Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. X, D. E., zastúpenej: Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so sídlom Švabinského 13, Bratislava proti žalovanej: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, H., zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., IČO: 47 248 301, so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18.11.2021, č.k. -163, jednomyseľne takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u je.

Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „C“, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území G., obec G., okres F., parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 302 m2, druh pozemku záhrada, parcela číslo XXXX/XXX o výmere 98 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba: záhradná chata so súpisným číslom 969 postavená na parcele číslo XXXX/XXX, popis stavby - záhradná chata, v spoluvlastníckom podiele 1/1, ďalej určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G., obec G., okres F., pozemky parcely registra „C“, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 221 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 205m2, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 163 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XX, o výmere 145m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XX, o výmere 593 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XXX, o výmere 200 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XXX, o výmere 253 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XXX, o výmere 286 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo XXXX/XXX, o výmere 97 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo: XXXX/XXX, o výmere 218 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie v spoluvlastníckom podiele 1/79 a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil (ďalej len „“) a , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že z kúpnej zmluvy zo dňa 26.9.2016 zistil, že žalobkyňa ako predávajúca previedla nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom určenia vlastníctva v tomto spore) na žalovanú ako kupujúcu s dohodnutou kúpnou cenou 15 000 eur, pričom kupujúca

vyhlásila, že celú dohodnutú kúpnu cenu zaplatila v hotovosti do rúk predávajúcej pri podpise tejto zmluvy (podpis predávajúcej bol notársky overený). Súd prvej inštancie ďalej zo znaleckého posudku č. 01/2021 vypracovaný znalkyňou F. I. J. zistil, že žalobkyňa ku dňu uzatvárania kúpnej zmluvy trpela vážnou duševnou poruchou; išlo v tom čase o stredne ťažký kognitívny deficit (úbytok poznávacích schopností) v rámci Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom a toto ochorenie spôsobilo, že žalobkyňa nemohla schopná vnímať, zhodnotiť a posúdiť situáciu a k podpisu zmluvy nedošlo pri jej plnom duševnom zdraví s tým, že žalobkyňa nebola schopná chápať zmysel a význam právneho úkonu. Prvoinštančný súd uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2019, č.k. -59, právoplatným dňa 12.12.2019 zistil, že žalobkyňa bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilá rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa jej zdravotného stavu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, o umiestnení svojej osoby do zdravotníckeho zariadenia, kam môže byť umiestnená aj bez svojho súhlasu, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, pôžičky, úvery, ručenia a robiť akékoľvek právne úkony majetkovej povahy v žiadnom rozsahu a nie je spôsobilá nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 30 eur týždenne a bol jej ustanovený opatrovník K. A., ktorý je oprávnený a povinný ju zastupovať v rozsahu právnych úkonov, v ktorých je obmedzená spôsobilosť na právne úkony. K námietke žalovanej ohľadom nespôsobilosti žalobkyni udeliť ku dňu 17.6.2019 plnú moc advokátovi a následne prostredníctvom neho podať žalobu na súd, súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že v čase udelenia plnej moci sa viedlo konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a taktiež už bol v tomto čase vypracovaný znalecký posudok č. 7/2019 F. C. B., ktorý konštatoval nespôsobilosť žalobkyne vo vybavení si právneho zástupcu, následne však krátko po doručení žaloby na súd dňa 22.8.2019, ešte pred vytýčením pojednávania dňa 14.2.2020 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupca zaslala súdu vyššie špecifikovaný právoplatný rozsudok, na základe ktorého sa stal opatrovníkom žalobkyne v zmysle jej syn K. A., ktorý dňa 14.2.2020 vyjadril súhlas s udeleným plnomocenstvom advokátovi a tým bol nedostatok procesnej spôsobilosti na strane žalobkyne odstránený. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 26.9.2016 uzatvorila so žalovanou - svojou dcérou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, sporným bolo, či žalobkyňa v čase podpísania spornej kúpnej zmluvy bola spôsobilá na právne úkony resp. či úkon vykonala v duševnej poruche. Pri rozhodovaní o určení vlastníctva súd prvej inštancie riešil ako predbežnú otázku platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli sporné nehnuteľnosti prevedené. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctva farmácie F. J., ktorá konštatovala, že žalobkyňa nebola spôsobilá chápať zmysel a význam kúpnej zmluvy. Žalovaná na popretie tvrdení žalobkyne uvádzala, že jej správanie bolo v poriadku, že sama iniciovala uzatvorenie kúpnej zmluvy, svoje tvrdenie preukazovala výsluchom svedka jej priateľa I. L., súd však týmto tvrdeniam neuveril a uzavrel, že tvrdenia žalovanej nie sú spôsobilé poprieť jednoznačný záver, ktorý vyslovila znalkyňa v znaleckom posudku. Konštatoval, že žalobkyňa už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou a to stredne ťažkým kognitívnym deficitom, pričom takéto ochorenie sa vyvíjalo už o dva roky skôr, ako to mohla spozorovať žalovaná, ktorá ani nebola so žalobkyňou v častom kontakte; žalobkyňa teda nebola schopná v dôsledku duševnej poruchy chápať zmysel a význam podpisovanej kúpnej zmluvy. Prvoinštančný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že v zmysle je kúpna zmluva zo dňa 26.9.2016 absolútne neplatným právnym úkonom, a to od samého začiatku a hľadí sa na ňu, ako keby nebola vôbec uzavretá. K prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným v predmetnej kúpnej zmluve v dôsledku absolútnej neplatnosti úkonu fakticky nedošlo a vlastníkom predmetných nehnuteľností naďalej zostala žalobkyňa. Na podklade týchto záverov určil, že nehnuteľnosti (ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy) patria do vlastníctva žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a , t.j. že neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku v otázke splnenia procesných podmienok konania, za ktorých mohol konať a rozhodnúť, nakoľko podľa jej názoru neboli splnené procesné podmienky na strane žalobkyne. Poukázala na právnu vetu vyjadrenú v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.5.2011, sp.zn. a v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp.zn. k otázke procesnej spôsobilosti a jej predpokladov. Uviedla, že znalec v znaleckom posudku č. 7/2019 zo dňa 22.3.2019 dospel k záveru, že žalobkyňa nemá spôsobilosť na právne úkony v rozsahu potrebnom na vybavenie si právneho zástupcu a zároveň sa u nej jedná o duševnú poruchu trvalého charakteru. Nie je teda zrejmé, ako mohla žalobkyňa následne

v júli 2019 udeliť splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi, nakoľko v danom čase už nebola takéhoto konania schopná, preto je takýto úkon žalobkyne neplatný podľa a právny zástupca nebol oprávnený na podanie žaloby. Podľa názoru odvolateľky takúto závažnú procesnú vadu nemožno dodatočne konvalidovať, a to ani vyjadrením opatrovníka žalobkyne, ktorým udelil súhlas s udeleným plnomocenstvom. Žalobkyňa teda nemohla v období od 22.3.2019 vyhľadať právneho zástupcu, udeliť splnomocnenie na zastupovanie, udeliť súhlas, aby si splnomocnený advokát ustanovil zástupcu, udeliť súhlas so spracovaním osobných údajov, dať pokyn na podanie žaloby, dať pokyn na spísanie vyjadrenia, dať pokyn na doplnenie dôkazných prostriedkov a dať pokyn na zaslanie znaleckého posudku. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok a postupoval v rozpore s v neprospech žalovanej, čím je daný odvolací dôvod podľa Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia neuveril tvrdeniam žalovanej a svedka (priateľa žalovanej) a naopak, uveril tvrdeniam opatrovníka žalobkyne a manželky opatrovníka, pričom poukázal aj na jednoznačný záver znaleckého posudku predloženého do konania žalobkyňou dňa 22.2.2021, teda v čase, kedy žalobkyňa nemohla vzhľadom na zistenia znalca vybavovať svoje záležitosti na úradoch, chrániť svoje záujmy a vybaviť si právneho zástupcu. Podľa názoru žalovanej pri vypracovaní znaleckých posudkov nemožno urobiť iný záver ako pravdepodobnostný. Odvolateľke sa javilo, že znaleckému posudku pripísal súd prvej inštancie vyššiu dôkaznú silu oproti iným dôkazom vykonaným v konaní a nekriticky prevzal závery posudku bez hlbšieho vyhodnotenia. Poukázala na prepúšťaciu správu zo dňa 2.12.2016, v zmysle ktorej bola žalobkyňa takmer 3 mesiace od podpisu kúpnej zmluvy pri vedomí, orientovaná, miestom, časom, osobou, reč v norme. Podľa jej názoru sa znalec v podanom znaleckom posudku nezaoberal samotným právnym úkonom, jeho okolnosťami, mentálnou náročnosťou a zrozumiteľnosťou v kontexte životnej histórie a neurčil, či žalobkyňa konala v stave, ktorý by nereflektoval okolitú realitu a teda i žalobkyňu samu v danom čase, priestore a situácii v podobe uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou. Mala za to, že v konaní nebolo bezpečne preukázané, že by žalobkyňa v čase podpisu kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá by žalobkyni zabraňovala pochopiť podstatu, súvislosti a dôsledky uzavretia kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila v podaní zo dňa 7.2.2022, v ktorom uviedla, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko v zmysle oboch rozhodnutí procesnú spôsobilosť nemá subjekt, ktorému už bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Uviedla, že v čase podania žaloby nebola žalobkyňa obmedzená na právnych úkonoch súdnym rozhodnutím, teda bola oprávnená podať žalobu a až v priebehu konania došlo k obmedzeniu právnej subjektivity, pričom súdom ustanovený zástupca vyslovil súhlas s podanou žalobou ako aj s vedením konania. Odvolávanie sa na záver znaleckého posudku č. 7/2019 podľa názoru žalobkyne nemá žiadny záväzný účinok, nakoľko právne závery môže robiť jedine súd, pričom išlo o jeden z reťaze dôkazných prostriedkov použité v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla, že bez súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je každá plnoletá fyzická osoba oprávnená domáhať sa svojich subjektívnych práv. Konštatovala, že na základe argumentácie žalovanej by žalobkyňa nemohla brániť svoje subjektívne práva, súd by jej nemohol poskytnúť ochranu na základe jednej vety zo znaleckého posudku, stala by sa akýmsi non subjektom, ktorý nemá žiadne procesné práva a nemôže sa ich domôcť. Podľa jej názoru v prípade, ak by súd žalobu neprijal a žalobu by zamietol, dopustil by sa porušenia princípu zákazu odopretia spravodlivosti. Mala za to, že žalovaná nesprávne porovnáva uplatnenie práva na súde a uzatvorenie právneho úkonu, ktorý sa nepovažuje za bežný, pričom podpis splnomocnenia je nepochybne jednoduchší právny úkon ako uzatvorenie kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam uviedla, že žalovaná ignoruje fakt, že k zdravotnému stavu žalobkyne v čase podpisu kúpnej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok, ktorého závery jednoznačne preukázali, že žalobkyňa nebola spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalovaná zároveň nijak nespochybnila druhý záver – odborné vyjadrenie F. M., že žalobkyňa nebola spôsobilá uzavrieť predmetnú zmluvu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Podľa v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

10. Podľa , neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

11. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobkyne na žalovanú dospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.9.2016 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou. Vychádzal pritom predovšetkým zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalobkyňou č. XX/XXXX vypracovaného dňa 28.1.2021 F. I. J., F., znalkyňou pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatria), z ktorého záveru okrem iného vyplynulo, že v čase podpisu kúpnej zmluvy išlo u žalobkyne jednoznačne o nespôsobilosť k právnym úkonom, kedy išlo u nej o ťažký úbytok poznávacích schopností. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyhodnotení dokazovania vzal do úvahy vyjadrenie opatrovníka žalobkyne a svedkyne B. J. ako osôb trvale sa starajúcich o žalobkyňu, ktoré poznali jej zdravotný stav a ktoré aj predložili zdravotnú dokumentáciu žalobkyne. Naopak, neuveril tvrdeniam žalovanej a nevzal do úvahy ani výpoveď svedka I. L., ktoré osoby nemali častý kontakt so žalobkyňou, a teda nemohli poznať jej zdravotný stav. Vyvodenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na základe uvedených zistených skutočností je v súlade s a s uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancii pri dokazovaní a vyhodnotení dokazovania nie sú v rozpore s procesnou zásadou, ktorá stanovuje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a teda, že každý dôkaz má rovnocenné postavenie. Súd je totiž povinný hodnotiť každý dôkaz, a to jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ktorú povinnosť si súd prvej inštancie v prejednávanej veci aj splnil.

12. Pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok upravený v , odvolací súd konštatuje, že ide o typ dôkazu, pri vykonávaní a hodnotení ktorého sa postupuje akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Posudok musí mať všetky zákonom predpísané náležitosti a musí obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. V konaní predložený znalecký posudok č. XX/XXXX uvedené náležitosti spĺňa. Súd v žiadnom prípade nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Takýto dôkaz zároveň hodnotí z hľadiska splnenia formálnych náležitostí a jeho presvedčivosti. Vyhodnotenie dokazovania súdom prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené atribúty, keďže prvoinštančný súd výsledky znaleckého dokazovania (po následnom výsluchu znalca) hodnotil aj vo vzťahu k ďalším skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z výsluchu opatrovníka žalobkyne, žalovanej a svedkov ako aj z listinných dôkazov (lekárskych správ) a dospel k správnemu záveru, že tvrdenia žalovanej a svedka I. L. nie sú spôsobilé vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného potom nie je možné priznať úspech argumentácii žalovanej, že súd prvej inštancie pripísal znaleckému posudku vyššiu dôkaznú silu oproti iným dôkazom vykonaným v konaní a nekriticky prevzal závery posudku bez hlbšieho vyhodnotenia. Pokiaľ žalovaná poukazovala na prepúšťaciu správu zo dňa 2.12.2016, v zmysle

ktorej bola žalobkyňa takmer 3 mesiace od podpisu kúpnej zmluvy pri vedomí, orientovaná, miestom, časom, osobou, reč v norme, odvolací súd konštatuje, že k uvedenej skutočnosti sa vyjadrila znalkyňa pri výsluchu, keď uviedla, že predmetnú správu mala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii a vo vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobkyne ide o informáciu vytrhnutú z kontextu. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že žalovanej nič nebránilo, aby na podporu svojich tvrdení predložila súkromný znalecký posudok alebo navrhla vykonanie znaleckého dokazovania súdom. Súd prvej inštancie na základe uvedeného záveru správne vyvodil, že dôsledkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalovaná nemohla stať vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a vlastníčkou zostala žalobkyňa.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade je namietaná procesná podmienka na strane strany sporu (žalobkyne), konkrétne procesná spôsobilosť, t.j. spôsobilosť každého samostatne konať pred súdom v rozsahu vlastných procesných úkonov. Nedostatok procesnej spôsobilosti patrí medzi odstrániteľné vady konania, nakoľko nevedie k zastaveniu konania. V rozsahu, v akom nemá strana procesnú spôsobilosť, koná za ňu zákonný zástupca, a ak ho strana nemá, nemôže za ňu konať alebo je nečinný, súd strane uznesením ustanoví procesného opatrovníka. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa v čase podania žaloby nemala súdom ustanoveného zástupcu, nakoľko v tom čase nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony na základe súdneho rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že podanie žaloby je procesným úkonom na rozdiel od dohody o udelení plnomocenstva, ktorá je právnym úkonom. Ak procesný úkon nebol urobený oprávnenou osobou, možno dodatočne nedostatok riadneho plnomocenstva odstrániť jeho predložením súdu, čo v prejednávanej veci bolo vykonané súhlasom opatrovníka žalobkyne, ktorý bol ustanovený v konaní o obmedzenie spôsobilosti žalobkyne po podaní žaloby. V danom prípade preto nemožno vyvodiť nesprávne posúdenie splnenia procesných podmienok zo strany prvoinštančného súdu.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s a a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).