Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
862/364646.a79bb6.pdf
PDF · 132.79 KB
No categories available
2Tost/10/2010
Najvyšší súd 2 To 10/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému A. P. pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné v znení účinnom do 1. januára 2006
na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2010 v Bratislave o odvolaní krajského prokurátora
v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2010, sp. zn. 7 T 7/2005
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý
rozsudok sa z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2010, sp. zn. 7 T 7/2005, bol
obţalovaný A. P. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod
skutku obţaloby po právnej stránke kvalifikovaného ako trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
1/ dňa 05.06.1996 v B. ako konateľ spoločnosti A., spol. s r.o., P. uzatvoril úverovú
zmluvu č. X. so S., a.s. B. na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 7.000.000,- Sk
na kúpu nákupného strediska S. v P. na par. č. X., dom súp. X., katastrálne územie
P., evidovaného na liste vlastníctva č. X., súčasne uzatvoril mandátne zmluvy a zmluvu č.
X./1 o zriadení záloţného práva ku kupovanej nehnuteľnosti, zmluvu č. X./3 o zriadení
záloţného práva k nehnuteľným veciam a vystavil bianko zmenku v prospech S., a.s. B..
Podmienkou uvoľnenia prostriedkov úveru bankou bolo zo strany obvineného predloţenie
písomností preukazujúcich zápis vkladu záloţného práva v katastri nehnuteľnosti k vyššie
konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B., v súvislosti s čím obvinený predloţil
S., a.s. B. zmluvu o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti so sfalšovanou okrúhlou
pečiatkou Katastrálneho úradu v K., správy katastra P. a sfalšovaným podpisom JUDr. E. Ď.,
zamestnanca uvedeného katastrálneho úradu a sfalšovanou pečiatkou toho istého úradu, ktorej
bolo vpísané povolenie vkladu dňa 21.06.1996 pod por. č. V., návrh na vklad záloţného práva
k nehnuteľnosti do katastra so sfalšovanou prezenčnou pečiatkou Katastrálneho úradu v K.,
Správy katastra P., do ktorej bolo vpísané číslo konania 4571/96 zo dňa 06.06.1996
a sfalšovaný výpis z listu vlastníctva č. X. zo dňa 21.06.1996, v ktorom ako ťarcha bolo
vyznačené záloţné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B. a bol opatrený
okrúhlou pečiatkou Katastrálneho úradu v K., Správy katastra v P. a podpisom L., hoci
záloţná zmluva o zriadení záloţného práva ani návrh na vklad záloţného práva
k nehnuteľnosti do katastra nikdy neboli Katastrálnemu úradu v K., Správe katastra P.
predloţené, v dôsledku čoho nebol vykonaný Katastrálnym úradom v K., Správou katastra P.,
zápis vkladu záloţného práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B.,
nakoľko jedinou ťarchou na nehnuteľnosti v čase predloţenia falšovaného výpisu z listu
vlastníctva č. X. obvineným bolo záloţné právo v prospech M. S. – S.S., čím takto spôsobil
obvinený S., a.s. B. škody vo výške 7.000.000,- Sk.
2/ dňa 10.03.1997 v K. ako konateľ obchodnej spoločností A., spol. s r.o., P. spolu
so svojim bratom I. P. uzatvorili zmluvu o poskytnutí peňaţných prostriedkov vo výške
3.000.000,- Sk s veriteľom M. S. – S.S., pričom v prípade sumy vo výške 2.400.000,- Sk išlo
o nesplatenú pôţičku poskytnutú obvinenému S. na základe zmluvy o úvere zo dňa
26.04.1996. Súčasne bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľností nákupného strediska S. na par. č. X., dom súp. X., katastrálne územie
P., evidovanú na liste vlastníctva č. X.. Dňa 27.3.1997 obvinený predloţil S. zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľností
opatrenej falošnou okrúhlou pečiatkou Okresného úradu v P., odboru katastra s nepravým
podpisom O. a falošnou prezenčnou pečiatkou toho istého katastrálneho úradu, do ktorej bolo
vpísané „vklad povolený 27.3.1997 pod č. V.“ a súčasne predloţil sfalšovaný výpis z listu
vlastníctva č. X. zo dňa 27.03.1997, v ktorom v časti B. je ako vlastník predmetnej
nehnuteľností uvedený M. S. – S.S., čo bolo podmienkou vyplatenia sumy vo výške 600.000,-
Sk, hoci zmluva o zabezpečení záväzku prevodom nehnuteľností nebola Okresnému úradu
v P., odboru katastrálnemu nikdy predloţená, v dôsledku čoho ani nedošlo k vyznačeniu M.
S. – S.S. ako vlastníka predmetnej nehnuteľností, čím takto spôsobil obvinený M. S. – S.S.
škodu vo výške 600.000,- Sk.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. súd poškodené organizácie O. a.s. B., W. a S. s nárokom
na náhrady škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní – do zápisnice o tomto úkone
odvolanie krajský prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil.
Namietol v ňom, ţe krajský súd rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného
dokazovania, ako aj v rozpore z rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2 To 10/2008. Opätovne vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obţalovaného
a vôbec sa nevysporiadal s tvrdením svedkyne Ing. O. Š. (S.), ţe len na základe predloţenia
sfalšovaného listu vlastníctva mu boli vyplatené peniaze za poskytnutý úver.
Krajský prokurátor v rámci odvolacích námietok opätovne tieţ poukázal na časové
súvislosti konania obţalovaného pri získavaní úverov zo spoločnosti S. (26.apríla 1996), ktorý
nesplatil a uţ 5. júna 1996, necelý mesiac po úvere zo S. uzatvoril ďalšiu zmluvu o úvere
so S. a.s. B., za ktorú ručil nehnuteľnosťou a 10. marca 1997 opätovne uzatvoril zmluvu
o úvere so S., za ktorý ručil tou istou nehnuteľnosťou, pričom túto zmluvu uzatvoril v čase,
kedy uţ bol ako konateľ spoločnosti A. s.r.o. z tejto funkcie odvolaný, a obchodné podiely
boli 6. februára 1997 prevedené na L. U..
Krajský súd vo svojom ostatnom oslobodzujúcom rozsudku argumentuje aj tým,
ţe L. U. figuruje aj vo viacerých spoločnostiach z čoho sa dá usudzovať, ţe išlo o osobu
skúsenú v podnikaní. Táto okolnosť však podľa názoru odvolateľa nepreukazuje túto
skutočnosť, lebo rovnako tak môţe nasvedčovať i scenáru tzv. bieleho koňa, ktorý figuruje
vo viacerých spoločnostiach, pričom z výpisov z obchodného registra nie je preukázané,
či vôbec ide o totoţnú osobu.
Ţiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal krajskému súdu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obţalovaný vo svojom podaní adresovanom najvyššiemu súdu sa k odvolaniu
krajského prokurátora vyjadril v tom zmysle, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi
oslobodzujúceho rozsudku a dodal, ţe právna kvalifikácia podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Tr. zák. ani nepripadá do úvahy – ţiadnu listinu totiţ nesfalšoval a v tomto smere v spise
sa nenachádza ţiadny dôkaz.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza
do úvahy rozhodnutie podľa § 253 Tr. por. preskúmal na základe podaného odvolania podľa
§ 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým
mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd sa totiţ nedôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie v dôsledku čoho je rozsudok povaţovaný za chybný (§ 258 ods. 1 písm. b/
Tr. por.) a existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení (§ 258 ods. 1 písm. c/
Tr. por.), čím je treba rozsudok povaţovať za nepresvedčivý.
Uvedené zistenia sú dôvodom toho, ţe najvyšší súd o odvolaní krajského prokurátora
rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe chyby nebolo moţné odstrániť na verejnom
zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z opätovného výsluchu
JUDr. J. J. (bol prokuristom spoločnosti A. s.r.o.) zistil, ţe sa mu s obţalovaným úver
v kreditnej banke nepodarilo vybaviť – tento vybavil aţ L. U., ktorý so spoločnosťou
spolupracoval uţ dávno pred uzavretím mandátnej zmluvy, a to na základe plných mocí.
Vlastne k podpisu mandátnej zmluvy došlo preto, aby nemuseli stále podpisovať plnú moc.
JUDr. J. J. uviedol vo svojej výpovedi, ţe mal vedomosť o trestnom stíhaní L. U. (pre § 213
ods. 1 Tr. zák.) a mal od neho splnomocnenie vyrovnať dlţné výţivné 120 000 Sk. Dokonca
L. U. išiel pre peniaze, ešte raz sa mu ozval telefonicky a odvtedy sa viac neohlásil.
Krajský súd okrem toho argumentoval aj tým, ţe L. U. bol znalý v problematike
podnikania a disponoval potrebnými finančnými zdrojmi o čom svedčia výpisy z obchodného
registra – bol členom resp. predstaviteľom viacerých podnikateľských subjektov. Aj dlh na
výţivnom je len z obdobia, kedy podnikateľskú činnosť nevyvíjal.
Z uvedeného potom krajský súd uzatvoril, ţe v osobe L. U. ide o reálnu osobu, ktorá
bola schopná úver vybaviť, vybaviť k nemu potrebné podklady, ktoré síce obţalovaný ako
konateľ dotknutým subjektom predloţil, ale vo viere, ţe sú to doklady pravé, a preto nemohol
naplniť subjektívnu stránku ţalovaného trestného činu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to,
ţe v tejto veci uţ raz rozhodoval. Svojim uznesením z 27. októbra 2009, sp. zn. 2 To 10/2008,
podľa § 258 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil
oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2008, sp. zn. 7 T 7/2005,
a prikázal mu, aby predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v tomto rozhodnutí poukázal na to,
ţe prvostupňový súd nevenoval dostatočnú pozornosť pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 6
Tr. por. tým dôkazom, ktoré svedčili v neprospech obţalovaného a teda vykonané dôkazy
vyhodnotil výlučne v jeho prospech.
Uţ v citovanom uznesení najvyšší súd upriamil pozornosť prvostupňového súdu na to,
ţe spoločnosť obţalovaného nemala ţiadny vecný dôvod k tomu, aby vybavovaním
podkladov k úverom poverovala L. U.. Naviac v jeho osobe išlo o osobu, ktorá nemala nielen
teoretické, ale ani ţiadne praktické skúsenosti s podnikaním a tým menej finančnými
inštitúciami. Napokon bol to A. P., kto ako konateľ spoločnosti reálne listiny (aj sfalšovaný
list vlastníctva) finančným inštitúciám predloţil, a bol reálne oboznámený so stavom
spoločnosti a jej majetkom.
V citovanom uznesení najvyšší súd okrem toho zvlášť zvýraznil, ţe na základe
časových súvislosti vyplývajúcich z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní plynie,
ţe k ţiadosti o úver od S. – K. predloţil sfalšovaný list vlastníctva. Napokon v tomto uznesení
najvyšší súd upozornil aj na celý rad ďalších dôkazov, ktoré krajský súd nezohľadnil pri
hodnotení dôkazov, či uţ ide o podnikateľský zámer spoločnosti A. s.r.o., finančné „zdravie“
tejto spoločnosti, vrátane nesplácania uţ predtým poskytnutých úverov.
Uvedené závery vyslovené najvyšším súdom v uţ citovanom uznesení najvyššieho
súdu nie je dôvod meniť ani v terajšom štádiu trestného konania, t.j. ani po vykonaní
doplneného dokazovania nariadeného najvyšším súdom, resp. doplneného o výsluch svedka
JUDr. J. J., prokuristu spoločnosti A. s.r.o., ktorý krajský súd realizoval na podklade návrhu
obţalovaného.
Dokonca aj z výpovede tohto svedka však vyplýva, ţe firme obţalovaného uţ predtým
banky odmietli poskytnúť úver – čo malo byť dôvodom angaţovania L. U.
na jeho vybavenie. Krajský súd však pri hodnotení dôkazov a aj tejto výpovede svedka
pominul, ţe finančná situácia firmy obţalovaného a moţnosti zabezpečenia záväzku boli
nepriaznivé. A aj S. a.s. B. úver poskytla aţ vtedy a za podmienky, ţe obţalovaný ručil
kupovanou nehnuteľnosťou, čo je úplne štandardný postup. Tento skutkový stav má oporu vo
vykonaných dôkazoch – naopak krajský súd výpoveď svedka JUDr. J. J. v tomto smere
vyhodnotil v prospech obţalovaného napriek tomu, ţe jeho tvrdenie je len paušálne a nie je
podporené ţiadnymi dôkazmi t.j. kedy, v ktorej banke a na aký účel vybavovali úvery a
predovšetkým čo bolo dôvodom, ţe tieto úvery boli zamietnuté. Otázkou v tomto smere
zostáva aj tvrdenie tohto svedka, ţe s L. U. spolupracovali uţ dávno pred inkriminovanými
udalosťami, pretoţe potom vzhľadom k jeho údajným schopnostiam by mali ţiadané úvery uţ
vtedy vybaviť bez ťaţkostí, čo sa však nestalo. Napokon svedok JUDr. J. J. vo svojej
výpovedi ani neuviedol v akých smeroch L. U. na základe plných mocí mal pracovať pre
firmu u obţalovaného, zvlášť keď táto firma dovtedy vykonávala len stavebnú činnosť
s ekonomicky nevýraznými výsledkami.
V tejto súvislosti je však treba zvlášť poukázať na to, ţe na vybavenie listu vlastníctva
z Katastrálneho úradu v P. nebol potrebný ţiadny zvláštny kontakt, pretoţe v čase kúpy
nehnuteľnosti obţalovaným bola táto bez ťarchy a následne pri vybavovaní úveru teda nebol
problém zaťaţiť nehnuteľnosť na liste vlastníctva ťarchou. L. U. na základe mandátnej
zmluvy nemohol mať ţiadny záujem, aby v liste vlastníctva táto ťarcha uvedená nebola a ani
ţiadny dôkaz v spise, či uţ výpovede obţalovaného, svedkov, či listinné dôkazy taký záver
ani nepodporujú.
Práve naopak, takýto list vlastníctva predloţil obţalovaný a práve jeho firma mala
eminentný záujem a teda aj motív na poskytnutie úveru zo S. a.s. B. a v prípade, ţe list
vlastníctva by bol zaťaţený uvedenou ťarchou uţ vtedy nebolo by moţné reálne očakávať
poskytnutie úveru spoločnosťou S. (do ktorého bol započítaný uţ predchádzajúci nesplácaný
úver obţalovaným z tejto spoločnosti), ktorá práve poţadovala ručenie nehnuteľnosťou.
Pritom obţalovaný prinajmenšom v tomto okamihu si musel byť vedomý, ţe predmetná
nehnuteľnosť uţ bola zaloţená v prospech S. a.s. – pričom v tejto súvislosti sa javí, ţe o tejto
skutočnosti mohol mať vedomosť aj JUDr. J. J. – prokurista, ktorý podľa jeho výpovedí
v oboch prípadoch predkladané doklady na úver kontroloval.
Krajský súd neprimerane v prospech obţalovaného vyhodnotil aj tú časť výpovede
tohto svedka, ţe L. U. ho splnomocnil uhradiť dlh na výţivnom v čiastke
120 000 Sk. Ani v tomto ohľade krajský súd nijakým spôsobom nepreveril toto tvrdenie,
ale uzatvoril, ţe dlh na výţivnom sa týka obdobia kedy ešte L. U. nepodnikal.
Z dôkazov v spise je však zrejmé, ţe L. U. nepodnikal ani vtedy a nepodnikal ani
potom, pretoţe na podnikanie nemal zdroje a banka mu tieto odmietla poskytnúť. Napokon
dôkazy zaloţené v spise popierajú aj tú časť výpovede tohto svedka, ţe odkedy L. U. údajne
odišiel po peniaze na uhradenie dlhu na výţivnom, ktorý mal v jeho mene JUDr. J. uhradiť,
uţ neboli v kontakte. Naopak zo zápisníc napr. o valnom zhromaţdení spoločnosti A. s.r.o.
(č.l. 274) je bez pochybností preukázané, ţe v kontakte boli.
Okrem toho „solventnosť“ L. U. preukazuje aj jeho výpoveď (č.l. 93) pripojeného
spisu Okresného súdu Poprad, v tom zmysle, ţe nikdy nepodnikal, nemohol uplatniť ani
ţivnostenský list pre dlhy, v tomto prípade nie na výţivnom, ale na sociálnom a zdravotnom
poistení.
Rovnako nekriticky prevzal krajský súd tvrdenie aj obţalovaného, ţe L. U. podnikal
vo viacerých spoločnostiach (predloţil krajskému súdu k tomuto tvrdeniu výpisy
z obchodného registra), a čoho malo byť preukázané, ţe išlo o osobu zbehlú v podnikaní
a osobu solventnú. Ani v tomto ohľade však krajský súd si nepreveril nijakým spôsobom toto
tvrdenie, a preto je treba súhlasiť s odvolacou námietkou krajského prokurátora, ţe záver
krajského súdu tak ako ho vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku je minimálne predčasný
a všetko nasvedčuje záveru, ţe osoba L. U. uvedená vo výpisoch z Obchodného registra, ktoré
podloţil obţalovaný nie je totoţná s osobou L. U., ktorý mal spolupracovať s firmou
obţalovaného. Krajský súd paradoxne však venoval minimálnu pozornosť a bagatelizoval aj
výpovede Ing. O. Š. zamestnankyne S.S., a to aj napriek, ţe táto vo svojich výpovediach
opakovane potvrdzovala (č.l. 1121, 1028), ţe to bol obţalovaný, ktorý sporný list vlastníctva
tejto organizácii predloţil, pričom osobu menom L. U. nikdy nevidela, nepozná ju.
K námietke obţalovaného, ktorú vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu krajského
prokurátora t.j., ţe ţiadnu listinu nesfalšoval a teda nie je namieste posúdiť po právnej stránke
skutok aj podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., najvyšší súd ba dodáva, ţe tohto
trestného činu sa nedopustil len ten, kto verejnú listinu sfalšuje, ale aj ten kto sfalšovanú
listinu pouţije ako pravú a spôsobí tak škodu veľkého rozsahu.
Na základe uvedeného preto aj najvyšší súd súhlasne s odvolacími námietkami
krajského prokurátora musí konštatovať, ţe krajský súd nevzal do úvahy a nevysporiadal sa
tak doposiaľ vo svojom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami a dôkazmi tak ako je na to
poukázané vyššie.
Vzniknuté pochybnosti o správnosti oslobodzujúceho rozsudku preto odôvodňuje
nielen to, ţe krajský súd nevykonal doposiaľ všetky potrebné dôkazy, ale najmä to,
ţe vykonané dôkazy nevyhodnotil vo všetkých vzájomných súvislostiach, čo odôvodňuje
v úvode tohto uznesenia zvolený postup odvolacieho súdu, pretoţe zmena rozhodnutia
v odvolacom konaní v prípade oslobodenia spod obţaloby je vylúčená.
V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu doplniť doterajšie dokazovanie
jednak tým, ţe krajský súd sa ešte pokúsi vypočuť L. U. (jeho pobyt je treba zisťovať aj
prostredníctvom Policajného zboru, nielen nedôrazne ako to doposiaľ realizoval krajský súd),
zistiť či L. U. uvádzaný vo výpisoch spoločností z obchodného registra je totoţný s L. U.
spolupracujúcim s firmou obţalovaného a následne vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotiť
podľa § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo ako aj v ich súhrne a potom vo veci zákonne a spravodlivo
rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková