno domáhať právnych

následkov vyplývajúcich z tejto skutočnosti.

V prejednávanej veci zistený skutkový stav neumožňoval záver, či došlo k porušeniu

uvedeného prednostného práva, a teda či sú splnené podmienky pre poskytnutie súdnej

ochrany porušenému právu. Právne závery oboch súdov boli preto predčasné a teda

nesprávne.

Generálny prokurátor tak dôvodne podal vo veci mimoriadne dovolanie podľa § 243e

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv a právom

chránených záujmov žalovaného a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243b ods. 1

veta za bodkočiarkou a rozsudok okresného súdu a rozsudok

krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. mája 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :