Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoPs-1-2024.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoPs/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: R. L., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. Y. 5, XXX XX Q., osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, zastúpenej procesným opatrovníkom: mesto Q., za účasti opatrovníčky osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: R. L., narodená XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Y. XXXX/X, o návrhu na zrušenie opatrovníctva, o odvolaní posudzovanej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 26Ps/9/2023 - 31 zo dňa 03.10.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 26Ps/9/2023 - 38 zo dňa 26.10.2023 a opravným uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 26Ps/9/2023-46 zo dňa 02.01.2024, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka (osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony) sa podaným návrhom domáhala zrušenia opatrovníctva.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:
„I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“.
3. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka je osobou, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, teda nemá spôsobilosť sama vo vlastnom mene robiť žiadne úkony. Keďže navrhovateľka v čase podania návrhu na súd nemala procesnú subjektivitu, a tento nedostatok podmienky konania je neodstrániteľný, súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Okresný súd Poprad opravným uznesením č. k. 26Ps/9/2023 - 38 zo dňa 26.10.2023 rozhodol tak, že cit.:
„Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 26Ps/9/2023 - 31 zo dňa 03. 10. 2023 v záhlaví v časti dátumu narodenia navrhovateľky o p r a v u j e tak, že správne znie: „XX. XX. XXXX“.“.
5. Okresný súd Poprad opravným uznesením č. k. 26Ps/9/2023-46 zo dňa 02.01.2024 rozhodol tak, že cit.:
„Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 26Ps/9/2023 - 31 z 03. 10. 2023 sa v záhlaví opravuje tak, že správne znie:
,, Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: R. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. Y. 5, XXX XX Q., osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, zastúpenej procesným opatrovníkom: mesto Q., za účasti opatrovníčky osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony: R. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., Y. XXXX/X, o návrhu na zrušenie opatrovníctva, takto “.“
III. Obsah odvolania posudzovanej osoby a vyjadrenia účastníkov konania
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Uviedla, že naďalej trvá na tom, aby jej opatrovníkom zostala jej dcéra R.S., nar. XX.XX.XXXX.
7. K odvolaniu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná sa vyjadril jej opatrovník - Mesto Q., ktorý nemá výhrady, aby R. L., nar. XX.XX.XXXX naďalej vykonávaka funkciu opatrovníka R. L., nar. XX.XX.XXXX a aby zastupovala opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony,
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zastavenie konania.
10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 247 ods. 2 CMP, ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.
12. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
13. Podľa § 249 ods. 1 a 2 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. Súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.
14. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
15. Podľa § 276 CMP, súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh.
16. Podľa § 277 ods. 2 CMP, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
17. Vychádzajúc zo všeobecných východísk o procesnej spôsobilosti osoby, v konaní o spôsobilosti na právne úkony dochádza k špecifickej situácii. Osoba, o zásahu do spôsobilosti ktorej na právne úkony
bolo začaté konanie, je v podstate konfrontovaná s nedostatkom procesnej spôsobilosti ako procesnej podmienky.
18. Zákon expressis verbis stanovuje, že aj napriek uvedenému má táto osoba v konaní o spôsobilosti na právne úkony (pri rozhodovaní obmedzení spôsobilosti, zmene rozsahu obmedzenia a navrátení) plnú procesnú spôsobilosť. Takto určený rozsah procesnej spôsobilosti nediferencuje, či patrí plnoletému, alebo maloletému účastníkovi konania. V tejto súvislosti by ustanovenie mohlo vyvolávať pochybnosti o dostatočných garanciách najlepšieho záujmu maloletého, ktorého ochrana naráža na snahu rešpektovania osôb so zdravotným hendikepom v rovnocennej miere. Aj napriek priznaniu plnej procesnej spôsobilosti však treba zdôrazniť, že ochrana osôb je tu zachovaná prostredníctvom § 240 CMP, ktorý „chráni“ tých, o ktorých spôsobilosti sa koná povinnosťou súdu konať so zákonným zástupcom, resp. procesným opatrovníkom ustanoveným súdom, pred ktorým sa koná. Ďalšou zákonnou poistkou je supervízia súdu pri úkonoch, zástupcu a osoby, ktoré si navzájom odporujú.
19. Pokiaľ to zdravotný stav osoby dovoľuje, je táto oprávnená vyvíjať procesnú aktivitu, robiť procesného úkony - návrhy, vyjadrenia, podávať opravné prostriedky, námietky a pod. Takto nastavený rozsah spôsobilosti konať v konaní pred súdom má širší kontext. Z pohľadu rešpektovania osoby so „zdravotným hendikepom“ a zabezpečenia jej v zmysle vnútroštátnych, ako aj medzinárodných právnych aktov plnohodnotného uplatnenia práv, napĺňa sa tým aj čl. 4. Základných princípov, a to zachovanie princípu rovnosti účastníkov a ich účinný prístup k spravodlivosti.
20. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 105/2010 je zrejmé, že: „Predpokladom procesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti, alebo táto jeho spôsobilosť bola obmedzená. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje OSP v § 19 (teraz § 61 CSP, pozn. autora) tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občianskeho zákonníka. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne.“.
21. Strata procesnej spôsobilosti môže u fyzickej osoby nastať predovšetkým zbavením alebo obmedzením jej spôsobilosti k právnym úkonom na základe rozhodnutia súdu (§ 186 a nasl. OSP; teraz § 231 a nasl. CMP), pričom procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zástupcom.
22. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 202/2010 platí, že: „Procesnou spôsobilosťou sa označuje spôsobilosť účastníka samostatne alebo prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu vykonávať pred súdom procesné úkony. Túto spôsobilosť majú účastníci v zásade v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Úplná procesná spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku, pred dosiahnutím tohto veku úplná procesná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva. Procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu sú maloletí, ktorí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 Občianskeho zákonníka). Procesne spôsobilé v obmedzenom rozsahu sú aj fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená súdom.“.
23. So závermi súdu prvej inštancie o nedostatku procesnej subjektivity navrhovateľky nemožno za žiadnych okolností súhlasiť.
24. Zo znenia ust. § 274 ods. 2 CMP vyplýva, že konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti môže iniciovať aj osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná. Aj keď ust. § 276 a § 277 ods. 2 CMP vyplýva len to, že odvolať opatrovníka z výkonu funkcie je možné len na jeho návrh (§ 276 CMP), eventuálne na základe zákonom vymedzených dôvodov (§ 277 ods. 2 CMP), prieči sa pravidlám formálnej logiky, aby sa odvolania opatrovníka z výkonu funkcie, resp. zmeny opatrovníka nemohla domáhať aj osoba pozbavená, resp. obmedzená na spôsobilosti. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že terajší opatrovník, t. j. mesto Q. vyslovene súhlasí s tým, aby bol odvolaný z funkcie opatrovníka a jeho miesto zaujala dcéra osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
25. Za danej situácie, kedy sa osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony domáha zmeny opatrovníka a terajší opatrovník tejto osoby s odvolaním z jeho funkcie opatrovníka vyslovene súhlasí, má odvolací súd za to, že návrh osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony na zmenu opatrovníka je potrebne meritórne prejednať.
26. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej inštancie, bude odstrániť procesné nedostatky a opätovne o návrhu na zmenu opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony rozhodnúť.
27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
28. Nad rámec uvedené považuje odvolací súd za potrebné osobitne zdôrazniť nasledovné.
29. Platná právna úprava Občianskeho zákonníka pri identifikácii možného rozsahu zásahu do spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony diferencuje, pričom z ustanovenia § 8 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť súdu obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony.
30. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím netoleruje možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony.
31. Tak ako vyplýva z čl. 12 Dohovoru, právny systém štátu musí rešpektovať spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými, v právnych vzťahoch musia existovať primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery si uvedené opatrenia vyžadujú ochranu záujmov danej osoby, musia podliehať pravidelnej a nezávislej kontrole a predchádzať, resp. zabraňovať konfliktu záujmov.
32. Právna úprava nového Občianskeho zákonníka ČR uvádza: „ ... k omezení svéprávnosti lze přistoupit jen v zájmu člověka, jehož se týká po jeho zhlédnutí a s plným uznáním jeho práv a jeho osobní jedinečnosti“ (§ 55 Občianskeho zákonníka). Z § 64 Občianskeho zákonníka je identifikované primárne východisko pri určení rozsahu zásahu do spôsobilosti na právne úkony tak, že toto rozhodnutie nezbavuje človeka práva samostatne právne konať v bežných záležitostiach každodenného života. Právna úprava ochrany osôb so zdravotným postihnutím by mala primárne identifikovať iné opatrenia (podporované rozhodovanie, zastúpenie členom domácnosti, resp. opatrovníkom a pod.) a zásah do spôsobilosti na právne úkony má predstavovať ultima ratio, aby sa predchádzalo diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia.
