Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému A. P. pre trestný

čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné v znení účinnom do 1. januára 2006

na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2010 v Bratislave o odvolaní krajského prokurátora

v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2010, sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Podľa , účinného do 1. januára 2006 napadnutý

rozsudok sa z r u š u j e.

Podľa sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. apríla 2010, sp. zn. , bol

obţalovaný A. P. podľa účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod

skutku obţaloby po právnej stránke kvalifikovaného ako trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate

a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

1/ dňa 05.06.1996 v B. ako konateľ spoločnosti A., spol. s r.o., P. uzatvoril úverovú

zmluvu č. X. so S., a.s. B. na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 7.000.000,- Sk

na kúpu nákupného strediska S. v P. na par. č. X., dom súp. X., katastrálne územie

P., evidovaného na liste vlastníctva č. X., súčasne uzatvoril mandátne zmluvy a zmluvu č.

X./1 o zriadení záloţného práva ku kupovanej nehnuteľnosti, zmluvu č. X./3 o zriadení

záloţného práva k nehnuteľným veciam a vystavil bianko zmenku v prospech S., a.s. B..

Podmienkou uvoľnenia prostriedkov úveru bankou bolo zo strany obvineného predloţenie

písomností preukazujúcich zápis vkladu záloţného práva v katastri nehnuteľnosti k vyššie

konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B., v súvislosti s čím obvinený predloţil

S., a.s. B. zmluvu o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti so sfalšovanou okrúhlou

pečiatkou Katastrálneho úradu v K., správy katastra P. a sfalšovaným podpisom JUDr. E. Ď.,

zamestnanca uvedeného katastrálneho úradu a sfalšovanou pečiatkou toho istého úradu, ktorej

bolo vpísané povolenie vkladu dňa 21.06.1996 pod por. č. V., návrh na vklad záloţného práva

k nehnuteľnosti do katastra so sfalšovanou prezenčnou pečiatkou Katastrálneho úradu v K.,

Správy katastra P., do ktorej bolo vpísané číslo konania 4571/96 zo dňa 06.06.1996

a sfalšovaný výpis z listu vlastníctva č. X. zo dňa 21.06.1996, v ktorom ako ťarcha bolo

vyznačené záloţné právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B. a bol opatrený

okrúhlou pečiatkou Katastrálneho úradu v K., Správy katastra v P. a podpisom L., hoci

záloţná zmluva o zriadení záloţného práva ani návrh na vklad záloţného práva

k nehnuteľnosti do katastra nikdy neboli Katastrálnemu úradu v K., Správe katastra P.

predloţené, v dôsledku čoho nebol vykonaný Katastrálnym úradom v K., Správou katastra P.,

zápis vkladu záloţného práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľnosti v prospech S., a.s. B.,

nakoľko jedinou ťarchou na nehnuteľnosti v čase predloţenia falšovaného výpisu z listu

vlastníctva č. X. obvineným bolo záloţné právo v prospech M. S. – S.S., čím takto spôsobil

obvinený S., a.s. B. škody vo výške 7.000.000,- Sk.

2/ dňa 10.03.1997 v K. ako konateľ obchodnej spoločností A., spol. s r.o., P. spolu

so svojim bratom I. P. uzatvorili zmluvu o poskytnutí peňaţných prostriedkov vo výške

3.000.000,- Sk s veriteľom M. S. – S.S., pričom v prípade sumy vo výške 2.400.000,- Sk išlo

o nesplatenú pôţičku poskytnutú obvinenému S. na základe zmluvy o úvere zo dňa

26.04.1996. Súčasne bola uzatvorená zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho

práva k nehnuteľností nákupného strediska S. na par. č. X., dom súp. X., katastrálne územie

P., evidovanú na liste vlastníctva č. X.. Dňa 27.3.1997 obvinený predloţil S. zmluvu

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k vyššie konkretizovanej nehnuteľností

opatrenej falošnou okrúhlou pečiatkou Okresného úradu v P., odboru katastra s nepravým

podpisom O. a falošnou prezenčnou pečiatkou toho istého katastrálneho úradu, do ktorej bolo

vpísané „vklad povolený 27.3.1997 pod č. V.“ a súčasne predloţil sfalšovaný výpis z listu

vlastníctva č. X. zo dňa 27.03.1997, v ktorom v časti B. je ako vlastník predmetnej

nehnuteľností uvedený M. S. – S.S., čo bolo podmienkou vyplatenia sumy vo výške 600.000,-

Sk, hoci zmluva o zabezpečení záväzku prevodom nehnuteľností nebola Okresnému úradu

v P., odboru katastrálnemu nikdy predloţená, v dôsledku čoho ani nedošlo k vyznačeniu M.

S. – S.S. ako vlastníka predmetnej nehnuteľností, čím takto spôsobil obvinený M. S. – S.S.

škodu vo výške 600.000,- Sk.

Podľa súd poškodené organizácie O. a.s. B., W. a S. s nárokom

na náhrady škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní – do zápisnice o tomto úkone

odvolanie krajský prokurátor, ktoré neskôr písomne odôvodnil.

Namietol v ňom, ţe krajský súd rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného

dokazovania, ako aj v rozpore z rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

. Opätovne vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obţalovaného

a vôbec sa nevysporiadal s tvrdením svedkyne Ing. O. Š. (S.), ţe len na základe predloţenia

sfalšovaného listu vlastníctva mu boli vyplatené peniaze za poskytnutý úver.

Krajský prokurátor v rámci odvolacích námietok opätovne tieţ poukázal na časové

súvislosti konania obţalovaného pri získavaní úverov zo spoločnosti S. (26.apríla 1996), ktorý

nesplatil a uţ 5. júna 1996, necelý mesiac po úvere zo S. uzatvoril ďalšiu zmluvu o úvere

so S. a.s. B., za ktorú ručil nehnuteľnosťou a 10. marca 1997 opätovne uzatvoril zmluvu

o úvere so S., za ktorý ručil tou istou nehnuteľnosťou, pričom túto zmluvu uzatvoril v čase,

kedy uţ bol ako konateľ spoločnosti A. s.r.o. z tejto funkcie odvolaný, a obchodné podiely

boli 6. februára 1997 prevedené na L. U..

Krajský súd vo svojom ostatnom oslobodzujúcom rozsudku argumentuje aj tým,

ţe L. U. figuruje aj vo viacerých spoločnostiach z čoho sa dá usudzovať, ţe išlo o osobu

skúsenú v podnikaní. Táto okolnosť však podľa názoru odvolateľa nepreukazuje túto

skutočnosť, lebo rovnako tak môţe nasvedčovať i scenáru tzv. bieleho koňa, ktorý figuruje

vo viacerých spoločnostiach, pričom z výpisov z obchodného registra nie je preukázané,

či vôbec ide o totoţnú osobu.

Ţiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a prikázal krajskému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obţalovaný vo svojom podaní adresovanom najvyššiemu súdu sa k odvolaniu

krajského prokurátora vyjadril v tom zmysle, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi

oslobodzujúceho rozsudku a dodal, ţe právna kvalifikácia podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/

Tr. zák. ani nepripadá do úvahy – ţiadnu listinu totiţ nesfalšoval a v tomto smere v spise

sa nenachádza ţiadny dôkaz.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza

do úvahy rozhodnutie podľa preskúmal na základe podaného odvolania podľa

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým

mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý

rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd sa totiţ nedôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými

pre rozhodnutie v dôsledku čoho je rozsudok povaţovaný za chybný (§ 258 ods. 1 písm. b/

) a existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení (

), čím je treba rozsudok povaţovať za nepresvedčivý.

Uvedené zistenia sú dôvodom toho, ţe najvyšší súd o odvolaní krajského prokurátora

rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe chyby nebolo moţné odstrániť na verejnom

zasadnutí ( ).

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe z opätovného výsluchu

JUDr. J. J. (bol prokuristom spoločnosti A. s.r.o.) zistil, ţe sa mu s obţalovaným úver

v kreditnej banke nepodarilo vybaviť – tento vybavil aţ L. U., ktorý so spoločnosťou

spolupracoval uţ dávno pred uzavretím mandátnej zmluvy, a to na základe plných mocí.

Vlastne k podpisu mandátnej zmluvy došlo preto, aby nemuseli stále podpisovať plnú moc.

JUDr. J. J. uviedol vo svojej výpovedi, ţe mal vedomosť o trestnom stíhaní L. U. (pre § 213

ods. 1 Tr. zák.) a mal od neho splnomocnenie vyrovnať dlţné výţivné 120 000 Sk. Dokonca

L. U. išiel pre peniaze, ešte raz sa mu ozval telefonicky a odvtedy sa viac neohlásil.

Krajský súd okrem toho argumentoval aj tým, ţe L. U. bol znalý v problematike

podnikania a disponoval potrebnými finančnými zdrojmi o čom svedčia výpisy z obchodného

registra – bol členom resp. predstaviteľom viacerých podnikateľských subjektov. Aj dlh na

výţivnom je len z obdobia, kedy podnikateľskú činnosť nevyvíjal.

Z uvedeného potom krajský súd uzatvoril, ţe v osobe L. U. ide o reálnu osobu, ktorá

bola schopná úver vybaviť, vybaviť k nemu potrebné podklady, ktoré síce obţalovaný ako

konateľ dotknutým subjektom predloţil, ale vo viere, ţe sú to doklady pravé, a preto nemohol

naplniť subjektívnu stránku ţalovaného trestného činu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to,

ţe v tejto veci uţ raz rozhodoval. Svojim uznesením z 27. októbra 2009, sp. zn. ,

podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil

oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2008, sp. zn. ,

a prikázal mu, aby predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v tomto rozhodnutí poukázal na to,

ţe prvostupňový súd nevenoval dostatočnú pozornosť pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 6

tým dôkazom, ktoré svedčili v neprospech obţalovaného a teda vykonané dôkazy

vyhodnotil výlučne v jeho prospech.

Uţ v citovanom uznesení najvyšší súd upriamil pozornosť prvostupňového súdu na to,

ţe spoločnosť obţalovaného nemala ţiadny vecný dôvod k tomu, aby vybavovaním

podkladov k úverom poverovala L. U.. Naviac v jeho osobe išlo o osobu, ktorá nemala nielen

teoretické, ale ani ţiadne praktické skúsenosti s podnikaním a tým menej finančnými

inštitúciami. Napokon bol to A. P., kto ako konateľ spoločnosti reálne listiny (aj sfalšovaný

list vlastníctva) finančným inštitúciám predloţil, a bol reálne oboznámený so stavom

spoločnosti a jej majetkom.

V citovanom uznesení najvyšší súd okrem toho zvlášť zvýraznil, ţe na základe

časových súvislosti vyplývajúcich z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní plynie,

ţe k ţiadosti o úver od S. – K. predloţil sfalšovaný list vlastníctva. Napokon v tomto uznesení

najvyšší súd upozornil aj na celý rad ďalších dôkazov, ktoré krajský súd nezohľadnil pri

hodnotení dôkazov, či uţ ide o podnikateľský zámer spoločnosti A. s.r.o., finančné „zdravie“

tejto spoločnosti, vrátane nesplácania uţ predtým poskytnutých úverov.

Uvedené závery vyslovené najvyšším súdom v uţ citovanom uznesení najvyššieho

súdu nie je dôvod meniť ani v terajšom štádiu trestného konania, t.j. ani po vykonaní

doplneného dokazovania nariadeného najvyšším súdom, resp. doplneného o výsluch svedka

JUDr. J. J., prokuristu spoločnosti A. s.r.o., ktorý krajský súd realizoval na podklade návrhu

obţalovaného.

Dokonca aj z výpovede tohto svedka však vyplýva, ţe firme obţalovaného uţ predtým

banky odmietli poskytnúť úver – čo malo byť dôvodom angaţovania L. U.

na jeho vybavenie. Krajský súd však pri hodnotení dôkazov a aj tejto výpovede svedka

pominul, ţe finančná situácia firmy obţalovaného a moţnosti zabezpečenia záväzku boli

nepriaznivé. A aj S. a.s. B. úver poskytla aţ vtedy a za podmienky, ţe obţalovaný ručil

kupovanou nehnuteľnosťou, čo je úplne štandardný postup. Tento skutkový stav má oporu vo

vykonaných dôkazoch – naopak krajský súd výpoveď svedka JUDr. J. J. v tomto smere

vyhodnotil v prospech obţalovaného napriek tomu, ţe jeho tvrdenie je len paušálne a nie je

podporené ţiadnymi dôkazmi t.j. kedy, v ktorej banke a na aký účel vybavovali úvery a

predovšetkým čo bolo dôvodom, ţe tieto úvery boli zamietnuté. Otázkou v tomto smere

zostáva aj tvrdenie tohto svedka, ţe s L. U. spolupracovali uţ dávno pred inkriminovanými

udalosťami, pretoţe potom vzhľadom k jeho údajným schopnostiam by mali ţiadané úvery uţ

vtedy vybaviť bez ťaţkostí, čo sa však nestalo. Napokon svedok JUDr. J. J. vo svojej

výpovedi ani neuviedol v akých smeroch L. U. na základe plných mocí mal pracovať pre

firmu u obţalovaného, zvlášť keď táto firma dovtedy vykonávala len stavebnú činnosť

s ekonomicky nevýraznými výsledkami.

V tejto súvislosti je však treba zvlášť poukázať na to, ţe na vybavenie listu vlastníctva

z Katastrálneho úradu v P. nebol potrebný ţiadny zvláštny kontakt, pretoţe v čase kúpy

nehnuteľnosti obţalovaným bola táto bez ťarchy a následne pri vybavovaní úveru teda nebol

problém zaťaţiť nehnuteľnosť na liste vlastníctva ťarchou. L. U. na základe mandátnej

zmluvy nemohol mať ţiadny záujem, aby v liste vlastníctva táto ťarcha uvedená nebola a ani

ţiadny dôkaz v spise, či uţ výpovede obţalovaného, svedkov, či listinné dôkazy taký záver

ani nepodporujú.

Práve naopak, takýto list vlastníctva predloţil obţalovaný a práve jeho firma mala

eminentný záujem a teda aj motív na poskytnutie úveru zo S. a.s. B. a v prípade, ţe list

vlastníctva by bol zaťaţený uvedenou ťarchou uţ vtedy nebolo by moţné reálne očakávať

poskytnutie úveru spoločnosťou S. (do ktorého bol započítaný uţ predchádzajúci nesplácaný

úver obţalovaným z tejto spoločnosti), ktorá práve poţadovala ručenie nehnuteľnosťou.

Pritom obţalovaný prinajmenšom v tomto okamihu si musel byť vedomý, ţe predmetná

nehnuteľnosť uţ bola zaloţená v prospech S. a.s. – pričom v tejto súvislosti sa javí, ţe o tejto

skutočnosti mohol mať vedomosť aj JUDr. J. J. – prokurista, ktorý podľa jeho výpovedí

v oboch prípadoch predkladané doklady na úver kontroloval.

Krajský súd neprimerane v prospech obţalovaného vyhodnotil aj tú časť výpovede

tohto svedka, ţe L. U. ho splnomocnil uhradiť dlh na výţivnom v čiastke

120 000 Sk. Ani v tomto ohľade krajský súd nijakým spôsobom nepreveril toto tvrdenie,

ale uzatvoril, ţe dlh na výţivnom sa týka obdobia kedy ešte L. U. nepodnikal.

Z dôkazov v spise je však zrejmé, ţe L. U. nepodnikal ani vtedy a nepodnikal ani

potom, pretoţe na podnikanie nemal zdroje a banka mu tieto odmietla poskytnúť. Napokon

dôkazy zaloţené v spise popierajú aj tú časť výpovede tohto svedka, ţe odkedy L. U. údajne

odišiel po peniaze na uhradenie dlhu na výţivnom, ktorý mal v jeho mene JUDr. J. uhradiť,

uţ neboli v kontakte. Naopak zo zápisníc napr. o valnom zhromaţdení spoločnosti A. s.r.o.

(č.l. 274) je bez pochybností preukázané, ţe v kontakte boli.

Okrem toho „solventnosť“ L. U. preukazuje aj jeho výpoveď (č.l. 93) pripojeného

spisu Okresného súdu Poprad, v tom zmysle, ţe nikdy nepodnikal, nemohol uplatniť ani

ţivnostenský list pre dlhy, v tomto prípade nie na výţivnom, ale na sociálnom a zdravotnom

poistení.

Rovnako nekriticky prevzal krajský súd tvrdenie aj obţalovaného, ţe L. U. podnikal

vo viacerých spoločnostiach (predloţil krajskému súdu k tomuto tvrdeniu výpisy

z obchodného registra), a čoho malo byť preukázané, ţe išlo o osobu zbehlú v podnikaní

a osobu solventnú. Ani v tomto ohľade však krajský súd si nepreveril nijakým spôsobom toto

tvrdenie, a preto je treba súhlasiť s odvolacou námietkou krajského prokurátora, ţe záver

krajského súdu tak ako ho vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku je minimálne predčasný

a všetko nasvedčuje záveru, ţe osoba L. U. uvedená vo výpisoch z Obchodného registra, ktoré

podloţil obţalovaný nie je totoţná s osobou L. U., ktorý mal spolupracovať s firmou

obţalovaného. Krajský súd paradoxne však venoval minimálnu pozornosť a bagatelizoval aj

výpovede Ing. O. Š. zamestnankyne S.S., a to aj napriek, ţe táto vo svojich výpovediach

opakovane potvrdzovala (č.l. 1121, 1028), ţe to bol obţalovaný, ktorý sporný list vlastníctva

tejto organizácii predloţil, pričom osobu menom L. U. nikdy nevidela, nepozná ju.

K námietke obţalovaného, ktorú vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu krajského

prokurátora t.j., ţe ţiadnu listinu nesfalšoval a teda nie je namieste posúdiť po právnej stránke

skutok aj podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., najvyšší súd ba dodáva, ţe tohto

trestného činu sa nedopustil len ten, kto verejnú listinu sfalšuje, ale aj ten kto sfalšovanú

listinu pouţije ako pravú a spôsobí tak škodu veľkého rozsahu.

Na základe uvedeného preto aj najvyšší súd súhlasne s odvolacími námietkami

krajského prokurátora musí konštatovať, ţe krajský súd nevzal do úvahy a nevysporiadal sa

tak doposiaľ vo svojom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami a dôkazmi tak ako je na to

poukázané vyššie.

Vzniknuté pochybnosti o správnosti oslobodzujúceho rozsudku preto odôvodňuje

nielen to, ţe krajský súd nevykonal doposiaľ všetky potrebné dôkazy, ale najmä to,

ţe vykonané dôkazy nevyhodnotil vo všetkých vzájomných súvislostiach, čo odôvodňuje

v úvode tohto uznesenia zvolený postup odvolacieho súdu, pretoţe zmena rozhodnutia

v odvolacom konaní v prípade oslobodenia spod obţaloby je vylúčená.

V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu doplniť doterajšie dokazovanie

jednak tým, ţe krajský súd sa ešte pokúsi vypočuť L. U. (jeho pobyt je treba zisťovať aj

prostredníctvom Policajného zboru, nielen nedôrazne ako to doposiaľ realizoval krajský súd),

zistiť či L. U. uvádzaný vo výpisoch spoločností z obchodného registra je totoţný s L. U.

spolupracujúcim s firmou obţalovaného a následne vykonané dôkazy starostlivo vyhodnotiť

podľa jednotlivo ako aj v ich súhrne a potom vo veci zákonne a spravodlivo

rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková