Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)777/365669.731c7a.pdf
PDF · 119.09 KB
No categories available
3Cdo/105/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 105/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. Š., bývajúcej v M.,
zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom so sídlom v T., proti ţalovaným 1/ Ľ. I. a 2/ M. I., obom
bývajúcim v M. a zastúpeným JUDr. M. P., advokátom so sídlom v T., o určenie neplatnosti
právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13 C 107/2006, na
dovolanie ţalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. januára 2010 sp.
zn. 23 Co 361/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalobkyni v lehote 3 dní
trovy dovolacieho konania 62,70 € na účet JUDr. Š. B., advokáta so sídlom v T., vedený v U.
S., a.s., pobočka T., číslo účtu: X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava rozsudkom zo 7. septembra 2009 sp. zn. 13 C 107/2006-157 určil,
ţe 1. kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 5. júna 2006, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území M., vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy
a nádvoria vo výmere X. m², parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m²,
parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m² s domom postaveným na parcele
č. X. súpisného čísla X. (ďalej len „nehnuteľnosti“), v ktorom pre ţalobkyňu bolo zriadené
vecné bremeno bývania a uţívania, je neplatná, a 2. vlastníčkou nehnuteľností je ţalobkyňa.
Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 631,34 € trov konania a na účet súdu
prvého stupňa 426,20 € trov štátu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo
zistené, najmä znaleckým posudkom znalca MUDr. S. a výsluchom znalca, ţe ţalobkyňa
v čase podpísania kúpnej zmluvy trpela organickým psychosyndrómom s poruchami
správania a demenciou zmiešanej etiológie a pre tieto duševné poruchy nebola schopná
pochopiť zmysel, účel a obsah kúpnej zmluvy. V dôsledku toho a s poukazom na § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka určil, ţe kúpna zmluva je neplatná a ţe ţalobkyňa je vlastníčkou
nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. l O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2010
sp. zn. 23 Co 361/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovaných zaviazal zaplatiť
ţalobkyni 60,44 € trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Výrok o náhrade trov
odvolacieho konania odôvodnil odvolací súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali ţalovaní 1/, 2/ dovolanie, v ktorom
namietali, ţe v konaní im postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.) a konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. c/ O.s.p. Odňatie
moţnosti konať pred súdom videli v tom, ţe odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, napriek tomu, ţe vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie
ohľadne spôsobilosti ţalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu, ktoré navrhovali v priebehu konania
(vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, výsluch ošetrujúcich lekárok ţalobkyne,
výsluch zamestnancov domova dôchodcov, listinné dôkazy), čím porušil ustanovenie § 214
ods. l písm. a/ O.s.p. a znemoţnil im uplatniť ich procesné práva. Vadu uvedenú v § 237
písm. c/ O.s.p. ţalovaní odôvodnili tým, ţe ţalobkyňa nemala procesnú spôsobilosť a nebola
v konaní riadne zastúpená a v tomto smere poukázali na výpoveď MUDr. S., v ktorej sa
vyjadril, ţe ţalobkyňa mala byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Z týchto dôvodov
ţiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaných uviedla, ţe rozsudok odvolacieho
súdu je vecne správny a navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom, skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaných 1/, 2/ napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie
ţalovaných nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie ţalovaných 1/, 2/ by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie,
v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so
zreteľom na obsah dovolania) zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a g/ O.s.p. dovolatelia
nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
ţalovaných preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. c/ a f/ O.s.p.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. c/ O.s.p. dovolatelia videli v tom, ţe
ţalobkyňa vzhľadom na znalcom zistené duševné poruchy nemala procesnú spôsobilosť
a nebola v konaní riadne zastúpená.
Podľa ustanovenia § 237 písm. c/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený.
Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, ţe nemá
vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo
táto jeho spôsobilosť bola obmedzená. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie
spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva
účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky
súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na
hmotné právo, t.j. Občiansky zákonník. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Strata procesnej spôsobilosti môţe u fyzickej osoby nastať predovšetkým zbavením alebo
obmedzením jej spôsobilosti k právnym úkonom na základe rozhodnutia súdu (§ 186 a nasl.
O.s.p.), pričom procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zástupcom. Rozsudok,
ktorým sa rozhodlo o pozbavení alebo obmedzení na právne úkony treba povaţovať za
rozsudok o osobnom stave, ktorý však nemá spätnú účinnosť.
Dovolací súd zároveň poukazuje na to, ţe aj v prípade, ak by v konaní k procesnej
vade podľa § 237 písm. c/ O.s.p. došlo, nemoţno bez ďalšieho z toho vyvodiť, ţe by tým
bola spôsobená určitá ujma na právach všetkým účastníkom konania. V sporovom konaní,
kde stoja proti sebe procesné strany s opačnými záujmami na výsledku konania, účastník
konania, ktorý je s výsledkom sporu (s rozhodnutím súdu) spokojný, nepociťuje ako ujmu na
svojich právach okolnosť, ţe prípadne mohlo dôjsť v jeho neprospech k porušeniu procesných
predpisov. Na druhej strane bolo by však v rozpore s princípom sporového konania, ak by
účastník, v neprospech ktorého k ţiadnemu porušeniu procesného predpisu nedošlo, mohol
takéto porušenie, ktorého sa dopustil súd len vo vzťahu k inému účastníkovi konania,
namietať v záujme dosiahnutia priaznivejšieho výsledku vo svoj prospech.
V danom prípade to znamená, ţe dovolatelia, ktorí boli v konaní neúspešní, nemôţu
voči úspešnej ţalobkyni namietať vadu konania podľa § 237 písm. c/ O.s.p., ktorá má
spočívať v nedostatku jej procesnej spôsobilosti a riadnom zastúpení ţalobkyne v súdnom
konaní. Preto k vade spôsobujúcej zmätočnosť rozhodnutia podľa § 237 písm. c/ O.s.p. by
dovolací súd mohol prihliadať len vtedy, ak procesnú spôsobilosť nemali dovolatelia bez
toho, aby boli riadne zastúpení. Opačný záver nemoţno vyvodiť ani z § 242 ods. 1 O.s.p.,
ktoré ukladá dovolaciemu súdu z úradnej povinnosti vyvodiť dôsledky z existencie
zmätočných vád. Keďţe v prejednávanej veci dovolatelia namietajú nedostatok procesnej
spôsobilosti ţalobkyne a jej riadneho nezastúpenia v konaní, ktorá bola v spore úspešná,
nemoţno na jeho základe, aj keby skutočne konanie namietanou vadou trpelo, ich dovolanie
z nimi namietaného tohto dovolacieho dôvodu povaţovať za prípustné a dôvodné.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne
vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka
konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy,
podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon
a pod.).
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k odňatiu moţnosti
ţalovaných 1/, 2/ pred súdom konať.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd
rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne; v dôsledku toho dospel
k záveru, ţe sú dané zákonné dôvody pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku (§ 219
O.s.p.). V tomto prípade: a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Vzhľadom na to
dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ
prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.). Uvedený postup odvolacieho súdu nemal za následok procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ţalovaní v dovolaní namietali, ţe súdy nevykonali všetky nimi navrhované
dôkazy treba uviesť, ţe význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými
slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových
zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,
nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237
písm. f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999). Nevykonaním ţalovanými navrhovaného
dokazovania preto nemohlo dôjsť k odňatiu ich moţnosti konať pred súdom.
K námietke ţalovaných týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov,
dovolací súd uvádza, ţe do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Skutočnosť, ţe dovolatelia nesúhlasia s tým, ako súdy
vyhodnotili vykonané dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
(porovnaj R 42/1993).
Pokiaľ by dovolatelia zastávali názor o odňatí moţnosti pred súdmi konať tieţ
nesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, ţe § 237 písm. f/ O.s.p.
odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou
činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci v napadnutom rozhodnutí. Právnym
posúdením veci súd vo všeobecnosti účastníkovi neodníma moţnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 43/2003). Právne posúdenie veci
súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť
v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne
posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných
1/, 2/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo
smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
ţalovaným 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto
konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju
zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia zo 4. júna 2010 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení vyhlášky
č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon
právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 55,49 €, čo s náhradou
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21 €)] predstavuje spolu 62,70 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Klaudia Vrauková