Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/105/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. Š., bývajúcej v M.,

zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ Ľ. I. a 2/ M. I., obom

bývajúcim v M. a zastúpeným JUDr. M. P., advokátom so sídlom v T., o určenie neplatnosti

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , na

dovolanie ţalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. januára 2010 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobkyni v lehote 3 dní

trovy dovolacieho konania 62,70 € na účet JUDr. Š. B., advokáta so sídlom v T., vedený v U.

S., a.s., pobočka T., číslo účtu: X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. septembra 2009 sp. zn. -157 určil,

ţe 1. kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 5. júna 2006, ktorej predmetom boli

nehnuteľnosti v katastrálnom území M., vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy

a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²,

parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² s domom postaveným na parcele

č. X. súpisného čísla X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), v ktorom pre ţalobkyňu bolo zriadené

vecné bremeno bývania a uţívania, je neplatná, a 2. vlastníčkou nehnuteľností je ţalobkyňa.

Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 631,34 € trov konania a na účet súdu

prvého stupňa 426,20 € trov štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo

zistené, najmä znaleckým posudkom znalca MUDr. S. a výsluchom znalca, ţe ţalobkyňa

v čase podpísania kúpnej zmluvy trpela organickým psychosyndrómom s poruchami

správania a demenciou zmiešanej etiológie a pre tieto duševné poruchy nebola schopná

pochopiť zmysel, účel a obsah kúpnej zmluvy. V dôsledku toho a s poukazom na § 38 ods. 2

určil, ţe kúpna zmluva je neplatná a ţe ţalobkyňa je vlastníčkou

nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa

ods. l a o trovách štátu podľa

Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovaných zaviazal zaplatiť

ţalobkyni 60,44 € trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými

zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok o náhrade trov

odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd poukazom na a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalovaní 1/, 2/ dovolanie, v ktorom

namietali, ţe v konaní im postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) a konanie je postihnuté vadou uvedenou v Odňatie

moţnosti konať pred súdom videli v tom, ţe odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, napriek tomu, ţe vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie

ohľadne spôsobilosti ţalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu, ktoré navrhovali v priebehu konania

(vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, výsluch ošetrujúcich lekárok ţalobkyne,

výsluch zamestnancov domova dôchodcov, listinné dôkazy), čím porušil ustanovenie § 214

ods. l písm. a/ a znemoţnil im uplatniť ich procesné práva. Vadu uvedenú v

písm. c/ ţalovaní odôvodnili tým, ţe ţalobkyňa nemala procesnú spôsobilosť a nebola

v konaní riadne zastúpená a v tomto smere poukázali na výpoveď MUDr. S., v ktorej sa

vyjadril, ţe ţalobkyňa mala byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z týchto dôvodov

ţiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaných uviedla, ţe rozsudok odvolacieho

súdu je vecne správny a navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaných 1/, 2/ napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaných nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,

v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so

zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle , , , a dovolatelia

nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

ţalovaných preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle a

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa dovolatelia videli v tom, ţe

ţalobkyňa vzhľadom na znalcom zistené duševné poruchy nemala procesnú spôsobilosť

a nebola v konaní riadne zastúpená.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený.

Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, ţe nemá

vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo

táto jeho spôsobilosť bola obmedzená. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie

spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva

účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na

hmotné právo, t.j. . Podľa spôsobilosť

fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Strata procesnej spôsobilosti môţe u fyzickej osoby nastať predovšetkým zbavením alebo

obmedzením jej spôsobilosti k právnym úkonom na základe rozhodnutia súdu (§ 186 a nasl.

), pričom procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zástupcom. Rozsudok,

ktorým sa rozhodlo o pozbavení alebo obmedzení na právne úkony treba povaţovať za

rozsudok o osobnom stave, ktorý však nemá spätnú účinnosť.

Dovolací súd zároveň poukazuje na to, ţe aj v prípade, ak by v konaní k procesnej

vade podľa došlo, nemoţno bez ďalšieho z toho vyvodiť, ţe by tým

bola spôsobená určitá ujma na právach všetkým účastníkom konania. V sporovom konaní,

kde stoja proti sebe procesné strany s opačnými záujmami na výsledku konania, účastník

konania, ktorý je s výsledkom sporu (s rozhodnutím súdu) spokojný, nepociťuje ako ujmu na

svojich právach okolnosť, ţe prípadne mohlo dôjsť v jeho neprospech k porušeniu procesných

predpisov. Na druhej strane bolo by však v rozpore s princípom sporového konania, ak by

účastník, v neprospech ktorého k ţiadnemu porušeniu procesného predpisu nedošlo, mohol

takéto porušenie, ktorého sa dopustil súd len vo vzťahu k inému účastníkovi konania,

namietať v záujme dosiahnutia priaznivejšieho výsledku vo svoj prospech.

V danom prípade to znamená, ţe dovolatelia, ktorí boli v konaní neúspešní, nemôţu

voči úspešnej ţalobkyni namietať vadu konania podľa , ktorá má

spočívať v nedostatku jej procesnej spôsobilosti a riadnom zastúpení ţalobkyne v súdnom

konaní. Preto k vade spôsobujúcej zmätočnosť rozhodnutia podľa by

dovolací súd mohol prihliadať len vtedy, ak procesnú spôsobilosť nemali dovolatelia bez

toho, aby boli riadne zastúpení. Opačný záver nemoţno vyvodiť ani z ,

ktoré ukladá dovolaciemu súdu z úradnej povinnosti vyvodiť dôsledky z existencie

zmätočných vád. Keďţe v prejednávanej veci dovolatelia namietajú nedostatok procesnej

spôsobilosti ţalobkyne a jej riadneho nezastúpenia v konaní, ktorá bola v spore úspešná,

nemoţno na jeho základe, aj keby skutočne konanie namietanou vadou trpelo, ich dovolanie

z nimi namietaného tohto dovolacieho dôvodu povaţovať za prípustné a dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne

vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka

konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy,

podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon

a pod.).

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k odňatiu moţnosti

ţalovaných 1/, 2/ pred súdom konať.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa

ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v ) môţe odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel

k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219

). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to

dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ

prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu

konania v zmysle

Pokiaľ ţalovaní v dovolaní namietali, ţe súdy nevykonali všetky nimi navrhované

dôkazy treba uviesť, ţe význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých

posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými

slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237

písm. f/ prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalovanými navrhovaného

dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu ich moţnosti konať pred súdom.

K námietke ţalovaných týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov,

dovolací súd uvádza, ţe do obsahu základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (). Skutočnosť, ţe dovolatelia nesúhlasia s tým, ako súdy

vyhodnotili vykonané dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(porovnaj R 42/1993).

Pokiaľ by dovolatelia zastávali názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať tieţ

nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe

odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym

posúdením veci súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť

v procesne prípustnom dovolaní (viď ), nesprávne právne

posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia

a nie je procesnou vadou konania v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných

1/, 2/ odmietol podľa v spojení s , lebo

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

ţalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech nemali ( v spojení s

a ). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju

zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia zo 4. júna 2010 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky

č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej sluţby určil podľa vo výške 55, €, čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [ (t.j. 7, €)] predstavuje spolu 62, €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Klaudia Vrauková