33. Tieto východiská plne podporuje aj judikatúra Ústavného súdu SR aj ČR, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť rešpektovania ústavného rozmeru pri rozhodovaní o zásahu do spôsobilosti na právne úkony, a to s dôrazom na ochranu ľudskej dôstojnosti, vnímanie tohto prostriedku len ako celkom výnimočného pri primárnom zohľadnení záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a to aj v prípadoch, ak spôsobilosť dispozibility je len v zanedbateľných sférach života. Rovnako nezanedbateľný je fakt, že ide o práva statusové a rozhodnutie súdu je priamym zásahom do integrity osoby, preto nevyhnutnosť zásahu do spôsobilosti musí byť odôvodnená primárne ochranou záujmu osoby, o ktorej spôsobilosti sa rozhoduje v konfrontácii, a až sekundárne s ochranou záujmov iných osôb či verejného záujmu (Ústavný súd SR, I. 313/12, Ústavný súd ČR, I. 453/03).
34. Zásah do spôsobilosti na právne úkony by mal byť konfrontovaný s nasledujúcimi východiskami:
- rešpektovanie fyzickej osoby ako ľudskej bytosti v jej komplexnosti,
- zásah do spôsobilosti na právne smeruje na ochranu osoby, ktorej sa týka,
- zachovanie a rešpektovanie bežných záležitostí života osoby (bežných životných funkcií človeka ako osobnosti),
- zásahu do spôsobilosti na právne úkony by mal predchádzať test proporcionality pomeriavania odôvodnenosti zásadu a dosiahnutie cieľa,
- obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony by malo predchádzať využitie iných, dostupných foriem ochrany práv a právom chránených záujmov osoby,
- obmedzenie by malo trvať len po nevyhnutnú dobu,
- rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí podliehať prieskumu.
35 Právna úprava procesného postupu súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony prelamuje už nevyhovujúce nastavenie hmotnoprávneho vymedzenia intenzity zásahov do spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb a predmet konania rešpektuje vyššie uvedené východiská. Tie sa týkajú rozsahu, v akom môže súd rozhodnúť o spôsobilosti na právne úkony a podmienenosťou takéhoto rozhodnutia, inými, menej obmedzujúcimi opatreniami.
36 S účinnosťou od 1. júla 2016 napriek úprave § 10 Občianskeho zákonníka nebude možné v súdnom konaní fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Nová procesná úprava významne posilňuje postavenie fyzickej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a diferencuje predmet konania na rozhodovanie súdu o:
- obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
- zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
- navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
37 Konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony umožňuje súdu zohľadniť tzv. výhradu zmeny pomerov (clausula rebus sic stantibus). Duševná porucha ani existencia závislosti spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať s právnym následkom nemôže byť krátkodobá. Občiansky zákonník v § 10 predpokladá, že ide o stav trvalý po určitú kvalifikovanú dobu, ale súčasne nevylučuje, že „zdravotný“ stav fyzickej osoby sa môže zmeniť. To zakladá možnosť iniciovať konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Konanie je ovládané princípom oficiality (§ 23, 233 CMP). Súd začne konať na základe podnetu, z úradnej moci alebo na návrh osôb, ktorým svedčí legitimácia. Ak na základe vykonaného dokazovania súd dospeje k záveru, že dôvody pre obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony sa zmenili, resp. zanikli, vydané rozhodnutie súd zmení alebo zruší. Súd zruší vydaný rozsudok aj vtedy, ak sa preukáže, že takéto dôvody v čase vyhlásenia rozsudku súdu neexistovali (§ 249 CMP). Uvedené ustanovenia predstavujú postup v zmysle základných princípov, ktorými je konanie ovládané a sú súčasne prvkom procesnej ekonómie, ktorá v týchto prípadoch umožňuje dosiahnuť modifikáciu vydaného rozhodnutia inak ako opravnými prostriedkami.
38 S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že R. L., nar. XX.XX.XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. 5Ps/13/2013 zo dňa 24.01.2014 pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu dáva odvolací súd súdu prvej inštancie na zváženie, či nie je potrebné z úradnej moci opätovne posúdiť zákonnosť pôvodného rozsudku a nastaviť taký právny stav, ktorý je pre osobu, ktorá je toho času pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ten najvýhodnejší. Odvolací súd opätovne pripomína a zdôrazňuje, že zásah do spôsobilosti konať je veľkým zásahom do života a v právnom štáte je neudržateľné, aby osoby boli na spôsobilosti obmedzené viac ako je nevyhnutné.
39 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).